{"guid": "363513a5-14a4-4c20-b624-bd3229940808:be05887e-95d7-4ff5-93dc-2f18f13532f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2", "spisova_znacka": "9CdoR/6/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoR/6/2024 z 30. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2024, sp. zn. 9CdoR/6/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2", "identifikacne_cislo": "1317204489", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2024-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-4", "nazov": "§ 25 ods. 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-38", "nazov": "§ 38 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-38", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-6a.odsek-1", "nazov": "§ 6a ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-6a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-6a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 5 písm. b) CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77a", "nazov": "§ 77a CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-77a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-77a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "nazov": "§ 396 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-24", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-37", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-43", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-65", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-76", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-38", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-6a", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-77a", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-50", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be05887e-95d7-4ff5-93dc-2f18f13532f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9CdoR/6/2024\n1317204489\n30. 10. 2024\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2024:1317204489.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletého P. S., narodeného X. X. XXXX,\nO., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,\nVazovova 7/A, dieťa matky H.. O. X., narodenej X. W. XXXX, S. - R., O. XXX, t.č. O., P. X/L, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Petrom Konvičným, Košice, Rázusova 1, a otca H.. P. S., narodeného X. E. XXXX,\nO., O. X/F, zastúpeného advokátskou kanceláriou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o.,\nBratislava - mestská časť Nové Mesto, Ďumbierska 3F, IČO: 36 836 460, o úpravu výkonu rodičovských\npráv a povinností k maloletému, za účasti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Bratislava,\nŠtúrova 2 a Úradu komisára pre deti, Bratislava, Odborárske námestie 3, vedenej na Mestskom súde\nBratislava II pod sp. zn. B3-38P/60/2017, pôvodne vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.\n38P/60/2017, o dovolaniach matky a otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. januára 2024\nsp. zn. 11CoP/73/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie matky o d m i e t a.\nDovolanie otca o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. apríla 2022 č. k.\n38P/60/2017-2783 (druhým v poradí; pozn.) v spojení s opravným uznesením z 10. mája 2022\nč. k. 38P/60/2017-2821 na základe návrhu otca a protinávrhu matky zveril maloletého do osobnej\nstarostlivosti otca (výrok I.), rozhodol, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho\nmajetok (výrok II.), matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne\nvždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca od 13. septembra 2017 (výrok III.), matke uložil\npovinnosť uhradiť v dvoch splátkach k rukám otca zročné výživné za obdobie od 13. septembra 2017\ndo 30. apríla 2022 (výrok IV.), upravil styk matky s maloletým v prítomnosti otca (výrok V.), otcovi uložil\npovinnosť informovať matku o podstatných záležitostiach maloletého (výrok VI.), zamietol návrh na\nuloženie výchovného opatrenia (výrok VII.), vo zvyšnej časti návrh otca zamietol (výrok VIII.), zamietol\nnávrh matky na úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému (výrok IX.) a žiadnemu z\núčastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok X.).\n1.1. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24, § 25, § 28, § 36, § 37, § 43, § 62, § 65, §\n75, § 76, § 77 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), podľa § 2 ods. 1, 2, §\n38 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„CMP“). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželmi,\nnežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý bol neodkladným opatrením nariadeným uznesením súdu\nprvej inštancie z 13. septembra 2017 č. k. 37P/246/2017-18 v spojení s uznesením Krajského súdu v\nBratislave z 20. decembra 2017 sp. zn. 11CoP/551/2017 dočasne zverený do osobnej starostlivosti otca.\nStyk matky s maloletým bol do právoplatného skončenia konania upravený neodkladným opatrením\n\nnariadeným uznesením súdu prvej inštancie z 9. októbra 2018 č. k. 39P/250/2018-16 v spojení s\nuznesením Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2019 sp. zn. 11CoP/7/2019 (zrušené uznesením\nz 21. apríla 2021 č. l. 37P/32/2021-92; pozn.). Maloletý styk s matkou opakovane odmietal, odmietal s\nňou odísť a toto komunikoval aj príslušníkom matkou privolanej policajnej hliadky; svoj názor viackrát\nvyslovil aj pred súdom a opatrovníkom. Styk matky s maloletým podľa nariadeného neodkladného\nopatrenia neprebiehal; vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené. Matka podala návrh na nariadenie\nvýkonu súdneho rozhodnutia. V konaní o nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia bolo uznesením\nzo 7. novembra 2019 č. k. 37Em/7/2018-257 nariadené výchovné opatrenie, ktorým bola rodičom\na maloletému uložená povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia\nvzájomnej komunikácie medzi rodičmi maloletého, odstránenia dôvodov nerealizovania styku matky s\nmaloletým a obnovenia vzťahov medzi matkou a maloletým. Účel tohto výchovného opatrenia nebol\nnaplnený. Počas spolupráce s Centrom pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská sa nepodarilo vytvoriť\nvhodný priestor na obnovu vzťahu maloletého s matkou, očakávania rodičov k realizácii kontaktov boli\ndiametrálne odlišné, centru sa nepodarilo poradensko-psychologickými prostriedkami intervenovať v\nzmysle konsolidácie vzťahov medzi rodičmi a zjednotenia ich očakávaní. Otec sa zúčastňoval stretnutí\nriadne, maloletého priviedol do centra včas. Psychologičky sa stretli s maloletým za účelom nadviazania\nkontaktu. Matka vyjadrila odmietavý postoj k individuálnym poradensko-psychologickým stretnutiam\nbez prítomnosti maloletého. Matke boli opakovane navrhované termíny stretnutí, spoluprácu odmietala.\nUznesením z 13. novembra 2020 č. k. 37Em/7/2018-443 bolo opätovne nariadené výchovné opatrenie,\nktorým bola rodičom a maloletému uložená povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému\nporadenstvu v rozsahu minimálne 60 hodín. Z informačnej psychologickej správy Centra pre deti a rodiny\nBratislava - Učiteľská z 8. februára 2021 vyplynulo, že stanovený cieľ psychologického poradenstva\nsa nepodarilo naplniť. Matka vyjadrila nedôveru voči centru, vyjadrila očakávanie okamžite zabezpečiť\nstretávanie s dieťaťom, čo centrum nebolo schopné naplniť. Na stretnutie rodičov v centre v prítomnosti\nopatrovníka\na zástupcu Úradu komisára pre deti došlo k vyhroteniu situácie. Matka útočila na\nzamestnancov, nebolo možné viesť korektný dialóg a dosiahnuť stanovený cieľ stretnutia. Uznesením\nz 20. apríla 2021 č. k. 37Em/7/2018-510 súd prvej inštancie nariadené výchovné opatrenie zrušil;\npoukázal, že neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Bratislava III z 10.\ndecembra 2020 č. k. 38P/60/2017-1301 bol upravený asistovaný styk matky s maloletým v priestoroch\nCentra pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova, bez prítomnosti otca, vždy za asistencie odborného\npracovníka centra. Toto neodkladné opatrenie bolo zrušené uznesením súdu prvej inštancie z 21. apríla\n2021 č. k. 37P/32/2021-92. Súd zrušil aj neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk matky s\nmaloletým (neasistovaný; pozn.), keď zo správ centra, ako aj z vyjadrení rodičov vyplynulo, že dochádza\nk situáciám, kedy sa matka styku s maloletým dožaduje v sprievode polície. Následne bolo nariadené\nneodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s maloletým v priestoroch Centra pre deti a rodiny\nBratislava - Röntgenova, bez prítomnosti otca, za asistencie odborného pracovníka. Matke, otcovi a\nmaloletému bola uložená povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.\n1.2. Matka sa s maloletým od septembra 2018 nestretla, napriek nariadeným neodkladným opatreniam,\nako aj návrhom na realizáciu styku výkonom rozhodnutia. Až 23. februára 2021 sa zrealizoval asistovaný\nstyk v Centre pre deti a rodiny Bratislava - Röntgenova. Zo správy z tohto styku vyplynulo, že úvodný\nrozhovor medzi maloletým a matkou bol nadviazaný bez problémov. Podľa psychologičky maloletý\nneprejavoval známky úzkosti, boli vysvetlené viaceré otázky, ktoré vyplynuli z rozhovoru matky s\nmaloletým. Na rozlúčku maloletý pobozkal matku na líce. Matka podľa dohody následne podvečer\ntelefonicky kontaktovala dieťa, pričom telefonát prebiehal v poriadku, maloletý prirodzene komunikoval\ns matkou. Nasledujúci deň však už s matkou odmietol komunikovať a keď si matka prišla po syna\ndo miesta bydliska, odmietol s ňou odísť. Otec následne komunikoval o rozrušení, ktoré u maloletého\npozoroval, ako aj o informáciách od maloletého. K ďalším plánovaným stretnutiam v centre otec\nkomunikoval, že u maloletého pretrvávajú problémy, odmieta sa s matkou stretnúť. Odborné pracovníčky\ncentra otcovi navrhli uskutočnenie stretnutia aj mimo pracoviska centra. Z poslednej správy centra\nvyplynulo, že napriek snahe a vytvoreniu priestoru rodičom na obnovenie komunikácie a dohodu\ncentrum neodporúča ďalej pokračovať v poradensko-psychologickom procese s rodičmi, keď zvolený\ndruh intervencie vzhľadom na štádium rodičovského konfliktu považuje za neadekvátny a nedostatočný.