{"guid": "e3e7ac76-43e4-4cb9-a96c-7d3e7269caa1:314f9ea8-3400-4188-ab0f-53ca4f3fa0fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1217211242.1", "spisova_znacka": "4Obdo/16/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/16/2024 z 30. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. decembra 2024, sp. zn. 4Obdo/16/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:1217211242.1", "identifikacne_cislo": "1217211242", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2024-12-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 235/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36693c69-e9fb-4103-824e-80f37731f094", "datum": "2025-05-13", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-186.odsek-2", "nazov": "§ 186 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-186.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-1", "nazov": "§ 160 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-2", "nazov": "§ 160 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 160 ods. 3 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-160.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-160"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-186", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-160", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/314f9ea8-3400-4188-ab0f-53ca4f3fa0fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1217211242.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1217211242.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1217211242.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/16/2024\n1217211242\n30. 12. 2024\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2024:1217211242.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu AD-MEP s. r. o.,\nso sídlom Včelárska 13, 821 05 Bratislava, IČO: 47 748 672, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou\nĽalíkovou, so sídlom Podbrezovská 34, 831 06 Bratislava, IČO: 30 800 731, proti žalovanému LK Sales\nConsulting, s. r. o., so sídlom Tomášikova 31A, 821 0l Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 836\n250, zastúpenému advokátkou JUDr. Janou Bajužíkovou, so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce,\nIČO: 35 540 150, o zaplatenie 503.702,97 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava\nIII pod sp. zn. B2-23Cb/25/2017 (pôvodne na Okresnom súde Bratislava II), v konaní o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/98/2021-869 z 24. augusta 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie (ďalej tiež „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k.\n23Cb/25/2017-819 z 15. decembra 2020 žalobu žalobcu výrokom I. zamietol, zároveň výrokom II. priznal\nžalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že\n\nžalobca sa žalobou podanou dňa 19. júna 2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 503.702,97\neura s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu neuhradenej faktúry vystavenej na základe Zmluvy\no dielo č. 01/2016. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ uzavrel so žalobcom\nako zhotoviteľom dňa 13. januára 2016 Zmluvu o dielo č. 01/2016, v ktorej sa žalobca zaviazal pre\nžalovaného v zmysle cenovej ponuky, ktorá bola prílohou predmetnej zmluvy, vykonať pre žalovaného\nmontážne práce, rozsiahlu rekonštrukciu objektu na objekte v I. na S. ulici č. X a č. XX, v celkovej\nhodnote podľa cenovej ponuky vo výške 503.702,97 eura. Žalovaný vykonané dielo prevzal od žalobcu\ndňa 5. októbra 2016, ktoré prevzatie potvrdil parafovaním dokladu „Prehľad rozpočtových nákladov v\nEur - súpis vykonaných prác podľa cenovej ponuky“. Žalobca žalovanému po vykonaní rekonštrukcie v\nzmysle zmluvy o dielo, cenovej ponuky a následnom prebratí diela žalovaným, vystavil dňa 9. januára\n2017 faktúru č. 172001 na sumu vo vopred dohodnutej výške 503.702,97 eura, ktorú žalovaný v čase\nsplatnosti, t. j. do 16. januára 2017 neuhradil. Žalobca úhradu faktúry urgoval upomienkami zo 6., 20. a\n27. februára 2017, žalovaný napriek tomu dlžnú sumu neuhradil.\n3. Súd prvej inštancie dňa 7. augusta 2017 vydal platobný rozkaz č. k. 23Cb/25/2017-109, ktorým\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 503.702,97 eura s príslušenstvom a proti ktorému\n\npodal žalovaný odpor s odôvodnením, že žaloba je nedôvodná bez akéhokoľvek skutkového a právneho\nzákladu. Uznesením č. k. 23Cb/25/2017-231 zo 4. januára 2017 2017 prvoinštančný súd platobný rozkaz\nzrušil.\n4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil odkazom na ustanovenia § 1 ods. 1, 2, §\n261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 136 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodný zákonník (ďalej len „ObchZ”), § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej\nlen „OZ”) a § 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Na základe vykonaného\ndokazovania mal za preukázané, že dňa 13. januára 2016 sporové strany - žalobca ako zhotoviteľ\na žalovaný ako objednávateľ, uzatvorili zmluvu o dielo č. 01/2016, predmetom ktorej bola rozsiahla\nrekonštrukcia na nehnuteľnosti S. X - XX v I. za cenu diela vo výške 503.702,97 eura. Ukončenie diela\nmalo byť dňa 31. októbra 2016. Uvedenú zmluvu podpísal p. Garnik Hakobyan ako konateľ žalobcu a\nzároveň konateľ žalovaného, pričom v rozhodnom čase bol aj jediným spoločníkom oboch spoločností.\nMedzi stranami tak bolo sporné, či skutočne došlo k vykonaniu diela ako požaduje zmluva, ako i\nskutočnosť, či faktúra vystavená žalobcom spĺňa zákonné náležitosti. Súd prvej inštancie mal za to,\nže žalobca dôkazné bremeno ohľadom vykonania diela, neuniesol. Naproti tomu žalovaný dôkazné\nbremeno uniesol, keď súdu preukázal, že v čase, kedy mala podľa zmluvy o dielo prebiehať rozsiahla\nrekonštrukcia predmetného domu, tento dom bol obývaný, čo je v rozpore s tvrdením žalobcu o tom, že\ndom bol prázdny. Reálne vykonanie diela mal súd za spochybnené, pretože v prípade vykonania diela\nžalobcom, by žalobca predložil súdu príslušnú stavebnú dokumentáciu, rovnako, pokiaľ by sa jednalo o\ntaký rozsah prác, ako bolo uvedené v zmluve o dielo, bolo potrebné minimálne ohlásenie stavebnému\núradu (ak nebolo potrebné stavebné povolenie). O tom, či je potrebné stavebné povolenie, alebo stačí\nohlásenie, je podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona príslušný rozhodnúť stavebný úrad, za predpokladu,\nže disponuje písomným oznámením ohlásenia stavby. Ak žalobca vykonával rekonštrukciu tak ako\nuviedol, musel by disponovať stavebným denníkom a na stavbe by musel byť zabezpečený stavebný\ndozor. Žalobca uvedené dokumenty nemal snahu doložiť, hoci žalovaný v niekoľkých podaniach uviedol,\nže žalobca má povinnosť doložiť projektovú dokumentáciu, stavebný denník, stavebné povolenie. Súd\nmal na základe uvedeného za to, že absencia písomného ohlásenia, prípadne stavebného povolenia,\nprojektovej dokumentácie, stavebného denníka, a taktiež absencia informácií o stavebnom dozore\npreukazuje, že buď dielo vykonané nebolo alebo bolo vykonané v rozpore s predpismi pre stavebné\nkonanie. O nevykonaní diela podľa súdu svedčí aj zmluva o prevode obchodného podielu u žalovaného\nzo dňa 12. októbra 2016, ktorou Garnik Hakobyan previedol na Ing. P. D. obchodný podiel u žalovaného.\nV čl. IV ods. 2 predmetnej zmluvy Garnik Hakobyan vyhlásil, že ako konateľ nikdy neprevzal za\nžalovaného akýkoľvek finančný záväzok a neuzatvoril žiadnu zmluvu na peňažné plnenie. Uvedené\nvyhlásenie je tak v rozpore so stavom, keď je uzavretá zmluva o dielo, z ktorej vzniká žalovanému\npovinnosť uhradiť žalobcovi sumu 503.702,97 eura. Preto, ak bolo urobené vyhlásenie v zmluve o\nprevode obchodného podielu o tom, že záväzok 503.702,97 eura neexistuje, tak zo strany žalobcu\nnemohlo dôjsť k vykonaniu diela tak, ako predpokladá zmluva o dielo, čím žalovanému nevznikla\npovinnosť uhradiť uvedenú sumu. Ak Garnik Hakobyan vyhlasuje, že žiadnu zmluvu za žalovaného\nneuzatvoril, uvedené vyhlásenie podľa súdu naráža na problém v tom, že podľa zmluvy o dielo, v čase\nprevodu obchodného podielu, prebiehala rekonštrukcia uvedenej nehnuteľnosti. Uvedené vyhlásenie\nv zmluve o prevode obchodného podielu viedlo súd prvej inštancie k tomu, že buď v čase podpisu\nzmluvy o prevode obchodného podielu zmluva o dielo neexistovala a bola antidatovaná alebo p.