{"guid": "3bf55bc3-4eb1-411d-893c-d0cd7b05587f:d82b83bc-b0fe-47bf-b108-f6e6948b52b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1215226454.3", "spisova_znacka": "1Obdo/63/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/63/2023 z 16. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2024, sp. zn. 1Obdo/63/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1215226454.3", "identifikacne_cislo": "1215226454", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2024-12-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "nazov": "§ 49a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-49a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-49a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-49a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d82b83bc-b0fe-47bf-b108-f6e6948b52b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1215226454.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1215226454.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1215226454.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/63/2023\n1215226454\n16. 12. 2024\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2024:1215226454.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne AK MS s.r.o.,\nGalandova 3, Bratislava, IČO: 47 237 767, zastúpenej spoločnosťou LMH Legal, s.r.o., Moyzesova 39,\nModra, IČO: 55 137 652, proti žalovanej INFORAMA a.s., Mlynské Nivy 54, Bratislava, IČO: 35 729\n864, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, o\nzaplatenie 48 000 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 5. mája 2022, č. k. 4Cob/169/2020-606, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovanej o d m i e t a.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. júna 2020, č. k.\n24Cb/308/2015-406 zamietol žalobu a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. Rozhodol tak po zrušení svojho predošlého rozsudku uznesením Krajského súdu v\nBratislave (ďalej ako „odvolací súd“) z 20. júna 2018, č. k. 4Cob/88/2018-208 z dôvodu, že dostatočným\nspôsobom neprihliadol a nevysporiadal sa s argumentáciou, že k usporiadaniu právnych vzťahov k\npozemkom došlo zákonom č. 182/1993 Z. z., nie činnosťou žalobkyne, kedy zápis vecného bremena\nnie je výsledkom právnej pomoci a služieb, ktoré poskytla žalobkyňa, v dôsledku čoho jej neprináleží\nzmluvne dohodnutá odmena. Ďalej odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a\nnesprávne vysporiadal s námietkami o neurčitosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti dojednania odmeny,\npreddavku a priznania nákladov žalobkyni na znalecký posudok vo výške 1 440 eur, pričom mal konanie\nžalobkyne a taktiež zmluvne dojednanú odmenu právne posúdiť s ohľadom na ustanovenie § 18 ods.\n2 až 5 zákona o advokácii, § 265 Obchodného zákonníka a rovnako s ohľadom na § 2 vyhlášky o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj „vyhláška“).\n2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v konaní bolo nesporné, že strany sporu uzavreli dňa 08.\napríla 2015 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb pri zastúpení žalovanej v právnej veci usporiadania\nprávnych vzťahov k pozemkom vo vlastníctve hlavného mesta SR Bratislavy, ktoré sa nachádzajú pod\nstavbou vo vlastníctve žalovanej. Uzavretá Zmluva je svojím charakterom mandátnou zmluvou podľa\n§ 566 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej iba „ObZ“), pričom jej obsah určujú jednak všeobecné\nustanovenia ObZ, a vzhľadom na povolanie žalobkyne aj ustanovenia zákona o advokácii a vyhlášky.\nVzhľadom na to, že ide o mandátnu zmluvu, podľa § 566 ods. 1 ObZ musí byť vykonávanie činnosti\nv prospech mandanta odplatné, najmä ak zariadenie záležitostí je predmetom podnikateľskej činnosti\nmandatára (§ 566 ods. 2 ObZ). Ustanovenie § 566 ods. 1 korešponduje s ustanovením § 24 ods. 1\nzákona o advokácii v nadväznosti na § 1 a 2 vyhlášky, ktorý stanovuje, že advokát poskytuje právne\nslužby za odmenu na základe dohody medzi advokátom a klientom.\n\n3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že právne vzťahy k predmetnému\npozemku boli vysporiadané zákonom č. 182/1993 Z. z., a teda, že vecné bremeno - právo stavby na\npozemku vzniklo k 1. januáru 1993, a patrí žalovanému priamo zo zákona, ktorý v ustanovení § 23\nods. 5 vyriešil otázku usporiadania právnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa pod bytovým\ndomami a aj tzv. inými budovami vecným bremenom - právom stavby. Bolo nesporné, že strany\nsporu si v zmluve dohodli odmenu za poskytovanie právnych služieb pri zastúpení žalovanej ako\nklientky v právnej veci usporiadania právnych vzťahov k pozemkom vo vlastníctve hlavného mesta\nSR Bratislavy, ktoré sa nachádzajú pod stavbou vo vlastníctve klientky, a s touto vecou spojených\nkonzultácií, porád, vyhotovení odborných posudkov, informácií a stanovísk v písomnej forme, posúdení\na vyhotovení právnych dokumentov a zastúpení v tejto veci na rokovaniach s vlastníkom pozemkov\na inými štátnymi orgánmi za podmienok podľa zmluvy (čl. I., bod 1. zmluvy). Žalobkyňa bola ako\nadvokátka, po oboznámení sa s predmetnou vecou (po doručení všetkých listín a podkladov), povinná\npostupovať s odbornou starostlivosťou a keď zistila, že právne vzťahy k predmetnému pozemku boli\nvysporiadané zákonom, bola povinná o tom žalovanú upovedomiť, a vzhľadom na rozsah vykonaných\núkonov, mala zmluvne dohodnutú odmenu primerane znížiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalobkyňa nevykonala úkony v rozsahu určenom zmluvou o právnej pomoci, a teda nedošlo z jej strany\nk splneniu predmetu zmluvy, preto mu nemôže patriť odmena dohodnutá za túto činnosť v zmluve. Na\ndruhej strane súd prvej inštancie uviedol, že je rovnako nesporné, že žalobkyňa žalovanej v súvislosti\nso zápisom vecného bremena do príslušného katastra poskytla určité právne služby, za ktoré jej patrí\nodmena, ktorej výšku však nie je možné odvodzovať zo zmluvy.\n4. S poukazom na postup žalobkyne, na obsah ňou vykonaných právnych úkonov a celkový rozsah\nposkytnutých služieb, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je možné žalobkyni priznať odmenu, vo\nvýške v akej si ju uplatnila, a to aj s poukazom na ustanovenie § 265 ObZ a § 2 ods. 2 vyhlášky. Vzhľadom\nna to, že činnosť žalobkyne spočívala v úkonoch súvisiacich s deklaratórnym zápisom záznamom do\nkatastra nehnuteľností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni môže ako primeraná odmena\nprináležať tarifná odmena určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 1/13\nvýpočtového základu za rok 2015 podľa počtu úkonov právnej služby. Takto určenú odmenu považoval\naj vzhľadom na obsah podaní žalobkyne za primeranú náročnosti veci a pri jej určení vychádzal aj z\ntohto, že napr. v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zákon o súdnych poplatkoch upustil\nod určenia súdneho poplatku podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov percentuálnou\nsadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti, pričom od 1. júla 2007 stanovil súdny poplatok\nza takýto návrh pevnou sumou podľa písmena b) danej položky sadzobníka. V tejto súvislosti súd prvej\ninštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo/65/2008,\npodľa ktorého aj z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb\ntreba aplikovať rovnaký princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby\nstanovenej pre spory s neoceniteľnou hodnotou veci (§ 11 ods. 1 vyhlášky). Dodal, že podaným návrhom\nna kataster malo dôjsť len k deklaratórnemu zápisu platného a existujúceho stavu vyplývajúceho priamo\nzo zákona, teda týmto úkonom sa mala len odstrániť existujúca právna neistota a zosúladiť skutkový\nstav so zápisom v katastri; podaným návrhom sa nemalo (ani nemohlo) priamo priznať právo, hodnota\nktorého je vyjadriteľná v peniazoch.