\nOdporúča rodičom absolvovať dlhodobú rodinnú terapiu. Zároveň neodporúča maloletého podrobovať\npsychologickým sedeniam, keď na obnovení vzťahu matky s maloletým nie je možné ďalej pracovať bez\nprimárnych zmien v postojoch rodičov.\n1.3. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a bol vypracovaný znalecký posudok č. 17/2021\nÚstavom pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r.o. Nové Zámky. Znalecký ústav dospel\nk záveru, že u rodičov nebola vyšetrením zistená duševná porucha. Maloletý vníma konflikt medzi\n\nrodičmi, uvedomuje si, že nemôže mať oboch, tak sa vrhá k jednému z nich a druhého odvrhuje. Takú\nsilnú emóciu nemôže vyvolať jeden rodič, na to musia byť dvaja. Dieťa si tým do istej miery chráni svoje\nduševné zdravie. V znaleckom posudku je skonštatované, že z hľadiska zdravého psychického vývinu\nmaloletého sa považuje za dôležité, aby sa rodičia pokúsili za pomoci odborníkov o znovuobnovenie\nvzťahu, kontaktu maloletého s matkou. Je to výlučne zodpovednosť rodičov, pretože oni ho do tejto\nsituácie dostali, preto mu z nej aj musia pomôcť a mali by sfunkčniť svoj vzájomný rodičovský vzťah.\nZnalecký ústav v závere dodal, že to, čo sa deje, nie je problémom maloletého, ale problémom vo vzťahu\njeho rodičov. Maloletý by mal v tomto ostať zatiaľ skôr bokom a mali by na sebe začať pracovať práve\nrodičia.\n1.4. Súd mal preukázané, že o maloletého sa otec, v ktorého starostlivosti je maloletý, riadne stará.\nMal tiež preukázané osobné a majetkové pomery otca i matky. Dospel k záveru, že stretnutia matky\ns maloletým vyžadujú, aby sa rodičia k sebe správali slušne, úctivo a zdvorilo. Je na ich rodičovskej\nzodpovednosti ako pristúpia k upraveným stretnutiam matky s maloletým. Súd nevyhovel návrhu otca a\nnezakázal styk matky s maloletým, keď nemal preukázaný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné v záujme\nmaloletého matke styk s dieťaťom úplne zakázať. V záujme dieťaťa je dosiahnuť, aby sa stretával so\nsvojou matkou. Preto súd upravil styk maloletého s matkou v prítomnosti otca, ktorý bude maloletému\noporou pri stretnutí, keď opakovane v konaní otec komunikoval, že maloletý odmieta ísť na stretnutie s\nmatkou aj s prespaním, ako aj na stretnutie v prítomnosti odborného pracovníka. Takýmto spôsobom by\nsa mohol vzťah matky s maloletým obnoviť, keď práve na stretnutiach v prítomnosti otca môže maloletý\nvidieť, či a ako sa zmenilo správanie jeho rodičov a pozitívna zmena v ich správaní ho môže povzbudiť k\nstretávaniu sa s matkou a neskôr i neprítomnosti otca. Dodal, že uvedené predpokladá, že matka bude\nna stretnutiach milá a neútočná a otec bude obom nápomocný. Keďže súd zveril maloletého do osobnej\nstarostlivosti otca, návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zamietol. Rozhodol,\nže obaja rodičia majú právo zastupovať svoje maloleté dieťa, spravovať jeho majetok, keď nezistil počas\nkonania dôvod na strane ani jedného z rodičov, pre ktorý by nemohol toto právo vykonávať. Otcovi\nuložil zároveň povinnosť matku informovať v pravidelných intervaloch o maloletom, keďže matka ako\nrodič, ktorému dieťa nie je zverené do starostlivosti, má právo na pravidelné informácie o maloletom.\nMatke určil vyživovaciu povinnosť na maloletého v sume 50 eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh otca na\nurčenie výživného zamietol. Matka neprispievala pravidelne sumou určenou súdom, preto jej vznikol na\nvýživnom nedoplatok za obdobie od 13. septembra 2017 do 30. apríla 2022 v sume 800,06 eura, ktorý\njej súd povolil uhradiť v dvoch splátkach po 400 eur a 400,06 eura. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol súd podľa § 52 CMP.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oboch rodičov a kolízneho opatrovníka\nrozsudkom z 24. januára 2024 sp. zn. 11CoP/73/2023 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých\nvýrokoch I., III. a IV. potvrdil, vo výrokoch VIII. a IX. zrušil a vo výroku V. rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil tak, že upravil styk matky s maloletým bez prítomnosti otca. Žiadnemu z účastníkov nepriznal\nnárok na náhradu trov konania.\n2.1. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil dostatočne\nskutkový stav a v otázke zverenia maloletého vec i správne právne posúdil; správne tiež rozhodol o\núprave styku matky s maloletým, keď zákaz styku považoval za nedôvodný. Rozsah tohto styku však\nodvolací súd považoval za nesprávny.\n2.2. Vychádzajúc z aktuálneho skutkového stavu mal odvolací súd za preukázané, že maloletý je dieťa\nnarodené mimo manželstva jeho rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2017 a maloletý\nje na základe neodkladného opatrenia z 13. septembra 2017 zverený do osobnej starostlivosti otca, u\nktorého sa aj fakticky nachádza. Hoci súd upravil jeho styk s matkou formou neodkladných opatrení\nprvýkrát 9. októbra 2018, tento styk sa vôbec nerealizuje. Maloletý má k matke negatívny odmietavý\npostoj, ktorý jednoznačne vyjadril aj pri výsluchu na odvolacom súde, keď tvrdil, že matku vo svojom\nživote nechce, nazýva ju O. a želá si, aby im (hlavne otcovi) dala pokoj. Maloletý sa s matkou po dobu\nviac ako piatich rokov nestretol, okrem jediného asistovaného styku, nerozprával sa s ňou, ak neberieme\ndo úvahy formálne pozdravy pri náhodných stretnutiach. Ak sa maloletý spolu s otcom stretli s matkou,\ntieto stretnutia prebehli dramaticky, keď matka slovne útočí na otca, vyhráža sa mu, z čoho je maloletý\nvystresovaný a má obavy, že správanie matky bude mať negatívny dopad na zdravie otca. Podľa názoru\nodvolacieho súdu to však bol otec, ktorý po dobu piatich rokov nerešpektoval súdne rozhodnutia, kládol\nprekážky v styku matky so synom, resp. tento neumožňoval a syna manipuloval proti matke, čím narušil a\nzasiahol do práva maloletého na právo byť vychovávaný oboma rodičmi. Hoci matka navrhovala postup\nv zmysle § 25 ods. 4 zákona o rodine, odvolací súd sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa ani\npo doplnení dokazovania v odvolacom konaní nepovažoval zmenu výchovného prostredia a zverenie\n\nmaloletého do osobnej starostlivosti matky za postup v najlepšom záujme maloletého. Mal za to, že\nvytrhnutie maloletého z jeho bezpečného prostredia pri zohľadnení všetkých okolností prípadu by bolo\npre dieťa mimoriadne traumatizujúce a mohlo by mať do budúcna vážne následky na psychickom a\nemocionálnom zdraví dieťaťa. S ohľadom na to, že nedošlo k (pre)zvereniu maloletého do osobnej\nstarostlivosti matky a skutočnosť, že otec výživné v odvolaní nenamietal, odvolací súd potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny aj v napadnutých výrokoch I., III. a IV. [§ 387 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)].\n2.3. Vzhľadom na vzájomný vzťah rodičov, ktorý je výrazne konfliktný a pre maloletého stresujúci,\nodvolací súd upravil styk matky s maloletým bez prítomnosti otca, pretože je dôvodné predpokladať,\nže otec by priebeh stretnutia len narúšal. Styk upravil v rozsahu, ktorý považoval za primeraný a\ndôvodný na zabezpečenie priestoru na obnovenie vzťahu matky s maloletým a podieľaní sa tak na\njeho výchove. Mal za to, že ak otec maloletého na styk s matkou riadne pripraví, vysvetlí mu potrebu\nrealizácie styku, dieťa dokáže styk s matkou zabsolvovať bez problémov. Zo samotných vyjadrení otca\nje podľa odvolacieho súdu zrejmé, že si uvedomuje, že je v jeho schopnostiach synovi primeraným\nspôsobom vysvetliť dôležitosť matky v jeho živote a potrebu trávenia času s ňou. Prirodzene, bude\npotrebné, aby matka pri stykoch ovládla svoj hnev voči otcovi, zdržala sa invektív voči nemu a\nvenovala sa počas styku výlučne synovi a budovaniu ich vzájomného vzťahu. Uzavrel, že pokiaľ rodičom\nna dieťati záleží, musia prehodnotiť svoje doterajšie správanie a uvedomiť si, že pocit bezpečia a\nstability, ako nevyhnutný predpoklad budúceho zdravého a spokojného života maloletého, sa tvorí najmä\nprostredníctvom zdravých vzťahov dieťaťa k obom rodičom a iným blízkym osobám. Odvolací súd\npovažoval za dôvodné upraviť styk matke bežne a to každý druhý víkend v mesiaci a každý týždeň v\nstredu poobede a tiež počas sviatkov a prázdnin, tak aby bol čas maloletého rozdelený primerane medzi\noboch rodičov. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je dôležité, aby do života maloletého vstúpila matka\na mohla sa podieľať na jeho výchove, keď otec vo výchove, pokiaľ ide o vzťah dieťaťa k matke ako\ndruhému rodičovi, zlyhal. Matka so synom nemohla tráviť žiaden čas po dobu viac ako 5 rokov napriek\ntomu, že na ňu neboli žiadne negatívne relácie, okrem neprimeraného až agresívneho správania voči\nosobe otca a na realizáciu styku má vytvorené podmienky. V danom prípade odvolací súd nevzhliadol\ndôvody pre diskvalifikáciu matky z podieľania sa na výchove svojho syna, preto rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom výroku V. zmenil podľa § 388 CSP a upravil styk matky s maloletým.\n2.4. Napadnuté výroky VIII. a IX. rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil ako nadbytočné,\npretože konania vo veciach starostlivosti o maloletých sú konaniami, ktoré môžu začať aj bez návrhu\na tak súd nie je návrhmi účastníkov viazaný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa. § 396\nods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti jeho potvrdzujúceho výroku I. podal otec (ďalej aj\nlen „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP. Navrhol, aby dovolací\nsúd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozhodnutie\nodvolacieho súdu zmenil a sám vo veci rozhodol tak, že styk matky s maloletým zakáže resp. neupraví.\n3.1 Porušenie práva na spravodlivý proces otca, ale najmä maloletého a prípustnosť dovolania v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP oprel otec o tvrdenie, že odvolací súd pri úprave styku matky s maloletým vôbec\nneprihliadol na vyjadrenia maloletého ani závery znaleckého dokazovania. Názor maloletého na styk s\nmatkou je dlhodobo nemenný, túto nechce a odmieta sa s ňou stretávať. Napriek rozporu s najlepším\nzáujmom maloletého a ním prejavenou vôľou je maloletý napadnutým rozsudkom nútený ku kontaktu s\nmatkou, a to za situácie, kedy aj znalecký ústav v znaleckom posudku odporúča, aby maloletý aspoň\ndočasne nemusel byť vystavený ani nutnosti stretávať sa s matkou. Otec v dovolaní poukázal, že matka\nsvojím konaním zatiaľ nijak objektívne neprispela k obnoveniu jej pozitívneho vzťahu s maloletým.