{"guid": "f28efe6d-018c-4437-ae1b-b3ccfa7d6551:327931d7-b7dc-42de-8e35-80cf1e1f5f75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1218204357.1", "spisova_znacka": "6Cdo/150/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/150/2022 z 18. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/150/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:1218204357.1", "identifikacne_cislo": "1218204357", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2024-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/327931d7-b7dc-42de-8e35-80cf1e1f5f75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1218204357.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1218204357.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1218204357.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/150/2022\n1218204357\n18. 07. 2024\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2024:1218204357.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I. Č., narodeného XX. V. XXXX a 2/ C. Č.,\nnarodenej XX. M. XXXX, oboch J., O. XXX/X a zastúpených splnomocnenkyňou Advokátska kancelária\nVERIONS, s. r. o., Bratislava, Radvanská 21, IČO: 47 239 441, proti žalovanému Hlavnému mestu\nSlovenskej republiky Bratislava, Bratislava, Primaciálne námestie 1, IČO: 00 603 481, o nahradenie\nprejavu vôle, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (predtým na Okresnom súde Bratislava II) pod\nsp. zn. 29C/44/2018, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. februára\n2022 sp. zn. 14Co/170/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. februára 2022 sp. zn. 14Co/170/2019 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. januára 2019 č.\nk. 29C/44/2018-254 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia žalovanému povinnosti\nuzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu špecifikovaného v žalobe a vyslovil, že žalovaný\n(správne „žalované“, nakoľko ide o právnickú osobu s právnou formou v strednom rode, teda „to mesto“\n- pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) má\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok odôvodnil (pokiaľ šlo o vec samu) právne\nustanoveniami § 5 ods. 1 všeobecne záväzného nariadenia (ďalej tiež len „VZN“) žalovaného č. 1/2006;\n§ 685 ods. 1, § 676 ods. 2, § 686 ods. 2 a § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.\nv znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“) a § 1 ods. 2, § 16 ods. 1, § 29a ods. 1 a § 32e\nods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (i tohto v znení neskorších\nzmien a doplnení, ďalej tiež len „ZoVB“). Vecne mal za to, že žalovanému v tomto prípade nevznikla\npovinnosť uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytu, keďže títo mali dojednaný nájom na\ndobu určitú, pričom takýto stav tu bol aj v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva bytu (11. decembra\n2015). Na veci nič nemenilo predlžovanie nájmu (súladné s VZN) ani istý čas trvajúce užívanie bytu\nžalobcami (v období od 30. júna do 5. novembra 2014) bez písomnej nájomnej zmluvy (keď úprava z\nustanovenia § 676 ods. 2 OZ o obnovovaní nájmu pri pasivite prenajímateľa po skončení nájmu neplatí\npre zánik nájmu bytu). Práve nesplnenie zákonom ustanovenej podmienky nájmu na dobu neurčitú v\nzmysle § 16 ods. 1 ZoVB, nech aj pri splnení iných podmienok uvedených v § 29a ods. 1 a § 32e\nods. 3 rovnakého zákona, bránilo vyhoveniu žalobe, argumentoval súd prvej inštancie, podľa ktorého\nstotožnenie sa s gramatickým výkladom ponúkaným žalobcami v časti úpravy obmedzujúcej vlastníka\nna predaj bytu prenajatého na dobu neurčitú len jeho nájomcovi neznamená, žeby šlo akceptovať aj\ndruhú časť výkladu rozhodnej úpravy, na základe ktorého by pri nájme na dobu určitú šlo byt predať\naj tretej osobe. Žalobcami navrhované dokazovanie na postup žalovaného pri predlžovaní nájmov s\njednotlivými nájomcami v dome, ktorého súčasťou je aj byt obývaný žalobcami, nepovažoval za účelné\na hospodárne.