{"guid": "9d80ee8f-47d4-468d-849e-97521c076bd5:f1abc4a7-3cf9-4b11-ac11-d16523ef53d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1216201103.1", "spisova_znacka": "4Cdo/93/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/93/2023 z 16. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2024, sp. zn. 4Cdo/93/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1216201103.1", "identifikacne_cislo": "1216201103", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2024-07-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "nazov": "§ 139 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-139", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "nazov": "§ 145 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "nazov": "§ 489 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-489", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-489"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "nazov": "§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-144", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-489", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1abc4a7-3cf9-4b11-ac11-d16523ef53d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1216201103.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1216201103.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1216201103.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/93/2023\n1216201103\n16. 07. 2024\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2024:1216201103.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I. U., narodenej XX. E. XXXX, T., G. XX, 2/ S.. P.\nR., narodenej XX. I. XXXX, T., G. XX, 3a/ E.. E. J., narodenej XX. Z. XXXX, T. - A., J. XXXX/XX, 3b/ H. J.,\nnarodeného X. E. XXXX, T. - A., J. XXXX/XX, 3c/ S.. E. J., narodenej X. D. XXXX, BratislI. - A., J. XXXX/\nXX, (žalobcovia 3a/ až 3c/ ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi 3/ S.. D. J., narodenom XX. M.\nXXXX, T. - A., J. XXX/XX, zomrelého XX. C. XXXX), žalobcovia 1/, 3a/ až 3c/ zastúpení splnomocnenou\nzástupkyňou - žalobkyňou 2/, proti žalovanému Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie,\nkartografie a katastra Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, o náhradu škody\na nemajetkovej ujmy, vedenom pôvodne na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 8C/17/2018, súčasne\nna Okresnom súde Žilina pod sp. zn. CA-8C/17/2018, o dovolaní žalobkyne 1/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline z 27. októbra 2022 č. k. 9Co/31/2022-1026, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobkyne 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2022 č. k. 9Co/31/2022-1026\no d m i e t a.\nŽalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom z 23. júna 2021\nč. k. 8C/17/2018-944 konanie o žalobe žalobkyne 1/ o zaplatenie sumy 825.480 eur titulom nemajetkovej\nujmy zastavil (výrok I.), konanie o žalobe žalobkyne 2/ o zaplatenie sumy 825.480 eur titulom náhrady\nnemajetkovej ujmy zastavil (výrok II.), konanie žalobcov 3a/ až 3c/ o zaplatenie sumy 825.480 eur titulom\nnáhrady nemajetkovej ujmy zastavil (výrok III.), žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok IV.) a žalovanému\nnárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami\n§ 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 10 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. d), § 5 ods.\n1, 2, 3, § 9 ods. 1, § 16 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci, § 28 z. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,\n§ 489 Občianskeho zákonníka, § 70 ods. 1, 2 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a § 139, § 140, § 144, § 145 ods. 2\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n1.1. Žalobcovia 1/ až 3c/ (ďalej len „žalobcovia“) si žalobou uplatnili nárok na náhradu škody spôsobenej\nnečinnosťou a nesprávnym postupom orgánov štátu: Správy katastra Čadca, Strediska geodézie\nČadca, Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, no najmä Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, ktorý\nneposkytnutím súčinnosti, súčasným porušením povinností uložených mu zákonom č. 330/1991 Zb., z.\nč. 180/1995 Z. z., z. č. 162/1995 Z. z., z. č. 266/1992 Zb., z. č. 293/1992 Zb., ako aj svojou nečinnosťou,\nčím spôsobil, že pozostalosť žalobcov je vyše 27 rokov bez súpisu a zabezpečenia na katastri, s\nodmietnutím vyznačenia aspoň poznámky o prebiehajúcom dedičskom konaní, o tom, že sa nejedná\no nezisteného vlastníka na strane poručiteľky - T., pretože sú tu dedičia, iné oprávnené osoby alebo\n\nminimálne domnelí vlastníci. Tým, že žalobcov nezapísal ako oprávnených domnelých vlastníkov, došlo\nk zmenšeniu masy dedičstva. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto pri zostavovaní registra pôvodného\nstavu pozemkov, či registra obnovenej evidencie pozemkov, ale ani pri vyvlastňovacích konaniach,\nich nikdy nevyzval a o uvedených konaniach ich neinformoval, aj keď vedel, kto je vlastníkom alebo\ndedičom, či inou oprávnenou osobou, pričom až dodnes vykonáva práva vlastníka k týmto pozemkom\nlen Slovenský pozemkový fond. O uvedenom neinformoval ani príslušnú notárku. Právoplatné dedičské\nrozhodnutie D 35/1993 zo dňa 23. decembra 2011 nie je v katastri dodnes zapísané a je vedené na\nporučiteľku ako zosnulého alebo nezisteného vlastníka v správe Slovenského pozemkového fondu, a\nto na 14 listoch vlastníctva. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto dokonca zrušil poznámku Z 1038/2013\ntýkajúcu sa právoplatného dedičského uznesenia s tým, že zápis nevykoná a zároveň zruší plombu,\nčím je umožnené, aby sa zápisy zmien vo vlastníctve realizovali bez ohľadu na ich právoplatný dedičský\nnárok. Súčasne uviedli, že civilnú žalobu podali len jednu, predmetom ktorej bol rodinný dom, ktorý\nmá byť zapísaný na LV XXXX a XXXX, z ktorých bola poručiteľka vyškrtnutá. V nadväznosti na úmrtie\nžalobcu 3/ uznesením zo dňa 30. marca 2020 súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní v spore s jeho\nprávnymi nástupcami, a to žalobcami 3a/ až 3c/.\n1.2. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia splnili podmienku pre podanie žaloby na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom, a to predbežné prerokovanie ich nároku u príslušného\norgánu - žalovaného, ktorý bol správne ako pasívne legitimovaný v spore označený. Ďalej mal za to,\nže na priznanie nároku musia byť splnené všetky podmienky vzniku zodpovednosti, kedy sa nemožno\nzodpovednosti za škodu zbaviť, a to nesprávny úradný postup, vznik a existencia škody a príčinná\nsúvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Vychádzal z toho, že už na predbežnom\nprejednaní sporu 26. júna 2020 poukázal na potrebu doplnenia skutkového stavu vo vzťahu k týmto\npredpokladom predovšetkým konkretizáciu a vymedzenia jednotlivých časových úsekov nečinnosti\nsprávnych orgánov a konkrétne ktorého, za ktoré má niesť žalovaný zodpovednosť. Vo vzťahu k týmto\nčasovým úsekom i na potrebu konkrétneho označenia konkrétneho predmetu dedičstva, či už tvrdeného\nrodinného domu alebo parciel, či podielov v nich, ktoré či už boli podľa tvrdení žalobcov vyvlastnené,\nvydržané alebo v rámci ROEP-u zapísané v prospech tretej osoby a akej. Vo vzťahu ku každému\ntakémuto konkrétnemu tvrdeniu bolo potrebné konkretizovať aj následok. Rovnako tak bolo potrebné\npostupovať aj pri nesprávnom úradnom postupe. Až potom bolo možné hodnotiť jednotlivé predpoklady\nvzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Po predbežnom prejednaní sporu, v rámci koncentračnej\nlehoty, ktorá im bola aj predĺžená v podaní zo dňa 16. novembra 2020 v rámci vymedzenia rozhodného\nobdobia, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu a nečinnosti orgánov verejnej moci dôjsť,\nvymedzili obdobie od 26. októbra 1991 do roku 1993 na úseku katastra nehnuteľností a následne ďalšiu\nnečinnosť, nesprávny úradný postup pri spolupráci so žalobcami a súdnou komisárkou v dedičskom\nkonaní D 35/1993 a tiež doplnili, že predmetom dedenia po ich poručiteľke, ktoré boli dotknuté postupom\nsprávnych orgánov, boli nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX. Hoci k svojim podaniam a tvrdeniam pripojili množstvo listinných dôkazov,\nsúd sa nimi bližšie nezaoberal a nehodnotil ich práve v nadväznosti na absenciu dostatočne konkrétnych\nrozhodujúcich skutkových tvrdení a k nim pripojených (a jednoznačne označených) listinných dôkazov\npotrebných k vymedzeniu nároku na náhradu škody, a to najmä vo vzťahu k jednotlivým predpokladom\nvzniku zodpovednosti za škodu. Bolo potrebné i v nadväznosti na právne posúdenie vyslovené pri\npredbežnom prejednaní sporu, aby žalobcovia jednoznačne vymedzili jednotlivé časové úseky a v nich\njednotlivé, konkrétne, či už konanie, opomenutia konania, teda nečinnosť alebo iný chybný postup a\noznačenie, ktorého konkrétneho orgánu sa týkal, ktorého sa mal dopustiť a vo vzťahu k nemu potom\nuviesť i konkrétny následok (napr. konkrétny zápis na konkrétnom LV). Tvrdenia žalobcov sa však\ntýkali de facto dedičského konania po ich poručiteľke ako celku, pričom v ňom nezohľadňovali obdobie\nprerušeného konania a závery ústavného súdu, ktorý im pre ich ústavnú sťažnosť priznal i primerané\nfinančné zadosťučinenie za prieťahy spôsobené súdom (III. ÚS 202/06). Teda už i v nadväznosti na\ntúto samotnú skutočnosť nebolo možné bez pochýb celú zodpovednosť za škodu na strane žalobcov,\npokiaľ nejaká vznikla, pripísať výlučne na ťarchu žalovaného, keďže ústavný súd prijal jednoznačný\nzáver o nečinnosti a neefektívnosti postupu súdu/notára v dedičskom konaní D 35/93 minimálne počas\ntroch rokov a deväť mesiacov, počas ktorého mohlo dôjsť k zmenám na listoch vlastníctva zasahujúcich\ndo prípadnej dedičskej masy. Hoci bolo v danom spore možné konštatovať neunesenie bremena\ntvrdenia a dôkazu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ako ani k\nsamotnej výške, ktorá vychádzala len z úvah žalobcov, súd prijal záver i o ďalšom podstatnom dôvode,\nmajúcom vplyv na jeden zo samostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to samotný\nvznik škody, pre ktorý žalobu v zostávajúcej časti, po čiastočnom zastavení konania napokon musel\n\nzamietnuť. Nárok na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradným postupom môže byť v občianskom\nsúdnom konaní uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z\ntitulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Pokiaľ\nmá pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť\ndaná zodpovednosť štátu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak\nby preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky\nna vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu\nprávnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Ak nastala v\ndôsledku výkonu verejnej moci taká situácia, že medzi poškodeným a inou osobou existujú práva a\npovinnosti, ktoré nie sú plnené, vzniká odškodniteľná ujma až vtedy, ak v právnom vzťahu týchto osôb\nnie je možné dosiahnuť plnenie. Iba v prípade, že pohľadávku poškodeného (oprávneného) nemožno\nako priamy nárok uspokojiť, vzniká oprávnenému majetková ujma (škoda) spočívajúca v strate majetku.\nNárok na náhradu škody voči štátu z titulu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci možno uplatniť\niba vtedy, ak tento nárok nie je možné uspokojiť inak, napríklad z titulu bezdôvodného obohatenia v\nrelutárnej podobe, keď úvahy spochybňujúce úspešnosť určovacích žalôb možno označiť za hypotetické,\nkeďže súdy k jednotlivým súdnym sporom pristupujú individuálne. Inak by sa inštitút určovacej žaloby,\nktorým by sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k svojim nehnuteľnostiam (§ 137 CSP),\nstal nepoužiteľným. Pokiaľ došlo na listoch vlastníctva k zmenšeniu výmery, zníženiu výšky podielov\nk nehnuteľnostiam, či k ich zániku v neprospech predchodcu žalobcov a tieto zmeny boli vykonané v\nprospech tretích osôb alebo sa žalobcovia tiež vyjadrili, že za vyvlastnené pozemky dostal náhradu\nSlovenský pozemkový fond, keďže boli pod jeho správou (z dôvodu, že ich právna predchodkyňa bola\nvedená ako nezistený, teda neznámy vlastník), došlo u týchto tretích osôb k bezdôvodnému obohateniu\nna úkor žalobcov ako právnych nástupcov na listoch vlastníctva zapísaného vlastníka. Preto sa môžu\nvoči nim domáhať vydania tohto bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia si však doposiaľ žiadne nároky,\nokrem žaloby o určenie, že ich poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou rodinného domu v P. F.\nE. (Okresný súd v Žiline, sp. zn. 7C 136/95), neuplatnili. Argumentácia žalobcov spočívajúca v tom, že\nje to časovo i finančne náročné a aj tak sa ničoho nedomôžu, nie je vzhľadom na vyššie ustálenú súdnu\nprax relevantná. Nakoľko si žalobcovia svoju pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia neuplatnili\nvoči osobám/subjektom, ktoré sa na ich (resp. na úkor ich právnej predchodkyne) úkor bezdôvodne\nobohatili, hoci ich pohľadávky možno týmto spôsobom ako priamy nárok uspokojiť, dospel súd k\nzáveru, že žalobcom doposiaľ škoda nevznikla a žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody voči\nštátu predčasne. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom musia byť splnené kumulatívne, pretože v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je\nzodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. Pri ďalších\npredpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu poukázal na to, že medzi konkrétnym nesprávnym\núradným postupom, vymedzeným ku konkrétnemu časovému okamihu, resp. obdobiu a vzniknutou\nškodou, ktorú treba konkretizovať v podobe následku, vrátane výšky a jej vymedzenia, nie je možné\nustáliť alebo prijať záver o existencii príčinnej súvislosti (ktorá je priamo väzbou javov, z ktorých\njeden jav vyvoláva druhý, teda príčina a následok), pokiaľ absentujú základné rozhodujúce skutkové\ntvrdenia s označením konkrétnych dôkazov k nim. V tomto smere žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla,\nže strana žalobcu ich nie je ani schopná uviesť, nakoľko žalobcovia sami presne nevedia, kedy im\nktorý pozemok zobrali, resp. kedy ktorý pozemok bol zmenšený. Tým, že niektoré sú pod správou\nSlovenského pozemkového fondu, stále nevedia, či sa napríklad nestavia i cez pozemky poručiteľky\nnapríklad diaľnica a podobne. V danom prípade by bolo potrebné hodnotiť teda i časovú následnosť\núkonov, ktoré boli nesprávnym úradným postupom, resp. i nečinnosťou, čo je pre určenie príčiny a\nnásledku determinujúce. Časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Zodpovednosť\nvšak nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je tiež priamosť\npôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, teda bezprostredne, predchádza následku a\nvyvoláva ho, keď vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak\nje iba sprostredkovaný. V nadväznosti na dôvody zamietnutia žaloby (neunesenie bremena samotného\ntvrdenia k základným predpokladom zodpovednosti za škodu) žalobcami navrhnuté dôkazy z dôvodu\nhospodárnosti, efektívnosti a účelnosti nevykonal. Na podanie žalobcov označené ako doplnenie\nchýbajúcich dokumentov, dôkazov zo dňa 15. júna 2021, ktoré je zväzkom listinných dôkazov, ktoré bolo\npodané na súde dňa 18. júna 2021 neprihliadal, pretože boli produkované po koncentračnej lehote bez\nakejkoľvek výzvy súdu a preukázania zo strany žalobcov, že ich nemohli bez svojej viny predložiť skôr.