\n5. Ďalej súd prvej inštancie skonštatoval, že samotná žalobkyňa uviedla, ktoré úkony právnej služby v\ndanej veci vykonala a ak by ich aj považoval za úkony právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 vyhlášky,\nmal by ich vykonanie preukázané (čo však žalobkyňa v konaní bez pochybností nepreukázala) a priznal\nžalobkyni odmenu za všetky ňou vykonané úkony v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny za\njeden úkon (vrátane všetkých ňou tvrdených porád s klientom, pričom ani jednu poradu s klientom\nnepreukázala, vrátane dĺžky jej trvania, ani predmetu), celkovo by žalobkyni patrila odmena za 22 úkonov\nprávnej služby v hodnote 65,43 eura za jeden úkon; čo spolu predstavuje odmenu 1 439,46 eura.\n6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko\nžalovaná mala v konaní plný úspech.\n7. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd rozsudkom z 5. mája 2022, č. k. 4Cob/169/2020-606 rozsudok\nsúdu prvej inštancie podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako\n„CSP“) zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 48 000 eur spolu s 9,05%ným ročným úrokom z omeškania od 12. novembra 2015 do zaplatenia (výrok II.), ako aj sumu 1 440\neur spolu s 9,05%-ným ročným úrokom z omeškania od 15. januára 2016 do zaplatenia (výrok III.) a\n\npaušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur (výrok IV.). Zároveň\npodľa s § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalobkyni priznal voči žalovanej náhradu trov\nprvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 384 ods. 1 CSP s nariadením pojednávania\nv medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom mal za to, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil,\npreto na pojednávaní dňa 5. mája 2022 zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu a následne\ndospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. Skonštatoval, že\npredmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 48 000 eur s príslušenstvom z titulu Zmluvy\no poskytovaní právnych služieb, keď žalovaná v termíne splatnosti neuhradila faktúru na uvedenú\nsumu, ako i nárok na zaplatenie sumy 1 440 eur s príslušenstvom z titulu uvedenej zmluvy, nakoľko\nžalovaná neuhradila faktúru, v ktorej jej žalobkyňa refakturovala uhradené peňažné prostriedky súvisiace\ns vyhotovením znaleckého posudku.\n9. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobkyne ohľadne nedostatočného ustálenia\nokruhu dôkazov a zmätočnosti dokazovania v konaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo\nzrejmé aké dôkazy súd prvej inštancie v priebehu konania vykonal, pričom z bodu 21. odôvodnenia\nrozsudku vyplýva, že po zrušení pôvodného rozhodnutia a vrátení veci súdu na ďalšie konanie súd prvej\ninštancie nevykonal dokazovanie opätovným výsluchom štatutára žalovanej ani zamestnanca žalovanej,\nnakoľko obaja už boli v konaní vypočutí a strany sporu mali dostatok priestoru na to, aby im mohli položiť\nvšetky potrebné otázky, a vykonanie dokazovania ich opätovným výsluchom nepovažoval za potrebné\npre rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie taktiež v súlade s § 220 ods. 2 CSP vysvetlil, prečo\nnevykonal výsluch koncipientky žalobkyne, ako i znalecké dokazovanie za účelom zistenia hodnoty\nvecného bremena. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému nevykonaniu dôkazov odvolací súd poukázal\nna to, že z bodu 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal\ndokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených stranami sporu. Zároveň uviedol, že zo\nzápisníc z pojednávaní z 13. mája 2020 a 22. júna 2020, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie\nza skončené a vyhlásený rozsudok, vyplýva, že sporové strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie\ndokazovania. Výhrady žalobkyne vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu preto odvolací súd považoval\nza nedôvodné.\n10. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil Zmluvu o poskytovaní\nprávnych služieb uzavretú medzi sporovými stranami ako mandátnu podľa ustanovení § 566 a nasl.\nObchodného zákonníka, pričom uviedol, že žalobkyňa svoje tvrdenia ohľadne posúdenia zmluvy ako\npríkaznej bližšie nekonkretizovala, len poukazovala na ustálenú rozhodovaciu prax, ktorá však nehovorí\no tom, že každá zmluva o poskytovaní právnych služieb je zmluvou príkaznou. Naopak, mandátna\nzmluva sa aplikuje aj pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi pre podnikateľov (podnikateľskú sféru).\nS poukazom na uvedené mal odvolací súd za to, že posudzovaná zmluva má z hľadiska platnej zákonnej\ntypológie záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej. Vo vzťahu k žalobkyňou poukazovanému\nrozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. apríla 2020 vo veci sp. zn. 5Cdo/102/2018\nodvolací súd uviedol, že uvedené rozhodnutie nie je na prejednávanú vec aplikovateľné, nakoľko sa\nprimárne zaoberá otázkou začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu k právu advokáta na zaplatenie\nodmeny za poskytnuté právne služby, pričom na rozdiel od prejednávanej veci, ide o rozhodnutie vo\nveci občianskoprávnej.\n11. Ďalej odvolací súd skonštatoval, že pre záver o tom, či žalobkyni vznikol nárok na odmenu v\nzmluvne dojednanej výške, bolo potrebné okrem iného ustáliť, či došlo z jej strany k splneniu predmetu\nzmluvy, a to v súvislosti s tvrdením žalovanej, že k vysporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom podľa\npožiadavky klienta a v zmluve dohodnutým spôsobom nedošlo, došlo iba k zosúladeniu skutkového a\nprávneho vzťahu zápisom v katastri nehnuteľností, t.j. len k zápisu vecného bremena, ktoré vzniklo zo\nzákona. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu síce vychádzal z právneho názoru vysloveného\nodvolacím súdom, avšak argumentáciu sporových strán vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 48\n000 eur dostatočne neskúmal z hľadiska jej dôvodnosti. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní\nprejednávanej veci dospel narozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na\nzaplatenie žalovanej sumy, nakoľko preukázala dôvodnosť a oprávnenosť žalobou uplatneného nároku\na naopak, argumentácia žalovanej sa preukázala ako nedôvodná a nepreukázaná. Odvolací súd sa\nzaoberal otázkou, či zo strany žalobkyne došlo k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom, pričom z\n\ndokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zistil, že vecné bremeno právo stavby bolo zapísané na\nLV oprávnenej, ako aj na LV povinnej ako ťarcha. Takýto zápis vecného bremena v prospech žalovanej\nje jedným z možných spôsobov usporiadania právnych vzťahov k pozemkom v zmysle zmluvy.\n12. Taktiež dal odvolací súd do pozornosti, že z výpovede žalovanej a e-mailovej komunikácie strán\nsporu vyplynulo, že dôvodom uzavretia predmetnej zmluvy bola skutočnosť, že vlastník pozemku si od\nžalovanej začal uplatňovať náhradu za ich užívanie v podobe bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd\nzastal názor, že napriek tomu, že samotné vecné bremeno - právo stavby na pozemku patrí žalovanej\npriamo zo zákona č. 182/1993 Z. z. (§ 23 ods. 5), o celkové usporiadanie právnych vzťahov sa zaslúžila\npráve žalobkyňa svojou činnosťou. Zo skutočností tvrdenými sporovými stranami, ako i z predložených\ndôkazov vyplýva, že zápisu vecného bremena predchádzala činnosť žalobkyne, v rámci ktorej si okrem\niného musela naštudovať technické dokumenty, ktoré jej žalovaná predkladala priebežne, resp. ktoré si\nsama zabezpečovala z príslušných archívov. Žalobkyňa pri svojej činnosti v zmysle zmluvy a v záujme\nklienta využila svoje vedomosti, skúsenosti, ako aj možnosti dané právnym poriadkom, a to v súlade\ns § 18 ods. 2 zákona o advokácii. Ako vyplýva i z Prehľadu právnej a inej činnosti žalobkyne, ktorý\ntvorí prílohu jej podania z 10. februára 2020, žalobkyňa zistila potrebu opravy chyby zápisu grafického\nznázornenia stavby vo vlastníctve žalovanej v katastrálnom operáte, zabezpečila na to geodetickú\nčinnosť, vypracovala návrh na opravu chyby a následne návrh na zápis vecného bremena. V tejto\nsúvislosti dal odvolací súd do pozornosti argumentáciu žalobkyne, že budova zdravotného strediska a\nsociálnych služieb zapísaná na LV nebola explicitne uvedená v zákone ani jeho dôvodovej správe ako\niná budova, ktorej zo zákona vzniklo vecné bremeno právo stavby bytových domov a podľa zápisov na\nLV najskôr ani len nespĺňala definičné znaky budovy, ktorá by mala charakter bytového domu podľa §\n24 ods. 1 zákona č. 183/1992 Zb, pričom z LV a chronologických zápisov jasne vyplýva, ako bola daná\nbudova zapísaná, ako sa zmenil jej charakter a následne kód danej stavby v kontexte právnej činnosti\nžalobkyne. V medziach odbornej starostlivosti tak využila žalobkyňa svoje vedomosti a skúsenosti,\naby posúdil možnosť aplikovať § 24 ods. 1 druhá veta zákona č. 183/1992 Zb. aj na dotknutú stavbu.