\n\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 22. februára 2022 sp. zn. 14Co/170/2019 rozsudok súdu\nprvej inštancie podľa § 387 ods. 1 aj 2 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení\nneskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) potvrdil a žalovanému nepriznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Svoj rozsudok nad rámec konštatovaní o vecnej správnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie vrátane stotožnenia sa tiež s jeho dôvodmi, pre ktoré už rozsudok odvolacieho súdu\nďalšie dôvody neobsahuje (čomu inak odporovalo ďalších cca 7 strán textu v písomnom vyhotovení\nrozhodnutia, o ktorom je reč) a zopakovania citácií § 16 ods. 1 a § 29a ods. 1 ZoVB odôvodnil právne\nust. § 16 ods. 2 ZoVB a citáciami častí z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež\nlen „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 51/97 a III. ÚS 2/00. Z tých (pominúc tu argumentáciu za pomoci\núpravy o privoľovaní súdov k výpovediam z nájmu bytov, ktorej použitie v prejednávanej veci vzhľadom\nna časové súvislosti prípadu neprichádzalo do úvahy) podľa neho vyplývajú len dva dôvody odopretia\nprenajímateľom uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu nájomcovi (1. dojednanie nájmu na dobu\nurčitú a 2. zánik nájmu pre neplatenie nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu) a\nv tomto prípade šlo práve o ten prvý. Aj ústavný súd interpretoval rozhodnú úpravu spôsobom zvoleným\nuž súdom prvej inštancie, t. j. vo vzájomnej súvislosti povinností normovaných v ustanoveniach § 29a\nods. 1 a § 16 ZoVB. Šlo tu o postup žalovaného v medziach zákona, jeho VZN a napokon tiež uznesenia\nmestského zastupiteľstva žalovaného č. 681/2012, čo sa týkalo aj možnosti opakovane predlžovať nájom\nna dobu určitú a v samom opakovanom uzatváraní nájmu na dobu určitú nešlo vidieť ani žalobcami\ntvrdené obchádzanie zákona či rozpor s dobrými mravmi (nešlo o prípad, v ktorom by žalované svojim\nkonaním sledovalo spoločensky neakceptovateľné ciele ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými\nmravmi). Záujem žalovaného opakovaným predlžovaním nájmu na dobu určitú iba dočasne zabezpečiť\nbytovú potrebu žalobcov nemožno stotožňovať s jeho záujmom, aby v byte bývali natrvalo a ak § 16 ods.\n1 ZoVB je kogentným ustanovením, zákonný nárok na prevod bytu do vlastníctva v prípadoch druhovo\ntotožných prípadom žalobcov tu nie je.\n3. Na takomto nazeraní na problém podľa odvolacieho súdu nič nemenilo vynaloženie (zo strany\nžalobcov) finančných prostriedkov na rekonštrukciu bytu ani tvrdenie o porušení žalovaným (vo vzťahu\nk žalobcom) zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu, že v obdobnej situácii s p. L. došlo k zmene\nnájmu na dobu určitú na dobu neurčitú a následne jej previedlo byt do vlastníctva (v prvom prípade pre\nnepreukázanie investície, ktoré by v prípade opaku ani nebolo prípustnou novotou, v druhom - kde by\npodľa neho o prípustnú novotu šlo, potom z celého radu dôvodov, najmä však pre stotožnenie sa so\nžalovaným tvrdenou len ojedinelosťou jeho postupu v prípade p. L., u ktorej náklady na rekonštrukciu\nneboli jediným dôvodom zmeny doby nájmu a pre vlastný názor o tu nevyužitej možnosti žalobcov\ndomáhať sa ochrany práv antidiskriminačnou žalobou, sledujúcou - v prípade úspechu - dosiahnutie\nnápravy dojednaním aj so žalobcami nájmu na dobu neurčitú a vytvorenia takto podkladu pre splnenie\nzákonom ustanovenej podmienky prevodu vlastníctva bytu). Popri tom, že odvolací súd možnosť\núspechu žalobcov v osobitnom spore s poukazmi na ustanovenia § 2 ods. 1, § 5 ods. 2 písm. d/ a § 9 ods.\n2 zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačného zákona) sám spochybnil (majúc za to, že diskriminačné\nkonanie tu žalobcovia neopierali o žiaden zo zákonom uvedených dôvodov a nešlo tu o službu bývania\nposkytovanú verejnosti fyzickou osobou - podnikateľom), považoval za nadbytočné dokazovanie na\nskutočnosti týkajúce sa p. L., vyžiadaním zoznamu nájomcov vrátane dát ich narodení a tiež dôkazmi\no postupe žalovaného v prípade p. V. B. (v prvom prípade pre názor o potrebe preukázania žalobcami\nuž pred súdom prvej inštancie odlišného prístupu /?