\nO trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa úspechu v spore, ktorý mal v danom prípade\nžalovaný, do ktorého započítal pri analogickom použití § 256 ods. 1 CSP i procesné zavinenie žalobcov\n\nna čiastočnom zastavení konania, avšak ktorý si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a tomuto\nžiadne trovy ani nevznikli.\n2. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. októbra 2022 č. k 9Co/31/2022-1026 rozsudok súdu prvej\ninštancie potvrdil a žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok na náhradu škody proti štátu, ktorá mala byť spôsobená\nnesprávnym úradným postupom jeho orgánu, nie je absolútny, keďže ho možno uplatniť v občianskom\nsúdnom konaní až vtedy, ak by žalobcovia preukázali, že sa bezúspešne domáhali uspokojenia svojich\nnárokov od toho, kto sa na ich úkor obohatil, prípadne aj za pričinenia štátu, tak ako to správne\nkonštatoval súd prvej inštancie, následne až po čom vzniká základný predpoklad zodpovednosti štátu za\nškodu, a to existencia samotnej škody, tak ako to vyplýva aj z ním uvádzaných rozhodnutí (Ústavného\nsúdu SR III. ÚS 361/2009, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 48/2010, 6Cdo 184/2018, 4Cz\n110/84 a Najvyššieho súdu Českej republiky 25Cdo 105/2004, 30Cdo 1635/2013, 28Cdo 1512/2011,\n25Cdo 2091/2008, 25Cdo 1404/2004, 25Cdo 2601/2010, 25Cdo 1158/2004), a preto neobstálo tvrdenie\nžalobcov, že súd prvej inštancie napriek tomu, že dôvod, na základe ktorého si uplatňovali nárok na\nnáhradu škody, a to nesprávny úradný postup, nesprávne ustálil právnu kvalifikáciu nároku na náhradu\nškody z titulu nezákonného rozhodnutia. Ako vyplývalo z vyjadrenia samotných žalobcov, títo si doposiaľ\nžiadne nároky, okrem žaloby o určenie, že ich poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou rodinného\ndomu v P. F. E., ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené, neuplatnili. Pritom neobstála ani ich\nargumentácia o tom, že je to časovo i finančne náročné a aj tak sa ničoho nedomôžu aj vzhľadom\nk ich veku a zdravotnému stavu, keďže súdy k jednotlivým súdnym sporom pristupujú individuálne,\npretože inak by inštitút určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP sa stal neaplikovateľným. Pritom\npodľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) údaje katastra, a to aj údaj o právach k nehnuteľnostiam,\nsú hodnoverné a záväzné len dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak, pri preukazovaní ktorého vek, resp.\nalzheimerické príznaky žalobcov sú nepodstatné. Samotný zápis vlastníckeho práva k predmetným\nnehnuteľnostiam v prospech iných osôb do katastra nehnuteľností preto nemusí nevyhnutne znamenať\nzánik práv žalobcov, pretože došlo k jeho zápisu bez právneho titulu alebo na základe rozhodnutí,\nktoré majú iba deklaratórny charakter. Vykonaním takéhoto zápisu nemohlo dôjsť k zmene alebo\nzániku práv žalobcov k týmto nehnuteľnostiam. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\na k ďalšej odvolacej námietke žalobcov, že škoda bola spôsobená nielen neposkytnutím súčinnosti\npríslušných orgánov štátu, ale najmä porušením ich povinností nimi uvedenými, uloženými im taktiež nimi\nuvedenými zákonmi, krajský súd doplnil, že z tvrdení samotných žalobcov vyplývalo, že škoda nebola\nspôsobená iba postupom nimi uvedených orgánov štátu, pretože takéto ich konanie nemalo vplyv na\nvznik, zmenu alebo zánik práv žalobcov k dotknutým nehnuteľnostiam, ale sa na ňom podieľali aj tretie\nosoby (či už pri kúpnych zmluvách, vyvlastňovaní, zostavovaní registra pôvodného stavu pozemkov,\nči registra obnovenej evidencie pozemkov ...), a preto nemožno ustáliť záver o existencii ďalšieho\npredpokladu nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, a to o existencii\npriamej príčinnej súvislosti, ktorá je priamou väzbou javov, z ktorých jeden jav vyvoláva druhý, teda\npríčinu a následok, t. j. priamej (nie sprostredkovanej) príčiny škody, čo však žalobcami nebolo ani len\ntvrdené, nieto preukazované, keď žalobcovia pri nimi namietanej nečinnosti a z nej nimi dôvodeného\nnároku na náhradu škody nezobrali do úvahy ani to, že vo svojom rozhodnutí III. ÚS 202/2006 Ústavný\nsúd Slovenskej republiky prijal jednoznačný záver o nečinnosti a neefektívnosti postupu súdu/notára v\ndedičskom konaní a priznal sťažovateľom aj primerané zadosťučinenie za prieťahy v konaní vedenom\nOkresným súdom Bratislava I pod sp. zn. D 35/1993, Dnot 3/1993, teda už v nadväznosti na túto\nskutočnosť nebolo možné bez pochýb celú zodpovednosť za škodu na strane žalobcov, pokiaľ by nejaká\nvznikla, pripísať výlučne na ťarchu žalovaného, keďže ústavný súd prijal jednoznačný záver o nečinnosti\na neefektívnosti postupu súdu/notára v dedičskom konaní minimálne počas 3 rokov a 9 mesiacov, počas\nktorého mohlo dôjsť k zmenám na listoch vlastníctva zasahujúcich do prípadnej dedičskej masy.