\nŽalobkyňa si pritom v rámci posudzovania právnej možnosti aplikácie daného ustanovenia zákona sama\nzabezpečil v archíve podklady, preskúmala ďalšie podklady predložené od klienta, preskúmala stavebné\na kolaudačné rozhodnutia, ohlásenia zmien stavieb, všetky projektové dokumentácie, a zabezpečila\ni vypracovanie znaleckého posudku. Žalobkyňa teda dôvodne namietala, že predmetom poskytnutej\nprávnej služby nebolo iba zosúladenie skutkového a právneho stavu zápisom vecného bremena práva\nstavby v katastri. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli, že žalovaná podpísala návrh na zápis\npráva k nehnuteľnosti záznamom/žiadosť o zmenu údajov v katastri z 20. júla 2015, pričom nežiadala\nzníženie dohodnutej odmeny, ani preddavku v zmysle zmluvy. Tiež žalovaná v konaní nepreukázala, že\nby pred uzatvorením zmluvy predložila žalobkyni potrebnú dokumentáciu, z ktorej by vyplývalo, že je\nmožné usporiadať vzťahy k pozemkom a stavbe len „jednoduchým právnym úkonom“, za ktorý žalovaná\noznačila podanie žalobkyne na kataster. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa\nmala v čase uzatvorenia zmluvy vedomosť o nároku uplatňovanom Hlavným mestom SR Bratislava a o\nspore vedenom medzi žalovanou a Hlavným mestom SR Bratislava, ktoré skutočnosti podporujú záver,\nže z podkladov, ktoré mala žalobkyňa k dispozícii vyplývalo, že môže ísť o časovo a právne zložitú vec.\n13. Ďalej sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobkyne, podľa ktorého argumentáciu žalovanej o\nneplnení povinnosti informovať klienta zo strany žalobkyne popiera skutočnosť, že návrh na zápis práva k\nnehnuteľnosti záznamom podaný dňa 20. júla 2015 bol podpísaný predsedom predstavenstva žalovanej,\nktorý podpísal i žiadosť o zápis geometrického plánu podanú dňa 25. júna 2015. Odvolací súd vyjadril\nnázor, že z obsahu čl. I bod 1 zmluvy nevyplýva povinnosť žalobkyne ako advokátky vykonať všetky\núkony právnej pomoci zmienené v tomto zmluvnom ustanovení, a vykonanie všetkých týchto úkonov\nnie je podmienkou na vyplatenie odmeny. Advokát je povinný poskytovať klientovi predovšetkým právne\nslužby, ktoré budú smerovať k dosiahnutiu požadovaného výsledku, pričom je na zvážení advokáta,\nvychádzajúc z konkrétnej situácie a charakteru veci, ktoré úkony vykoná. Odvolací súd zdôraznil, že zo\nskutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalovaná v priebehu spolupráce\nso žalobkyňou, a ani pri preberaní faktúry, vzniesla akúkoľvek reklamáciu alebo námietku ohľadom\nposkytnutých služieb advokáta, Odvolací súd teda dospel k záveru, že nebolo zistené, že by žalobkyňa\nako advokátka pri výkone činnosti pre žalovanú nepostupoval pri poskytovaní služieb s odbornou\nstarostlivosťou.\n14. Čo sa týka výšky dohodnutej odmeny, odvolací súd dal do pozornosti, že v čl. III ods. 1 písm. a)\nzmluvy bola dohodnutá paušálna odmena za úplné vybavenie veci vo výške 44 000 eur bez DPH.\n\nOdmena tak bola medzi advokátom a klientom dohodnutá v zmysle § 24 ods. 1 a 3 zákona o advokácii,\n§ 2 ods. 2 písm. b) a § 5 písm. b) vyhlášky. Žalovaná podpísaním zmluvy vyjadrila svoj súhlas s\npredmetom zmluvy, ako aj so spôsobom výpočtu odmeny, ktorej výšku dokonca sama upravila a navrhla,\nčo nebolo medzi stranami sporné. V konaní bolo pritom preukázané, že zo strany žalobkyne došlo k\núplnému vybaveniu danej veci, na základe čoho dôvodne namietala nesprávnosť aplikácie ustanovenia §\n6 vyhlášky pretože v konaní nebolo preukázané, že by jej patrila iba pomerná časť dohodnutej paušálnej\nodmeny. Keďže zápisom vecného bremena v prospech žalovanej došlo k splneniu predmetu zmluvy,\nžalovanej vznikla povinnosť zaplatiť celú zmluvnú odmenu dohodnutú v čl. III ods. 1 písm. a) zmluvy.\n15. Odvolací súd sa nestotožnil s výhradami žalovanej vo vzťahu k zmluvným ustanoveniam ohľadne\ndojednania odmeny za poskytnuté služby. Dospel k záveru, že dohodnutú odmenu nemožno považovať\nza neprimeranú, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, či dobrými mravmi. Z\nhľadiska obsahu a výkladu dojednanie výšky odmeny v čl. 3 bod 1 Zmluvy odvolací súd nepovažoval\nani za neurčité, nejasné, či nezrozumiteľné. Dal do pozornosti, že klient má možnosť zvoliť si advokáta\npodľa vlastného výberu, pričom konkurencia na trhu poskytovania právnych služieb je vzhľadom na\npočet advokátskych kancelárií pomerne intenzívna. Je v záujme klienta, aby pri voľbe právneho zástupcu\nprihliadol nielen na špecializáciu, ktorú právny zástupca deklaruje, ale aj na prístup advokáta, resp.\nkoncipienta ku klientovi, na rýchlosť, akou je advokát schopný reagovať na požiadavky klienta a pod.\n16. Po opätovnom posúdení uplatňovaného nároku odvolací súd dospel k záveru, že po zrušení\npôvodného rozhodnutia žalobkyňa preukázala dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie sumy\n48.000 eur, a žalovaná v tomto smere nepreukázala dôvodnosť svojej procesnej obrany.\n17. Čo sa týka výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti nároku na zaplatenie\n1 440 eur s príslušenstvom, odvolací súd po opätovnom preskúmaní prejednávanej veci s poukazom\nna znenie čl. III zmluvy zistil, že v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu je\npotrebné odkloniť sa od pôvodného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom uznesení z 20. júna\n2019 ohľadne posúdenia dotknutých ustanovení zmluvy, keď žalovaná neuhradila faktúru splatnú dňa\n14. januára 2016 na sumu 1 440 eur, v ktorej jej žalobkyňa refakturovala uhradené peňažné prostriedky\nsúvisiace s vyhotovením znaleckého posudku. Ustanovenie čl. III bod 1. písm. b) zmluvy nemožno\nvykladať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dojednaniami v čl. III (Odmena poskytovateľa\na platobné podmienky). Zmluvné strany sa v čl. III bod 3. zmluvy výslovne dohodli, že náklady na\nvyhotovenie znaleckého posudku budú hradené žalovanou osobitne popri odmene dohodnutej podľa\npredchádzajúcich bodov zmluvy. Náklad vo výške 1 440 eur za znalecký posudok tak nie je možné\nzapočítať do odmeny dohodnutej v bode 1 písm. a) článku III. zmluvy, ale patrí podľa názoru odvolacieho\nsúdu medzi tzv. priame náklady, ktoré nie je možné zahrnúť do odmeny advokáta, a na ich preplatenie\nmá žalobkyňa nárok. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobkyni vznikol i nárok\nna zaplatenie sumy 1 440 eur.\n18. Keďže žalovaná bola so splnením peňažného záväzku v omeškaní, žalobkyni vzniklo právo\npožadovať úrok z omeškania, pričom odvolací súd pri uložení tejto povinnosti vychádzal z ustanovenia\n§ 369 ods. 1 a 2 ObZ a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a priznal žalobkyni voči žalovanej právo\nna zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne z priznanej istiny. Pokiaľ ide o dobu omeškania,\npriznal žalobkyni právo na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti\nfaktúr vystavených žalobkyňou.\n19. Odvolací súd taktiež upriamil pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo\nveci III. ÚS 46/2013, v zmysle ktorého pre odvolací súd nevyplýva z § 226 OSP jeho viazanosť vlastným\nprávnym názorom, a teda môže svoj skorší záväzný právny názor napríklad aj pod vplyvom záväzného\nprávneho názoru ústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zmeniť. Potvrdzuje\nto aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj\npredchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého stupňa,\nktorým tento jeho skorší právny názor nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z\n24. októbra 2007 vo veci sp. zn. 28Cdo/3342/2007). Obdobne poukázal odvolací súd i na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku z 3. mája 2007 vo veci sp. zn. 22Cdo/1349/2006.