\nSpôsoby, akými sa doposiaľ snaží o stretnutia s maloletým, sú podľa otca v príkrom rozpore s jeho\nnajlepším záujmom. Vzhľadom na to sa jediným možným riešením javí obmedzenie kontaktu matky s\nmaloletým, a to aspoň do času, kým matka nezmení svoj prístup k maloletému.\n3.2. Otec vo vzťahu k prípustnosti a dôvodnosti dovolania z hľadiska ust. § 420 písm. f) CSP ďalej\nnamietal aj to, že primárnym a takmer výlučným základom pre rozhodnutie odvolacieho súdu bola\npravdepodobne správa zo zisťovania názoru maloletého na odvolacom súde z 19. decembra 2023.\nV tejto súvislosti poukázal na zásah do práv maloletého, keď si tento výslovne neželal, aby sa\nmatka o obsahu jeho výpovede dozvedela, napriek tomu matka predmetnou správou disponuje a\npoužíva ju v iných konaniach. Otec namieta závery psychologičky zúčastnenej na zisťovaní názoru\nmaloletého, pretože tieto sú v rozpore so závermi znaleckého dokazovania ako aj s obsahom spisu.\nSpráva psychologičky vychádza výlučne z krátkeho rozhovoru s maloletým, neberúc do úvahy dlhodobo\nzisťovaný skutkový stav. Jej závery sú podľa otca vágne, vzájomne si odporujú a absentuje v nich\n\nodborný základ, a to predovšetkým pokiaľ ide o vyjadrenia o zjavnom ovplyvňovaní maloletého zo\nstrany otca. Otcovi nie je zrejmé, na základe akých reálnych zistení dospel odvolací súd k záverom\no ovplyvňovaní maloletého otcom, keď táto skutočnosť bola vyvrátená aj vykonaným znaleckým\ndokazovaním. Z uvedeného dôvodu považuje otec rozhodnutie odvolacieho súdu za zmätočné a\nnedostatočne odôvodnené. Odvolací súd sa vôbec nezameral na posudzovanie najlepšieho záujmu\nmaloletého, pri rozhodovaní pravdepodobne vychádzal primárne zo správy o zisťovaní názoru\nmaloletého, ktorá je v rozpore so závermi znaleckého ústavu. Záverom poukázal, že maloletý si názor\nna matku vytvára dlhodobo sám na základe skúseností so správaním matky.\n4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k dovolaniu otca uviedol, že v plnej miere akceptuje a\nrešpektuje rozhodnutie odvolacieho súdu a toto považuje za správne a v najlepšom záujme maloletého\ndieťaťa.\n5. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení k dovolaniu otca, považujúc ho\nza nedôvodné, v prvom rade uviedla, že v postupe odvolacieho súdu nevzhliadla vady namietané\notcom v dovolaní. Zdôraznila, že názor resp. prianie maloletého nemožno stotožňovať s pojmom záujem\ndieťaťa, pričom je to práve všeobecný súd, komu s prihliadnutím na individuálne okolnosti konkrétneho\nprípadu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa. Z napadnutého rozsudku je zrejmé,\nže odvolací súd prihliadol na názor maloletého, avšak skutočnosť, že odvolací súd nekriticky neprevzal\nnázor maloletého, nie je možné hodnotiť ako porušenie práv maloletého a jeho otca. Dovolateľ predkladá\nvlastné hodnotenie dôkazov, absolútne priorizujúc posudok znaleckého ústavu. K dovolaniu priložil nové\nskutočnosti a dôkazy, na ktoré nemožno prihliadať. Rozhodnutie odvolacieho súdu pritom vychádza\nzo zásady voľného hodnotenia dôkazov a dostatočným spôsobom sa vysporiadava so všetkými\npodstatnými odvolacími námietkami matky a otca, ako aj všetkými pre vec podstatnými skutočnosťami. Z\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku sú dostatočne zrejmé dôvody, ktoré odvolací súd viedli\nk úprave styku maloletého s matkou.\n5.1. S týmto vyjadrením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa v plnej miere stotožnil aj kolízny\nopatrovník.\n6. Úrad komisára pre deti v písomnom vyjadrení k dovolaniu otca uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s vyjadrením generálnej prokuratúry a v plnej miere rešpektuje a akceptuje rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ktoré korešponduje s najlepším záujmom dieťaťa.\n7. Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu podala aj matka (ďalej aj len\n„dovolateľka“); jeho prípustnosť vyvodzovala z ust. § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Navrhla,\naby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n7.1. K prípustnosti dovolania z hľadiska ust. § 420 písm. f) CSP matka v dovolaní uviedla, že po tom, čo\ndošlo k zmene príslušnosti na konanie o odvolaní v danej veci z Krajského súdu v Bratislave na Krajský\nsúd v Trnave, vec bola na odvolacom súde prejednávaná senátom, ktorý netvorili zákonní sudcovia.\nĎalej namietala, že otec dlhoročne nerešpektuje žiadne súdne rozhodnutia, matke neumožňuje kontakt s\nmaloletým, nevyvíja žiadnu aktivitu smerom k jeho realizácii, pričom rovnaký postoj zaujal aj po vyhlásení\nnapadnutého rozsudku. Odvolací súd napriek tomu neprihliadol, že v konaní bol naplnený predpoklad\nna zmenu osobnej starostlivosti k maloletému v zmysle § 25 ods. 4 zákona o rodine. Od právoplatnosti\na vykonateľnosti napadnutého rozsudku otec matke ani raz neumožnil realizovať styk s maloletým,\ntento maloletého manipuluje, prenáša na neho zodpovednosť za rozhodovanie, vystavuje ho stresovým\nsituáciám. Matka má za to, že v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu nebude mať aj naďalej reálnu\nmožnosť byť v kontakte s maloletým, styk s maloletým sa aj naďalej nebude realizovať; všetko v\nsnahe otca pokračovať v úplnom vylúčení matky zo života maloletého. Z uvedeného dôvodu sa matka\nnestotožňuje so závermi odvolacieho súdu, ktorý nesprávne interpretoval a tiež nesprávne (ne)aplikoval\nust. § 25 ods. 4 zákona o rodine, keď nebral do úvahy, že oslabený vzťah maloletého k matke, resp. jeho\npostoj k matke je preukázateľne zapríčinený negatívnym vplyvom otca. Otec pritom svojou pasivitou\nzapríčiňuje neustále sa prehlbujúce odcudzovanie maloletého od matky. V dôsledku uvedeného odvolací\nsúd podľa matky vec aj nesprávne právne posúdil. Porušenie práva na spravodlivý proces matka oprela\naj o tvrdenie o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý sa nevysporiadal s podstatnou\nodvolacou argumentáciou matky, najmä neprihliadol na námietky nestrannosti zákonnej sudkyne súdu\nprvej inštancie, ale ani námietky matky vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu veci.\n8. K dovolaniu matky sa žiaden z účastníkov konania písomne nevyjadril.\n\n9. Dovolanie matky i dovolanie otca je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých\nupravenej v piatom diele prvej hlavy druhej časti CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený\nv § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Keďže § 76 až § 77a CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania\npodaného vo veci starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania bola posudzovaná podľa\nustanovení CSP.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP), po zistení, že dovolania podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastníci konania - matka\na otec maloletého, obaja zastúpení v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania; dospel k záveru, že tak dovolanie matky, ako i dovolanie\notca je potrebné ako neprípustné odmietnuť.\n11. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\nK dovolaniu otca\n12. Otec prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ust. § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n14. Otec v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkal, že rozhodol v\nrozpore s názorom a najlepším záujmom maloletého, neprihliadol na závery znaleckého dokazovania,\ndospel k nesprávnym skutkovým záverom a pokiaľ ide o primeranosť styku, svoje rozhodnutie aj\nnedostatočne odôvodnil.\n15. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme (čl. 4 CMP). Spoločným\nznakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o\nzáujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa (uverejneného oznámením FMZV\nČSFR č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor“). Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie\n„sporu“ medzi účastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu\nzáujmu maloletých.\n16. Podľa prvej vety čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri\nrozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.\n17. Napriek tomu, že čl. 5 zákona o rodine exemplifikatívne uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri\nurčovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, pričom na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko\nustanovení normatívnej časti tohto zákona (napr. § 23, § 24, § 44, § 54, § 59), ako i ustanovenia\nosobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele,\nnový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím\na pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a neboli stanovené ani jeho určujúce kritériá.\n18. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky v súčasnosti existuje široká zhoda - a to aj v\nmedzinárodnom práve - na podpore myšlienky, že pri rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci\ntýkajúcom sa maloletých detí musí byť ich najlepší záujem prvoradým hľadiskom rozhodovania [„primary\nconsideration“ (uznesenie ústavného súdu z 27. augusta 2020 sp. zn. I. ÚS 408/2020, m. m. II. ÚS\n40/2019, III. ÚS 164/2020)].\n\n19. Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti berie do úvahy, že posúdiť najlepší záujem dieťaťa\nv každom jednotlivom prípade je primárne úlohou vnútroštátnych orgánov, ktoré majú výhodu priameho\nkontaktu s dotknutými osobami. Preto majú určitú mieru voľnej úvahy. Úloha ESĽP potom spočíva v tom,\nže vo svetle Dohovoru preskúmava rozhodnutia, ktoré tieto orgány pri výkone svojej právomoci prijali.\n20. Článok 3 odsek 1 Dohovoru zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich\nprvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej,\nako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva\ndieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru pre\ninterpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si vyžaduje\nposúdenie primerané konkrétnemu kontextu. Aj podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve\ndieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1) je pojem najlepší záujem dieťaťa\nnesmierne komplexný a jeho obsah treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Ide o pojem pružný a\nadaptabilný. Z dôvodu vnútornej dynamiky tohto pojmu ho treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej\nsituácie dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri\njednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických\nokolností situácie konkrétneho dieťaťa.