/, v druhom pre stotožnenie sa s názorom súdu\nprvej inštancie o nehospodárnosti vykonania takýchto dôkazov a v treťom pre nespôsobilosť napomôcť\nobjasneniu rozhodujúcich skutočností - keďže tu s ďalšími odkazmi na nález ústavného súdu sp. zn. II.\nÚS 168/2019 a závery z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/107/2019 nemalo ísť o dôkaz na\npreukázanie nároku žalobcov na prevod vlastníctva bytu, ale len na preukázanie ich právnej neistoty pri\nzáujme o ďalšie predlžovanie nájmu bytu na dobu určitú).\n4. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia dovolaním, ktorého prípustnosť vyvodzovali z\nustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ aj § 420 písm. f/ CSP. Dosiaľ dovolacím súdom neriešenou a podľa ich\nnázoru nižšími súdmi nesprávne vyriešenou právnou otázkou je podľa nich otázka, „či pojem nájomca\nobsiahnutý v § 29a ods. 1 ZoVB, je potrebné vykladať v súlade s § 16 ods. 1 rovnakého zákona, teda\ntak, že sa ním rozumie len nájomca, ktorého nájom nie je dohodnutý na určitý čas (alebo či nájomcom\npodľa § 29a ods. 1 zákona sa rozumie aj nájomca s nájmom dohodnutým na určitý čas)“. Za použitia\ngramatického, historického, systematického aj teleologického výkladu (vo vzťahu ku každej metóde ďalej\nrozvedeného v dovolaní) podľa nich nemožno dospieť k záveru prijatému nižšími súdmi, ale k jeho\n\nvýznamovému protikladu (preferovanému žalobcami v priebehu celého sporu). Pre prípad nestotožnenia\nsa dovolacieho súdu s takou interpretáciou je podľa dovolateľov ďalšou dosiaľ neriešenou, nižšími súdmi\nrovnako nesprávne vyriešenou a do tretice i tu pre rozhodnutie v tejto veci zásadnou otázkou, „či je\nv súlade s dobrými mravmi, resp. zákazom obchádzania zákona, ak obec v postavení prenajímateľa\nuzavrela s dovolateľmi nájomnú zmluvu k bytu na dobu určitú a túto opakovane predlžovala v snahe\nvyhnúť sa zmluvnej formulácii o nájme na dobu neurčitú znamenajúcej podľa jej výkladu povinnosť\npredať byt, hoci dovolatelia so súhlasom obce byt užívali i v dobe, keď nemali s obcou uzatvorenú\nnájomnú zmluvu a hoci obec dovolateľom ako niekdajším nájomníkom reštituovaného bytu, ku ktorému\nmali nájomný vzťah na dobu neurčitú, doposiaľ nezabezpečila bývanie v podobe nájmu uzatvoreného\nna dobu neurčitú“.\n5. Vytýkanou vadou tzv. zmätočnosti potom podľa nich odvolací súd zaťažil konanie nedostatočným\nodôvodnením svojho rozsudku ako v súvislosti s prvou otázkou zhora, tak aj s ich argumentáciou z\nodvolania ako celkom (namiesto čoho sa v zásade len obmedzil na citácie z rozhodnutí ústavného súdu,\nktoré z dôvodov opäť bližšie rozvedených v dovolaní nesprávne aplikoval, sám hlbšiu protiargumentáciu\nvo vzťahu k ich argumentácii nerozvinul a navyše tiež z ich alternatívnej argumentačnej pozície o obchádzaní zákona, resp. o rozpore s dobrými mravmi - vyvodil ich stotožnenie sa s názorom o\npreviazanosti úprav z § 29a ods. 1 a § 16 ods. 1 ZoVB, hoci pravdou je presný opak). Navrhli zrušenie\nrozsudku odvolacieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.\n6. Žalované navrhlo dovolanie zamietnuť ako nedôvodné, keď podľa neho obe právne otázky nastolené\ndovolaním nižšie súdy vyriešili správne a tvrdenia dovolateľov o účelovosti jeho počínania aj o existencii\nich morálneho či právneho nároku na prevod bytu, v ktorom dlhodobo bývajú, sú zavádzajúce a\nnepravdivé (neoprávnené).\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bol vydaný napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu aj týmto potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie (§ 424 CSP) a to za splnenia\npodmienok jej zastúpenia aj spísania dovolania na to zákonom určenou osobou (§ 429 ods. 1 CSP v\nspojení s čl. I § 12 ods. 1 písm. e/ a § 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nživnostenského zákona v znení neskorších predpisov, i tohto v znení celého radu zmien a doplnení),\npo prejednaní veci bez pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že\ndovolanie treba považovať za prípustné a zároveň i za dôvodné (vecne opodstatnené).