{"guid": "4c12b06b-909f-4117-9dcf-f08f1bfd533b:ed2ba12b-ec49-4b4a-a739-e2d11a63e4ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1414209738.1", "spisova_znacka": "9Cdo/89/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/89/2023 z 25. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2024, sp. zn. 9Cdo/89/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1414209738.1", "identifikacne_cislo": "1414209738", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "datum_vydania": "2024-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438", "nazov": "§ 438 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-438", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "nazov": "§ 489 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-489"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/278", "nazov": "zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/278-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/278-1993/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/278-1993/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/278-1993/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "nazov": "§ 432 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-438", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-439", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-441", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-489", "/SK/ZZ/1993/278#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/278#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-129", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed2ba12b-ec49-4b4a-a739-e2d11a63e4ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1414209738.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1414209738.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1414209738.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/89/2023\n1414209738\n25. 09. 2024\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2024:1414209738.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín,\nTrenčín, M. R. Štefánika 20, IČO: 30 794 536, proti žalovanému H.. H. J., narodenému XX. W. XXXX, O.,\nZ. Q. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej\n14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 103.949 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIV pod sp. zn. B4-11C/423/2015, pôvodne Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/423/2015, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2022 sp. zn. 10Co/16/2022,\ntakto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2022 sp. zn. 10Co/16/2022 a rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava IV zo 17. decembra 2021 sp. zn. 11C/423/2015, zrušuje a vec vracia Mestskému súdu\nBratislava IV na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) v poradí druhým\nrozsudkom zo 17. decembra 2021 č. k. 11C/423/2015-351 zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu a\nžalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania\nv rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia\nsumy 103.949 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody. Svoju žalobu odôvodnil tým,\nže rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej „ŠTS PK“) zo dňa 21. júna 2012 bol\nžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskeho\nspoločenstva, po schválení dohody o vine a treste uzatvorenej so žalovaným na Špeciálnej prokuratúre.\nSúdom bola žalovanému, okrem iného, uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 34.000 eur\npoškodenému - žalobcovi, ktorú si aj splnil, a so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný\nna občianske súdne konanie. Uviedol, že na projekty vzdelávania poskytol sumu 159.003,96 eura,\npričom v závere rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej „ŠTS\nBB“) je uvedené, že žalovaný z týchto finančných prostriedkov získal sumu 137.949 eur a iní obžalovaní,\nW. D. S. a H.. W. S. pre spoločnosť KOAM, s.r.o., sumu 21.054,96 eura. Na pojednávaní 03. novembra\n2021 súd pripustil zmenu žalobného návrhu v časti príslušenstva tak, že žalovaný je povinný zaplatiť\nžalobcovi sumu 103.949 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21. júna 2012 do zaplatenia. Žalobca\nargumentoval, že prostriedky zo všeobecného rozpočtu ES uvedené vo výroku ŠTS PK patria pod správu\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, nakoľko z celkovo vyplatených finančných prostriedkov\nv sume 159.003,96 eura bolo 75 % v sume 119.252,97 eura vyplatených z rozpočtu Európskeho\nsociálneho fondu na základe podkladov predložených z odboru Európskeho sociálneho fondu Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín.\n1.2. Vec posúdil právne podľa ust. § 415, § 420, § 438, § 439, § 441, § 442 ods. 1 a § 489 Občianskeho\nzákonníka (ďalej aj „OZ“) a ust. § 193, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Vykonaným\ndokazovaním mal preukázané, že žalobca ako úrad a spoločnosť KOAM, s.r.o. uzavreli dňa 13. marca\n\n2009, 26. marca 2009, 15. mája 2009 a 03. novembra 2009 písomne Dohody o poskytnutí finančného\npríspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov podľa § 47 zák. č. 5/2004 Z.z.