\n21. Pre rozmanitosť života v právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa.\nPrax ale ukazuje množstvo skutočností, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté o\ntom, aká forma starostlivosti o dieťa je v jeho najlepšom záujme.\n22. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky\na formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen\n„technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady,\ndochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na\nemocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov.\n23. Otec v dovolaní v prvom rade namietal, že odvolací súd rozhodol v rozpore s najlepším záujmom\nmaloletého. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa dovolacieho súdu zrejmé, že odvolací súd\nza primárne hľadisko svojho rozhodovania vzal práve kritérium „najlepšieho záujmu maloletého“, pričom\ntento videl v zachovaní rovnocennej starostlivosti obidvoch rodičov, obnove a rozvíjaní citových väzieb\nmaloletého s oboma rodičmi. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd otázku najlepšieho záujmu\ndieťaťa skúmal v celej jej komplexnosti a odôvodnenie jeho rozhodnutia je v tomto smere vyčerpávajúce,\njasné a zrozumiteľné. Aj v zmysle Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé\nzohľadnenie jeho najlepšieho záujmu je dôležité, aby každé rozhodnutie týkajúce sa maloletého bolo\ndostatočne odôvodnené, pretože len tak možno overiť, či bolo dodržané právo dieťaťa na zohľadnenie\njeho najlepšieho záujmu. Preto je potrebné skúmať, či odôvodnenie rozhodnutia obsahuje najmä (i) opis\nskutkových okolností týkajúcich sa životnej situácie maloletého, (ii) kritériá, ktoré súd vzal pri rozhodovaní\ndo úvahy (čl. 5 zákona o rodine), ich popis a vzájomné pomerovanie.\n23.1. Odvolací súd vzal do úvahy aktuálnu životnú situáciu maloletého, jeho postoj k matke, správanie\nrodičov a všetky osobitosti konkrétnej veci zistené zopakovaným a doplneným dokazovaním; dospel k\nzáveru, že v danom prípade nie je dôvod pre tak radikálne opatrenie, akým by bol zásah do rodičovských\npráv matky v rozsahu zákazu styku s maloletým. Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu\nniet pochýb o tom, aký záujem maloletého viedol odvolací súd k záveru, že pre maloletého bude v\ndanom čase najlepším práve zachovanie styku s oboma rodičmi, apelujúc na potrebu zmeny postoja\nrodičov, ktorých vzájomný konflikt a dlhodobo narušený vzťah musí (by mal) ustúpiť záujmu dieťaťa na\nvytváraní a udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citového puta k obom rodičom s cieľom čo\nnajviac eliminovať negatívne následky výchovy v neúplnej rodine. Treba pripomenúť, že ak sa na úprave\nvýkonu rodičovských práv a povinností nedohodnú rodičia, je to práve súd, ktorému prislúcha posúdiť,\nčo je v okolnostiach konkrétnej veci v najlepšom záujme dieťaťa, pričom v tejto súvislosti nie je viazaný\npredstavami resp. názormi rodiča.\n24. Napriek tomu, že súdy by mali prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom\nna okolnosti konkrétneho prípadu rozumne očakávať s cieľom umožniť styk rodiča s dieťaťom,\ntáto povinnosť nie je absolútna, pretože jedným z najdôležitejších faktorov je spolupráca všetkých\nzúčastnených osôb. Treba si uvedomiť, že súdy nie sú zodpovedné za výsledok, čo potvrdzuje aj\njudikatúra ESĽP. Súdy nie sú všemocné, a to predovšetkým pokiaľ ide o rodičov, ktorí nie sú schopní\n\npovzniesť sa nad vzájomnú nevraživosť a uprednostniť záujem maloletého. Na druhej strane, aj keď\nrodičia nespolupracujú, je povinnosťou súdu prijať všetky vhodné a nevyhnutné opatrenia na to, aby boli\nudržané rodinné väzby maloletého s oboma rodičmi.\n25. Odvolací súd upravil styk matky s maloletým bežne, tak, že táto je oprávnená sa s dieťaťom\npravidelne stretávať bez prítomnosti otca. Podľa otca bolo v najlepšom záujme mal. P. styk s matkou\n(ak nie úplne zakázať) aspoň dočasne neupravovať.\n25.1 V danom prípade súdy v priebehu konania nariadili niekoľko výchovných opatrení s cieľom\nzlepšenia komunikácie rodičov a obnovenia vzťahu matky s maloletým, bol tiež nariadený asistovaný\nstyk matky s maloletým v priestoroch centra pre deti a rodiny, bez prítomnosti otca, vždy za asistencie\nodborného pracovníka centra. Všetky tieto opatrenia sa vzhľadom na intenzitu konfliktu medzi rodičmi\nukázali ako neúčinné. Na druhej strane, súdy oboch inštancií na základe vykonaného dokazovania\ndospeli k záveru o potrebe úpravy styku maloletého s matkou, keď nevzhliadli dôvod, pre ktorý by\nmalo dôjsť k zásahu do výkonu rodičovských práv matky v podobe jeho úplného zákazu. Vzhľadom\nna uvedené, dovolací súd, ktorému neprislúcha posudzovať správnosť skutkových záverov odvolacieho\nsúdu (§ 442 CSP), v prvom rade konštatuje, že súdy v okolnostiach danej veci nerezignovali na povinnosť\nprijať vhodné a dostupné opatrenia na zabezpečenie postupnej obnovy vzťahu matky s maloletým. Hoci\ntieto opatrenia neviedli k želanému výsledku, z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia\nani interpretácia kritéria „najlepšieho záujmu“ maloletého P., ktorá by bola popretím účelu a zmyslu\nrozhodovania vo veciach starostlivosti o maloletých; naopak z jeho rozhodnutia je zrejmé, že práve\naplikácia tohto základného kritéria viedla súd k záveru o potrebe pravidelného styku matky s maloletým.\n26. Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu,\nktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých\nzáležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť\nzodpovedajúca jeho veku a úrovni.\n27. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom\nsúdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu\nalebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami\nvnútroštátneho zákonodarstva. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a\nslobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo\nnázory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera\ndieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (porov. uznesenie najvyššieho súdu z 22.\njúna 2016, sp. zn. 5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko\nmaloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na\nstarostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku z 9. mája\n2006 č. 18249/02, body 57. - 59.).\n28. Dovolací súd opakovane v tejto súvislosti poukazuje, že je chybou, ak sa stotožňuje názor (prianie)\nmaloletého s pojmom záujem dieťaťa (porov. rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/138/2021, 5Cdo/141/2021,\n4CdoR/10/2023). V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave práv a povinností k ich maloletým\ndeťom, je to práve všeobecný súd, komu prináleží vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa v\nkontexte individuálnych okolností toho ktorého prípadu (porov. uznesenie Ústavného súdu SR zo 16.\napríla 2020 sp. zn. I. ÚS 162/2020). V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi záujmom\ndieťaťa (jeho názorom) a najlepším záujmom dieťaťa (nález Ústavného súdu SR z 28. októbra 2014\nsp. zn. IV. ÚS 276/2014).\n29. V posudzovanom prípade odvolací súd zisťoval názor maloletého, ktorý vyjadril svoj odmietavý postoj\nk matke a želanie, aby nebola súčasťou jeho života, nevedel však uviesť prečo. Berúc do úvahy, že\nsúd by mal poznať (s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť) aj názor dieťaťa, dospel odvolací\nsúd k záveru, že názor maloletého o úplnom odmietaní matky bolo v danom prípade nevyhnutné\nkorigovať a to najmä z dôvodu, že dieťa nie je schopné vidieť širšie súvislosti a dôsledky prípadných\nchybných rozhodnutí súdu, ku ktorým by výlučným rešpektovaním názoru maloletého mohlo dôjsť. Z\nrozhodnutia odvolacieho súdu je dostatočne zrejmé, že názor maloletého bol zohľadnený ako jeden\nz relevantných faktorov pri rozhodovaní v jeho najlepšom záujme tak, aby rozhodnutie podporovalo\nobnovenie resp. zachovanie citových väzieb k obom rodičom. Nejde pritom o nesprávny procesný\n\npostup, ak rozhodovanie v najlepšom záujme maloletého nebolo redukované na zistenie vôle alebo\npredstavy maloletého o úprave styku.\n30. Pokiaľ otec v tejto súvislosti namietal aj to, že matke bol napriek výslovnému nesúhlasu maloletého\nsprístupnený obsah správy o jeho výsluchu, dovolací súd upriamuje pozornosť dovolateľa na skutočnosť,\nže v tejto súvislosti by bolo možné uvažovať iba nad tým, či takýmto postupom došlo k porušeniu práva\nmaloletého na spravodlivý proces; výsledok takejto úvahy by však v okolnostiach danej veci nemal vplyv\nna prípustnosť dovolania otca z hľadiska § 420 písm. f) CSP, keď kolízny opatrovník dovolanie v mene\nmaloletého nepodal.\n31. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n31.1. Intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces a dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f)\nv spojení s § 431 CSP zakladá len nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho\nrámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných\npráv spojených so súdnou ochranou práva. Inak povedané, nie každé pochybenie v procesnom\npostupe súdov automaticky nadobúda intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré by malo\nza následok zmätočnosť v procesnom postupe súdu vedúcu k potrebe zásahu do právoplatného\nrozhodnutia s tým, aby sa o veci znova konalo a rozhodlo.\n31.2. Pre naplnenie zmätočnostnej vady podľa § 420 písm. f) CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch znakov, 1/ aby procesný postup bol nesprávny, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil\nstrane realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Je súčasťou doktríny i súdnej praxe, že nestačí\nspravidla jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania. Nevyhnutnou podmienkou, aby rozhodnutie\nodvolacieho súdu pri dovolacom prieskume obstálo, je, aby ako celok vykazovalo znaky spravodlivosti\n(7Cdo/27/2019, 2Cdo/44/2020, 9Cdo/83/2022).