\n8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Tejto mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava\nprípustnosti dovolania. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú\nvymenované v ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.\n9. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.\nf/ CSP). Dovolanie je potom prípustné tiež proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.\nb/ CSP).\n10. So zreteľom k prekonaniu právneho názoru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu (ďalej tiež len „veľký senát“) o neprípustnosti kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania podľa\nustanovení §§ 420 a 421 CSP, vyjadreného v uznesení z 19. apríla 2017 sp. zn. 1VCdo/2/2017,\nku ktorému došlo uznesením veľkého senátu z 21. marca 2018 sp. zn. 1VCdo/1/2018 a uznesením\nústavného súdu z 25. apríla 2018 č. k. PLz. ÚS 1/2018-22; bol dovolací súd konfrontovaný s otázkou\nposúdenia existencie oboch dovolaním uplatnených dôvodov prípustnosti dovolania, v súlade s logikou\nprocesnej úpravy však samozrejme v poradí priradenom im chronológiou príslušných ustanovení\nzákona.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\n\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k takejto procesnej vade skutočne došlo (v tejto súvislosti\nporovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017,\n3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v tomto prípade\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľov, že v konaní (pred nižšími súdmi, primárne pred\nodvolacím súdom) došlo k nimi tvrdenej vade zmätočnosti.\n12. Dovolatelia videli nesprávny procesný postup na ujmu svojho práva na spravodlivý proces v\nodôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, ktorým podľa ich názoru nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa\ns argumentáciou z odvolania. Tejto dovolacej námietke v podobe neučinenia odvolacím súdom zadosť\n(dôsledne) povinnostiam plynúcim mu z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP, podľa názoru najvyššieho súdu\nnejde inak, než prisvedčiť.\n13. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody\n(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán\nprednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia\nsúd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými\nv odvolaní (odsek 3).\n14. Z obsahu spisu totiž celkom jednoznačne vyplýva, že neskorší dovolatelia súčasťou svojho odvolania\nproti žalobu zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie urobili (o. i.) tiež argumentáciu, podľa ktorej\n1. „žalované zneužilo“ ... „vo svoj prospech tieseň žalobcov, ktorá začala v roku 1992 a vyvrcholila ich\nnúteným vysťahovaním sa zo zatopeného reštituovaného bytu v roku 2008 (išlo o byt na B. ulici č. X\nv J. s rozlohou 100 m2 s nájmom na dobu neurčitú)“ a „hoci danú tieseň spôsobil nový prenajímateľ\n(nie žalované), žalované“ ... „nieslo morálne bremeno zabezpečenia bytovej náhrady voči žalobcom,\nktoré bolo prenesené do zákona č. 260/2011 Z. z.“ a 2. „na stretnutí 14.03.2019 pani E. L. uviedla, že\naj ona je obyvateľkou bytového domu na O. ulici č. X, pričom jej v roku 2014 na základe žiadosti bola\nnájomná zmluva na dobu určitú, predĺžená na nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, čo bolo odôvodnené\njej finančnou investíciou do rekonštrukcie bytu“ a „následne bolo p. L. umožnené odkúpiť si byt od\nžalovaného v súlade s ustanovením § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.“ (citované z bodov 12. a 13.\npísomného vyhotovenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu).\n15. Možnosť plného stotožnenia sa odvolacieho súdu s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie a s obmedzením sa na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia\n(ako pravidlo) a ďalšia možnosť doplnenia (odvolacím súdom) na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalších dôvodov (v tomto prípade možnosť majúca skôr povahu výnimky z pravidla, ktorej\nuplatnenie prichádza do úvahy podľa toho, aký argumentačný priestor súd prvej inštancie úplnosťou\nsvojej argumentácie odvolaciemu súdu ponechá, resp. vytvorí) sú síce súčasťou úpravy slovenského\ncivilného procesu už spred čias nadobudnutia účinnosti CSP (tu pre prípad záujmu porovnaj § 219 ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení),\nv rámci rekodifikácie však zákonodarca do zákona výslovne zaniesol aj to, čo už v skoršom čase\nšlo (a bolo nutné) vyvodiť z logiky úpravy a jej účelu a čoho podstatu je namieste vyjadriť tak, že\nmožnosť praktického prevzatia argumentácie súdu prvej inštancie odvolacím súdom nezbavuje odvolací\nsúd povinnosti hoc aj len veľmi stručne a úmerne okolnostiam konkrétneho prípadu reagovať na\nargumentáciu z odvolania (prinajmenšom tak, že sa poukáže na tie odvolacie námietky, ktoré sú iba\nopakovaním už súdom prvej inštancie neprijatej argumentácie, ku ktorej však takýto súd zaujal adresné\nstanovisko, alebo aspoň objektívne zrozumiteľne vysvetlil, prečo táto bola bez právneho významu a\nv prípade iných námietok odvolací súd ozrejmí, prečo spôsob nazerania na problém neboli spôsobilé\novplyvniť). Tým samozrejme nie je myslené, že odvolateľovi musí byť dané za pravdu, ale že musí dostať\nobjektívne zrozumiteľnú odpoveď na svoj špecifický argument.\n16. Ak v prejednávanej veci odvolací súd na tvrdenia z odvolania reprodukované v bode 14. zhora v rámci\npísomného vyhotovenia napadnutého rozsudku nereagoval vôbec (vo vzťahu k tvrdeniu týkajúcemu sa\nzneužitia tiesne v súvislosti s opustením žalobcami ich skoršieho bytu užívaného v režime nájmu na\ndobu neurčitú), resp. tak urobil len formou poznámky o prípustnej novote v odvolacom konaní, ktorej\núčinnému uplatneniu ale podľa neho bránilo nepreukázanie žalobcami odlišného prístupu už v konaní\nna súde prvej inštancie (toto vo vzťahu k tvrdeniu o postupe žalovaného v prípade p. L., o ktorom sa\n\naj podľa odvolacieho súdu mali žalobcovia dozvedieť až v marci 2019, teda až po rozhodnutí súdu\nprvej inštancie a takto aj po uzavretí fázy konania uvádzanej odvolacím súdom, kde tak vôbec nebolo\nzrejmé, ako by sa mal realizovať odvolaciemu súdu konvenujúci postup, donucujúci ho dôkaz ním\nkvalifikovaný ako prípustná novota vykonať), nemohlo byť žiadnej pochybnosti o tom, že neposkytol v\njednom prípade žiadne a v druhom objektívne uspokojivé stanovisko k otázkam urobeným súčasťou\nodvolania a tvrdeniam žalobcov, ktoré bez ďalšieho nešlo označiť za nepodstatné. To platilo za situácie, v\nktorej z obsahu spisu vyplývalo, že dôkazmi spôsobilými na preukázanie odlišného prístupu žalovaného\nk žalobcom (v porovnaní s inými nájomcami bytov v rovnakom bytovom dome) a i na objasnenie\nprípadných rozdielov zakladajúcich dôvody pre odlišný prístup (najmä pokiaľ šlo o kritériá žalovaného\nnad rámec výdavkov vynaložených na rekonštrukciu bytu, pre ktoré sa v jednom prípade pristúpilo k\ntransformácii nájmu na dobu určitú na nájom na dobu neurčitú a v inom sa tak nestalo) boli práve dôkazy\nnavrhované neskoršími dovolateľmi (hoci tu dovolací súd súhlasí s odvolacím súdom v tom, že toto sa\nnetýkalo dokazovania v prípade p. V. B. - i podľa najvyššieho súdu spôsobilého nanajvýš na preukázanie\nstavu právnej neistoty nájomcov na dobu určitú čo do ďalšieho trvania ich oprávnení užívať byty, nie však\nna preukázanie existencie ich nárokov na odpredaj bytov za výhodnejších podmienok zakotvených v\nZoVB) a v ich nevykonaní bez riadne zdôvodnenej nepotrebnosti či neúčelnosti dokazovania šlo zjavne\no ďalšiu variáciu na nesprávny procesný postup porušujúci právo na spravodlivý proces.\n17. Uvedené vylučovalo akýkoľvek iný záver dovolacieho súdu než ten, že spomínaný postup\nodvolacieho súdu mal za následok zaťaženie konania (pred odvolacím súdom) tvrdenou tzv.\nzmätočnostnou vadou podľa § 420 písm. f/ CSP. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho\nrozsudku s takými odvolacími tvrdeniami, ktoré nejde (bez ďalšieho) označiť za nepodstatné, je totiž tak\nzávažným nedostatkom rozhodnutia (a zásahu ním do procesných práv strany sporu), ktorého intenzita\nzakladá (až) porušenie práva na spravodlivý súdny proces.