\nHakobyan v zmluve o prevode obchodného podielu úmyselne zavádzal p. D.. Navyše, podľa článku\nIII. bod 2. písm. B a podpísmeno c) spoločenskej zmluvy žalovaného, uzatvoreniu zmluvy o dielo malo\npredchádzať rozhodnutie a schválenie valným zhromaždením žalovaného, čo žalobca nepreukázal. Súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal ďalej na uznesenie Okresného súdu Bratislava II\nsp. zn. 17C/139/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/701/2015-53 zo\n17. decembra 2015 o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa\nstavebných zásahov na danej nehnuteľnosti. To znamená, že žalovaný dňa 13. januára 2016 uzavrel\nzmluvu o dielo na rekonštrukčné práce na dome na S. XX, hoci mal k dispozícii súdne rozhodnutie, ktoré\nmu uvedené práce zakazovalo. Ak teda p. Hakobyan ako konateľ žalobcu a zároveň konateľ žalovaného\nuzatvoril zmluvu o dielo, tak konal v príkrom rozpore so súdnym rozhodnutím, o ktorom sa konateľ\nžalobcu vyjadril v zmysle, že o ňom mal vedomosť.\n5.\n\nZ odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu ďalej vyplýva, že základné náležitosti zmluvy o dielo\nboli naplnené, avšak súd mal výhrady k tomu, že cenová ponuka a prehľad nákladov sú úplne identické.\nMal za pochybné, že pri uzavretí zmluvy žalobca mal vedomosť o presných nákladoch, ktoré mu aj\npo skončení diela vznikli. Vyslovil názor, že pri stavebných prácach je veľmi málo pravdepodobné, aby\nvýsledné náklady boli totožné s cenovou ponukou. Počas vykonávania stavebných prác sa môžu totiž\nvyskytnúť určité problémy, ktoré vyžadujú navýšenie materiálu, alebo naopak, nemusí sa spotrebovať\ntoľko materiálu, ako bolo v cenovej ponuke predpokladané. Poukázal tiež na to, že v položke č. 4\ncenovej ponuky sa jedná o príplatok za každých ďalších 1.000 m3 horniny v celkovej sume 2.615,16\neura. Uvedená položka podľa súdu predstavuje práce naviac, ktoré podľa zmluvy o dielo v bode J.3\nvyžaduje samostatný dodatok. Taktiež nie je možné v cenovej ponuke stanoviť konečnú cenu uvedeného\npríplatku pred reálnym vykonaním uvedenej služby. Žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadril ani k\nnezrovnalostiam vo výmerách, ktoré uviedol žalovaný, nepreukázal zaobstaranie materiálu potrebného\nna rekonštrukciu, ani pracovnej sily. K žalobe nebola priložená žiadna fakturácia za materiál na stavebné\npráce, ani žiadne doklady o mzde pre pracovníkov, ktorí boli nevyhnutní na vykonávanie prác. Žalobca\nuvedené doklady do spisu nedoložil, a to ani po tom, čo na túto skutočnosť v rámci procesnej obrany\nupozornil žalovaný. Žalobca navyše pri fakturácii postupoval v rozpore so zmluvou, keď podľa zmluvy\nnemala byť vyhotovená jedna faktúra s konečnou sumou, ale mali byť vyhotovované priebežne podľa\nstavu vykonaných prác. Súd nemal tiež preukázané, že by žalobca žalovanému dielo odovzdal a ten\nho prevzal. Faktúra č. 172001 bola vystavená dňa 9. januára 2017, teda až o viac ako dva mesiace\npo tom, čo malo byť dielo vykonané a odovzdané. Podľa zmluvy mali byť práce ukončené do 31.\noktóbra 2016. K žalobcom predloženej fotodokumentácii stavebných prác súd prvej inštancie uviedol,\nže podľa časových údajov uvedených na fotografiách, veľká časť z nich zachytáva rekonštrukčné\npráce, ktoré prebiehali v rokoch 2014 a 2015. Fotografie z obdobia 01 - 04/2016 nezachytávajú žiadne\nrekonštrukčné práce, obsahujú len stav nehnuteľnosti a fotografie zachytávajúce stavebné úpravy z\ndátumu 4. apríla 2017 boli upravené. Vo vzťahu k svedkom A. a P. súd uviedol, že nepreukázali, že by\nrekonštrukcia prebiehala v období tvrdenom žalobcom, keď neboli schopní súdu poskytnúť svedectvo\nani len v základných vecných súvislostiach, ktoré by korešpondovali so zmluvou o dielo. Svedok A.\nnevedel uviesť ani len približný čas vykonávaných rekonštrukčných prác, keď uviedol, že to bolo 4\n- 5 rokov dozadu a následne, že rekonštrukčné práce vykonával v rokoch 2017 - 2018. Svedok P.\nnevedel uviesť miesto, kde mal vykonávať rekonštrukčné práce. Uvedené svedectvá preukazujú, že\nrobili rekonštrukčné práce pre p. Hakobyana, avšak nie je zrejmé, či tomu bolo v čase a na mieste v\nzmysle zmluvy o dielo. Vo vzťahu k čestným prehláseniam predloženým žalobcom súd prvej inštancie\nuviedol, že pokiaľ ide o čestné prehlásenie spoločnosti ECOLMONT s.r.o., kde je uvedené, že pre\nžalobcu boli vykonané práce na S. ulici bez potrieb finančných nárokov, z tohto čestného prehlásenia\nnevyplýva žiadna relevantná skutočnosť, v ktorom období a v akom rozsahu tieto práce boli vykonané.\nVzhľadom na rozsah diela, ktoré je v hodnote žalovanej sumy, považoval súd toto čestné prehlásenie za\núčelové a nevierohodné, pretože je málo pravdepodobné, že nejaká spoločnosť vykoná rekonštrukčné\npráce bez nároku na odmenu, pričom žalobca súdu podrobnosti o neposkytnutí odmeny neozrejmil. Čo\nsa týka čestného prehlásenia spoločnosti dukasco trade, konateľ tejto firmy prehlásil, že žalobca bol\nzákazníkom ich firmy a odoberal produkty „trávnikové koberce“, avšak neuviedol, pre koho a v akom\nrozsahu ich odoberal. Z čestného prehlásenia B. G. sa nárok žalobcu tiež nedá preukázať, nakoľko\nnebol doložený žiadny daňový doklad, ani dodací list a ani sám žalobca nepreukázal doklad o kúpe\ngrilu a sporáku (návod na obsluhu za dostačujúci dôkaz súd nepovažoval). Žalovaný súdu dosvedčil,\nže v čase, keď mala rekonštrukcia podľa zmluvy o dielo prebiehať, bol dom na S. XX obývaný a\nzrekonštruovaný. Žalovaný predložil fotodokumentáciu (č. l. 597 a nasl. spisu), ktorá bola vyhotovená\nv období od apríla 2016 do júna 2016, z ktorej vyplýva, že dom bol zrekonštruovaný z vonkajšej aj\nvnútornej strany. Žalovaný doložil do spisu aj čestné vyhlásenia od O. G., O. K. a K. P., ktorými mal súd\nza preukázané, že dňa 25. mája 2016 sa mala v dome na S. XX uskutočniť kolaudačná párty, kde p. D.\nprezentoval zrekonštruovaný dom. Kolaudačná párty sa tak mala konať v čase, keď podľa zmluvy o dielo\nmali prebiehať v danej nehnuteľnosti stavebné práce a podľa tvrdení žalobcu mala byť nehnuteľnosť\nneobývaná. K faktúram predloženým žalovaným súd prvej inštancie uviedol, že tieto nepreukazujú\nstavebné práce na nehnuteľnosti, nakoľko sú vystavené na rozličné spoločnosti, v ktorých má konateľ\nžalovaného majetkovú účasť, a teda nie je možné zistiť, či sa nimi malo zabezpečovať vybavenie\nnehnuteľnosti na S. XX. Ani táto skutočnosť však podľa súdu nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný\núčinne spochybnil rekonštrukciu vykonanú žalobcom. K faktúre vystavenej žalobcom súd uviedol, že\nnespĺňa náležitosti, ktoré požaduje zákon o dani z pridanej hodnoty, naviac bola vystavená po uplynutí\ndlhšej doby ako 15 dní, ktoré požaduje zákon na vystavenie faktúry. Súd vyslovil, že nezrovnalosti vo\nfaktúrach a účtovníctve žalobcu priamy vplyv na samotné rozhodnutie súdu vo veci nemali, umocnili\n\nlen jeho presvedčenie o neprebehnutí rekonštrukcie. Pokiaľ ide o zlé vzťahy medzi p. Hakobyanom a\np. D. a prebiehajúce trestné konanie voči p. Hakobyanovi, tieto súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo\nveci do úvahy nebral. Jediný zmluvný vzťah medzi nimi, ktorý súd vzal na zreteľ, bola zmluva o dielo\n(a podporne i zmluva o prevode obchodného podielu). V čase podpisu zmluvy o dielo existoval medzi\nsporovými stranami konflikt záujmov, nakoľko spoločník a konateľ žalobcu bol zároveň spoločníkom a\nkonateľom žalovaného. Uzavretie zmluvy o dielo malo negatívny vplyv na spoločnosť žalovaného, ktorej\nvznikol záväzok zaplatiť žalobcovi sumu 503.702,97 eura za domnelé vykonanie diela. Následne konateľ\na spoločník p. Hakobyan previedol obchodný podiel žalovaného na p. D.. Z konania p. Hakobyana súd\nvyvodil záujem na poškodení žalovaného a získať prospech pre žalobcu. Aj uvedená skutočnosť podľa\nsúdu nasvedčuje tomu, že aj keby došlo k rekonštrukcii uvedeného domu, súd by potom skúmal, či nejde\no neplatný právny úkon, resp. o neúčinný právny úkon (keďže nebolo spoľahlivo preukázané schválenie\nzmluvy o dielo valným zhromaždením, hoci aj dodatočne). Súd prvej inštancie tak mal za to, že žalobca\nsíce uzavrel so žalovaným (aj keď v tom čase obaja zastúpení p. Hakobyanom ako jediným spoločníkom\na konateľom) zmluvu o dielo, ktorého predmetom bolo vykonať dielo spočívajúce v rekonštrukcii domu,\navšak nedošlo k splneniu zmluvných podmienok, keď nedošlo k samotnému vykonaniu diela v tvrdenom\nobdobí. Z tohto dôvodu žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu.\n6. Nevykonanie výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom, a to podaním doručeným súdu dňa 16. marca\n2020, súd prvej inštancie odôvodnil tým, že nie je zrejmé, k čomu by mali svedkovia vypovedať, najmä\nčo sa týka svedka M. G. a W. G. (synovia konateľa žalobcu), svedkyne W. G. (manželka konateľa\nžalobcu), svedka W. E. (synovec konateľa žalobcu) a svedkyne A. I. (bývalá podielová spoluvlastníčka\nnehnuteľnosti). Navrhnutý dôkaz súd preto vyhodnotil ako neúčelný, a to i z pohľadu hospodárnosti\nkonania. Z tohto pohľadu súd nevykonal ani ďalší dôkaz výsluchom svedka navrhnutého žalobcom, a to\nW. Q. (konateľa spoločnosti Alforhouse, s.r.o.), nakoľko uvedeného svedka mal povinnosť zabezpečiť\nžalobca na pojednávanie, avšak tento si svoju povinnosť nesplnil. Súd prvej inštancie z dôvodu\nhospodárnosti konania neprihliadol ani k návrhu žalobcu, aby mu súd umožnil predložiť súkromný\nznalecký posudok, a to s odôvodnením, že žalobca mal dostatok času, aby predložil súkromný znalecký\nposudok už od podania doručeného súdu dňa 16. marca 2020. Na základe všetkých uvedených\nskutočností súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n7. Na odvolanie žalobcu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP, Krajský\nsúd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 1Cob/98/2021-869 z 24. augusta 2023, rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že žalobca v\npodanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej\ninštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku.\n8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov vyplývajúcich z obsahu spisu\nkonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku spočívajúcu v závere, že žalobca vykonanie diela\n- rekonštrukcie nehnuteľnosti na S. X - XX v zmysle zmluvy o dielo č. 01/2016 z 13. januára 2016, v\nkonaní nepreukázal. Zdôraznil, že nárok na zaplatenie ceny za dielo vznikne zhotoviteľovi až vtedy,\nkeď je dielo riadne vykonané a odovzdané objednávateľovi. Totožne ako súd prvej inštancie mal v\nkonaní za sporné, či k vykonaniu diela žalobcom vôbec došlo. Poukázal na to, že žalovaný nepoprel, že\nnehnuteľnosť na S. X - XX bola rekonštruovaná, avšak namietal, že túto nevykonal žalobca. Dôkazné\nbremeno na preukázanie zhotovenia diela bolo v danom prípade na žalobcovi, ktorý však napriek\nuvedenej skutočnosti počas konania, ako aj v podanom odvolaní opakovane namietal, že žalovaný bol\npovinný preukázať, že práce nevykonal žalobca a rovnako žiadal, aby žalovaný preukázal, kedy boli\npráce vykonané. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej tiež len „Najvyšší súd SR“, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) sp. zn. 6Cdo/81/2010 z 31.\nmája 2010 uviedol, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti\ntoto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného, a teda že bolo na žalobcovi, aby preukázal svoje\ntvrdenia o vykonaní diela, následne sa žalovaný mohol v konaní brániť proti konkrétnym dôkazom.\nŽalovaný počas celého konania namietal, že žalobca práce na rekonštrukcii nehnuteľnosti nevykonával,\npreto v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie túto skutočnosť nebol povinný dokazovať. Odvolací\nsúd zdôraznil, že v takejto situácii je pre rozhodnutie o nároku žalobcu bez právneho významu\nskutočnosť, kto iný práce vykonal, v ktorom konkrétnom období a v akom rozsahu, pretože žalobcovi\nmôže patriť nárok na zaplatenie ceny za dielo iba v prípade, ak práce sám v zmysle zmluvy vykonal\na ich vykonanie preukázal. Odvolací súd konštatoval, že napriek tomu, že na potrebu predloženia\ndokumentov, ktoré by vykonane diela zo strany žalobcu preukazovali, opakovane poukazoval žalovaný\n\nvo svojich vyjadreniach, žalobca tak neurobil. Konkrétne nepredložil stavebný denník, nepreukázal\nzaobstaranie materiálu potrebného na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ani zaobstaranie pracovnej sily,\nkeďže žalobca nepredložil žiadnu fakturáciu materiálu na stavebné práce, ani žiadne\n\ndoklady o mzde pracovníkov. Žalobca pri svojom výsluchu (č. l. 590) nevedel vysvetliť, prečo podľa\núčtovných závierok\nza 2014 - 2018 nemal žiadnu spotrebu materiálu. Naopak, žalovaný na\npojednávaní predložil fotografie (č. l. 597 - 618), z ktorých je zrejmé, že v čase, o ktorom žalobca tvrdí,\nže bola vykonávaná rekonštrukcia, táto už bola zrealizovaná a dom bol zariadený. Odvolací súd sa k\npredmetným fotografiám, preukazujúcim okolnosti týkajúce sa prác v exteriéri domu, pokládky trávnika,\nvypratania domu v čase rekonštrukcie, zmien v interiéri domu (resp. ich nevykonania), podrobne vyjadril,\na to odkazom na konkrétne fotografie na konkrétnych číslach listov spisu. Odvolací súd ďalej konštatoval,\nže žalobca v konaní nevysvetlil nezrovnalosti v prehľade nákladov a nevedel v konaní preukázať ani to,\nkde skončilo množstvo vyvezeného odpadu. Odvolací súd sa stotožnil s vyhodnotením výsluchu svedkov\nnavrhnutých žalobcom (A. a P.), z ktorých výpovedí vykonanie prác v zmysle zmluvy o dielo preukázané\nnebolo, rovnako sa stotožnil s vyhodnotením čestného prehlásenia spoločnosti ELCOMONT, s.r.o. a p.\nG.. Za správne označil tiež konštatovanie prvoinštančného súdu o tom, že cenová ponuka a prehľad\nnákladov sú identické dokumenty, ktoré zistenie vyvolalo pochybnosti o reálnom vykonaní prác.\n9. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný nepreukázal užívacie právo k\nnehnuteľnostiam, odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný bol spoluvlastníkom\nnehnuteľnosti v podiele 1-ca, čo je zrejmé z LV č. XXXX (č. l. 99 spisu) a LV č. XXXX (č. l. 100 spisu).\n10. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne nevykonania znaleckého dokazovania na rozsah a cenu\nprác, ktoré boli vykonané žalobcom v zmysle súpisu vykonaných prác (návrh na č. l. 593 spisu), keď\npodľa žalobcu bola potrebná pomoc súdu, nakoľko žalobca nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej\nmali byť predmetné práce realizované, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru,\nže vykonanie tohto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Odvolací súd navyše\ndodal, že žalobca nepreukázal v konaní vykonanie žiadnych prác, preto nie je zrejmé, ako by znaleckým\nposudkom bol tento rozsah určený. Uviedol tiež, že zistenie ceny vykonaných prác podľa súpisu prác\nvypracovaného žalobcom nie je pre konanie potrebné, keďže žalobca vykonanie prác nepreukázal a za\ndaných okolností nebol daný dôvod vykonávať ani znalecké dokazovanie na cenu prác podľa súpisu.\nUviedol ďalej, že sám žalovaný súhlasil s vykonaním znaleckého dokazovania, ak by žalobca predložil\nstavebný denník, čím by bolo možné vykonať porovnanie položiek súpisu s údajmi zo stavebného\ndenníka. Žalobca však stavebný denník v konaní nepredložil, hoci uvádzal, že ho má k dispozícii.\nŽalobca svoj návrh na znalecké dokazovanie upresnil dňa 13. marca 2020 (č. l. 718), keď uviedol, že má\nv záujme predložiť súkromný znalecký posudok určujúci rozsah a cenu prác a za týmto účelom požiadal\no poskytnutie primeranej lehoty najmenej dva mesiace. Pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok\nsúdu prvej inštancie, sa konalo 15. decembra 2020, t. j. viac ako 9 mesiacov od vyjadrenia žalobcu,\navšak žalobca ani do uvedeného dátumu súkromný znalecký posudok nepredložil. Odvolací súd sa preto\nstotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie znalecké dokazovanie nevykonať. S návrhom na vykonanie\nznaleckého dokazovania súvisela aj požiadavka žalobcu na vykonanie miestnej obhliadky v prítomnosti\nsúdu a znalca. K uvedenému odvolací súd konštatoval, že nakoľko nebolo realizované znalecké\n\ndokazovanie, nebol daný dôvod k vykonaniu obhliadky sporných nehnuteľnosti. V tejto súvislosti odvolací\nsúd uviedol, že i keď súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nezdôvodnil, prečo\nobhliadku nehnuteľnosti nevykonal, predmetná skutočnosť nezakladá podľa odvolacieho súdu vecnú\nnesprávnosť napadnutého rozsudku.\n11. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu k nevykonaniu ostatných navrhnutých\ndôkazov\n\n(výsluchy svedkov - manželka, synovia a synovec konateľa žalobcu), ktoré súd prvej inštancie správne\nvyhodnotil ako neúčelné a nehospodárne s tým, že nie je zrejmé, k čomu by svedkovia mali vypovedať.