{"guid": "8fab91ab-4b8b-4f9d-8542-2b43a020dee4:cb1b4550-8fbb-46f8-b3d6-ac7c89b3c0fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1222204865.1", "spisova_znacka": "9Cdo/177/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/177/2023 z 19. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2024, sp. zn. 9Cdo/177/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1222204865.1", "identifikacne_cislo": "1222204865", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/338", "nazov": "zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/338", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/338-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/338-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 338/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/338-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 zákona č. 338/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/338-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-6.odsek-6", "nazov": "§ 6 ods. 6 zákona č. 338/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/338/#paragraf-6.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/338-2000/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135", "nazov": "zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-3", "nazov": "§ 22 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "nazov": "§ 324 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-1", "nazov": "§ 326 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-326"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-2", "nazov": "§ 326 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-326"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-1", "nazov": "§ 328 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-328"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-2", "nazov": "§ 328 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-328"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "nazov": "§ 329 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-329.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-329"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-337", "nazov": "§ 337 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-337", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-337"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "nazov": "§ 396 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161", "nazov": "§ 161 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-374", "nazov": "§ 374 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-374", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-374"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/338#paragraf-5", "/SK/ZZ/2000/338#paragraf-6", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-22", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-326", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-328", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-329", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-337", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-374", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb1b4550-8fbb-46f8-b3d6-ac7c89b3c0fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1222204865.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1222204865.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1222204865.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/177/2023\n1222204865\n19. 06. 2024\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2024:1222204865.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Verejné prístavy, a. s.,\nBratislava, Prístavná 10, IČO: 36 856 541, zastúpenej advokátskou kanceláriou GARAJ & Partners\ns.r.o., Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Slovenská plavba\na prístavy a.s., Bratislava, Horárska 12, IČO: 35 705 671, zastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou\nTörökovou, Bratislava, Ul. 29. augusta 5, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Mestskom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. B2-26Cb/161/2022, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava\nII pod sp. zn. 26Cb/161/2022, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9.\nmarca 2023 sp. zn. 2Cob/15/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 26. októbra 2022 č. k.\n26Cb/161/2022-122 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej vo vzťahu k žalobkyni a\nosobám odvodzujúcim svoje práva od žalobkyne, povinnosť zdržať sa spoplatňovania vstupu a/ alebo\nprejazdu motorových vozidiel a/ alebo parkovania motorových vozidiel na pozemných komunikáciách\na spevnených plochách, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej a ktoré sú postavené na pozemkoch vo\nvlastníctve žalobkyne zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava,\nkatastrálny odbor pre okres Bratislava II, obec A. - T., katastrálne územie N., bližšie špecifikovaných vo\nvýroku I. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n1.1. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že je výlučnou\nvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v územnom obvode verejného prístavu Bratislava bližšie\nšpecifikovaných v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Na pozemkoch je zriadené vecné\nbremeno v prospech žalovanej ako oprávnenej z vecného bremena a ako výlučnej vlastníčky účelových\nkomunikácií a ich súčastí, železničných tratí, vlečiek a ich súčastí, manipulačných a skladových plôch\na ostatných inžinierskych sietí mať tieto stavby zriadené na predmetných pozemkoch . Žalobkyňa\ntak vlastní pozemky v územnom obvode verejného prístavu Bratislava a žalovaná vlastní dopravnú\ninfraštruktúru (pozemné komunikácie, spevnené plochy - parkoviská, a pod.). Žalovaná znemožňuje\nžalobkyni vykonávať činnosti, na ktorých plnenie bola založená v zmysle zákona č. 338/2000 Z. z.\no vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o vnútrozemskej plavbe“). Žalobkyňa sa môže na svoje pozemky dostať výlučne cez\nrampy umiestnené pri vstupoch do územného obvodu verejného prístavu Bratislava a cez pozemné\nkomunikácie vo výlučnom vlastníctve žalovanej, v súvislosti s ktorými bolo zriadené aj vecné bremeno.