\n2.1. K odvolacej námietke žalobcov krajský súd doplnil, že prostriedkami procesného útoku sú skutkové\ntvrdenia, navrhnuté dôkazy, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne\nnámietky, ktoré neboli uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so\nzreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a na ktoré nemusel súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo\nnariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, pričom ak žalovaný uplatnený\nnárok v celom rozsahu neuzná, súd doručí jeho vyjadrenie žalobcovi do vlastných rúk a umožní sa\nmu vyjadriť v určenej lehote, kedy žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení, pričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť,\n\no čom boli žalobcovia poučení (§ 149, § 153 ods. 1, 2, § 167 ods. 1, 2, 3 CSP). Predvolanie žalobcov na\npojednávanie 17. marca 2021 nebolo takouto výzvou, a preto súd prvej inštancie správne neprihliadol\nna ich podanie označené ako doplnenie chýbajúcich dokumentov, dôkazov z 15. júna 2021, keďže\nbolo produkované po koncentračnej lehote bez preukázania zo strany žalobcov, že ho nemohli bez\nsvojej viny predložiť skôr. K ďalšej námietke žalobcov krajský súd dopĺňa, že pre nepreukázanie\nzákladných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánov\nštátu správne súd prvej inštancie nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy z dôvodu hospodárnosti,\nefektívnosti a účelnosti. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými\nnámietkami žalobcov, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením\n§ 255 ods. 1 CSP, ktorý vznikol vzhľadom na plný úspech vo veci v plnom rozsahu žalovanému, ktorý\nsi ho však neuplatnil a ani mu nevznikli, a preto mu ho nepriznal.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu z 27. októbra 2022 č. k 9Co/31/2022-1026 podala žalobkyňa 1/\ndovolanie (ďalej len „dovolateľka“), ktoré na základe dovolacích námietok súd vyabstrahoval z obsahu\ndovolania, že žalobkyňa 1/ odvodzuje prípustnosť dovolania od ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Súd jej\núdajne nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n3.1. Dovolateľka namietala, že súd prvej inštancie sa dopustil vady konania tak, že pri vykonávaní\ndôkazov kládol na žalobcov sťažené podmienky tým, že mali jednoduchým, stručným podaním\npreukázať nezákonný postup za 30 ročné obdobie. Uviedli, že nakoľko nejde o skutok jedného\nnesprávneho postupu, museli by prehliadať pochybenia katastra a tým z rozsiahleho súboru dôkazov\nvyselektovať stručný zoznam dôkazov. Vybrali a vynechali by dôkazy, hoci každý z nich svojim\ndosahom spôsoboval škodu na dedičskej nehnuteľnosti a traumu z nesmierne beznádejných situáciínehmotnú škodu žalobcov. Nezákonný postup v 30 ročnom časovom úseku podľa žalobcov nebolo\nmožné jednoduchým podaním vyselektovať tak ako si predstavoval súd prvej inštancie. Súd nesprávne\npostupoval, keď nedal priestor žalobcom na pojednávaní, aby sa mohli ku špecifikácii dôkazov vyjadriť,\nhoci veľké množstvo predložených listín spôsobilo „neprehľadnosť a ťažkú nezrozumiteľnosť“.\n3.2. Ďalej namietala nesprávne zistený skutkový stav, tým že súd prvej inštancie nesprávne procesne\npostupoval, keď nevykonal ani navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností\no vzniku škody. Súdy oboch inštancií nesprávne procesne postupovali, keď neriešili následky\nnezákonného postupu, keď Správa katastra KNM schválila nesprávne podoplňované zmeny vlastníctva\ndo registra, na ktoré žalobcovia ako dedičia nemohli poukazovať a žiadať o opravu až do roku 2011\npodľa zákona. Zapísané chybné údaje v katastri sú nezvratné a neopraviteľné doteraz. Oba súdy\nnesprávne postupovali, keď neriešili následky tohto nezákonného postupu odmietania dedičov ako\noprávnené osoby. Krajský súd neriešil následky nezákonného postupu odmietania informácie dedičom\no dedičskej mase a neriešil ani exkulpáciu žalovaného z objektívnej zodpovednosti na základe vis maior,\nkeďže za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá na základe objektívnej\nzodpovednosti, pričom sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. Dovolateľka poukázala na to, že právo\nna vydanie bezdôvodného obohatenia od Slovenského pozemkového fondu neprichádza do úvahy\nnakoľko zo zákona žalovaný spravuje všetky pozemky neznámych vlastníkov a aj známych vlastníkov,\npokiaľ nemajú list vlastníctva zapísaný v katastri, nejde o obohatenie Slovenského pozemkového fondu\nale spravovanie. Z tohto pohľadu je zjavné, že oba súdy nesprávne procesne postupovali, keď neriešili\npri vykonaní dôkazov neexistenciu možnosti vzniku bezdôvodného obohatenia na nehnuteľnostiach pod\nnútenou správou Slovenského pozemkového fondu.