\no službách zamestnanosti. Ďalej bolo v konaní preukázané, že rozsudkom ŠTS PK trestný súd po\nschválení dohody o vine a treste v trestnej veci obvineného žalovaného, rozhodol tak, že ho uznal za\nvinného zo spáchania zločinu poškodzovania finančných záujmov ES spolupáchateľstvom podľa § 20\nTr. zák. k § 261 ods. 1 ods. 3 Tr. zák., keď na základe skutkovej vety uvedenej vo výroku rozhodol,\nže žalovaný spoločným konaním predložil nesprávne doklady a použil prostriedky zo všeobecného\nrozpočtu ES na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožnil spôsobenie sprenevery a spôsobil\ntakým činom značnú škodu, čím spáchal vyššie uvedený zločin. Za to ho trestný súd odsúdil k v rozsudku\nuvedenému trestu a uložil mu podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. v skúšobnej dobe povinnosť nahradiť\nspôsobenú škodu v rozsahu dohody o vine a treste teda 34.000 eur na označený účet poškodeného\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Poškodeného odkázal so zvyškom jeho nároku na\nnáhradu škody na občianske súdne konanie. Žalovaný sumu 34.000 eur uhradil. Žalobca si uplatnil\nnárok na náhradu škody podľa ním ustáleného výpočtu 159.000,96 eura mínus 34.000 eur (zaplatené\nžalovaným) mínus 21.054,96 eura (zaplatené W. D. S. a H.. W. S.) rovná sa žalovaná suma 103.949\neur, len proti žalovanému. Porušenie právnej povinnosti žalovaného podľa žalobcu spočívalo v tom, že\nžalovaný ako strojca a organizátor trestnej činnosti spoločným konaním predložil nesprávne doklady\nžalobcovi a použil prostriedky zo všeobecného rozpočtu ES na iný účel, ako boli pôvodne určené, čím\numožnil spôsobenie sprenevery, pričom uznal vinu za spáchaný skutok. Žalovaný bol uznaný vinným\nzo zločinu poškodzovania finančných záujmov ES spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 261 ods.\n1 ods. 3 Tr. zák.. V konaní bola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu, aj pasívna vecná legitimácia\nsamotného žalovaného, a to vzhľadom na existenciu potreby posúdenia spoluzavinenia ďalších osôb\nW. D. S. a H.. W. S., a aj samotného poškodeného na vzniku škody, tak ako to vyplynulo z rozhodnutia\nodvolacieho súdu, aj rozsudku trestného súdu BB. Ďalej bola sporná existencia a výška škody žalobcu,\nporušenie právnej povinnosti žalovaného a existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a porušením\nprávnej povinnosti.\n1.3. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od skutočnosti, že ŠTS PK uložil žalovanému\npovinnosť uhradiť žalobcovi ako poškodenému časť škody 34.000 eur (čo aj žalovaný urobil a so\nzvyškom nároku ho odkázal na občianske súdne konanie). Vychádzal aj z toho, že to bol on, kto poukázal\nfinančné prostriedky v objeme 159.003,96 eura, pričom žalovaný použil prostriedky zo všeobecného\nrozpočtu ES na iný účel ako boli poskytnuté a ako bolo dohodnuté. Žalobca mal za to, že jeho aktívna\nvecná legitimácia je daná napriek tomu, že v rozsudku ŠTS PK nie je výslovne vo výroku uvedený ako\npoškodený. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v podaní zo dňa 13. januára 2016 žalobca uviedol,\nže škoda bola spôsobená Slovenskej republike v jeho zastúpení a v podaní zo dňa 07. mája 2021\nžalobca uviedol, že prostriedky zo všeobecného rozpočtu ES uvedené vo výroku ŠTS PK patria pod\nsprávu žalobcu, nakoľko z celkovo vyplatených prostriedkov v objeme 159.000,96 eura bolo 75 % v sume\n119.252,97 eura vyplatených z rozpočtu ESF na základe predložených podkladov z odboru ESF Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Z dohôd o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a\nprípravu pre trh práce zamestnancov súd prvej inštancie ustálil, že poskytnutý príspevok (a to aj každá\njeho časť), je prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR a ESF. Konštatoval, že prostriedky\nEurópskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev\na Európskej únie nevyplýva niečo iné (podľa § 7 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z.). Z odpovede MPSVaR\nSR, predloženej žalovaným, zistil, že ministerstvo deklarovalo, že prijímateľom finančných prostriedkov\nz fondov EÚ v rámci národného projektu XI. sektorového operačného programu Ľudské zdroje, bolo\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, teda nie priamo žalobca. Z odpovede tiež vyplynulo, že\nprostriedky EÚ sú súčasťou štátneho rozpočtu v každom programovom období a Slovenská republika\nje podľa platnej národnej legislatívy povinná uvedené zdroje vymáhať. Súčasne MPSVaR potvrdilo,\nže v prípade neoprávneného vyplatenia prostriedkov z fondov EU má povinnosť vymáhať predmetné\nprostriedky Slovenská republika, nakoľko prostriedky EU sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu,\nak z právnych