\nDo 31. augusta 2022 žalovaná umožňovala žalobkyni a jej zamestnancom bezodplatný vstup do\núzemného obvodu verejného prístavu Bratislava cez vstupné rampy a bezodplatné užívanie pozemných\nkomunikácií a spevnených plôch, ktoré majú byť vo vlastníctve žalovanej. Počnúc 1. septembrom 2022\nžalovaná pristúpila k spoplatneniu, pričom za 1 hod. zotrvania v územnom obvode verejného prístavu\n\nBratislava účtuje žalobkyni sumu vo výške 5,- eur, maximálne 35,- eur za každý, aj začatý kalendárny\ndeň, napriek tomu, že tieto pozemné komunikácie a spevnené plochy sú postavené na pozemkoch\nvo vlastníctve žalobkyne a žalobkyňa zriadila v prospech žalovanej vecné bremeno. Žalovaná sa\ntým dopúšťa konania, ktorým sa marí napĺňanie účelov, na ktoré bola žalobkyňa založená v zmysle\nzákona o vnútrozemskej plavbe, sťažuje vykonávanie kontroly verejného prístavu Bratislava a činností,\nktoré sa vo verejnom prístave realizujú, a neprimeraným spôsobom zvyšuje náklady žalobkyne na\nvykonávanie činností definovaných zákonom o vnútrozemskej plavbe, čím vznikla neodkladná potreba\núpravy pomerov medzi stranami sporu.\n1.2. Súd prvej inštancie, po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyhodnotení\nskutočností a tvrdení v ňom obsiahnutých, v nadväznosti na obsah žalobkyňou predložených listín\ndospel k záveru o naplnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Mal za preukázané,\nže žalobkyňa osvedčila právny vzťah k Pozemkom, na ktorých bolo zriadené Vecné bremeno v\nprospech žalovanej, ktorá je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na Pozemkoch\nžalobkyne. Žalobkyňa osvedčila, že žalovaná pristúpila k spoplatneniu jej vstupu do verejného prístavu\nBratislava a užívania pozemných komunikácií a spevnených plôch, čím žalobkyňu ako prevádzkovateľa\nverejného prístavu Bratislava obmedzila a sťažila jej vykonávanie činností vyplývajúcich zo zákona o\nvnútrozemskej plavbe. Žalovaná svojím konaním neprimeraným spôsobom navyšuje náklady žalobkyne\nna vykonanie zákonom stanovených činností a povinností, pričom pozemné komunikácie a spevnené\nplochy vo vlastníctve žalovanej sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne.\n1.3. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.\n1, 2, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), § 5 ods. 3, 4, 5, § 6 ods. 6 zákona o vnútrozemskej plavbe dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že účelom neodkladného opatrenia je v tomto prípade zabránenie zväčšovania ujmy na\nvlastníckych právach žalobkyne a zabránenie neprimeranému sťaženiu vykonávania činností žalobkyne\nako prevádzkovateľa verejného prístavu Bratislava v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe. Na základe\nuvedeného posúdil ako splnenú podmienku neodkladnosti úpravy pomerov medzi sporovými stranami.\nŽalobkyňa dostatočne osvedčila, že žalovaná vyvíja činnosť, ktorá by ju bezodkladne obmedzovala v\njej činnosti, resp. že by jej činnosťou žalovanej vznikla alebo mohla vzniknúť škoda značného rozsahu pri\nvykonávaní svojej činnosti. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zobral do úvahy skutočnosť, že pozemné\nkomunikácie a spevnené plochy sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, v takom prípade vecné\nbremeno nie je možné zriadiť a žalobkyňa sa nemôže na súde domáhať zriadenia vecného bremena\nspočívajúceho v umožnení užívania pozemných komunikácií a spevnených plôch bezodplatne resp. za\njednorazovú odplatu, čím je neprimerane obmedzená pri výkone svojich práv. Žalobkyňa sa môže na\nsvoje pozemky dostať výlučne cez rampy umiestnené pri vstupoch do verejného prístavu Bratislava\na cez pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovanej, v súvislosti s ktorými bolo zriadené aj vecné\nbremeno. Súd tiež dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia nebude žalovaná žiadnym\nspôsobom obmedzená pri výkone podnikateľskej činnosti a nevznikne jej škoda takého rozsahu, ktorá\nby predstavovala neprimeranú nevýhodnosť na jeho strane.\n1.4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej uznesením z 9. marca\n2023 sp. zn. 2Cob/15/2023 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol. Žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred\nsúdom prvej inštancie a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej\ninštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n2.1. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru, že má právomoc vo veci ďalej konať a\nrozhodnúť. Hoci sama žalobkyňa už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a neskôr aj vo\nvyjadrení k odvolaniu) viedla polemiku o charaktere komunikácií, z odôvodnenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie podľa odvolacieho súdu nevyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s právomocou\nsúdu vo veci konať a rozhodnúť. Podľa rozhodovacej praxe do právomoci všeobecných súdov v\nrámci súkromnoprávnej žaloby nespadá rozhodovanie o návrhu, ktorý sa týka využívania účelovej\nkomunikácie, ktorá je regulovaná verejným právom. Žalobkyňa v danom prípade neosvedčila, že by\nkomunikácie vo vlastníctve žalovanej mali verejný charakter a z obsahu spisu vyplýva, že ide o účelové\nkomunikácie v uzavretom objekte nákladného prístavu [§ 22 ods. 3 veta prvá a druhá zákona č. 135/1961\nZb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) ďalej len „cestný zákon“].