\nOdvolací súd uviedol, že v návrhu žalobcu je len všeobecne uvedené, že sa majú vyjadriť k realizácii\ndiela, zo žiadnych vyjadrení a dôkazov však nevyplýva, že by uvedení svedkovia pri realizácii diela boli\nprítomní, resp. že by sa nejakým spôsobom podieľali na rekonštrukcii nehnuteľnosti S. X - XX. Za správny\nodvolací súd vyhodnotil aj postup prvoinštančného súdu spočívajúci v nevykonaní dôkazu výsluchom\nsvedka Q., nakoľko žalobca účasť tohto svedka na pojednávaní nezabezpečil (č. l. 788). Odvolací súd\nsa stotožnil aj s postupom prvoinštančného súdu vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu výsluchom ďalšej\nsvedkyne A. I., ktorá je bývalou spoluvlastníčkou rekonštruovanej nehnuteľnosti a ktorej výsluch žalobca\nnavrhol podaním z 13. marca 2020 (č. l. 717). Podľa návrhu žalobcu sa mala uvedená svedkyňa vyjadriť k\nrealizácii diela, a zároveň, že žalobcovi mala udeliť súhlas na vykonávanie prác. Odvolací súd zhodne so\nsúdom prvej inštancie vyhodnotil tento dôkaz za neúčelný a nehospodárny s odôvodnením, že žalobca\nk vykonaniu prác nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, aké práce, v akom rozsahu a ani kým\n(zamestnancami, subdodávateľmi) boli realizované. Zmluva o dielo bola uzatvorená medzi žalobcom a\nžalovaným, a teda uvedená svedkyňa nebola v žiadnom vzťahu so žalobcom; ak by aj dala súhlas k\nvykonaniu žalobcom tvrdených prác, takýto súhlas by nemal žiaden vplyv na práce podľa zmluvy, ktorej\nnebola zmluvnou stranou a nemohla tak potvrdiť, či práce podľa zmluvy boli realizované. Odvolací súd\npoukázal aj na to, že v inom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17C/139/2015\nbolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému o. i. nariadené zdržať sa vykonávania\nakýchkoľvek stavebných zásahov a úprav na troch nehnuteľnostiach (o. i. aj na nehnuteľnostiach S.\nX a XX), na ktorých realizáciu nedala A. I. súhlas. Z obsahu odvolacieho rozhodnutia o nariadení\nneodkladného opatrenia vydaného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Co/701/2015 vyplýva,\nže stavebné práce boli realizované už pred 31. júlom 2015, ktorá skutočnosť tak nie je v súlade s\ndohodnutým obdobím vykonávania stavebných prác podľa zmluvy o dielo č. 01/2016, v ktorej bolo\nobdobie vykonávania prác dohodnuté až od 13. januára 2016 s termínom ich ukončenia 31. októbra\n2016. Táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenia žalovaného o tom, že rekonštrukcia nehnuteľnosti prebehla\nskôr ako žalobca tvrdí, navyše nariadené neodkladné opatrenie žalovanému bránilo vykonávať stavebné\nzásahy a úpravy.\n12. Odvolací súd sa napokon stotožnil aj s vyhodnotením ďalších skutočností prvoinštančným súdom\nv súvislosti s nepreukázaním ohlásenia stavby, vyhlásením p. G. o neexistencii finančných záväzkov\nžalovaného v zmluve o prevode obchodného podielu, či s nedostatkami faktúry a tiež s konaním\nkolaudačnej párty dňa 25. mája 2016, ako podporných skutočností nasvedčujúcich tomu, že nedošlo\nk vykonaniu prác v žalobcom tvrdenom rozsahu. Napriek tomu, že žalobca namietal, že súd prvej\n\ninštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel tak k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca nevykonal\njednotlivé práce, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní\nreálne vykonanie diela v ním tvrdenom rozsahu nepreukázal, a preto mu nárok na zaplatenie dohodnutej\nceny diela vzniknúť nemohol.\n13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n14. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie\nžalobca (č. l. 883 - 884 spisu), vyvodzujúc jeho prípustnosť z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421\nCSP. Žalobca konajúcim súdom vytkol formalistické posúdenie jeho návrhu a odopretie práva žalobcu na\nsúdnu ochranu a spravodlivý proces. Nesprávny postup súdov žalobca vzhliada v nedostatku riadneho\nodôvodnenia ich rozhodnutí a v nedodržaní povinnosti súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi\na návrhmi sporových strán na vykonanie dôkazov.\n15. Žalobca v dovolaní namietol porušenie ústavnej zásady zákazu tzv. deformácie dôkazu, teda\nvyvodzovanie skutkových zistení, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Tvrdí, že dôkazy v\npredmetnej veci potvrdzujú a nie vylučujú, že G. Hakobyan ako spoločník a konateľ žalobcu a LK\nSales, intenzívne vykonával rekonštrukčné práce na dotknutých nehnuteľnostiach od začiatku r. 2015\n(s prípravou od jari 2014), síce mimo obdobia uvedeného v písomnej zmluve o dielo, uvedené však\nvzhľadom na jej právnu úpravu podľa žalobcu vplyv na ich posudzovanie z hľadiska ich existencie a\nnáhrady za ne, nemalo.\n16. Za nesprávne označil žalobca aj závery nižších súdov ohľadne zmluvy z 12. októbra 2016\n(zmluva o prevode obchdného podielu - pozn. dovolacieho súdu), neexistencie stavebného povolenia,\nči neohlásenia rekonštrukčných prác na stavebnom úrade, rovnako tak nepredloženie stavebného\ndenníka, či neúplných faktúr, ktoré nedostatky podľa žalobcu tiež nemajú vplyv na posudzovanie jeho\nnároku voči žalovanému.\n17. V ďalšej časti dovolania žalobca dôvodí princípom opomenutého dôkazu, t. j. dôkazu, ktorým sa\nsúd buď riadne nezaoberal, alebo stranou navrhnutý dôkaz nepripustil/odmietol vykonať, a to bez vecne\nadekvátneho odôvodnenia, ktorý v napadnutom rozsudku podľa žalobcu absentuje. Tvrdí, že konajúce\nsúdy sa vôbec nezaoberali výpoveďou konateľa žalobcu, ktorý viackrát tvrdil, že rekonštrukčné práce\nzačal masívne vykonávať už v roku 2015 a skončil v r. 2016, s ústnym súhlasom A.. I., ktorú ale súdy\nako „korunnú“ svedkyňu odmietli vypočuť pre „akúsi“ hospodárnosť v konaní. Rovnako neopodstatnene\nnevzali do úvahy čestné vyhlásenie B.. G., ktorý postavil gril, krb, letnú kuchyňu a sporák na dvore,\nrovnako do úvahy nevzali položenie dlažby p. P.A.; žalobca tvrdí, že ak tam tieto veci sú, tak sa za ne\nzaplatiť musí, bez ohľadu na nedoloženie daňového dokladu, ktorý nemá žiaden vplyv na nárok žalobcu.\nSúdom vytkol, že riešili vzťah medzi žalobcom a tretími osobami, ktorý však s uplatneným nárokom\nžalobcu voči žalovanému nemá žiadnu súvislosť. Namietol tiež nevykonanie obhliadky miesta samého,\nna ktorom by sa zreteľne ukázali všetky práce, ktoré vykonal žalobca na majetku žalovaného, a ktoré\nsú predmetom sporu. Poukazom na zápisnicu o pojednávaní z 30. apríla 2019 a z 3. decembra 2019\ndôvodí, že žalovaný časť dodaných prác a tovarov do sporného objektu uznal, len rozporoval ich rozsah.\nK zamietnutiu dôkazných návrhov žalobca súdom vytkol nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí, bez vecne\nadekvátneho odôvodnenia.\n18.\nŽalobca v dovolaní namietol aj nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, uplatniac dovolací\ndôvod podľa § 421 CSP, ktorý nekonkretizoval s odôvodnením, že o dovolací súd nie je viazaný jeho\nvymedzením a skúma ho aj sám v zmysle zásady iura novit curia. Vo všeobecnosti uviedol, že pre\nuzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma, preto táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne,\nči konkludentne. Jej podstatnou náležitosťou, okrem označenia zmluvných strán, je dohoda o predmete\nplnenia, dohoda o cene a záväzok objednávateľa ju včas zaplatiť. Uviedol ďalej, že na platné uzavretie\nzmluvy sa nevyžaduje dohoda o čase plnenia a na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv ani to, že bola\nuzavretá v čase, keď už boli niektoré práce vykonané. Súdom vytkol, že zmluvu o dielo v uvedenom\nkontexte neposudzovali, v dôsledku čoho sú ich právne závery zjavne neudržateľné.\n\n19. Vo vzťahu k „chybnému“ právnemu posúdeniu zmluvy o dielo žalobca tiež namietol, že súdy sa\nzamerali len na obdobie z nej vyplývajúce, pričom opomenuli viackrát zopakovanú skutočnosť, že\nnajintenzívnejšie sa rekonštrukčné práce vykonali v roku 2015, čo zostalo mimo pozornosti konajúcich\nsúdov, preto žalovanému stačilo len povedať, že tie a tie práce sa v r. 2016 nevykonali. Na základe\nuvedeného súdy uzavreli, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne všetkých fakturovaných prác.\nV dôsledku uvedeného súdy podľa názoru žalobcu procesne zvýhodnili žalovaného, ktorý postup je\nv rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v civilnom súdnom konaní. Tvrdí, že nesprávne skutkové\nzistenie nižších súdov tak malo podstatný (negatívny) vplyv na správne posúdenie dôkazného bremena\nu žalobcu.\n20. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.\n21. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nsporová strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nveta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nžalobcu je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):\n23. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n24. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti.\nZo zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP, a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby\n(okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody\na aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n25. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n26. Naproti tomu dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno\nodôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP).\n27. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný [§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a) až c)\ncitovaného ustanovenia]. Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c), resp. písm. f) CSP, je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní\n\nnáležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. júna 2017). V tu posudzovanej veci žalobca (v\nďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) v dovolaní argumentuje prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm.\nf) a § 421 CSP.\n28. Venujúc sa dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dovolací súd zdôrazňuje, že pre\nnaplnenie citovaného ustanovenia je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými\nsú 1) nesprávny procesný postup súdu (pod ktorým je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\nstrane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a\nzáujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní), 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu\nrealizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n29. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a\nktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených\nso súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,\nprávo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na\nriadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v\nkonaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa § 420 písm. f) CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti\ndovolania v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) pojem\n„právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj\nprocesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov,\nktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu.\nJednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo\nporušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym\nporiadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom\n„nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v\nzmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo\nnečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu\nplnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení, mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž\noddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý\nfaktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a\njeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve\ncez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS\n120/2020 z 21. januára 2021).\n30. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca namietol nedostatočný, resp.\nnesprávny proces dokazovania majúci za následok nesprávne skutkové zistenia konajúcich súdov v\npredmetnej veci, a súčasne nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí tvrdiac, že sa k zamietnutiu dôkazných\nnávrhov žalobcu vyjadrili nedostatočne, bez adekvátneho zdôvodnenia (resp. sa nevyjadrili vôbec).\n31. Právo účastníka (sporovej strany) na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z\nprincípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku\n6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a článku 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) [viď. sp. zn. II. ÚS 383/06]. Súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\n\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu.\n32. K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nedochádza len úplnou absenciou\nodôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou (viď napr. II. ÚS\n419/2021). Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220 ods.\n2 CSP, pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie\nmá obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať\nodôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a\nmusí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň\nnejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov\nreagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie\nprečo prípadne v konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a\nvysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec.\n33. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n34. Dovolací súd po preskúmaní dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj rozsudku\nsúdu prvej inštancie, dospel k záveru, že tieto rozhodnutia vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie\nsúdnych rozhodnutí spĺňajú, pričom obe tieto rozhodnutia nemožno vnímať izolovane. Súd prvej\ninštancie po podrobnom vyhodnotení dôkazných prostriedkov, z ktorých vychádzal a ustálil skutkový\nstav veci, citovaní príslušných zákonných ustanovení, ktoré na vec aplikoval a vysvetlení právneho\nposúdenia veci, skonštatoval dôvod zamietnutia podanej žaloby spočívajúci v nepreukázaní reálneho\nvykonania diela žalobcom v ním tvrdenom rozsahu. Súd prvej inštancie uzavrel, že strany sporu síce\nzmluvu o dielo uzavreli (ktorý úkon však zároveň vyhodnotil ako vykazujúci konflikt záujmov medzi\nsporovými stranami z dôvodu, že spoločník a konateľ žalobcu bol zároveň spoločníkom a konateľom\nžalovaného), k samotnému vykonaniu diela však nedošlo, ktorý záver podrobne zdôvodnil a ktorá\nokolnosť mala za následok, že žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, nevznikla.\nNaviac skonštatoval, že pokiaľ by aj k rekonštrukcii nehnuteľnosti došlo, v takom prípade by skúmal, či\nby v danom prípade nešlo o neplatný, resp. neúčinný právny úkon. Súd prvej inštancie tiež zdôvodnil\nnevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov; vo vzťahu k absencii zdôvodnenia nevykonania miestnej\nobhliadky prvoinštančným súdom, dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že tento nedostatok odstránil\nv odôvodnení svojho rozhodnutia súd odvolací. Vo vzťahu k jeho rozhodnutiu dospel dovolací súd\nk záveru, že je zdôvodnené preskúmateľným spôsobom, nakoľko dostatočne jasne a zrozumiteľne\nvysvetlil dôvody, pre ktoré sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil, na zdôraznenie jeho správnosti\ndoplnil aj dôvody vlastné, pre ktoré mal za to, že k vykonaniu diela dohodnutého v zmluve, nedošlo,\nrovnako dostatočne sa vysporiadal s odvolacími argumentami a námietkami žalobcu. Dovolací súd\nzdôrazňuje, že hoci odvolací súd mohol uplatniť postup vyplývajúci z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP (viď\nbod 33. tohto uznesenia), svoje rozhodnutie potvrdzujúce rozsudok prvoinštančného súdu podrobne,\naž detailne zdôvodnil, odkazom na konkrétne dôkazné prostriedky, ktorými mal tie-ktoré skutkové\nokolnosti preukázané, upriamiac pozornosť aj na konkrétne čísla listov súdneho spisu, z ktorých čerpal.\nDovolací súd preto nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, že odvolací súd, resp. obidva konajúce súdy, sa\ns ním navrhnutými dôkazmi nezaoberali, resp. ich bezdôvodne nepripustili, prípadne že ich odmietli\nvykonať pre „akúsi“ hospodárnosť konania. Ako už vyššie dovolací súd uviedol, proces dokazovania\nsúdy podrobne opísali a pokiaľ aj niektoré navrhnuté dôkazy nevykonali (resp. ich nevykonal súd\nprvej inštancie a súd odvolací sa s jeho postupom stotožnil), dôvody ich nevykonania riadne vysvetlili\n\n(vrátane tiež už vyššie spomenutého nevykonania miestnej obhliadky, vo vzťahu ku ktorému nedostatok\nv odôvodnení odstránil súd odvolací). K dovolateľom namietanej „akejsi“ hospodárnosti konania\ndovolací súd zdôrazňuje, že princíp hospodárnosti konania predstavuje jeden zo základných princípov\nzakotvených v Civilnom sporovom poriadku ako základnom procesnom predpise a je jedným z kľúčových\nústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Zmyslom\ntohto inštitútu je tzv. procesná ekonómia spočívajúca v efektívnom smerovaní konania k rýchlemu a\nspravodlivému rozhodnutiu vo veci samej.