\n32. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní súdom mienil vyčítať, že tieto sa nestotožnili so skutkovým stavom\n(skutkovými zisteniami) tak, ako ich z vykonaného dokazovania vnímal samotný dovolateľ, dovolací súd\nopätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§\n442 CSP) a správnosť skutkových a právnych záverov pri dovolaní odôvodnenom nedostatkom riadneho\nodôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií nepreskúmava (R 24/2017, I. ÚS 61/2019).\n33. Odvolací súd podľa názoru otca rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného znaleckého\ndokazovania a svoje rozhodnutie pravdepodobne oprel primárne o správu psychologičky o výsluchu\nmaloletého v odvolacom konaní.\n34. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť,\nči a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy\nz hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava, a to aj pokiaľ\nide o konania upravené v CMP, vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v\nústavnom princípe nezávislosti súdov.\n35. Ako už bolo konštatované, z odôvodnení rozhodnutí súdov nižších inštancií v posudzovanej veci\nnepochybne vyplýva, že tieto sledovali úpravou výkonu rodičovských práv a povinností predovšetkým\nnajlepší záujem mal. P.. Svedčí o tom jednak poukaz odvolacieho súdu na zásadu sledovania\nnajlepšieho záujmu dieťaťa v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru (bod 16. odôvodnenia), ale tiež jeho\nkonštatácia po vyhodnotení jednotlivých skutkových zistení prípadu vo vzájomných súvislostiach, podľa\nktorej v okolnostiach danej veci bolo v najlepšom záujme maloletého ponechať ho v osobnej starostlivosti\notca, no na druhej strane upraviť i styk s matkou. Bolo zistené, že matka má na realizáciu styku\nvytvorené vhodné podmienky a maloletý je vzhľadom na svoj vek schopný styk s matkou po riadnej\npríprave zo strany otca zvládnuť. Odvolací súd jednoznačne dospel k záveru, že kontakt s oboma\nrodičmi zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého (bod 25. a 26. odôvodnenia). Obdobne aj súd prvej\ninštancie s prihliadnutím na všetky zistené skutočnosti ako aj výsledky znaleckého dokazovania dospel\n\nk záveru, že možno pristúpiť k postupnému obnoveniu vzťahu maloletého s matkou formou stretnutí\ns maloletým v prítomnosti otca (bod 65. odôvodnenia). Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu\nje dostatočne zrejmé, z akých skutkových zistení odvolací súd vychádzal, na ktoré dôkazy prihliadol,\npričom dokazovanie v potrebnom rozsahu sám zopakoval a doplnil. Je potrebné zdôrazniť, že už súd\nprvej inštancie za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, pri\nvyhodnotení ktorého zohľadnil okrem iného výsledky nariadených výchovných opatrení, ale aj závery\nznaleckého ústavu konštatované v znaleckom posudku č. 17/2021, z ktorého vyplynulo odporúčanie\ndočasne maloletého k styku s matkou nenútiť. Oba súdy nižšej inštancie komplexne posúdiac všetky\nskutkové zistenia však dospeli k záveru, že v okolnostiach daného prípadu nebol dôvod rozhodnúť o\nzákaze styku.\n36. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci dospel k záveru, že\nsúdy oboch inštancií v rámci zisťovania skutočného stavu veci (§ 35 CMP) postupovali v súlade so\nzákladnými princípmi civilného mimosporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov a\ntvrdení v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CMP (Čl. 10 CMP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti.\nNa základe výsledkov vykonaného dokazovania, prihliadnuc na závery znaleckého posudku č. 17/2021,\nvypracovaného znaleckým ústavom, ako aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, hodnotiac\nvykonané dôkazy jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti, no najmä cez prizmu najlepšieho záujmu\ndieťaťa, ktoré malo možnosť v konaní vyjadriť svoj názor, dospeli k záveru, že napriek odporúčaniam\nznalca je styk maloletého s matkou za spolupráce oboch rodičov možný a v najlepšom záujme\nmaloletého P. (porov. bod 65. rozsudku súdu prvej inštancie). Je zrejmé, že súdy svoje rozhodnutie o\núprave styku založili na tom, že z odporúčaní o nevhodnosti vynucovania styku maloletého s matkou\nnemožno automaticky vyvodiť záver o tom, že by v najlepšom záujme maloletého malo byť úplne\nzabránenie kontaktu s matkou.\n37. Vzhľadom na uvedené možno dospieť k záveru, že tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd\npri zisťovaní skutočného stavu rešpektovali ústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie\ndôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov),\nnáležitým spôsobom zistili skutočný stav veci a po výklade a použití relevantných právnych noriem\nrozhodli tak, že ich skutkové a právne závery nemožno považovať za svojvoľné, neudržateľné, ani prijaté\nv zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z tohto hľadiska\npreto nemožno postupu súdov nižších inštancií nič vytknúť a námietky otca, že odvolací súd rozhodol\nv rozpore s výsledkami znaleckého posudku a vychádzal výlučne zo záverov psychologičky prítomnej\npri výsluchu maloletého v odvolacom konaní preto dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené. Z práva na spravodlivý súdny\nproces totiž nevyplýva pre účastníka konania právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom (I. ÚS 50/04, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 252/04).\n38. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným\nnástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti. V tejto súvislosti otec v dovolaní namietal, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje dostatočné odôvodnenie primeranosti ním upraveného styku\nmatky s maloletým.\n39. V prvom rade je potrebné mať na pamäti, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f)\nCSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa,\nale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\n(strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n39.1. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\n\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n40. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie v otázke úpravy styku s maloletým odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú\nvadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Napriek skutočnosti, že otec sa s rozhodnutím\nodvolacieho súdu nestotožňuje, považujúc ho za rozporné s najlepším záujmom maloletého i ním\nprezentovaným názorom, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva vnútorná rozpornosť resp.\nnepresvedčivosť, ktorá by dosahovala intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces.\n40.1 Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva účastníkom konania jasnú a zrozumiteľnú odpoveď,\nže v danom prípade bolo v najlepšom záujme maloletého upraviť styk matky s maloletým bežne,\ntak aby bol čas maloletého rozdelený primerane medzi oboch rodičov, čo odôvodnil potrebou vstupu\nmatky do výchovného procesu a života maloletého, z ktorého bola dlhodobo vylúčená. Je zrejmé, že\nodvolací súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbal o to, že ich úprava má\nzabezpečiť najmä riadny a bezproblémový vývin dieťaťa, tak aby každý z rodičov napriek rozpadu\nvzájomného vzťahu mal v rámci stanovenej úpravy priestor na prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu,\nuplatnenie svojho výchovného pôsobenia, ako aj participáciu na rozhodovaní o zásadných otázkach\ntýkajúcich sa dieťaťa. Akcentoval, že rozhodnutím súdu by dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s\noboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený\ns tým, že takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Zohľadniac, že\nvzájomný vzťah rodičov maloletého je vážne narušený, racionálne argumentoval potrebou eliminácie\nrodičovských konfliktov v záujme minimalizácie akýchkoľvek ďalších negatívnych dôsledkov na celkový\npsychický stav a citovú výchovu maloletého. V tejto súvislosti najmä nemal za preukázané, že by\nodmietavý postoj maloletého bol odôvodnený aj inými okolnosťami než konfliktom rodičov. Preto nevidel\ndôvod na to, aby matka bola z výchovného procesu diskvalifikovaná. Zdôraznil, že rodičia by mali bez\nohľadu na existenciu vzájomných rozporov pracovať na vytvorení priaznivých podmienok pre obnovu\nkontaktu maloletého s matkou, prehodnotiť svoje doterajšie správanie a vziať do úvahy, že sú to práve\nrodičia, ktorí sú (obaja v rovnakej miere) zodpovední za zdravý fyzický i psychický vývoj maloletého.\n41. Odvolací súd, vychádzajúc z aktuálneho skutkového stavu, pri hodnotení skutkových zistení a\nskutkových záverov neopomenul vziať do úvahy žiadnu z relevantných skutočností namietaných v\nodvolaní, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\nstačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý\nproces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v\nopravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie\no odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). V prejednávanej veci boli z\ntohto pohľadu odvolacím súdom splnené nielen zákonné ale aj ústavnoprávne nároky kladené na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n42. Výsledkom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých by nemalo byť vyriešenie sporu medzi\núčastníkmi konania, ale zabezpečenie výsledku zodpovedajúceho najlepšiemu záujmu maloletého.\nKonajúce súdy najlepší záujem maloletého P. subsumovali do zodpovedania otázky, čo je významné pre\njeho budúcnosť, t. j. aby sa do jeho výchovy čo najskôr zapojili obaja rodičia tak, aby mohol čo najviac\nťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich; dbali o to,\naby bolo rešpektované právo maloletého na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho\nosobného styku s obidvomi rodičmi a zároveň nezistili rozpor s inými záujmami dieťaťa. Súdy sa\nnestotožnili s tvrdením otca, že v najlepšom záujme maloletého bude aspoň dočasne styk s matkou\nneupravovať resp. tento zakázať, pretože kontakt s matkou predstavuje pre maloletého neprimeraný\nstres, záťaž a v niektorých prípadoch až traumatizujúce zážitky. Súdy oboch inštancií v tejto súvislosti\nzhodne vychádzali z premisy, že odmietavý postoj maloletého k matke je v skutočnosti dôsledkom\nnezvládnutého konfliktu medzi rodičmi. Pokiaľ preto otec namietal, že odvolací súd nezohľadnil okolnosti\n\nprípadu, ktoré potvrdzujú, že matka stretnutia s maloletým a jeho otcom emočne nezvláda a odmietavý\npostoj maloletého je výlučne dôsledkom neprimeraného správania matky, na ktorej strane sú dané\nvýrazné prekážky vo výchove, otec v tomto smere podsúva vlastné skutkové závery o tom, že matka\nmá byť v súčasnosti pre maloletého hrozbou, ktoré však nekorešpondujú s výsledkami vykonaného\ndokazovania a závermi súdov, z ktorých je zrejmé, že hrozbou pre maloletého je v prvom rade konflikt\nrodičov.