\n18. Najvyššiemu súdu za opísaného stavu vecí preto neostávalo iné, než podľa § 449 ods. 1 v spojení s\n§ 439 písm. a/ a § 450 CSP o dovolaní rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výroku tohto jeho uznesenia\n(t. j. zrušením len rozsudku odvolacieho súdu ako celku a vrátením mu veci na ďalšie konanie, keďže\nvytýkanou vadou podľa § 420 písm. f/ CSP konanie zaťažil práve odvolací súd majúci sa postarať o\nzacelenie medzier v argumentácii súdu prvej inštancie aj o vykonanie dokazovania možného až pred\nním a náprava vzniknutého stavu zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu sa javila postačujúcou).\n19. Súčasťou konštantnej judikatúry dovolacieho súdu v prípadoch kumulácie dôvodov dovolania\n(a ich prípustnosti) podľa §§ 420 aj 421 CSP je záver, že pri konštatovaní výskytu namietanej\nvady zmätočnosti (vedúcej k obligatórnemu kasačnému rozhodnutiu) sa už dovolací súd prípadným\nnesprávnym právnym posúdením veci nezaoberá (a teda v prípadoch druhovo totožných s tým v\nprejednávanej veci principiálne ani nehľadá správnu odpoveď na dovolaním nastolenú právnu otázku či\naj viac takých otázok). Vzhľadom k novšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu, upozorňujúcej aj na\nústavný rozmer zaujímania stanovísk najvyššieho súdu k právnym otázkam nastoľovaným dovolaniami\nv takýchto prípadoch, ale tiež v snahe vniesť do akcentovaného problému aspoň tej miery jasna, akú\ndovoľovali skutkové zistenia nižších súdov predchádzajúce času začatia dovolacieho konania) dovolací\nsúd (nech aj iba ako poznámku na okraj) uvádza nasledovné.\n20. Podľa čl. I zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných\nvzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách\nv znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „zákon č. 260“) tento zákon upravuje právne vzťahy pri\nukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady (§ 1) a\nvzťahuje sa na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch,\nkde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo\nv spoluvlastníctve s obcou oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo\nod ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho\nzákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá (§ 2 ods. 1 písm. a/); nájomca, ktorý má nárok na bytovú\nnáhradu, nie je povinný sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým mu obec neposkytne bytovú náhradu\npodľa § 5 ods. 4 a na práva a povinnosti nájomcu podľa prvej vety sa vzťahujú príslušné ustanovenia\nObčianskeho zákonníka (§ 3 ods. 6); bytovou náhradou na účely tohto zákona je náhradný nájomný\nbyt podľa osobitného predpisu, nachádzajúci sa v tej istej obci ako vypratávaný byt a nájomca sa môže\ndohodnúť s inou obcou na poskytnutí bytovej náhrady v jej katastrálnom území; túto dohodu je táto obec\npovinná oznámiť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza vypratávaný byt (§ 5 ods. 4) a obec\n\nuzavrie so žiadateľom, ktorému poskytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4, nájomnú zmluvu na dobu\nneurčitú, ktorá musí mať písomnú formu, a ktorá obsahuje najmä (o. i.) dobu nájmu a predkupné právo\nnájomcu podľa osobitného predpisu (§ 13 ods. 1 a ods. 2 písm. e/ a l/ vrátane odkazu poznámkou č.\n8 v zákone č. 260 na § 16 ods. 1 ZoVB). Podľa čl. III zákona č. 260 tento zákon nadobúda účinnosť\n15. septembra 2011.\n21. Podľa čl. I § 16 ods. 1 ZoVB v znení platnom a účinnom do 30. júna 2004 byt, ktorého nájomcom\nje fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi; týmto\nustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu a podľa čl. I bodu 19 v spojení s\nčl. III zákona č. 367/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov s účinnosťou\nod 1. júla 2004 v § 16 ods. 1 sa v prvej vete na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová:\n„ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.“.