\n3.3. Predložené listiny sú dôkazmi dlhej časovej etapy jednotlivých pochybení Správy katastra Čadca,\nSprávy katastra Kysucké Nové Mesto a v súčasnosti Okresného úradu Kysucké Nové Mesto,\nkatastrálneho odboru, ktoré mali za následok vznik škody. Následne žalobcovia poukázali na to, že\nna jednej strane Okresný súd Čadca konštatoval, že žalobcovia neuniesli samotné bremeno tvrdenia\nk jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a na druhej strane namieta,\nže „ k svojim podaniam pripojili veľké množstvo listín“ ktoré sám odmietol prešetriť. Podľa žalobcov\nide o zjavný rozpor. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nesprávne procesne postupovali, keď sa\nvôbec nezaoberali škodou vzniknutou vo výslednici a to nezavkladovaním dedičského uznesenia, čo\nznamenalo konečnú absolútnu stratu celej dedičskej masy.\n\n3.4. Žalobkyňa 1/ navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.\n3.5. Žalobkyňa 1/ počas dovolacieho konania predložila súdu rozhodnutie Správneho súdu v Banskej\nBystrici z 23. augusta 2023 č. k. ZA-31S/78/2020-357, v ktorom súd opatrenie žalovaného č. Z\n1038/2013-28/13- Vrátenie listiny č. D 35/1993, D not 03/1993 zo 7. septembra 2017 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu vyjadril a navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol ako\nneprípustné. Žalobkyňa 1/ sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním 24. mája 2023.\n4.1. Žalobcovia 2/, 3a/, 3b/, 3c/ sa k vyjadreniu žalovaného k dovolaniu žalobkyne 1/ spoločne vyjadrili.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie\nobsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne\nprípustné a treba ho odmietnuť. Na stručné odôvodnenie v zmysle § 451 ods. 3 veta prvá CSP dovolací\nsúd uvádza nasledovné:\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n10. Žalobkyňa 1/ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala\nnesprávny procesný postup súdu, tým, že nevykonal navrhnuté dôkazy, nesprávne zistil skutkový stav,\nneriešil následky odmietania informácie dedičom o dedičskej mase, neriešil exkulpáciu žalovaného z\nobjektívnej zodpovednosti, keďže za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá\nna základe objektívnej zodpovednosti a tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\n\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr.o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n13. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jeho práva na\nspravodlivý proces.\n13.1. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je\nplne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom\nkonaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Neostáva preto nič iné, než konštatovať, že v prejednávanej veci\nboli z tohto pohľadu súdmi nižších inštancií splnené ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia.\n14. Pokiaľ dovolateľka namietala svojvoľné hodnotenie dôkazov, resp. deficity v dokazovaní, dovolací\nsúd v prvom rade uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na\nodstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní\nformulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať\ndokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP. Dovolaním sa preto vo všeobecnosti nemožno úspešne\ndomáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi\nvykonaného dokazovania.\n14.1. Zdržanlivosť najvyššieho súdu k preskúmavaniu hodnotenia dôkazov však v poslednom čase\nnaráža na recentnú judikatúru ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 104/2022), v zmysle ktorej preskúmanie\nlogickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou posudzovania práva\n\nna spravodlivý proces, a teda preskúmanie hodnotenia vykonaných dôkazov je preskúmanie procesného\npostupu súdu.\n14.2. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že najvyšší súd je viazaný takou\ninterpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku, ktorej\njediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť\nnajvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto arbitrárny skutkový omyl. Preto\nnajvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko mimo prípustného a logického\nrámca hodnotenia dôkazov a teda, či nedošlo týmto procesným postupom súdu k porušeniu práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n(pozri III. ÚS 104/2022, bod 18 a 19).\n14.3. Dovolací súd dodáva, že zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v čl. 15 Základných\nprincípov CSP a v § 191 CSP vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 ústavy) a\nznamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti\npre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.\nHodnotenie dôkazov úvahou súdu však neznamená ľubovôľu, lebo hodnotiaca úvaha musí vždy\nzodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a vykazovať\nfunkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania.\n14.4. Právo na spravodlivý proces je preto naplnené aj tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že\nich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/2004).