\n\n20. Odvolací súd priznal žalobkyni aj uplatnený nárok na zaplatenie sumy 40 eur predstavujúci výšku\npaušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 ObZ v spojení\ns § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z..\n21. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) a žiadala,\naby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie,\nalternatívne aby ho zmenil tak, že v celom rozsahu potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie. Zároveň\npodala žalovaná návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť\ndovolania vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP.\n22. Namietala, že rozsudok odvolacieho súdu je nesprávny, vydaný v rozpore s procesnými\nustanoveniami, nakoľko sa odvolací súd odklonil od svojho vlastného právneho názoru vyjadreného v\nskoršom zrušujúcom uznesení. Odvolací súd podľa jej názoru dospel na základe zisteného skutkového\nstavu k nesprávnym záverom, keď skutočnosti, ktoré vyšli najavo, vyhodnotil na rozdiel od svojho\npredchádzajúceho rozhodnutia v neprospech žalovanej. Tiež žalovaná namietla, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že odvolací súd\nnapadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý bol založený práve na aplikácii\nprávneho názoru uznesenia odvolacieho súdu, čím poprel svoje predchádzajúce rozhodnutie. Odvolací\nsúd formuloval svoje právne posúdenie najmä v bode 24. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, pričom\ntieto otázky posúdil následne rozporne, keď prekvapivo dospel k záveru, že žalobkyni vznikol nárok\nna zaplatenie žalovanej sumy, ktorý odôvodnil najmä v bodoch 76., 77., 79., 80. a 81. odôvodnenia.\nDovolateľka poukázala aj na skutočnosť, že odvolací súd odklon od svojho predchádzajúceho právneho\nnázoru nijakým spôsobom neodôvodnil a túto zmenu sporovým stranám neavizoval. V bode 92.\nodôvodnenia len stroho poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 46/2013,\nktorého závery nie sú v žiadnom smere aplikovateľné na konkrétny prípad, nakoľko, ako z neho vyplýva,\nodvolací súd môže zmeniť svoj vlastný právny názor iba vo výnimočných prípadoch, ktoré boli v právnej\nteórii a judikatúre ustálené spravidla na 3 prípady, avšak v posudzovanom prípade nedošlo k žiadnemu\nz nich, nenastala zmena skutkového stavu, ani rozhodnutie o akejkoľvek prejudiciálnej otázke, nedošlo\nani k zmene judikatúry najvyššieho súdu alebo ústavného súdu či zmene zákona. V tejto súvislosti\ndovolateľka namietla aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku pre nedostatok a\nnezrozumiteľnosť dôvodov, vzhľadom na absolútnu absenciu riadneho, a presvedčivého odôvodnenia\nuvedeného odklonu. Uvedený postup je podľa dovolateľky potrebné posudzovať zvlášť negatívne, keďže\nzmenou rozsudku stratila možnosť namietať tento postup v rámci riadnych opravných prostriedkov v\nsúlade so zásadou dvojinštančnosti súdneho konania. Dovolateľka mala za to, že otázka záväznosti\na viazanosti odvolacieho súdu svojím vlastným predchádzajúcim právnym názorom predstavuje aj\nnaplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP.\n23. K namietanej nesprávnosti skutkových zistení a právneho posúdenia dovolateľka uviedla, že odvolací\nsúd vo vzťahu k odvolaciemu konaniu dokazovanie nedoplnil a ani nevykonal dôkazy nové, preto bol v\nzmysle ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací\nsúd podľa nej rozhodol bez akejkoľvek logickej súvzťažnosti na skutkové okolnosti preukázané pred\nsúdom prvej inštancie a nekriticky prebral jednostranné tvrdenia žalobkyne, absolútne poprel znenie a\nobsah zmluvy a nedostatočne sa zaoberal povahou a podstatou vecného bremena. V článku I. bod 1.\nzmluvy bol explicitne určený predmet zmluvy, pričom žalobkyňa sa zaviazala pre žalovanú usporiadať\nprávne vzťahy k pozemkom formou dohody alebo úspešného súdneho procesu s Hlavným mestom\nSR Bratislava. Odvolací súd pri posudzovaní otázky, čo je požadovaným výsledkom činnosti žalobkyne\nnevychádzal z obsahu zmluvy, ale z vlastných subjektívnych, ničím nepodložených úvah. Dovolateľka\nzopakovala, že k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom nachádzajúcim sa pod stavbou v jej\nvlastníctve v zmluve dohodnutým spôsobom nedošlo.\n24. K bodu 77. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka uviedla, že odvolací súd sa\nbezvýhradne stotožnil s argumentáciou žalobkyne o údajnom náročnom naštudovaní dokumentov, ktoré\nsi mala sama zabezpečovať, čo nebolo nijakým spôsobom preukázané a predmetné závery nemajú\noporu v skutkovom stave zistenom súdom prvej inštancie v súlade s ustanovením § 383 CSP. Ako\nvyplýva z predloženého prehľadu činnosti, žalobkyňa za svoju činnosť prevzala od žalovanej zálohu\nvo výške 4 000 eur. Žalobkyňa ani pri jednom úkone neuviedla dátum realizácie, pričom pri podstatnej\nväčšine činností nejde o úkony právnej služby, za ktoré by jej mal vzniknúť nárok na odmenu. Prehľad\nčinnosti bol naviac žalovanej prvýkrát predložený až ako príloha k vyjadreniu z 10. februára 2020, a to\nnapriek tomu, že predloženie vyúčtovania spolu so zoznamom úkonov bolo povinnosťou žalobkyne už\npri vystavení faktúry dňa 4. novembra 2015. Podľa dovolateľky je absurdné, že odvolací súd za právnu\n\nčinnosť žalobkyne považoval napríklad objednanie geodetických prác a znaleckého posudku. K bodu\n77. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka taktiež uviedla, že samotný zápis budovy v\nkatastri nehnuteľností s ohľadom na § 24 ods. 1 druhá veta zákona č. 183/1992 Zb. nebol relevantný,\na najmä nepredstavoval naplnenie predmetu zmluvy.\n25. Ďalej dovolateľka uviedla, že po oboznámení sa s obsahom podstaty činnosti žalobkyne listom z 19.\nnovembra 2015 vrátila žalobcovi faktúru a reklamoval poskytnuté plnenie. Tvrdenie odvolacieho súdu\nuvedené v bode 80. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovaná nereklamovala právne služby pri\nprevzatí listov vlastníctva od žalobkyne alebo v priebehu poskytovania právnych služieb, je absolútne\ntendenčné.\n26. K bodu 79. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka uviedla, že ak by mala vedomosť\no spôsobe vybavenia jej veci formou deklaratórneho zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností,\nnemusela by na tento účel osloviť žalobkyňu ako odborne spôsobilú osobu na poskytovanie právnych\nslužieb za odplatu. K bodu 80. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka uviedla, že\nbolo preukázané, že žalobkyňa ako advokátka nevykonala žiaden z úkonov z dohodnutého rozsahu\nprávnych služieb v zmysle uzavretej zmluvy, a teda sa nenaplnil jej predmet. Požadovaným výsledkom\nčinnosti žalobkyne malo byť uzatvorenie zmluvy s hlavným mestom SR Bratislava o prevode vlastníctva\nk pozemkom, ku ktorému mala žalobkyňa dospieť tak, že bude zastupovať žalovanú pri rokovaniach\ns hlavným mestom SR Bratislava a vykonávať s tým spojenú činnosť. Keďže žalobkyňa už od\nsamotného začiatku nepostupovala s odbornou starostlivosťou podľa zákona o advokácii, nepatrí jej\nodmena za žiaden z úkonov právnej služby. Dovolateľka zdôraznila, že žalobkyňa doposiaľ žalovanému\nnevyúčtovala ani poskytnutú zálohu vo výške 4 000 eur, s čím sa odvolací súd vôbec nevysporiadal a\nnezapočítal ju do odmeny.\n27. K bodu 81. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka uviedla, že nie je zrejmé, na\nzáklade akých skutočností dospel odvolací súd k záveru, že dohodnutú odmenu nemožno považovať\nza neprimeranú, resp. v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, či dobrými mravmi, ktorý\nje naviac v rozpore s predchádzajúcim právnym názorom odvolacieho súdu. Dovolateľka mala za\nto, že odmena vo výške 52 800 eur za poskytnutú právnu službu - podanie návrhu na zápis do\nkatastra je neprimeraná a odporujúca dobrým mravom, pričom zdôraznila, že nenamietala iba výšku\ndojednanej odmeny, ale celkovo vznik nároku na ňu, keďže žalobkyňa nesplnila predmet zmluvy.