aktov ES a EÚ nevyplýva niečo iné. Z uvedeného vyvodil, že v dôsledku trestného\nčinu žalovaného vznikla škoda Slovenskej republike, nakoľko predmetné finančné prostriedky patrili\ndo štátneho rozpočtu SR. Vyhodnotil, že aktívne vecne legitimovanou na uplatnenie náhrady škody v\ntomto konaní je Slovenská republika v zastúpení Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol ich\nprijímateľom (čo vyplynulo z odpovede MPSVaR SR), prípadne v zastúpení žalobcom, avšak Slovenská\nrepublika žalobcom nie je (ani v zastúpení). Poukázal tiež na to, že i keď žalobca tvrdil, že je správcom\nfinančných prostriedkov z rozpočtu ES, nepredložil žiadny dôkaz ani o tomto tvrdení, ani o tom, že je\noprávnený ako správca dané finančné prostriedky vymáhať v súdnom konaní.\n\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. októbra\n2022 sp. zn. 10Co/16/2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. S poukazom na ustanovenie §\n387 ods. 2 CSP, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací\nsúd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním\nnapadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej\nlegitimácie zamietol.\n2.1. Sám žalobca v doplnení žaloby uviedol, že škoda bola spôsobená Slovenskej republike v\nzastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, že trestný súd v rozsudku PK vo výroku\no vine žalovaného vôbec neuviedol, komu mal žalovaný zločinom poškodzovania finančných záujmov\nEurópskych spoločenstiev spôsobiť škodu ani v akej výške, i keď mu vo výroku o treste uložil povinnosť\nnahradiť škodu vo výške 34.000 eur žalobcovi, ktorého tiež so zvyškom nároku odkázal na občianske\nsúdne konanie, a že trestný súd v rozsudku BB vo výroku o vine obž. W. D. S. a obž. H.. W. S. (teda v\nrozsudku, ktorý nebol vydaný v trestnom stíhaní žalovaného) uviedol, že títo opísaným konaním spôsobili\nškodu vo výške 159.003,96 eura Slovenskej republike v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a\nrodiny Trenčín, pričom žalobcu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.\nŽalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo svojom mene a po zrušení prvého\nrozsudku na výzvu súdu, aby preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, tvrdil, že žalovaný mu\nuž časť škody (34.000 eur) podľa rozsudku ŠTS PK uhradil, že to bol žalobca, kto poukázal finančné\nprostriedky 159.003,96 eura, a že prostriedky zo všeobecného rozpočtu ES uvedené vo výroku ŠTS\nPK patria pod jeho správu. Z dohôd o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre\ntrh práce zamestnancov je zrejmé, že poskytnutý príspevok, a to aj každá jeho časť, je prostriedkom\nvyplateným zo štátneho rozpočtu SR a ESF. Prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho\nrozpočtu, ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva niečo iné podľa §\n7 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z.. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako riadiaci orgán pre\nsektorový operačný program Ľudské zdroje v skrátenom programovom období 2004-2006, v odpovedi,\npredloženej žalovaným ako dôkaz v konaní, potvrdilo, že prijímateľom finančných prostriedkov z fondov\nEÚ v rámci národného projektu XI. sektorového operačného programu Ľudské zdroje, bolo Ústredie\npráce, sociálnych vecí a rodiny SR, teda nie priamo žalobca. Z odpovede ministerstva tiež vyplýva, že\nprostriedky EÚ sú súčasťou štátneho rozpočtu v každom programovom období a Slovenská republika\nje podľa platnej národnej legislatívy povinná uvedené zdroje vymáhať. Súčasne ministerstvo potvrdilo,\nže v prípade neoprávneného vyplatenia prostriedkov z fondov EÚ má povinnosť vymáhať predmetné\nprostriedky Slovenská republika, nakoľko prostriedky EÚ sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak\nz právnych aktov ES a EÚ nevyplýva niečo iné. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania je\npotom zrejmé, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku na náhradu škody vo výške\n103.949 eur voči žalovanému nevyplýva ani z Dohôd o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a\nprípravu pre trh práce zamestnancov uzatvorených medzi žalobcom a spol. KOAM s.r.o., ani z rozsudku\nŠTS PK a ani z rozsudku ŠTS BB a naopak, je vylúčená odpoveďou ministerstva, ust. § 7 ods. 2 zák.\nč. 523/2004 Z.z., a spochybnená i samotným charakterom trestného činu poškodzovania finančných\nzáujmov Európskych spoločenstiev. Zo všetkých v konaní produkovaných dôkazov potom súd prvej\ninštancie prijal správny záver, že v dôsledku trestného činu žalovaného vznikla škoda Slovenskej\nrepublike, pretože predmetné finančné prostriedky patrili do štátneho rozpočtu SR, a preto je na\nuplatnenie náhrady škody aktívne vecne legitimovaná Slovenská republika (v zastúpení Ústredím práce,\nsociálnych vecí a rodiny SR, resp. žalobcom). Žalobca počas celého konania, ani na výzvu súdu prvej\ninštancie nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že je oprávnený žalovanú sumu vymáhať vo\nsvojom mene, hoci bol povinný uniesť bremeno tvrdenia a dôkazu aj o svojej aktívnej legitimácii v spore.