\n2.2. Súd prvej inštancie v rozpore s § 337 CSP neposkytol žalovanej žiadne poučenie, ktorý nedostatok\nby bol dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V danom prípade ale podľa odvolacieho\nsúdu neboli osvedčené ani dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa\n\nneosvedčila danosť svojho nároku a tento nárok nepodložila žiadnym zákonným ustanovením, z\nktorého by bolo možné vyvodiť jej právo na bezodplatné užívanie stavieb vo vlastníctve žalovanej\n(pozemných komunikácií a spevnených plôch). Žalobkyňa neosvedčila splnenie podmienok pre\nnariadenie neodkladného opatrenia, dôvodnosť ani existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaná pristúpila\nk spoplatneniu vstupu žalobkyne do verejného prístavu Bratislava a užívania pozemných komunikácií\na spevnených plôch vo verejnom prístave Bratislava a žalobkyňu obmedzila a sťažila vykonávanie\nčinností vyplývajúcich zo zákona o vnútrozemskej plavbe ako prevádzkovateľa verejného prístavu\nBratislava. Zo záverov súdu prvej inštancie ale nevyplýva, aké konkrétne právo žalobkyne žalovaná\nporušila v takej intenzite, že jeho ochrana vyžaduje okamžitý zásah súdu vo forme bezodkladnej úpravy\npomerov strán. Z návrhu ani priložených listín podľa odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalovaná bránila\nžalobkyni vo vstupe alebo vjazde do verejného prístavu Bratislava, prístupe na pozemky a stavby\nvo vlastníctve žalobkyne alebo jej bránila vo vykonávaní činnosti prevádzkovateľa verejného prístavu\nBratislava. Žalobkyňa neosvedčila, že komunikácie vo vlastníctve žalovanej majú charakter verejných\nkomunikácií, na ktoré by sa vzťahovalo právo všeobecného užívania. Súdom prvej inštancie uložená\npovinnosť obmedzuje žalovanú ako vlastníka v jej vlastníckom práve s vecou nakladať (a v zásade\nvoči žalobkyni a neurčitému okruhu osôb aj prípadne brať z nej úžitky), keď bez časového obmedzenia\nžalovanú obmedzil v možnosti požadovať za užívanie veci vo svojom vlastníctve akúkoľvek odplatu v\nrozpore s § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)\na tiež nad rámec ústavných rámcov možnosti obmedzenia vlastníckeho práva v čl. 20 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky. Odvolací súd nemal za osvedčené ani tvrdenie žalobkyne, že nákladný prístav\nje prístupný verejnosti, t. j. komukoľvek, kto akceptuje prístavný poriadok a za využitie prístavu uhradí\npríslušnú úhradu v zmysle Sadzobníka žalovanej. I keď má prístav charakter verejného, neznamená to,\nže je bez akýchkoľvek obmedzení dostupný na všeobecné užívanie verejnosti.\n2.3. Podstata sporu medzi stranami podľa odvolacieho súdu v skutočnosti spočíva vo vyriešení\nprávnej otázky, či žalovaná má alebo nemá z hmotného práva nárok na protihodnotu za užívanie\ninfraštruktúry v jej vlastníctve. Táto otázka sa nedá vyriešiť bez vykonania relevantného dokazovania\na právneho posúdenia v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza vec samu. V danej\nveci nemôže konaním žalovanej dochádzať k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne pri nakladaní\nso svojím majetkom, nakoľko toto je obmedzené už existenciou samotných stavieb komunikácií a\nvecným bremenom, ktoré pozemky pod komunikáciami zaťažuje. Žalobkyňa nadobudla pozemky od\nprávneho predchodcu s plným vedomím, že sú zastavané komunikáciami žalovanej a zaťažené vecným\nbremenom, za ktoré bola vyplatená jednorazová odplata, a ktoré preto nebude môcť nikdy v budúcnosti\nreálne užívať. Rovnako tak s plným vedomím, že zmluvný vzťah so žalovanou zo zmluvy o zriadení\nvecného bremena neupravoval vzájomné vzťahy medzi stranami týkajúce sa užívania stavieb žalovanej\npostavených na zaťažených pozemkoch žalobkyne. Vlastníctvo žalovanej ku komunikáciám mal pritom\nodvolací súd osvedčené z údajov listov vlastníctva, ktoré tvoria obsah spisu, vrátane obsahu zapísanej\nťarchy, ako aj listín predložených žalovanou k vyjadreniu. Samotná žalobkyňa postavila svoj návrh na\nnariadenie neodkladného opatrenia na skutkovom tvrdení, že žalovaná vlastní dopravnú infraštruktúru\nv územnom obvode verejného prístavu Bratislava.\n2.4. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade je daná\npotreba bezodkladnej úpravy pomerov. Túto nemožno odvodzovať len od skutočnosti, že žalobkyni\nvznikajú zvýšené náklady na podnikateľskú činnosť v podobe odplaty za užívanie infraštruktúry vo\nvlastníctve žalovanej. Nie je zrejmé, aká konkrétna ujma na vlastníckych právach žalobkyne k akému\npredmetu vlastníctva vznikla, ktorej zväčšovaniu má neodkladné opatrenie zabrániť, a ani k sťaženiu\nvykonávania ktorých konkrétnych činností žalobkyne\nako prevádzkovateľa verejného prístavu prišlo\nnad primeranú mieru. Samotný odkaz na účel zriadenia žalobkyne a jej úlohy v zákone o vnútrozemskej\nplavbe nepostačuje. Navyše, súd prvej inštancie upravil vzťahy konečným spôsobom nielen medzi\nstranami sporu, ale i medzi žalovanou a neobmedzeným okruhom subjektov označených ako „osoby\nodvodzujúce svoje práva od žalobkyne“ bez toho, aby tieto dostatočne špecifikoval. Vo vzťahu k záverom\no nemožnosti zriadiť vecné bremeno odvolací súd poukázal, že pre posúdenie otázky, či sa právo\nzodpovedajúce vecnému bremenu zapisuje do katastra nehnuteľností, je rozhodujúce len to, či sa v\nkatastri nehnuteľností eviduje nehnuteľnosť zaťažená, t.j. tá ku ktorej má vecné bremeno vzniknúť, nie\nto, či v katastri je evidovaná nehnuteľnosť, v ktorej prospech sa vecné bremeno zriaďuje.\n2.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ust. § 420 písm. a) a f) a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Navrhla, aby\ndovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu resp. súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie, eventuálne aby uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí uznesenie súdu\nprvej inštancie. Zároveň dovolaciemu súdu navrhla priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania\nvedeného na súde prvej aj druhej inštancie, ako aj trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\n3.1. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. a) CSP žalobkyňa oprela o tvrdenie, že odvolací\nsúd nesprávne posúdil povahu pozemných komunikácií nachádzajúcich sa vo verejnom prístave\nBratislava. V čase vydávania kolaudačných rozhodnutí predložených žalovanou právna úprava\nnerozlišovala komunikácie na verejné a neverejné (súkromné). Všetky pozemné komunikácie mali\nverejný charakter. Navyše, stavebníkom a pôvodným vlastníkom predmetných komunikácií bol štátny\norgán - Štátna plavebná správa, Bratislava, resp. Československá plavba dunajská n.o. Bratislava.