\n14.5. Summa summarum nedá sa vylúčiť, že k porušeniu tohto práva dôjde aj tým, že zistenie\nskutkového stavu je prima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní\nzákladných zásad hodnotenia vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o extrémny rozpor medzi\nvykonanými dôkazmi a z nich urobenými skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že\nprijaté právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami resp. že z nich v\nžiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/2007).\n14.6. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavno-procesné zásady (ako napr.\nzákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného\nhodnotenia dôkazov) je preto otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť dovolaciemu súdu\npredložená v dovolaní ako prípustný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Zásadám\nspravodlivého procesu zodpovedá tiež požiadavka, aby súdom urobené skutkové zistenia a prijaté\nprávne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené.\n15. So zreteľom na vyššie uvedené, vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces, kedy podstatou dovolacieho prieskumu nebolo prehodnocovanie skutkového stavu,\nale kontrola postupu odvolacieho súdu pri procese jeho zisťovania a vyhodnocovania, ergo preskúmanie\ntoho, či hodnotenie dôkazov je alebo nie je natoľko svojvoľné, že znamená zásah do tohto práva.\n16. V prejednávanej veci bola sporným náhrada škody za chýbajúce a zmenšené nehnuteľnosti na\npozemkovom vlastníctve, pričom táto škoda mala byť spôsobená pri výkone verejnej moci nesprávnym\núradným postupom a nečinnosťou Katastrálneho odboru Okresného úradu Kysucké Nové Mesto a jeho\npredchodcov ako aj úplnou nečinnosťou Strediska geodézie Čadca od 26. októbra 1991 do roku 1993\nv dedičskom konaní pod značkou D 933/91 a následne ďalšou nečinnosťou, nesprávnym postupom,\nnedodaním správnych a úplných podkladov a nepostupovaním podľa zákona pri spolupráci so žalobcami\na so súdnou komisárkou v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. d 35/1993, Dnot 3/1993.\n17. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej\nstrany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im\nzodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady\npotom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať\nskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.\n\nStrana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet\n(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných\nnásledkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy,\nktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (k tomu porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 24/2019). Inými slovami, dôkazné bremeno možno vymedziť ako procesnú\nzodpovednosť strany sporu za to, že súdu budú rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno\nvzťahuje, preukázané. Pojem „dôkazné bremeno“ sa najčastejšie používa v spojení s jeho unesením\nalebo neunesením; ak ho strana sporu (ne)uniesla, znamená to, že sa jej (ne)podarilo skutočnosť\npreukázať bez ohľadu na to, či si dôkaznú povinnosť splnila či nesplnila.\n18. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne\ndeficity v rámci zisťovania skutkového stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so\nzákladnými princípmi civilného sporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl.\n15 CSP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti. Zároveň pri zisťovaní skutkového stavu rešpektovali\nústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého dôkazu, zásadu\nrovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu\nako aj súdu prvej inštancie obsahujú riadne odôvodnenie myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov,\nzo záverov oboch súdov nižších inštancií dovolací súd nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a prijaté skutkové závery nevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého\nomylu. Námietky žalobkyne 1/ v tomto smere preto dovolací súd považoval z hľadiska prípustnosti a\ndôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené.\n19. Nad rámec (obiter dictum) dovolací súd pri komplexnom (materiálnoprávnom) posudzovaní veci\npoukazuje na dôvody, ktoré viedli odvolací súd k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie a to, že\nškoda, ktorej náhrady sa žalobcovia domáhali, nebola spôsobená postupom nimi uvedených orgánov\nštátu, pretože ich konanie nemalo vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv žalobcov k dotknutým\nnehnuteľnostiam ale sa na ňom podieľali aj tretie osoby a preto nebolo možné ustáliť záver o\nexistencii ďalšieho predpokladu nároku na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu\na to existencii priamej príčinnej súvislosti, ktorá je priamou väzbou javov, z ktorých jeden jav vyvoláva\ndruhý, teda príčinu a následok t.j. priamej príčiny škody, čo však žalobcami nebolo