\nSúčasne namietala, že odmena nebola dojednaná platne z dôvodu rozporu s ustanovením § 265\nObchodného zákonníka.\n28. K bodu 90. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka uviedla, že z čl. III bod 3. zmluvy\nvyplýva, že priame náklady, teda aj náklady na znalecké dokazovanie vo výške 1 440 eur, majú byť\nhradené klientom osobitne, ak nebol na ne poskytnutý preddavok. Preddavok vo výške 4 000 eur však\nposkytnutý bol, čo nebolo medzi stranami sporné, a bol poskytnutý v dostatočnej výške na úhradu\nnákladov na vypracovanie znaleckého posudku. Odvolací súd nárok žalobkyne posúdil v rozpore so\nzmluvou.\n29. Dovolateľka tiež namietala aj porušenie princípu rovností zbraní a kontradiktórnosti konania tým,\nže odvolací súd jej nedoručil vyjadrenie žalobkyne z 24. februára 2021, ktoré bolo v poradí 4. písomné\npodanie žalobkyne v odvolacom konaní nad rámec príslušných ustanovení CSP, pričom je zrejmé, že\nodvolací súd naň prihliadal a tvorí riadnu súčasť súdneho spisu.\n30. K dovolaniu bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom žiadala dovolanie v časti podľa § 420\npísm. f) CSP odmietnuť ako neprípustné a dovolanie v časti podľa § 421 ods. 1 CSP odmietnuť z dôvodu\nnevymedzenia dovolacieho dôvodu zákonným spôsobom. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania. V predmetnom vyjadrení uviedla, že nie je pravdou, že by súd prvej inštancie\npo vrátení veci nezopakoval a nedoplnil dokazovanie. Čo sa týka odvolacieho konania, odvolací súd\nmal v danej veci v zmysle § 390 CSP povinnosť rozhodnúť sám, a nakoľko bolo vo veci nariadené\npojednávanie, došlo k zopakovaniu dokazovania aj priamo odvolacím súdom. Za nedôvodné považovala\naj tvrdenia o prekvapivom rozhodnutí a viazanosti odvolacieho súdu vlastným skorším názorom napriek\ntomu, že došlo k doplneniu a zopakovaniu dokazovania priamo odvolacím súdom.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) po\nzistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.\n32. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“\n\na dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako\ntretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho\nsúdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n33. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nrozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z\ntejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n34. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa\ndovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti\ndovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.\nj. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd\nje dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP).\n35. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania o. i. z ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým,\nže zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa\nktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n36. Dovolateľka v dovolaní podrobne rozoberala závery odvolacieho súdu vyslovené v jeho skoršom\nrozhodnutí.\n37. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí odvolacieho súdu v predmetnom spore zistil,\nže odlišné právne názory prezentované odvolacím súdom sa týkali nákladov na vyhotovenie znaleckého\nposudku (1 440 eur), keď odvolací súd v skoršom rozhodnutí v bode 24. odôvodnenia konštatoval,\nže sa stotožňuje s názorom žalovanej, že náklad na vyhotovenie znaleckého posudku nie je priamym\nnákladom zmysle článku III bod 3 zmluvy, ako nesprávne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsúd prvej inštancie, ale je potrebné ho považovať za náklad, ktorý bol žalobkyňou uhradený z preddavku,\nktorý jej na tento účel poskytla žalovaná v článku III bod 1 písm. b) zmluvy, a ktorý bol dohodnutý\nako súčasť odmeny dojednanej v článku III bod 1. písm. a) zmluvy, pričom v zmysle článku III bod 3\nzmluvy, priame náklady majú byť hradené klientom osobitne popri dohodnutej odmene v prípade, ak na\nne nebol poskytnutý preddavok a vzhľadom na skutočnosť, že podľa článku III. bod 1 písm. b) zmluvy\nna znalecký posudok preddavok poskytnutý bol, súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď uložil\nžalovanej povinnosť uhradiť dvakrát ten istý náklad, a to jednak vo forme preddavku podľa článku III bod\n1 písm. b) zmluvy a jednak vo forme priameho nákladu podľa článku III bod 3 zmluvy.\n38. Pokiaľ dovolateľka poukazovala aj na ostatné časti bodu 24. odôvodnenia skoršieho rozhodnutia\nodvolacieho súdu (že k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom došlo zákonom, a nie činnosťou\nžalobkyne, ktorá ako advokátka nevykonala žiadnu z dohodnutého rozsahu právnych služieb a\nnedosiahla zmluvne požadovaný výsledok pre žalovanú, pričom jej konanie a zmluvne dohodnutú\nodmenu bolo potrebné právne posúdiť s ohľadom na ustanovenia § 18 ods. 2 až 5 zákona o advokácii, §\n265 Obchodného zákonníka a rovnako s ohľadom na § 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a že keď žalobkyňa\nzistila, že právne vzťahy k predmetnému pozemku boli vysporiadané zákonom, bola povinná o tom\nžalovaného upovedomiť a dohodnutú odmenu primerane znížiť), dovolací súd konštatuje, že odvolací\nsúd uviedol konkrétne námietky žalovanej a súčasne k nim konštatoval, že súd prvej inštancie sa s nimi\nnedostatočne vysporiadal a právne závery k nim nedostatočne zdôvodnil, preto nie je možné uzatvoriť,\nže by k tejto časti odvolacích námietok odvolací súd v skoršom rozhodnutí vyslovil konkrétny právny\nnázor, ktorý by mohol byť konfrontovaný s právnym názorom v jeho dovolaním napadnutom rozhodnutí.\n39. K bodu d) na strane 6 dovolania, v ktorom dovolateľka poukázala na konštatovanie, odvolacieho\nsúdu, že nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať konanie, ktoré charakterizoval súd prvej\n\ninštancie i vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná dôverovala žalobkyni ako advokátke a vyhľadal u nej\nna tento účel právnu pomoc, dovolací súd uvádza, že tento bod sa týka právneho názoru vysloveného\nv bode 18. skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie na č. l. 168 spisu ohľadne aplikácie § 49a\nObčianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a poučovacej povinnosti žalobkyne a posúdenia otázok, ktoré\nsúd prvej inštancie hodnotil ako omyl žalovanej, ktorý odvolací súd v skoršom rozhodnutí považoval za\nnesprávny. Toto tvrdenie dovolateľky je potrebné hodnotiť v kontexte celého odseku bodu 24. skoršieho\nrozhodnutia odvolacieho súdu a nie izolovane tak, ako ho formulovala dovolateľka. V poslednom\nodseku bodu 24. skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu odvolací súd konštatoval, že záver skoršieho\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, že žalovaná nepostupovala s obvyklou mierou opatrnosti, nie je\naplikovateľný na prejednávanú vec, ani ustanovenie § 49a OZ, keď žalovaná dôverovala žalobkyni ako\nadvokátke. Nie je možné konštatovať, že by rozhodnutie odvolacieho súdu obsahovalo odlišné právne\nnázory týkajúce sa aplikácie § 49a OZ, neospravedlniteľného omylu.\n40. V bode c) na strane 6 dovolania dovolateľka uviedla, že odvolací súd poukázal na skutočnosť, že\nžalobkyňa ako advokátka žalovanú ako svojho klienta neupovedomila o tom, že vecné bremeno jej patrí\nzo zákona a žalovaná mala za to, že je potrebné vykonať množstvo náročných činností pre usporiadanie\nprávnych vzťahov k pozemkom.\n41. V bode e-f) na strane 6 dovolania dovolateľka uviedla, že odvolací súd poukázal na to, že žalobkyňa\nako advokátka mala postupovať s odbornou starostlivosťou a keď zistila skutočnosť, že právne vzťahy\nk predmetnému pozemku boli vysporiadané zákonom, bola povinná o tom žalovanú upovedomiť a\nzmluvne dohodnutú odmenu primerane znížiť.\n42. V bode g) na strane 6 dovolania dovolateľka poukázala na to, že odvolací súd sa stotožnil s názorom\nžalovanej, že náklad za vyhotovenie znaleckého posudku nie je priamym nákladom v zmysle č. III bod. 3\nzmluvy, ale je potrebné ho považovať za náklad, ktorý bol žalobkyňou uhradený z preddavku žalovanej,\na ktorý bol dohodnutý ako súčasť odmeny.