\n35. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto odôvodnenia rozhodnutí\nprvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III.\nÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného\nposudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu\nodvolacieho, prípadne aj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania.\nDovolací súd napokon, súladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ\nsa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06).\n36. Pokiaľ ide o podmienku prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, je nevyhnutné aj posúdenie\nmiery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka\nprípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý\nproces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv\nna výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalobcovi obrana jeho práv a\noprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania (ale aj prvoinštančného konania) bezpochyby\numožnená bola a s jeho odvolacími námietkami sa odvolací súd riadne vysporiadal.\n37. Vo vzťahu k procesnej vade konania v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľ odvolaciemu súdu\n(rovnako aj súdu prvej inštancie) vytkol aj proces dokazovania tvrdiac, že v konaní porušili ústavnú\nzásadu zákazu tzv. deformácie dôkazu, a teda že vyvodili skutkové zistenia, ktoré z vykonaného\ndokazovania nevyplývajú, súčasne že sa navrhnutými dôkazmi riadne nezaoberali, nepripustili ich,\nresp. ich odmietli vykonať. Namietol, že súdy nesprávne posúdili dôkazné bremeno žalobcu, ktorého\nneprimerane týmto bremenom zaťažili, naopak žalovaného neoprávnene zvýhodnili, namietajúc tak\nporušenie zásady rovnosti strán sporu.\n38. Dovolací súd k procesu dokazovania vo všeobecnosti uvádza, že zákon vychádza zo zásady voľného\nhodnotenia dôkazov, ktorá znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska\nich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického\nmyšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo zisteného skutkového\nstavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou rozsudku. K posudzovaniu a hodnoteniu\nprocesu dokazovania musia súdy vyššej inštancie v konaniach o opravných prostriedkoch pristupovať\nindividuálne. Ak by sa všeobecný súd v procese dokazovania v sporovom konaní dopustil takej chyby,\nktorej následkom by bol výsledok konania (rozhodnutie vo veci samej) poznačený porušením niektorej z\ninštitucionálnych požiadaviek práva na spravodlivé prejednanie veci, je povinnosťou dovolacieho súdu\ntakúto chybu konania preskúmať na podklade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti podľa § 420\npísm. f) CSP (viď napr. II. ÚS 395/2024). Civilný sporový poriadok v § 132 ods. 1 ukladá sporovej\nstrane povinnosť označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Posúdenie návrhu na\nvykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je však už\nvecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak aj súd v priebehu konania nevykoná všetky\nnavrhované dôkazy, alebo vykoná iné dôkazy ako navrhli strany, následkom uvedeného môže byť len\nneúplnosť skutkových zistení (vedúca k vydaniu nesprávneho rozhodnutia). Uvedené preto nezakladá\nvadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia\nprocesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení\n(obdobne R 125/1999, R 6/2000). Rovnako, pokiaľ by aj súd niektorý z vykonaných dôkazov vyhodnotil\nnesprávne, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto samotná skutočnosť však\nprípustnosť dovolania nezakladá a nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, ak je dovolanie\nprocesne prípustné. Dovolací súd zdôrazňuje, že procesným pochybením by bol taký postup súdu, ktorý\n\nby procesnej strane v konaní znemožnil dôkazy predkladať alebo navrhovať, čo však dovolateľ v tomto\nprípade nenamietal. Sumarizujúc uvedené, je povinnosťou súdu nechať sporovým stranám priestor na\nprednes svojich návrhov a dôkazných prostriedkov, nie je však už jeho povinnosťou všetky aj vykonať.\nAk však súd niektorý z navrhnutých dôkazov nevykoná, má zdôvodniť prečo dôkaz nevykonal, napr.\nnadbytočnosť dôkazu, nedostatok relevantnosti dôkazu, či výpovednej hodnoty dôkazu a napokon aj\noneskorený návrh na vykonanie dôkazu alebo oneskorené predloženie dôkazu, t. j. po sudcovskej, či\nzákonnej koncentrácii konania.\n39. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu má dovolací súd za to, že dokazovanie v\nposudzovanej veci bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 132 ods. 1, § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1\nCSP, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP [podľa ktorého na konanie na odvolacom súde sa primerane\npoužijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie (a teda aj označené ustanovenia)]. K námietke\nžalobcu spočívajúcej v tvrdení o neprimeranom prenesení dôkazného bremena na jeho osobu, dovolací\nsúd zdôrazňuje, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, poukazom na uznesenie NS SR\nz 31. mája 2010, sp. zn. 6Cdo 81/2010, správne skonštatoval, že skutočnosti navodzujúce žalované\nprávo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Zdôraznil\ntak potrebu rešpektovania tzv. negatívnej dôkaznej teórie pri posudzovaní dôkazného bremena na\nstrane toho-ktorého účastníka konania, ktoré pravidlo v bode 13. svojho rozsudku aj vysvetlil. Žalobca\nv odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v popretí\nvykonaných rekonštrukčných prác žalobcom, namietol, že bolo povinnosťou žalovaného relevantnými\ndôkazmi preukázať, kto práce vykonal (resp. že ich vykonal žalovaný svojpomocne) a v akom rozsahu\nich vykonal. Vo vzťahu k tejto námietke sa dovolací súd stotožňuje s ďalším (správnym) konštatovaním\nodvolacieho súdu, ktorý uviedol, že pre rozhodnutie o nároku žalobcu je bez právneho významu\nskutočnosť, kto iný práce vykonal, v ktorom konkrétnom období a v akom rozsahu, pretože žalobcovi\nmôže patriť nárok na zaplatenie ceny za dielo iba v prípade, ak práce sám v zmysle zmluvy vykonal\na ich vykonanie preukázal. Odvolací súd vo vzťahu k dôkazom žalobcu, ktorými vykonanie tvrdených\nprác preukazoval, v označenom bode 13. napadnutého rozsudku podrobne vysvetlil, ktoré okolnosti\na z akých dôvodov tieto dôkazy vyvracali, a teda tvrdenia žalobcu nepreukazovali. Dovolací súd na\ndoplnenie uvádza, že v prípade, ak žalobca chcel svoje tvrdenia preukázať dôkazom, o ktorom vedel,\nže existuje, len s ním nedisponoval, vedel však, že je v dispozícii druhej sporovej strany (príp. i\ntretej osoby), mohol (mal) takýto dôkaz navrhnúť včas, aby ho súd mohol zabezpečiť od buď druhej\nprocesnej strany alebo i tretej osoby (žalobca napr. vo vzťahu k ohláseniu stavby vo svojej výpovedi\nna pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 3. decembra 2019 tvrdil, že „papiere“ má žalovaný (viď\nč. l. 595 spisu). Uvedené tiež vychádza z už spomenutej tzv. negatívnej dôkaznej teórie (nemožnosti\npreukázať neexistenciu istej skutočnosti), ku ktorej, citujúc tiež z uznesenia sp. zn. 6Cdo 81/2010,\ndovolací súd dopĺňa, že „Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v\nspore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že\nskutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú\nzáležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú\nsituáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.\nPri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.\nnegatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne\nnepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej\nprávnej skutočnosti.“ Uvedené rozhodnutie je stále aktuálne v citovanej časti, hoci bolo vydané ešte\nza predchádzajúceho procesného predpisu (Občianskeho súdneho poriadku), avšak tzv. negatívna\ndôkazná teória pretrvala a vzťahuje sa aj na proces dokazovania vedeného v civilnom sporovom konaní\npodľa nového procesného predpisu (CSP). Tzv. negatívna dôkazná teória, teda nemožnosť preukázať\nneexistenciu istej skutočnosti, sa uplatňuje v stave „non liquet“, ktorý predstavuje stav, keď nie je\ndokázaná pravdivosť ani nepravdivosť skutkového tvrdenia. V takom prípade znáša negatívny dôsledok\nnepreukázania pravdivosti skutkového tvrdenia tá strana, ktorá sa z neho dovoláva priaznivého následku\n(viď napr. IV.ÚS 555/2024).