\nPreto, ak súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol správne a odvolací súd sa s jeho rozhodnutím\nstotožnil.\n2.2. Ak žalobca ďalej tvrdil, že prostriedky boli v jeho správe, boli vyplatené z jeho bankového účtu v\nštátnej pokladnici a jemu aj vznikla škoda na majetku Slovenskej republiky, ktorý spravuje, odvolací\nsúd poukazuje v súvislosti s touto odvolacou námietkou na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o\nspráve majetku štátu (na tento zákon poukazoval aj žalobca v odvolaní), ktorý okrem iného stanovuje,\nže Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná\nv mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje,\nalebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných\npredpisov. Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca mohol v tomto konaní zastupovať štát, nie si však\nuplatňovať zaplatenie finančných prostriedkov, ktoré patria do rozpočtu SR (aj prostriedky Európskej\n\núnie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu), teda štátu, vo vlastnom mene. Žalobca musí pochopiť,\nže subjekt Slovenská republika nie je možné stotožniť so žalobcom. Pokiaľ chcel byť v tomto spore\núspešný, bol povinný v prvom rade preukázať, že predmetné finančné prostriedky patrili jemu, prípadne,\nže ich mal v správe a bol oprávnený ich aj vo svojom mene vymáhať, čo žiadnym produkovaným ani\nnavrhnutým dôkazom nepreukázal.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), prípustnosť\nktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, domáhajúc sa zrušenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n3.1. Danosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP odôvodnil tým, že v danom prípade\nžalobca v záhlaví svojej žaloby v znení jej doplnenia ako žalobcu označil Úrad práce, sociálnych vecí\na rodiny Trenčín, avšak v ďalšej časti žaloby v znení jej doplnenia je jednoznačne uvedené. že škoda\nbola spôsobená Slovenskej republike v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín a\nžalobca súčasne v odôvodnení žaloby poukázal na rozsudok Špecializovaného Trestného súdu spis.\nzn. BB-4T 22/2012 zo dňa 15. novembra 2013, v ktorom bolo uvedené ako konštatuje aj odvolací súd\nv ods. 30 odôvodnenia rozsudku, že škoda bola spôsobená Slovenskej republike v zastúpení Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Pokiaľ je teda v odôvodnení žaloby v znení jej doplnenia ako\npoškodená označená Slovenská republika v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín\nako aj s poukazom na rozsudok Špecializovaného Trestného súdu spis. zn. BB-4T 22/2012 zo dňa 15.\nnovembra 2013, ktorý bol prílohou žaloby a v ktorom bolo uvedené, že škoda bola spôsobená Slovenskej\nrepublike v zastúpení Úradom práce. sociálnych vecí a rodiny Trenčín, v takomto prípade ak by sme\nzotrvali na prísne formalistickom právnom názore odvolacieho súdu, v zmysle ktorého je na uplatnenie\nnáhrady škody aktívne vecne legitimovaná Slovenská republika, ide o zjavný logický rozpor žaloby,\nktorý má za následok jej nezrozumiteľnosť, čím vzniká súdu povinnosť žalobcu poučiť a vyzvať ho na\nodstránenie tejto vady jeho žaloby. Riadne označenie štátu ako žalobcu je náležitosťou riadneho návrhu,\nbez ktorého nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne\ns ním označený príslušný orgán, ktorý má v mene štátu konať, s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ nie\nje žalobca takto riadne označený, súd v zmysle § 43 OSP žalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo\nopravu žaloby. Neuplatnenie postupu podľa § 43 OSP súdom predstavuje závadný postup, ktorým sa\nstrane konania znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej procesnoprávny predpis priznáva na\núčely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím v konečnom dôsledku dochádza k zásahu\ndo podstaty jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n3.2. Danosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP odôvodnil tým, že spornou v danom\nprípade je aktívna vecná legitimácia správcu majetku štátu, teda žalobcu, v zmysle § 2 ods. 2 zákona č.\n278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 278/1993 Z.z.“)\nv konaní o nároku na náhradu škody. Žalobca má za to, že právny názor odvolacieho súdu o tom, že\nžalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody, pretože škoda vznikla\nSlovenskej republike. nakoľko finančné prostriedky patrili do rozpočtu SR t. j. škoda nevznikla žalobcovi\na z tohto dôvodu nemá na jej uplatnenie aktívnu vecnú legitimáciu a aktívne vecne legitimovaná je\nSlovenská republika, nie je správny. Zákon č. 278/1993 Z. z. výslovne uvádza, že správca koná v\nmene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach. ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo\nsporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.