\n43. Dovolací súd sumarizuje, že odklon skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu oproti právnemu názoru\nvyslovenému v napadnutom rozhodnutí odvolacieho súdu sa týka názoru formulovaného v bodoch c),\nef), g) a čiastočne v bode d) na strane 6 dovolania.\n44. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v skoršom rozhodnutí vyslovil právny názor pre ďalšie\nkonanie na súde prvej inštancie, pričom toto skoršie rozhodnutie vzhľadom na jeho výrokovú časť\nnemohlo byť podrobené dovolaciemu prieskumu.\n45. Vo veci bolo potrebné ustáliť, či je odvolací súd povinný v prípade rozhodovania v tej istej veci\npri rovnakej skutkovej a právnej situácii a rovnakom zložení senátu riadiť sa svojím skorším právnym\nnázorom už vysloveným v súdnom rozhodnutí, a to aj v prípade, keď pri opätovnom prejednaní odvolania\n(po novom rozhodnutí súdu prvej inštancie), sa v „novom“ odvolacom konaní javí potreba rozhodnúť na\nzáklade iných právnych argumentov a iného vyhodnotenia rovnakého skutkového a právneho stavu, na\nzáklade iného posúdenia zisteného skutkového stavu, iného výkladu právnych noriem, alebo je odvolací\nsúd povinný aplikovať na rovnaký skutkový a právny stav veci relevantnú právnu úpravu tak, aby jeho\nrozhodnutie bolo zákonné a spravodlivé, aj keď skoršie právne názory ním vyslovené v jeho skoršom\nrozhodnutí tento nový záver popierajú, resp. sú s ním v rozpore.\n46. Podľa dovolacieho súdu má byť rozhodovanie súdov vždy zákonné a spravodlivé. Vyplýva to\naj z ústavného princípu spravodlivého súdneho rozhodnutia, keď súdy sú povinné vyhodnotiť všetky\nskutkové a právne okolnosti veci, čo však v prípade skoršieho rozhodovania odvolacieho súdu,\nktorý zrušil skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, (nejedná sa\no konečné rozhodnutie vo veci), nemusí byť vždy naplnené, hlavne ak sa vec vracia za účelom\ndoplnenia skutkového stavu, vykonania dôkazov, doplnenie dokazovania, doplnenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie o riadne dôvody rozhodnutia. V prípade, že skutková a právna stránka veci je aj po zrušení\nrozhodnutia odvolacím súdom rovnaká, nie je možné absolútne vylúčiť, že by pri opätovnom prejednaní\nodvolania pri rovnakých skutkových zisteniach súd, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou vo veci,\nposúdil vec s odstupom času inak a videl aplikáciu zákona a princípu spravodlivosti pri rozhodovaní\ninak ako prezentoval a uviedol v skoršom zrušujúcom rozhodnutí odlišné dôvody pre rozhodnutie vo\nveci, a to bez splnenia podmienok judikovaných pre zmenu vysloveného právneho názoru súdu (bližšie\nrozhodnutie III. ÚS 46/2013). Dilemou je, či je odvolací súd, ktorý rozhoduje v merite veci s konečnou\nplatnosťou, viazaný svojím skorším právnym názorom na vec.\n47. Uvedenú otázku je predovšetkým potrebné posúdiť z hľadiska toho, či v prípade, že zistená skutková\nstránka veci je po zrušení skoršieho rozhodnutia zachovaná, teda rovnaká ako pri skoršom rozhodovaní\nsúdu prvej inštancie. Ďalšou otázkou je, či nové rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozhoduje v merite\nveci s konečnou platnosťou, v prípade, že by napĺňalo atribúty zákonného a spravodlivého rozhodnutia,\n\nnie je možné považovať za prekvapivé rozhodnutie, vzhľadom aj na skorší názor odvolacieho súdu v\nrozhodnutí, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n48. Podmienky, za akých sa odvolací súd môže v tej istej veci a v tom istom zložení senátu odkloniť od\nsvojho skoršieho rozhodnutia a vysloveného právneho názoru a zmeniť nielen vyslovený právny názor\nale aj výrok rozhodnutia, sú stanovené Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), medzinárodnými\nzmluvami a CSP. Ak odvolací súd rozhodol v zásade v tej istej veci, v rovnakom zložení členov senátu,\nbez doplnenia dokazovania, a pri nezmenenom skutkovom stave s diametrálne odlišným výsledkom, a\nzmenu svojho názoru primeraným spôsobom neodôvodnil, musí dovolací súd preskúmať, či je z tohto\ndôvodu jeho rozhodnutie v rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n49. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej\nalebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť je ústavne\nneudržateľná (I. ÚS 564/2012, III. ÚS 328/05 <.). Ak si odvolací súd pri opätovnom prejednávaní v\nporadí druhého odvolania uvedomil, že by nebolo legitímne a ústavne akceptovateľné, aby zotrval na\nprávnom názore, o nesprávnosti ktorého sa pri následnom prejednaní veci medzitým zrejme presvedčil,\na skutkové a právne osobitosti prípadu posúdil inak, mohol pri dôkladnom a presvedčivom odôvodnení\nodklonu a za dodržania zákonných podmienok uvedených v čl. 2 ods. 3 CSP, § 382 a ďalších ustanovení\nCSP rozhodnutie napadnuté odvolaním zmeniť.\n50. Aj keď zmena skoršieho, pre súd prvej inštancie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, je\nv zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny\nprincíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom. Opodstatneným dôvodom\nodlišného právneho názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších súdov judikatúrou\nnajvyššieho súdu alebo ústavného súdu. (III. ÚS 46/2013 <.)\n51. V zmysle právnej vety nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) z 25.\napríla 2012 vo veci sp. zn. II. ÚS 541/2011 <., „Realizácia procesných práv účastníka konania,\nktorú mu priznáva Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) na zabezpečenie ochrany práv\na oprávnených záujmov účastníkov v dovolacom konaní, je znemožnená, ak dovolací súd zmení\nrozhodnutie odvolacieho súdu na základe právneho dôvodu, ktorým sa tak prvostupňový, ako ani\nodvolací súd v konaní ani vo svojich rozhodnutiach nezaoberali a ku ktorému sa účastníci nevyjadrovali,\npretože na to nemali dôvod. Ak dovolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 241 ods. 3 OSP\nv spojení s § 213 ods. 2 OSP, aby sa vyjadril k možnej aplikácii ustanovenia právneho predpisu, ktoré\npri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo podľa názoru dovolacieho súdu pre rozhodnutie\nvo veci rozhodujúce, porušil tým základné právo sťažovateľa na spravodlivý proces a na súdnu ochranu\ngarantovanú sťažovateľovi ako účastníkovi konania podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n52. V zmysle právnej vety nálezu ÚS SR z 5. decembra 2017 vo veci sp. zn. I. ÚS 736/2016, „O\nprekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na\niných zásadne odlišných právnych záveroch ako súd prvého stupňa, pričom zároveň odvolací súd\núčastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník\nkonania nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska\ndoterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili ako významné.\n53. Dovolací súd v rozhodnutí z 23. januára 2019 vo veci sp. zn. 3Cdo/9/2018 uviedol, že „z\npohľadu predvídateľnosti rozhodovania súdov nežiadúcu prekvapivosť totiž zákon spája len s rizikom\npoužitia skôr nepoužitej právnej úpravy bez poskytnutia stranám možnosti argumentovať tiež v smere\nvýznamnosti (alebo naopak nevýznamnosti) takejto skôr nepoužitej úpravy, od odvolacieho súdu však\nnevyžaduje obrazné „odkrytie kariet“ tým, že stranám sporu objasní i dôvody, pre ktoré považuje skôr\nnepoužitú úpravu za rozhodujúcu, resp. im tiež ozrejmí (viac či menej detailne), aké je podľa neho\nsprávne, teda dostatočne komplexné a na všetky prípadné otázky pomýšľajúce právne posúdenie\nveci. Následne v rozhodnutí z 24. novembra 2022 vo veci sp. zn. 5Obdo/40/2021 <. uviedol, že\n„odvolací súd teda môže (napríklad, ale nie výlučne, aj pod vplyvom záväzného právneho názoru\nústavného súdu vysloveného v konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) svoj skorší\nprávny názor zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací súd nepostupuje v rozpore\ns procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor zmení a potvrdí\nrozhodnutie nerešpektujúce skorší právny názor odvolacieho súdu. Aj keď zmena skoršieho právneho\nnázoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s\nohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom“.