\n43. Berúc do úvahy vyššie uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že otec neopodstatnene namieta, že\nmu odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací\nsúd dovolanie preto dovolanie otca odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\nK dovolaniu matky\n44. Aj matka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania v prvom rade z ust. § 420 písm. f)\nCSP. Porušenie práva na spravodlivý proces oprela o tvrdenie, že súdy sa nezaoberali námietkou\nzaujatosti zákonnej sudkyne, vo veci rozhodol nesprávne obsadený odvolací súd a jeho rozhodnutie je\nnepreskúmateľné.\n45. Z takto dovolateľkou vymedzeného dovolacieho dôvodu (§ 431 CSP) dovolací súd, posúdiac\ndovolanie matky podľa obsahu (§ 124 CSP) zistil, že matka z hľadiska § 420 CSP prípustnosť dovolania\nvyvodzovala aj z ust. § 420 písm. e) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený\nsudca alebo nesprávne obsadený súd.\n46. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval\nnezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné\npre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na\nuplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).\n47. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania môže dôjsť buď na základe oznámenia sudcu\n(§ 50 CSP), alebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred\nnestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť\nsudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva\nna prerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej\nosoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť\no ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03). V tejto súvislosti matka súdom nižšej inštancie vyčítala,\nže sa nezaoberali námietkou zaujatosti, ktorú voči zákonnej sudkyni vzniesla.\n48. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne\na zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom\nobjektívne, nezaujato a spravodlivo. Judikatúra ESĽP rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti\nsudcu, zahŕňajúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na\nexistencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva\nde Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). V prípade subjektívneho\nhľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach\nv. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Nestrannosť sudcu\nnespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v\nobjektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne\ndefinovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci“.\n49. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sudkyňa Mgr. Gabriela Žabková, ktorá konala a rozhodovala\nvo veci maloletého P. na súde prvej inštancie, oznámila 10. augusta 2020 predsedovi Okresného súdu\nBratislava III svoju zaujatosť (§ 50 CSP) z dôvodu, že matka v podaní adresovanom súdu prvej inštancie\navizovala, že na menovanú sudkyňu podala trestné oznámenie a plánuje voči nej podať aj podnet\nna NAKA, ako aj žiadať Súdnu radu Slovenskej republiky a ministerku spravodlivosti o pozastavenie\n\njej výkonu funkcie sudcu (porov. č. l. 1080a súdneho spisu). Predseda Okresného súdu Bratislava III\nrozhodol, že sudkyňa Mgr. Gabriela Žabková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci\n(porov. č. l. 1092). Nestrannosť sudkyne súdu prvej inštancie namietala aj matka námietkou zaujatosti\nz 19. novembra 2021 (č. l. 2404), na ktorú súd prvej inštancie v zmysle § 53 ods. 3 CSP neprihliadol a\nvec nepredložil nadriadenému súdu z dôvodu, že matka námietka zaujatosti sa týkala výlučne okolností,\nktoré spočívali v procesnom postupe zákonnej sudkyne ( č. l. 2410).\n50. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je dlhodobo ustálená v tom, že neexistencia žiadneho\nrozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo\nnie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok\nprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku\n(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov; pozn.) posúdiť túto\notázku samostatne. Tento záver najvyššieho súdu je naďalej aktuálny vo vzťahu k § 420 písm. e) CSP.\nDovolací súd preto cez prizmu v dovolaní uplatnenej argumentácie skúmal, či matka opodstatnene\nnamietala, že vo veci na súde prvej inštancie konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa; dospel k záveru,\nže tomu tak nie je.\n51. Podľa § 49 ods. 1, 2 a 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so\nzreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno\nmať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval\nten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v\nprocesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.\n52. Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (§ 52 ods. 1 CSP).\nAk sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho\nrozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému\nsúdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP).\n53. Účelom výnimky z povinnosti súdu predložiť vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému\nsúdu je zabezpečenie plynulosti konania. Ak sám sudca, voči ktorému bola námietka vznesená,\nvyhodnotí námietku tak, že táto spočíva v okolnostiach jeho postupu v prejednávanej veci, o námietke\nformálne nerozhoduje, nepredkladá ju a bez ďalšieho pokračuje v konaní. Strana/účastník konania proti\nnepredloženiu veci nadriadenému súdu nemá možnosť podať opravný prostriedok; svoj nesúhlas s\ntakýmto postupom môže uplatniť až v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej a až\nnásledne je možné skúmať, či namietaný sudca správne posúdil obsahovú stránku námietky zaujatosti.\n54. Berúc do úvahy vyššie uvedené, dovolací súd uvádza a zdôrazňuje, že meradlom pre posúdenie\nobjektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko strany sporu/účastníka konania, ktoré je spravidla\nmotivované rôznymi pohnútkami, ale najmä tým, že súd nekoná a nerozhoduje/nebude rozhodovať\npodľa jej predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí strane\nsporu/účastníka konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Zákon\nvýslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli\nokolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú\nprocesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní\nkonkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe\ndôvodom zaujatosti sudcu. Obava (pocit) z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti\no nedostatku nezaujatosti vzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a\nzákonné povinnosti sudcov konať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len\ntaká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne\nzávažných skutočnostiach, ktoré však predložené podanie matky (č. l. 2404) nepreukazovalo.\n55. Dovolací súd pre úplnosť tiež uvádza, že podanie trestného oznámenia na sudcu samo o sebe\nnevylučuje namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu (právnej veci). Až v prípade, ak\nby sudca v dôsledku proti nemu smerujúceho určitého podania (napríklad sťažnosti, civilnej žaloby,\ntrestného oznámenia, podnetu na začatie disciplinárneho konania) nedokázal zachovať požadovaný\nnadhľad a zo všetkých okolností prejednávanej veci by bolo zrejmé, že stratil schopnosť pristupovať\nnezaujato k sporu, stranám sporu, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, boli by dané\npodmienky pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania podľa § 49 ods. 1 CSP, nie však z dôvodu\n\nsamotného podania návrhu na začatie konania proti sudcovi, ale z dôvodu, že pod vplyvom podania tohto\nnávrhu sa zmenil pôvodne neutrálny vzťah sudcu k sporu, stranám sporu alebo osobám zúčastneným\nna konaní. Takéto okolnosti v procesnom postupe sudkyne súdu prvej inštancie dovolací súd nezistil.\n56. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho\nodňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje\npre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a\nsudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).\n57. Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do\nustanovenia § 420 písm. e) CSP, pričom súdna prax je jednotná v tom, že súd treba považovať za\nnesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca.\n58. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje\nustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), podľa ktorého zákonný sudca je\nsudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom\npráce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami\nsú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe\nzákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n59. Procesné pravidlá určovania príslušnosti súdov sú jedným z prvých predpokladov naplnenia práva\nna zákonného sudcu, a teda je nevyhnuté, aby sa konanie uskutočnilo na zákonnom (vecne, miestne,\nkauzálne a funkčne príslušnom) súde. Až keď je určený zákonný súd, až potom je možné určiť v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce totožnosť zákonného sudcu zo sudcov zákonného súdu. Ak teda\npríslušný súd bude určený v rozpore so zákonom, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods.\n1 Ústavy SR sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd považovať v zmysle § 420 písm. e) CSP\nza nesprávne obsadený.