\nNakoľko správca majetku štátu má zákonnú povinnosť udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky\nprávne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo\nzmenšeniu, nemožno preto považovať za správny právny záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca nie\nje aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu škody. V rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/86/2017\nNajvyšší súd SR zaujal postoj, z ktorého možno vyvodiť zreteľnú podporu výkladu umožňujúceho\núspešné uplatňovanie práv štátu priamo správcom. Táto judikatúra je pre prejednávanú vec priliehavá\na nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa vyslovene týka správy majetku obcí, nakoľko správa majetku\nštátu (§ 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z.) sa zakladá na principiálne rovnakých pravidlách.\nTo, že správca majetku štátu tento majetok spravuje (§ 3 ods. 1 ZoSMŠ), síce neznamená, že správca\ntento majetok aj vlastní. ale napriek tomu, že vlastníkom majetku zostáva štát, tento s ním nakladá práve\nprostredníctvom správcu (§ 2 ods. 2 prvá veta ZoSMŠ). Zákon teda oprávňuje správcu majetku štátu na\nnakladanie s majetkom štátu. Správca majetku štátu má popri práve nakladať s majetkom zvereným mu\ndo jeho správy aj povinnosť udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho\nochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu (§ 3 ods. 2\nZoSMŠ). Na účely uplatňovania práva a plnenia povinností pri správe majetku štátu vykonáva správca\nmajetku štátu právne úkony v mene štátu (§ 2 ods. 2 tretia veta ZoSMŠ). Správca koná v mene štátu\n\npred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného\nmajetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákon alebo podľa osobitných predpisov (§ 2 ods. 2\nštvrtá veta ZoSMŠ). Správca nie je zástupcom štátu, nekoná za štát ale v mene štátu. Keďže správca\nmajetku štátu má zákonnú povinnosť majetok štátu chrániť pred poškodením. zničením alebo stratou a\nvyužívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu, nemožno považovať za správny právny záver o tom,\nže žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia,\npretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej užívanie viedlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, a\npreto bezdôvodné obohatenie nevzniklo jemu.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu\nzamietol ako nedôvodné, uplatniac si náhradu trov konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za\nvecne správne. Žalobca v dovolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepreukázal danosť dovolacích\ndôvodov v zmysle § 420 písm. f), resp. § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Pokiaľ ide o jeho aktívnu legitimáciu\nv spore, opakovane rozporne uvádzal, že škoda bola spôsobená žalobcovi, resp. Slovenskej republike\nv zastúpení žalobcom. Žalobca nepreukázal, že by mu vznikla škoda, ani že by bol vlastníkom majetku,\nresp. správcom tohto majetku oprávneným predmetnú škodu vymáhať. Správnym bol záver odvolacieho\nsúdu, že žalobca vo vzťahu k majetku štátu nemohol konať vo vlastnom mene. Žalobca teda nepreukázal\nsvoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore. Žalobca rovnako nepreukázal porušenie jeho procesných práv,\nneodôvodnene sa snaží preniesť svoju zodpovednosť za určenie okruhu účastníkov konania na súd.\nŽalobca začal uvádzať argumentáciu týkajúcu sa údajnej nezrozumietľnosti podania (žaloby) a potreby\npostupovať podľa § 43 OSP, resp. § 129 CSP až v dovolaní, žalobca mal túto argumentáciu uplatniť už\npred súdom prvej inštancie, resp. v odvolaní. Postup žalobcu je tak v rozpore s ust. § 435 CSP.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu - žalobca,\nv neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je\nnielen prípustné, ale tiež dôvodné, a preto je potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Z hľadiska ústavného aspektu treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným\nspôsobom vymedzovať si prípustnosť veci v konaní o dovolaní a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a\nslobôd.\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami, ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z\nakýchkoľvek dôvodov a hľadísk.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže\nbyť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať bezbreho;\nnamieste je skôr zdržanlivý (uvážený) prístup.\n10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\nopravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.\n\n11. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (viď napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV.\nÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne\nprípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n12. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n13. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali v prvom rade z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14.1. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia ale nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (3Cdo/41/2017,\n3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnených\ndovolacích námietok skúmal, či došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade.\n15. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n15.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n15.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Na druhej strane, z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle §\n420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady\nzmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že\nk tejto procesnej vade skutočne došlo.\n16. Dovolateľ prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP a porušenie práva na spravodlivý\nproces oprel o tvrdenie, že neuplatnenie postupu podľa § 43 OSP súdom predstavuje závadný postup,\nktorým sa strane konania znemožní realizácia jej procesných práv, ktoré jej procesnoprávny predpis\npriznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím v konečnom dôsledku dochádza\nk zásahu do podstaty jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.\n\n17. K tomu dovolací súd v prvom rade uvádza, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom\ndovolacieho konania predovšetkým také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní. V podstate\nobdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v\nrámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu,\nktorú mohol predniesť ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie\nnemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n18. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému\nprostriedku subsidiárnym, čo znamená, že dovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku\n(úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku,\na ktoré boli meritórne posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom\nkonaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť\nprípustnosť dovolania. Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné)\npovinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a\nto nielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne). Hodnotové\nobmedzenie prípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n19. V danej veci je z obsah spisu jednoznačné, že žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie\nneuplatnil pri niektorom z uplatnených odvolacích dôvodov argument o nesprávnom procesnom postupe\nsúdu prvej inštancie spočívajúcom v opomenutí postupu podľa § 43 OSP, resp. § 129 CSP z dôvodu\núdajnej nezrozumietľnosti či rozporuplnosti podania (žaloby) pri označení žalobcu.\n19.1. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní pritom vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal. Nedávalo by totiž žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a\nnávrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až\ndovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by dovolací súd preskúmaval\nrozsudok odvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť\"), hoci by však tento odvolací\nsúd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola\nznáma (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom.\n20. V posudzovanom prípade ide o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva\npatria bdelým (vigilanlibus iura scripta sunt). Ak potom žalobca uvedené námietky (argumentáciu)\nzakladajúce prípustnosť a dôvodnosť dovolania neuplatnil už v odvolacom konaní, nemôže ju dovolací\nsúd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky\npreskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto rozsudku odvolacieho súdu, ktorý však na to\nnedostal príležitosť (obdobne napr. 8Cdo/8/2020, 9Cdo/132/2020).\n21. Dovolací súd preto posúdil dovolanie žalobcu z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu podľa\n§ 420 písm. f) CSP ako neprípustné, následne pristúpil k posúdeniu dovolania z hľadiska žalobcom\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP.\n22. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n23. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n24. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti\ndovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna\núprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n\n25. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) až c) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie\no skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že má ísť o\notázku riešenú odvolacím súdom a to buď o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), alebo\no procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n26. V dovolaní, prípustnosť ktorého sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí dovolateľ\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd; vysvetliť, v\nčom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne; uviesť ako by mala byť táto otázka správne\nriešená.