\n\n54. Podľa názoru dovolacieho súdu má odvolací súd prioritne vydávať zákonné a spravodlivé\nrozhodnutia za predpokladu jeho riadneho odôvodnenia, aj keď z pohľadu strany sporu by bolo takéto\nrozhodnutie, vzhľadom na skoršie rozhodnutie s inými právnymi názormi považované za prekvapivé.\nPrávo na spravodlivé rozhodnutie vo veci samej v sebe konzumuje ako vyšší princíp a vyšší ekvivalent aj\nrozhodnutie s prvkami prekvapivosti, inými slovami, nie je porušením práva strany sporu na spravodlivý\nproces postup odvolacieho súdu, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou vo veci samej zákonne a\nspravodlivo, aj keď jeho závery sú prekvapivé vzhľadom na prezentované závery v jeho skoršom\nrozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu sa nevymyká zo zákonného rámca, procesný\npostup súdov, ktoré konali v zmysle ustanovení CSP, nemožno považovať za porušenie práva na\nspravodlivý proces. Odklon odvolacieho súdu od skoršieho rozhodnutia považoval dovolací súd za\nzrozumiteľný a riadne odôvodnený. Tento záver je v súlade s rozhodovacou činnosťou ÚS SR vo veciach\nI. ÚS 564/2012, III. ÚS 328/2005, III. ÚS 46/2013, III. ÚS 6/2023, NS SR v rozhodnutiach z 26. apríla\n2023 vo veci sp. zn. 4Cdo/81/2022 a z 27. mája 2021 vo veci sp. zn. 7Cdo/21/2021, ako aj Najvyššieho\nsúdu Českej republiky v rozhodnutiach z 24. októbra 2007 vo veci sp. zn. 28Cdo/3342/2007 a z 3. mája\n2007 vo veci sp. zn. 22Cdo/1349/2006.\n55. K dovolateľkou namietanej nesprávnosti skutkových zistení (bod 23. tohto odôvodnenia) dovolací\nsúd upriamuje pozornosť na to, že v zmysle ustanovenia § 442 CSP je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd a sám dokazovanie nevykonáva, z čoho vyplýva, že skutkový stav veci zistený\nodvolacím súdom nepodlieha prieskumu v dovolacom konaní. V dovolacom konaní preto dovolací\nsúd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), nakoľko v\ndovolacom konaní je dokazovanie vylúčené. Dovolaním sa preto nemožno domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko\ndokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať,\nprípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384 <. CSP).\nSúd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho\ndôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy;\nna rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§\n442 CSP). Čo sa týka dovolateľkou namietaného nesprávneho právneho posúdenia (taktiež bod 23.\ntohto odôvodnenia), za nesprávne právne posúdenie nemožno považovať tvrdenie, že odvolací súd z\nvykonaného dokazovania nezistil správne skutkový stav, a vec preto nesprávne právne posúdil, a to\nvo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky. Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť skutkových zistení\na vyhodnotenia dôkazov, nenamieta riešenie právnej otázky a nevymedzil právnu otázku, nie je daný\npriestor dovolaciemu súdu v posudzovaní všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré\npred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd (bod 18. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 30. septembra 2021, č.k. II. ÚS 424 2021-22)\n56. V bode III písm. A na strane 10 dovolania dovolateľka namieta, že odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu v bodoch 76. a 77. je nedostatočné, nie je zdôvodnený odklon odvolacieho súdu od\nsvojho skoršieho rozhodnutia, ani vysporiadanie sa s argumentami žalovanej ohľadne vysporiadania\nvzťahov postupom podľa zákona č. 182/1993 Zb, Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na\nzdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v bodoch 71. - 91. a konštatuje, že obsah a rozsah (10 strán)\ntohto odôvodnenia považuje za vecne a argumentačne dostatočné, a teda rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorý uvádza určité podrobnosti, ako aj dôvody pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie,\npovažuje za riadne odôvodnené.\n57. Keďže zistený skutkový stav vyjadrený odvolacím súdom a jeho vyhodnotenie, ako aj z nich\nvyplývajúce právne posúdenie môže byť predmetom dovolacieho konania len z dôvodov § 420 písm. f)\nCSP, dovolací súd konštatuje, že dovolacie dôvody vyjadrené v bode III strana 10 dovolania nepreukázali\nnedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. K zdôvodneniu odklonu odvolacieho súdu\nod svojho skoršieho rozhodnutia v bode 92. odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 46/2013. Odvolací súd v bodoch\n71. a nasl. odôvodnenia rozhodnutia uvádza skutkové a právne argumenty, teda dôvody, na základe\nktorých zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj pôvodný právny názor.\n58. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalovanej na\nspravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené. Z rozhodnutia odvolacieho\nsúdu sú aj pre dovolací súd zrejmé a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré súd považoval nárok žalobkyne za\ndôvodný. Závery odvolacieho súdu premietnuté do odôvodnenia rozhodnutia vychádzajú zo zisteného\nskutkového stavu. Dovolací súd konštatuje, že nezistil dôvody prípustnosti dovolania z uvedených\ndôvodov podľa § 420 písm. f) CSP.\n\n59. Ďalej dovolateľka v bode III písm. B na strane 13 dovolania namietala odôvodnenie odvolacieho\nsúdu v bode 77. odôvodnenia jeho rozhodnutia (bod 24. tohto odôvodnenia), v ktorom sa stotožnil\ns argumentáciou žalobkyne o údajnom náročnom naštudovaní dokumentov a ďalších náročných\nčinnostiach. K tomuto dovolací súd konštatuje, že nemá kompetenciu hodnotiť rozsah, ako aj samotné\nhodnotenie dôkazov vykonaných súdmi v inštančnom postupe, kompetencia dovolacieho súdu je len\nvyhodnotiť, či hodnotenie dôkazov bolo súladné so zákonom a riadne zdôvodnené, logické, inak nie je\nkompetentný dovolací súd do hodnotenia dôkazov súdom konajúcim v inštančnom postupe zasahovať.\n60. Pokiaľ ide o uvedenú polemiku ohľadne hodnotenia Prehľadu právnej a inej činnosti žalobkyne,\ndovolací súd bol oprávnený uvedené dovolacie námietky preskúmať len z hľadiska, či hodnotenie\nvykonaných dôkazov je logické, vyplýva zo zisteného skutkového stavu, je presvedčivé a v tomto\nsmere je riadne odôvodnené v rozhodnutí odvolacieho súdu. Hodnotenie odvolacieho súdu k uvedeným\nnámietkam dovolateľky je súčasťou zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu najmä v bodoch 76.,\n77. a 80., v ktorých odvolací súd uviedol dôvody rozhodnutia vo vzťahu k argumentácii žalovanej,\nktorá je súčasne aj argumentáciou žalovanej v podanom dovolaní. Podľa názoru dovolacieho súdu je\nzdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a hodnotenie vykonaného dokazovania odvolacím súdom\ndostatočné, a nie je možné konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu a podľa § 420 písm. f) CSP.\n61. K dovolacím dôvodom uvádzaným v bode C na stranách 16 - 17 dovolania (č. l. 659 spisu), keď\ndovolateľka napáda bod 79. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a zdôrazňuje, že žalobkyňa ako\nadvokátka nesplnila povinnosti informovať klienta o postupe vybavenia veci podaním návrhu na zápis do\nkatastra nehnuteľností, a tak získala dohodnutú vysokú odmenu, dovolací súd uvádza, že odvolací súd\nsvoje argumenty pre priznanie advokátskej odmeny riadne zdôvodnil v rozhodnutí najmä v bodoch 77.\na 78., i v nadväzujúcich bodoch odôvodnenia. K otázke postupu žalobkyne s odbornou starostlivosťou\nsa vyjadril odvolací súd v bode 80 odôvodnenia. Na tento bod nadväzujú, a sú vo vzájomnej súvislosti\naj predchádzajúce a nasledujúce body rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže rozhodnutie odvolacieho\nsúdu tvorí jeden celok, tieto závery sú aj súčasťou zdôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu k\npredchádzajúcim bodom dovolania A, B, a teda aj C (bod III dovolania, č. l. 652 spisu). Podľa dovolacieho\nsúdu sa zdôvodnenie tejto argumentácie prelína aj ďalšími dovolacími dôvodmi, a keďže rozhodnutie a\njeho zdôvodnenie je potrebné hodnotiť ako celok, je potrebné hodnotiť aj dôvody uvádzané dovolateľkou\nv dovolaní v bode III. a V., v ktorých dovolateľka poukazuje na bod 80. zdôvodnenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu, s ktorým nesúhlasí. V dovolacom konaní bol dovolací súd kompetentný posúdiť,\nči zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu napĺňa právo strany sporu na spravodlivý proces, či\nrozhodnutie odvolacieho súdu je riadne zdôvodnené.