\nPozemné komunikácie tak boli kolaudované ako verejné; ak by malo dôjsť k zmene ich charakteru,\nvyžadovalo by sa v súčasnosti rozhodnutie obce (§ 22 ods. 3 cestného zákona). Žalovaná nijak\nnepreukázala neverejný charakter pozemných komunikácií. Odvolací súd nemal návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietnuť, ale mal konanie zastaviť pre nedostatok právomoci civilného súdu\na vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu.\n3.2. Namietajúc porušenie práva na spravodlivý proces žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania\nvyvodzovala aj z ust. § 420 písm. f) CSP. Podľa dovolateľky z odôvodnenia uznesenia odvolacieho\nsúdu nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami odvolacieho súdu pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne závery vychádzajú zo selektívneho\nhodnotenia dôkazov a skutočností. Odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nemá\nžiaden skutkový, právny a ani logický základ. Odvolací súd neprihliadol na viaceré podstatné skutočnosti\na neumožnil žalobkyni vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanej v odvolacom konaní a k nemu pripojeným\ndôkazom. Odvolací súd nezohľadnil, že pozemné komunikácie a spevnené plochy v nákladnom prístave\nBratislava sú vybudované na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne, ktorá ich umiestnenie na svojich\npozemkoch trpí a žiadnym spôsobom neznemožňuje ich užívanie. Právny predchodca žalobkyne zriadil\nvecné bremeno v prospech žalovanej za jednorazovú odplatu. K uzavretiu zmluvy o zriadení vecného\nbremena však došlo za situácie, kedy žalovaná nespoplatňovala užívanie pozemných komunikácií a\nspevnených plôch. Hoci strany mali medzi sebou zaužívanú prax spočívajúcu v bezodplatnom užívaní\npozemných komunikácií a spevnených plôch, žalovaná v súčasnosti pristúpila k spoplatneniu vstupu\ndo nákladného verejného prístavu Bratislava a zotrvania v ňom, a to bez ohľadu na to, či dochádza\nreálne k využívaniu pozemných komunikácií a spevnených plôch alebo nie. Žalovaná sa napriek zľave z\nnájomného snaží obohacovať na úkor žalobkyne aj vyberaním ďalších poplatkov za vstup do nákladného\nverejného prístavu Bratislava. Žalobkyňa je neprimerane obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho\npráva k Pozemkom. Žalovaná svojím konaním sťažuje výkon činností žalobkyne ako prevádzkovateľa\nverejného prístavu definovaných v zákone o vnútrozemskej plavbe. V tejto súvislosti odvolací súd v\nrozpore so zásadou iura novit curia požadoval, aby žalobkyňa dokazovala obsah právnych predpisov. Už\nsamotný odkaz súdu prvej inštancie na zákon o vnútrozemskej plavbe postačoval na špecifikovanie toho,\nvykonávanie ktorých činností žalobkyne je konaním žalovanej obmedzené. Žalobkyňa nemala povinnosť\npodložiť svoj nárok konkrétnym zákonným ustanovením, povinnosť právnej kvalifikácie zaťažuje súd.\n3.3. Vyvodzujúc prípustnosť dovolania aj z ust. § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP žalobkyňa namietala\nnesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Odvolací súd sa nezaoberal intenzitou zásahov\nje vlastníckych práv jednotlivých strán sporu. Žiadnym spôsobom sa nesnažil kompenzovať zásah do\nvlastníckeho práva žalobkyne tým, že by jej v súlade s dobrými mravmi a s ohľadom na špecifiká\nskutkového stavu i postavenia žalobkyne umožnil bezodplatný vstup do verejného prístavu Bratislava,\nktorý je nevyhnutný na vykonávanie činností žalobkyne v zmysle zákona o vnútrozemskej plavbe,\na užívanie pozemných komunikácií, ktoré predstavujú jediný prístup k jeho pozemkom vo verejnom\nprístave Bratislava. Ak mal odvolací súd za to, že vo veci je potrebné vykonať riadne dokazovanie a\nprávne posúdenie, mal vec vrátiť súdu prvej inštancie, aby o veci opätovne konal a rozhodoval, resp.\naby určil žalobkyni lehotu na podanie žaloby vo veci samej.\n4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne v prvom rade poukázala na neprípustnosť\ndovolania, pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Uviedla, že v danom prípade\nnie sú dané ani vady zmätočnosti, preto dovolanie žalobkyne nie je prípustné ani v zmysle ust. § 420\nCSP. Odvolací súd sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s otázkou (ne)splnenia predpokladov pre\nnariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa zaoberal ako primárnou. Zo strany odvolacieho súdu\n\nnebola porušená ani zásada iura novit curia. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní možnosť vyjadriť sa.\nOdvolací súd dospel k správnemu záveru, že má právomoc vo veci konať a rozhodnúť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana sporu - žalobkyňa, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429\nods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k\nzáveru, že dovolanie je potrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 CSP, v zmysle ktorého\nje dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, [písm. a)], ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [písm. f)].\n8. Najvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky ako judikát R 19/2017 uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých\nrozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o\nrozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n9. V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa § 420 CSP dovolací súd v\nprvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací\nsúd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP\nirelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci bol podaný samostatne a súdy o\nňom rozhodli ako o samostatnom predmete konania, bez následne prebiehajúceho konania vo veci\nsamej. O nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP, môže súd rozhodnúť\nako o samostatnom predmete konania, bez toho, aby na toto rozhodnutie nadväzovalo ešte konanie a\nrozhodovanie vo veci samej, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Preto je v danom prípade voči\nrozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podľa § 420 CSP prípustné.\nDovolací dôvod podľa § 420 písm. a) CSP\n11. V zmysle § 420 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.\n12. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti\nv každom štádiu konania a na každej inštancii (§ 161 ods. 1 CSP).\n13. Všeobecne sa právomoc súdu posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky,\nktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie, pričom CSP vymedzuje právomoc súdov tak, že\nspory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý\na nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu (čl. 1 CSP). Ustanovenie\n§ 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne\nveci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z\nktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a\nvôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov\nsúkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani\nsám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad\nrámec súboru vzťahov uvedených v § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už\nnezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP.\n\n14. Nedostatok právomoci súdov je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 CSP v\nspojení s § 9, resp. § 10 ods. 1 CSP).\n15. Pri riešení, či vec patrí do právomoci súdov, je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho\nvzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok (t. j. predmet konania), následne tento\nvzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom\nzabezpečenia podkladov nevyhnutných pre tento postup ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy\nuž v žalobe (resp. v návrhu) rozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a\nz neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov významných tak pre posúdenie\nrôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, procesnej subjektivity), ako aj pre\nprípadné posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však\nprávne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa len v žalobe resp. v návrhu právne posúdi, súd daným\nposúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu\nkvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z\nhľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto\nprávneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán\ntvoriace obsah právneho vzťahu.\n16. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa uplatnila nárok týkajúci sa\nužívania pozemných komunikácií a spevnených plôch vo vlastníctve žalovanej nachádzajúcich sa vo\nverejnom prístave Bratislava na pozemkoch patriacich žalobkyni. Žalobkyňa v priebehu konania viedla\npolemiku o verejnom resp. neverejnom charaktere týchto pozemných komunikácií.\n17. Práve správne zodpovedanie tejto otázky je kľúčové pre prijatie záveru o (ne)dostatku právomoci\ndanú vec prejednať a rozhodnúť.\n18. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných\nzávodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo\nkomunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.\n19. Podľa § 22 ods. 3 cestného zákona účelové cesty sa členia na verejné a neverejné. Účelové cesty\nv uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže príslušná obec\nvyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.\n20. Žalobkyňa nedostatok právomoci súdu oprela o tvrdenie, že žalovaná vo vzťahu k pozemným\nkomunikáciám predložila v konaní ako dôkazy kolaudačné rozhodnutia, z ktorých za žiadnych okolností\nnevyplýva, či boli pozemné komunikácie kolaudované ako verejné, resp. neverejné. Poukázala i na\nodpoveď Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky (č. l. 30 súdneho spisu), z ktorej vyplýva, že\npredmetné komunikácie Mesto Bratislava nevyhlásilo za neverejné.\n21. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 21. novembra 2017 sp. zn. III. ÚS 689/2017 vyslovil,\nže úprava užívania verejnej komunikácie je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené\nosobitným predpisom, preto o využívaní a úprave práv a povinností vo vzťahu k verejnej komunikácii je\noprávnený a povinný rozhodnúť príslušný správny orgán, a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej\nžaloby. Toto rozhodnutie bolo publikované i v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky pod č. 72/2017.\n22. Z toho vyplýva, že do právomoci všeobecných súdov v rámci súkromnoprávnej žaloby nespadá\nrozhodovanie o návrhu, ktorý sa týka využívania či úpravy práv a povinností vo vzťahu k verejnej\nkomunikácii, vrátane verejnej účelovej komunikácie (cesty). Povedané inak, právomoc všeobecného\nsúdu by nebola daná, ak by predmetom konania bolo užívanie verejnej účelovej cesty. O taký prípad\nv posudzovanej veci nejde.\n23. V danom prípade z obsahu spisu vyplynulo, že pozemné komunikácie sa nachádzajú v uzavretom\nareáli verejného prístavu Bratislava. Žalobkyňa, ktorá tvrdila ich verejný charakter, tento v konaní\nnepreukázala. V tejto súvislosti neobstojí ani polemika o pravdepodobnom zámere štátu kolaudovať\npredmetné komunikácie ako verejné, či odkaz na kolaudačné rozhodnutia predložené žalovanou,\n\npretože zo žiadneho ustanovenia cestného zákona nevyplýva, že by charakter ciest malo určovať\nkolaudačné rozhodnutie. Verejný charakter predmetných komunikácií nemožno vyvodiť ani z listu\nMagistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky (č. l. 30 súdneho spisu), ktorý vo svojej odpovedi\nna žiadosť žalobkyne uviedol, že Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava nevyhlásilo areálové\nkomunikácie vo vlastníctve žalovanej za neverejné. Z formulácie odpovede je zrejmé, že pozemné\nkomunikácie sa nachádzajú v uzavretom areáli („areálové komunikácie“), pričom tieto majú ex lege\nneverejný charakter, a preto zo strany Hlavného mesta Slovenskej republiky takýto postup ani\npotenciálne neprichádzal do úvahy (§ 22 ods. 3 druhá a tretia veta cestného zákona).\n24. S poukazom na cit. ustanovenia cestného zákona preto nemožno prijať iný záver než ten, že v\ndanom prípade pozemné komunikácie vo vlastníctve žalovanej sú neverejnými účelovými cestami, o\nktorých využívaní a úprave práv a povinností k nim je oprávnený konať a rozhodnúť všeobecný súd v\nrámci súkromnoprávnej žaloby.