ani len tvrdené,\nnieto preukazované. Ústavný súd Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 202/2006 prijal jednoznačný\nzáver o nečinnosti a neefektívnosti postupu súdu/notára v dedičskom konaní a priznal sťažovateľom aj\nprimerané zadosťučinenie za prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. D 35/1993, Dnot 3/1993, teda v\nnadväznosti na túto skutočnosť nebolo možné celú zodpovednosť za škodu na strane žalobcov pripísať\nvýlučne na ťarchu žalovaného, keďže tento jednoznačný záver o nečinnosti a neefektívnosti postupu\nsúdu/notára v dedičskom konaní minimálne počas 3 rokov a 9 mesiacov mohol spôsobiť k zmeny na\nlistoch vlastníctva zasahujúcich do prípadnej dedičskej masy. Dovolací súd sa stotožnil s názorom,\nže nárok na náhradu škody voči žalovanému by žalobcovia mohli dôvodne uplatniť v prípade, ak by\npreukázali, že sa nemohli domôcť vydania bezdôvodného obohatenia voči tretej osobe. Existencia\npohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj\nkonkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Ak\nnastala v dôsledku výkonu verejnej moci taká situácia, že medzi poškodeným a inou osobou existujú\npráva a povinnosti, ktoré nie sú plnené, vzniká odškodniteľná ujma až vtedy, ak v právnom vzťahu týchto\nosôb nie je možné dosiahnuť plnenie. Pokiaľ došlo na listoch vlastníctva k zmenšeniu výmery, zníženiu\nvýšky podielov k nehnuteľnostiam, či k ich zániku v neprospech predchodcu žalobcov a tieto zmeny\nboli vykonané v prospech tretích osôb alebo sa žalobcovia vyjadrili, že za vyvlastnené dostal náhradu\nSlovenský pozemkový fond, keďže boli pod jeho správou došlo u týchto tretích osôb k bezdôvodnému\nobohateniu na úkor žalobcov ako právnych nástupcov na listoch vlastníctva zapísaného vlastníka.\nŽalobcovia si pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia neuplatnili voči tretím osobám, ktoré sa\nna ich úkor bezdôvodne obohatili, tým im doposiaľ škoda nevznikla a nárok na náhradu škody si\ntak žalobcovia uplatnili predčasne. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom musia byť splnené kumulatívne, pretože v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich\nnie je zodpovednosť daná, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. Pri ďalších\npredpokladoch vzniku zodpovednosti za škodu poukázal na to, že medzi konkrétnym nesprávnym\núradným postupom, vymedzeným ku konkrétnemu časovému okamihu, resp. obdobiu a vzniknutou\nškodou, ktorú treba konkretizovať v podobe následku, vrátane výšky a jej vymedzenia, nie je možné\nustáliť alebo prijať záver o existencii príčinnej súvislosti (ktorá je priamo väzbou javov, z ktorých jeden\njav vyvoláva druhý, teda príčina a následok), pokiaľ absentujú základné rozhodujúce skutkové tvrdenia\n\ns označením konkrétnych dôkazov k nim. V tomto smere žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že\nstrana žalobcu ich nie je ani schopná uviesť, nakoľko žalobcovia sami presne nevedia, kedy im ktorý\npozemok zobrali, resp. kedy ktorý pozemok bol zmenšený. Dovolací súd prijal názor krajského súdu, k\nneprihliadnutiu na podanie žalobcov označené ako doplnenie chýbajúcich dokumentov, dôkazov, keďže\npredmetné podanie bolo produkované po koncentračnej lehote bez preukázania zo strany žalobcov,\nže ho nemohli bez svojej viny predložiť skôr. Prostriedkami procesného útoku sú skutkové tvrdenia,\nnavrhnuté dôkazy, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky,\nktoré neboli uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom\nna rýchlosť a hospodárnosť konania a na ktoré nemusel súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie\nďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, pričom ak žalovaný uplatnený nárok v\ncelom rozsahu neuzná, súd doručí jeho vyjadrenie žalobcovi do vlastných rúk a umožní sa mu vyjadriť v\nurčenej lehote, kedy žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,\npričom na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, o čom boli\nžalobcovia poučení (§ 149, § 153 ods. 1, 2, § 167 ods. 1, 2, 3 CSP). Vzhľadom k vyššie uvedenému\nnemá dovolateľkou predložené rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. augusta 2023 č.\nk. ZA-31S/78/2020-357 vplyv na rozhodnutie o dovolaní, nakoľko dôvody, ktoré viedli odvolací súd k\npotvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie sú odlišné od sporu, ktorý je vedený na správnom súde. V\nkonaní pred oboma inštanciami boli v dostatočnom rozsahu zistené skutočnosti potrebné pre posúdenie\nveci, bolo vykonané dokazovanie a súdne inštancie dospeli k správnym skutkovým a právnym záverom.\n20. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ neopodstatnene namietala\nnesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolací súd preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c)\nCSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/31/2022", "guid": "923f17b2-0382-4da5-95e5-cffd2ae723b1:c1e9af81-d97d-4e9c-a632-eadc4ad84491", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}