\n26.1. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku\nkľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd doposiaľ neriešil a je daná potreba, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovolania\nje, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi doposiaľ neposudzoval právnu otázku vymedzenú\ndovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ\nvyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími\ndôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom vymedzenej právnej otázky a že sa jedná o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto\nustanovenie.\n27. Dovolateľ v posudzovanom prípade k dôvodnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nformuloval právnu otázku aktívnej vecnej legitimácie správcu majetku štátu, teda žalobcu, v zmysle\n§ 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, v konaní o nároku na náhradu škody.\nDovolací súd považoval takto formulovanú otázku za prípustnú, nakoľko zamietajúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu spočívalo primárne na riešení práve tejto právnej otázky. Zároveň dovolací súd zistil,\npoznajúc vlastnú rozhodovaciu činnosť, že uvedená právna otázka už bola dovolacím súdom opakovane\nriešená. Dovolací súd je pritom viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad\nprípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z\nhľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného dovolacieho konania\nspočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie dovolateľa v zmysle §\n432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit curia, 4Cdo/11/2021,\n8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).\n28. V rozhodnutí dovolacieho súdu z 25. februára 2003 sp.zn. 2Cdo/94/2002 (publikovaným ako judikát\nR 87/2004), dovolací súd vyslovil právny názor k výkladu ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 278/1993 Z.z.\no správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správa majetku štátu je súhrn\noprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Správca je\noprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti\ns ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne\nprostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo\nzmenšeniu.\n28.1. Z vyššie citovaného ustanovenia, podľa dovolacieho súdu, vyplýva, že osobitnú právnu úpravu\ndispozičných oprávnení správcu majetku štátu je potrebné vnímať ako ochranu majetku štátu s\nosobitným zreteľom na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov oprávnenia\nvyplývajúce z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov jeho majetku.\nPodstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností, ktoré má správca k jej zverenej časti\nmajetku štátu. Súhrn týchto oprávnení správcu tvorí právo správy. Toto právo správcu je síce odlišné od\nvlastníckeho práva štátu, je však s ním nerozlučne späté. Správca pritom nakladá s predmetom správy\nakoby právom vlastníka, pričom štát modifikuje (ovplyvňuje) nakladanie správcov s týmito vlastníckymi\nprávami štátu, a to nástrojom svojej zákonodarnej moci - prostredníctvom zákonov. Napokon štát iný\nreálny nástroj na ovplyvňovanie výkonu svojho vlastníckeho práva prostredníctvom správcov majetku\nštátu ani nemá. Správca je oprávnený vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne\nkonformným spôsobom. Správa majetku štátu je teda právnou formou výkonu štátneho vlastníctva,\nprávnou formou výkonu základných oprávnení (držať vec, užívať ju a nakladať s ňou), ktoré oprávnenia\n\ntvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Správca majetku štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným\nmenom a na vlastnú zodpovednosť.\n28.2. Popri hmotnom majetku štátu vrátane finančných prostriedkov, sú súčasťou majetku štátu aj\npohľadávky a iné majetkové práva a záväzky štátu (§ 2 zákona č. 278/1993 Z.z.). Pohľadávkami\nštátu sú ale len také, z ktorých je štát oprávnený priamo. Podľa dovolacieho súdu takými priamymi\npohľadávkami sú pohľadávky štátu na daniach, poplatkoch, pokutách a pod. Priamymi pohľadávkami\nštátu sú aj pohľadávky výslovne upravené v zákone, ako napr. pohľadávka štátu na vydanie predmetu\nbezdôvodného obohatenia podľa § 456 Obč. zák., ak toho, na úkor koho sa bezdôvodné obohatenie\nzískalo nemožno zistiť, pohľadávka štátu voči tomu, komu bol uložený trest prepadnutia majetku podľa\n§ 51 Tr. zákona a pod. Aj tieto (originálne) pohľadávky štátu z dôvodov vyššie uvedených sú spravované\nsprávcom. Správca takej pohľadávky štátu nemá k nej žiadne oprávnenie a je len orgánom štátu, ktorý\nje oprávnený pri správe pohľadávky konať. Správu takej pohľadávky vykonáva správca v mene štátu.\n28.3. Od uvedených priamych (originálnych) pohľadávok štátu treba ale podľa názoru dovolacieho\nsúdu odlíšiť pohľadávky, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu (napr.