\n22. Ak v prípade z prejednávanej veci došlo k uzavretiu prvej nájomnej zmluvy na byt, ktorého prevod\nvlastníctva na žalobcov sa sleduje žalobou, 20. septembra 2012 a logicky tak aj všetky ďalšie zmluvy\nmedzi žalobcami a žalovaným nesú (musia niesť) dátum neskorší než 15. september 2011 (tu 5.\nnovembra 2014 a 16. mája 2018), ktorý bol určený ako deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 260,\npričom za skutkové tvrdenia žalobcov žalovaným výslovne nepopreté so zákonom priznaným puncom\nnespornosti (§ 151 ods. 1 CSP) treba považovať aj tvrdenia o podraditeľnosti prípadu žalobcov pod\nrežim zákona č. 260, pokiaľ by tento v čase opustenia nimi skôr užívaného tzv. reštituovaného bytu v\nrežime nájmu na dobu neurčitú už bol účinným (ktorá podmienka tu pre zanechanie tzv. reštituovaného\nbytu už v roku 2008 splnená nebola), vyvstáva tu jednak otázka ústavnej udržateľnosti zákonnej\npodmienky vzniku nároku nájomcu núteného opustiť tzv. reštituovaný byt na bytovú náhradu v režime\nnájmu na dobu neurčitú, ktorou je trvanie nájmu a ním podmienené umožnenie procedúry rozhodovania\npredpokladanej zákonom č. 260 aj ku dňu účinnosti takéhoto zákona (ktorého prijatie a ani čas účinnosti\nnebol nájomca schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť), okrem nej však tiež ďalšia s takouto otázkou\nsúvisiaca otázka, či pri splnení všetkých ostatných zákonom ustanovených podmienok dopadu zákona\nna konkrétny prípad (vrátane podania príslušnej žiadosti na to určenému orgánu) možno považovať za\nústavne akceptovateľnú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti takú interpretáciu úpravy\nv zákone č. 260, ktorá obci majúcej sa postarať o bytovú náhradu za tzv. reštituovaný byt poskytne\nmožnosť rozhodnutia sa, či s nájomcom núteným opustiť taký byt dojedná nájom na dobu určitú alebo\nneurčitú, závislú od toho, či sa nájomcovi podarilo v byte, za ktorý sa má poskytnúť náhrada, zotrvať až\ndo nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý nárok za ňu založil.\n23. Ďalšími na uvedené otázky nadväzujúcimi otázkami, vyvoditeľnými z formulácie druhej otázky\npredostretej dovolaním z prejednávanej veci, potom je, či postup prenajímateľa spočívajúci v uzavretí s\nbývalým nájomcom tzv. reštituovaného bytu nájomnej zmluvy na dobu určitú zakladá neplatnosť zmluvy\nako celku alebo len dojednania o dobe nájmu a či (toto iba v prípade správnosti druhej odpovede na\npredošlú otázku) je pre úspech žaloby o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytu na zmluve o prevode\nvlastníctva nutným skoršie určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy alebo náprava závadného stavu za\npomoci antidiskriminačnej žaloby.\n24. Zodpovedať otázku o ústavnej udržateľnosti podmienky vzniku nároku na bytovú náhradu,\npredstavovanej trvaním nájmu ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 260, je podľa názoru\ndovolacieho súdu povolaný ústavný súd; aj bez zaujatia jeho stanoviska však korektné riešenie k\nproblému šlo nájsť zodpovedaním ostatných otázok, ktoré podľa názoru dovolacieho súdu bolo treba\nzodpovedať tak, že\n- ústavne akceptovateľnou a všeobecnej predstave spravodlivého usporiadania právnych vzťahov\nzodpovedajúcou je len taká interpretácia úpravy v zákone č. 260/2011 Z. z., ktorá obci majúcej sa\npostarať o bytovú náhradu za tzv. reštituovaný byt zakladá povinnosť s nájomcom núteným opustiť skôr\nužívaný byt dojednať nájom na dobu neurčitú a to bez ohľadu na to, či sa nájomcovi podarilo v byte, za\nktorý sa má poskytnúť náhrada, zachovať nájomný vzťah až do nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý\nnárok za ňu založil;\n- postup prenajímateľa v rozpore s práve uvedeným zakladá len čiastočnú neplatnosť nájomnej zmluvy\nv časti doby nájmu podľa §§ 39 a 41 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. I § 13 ods. 1 zákona č.\n260/2011 Z. z. a\n\n- otázku platnosti dojednania o dobe nájmu si môže vyriešiť súd rozhodujúci o žalobe nájomcu na\nnahradenie vôle prenajímateľa na zmluve o prevode vlastníctva bytu ako otázku predbežnú.