\n40. K procesu vykonaného dokazovania konajúcimi súdmi dovolací súd pre úplnosť uvádza, že nebolo\npovinnosťou súdu prvej inštancie žalobcu v priebehu konania poučovať, akými dôkazmi vie svoj nárok\n(úspešne) preukázať, resp. aké chýbajúce dôkazy má ešte v konaní predložiť, čo vyplýva z princípu\nrovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní, podľa ktorého žiadna zo sporových strán nemá\nvo vzťahu k protistrane iné než rovnocenné postavenie, nedodržanie ktorého žalobca namieta. Dovolací\nsúd z obsahu zistil, že strany boli o povinnosti produkovať dôkazy včas, riadne poučené (podľa § 153\n\nv spojení s § 149 CSP, § 154 CSP) v „Poučení o právach a povinnostiach strán sporu“ (žalobcovi\ndoručené cestou jeho právneho zástupcu 9. januára 2018 - viď doručenka pripojená k č. l. 234 spisu,\nžalovanému doručené dňa 19. januára 2018 - doručenka na č. l. 279). Vo vzťahu k uvedenému\ndovolací súd pre úplnosť dodáva, že povinnosť strán sporu vzniesť prostriedky procesného útoku a\nprocesnej obrany včas, je výrazom tzv. koncentrácie konania vyplývajúcej z § 153 CSP. Ide najmä\no skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom\na hmotnoprávne námietky. Uvedený princíp je jedným zo základných princípov civilného sporového\nkonania, ktorého podstata spočíva (okrem iného) v tom, že súd konkrétne prostriedky procesného útoku,\nani prostriedky procesnej obrany v konaní, špecifikovať nemôže, a teda nemôže poučovať sporové\nstrany o ich možnom ďalšom postupe v konaní. Súd prvej inštancie osobitne na pojednávaní konanom\ndňa 3. marca 2020 (zápisnica na č. l. 702 - 706 spisu) opakovaným poukazom na koncentráciu konania\nuložil stranám sporu, aby v lehote do 10 dní predložili návrhy na doplnenie dokazovania s poučením,\nže na neskôr predložené návrhy nemusí súd prihliadať, ak mohli byť predložené skôr. Na ďalšom\npojednávaní konanom dňa 26. novembra 2020 (zápisnica na č. l. 787 - 791 spisu) na otázku súdu,\nči majú strany návrhy na doplnenie dokazovania, právny zástupca žalobcu uviedol, že podaním z 13.\nmarca 2020 žalobca navrhol vykonanie súkromného znaleckého posudku, súčasne zotrval na výsluchu\ntam označených svedkov (pozn. dovolacieho\nsúdu - žalobca vykonanie dôkazu znaleckým\nposudkom navrhol na pojednávaní dňa 3. decembra 2019 - č. l. 593 spisu a zoznam svedkov špecifikoval\nv písomnom podaní z 18. decembra 2019 - č. l. 658 spisu). Po prednesení záverečných rečí obidvoch\nsporových strán na pojednávaní dňa 26. novembra 2020 súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za\nskončené a dňa 15. decembra 2020 vyhlásil svoj zamietavý rozsudok.\n41. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu dovolací súd vzhliada tiež nedôvodnosť námietky žalobcu\nspočívajúcej v tvrdení o nedodržaní princípu rovnosti zbraní tým, že sa zamerali len na skúmanie\nobdobia vyplývajúceho zo zmluvy a nevenovali pozornosť ním tvrdenej skutočnosti, že najintenzívnejšie\nsa rekonštrukčné práce vykonali v roku 2015; tvrdí, že tým, že uvedené obdobie neskúmali a prihliadli\nlen na tvrdenie žalovaného o to, že „tie a tie“ práce v roku 2016 žalobca nevykonal, neoprávnene v\nkonaní procesne zvýhodnili žalovaného. Požiadavka „rovností zbraní“ vyplývajúca z čl. 6 ods. 1 dohovoru\nje iným označením základného ústavného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy. Z obsahu spisu dovolaciemu súdu vyplynulo, že súd prvej inštancie, ktorý dokazovanie vykonal,\nobidvom sporovým stranám poskytol primeranú možnosť predniesť svoje návrhy na vykonanie dôkazov\na ani jednu z nich nepostavil do podstatne nevýhodnejšej pozície oproti druhej. Pokiaľ aj niektorý dôkaz\nnevykonal alebo naň neprihliadol, dôvody svojho postupu riadne zdôvodnil (ako je aj uvedené vyššie v\nbode 34. tohto uznesenia).\n42. K časti dovolania žalobcu, v ktorej svojimi námietkami zachádza do prehodnocovania vykonaných\ndôkazov a vyhodnocovania skutkových okolností, ku ktorým dospeli konajúce súdy a z posúdenia\nktorých vychádzali pri právnom hodnotení veci, dovolací súd zdôrazňuje ustanovenie § 442 CSP, podľa\nktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie\nnevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený odvolacím súdom nepodlieha prieskumu v\ndovolacom konaní. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu vecí.\n43. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je\noprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je\noprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného súdu a odvolacieho\nsúdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie\nskutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd. Jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania. V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolací súd však existenciu takýchto pochybení ako závažných deficitov v dokazovaní v prejednávanej\nveci nezistil (k tomu viď odôvodnenie vyššie).\n\n44. Dovolací súd zdôrazňuje (totožne ako urobil aj súd prvej inštancie v bode 66. svojho rozsudku), že\nz práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom\nvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n45. Sumarizujúc vyššie uvedené, dovolací súd vo vzťahu k namietnutej procesnej vade konania podľa\n§ 420 písm. f) CSP (ku ktorej malo dôjsť nedostatočným odôvodnením súdnych rozhodnutí a neúplným\ndokazovaním) dovolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu, tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné\npochybenie odvolacieho súdu, ani súdu prvoinštančného) spočívajúcu v tom, že by svojim nesprávnym\nprocesným postupom znemožnili dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V preskúmavanej veci tak podmienka prípustnosti\ndovolania v § 420 písm. f) CSP splnená nebola, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania v zmysle\nustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n46. Dovolateľ v dovolaní dôvodí aj dovolacím dôvodom podľa § 421 CSP, bez bližšej konkretizácie s\nodôvodnením, že\ndovolací súd nie je viazaný jeho vymedzením a že ho skúma aj sám v zmysle zásady iura novit curia.\nVyjadril sa len vo všeobecnosti k forme uzavretia zmluvy o dielo, ktorá nemusí byť písomná, ale môže\nbyť uzatvorená aj ústne či konkludentne a k jej podstatným náležitostiam, medzi ktoré nepatrí dohoda o\nčase plnenia; uviedol tiež, že prekážkou neplatnosti zmluvy nie je ani to, že bola uzavretá v čase, keď\nuž boli niektoré práce vykonané. Súdom vytkol, že zmluvu o dielo v uvedenom kontexte neposudzovali\na že sa zamerali len na obdobie z nej vyplývajúce.\n47. Dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle\nustanovenia § 421 ods. 1 CSP nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti\nriešenia právnych otázok odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v\npodradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n48. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, teda v žiadnom prípade nemôže\nísť o skutkovú otázku. K definícii skutkovej a právnej otázky sa najvyšší súd vyjadril v rozhodnutí\nsp. zn. 3Cdo/27/2019 aj tak, že „Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené\ns obstarávaním skutkových poznatkov v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na\nskutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil\nžalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí\nkonania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok,\nčo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je\npravdivosť, či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel od toho riešenie právnej\notázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,\nzamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje\na na podklade svojich skutkových zistení (to znamená až po vyriešení skutkových otázok) prijíma\nprávne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie právnej normy na posudzovaný\nprípad“. Vo vzťahu k právnej otázke dovolací súd ďalej pokračuje zdôraznením tej okolnosti, že\nmusí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté\ndovolaním, nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení\nktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\n\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1\nCSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní, a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.\n49. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom dovolania žalobcu v časti dovolacieho dôvodu podľa §\n421 ods. 1 CSP, je nútený konštatovať, že skutočnosti namietané žalobcom spochybnenie správnosti\nriešenia právnych otázok odvolacím súdom neobsahujú a nespĺňajú ani kritérium právnej otázky\nzakladajúcej prípustnosť dovolania (keďže túto nevymedzil spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP).\n50. Hoci dovolateľ argumentuje pravidlom „iura novit curia“ (súd pozná právo), v tomto prípade ide\nskôr o nepochopený zmysel a podstatu tejto zásady, ktorú vo vzťahu k uplatneniu dovolacieho dôvodu\npodľa § 421 CSP aplikovať možné nie je. „Iura novit curia“ je právna <https://cs.wikipedia.org/wiki/Pr\n%C3%A1vo> zásada, ktorá znamená, že súd nevykonáva dokazovanie v právnych otázkach; je jeho\núlohou, aby právo vykladal, a preto <https://cs.wikipedia.org/wiki/V%C3%BDklad_pr%C3%A1va>musí\npri svojom rozhodovaní vždy vec sám právne posúdiť. V slovenskom práve se uvedená zásada prejavuje\nv ustanovení § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho\nčinnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky\na právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli\nzverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie,\nsa nedokazujú. Označenou zásadou však v žiadnom prípade nemožno suplovať pasivitu dovolateľa\nspočívajúcu v tom, že nekonkretizuje, v čom vzhliada nesprávne právne posúdenie veci a nekonkretizuje\nprávnu otázku.\n51. Dovolací súd upozorňuje, že z dôvodu, že je viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu,\nje potrebné, aby dovolateľ konkrétne vymedzil právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b) CSP] alebo ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne [§ 421 ods. 1 písm. c) CSP]. Táto požiadavka je umocnená tou\nskutočnosťou, že dovolateľ musí byť zastúpený advokátom ako osobou znalou práva, ktorá okolnosť\npredpokladá bezchybnosť podaných dovolaní. Uvedené korešponduje so závermi ústavného súdu v\njeho rozhodnutiach, vyžadujúcich aby „...právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto, aby z\ndovolania vyčnievalo aj právne posúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho,\nv čom má spočívať táto nesprávnosť“ (I. ÚS 115/2020). V danom prípade však dovolateľ nevymedzil\nprávnu otázku a ani nešpecifikoval nesprávnosť právneho posúdenia veci (t. j. aké ustanovenie právneho\npredpisu alebo predpis samotný aplikovať mal, alebo aké vykladal nesprávne a pod.). Dovolaciemu\nsúdu neuniklo, že žalobca bol počas celého konania (a aj naďalej je aj v dovolacom konaní) zastúpený\nprávnym zástupcom, ktorá okolnosť predpokladá kvalifikovaný, na odborných znalostiach založený\npostup zastúpenej sporovej strany [pri ktorom zastúpení súd nemá ani všeobecnú poučovaciu povinnosť\no procesných právach a povinnostiach - viď § 160 ods. 1, 2, 3 písm. b) CSP].\n52. Žalobca v dovolaní neoznačil ani rozhodnutia dovolacieho súdu, od ktorých sa mal odvolací\nsúd pri riešení právnej otázky odkloniť, resp. v ktorých je právna otázka (avšak dovolateľom\nnevymedzená) rozhodovaná rozdielne. Vyplývajúc z obsahu dovolania, námietky žalobcu v dovolaní\nsú charakterizované skutkovými okolnosťami posudzovaného sporu a k (nesprávnemu) právnemu\nposúdeniu sa vôbec nevyjadruje. Pokiaľ sa aj dovolateľ v dovolaní v stručnosti vyjadril k forme uzavretia\na náležitostiam zmluvy o dielo, dovolací súd, citujúc rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 139/2022\nuvádza, že „s prihliadnutím na účel a zmysel dovolacieho konania z hľadiska nesprávneho právneho\nposúdenia veci, ktorým je v prvom rade zjednocovanie právnej praxe, odstraňovanie právnej neistoty\ns cieľom dosiahnuť, aby na určitú právnu otázku dostala strana konania za rovnakých podmienok v\nzásade rovnakú odpoveď, a teda zabezpečenie jednotnosti vo výklade právnych noriem, nemožno\ndovolaciemu súdu pripisovať úlohu vykladať obsah zmluvných dojednaní, ktoré sa od prípadu k prípadu\nmôžu líšiť, a teda tu absentuje prvok generality a univerzality, ktorý je vlastný všeobecne záväzným\nprávnym predpisom. Zmluva ako dvojstranný právny akt je založená na dohode zmluvných strán a\nzaväzuje len zmluvné strany, preto výklad zmluvných dojednaní, ktoré si medzi sebou strany sporu\nupravili v rámci svojej zmluvnej voľnosti, ako to bolo v prejednávnej veci, nespadá pojmovo pod\nprávne posúdenie veci. Nemožno vylúčiť, že aj výklad zmluvy by bol právnym posúdením veci, napr. v\nprípade, ak by išlo o dojednanie kopírujúce zákonný text, resp. dojednanie vychádzajúce z kogentného\nustanovenia príslušného právneho predpisu, od ktorého sa strany nemôžu odchýliť...“, takáto situácia\nvšak v posudzovanom prípade nenastala.\n\n53. Dovolací súd napokon pre úplnosť dodáva, že absenciu uvedených základných náležitostí dovolania\nuplatneného podľa § 421 CSP nemôže nahrádzať a vlastným postupom dopĺňať dovolanie z dôvodu,\nže práve týmto postupom by došlo k narušeniu princípu tzv. rovnosti zbraní (ktorú sám žalobca namietol\nv procese dokazovania v prospech žalovaného).\n54. Sumarizujúc vyššie uvedené, keďže dovolateľ vo vzťahu k dôvodu prípustnosti dovolania podľa\nustanovenia § 421 nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP,\ndovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu v tejto časti je potrebné odmietnuť podľa ustanovenia\n§ 447 písm. f) CSP.\n55. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalobcu nie je daná podľa\nustanovenia § 420 písm. f) CSP a ani podľa § 421 ods. 1, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa\nustanovenia § 447 písm. c), ako aj ustanovenia § 447 písm. f) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal\notázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n56. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto by mu patrila náhrada trov dovolacieho konania v\nplnom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalovanému v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy\nnevznikli, preto dovolací súd v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú\nekonómiu, žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie\nnajvyššieho súdu z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a\nrozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).\n57. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 235/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:36693c69-e9fb-4103-824e-80f37731f094", "datum": "2025-05-13", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cob/98/2021", "guid": "aaecf670-ff14-48e9-983b-81d845335a08:75663a6f-3a10-43c6-9687-461a9a99e136", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ccc60b4d-3f05-4d38-a343-85e8d6a7bc2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 555/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 555/2024 z 5. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.555.2024.1"}, {"guid": "ussr:b41843fb-a8b7-448e-b247-b4b9f8ba552e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.395.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.395.2024.1"}, {"guid": "ussr:a16fa7a8-441c-4f3d-960b-5a5beae41c18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.139.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 139/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 139/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.139.2022.1"}, {"guid": "ussr:725f7bfa-1667-4acd-aa5b-9b69c21c749d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}, {"guid": "4c985caa-c77c-4e51-894a-b6b84af4a5b8:9a36ece9-01e1-49b2-85d1-561425001ac6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5612210795.5", "spisova_znacka": "8Co/701/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/701/2015 z 29. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-12-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5612210795.5"}, {"guid": "c79e3295-a16e-4a40-8456-14d68490fc37:db39d45b-b58d-4d0e-b2c4-5ef33c0dfa8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/25/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23Cb/25/2017 z 11. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2017-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c79e3295-a16e-4a40-8456-14d68490fc37:db39d45b-b58d-4d0e-b2c4-5ef33c0dfa8e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:36693c69-e9fb-4103-824e-80f37731f094", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.235.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 235/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 235/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.235.2025.1"}]}