\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobkyňa neopodstatnene namieta,\nže bolo rozhodnuté o veci, ktorá nepatrí právomoci súdov. Prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420\npísm. a) CSP nevyplýva a dovolanie žalobkyne je v tejto časti neprípustné.\nDovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP\n26. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala aj z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v\nzmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n27. Dovolateľka v súvislosti s vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP odvolaciemu súdu vytýkala najmä\nnedostatky v odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu, selektívne hodnotenie dôkazov a skutočností,\nako i postup v rozpore so zásadou iura novit curia. Žalobkyňa ďalej namietala, že odvolací súd rozhodol\nbez toho, aby jej umožnil vyjadriť sa k vyjadreniu žalovanej v odvolacom konaní.\n28. Najvyšší súd konštante pripomína, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP\nnie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\n29. Dovolací súd cez prizmu v dovolaní uplatnených dovolacích námietok skúmal, či došlo k žalobkyňou\nnamietaným procesným vadám, pričom tieto v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil. K tomu\nuvádza nasledovné.\n30. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,\nktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným\nnástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti. V tejto súvislosti žalobkyňa v dovolaní\nnamietala, že uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, lebo v ňom absentuje vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami odvolacieho súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Odvolací súd podľa žalobkyne najmä nezohľadnil podstatné\nskutkové okolnosti a osobitosti danej veci.\n31. V prvom rade je potrebné mať na pamäti, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f)\nCSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa,\nale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že\n\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania\n(strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n32. Podľa ústavného súdu, zjavná neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia všeobecného súdu je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv\nuvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17).\n33. Dovolací súd konštatuje, že v danom prípade má odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu všetky\nzákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Dovolací súd nezistil, že by v danej\nveci išlo o taký prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu\npráva žalobkyne na spravodlivý proces. Odvolací súd odôvodnil zmeňujúci výrok svojho rozhodnutia\nspôsobom zodpovedajúcim zákonu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ako vo veci rozhodol\nsúd prvej inštancie, obsah odvolania žalovanej, zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych\nargumentov strán sporu, jasne a zrozumiteľne vysvetľuje, prečo (na rozdiel od súdu prvej inštancie)\nv danom prípade dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie neodkladného\nopatrenia. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súd (porov. najmä body 51. až 65.) nevyplýva\nrozpornosť, nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup\nodvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce\nskutočnosti zistené v procese osvedčovania dôvodnosti návrhu žalobkyne, ale tiež na právne závery,\nktoré prijal (§ 220 ods. 2 CSP).\n34. V odôvodnení svojho rozhodnutia prihliadol odvolací súd na všetky pre vec podstatné skutočnosti.\nZohľadnil, že cesty vo vlastníctve žalovanej sa nachádzajú v oplotenom areáli nákladného prístavu v\nrámci vymedzeného územného obvodu verejného prístavu Bratislava. V konaní nemal za osvedčené,\nže by žalovaná bránila žalobkyni vo vstupe alebo vjazde do verejného prístavu Bratislava, prístupe na\npozemky a stavby vo vlastníctve žalobkyne, alebo jej bránila vo vykonávaní činnosti prevádzkovateľa\nverejného prístavu Bratislava. Uviedol, že za bránenie nemožno považovať požiadavku žalovanej na\nzaplatenie odplaty za užívanie infraštruktúry v jej vlastníctve, ako ani to, že žalobkyni vznikajú zvýšené\nnáklady na podnikateľskú činnosť.\n34.1. Odvolací súd vzal do úvahy, že žalobkyňa sa domáhala nároku na bezodplatný vstup, odchod,\nodjazd, prechod, prejazd a užívanie pozemných komunikácií a spevnených plôch a uloženia povinnosti\nžalovanej zdržať sa uplatnenia akejkoľvek odplaty za užívanie infraštruktúry vo vzťahu k žalobkyni a\ntretím osobám, ktoré by od nej odvodzovali svoje bližšie nešpecifikované práva. Žalobkyňa ale v konaní\nneosvedčila, že komunikácie vo vlastníctve žalovanej majú charakter verejných komunikácií, na ktoré by\nsa vzťahovalo právo všeobecného užívania. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal, že právne predpisy\nnezakladajú právo vlastníka pozemku užívať stavbu na tomto pozemku, ak patrí osobe odlišnej od\nvlastníka pozemku, a nepatrí jej ani právo ju užívať bezodplatne. Takýto hmotnoprávny vzťah vlastníka\npozemku k stavbe vo vlastníctve inej osoby nie je možné založiť neodkladným opatrením, ktoré je\nprostriedkom procesného práva.\n35. Je tiež zrejmé, že odvolací súd pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného\nopatrenia vzal do úvahy, že všetky pozemné komunikácie a spevnené plochy sú postavené na\npozemkoch vo vlastníctve žalobkyne, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa trpí ich umiestnenie na svojich\npozemkoch a žiadnym spôsobom žalovanej ich užívanie neznemožňuje. V tejto súvislosti uviedol, že\nna pozemkoch žalobkyne je zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej ako oprávnenej z vecného\nbremena a ako výlučného vlastníka účelových komunikácií a ich súčastí, železničných tratí, vlečiek a\nich súčastí, manipulačných a skladových plôch a ostatných inžinierskych sietí, spočívajúce v práve mať\ntieto stavby zriadené na týchto pozemkoch a užívať ich v súlade s ich účelovým určením. Žalobkyňa\nnadobudla pozemky od svojho právneho predchodcu s plným vedomím, že sú zastavané komunikáciami\nžalovanej a zaťažené vecným bremenom s týmto obsahom, za ktoré bola vyplatená jednorazová odplata,\na ktoré preto nebude môcť nikdy v budúcnosti reálne užívať. Žalobkyňa si rovnako v čase nadobúdania\npozemkov musela byť vedomá, že zmluvný vzťah so žalovanou zo zmluvy o zriadení vecného bremena\n\nneupravoval vzájomné vzťahy medzi stranami týkajúce sa užívania stavieb žalovanej postavených na\nzaťažených pozemkoch žalobkyne.