\npohľadávky zo záväzkových vzťahov do ktorých správca vstupuje pri výkone správy), z ktorých\npohľadávok je oprávnený priamo správca. Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd dospel k záveru,\nže žalobkyňa, v danom prípade Kancelária Slovenskej národnej rady, ako správkyňa pohľadávky\nvyplývajúcej zo záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia, mohla vo vlastnom mene\nuplatniť pohľadávku štátu na príslušnom orgáne.\n29. K rovnakému právnemu záveru (hoci za iných skutkových okolností, ktoré však nemali zásadný\nvplyv na podstatu právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie správcu majetku štátu) dospel\ndovolací súd aj v rozhodnutí z 28. novembra 2005 sp.zn. 2Cdo/11/2005, ako aj v rozhodnutí z 30.\nseptembra 2008 sp.zn. 4Cdo/93/2008, v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor aj k výkladu ust.\n§ 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z., podľa ktorého správca koná v mene štátu pred súdmi a inými\norgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého\nsprávcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, považujúc toto ustanovenie\nza ustanovenie procesnej povahy oprávňujúce správcu konať pred súdmi a inými orgánmi v mene štátu,\nnetýkajúce sa však otázky vyplývajúcej z hmotného práva a to otázky aktívnej legitimácie domáhať sa\nochrany vlastníckeho práva štátu žalobou o vydanie veci (v prípade jej neoprávneného zadržiavania)\nalebo negatórnou žalobou (v prípade iného neoprávneného rušenia než je zadržiavanie veci), ktorú\nokrem štátu (v mene ktorého koná správca), môže úspešne uplatniť i správca vo vlastnom mene ako\nsubjekt oprávnený využívať tento právny prostriedok ochrany majetku štátu. Podporne možno prihliadnuť\naj na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1Cdo/86/2017, z ktorého možno tiež vyvodiť podporu výkladu\numožňujúceho úspešné uplatňovanie práv štátu priamo správcom, i keď toto rozhodnutie sa vyslovene\ntýka správy majetku obcí, nakoľko správa majetku štátu sa zakladá na principiálne rovnakých pravidlách.\n30. Aplikujúc vyššie citované právne závery ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu na\nprejednávanú vec, dovolací súd uzatvára, že žalobca ako správca majetku štátu je aktívne vecne\nlegitimovaný domáhať sa vo vlastnom mene nároku na náhradu škody zo záväzkového vzťahu, ktorý\nsa odvíja od zmluvného vzťahu založeného uzatvorením Dohody o poskytnutí finančného príspevku na\nvzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov (zmluvnou stranou tejto dohody bol priamo žalobca,\nktorý poskytoval dohodnuté finančné plnenie), ako aj rozsudku trestného súdu, v ktorom súd uložil\nžalovanému (ako odsúdenému) povinnosť nahradiť škodu vo výške 34.000 eur priamo žalobcovi a so\nzvyškom nároku na náhradu škody žalobcu odkázal na občianske súdne konanie. Dovolací súd si je\nvedomý určitej spornosti či nejednoznačnosti vo vyriešení otázky aktívnej vecnej legitimácie správcu\nmajetku štátu, keď na jednej strane má svoje ratio aj názor zdôrazňujúci potrebu rozlišovania vecnej\nlegitimácie štátu a vecnej legitimácie správcu majetku štátu a z toho vyplývajúceho náležitého označenia\nžalobcu (keď súdy nižších inštancií za správne označenie žalobcu považovali Slovenská republika v\nzastúpení žalobcom), dovolací súd však uprednostnil materiálny prístup k poskytnutiu spravodlivosti\n(ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane a dlhodobo favorizuje aj Ústavný súd SR, por. napr.\nnález sp.zn. I. ÚS 215/2023), v rozpore s ktorým je prístup zvolený v preskúmavanom rozhodnutí\nodvolacieho súdu, ktorý žalobcovi v danom spore nepriznal aktívnu vecnú legitimáciu výslovne z\nformálnych dôvodov.\n31. Ak teda súdy nižších inštancií vychádzali z opačného právneho záveru, podľa ktorého žalobca\nnemá v danom spore o náhradu škody aktívnu vecnú legitimáciu, išlo z ich strany o nesprávne\nprávne posúdenie, predstavujúce odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a naplnenie\n\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Dovolací súd tak vzhľadom na vyššie uvedené\ndospel k záveru, že dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie nielen\nprípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ale zároveň ho posúdil aj ako dôvodné, nakoľko dovolaním\nnapadnutý rozsudok (práve v riešení predmetnej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu) spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n32. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu, spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktoré\nvykazuje rovnaké nedostatky, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a\n2, § 450 CSP) s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný (§ 455 CSP). Ak\ndovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods.\n3 CSP).\n33. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}