\n60. Matka v tejto súvislosti namietala, že po tom, ako sa na konanie o odvolaní vo veci starostlivosti\nsúdu o maloletých stal príslušným Krajský súd v Trnave, prešli na tento súd aj sudkyne, ktoré boli vo\nveci maloletého P. zákonnými sudkyňami na pôvodne príslušnom Krajskom súde v Bratislave. Napriek\ntomu, že tieto sudkyne sú na Krajskom súde v Trnave pridelené do spoločného senátu, vec maloletého\nP. bola nanovo pridelená inému senátu odvolacieho súdu a nie senátu, ktorý vo veci konal a rozhodoval\nna Krajskom súde v Bratislave. Takýto postup je podľa matky v rozpore s § 6a ods. 1 CMP, pretože\nvecou sa aj naďalej mali zaoberať sudkyne, ktoré sa ňou zaoberali ešte na Krajskom súde v Bratislave.\n61. Civilný mimosporový poriadok v § 6a ods. 1 CSP prelamuje zásadu náhodného prideľovania veci\npodľa § 51 zákona o súdoch. V zmysle tohto ustanovenia sa (o.i.) v konaniach vo veciach starostlivosti\nsúdu o maloletých vec týkajúca sa toho istého maloletého, a to až do dovŕšenia jeho plnoletosti, prideľuje\nvždy tomu istému sudcovi. I keď význam tohto ustanovenia treba hľadať v záujme na zefektívnení\nrozhodovania v tzv. poručenských veciach, keď sa predpokladá, že sudca, ktorý už raz vo veci rozhodol,\nje už oboznámený s rodinnými pomermi, pozná aj predchádzajúce súvislosti, rodinu a môže vec posúdiť\nv širších súvislostiach, CMP, a to ani v prechodných ustanoveniach, neráta so situáciou, ktorá nastala\nod účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z.\n61.1. V dôsledku okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je od 1. júna 2023 na konanie o\nodvolaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pre obvod Krajského súdu v Bratislave funkčne\npríslušný Krajský súd v Trnave. V tejto súvislosti preto boli všetky právoplatne neskončené veci podľa\nprvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti CMP, vrátane tu prejednávanej veci,\npostúpené Krajskému súdu v Trnave ako súdu príslušnému v zmysle § 3 ods. 5 písm. b) CMP, na ktorom\nsa nanovo prideľovali náhodným výberom. Takýto postup bol v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu\nv Trnave, ktorý na tento účel neobsahoval žiadne osobitné ustanovenie, ktoré by reflektovalo zásadu\nprideľovania veci týkajúcej sa toho istého maloletého vo vzťahu k veciam postúpeným mu z Krajského\nsúdu v Bratislave. V danom prípade tak nebolo možné použiť pravidlo o prideľovaní veci tomu istému\nporučenskému senátu.\n62. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že pokiaľ bola vec týkajúca sa maloletého P. na\nodvolacom súde pridelená náhodným výberom do senátu 11CoP, vo veci rozhodoval správne obsadený\n\nsúd. Na odvolacom súde bola vec maloletého P. zapísaná prvýkrát, preto bolo potrebné postupovať\npráve v zmysle § 51 zákona o súdoch a vec v súlade s rozvrhom práce prideliť náhodným výberom.\nJe len vecou procesnej náhody, že po účinnosti zákona č. 150/2022 prešli všetky sudkyne pôvodného\nsenátu 11CoP Krajského súdu v Bratislave na Krajský súd v Trnave, o to väčšou náhodou je totožné\nčíselné označenie senátov. Hoci sa v okolnostiach danej veci môže javiť ako legislatívna nedokonalosť,\nže sudkyne Krajského súdu v Bratislave už mali vec maloletého P. naštudovanú, no napriek tomu bola\nvec nanovo pridelená inému senátu odvolacieho súdu, postup odvolacieho súdu de lege lata nemožno\noznačiť za zmätočný, ktorý by zakladal vadu v zmysle § 420 písm. e) CSP. Dovolanie matky preto z\nhľadiska § 420 písm. e) CSP nie je prípustné.\n63. Matka vyvodzujúc prípustnosť podaného dovolania z ust. § 420 písm. f) CSP tvrdila, že k porušeniu\npráva na spravodlivý proces došlo tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a\nnedostatočne odôvodnené.\n64. Vo vzťahu k tejto časti dovolacej argumentácie matky dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že\npovinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu/účastníka konania na\ndostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne\nrelevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby/návrhu na začatie konania, ako aj špecifickými námietkami\nstrany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu/účastníka konania na jednej strane a povinnosti\nsúdu na strane druhej sa strane sporu/účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách\nrozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať\nproti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.\n64.1. Právo strany sporu/účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným\nz aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou súdu je\npresvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a §\n393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,\nvrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\ndruhej. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé\nsúdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n65. Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany/\núčastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň špecifická\nodpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\n66. Dovolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke\núplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatuje, že v\ndanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie náležite\nneodôvodnil, čím by založil procesnú vadu zmätočnosti (nepreskúmateľnosti) v zmysle § 420 písm. f)\nCSP.\n66.1. V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV.\nako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožniac sa s odôvodnením odvolaním napadnutého\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Treba mať na pamäti, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z\nhľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09) a určujúca spätosť rozsudku\nodvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Dovolací\nsúd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP,\nktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces. Odvolací súd v dôvodoch svojho\nrozhodnutia uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah odvolania matky, otca i kolízneho\nopatrovníka, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania, jasne\na zrozumiteľne vysvetľuje, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie v potvrdzovanej časti považuje za\nvecne správne; k čomu na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa aj ďalšie dôvody, najmä v reakcii a za\núčelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami účastníkov konania. Rovnako tak pokiaľ\nide o odôvodnenie zmeňujúceho výroku, spĺňa napadnuté rozhodnutie požiadavky kladené na kvalitu\n\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo odvolací súd (na rozdiel\nod súdu prvej inštancie) v danom prípade upravil styk matky s maloletým primeraným spôsobom a bez\nprítomnosti otca.\n67. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj z rozhodnutia súdu prvej\ninštancie vo vzťahu k matkou namietanej otázke zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca\na k tvrdeným dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti (§ 25 ods. 4 zákona o rodine) nevyplýva\nnedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť, nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a\nzmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje citáciu rozhodných ustanovení zákona\no rodine (body 47. - 60.), podrobné vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania i špecifikáciu\nvýchodísk pre posúdenie otázky zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca (bod 65.). Odvolací\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia prihliadol na všetky pre vec relevantné skutočnosti, dostatočne\nreagoval na podstatu odvolacej argumentácie matky. Vychádzajúc z aktuálneho skutkového stavu\npresvedčivo odôvodnil, prečo v danom prípade nebolo v najlepšom záujme maloletého P. vyhovieť\nnávrhu matky na zmenu osobnej starostlivosti. Je dostatočne zrejmé, že odvolací súd k tomuto\nzáveru dospel po zohľadnení záujmu maloletého na stabilite, bezpečí a pohodlí, ktoré sú mu aj\npodľa jeho vlastného názoru poskytované vo výchovnom prostredí otca, berúc do úvahy aj odmietavý\npostoj maloletého k matke, prameniaci vo vzájomne negatívnom postoji oboch rodičov. Z odôvodnení\nrozhodnutí súdov nižšej inštancie je jednoznačné, že záver o nedôvodnosti zmeny zverenie maloletého\nv zmysle ust. § 25 ods. 4 zákona o rodine vychádzal z toho, že dôvody nerealizácie styku maloletého s\nmatkou neboli výlučne na strane otca, ale v zásadnej miere spočívali na dlhodobom vzájomnom konflikte\noboch rodičov, ako aj na odmietavom postoji samotného maloletého, tak ako to vyplýva z podrobného\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bode 65. V neposlednom rade dovolací súd poukazuje\nna to, že so záverom o dôvodnosti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca vyjadrili súhlas\nkolízny opatrovník, ako aj zástupcovia prokuratúry a Úradu komisára pre deti.\n68. Dovolací súd na tomto mieste opätovne aj matke pripomína, že pokiaľ v dovolaní súdom mienila\nvyčítať, že tieto sa nestotožnili so skutkovým stavom, tak ako ho z vykonaného dokazovania sama\nvnímala, podsúvajúc v konaní nepreukázané vlastné skutkové závery o tom, že maloletý P. je zo\nstrany otca neustále manipulovaný a otec maloletého nie je spôsobilý na jeho riadnu výchovu, na\nhodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej\ninštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v\nprehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov.\nI. ÚS 6/2018). V tejto súvislosti dovolací súd, súc viazaný obsahom dovolania, kontrolou postupu\nsúdov nižších inštancií pri zisťovaní skutočného stavu veci (§ 35 CMP) nezistil, že by konanie bolo\npostihnuté akýmikoľvek závažnými deficitmi v dokazovaní ani to, že by konajúcimi súdmi prijaté závery\nboli svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie,\nresp. po doplnení dokazovania v rámci odvolacieho konania, umožnil účastníkom konania reagovať na\nvzájomné námietky na nariadenom pojednávaní, tieto vyhodnotil a zdôvodnil svoj prijatý záver, pričom\nposkytol odpovede na všetky relevantné skutkové okolnosti.