\n36. Odvolací súd ako dôvod pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevidel ani\nskutočnosť, že právny predchodca žalobkyne zriadil pre žalovanú vecné bremeno za nízku jednorazovú\nodplatu. V tejto súvislosti dovolací súd upriamuje pozornosť žalobkyne najmä na bod 61. odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, v ktorom odvolací súd prihliadol aj na existenciu Nájomnej zmluvy č. 19/2002\na jej vplyv na žalobkyňou uplatňovaný nárok.\n37. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že strany medzi sebou zaviedli prax, ktorá spočívala v možnosti\nbezodplatného užívania pozemných komunikácií a spevnených plôch vo vlastníctve žalovanej, odvolací\nsúd sa s týmto tvrdením vysporiadal v bode 63. odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva,\nže medzi stranami existovala Dohoda o spoločnom užívaní vnútro-areálových komunikácií a mostov č.\n004/2015/VTÚ z 30. marca 2015 a táto dohoda upravovala odplatné užívanie komunikácií vo vlastníctve\nžalovanej, ako aj to, že medzi stranami sa vedú, resp. viedli mimosúdne rokovania o zmluvnej úprave\nužívania komunikácií, ktorých obsahom nemal byť bezodplatný režim ich užívania.\n38. Naopak, z odôvodnenia napadnutého uznesenia, nevyplýva, že by odvolací súd porušil zásadu\niura novit curia. Odvolací súd nepožadoval, aby žalobkyňa dokazovala obsah právnych predpisov.\nŽalobkyňa svoj návrh odôvodňovala tým, že žalovaná spoplatnením užívania pozemných komunikácií\na spevnených plôch vo verejnom prístave neprimerane sťažuje vykonávanie činností žalobkyne ako\nprevádzkovateľa verejného prístavu podľa zákona o vnútrozemskej plavbe. Podľa odvolacieho súdu pre\nnariadenie neodkladného opatrenia takáto všeobecná formulácia nepostačuje. Hoci existenciu, platnosť,\nako aj obsah právnych predpisov nie je potrebné dokazovať (§ 186 CSP), nemožno opomínať procesnú\npovinnosť navrhovateľa úplne opísať v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúce\nskutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, vrátane skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto možno prisvedčiť\nargumentácii odvolacieho súdu, že všeobecný odkaz na obsah právnych predpisov v tejto súvislosti\nnepostačuje.\n39. V danom prípade odvolací súd uzavrel, že podstata sporu medzi stranami v skutočnosti vyplýva\nz vyriešenia právnej otázky, či žalovaná má alebo nemá z hmotného práva nárok na protihodnotu za\nužívanie infraštruktúry v jej vlastníctve. Táto otázka sa podľa názoru odvolacieho súdu nedá vyriešiť bez\nvykonania riadneho dokazovania a právneho posúdenia v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré\nnahrádza vec samu.\n40. Úlohou všeobecného súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je zistiť na základe\ndostupných dôkazných prostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez potreby dodržania\nformalizovaného postupu štandardného procesného dokazovania, a na podklade osvedčených\nskutočností následne vo veci rozhodnúť.\n41. V prípade neodkladného opatrenia ide o procesný inštitút, ktorý má osobitný charakter vyznačujúci\nsa najmä nevyhnutnosťou jeho nariadenia. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a\ntrvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu \"osvedčenie dôvodnosti\" vyplýva, že v\ndanom prípade ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti\nzisťovať všetky konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci\nsamej (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 06. septembra 2021 sp. zn.\nI. ÚS 358/2021, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod\nč. 95/2021).\n42. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla v lehote 30 dní. Táto\npomerne krátka zákonná lehota neumožňuje, aby súd vykonal riadne dokazovanie a nariaďoval\npojednávanie. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní\nvychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené (k\ntomu sa obdobne vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zo 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020).\n\n43. Ak je vo veci potrebné vykonať riadne dokazovanie, nemožno uvažovať nad aplikáciou tohto\nosobitného, zrýchleného procesného postupu. Všeobecný súd nariadi neodkladné opatrenie len v\nprípade, ak z návrhu na jeho nariadenie vyplývajú skutočnosti hodnoverne osvedčujúce bezodkladnú\npotrebu úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku. V opačnom prípade návrh zamietne, lebo\nnie sú splnené podmienky na jeho nariadenie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne a\nzrozumiteľne vyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že v danom prípade\nneboli osvedčené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by konzumovalo vec samu.\nJe zrejmé, že v danom prípade by podľa odvolacieho súdu bolo potrebné vykonať riadne a rozsiahle\ndokazovanie, ktoré by presiahlo účel konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n44. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom\nskutkovým. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej voľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou\nnavrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n45. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, nie je relevantná, lebo prípadné nesprávne\nprávne posúdenie prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nezakladá. Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti (či formálnosti) alebo arbitrárnosti\njeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Z rozhodnutia odvolacieho súdu dostatočne zrozumiteľným a\njednoznačným spôsobom vyplývajú dôvody, ktoré odvolací súd viedli k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia; odvolací súd konštatoval nenaplnenie predpokladov pre jeho\nvydanie.