\n25. Práve tieto odpovede (a im predchádzajúce otázky) boli podľa názoru dovolacieho súdu kľúčom k\nprípadnému úspechu požiadavky žalobcov, keď naopak u otázky súvzťažnosti ustanovení § 29a ods.\n1 a § 16 ZoVB, nastolenej dovolaním primárne, ani najvyšší súd nezdieľa názor o opodstatnenosti ich\nizolovanej aplikácie. Pomocou tu nemohla byť ani inak dôvodne uplatnená námietka rôznosti znení\nustanovenia § 16 ods. 1 ZoVB do 30. júna 2004 vrátane a po takomto čase, pretože pomer ustanovení sa\nnovelizáciou uskutočnenou zákonom č. 367/2004 Z. z. nezmenil, od účinnosti novelizovanej úpravy, ku\nktorej došlo ešte pred vznikom sporného nájmu z prejednávanej veci a tiež pred uplatnením nároku na\nprevod vlastníctva bytu v tomto prípade, bolo teba usudzovať na obmedzenie povinnosti prenajímateľov\nna prevod vlastníctva aj u nájmov na dobu určitú (samozrejme len u tých dojednaných platne) a v tomto\nsmere bola bez právneho významu správnosť (resp. nesprávnosť) interpretácie záverov ústavného súdu\nz rozhodnutí uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a podobne i zamotanie\nsa odvolacieho súdu v tom, prečo (a či naozaj) tu malo ísť o prípad nemožnosti domáhania sa účinnej\nochrany práv na základe antidiskriminačného zákona.\n26. O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodol, pretože o nich so zreteľom k zrušeniu\nrozsudku odvolacieho súdu patrí rozhodnúť odvolaciemu súdu (§ 453 ods. 3 CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nKategória rozhodnutia „A“\n- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí\nNávrh právnej vety :\nÚstavne akceptovateľnou a všeobecnej predstave spravodlivého usporiadania právnych vzťahov\nzodpovedajúcou je len taká interpretácia úpravy v zákone č. 260/2011 Z. z., ktorá obci majúcej sa\npostarať o bytovú náhradu za tzv. reštituovaný byt zakladá povinnosť s nájomcom núteným opustiť skôr\nužívaný byt dojednať nájom na dobu neurčitú a to bez ohľadu na to, či sa nájomcovi podarilo v byte, za\nktorý sa má poskytnúť náhrada, zachovať nájomný vzťah až do nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý\nnárok za ňu založil.\nPostup prenajímateľa uvedenému odporujúci zakladá len čiastočnú neplatnosť nájomnej zmluvy v časti\ndoby nájmu podľa §§ 39 a 41 Občianskeho zákonníka v spojení s čl. I § 13 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z.\nOtázku platnosti dojednania o dobe nájmu si môže vyriešiť súd rozhodujúci o žalobe nájomcu na\nnahradenie vôle prenajímateľa na zmluve o prevode vlastníctva bytu ako otázku predbežnú.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/170/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7122c832-f25a-42c1-8069-611dd7497c75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.168.2019.2"}, {"guid": "ussr:d24daee8-c658-4223-9566-0f0330830980", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PLz.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:c64fb05d-86f0-4103-95c3-db787615c4b2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.2.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 2/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/00 z 30. 3. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.2.2000.1"}, {"guid": "ussr:90786f9b-5c73-4c33-88fc-f3bf51ba542a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 51/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 51/97 z 3. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90786f9b-5c73-4c33-88fc-f3bf51ba542a"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "22811fa4-7da1-4405-bce4-141bd137e874:253ed01f-d2da-4462-8bf5-661dc93eb912", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6118212776.1", "spisova_znacka": "14Co/170/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/170/2019 z 2. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-02", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6118212776.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:37a4d4a1-980d-4930-b9df-7ec1397cb0de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.324.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.324.2026.2"}]}