\n68.1. Opätovne ostáva konštatovať, že súdy nižších inštancií v rámci zisťovania skutočného stavu veci\n(§ 35 CMP) postupovali v súlade so základnými princípmi civilného mimosporového konania, aplikujúc\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Preto\nak matka, vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ust. § 420 písm. f) CSP, namietala v otázke zverenia\nmaloletého do osobnej starostlivosti otca aj neúplné resp. nesprávne zistenie skutkového stavu súdmi\nnižšej inštancie, dovolací súd uvádza, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Súlad tohto právneho\nnázoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho\nústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Výnimkou sú iba rôzne závažné deficity v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.),\nprípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom omyle prijaté skutkové závery,\nktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Takéto vady v procese dokazovania\ndovolací súd nezistil.\n68.2. Za takýto závažný deficit v dokazovaní nemožno považovať ani dovolateľkou namietané vady\nznaleckého dokazovania, nakoľko predmetný znalecký posudok bol len jedným z početného radu\n\nďalších dôkazných prostriedkov, ktoré súdy nižších inštancií riadne vyhodnotili v súlade so zásadou\nvoľného hodnotenia dôkazov, zároveň dostatočne jasne a presvedčivo odôvodniac podstatný záver o\npotrebe zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca a upraviť styk maloletého s matkou. Súdy nižších\ninštancií pritom ani nepremietli odporúčanie znalcov dočasne maloletého k styku s matkou nenútiť do\nrozhodnutia o zákaze styku s matkou, právne naopak, rozhodli o jeho úprave v štandardnom rozsahu.\nPokiaľ aj matka v dovolaní argumentovala, že ani po rozhodnutí odvolacieho súdu sa upravený styk v\nskutočnosti nerealizuje, na túto námietku dovolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko v zmysle § 442 CSP\nje pri svojom rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (t.j. nemá priestor\nna zohľadnenie prípadných zmien skutkového stavu v čase po rozhodnutí odvolacieho súdu), zároveň\notázka realizácie súdom upraveného styku je predmetom prípadného vykonávacieho konania.\n69. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že matka\nsa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje; do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na\nto, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil\ns jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS\n251/03).\n70. Vzhľadom na uvedené dovolací súd vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil, preto je aj\ndovolanie matky v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm.\nc) CSP.\n71. Keďže konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo, dovolací súd pristúpil k posúdeniu\ndovolania z hľadiska matkou namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n72. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n73. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,\nprosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval\nk riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods.\n1 CSP.\n74. Matka k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 432 CSP uviedla, že odvolací súd nesprávne\naplikoval ust. § 6a ods. 1 CMP, keď vec nanovo pridelil náhodným výberom senátu 11CoP odvolacieho\nsúdu. Dovolateľka túto argumentáciu uplatnila aj v súvislosti s odôvodnením dovolacieho dôvodu vady\nzmätočnosti (§ 431 CSP), posúdením existencie ktorej sa dovolací súd zaoberal ako primárnou, dbajúc\nna to, že prípadná existencia vady zmätočnosti je tak závažnou vadou konania, ktorá vedie bez ďalšieho\nk potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia; dospel k záveru, že odvolací súd v danom prípade správne\naplikoval §6a ods. 1 CMP. Dovolací súd preto nepristúpil k posúdeniu dôvodnosti tejto námietky aj z\nhľadiska § 421 ods. 1 CSP a v tejto súvislosti odkazuje na závery vyjadrené v bodoch 56. až 62. tohto\nuznesenia.\n75. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP dovolací súd ďalej skúmal, či matka v\ndovolaní vymedzila aj inú právnu otázku, na vyriešení ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(riešenie ktorej viedlo k záverom odvolacieho súdu), či vymedzila jej podstatu a uviedla súvisiace právne\núvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré túto nesprávnosť namieta. Vychádzajúc z obsahu dovolania matky,\nv snahe autenticky mu porozumieť, dovolací súd zistil, že dovolateľka namietala aj nesprávne právne\nposúdenie otázky zverenia maloletého P. do osobnej starostlivosti otca, keď opakovane uviedla, že v\n\nčase rozhodovania odvolacieho súdu boli naplnené zákonné predpoklady pre aplikáciu § 25 ods. 4\nzákona o rodine. Odvolací súd podľa dovolateľky nezohľadnil, že bezdôvodné a zámerné neumožnenie\nstyku matky s maloletým zo strany jeho otca je dôvodom pre zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti;\na v tomto smere poukazovala na rozhodnutia iných odvolacích súdov v obdobných veciach.\n76. Pokiaľ matka takto formulovanou dovolacou argumentáciou mienila odvolaciemu súdu vyčítať, že\nvec nesprávne právne posúdil, lebo sa odklonil od rozhodovacej praxe v obdobných veciach [dovolací\ndôvod v zmysle § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. a) CSP], dovolací súd na tomto mieste opätovne\npripomína, že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého,\nje najlepší záujem dieťaťa. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že závery súdov pri posudzovaní otázky\nnajlepšieho záujmu dieťaťa sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností\nkonkrétnej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd\nviedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi zastáva názor, že\nnie je možné precedenčne zaviazať súdy ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania pri existencii určitej\nokolnosti, pretože záver o tom, čo je v najlepšom záujme dieťaťa pri rozhodovaní o úprave rodičovských\npráv a povinností súdom, je vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej\nprejednávanej veci vo vzájomných súvislostiach. Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné\na konkrétne závery “šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach\nstarostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa. Preto ani nemôže\nreálne existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom spôsobu určenia, kedy možno\nhovoriť o najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre\ndaný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady, i keby formálne vykazovali rovnaké\nskutkové okolnosti.\n77. Matka nesprávne právne posúdenie veci v skutočnosti odôvodnila spochybnením skutkových zistení,\nku ktorým dospeli súdy nižších inštancií. Dovolací súd zdôrazňuje, že táto v dovolaní nastolená otázka,\nktorá má skutkovú (nie právnu) povahu, nemôže byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP a\nnemôže viesť k založeniu prípustnosti dovolania matky v zmysle tohto ustanovenia.\n77.1. Uvedené odôvodnenie dovolania a samotná polemika matky s rozhodnutím odvolacieho súdu\nnepredstavuje vymedzenie právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 CSP v spojení s §\n432 ods. 2 CSP. K tomu dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že právnym posúdením\nveci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného\nskutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach\núčastníkov právneho vzťahu. Súd pri právnom posúdení veci však rieši právne otázky, nie skutkové,\npreto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením\nskutkových záverov odvolacieho súdu, ktorých riešenie predchádzalo riešeniu právnych otázok. Preto\nnámietky dovolateľky týkajúce sa spochybňovania skutkových zistení a skutkových záverov považuje\ndovolací súd za neopodstatnené. Navyše, úlohou dovolacieho súdu v rámci dovolacieho konania nie je\nriešenie skutkových otázok, pretože dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací\nsúd (§ 442 CSP).\n78. Dovolací súd pripomína, že odvolací súd na základe vykonaného dokazovania (správnosť záverov\nktorého dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať - § 442 CSP) dospel k záveru, že v najlepšom\nzáujme maloletého je zachovanie stability výchovného prostredia otca, do ktorého osobnej starostlivosti\nbol zverený, keď najmä nemal preukázané, že by dôvodom odmietavého postoja maloletého k matke\na nerealizovania styku matky s maloletým bolo výlučne správanie otca maloletého, a teda nevzhliadol\ndôvod pre aplikáciu § 25 ods. 4 zákona o rodine. Treba zdôrazniť, že rozhodnutia všeobecných súdov o\núprave práv a povinností k maloletým deťom nemajú povahu rozhodnutí „absolútne konečných“, a teda\nnezmeniteľných, ako vyplýva i z ustanovenia § 26 zákona o rodine, ktorý zmenu rozhodnutia podmieňuje\n„zmenou pomerov“. Uvedené platí tým skôr, pokiaľ súdy svoje rozhodnutia zakladajú na okolnostiach,\nzmena ktorých je v budúcnosti predvídateľná či aspoň reálne možná.\n78.1. Nad rámec uvedeného, k dovolateľkou uvádzaným skutočnostiam o neriešení situácie\nkompetentnými úradmi, ani súdmi nižšej inštancie, dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že k\nobnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho matkou môže viesť jedine zodpovedný a\nmimoriadne empatický prístup oboch rodičov k vzniknutej komplikovanej rodinnej situácii, predovšetkým\nk chápaniu citových potrieb dieťaťa. Akýkoľvek súd, ani ďalšie inštitúcie nie sú bez úprimnej snahy\na konštruktívnej súčinnosti oboch rodičov schopné zabezpečiť usporiadanie roztrieštených vzťahov v\nrodine.\n\n79. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie matky v tejto časti nie je\nodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, lebo skutková otázka nemôže byť relevantná z hľadiska\n§ 421 ods. 1 písm. a) CSP a nemôže viesť k založeniu prípustnosti dovolania matky v zmysle tohto\nustanovenia.\n80. Dovolací súd preto s ohľadom na vyššie uvedené dovolanie matky odmietol ako neprípustné v súlade\ns § 447 písm. c) CSP vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. e) a f) CSP a vo vzťahu k\ndovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP v súlade s § 447 písm. f) CSP, lebo dovolací dôvod nebol\nvymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435.\n81. Posúdiac dovolanie matky i dovolanie otca, o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol\ndovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok\nna náhradu trov dovolacieho konania.\n82. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}