\n46. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo účastníkov konania na doručenie procesných\nvyjadrení ostatných účastníkov. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty,\nktoré považuje za nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom\na pripomienkami predloženými súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim.\nKontradiktórny spor znamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej\nstrany a právo na to, aby boli vypočuté jej argumenty a návrhy (nález Ústavného s údu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 31/2016, III. ÚS 32/2015, I. ÚS 276/2016, I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II.\nÚS 18/2013). Požiadavka kontradiktórnosti konania sa v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva\nchápe čisto formálne. Z jej hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo záleží na skutočnom obsahu a\nvýzname informácie alebo argumentov predložených súdu (m. m. I. ÚS 230/03, II. ÚS 249/2012).\n47. Európsky súd pre ľudské práva vyslovil, že aj v odvolacom konaní musí byť účastníkovi konania daná\nmožnosť vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany. Požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť\ndozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa\nk nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvoinštančné (predtým prvostupňové; pozn.)\nkonanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd\ntakúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie,\nktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru (porov. rozsudok z 13. januára 2015 vo veci Trančíková\nproti Slovenskej republike).\n48. Podľa § 374 ods. 1 CSP súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu\nvyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia. K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku\n1 môže protistrana podať vyjadrenie v lehote desať dní od jej doručenia (§ 374 ods. 2 CSP). Podania\npodľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom (§ 374 ods. 3 veta prvá CSP).\n\n49. V tejto súvislosti žalobkyňa v dovolaní namieta, že žalovanej bolo umožnené vyjadriť sa k vyjadreniu\nžalobkyne k odvolaniu žalovanej bez toho, aby to umožňoval CSP. Na druhej strane, odvolací súd\nneumožnil a znemožnil žalobkyni, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej z 26. januára 2023 a k\ndôkazom, ktoré boli pripojené k tomuto vyjadreniu a ktoré boli zásadného charakteru. V tomto postupe\nodvolacieho súdu vidí porušenie práva na spravodlivý proces.\n50. CSP vychádza z koncepcie, podľa ktorej má odvolateľ v odvolacom konaní vždy k dispozícii\nodvolanie a odvolaciu repliku a jeho protistrana vyjadrenie k odvolaniu a odvolaciu dupliku. Z princípu\nkontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do\nakej miery je písomné vyjadrenie jeho odporcu právne významné, či obsahuje také skutkové a právne\ndôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť; nezáleží\npritom, aký je jeho skutočný účinok na súdne rozhodnutie.\n51. V systéme neúplnej apelácie je prostredníctvom uvedených úkonov zabezpečený adekvátny\npriestor na realizáciu individuálnych procesných práv v rámci odvolacieho konania. Povinnosťou súdu\nv kontradiktórnom spore je zabezpečiť formálne podmienky plnohodnotného výkonu základného práva\nna súdnu ochranu v súlade s predpismi upravujúcimi konanie pred súdom. Materiálna realizácia\nsubjektívnych práv v rámci týchto procesných podmienok je výlučnou doménou sporových strán.\n52. Z obsahu súdneho spisu najvyššiemu súdu vyplynulo, že odvolanie žalovanej bolo žalobkyni\ndoručené 6. decembra 2022, o čom svedčí doručenka na č. l. 414. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila\n16. januára 2023 (č. l. 422 a nasl. súdneho spisu). Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej na\nvedomie 19. januára 2023 (č. l. 466). Žalovaná sa v rámci odvolacej repliky, ktorá jej ako procesný úkon\nv odvolacom konaní patrí (porov. bod 46. tohto uznesenia) k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila podaním z\n1. februára 2023 (č. l. 468). Odvolacia replika žalovanej bola žalobkyni doručená 22. februára 2023 (č.\nl. 527). Odvolací súd vo veci rozhodol 9. marca 2023.\n53. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd vytvoril žalobkyni dostatočný priestor pre realizáciu\njej procesných práv v rámci odvolacieho konania. Žalobkyňa mala zachovanú 10-dňovú lehotu na\nposkytnutie odvolacej dupliky (§ 374 ods. 1, 2 CSP per analogiam). Odvolací súd preto nekonal procesne\nnesprávne, ak po uplynutí lehoty 10 dní od doručenia odvolacej repliky do dispozičnej sféry žalobkyne,\nvydal rozhodnutie. Žalobkyňa mala možnosť na odvolaciu repliku žalovanej včas zareagovať a vyjadriť\nsa k skutočnostiam a dôkazom uvádzaným žalovanou.\n54. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f)\nCSP nezistil, preto je dovolanie žalobkyne aj v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho\nodmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\nDovolací dôvod podľa § 421 CSP\n55. Dovolateľka, vyvodzujúc prípustnosť podaného dovolania aj z ust. § 421 ods. 1 písm. a) a b)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n56. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n57. V danom prípade malo byť predmetom dovolacieho prieskumu rozhodnutie, ktorým odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Odvolací\nsúd uvedený výrok rozhodnutia zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia\nzamietol.\n58. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním je rozhodnutím, ktorým\nodvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie\n\nneodkladného opatrenia [§ 357 písm. d) CSP], nie je podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie proti tomuto\nrozhodnutiu procesne prípustné.\n59. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n60. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}