\n62. Obdobne v bode III. F dovolania (č. l. 664 - 665 spisu) poukazuje dovolateľka na body 80.\na 81. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a argumentuje tvrdeniami, ktoré už uvádzala v\npredchádzajúcich bodoch dovolania v rámci námietok týkajúcich sa nenaplnenia predmetu zmluvy zo\nstrany žalovanej ako nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom, skutočnosť, že odvolací súd nezisťoval, aké konkrétne služby žalobkyňa žalovanej podľa zmluvy\nposkytla, ich určitosť, relevantnosť a potrebu ich vykonania, neakceptoval argumentáciu žalovanej\no výške odmeny, teda nárok len na tarifnú odmenu, vyúčtovanie poskytnutého preddavku zo strany\nžalobkyne. Ďalej v bode III. G dovolania (č. l. 665 - 666 spisu) spochybňuje bod 90. odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu, poukazuje na neplatnosť dojednania odmeny v rozpore s § 265 ObZ,\npričom uvedené argumenty sa týkajú v predchádzajúcich bodoch dovolania uvádzaných argumentov.\n63. Z odôvodnenia k predchádzajúcim dovolacím dôvodom vyjadreným v predchádzajúcim častiam bodu\nIII. dovolania vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vo vzťahu k námietkam dovolateľky riadne\nzdôvodnené. Podľa názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd s názormi prezentovanými odvolacím\nsúdom v skoršom rozhodnutí z 20. júna 2019 vysporiadal. Dovolací súd konštatuje, že v skoršom\nrozhodnutí odvolací súd nevyslovil názor, či je nárok v súlade s § 18 ods. 5 zákona o advokácii, §\n265 ObZ a § 2 vyhlášky, ale uložil súdu prvej inštancie v zmysle uvedených zákonných ustanovení\nvec posúdiť. Dovolací súd v tomto smere poukazuje na bod 24. skoršieho rozhodnutia odvolacieho\nsúdu (druhý odsek, posledná veta). Súd prvej inštancie sa k tomuto právnemu posúdeniu vyjadril\nv bodoch 30. a 31. odôvodnenia svojho rozhodnutia, ktoré nadväzujú aj na predchádzajúce body\nodôvodnenia. Odvolací súd sa v novom rozhodnutí, ktoré je predmetom dovolacieho prieskumu, k\nuvedeným námietkam dovolateľky vyjadril v bodoch 77., 78., 80., 81., 82. a 84. Bolo potrebné, aby\ndovolací súd v dovolacom konaní vyhodnotil, či zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu\nk týmto námietkam zodpovedá právu strany sporu na spravodlivý proces, a či je toto rozhodnutie riadne\nzdôvodnené.\n64. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd svoj právny názor v odvolaním napadnutom rozhodnutí\nuviedol a zdôvodnil riadne, nie je možné konštatovať, že by jeho závery boli protichodné, všeobecné,\n\nnelogické, v rozpore so zisteným skutkovým a právnym stavom veci. Preto ani vo vzťahu k bodu III. F\ndovolania nie je možné konštatovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Vo vzťahu k\nbodu III. G dovolania dovolací súd konštatuje, že v tomto bode dovolateľka spochybňuje dôvod priznania\nčiastky 1 440 eur (výrok III rozhodnutia odvolacieho súdu) a poukazuje na vyslovený skorší právny názor\nodvolacieho súdu, ktorý je odlišný od názoru odvolacieho súdu prezentovaného v dovolaní napadnutom\nrozhodnutí. K tomuto dovolací súd poukazuje na predposledný odsek bodu 24. skoršieho rozhodnutia\nodvolacieho súdu, kde odvolací súd uviedol, že náklad na vyhotovenie znaleckého posudku mal byť\nzapočítaný do preddavku 4 000 eur, a nemal byť duplicitne uplatnený ako súčasť nároku na odmenu.\n65. Odvolací súd priznal v napadnutom rozhodnutí žalobkyni sumu 1 440 eur (výrok III.) popri odmene\nvo výške 48 000 eur, pričom svoje závery v tomto smere zdôvodnil v bode 90 odôvodnenia. Dovolací\nsúd konštatuje, že tieto závery sú v porovnaní s jeho skorším rozhodnutím diametrálne odlišné, napriek\ntomu je však zdôvodnenie výroku III. riadne, a to v kontexte ostatných bodov odôvodnenia, preto\nnemožno konštatovať, že právo dovolateľky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, aj vzhľadom\nna vymedzenie dovolacej námietky, bolo porušené.\n66. V bode III H dovolania dovolateľka tvrdila, že odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadal na všetky\nskutočnosti, ktoré vyšli najavo, že vychádza len z tvrdení žalobkyne a jej argumentáciu prevzal do\nrozhodnutia, a to v rozpore s názorom odvolacieho súdu vyjadreným v skoršom rozhodnutí. Dovolací\nsúd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia krajského súdu, jeho rozsiahlymi dôvodmi v bodoch 69.\naž 90. odôvodnenia, považoval toto odôvodnenie za riadne a dostatočné.\n67. Vo vzťahu k dovolacím dôvodom vyjadreným v bode IV. na strane 24 dovolania (č. l. 667 spisu), v\nktorom dovolateľka poukázala na porušenie zásady rovnosti zbraní a koncentračnej zásady, dovolací\nsúd po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 34. odôvodnenia konštatuje, že\nžalobkyňa podala vyjadrenie z 24. februára 2021 (č. l. 551 spisu), ku ktorému sa odvolací súd vyjadril v\nbode 79. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Obsah vyjadrenia žalobkyne korešponduje s jej vyjadrením k\nodporu z 9. februára 2016 (č. l. 238 spisu), ktoré bolo žalovanej doručené a žalovaná sa k nemu vyjadrila\npodaním z 21. júla 2016 (č. l. 60 spisu). Preto nie je možné konštatovať, že by žalovaný o obsahu tvrdení\nžalobkyne nemal vedomosť. Ani z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že obsah tohto podania a\njeho vyhodnotenie odvolacím súdom bolo východiskom pre rozhodnutie odvolacieho súdu vyjadrené vo\nvýrokovej časti rozhodnutia, keď skutočnosti uvádzané v bode 34. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu v jeho konštatačnej časti mapovali situáciu, ktorá nastala pred uzatvorením zmluvy (8. apríla 2015),\na na tieto skutočnosti pri rozhodovaní odvolací súd neprihliadal.\n68. Dovolací súd nezistil v dovolaní namietanom postupe odvolacieho súdu pochybenie, ktoré by priamo\nmalo vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.\n69. V poslednom bode dovolania dovolateľka poukázala na zbytočnosť vytýčenia verejného zasadnutia\nodvolacím súdom, kde len opakoval dôkazy. Dovolateľka vyslovila podozrenie, že právny zástupca\nžalobkyne „tušil“, aké bude rozhodnutie odvolacieho súdu. Tieto námietky dovolateľky nepreukazujú\nporušenie procesných noriem v konaní a rozhodovaní odvolacieho súdu. Nie je možné relevantne\nkonštatovať, že by žalovaná preukázala zaujatosť odvolacieho súdu vo veci, resp. jednotlivých sudcov,\nktorí vo veci konali, pre ich vzťah k právnemu zástupcov, ani porušenie procesných predpisov\nupravujúcich vyhlásenie rozhodnutia formou verejného vyhlásenia rozhodnutia.\n70. Z uvedeného vyplýva, že v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie nie je\nprocesne prípustné a dovolací súd ho v zmysle § 447 písm. c) CSP odmietol.\n71. Pokiaľ dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania aj z ustanovenia § 421 CSP,\nmá viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam\nv tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,\nako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad,\nna ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú\nk jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť\nv dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu\notázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\nzároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu nebola riešená, alebo je rozhodovaná rozdielne. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd\nneprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil\n\nv dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja\nprocesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z\n26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).\n72. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo\nči zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy,\nak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn.\n2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n73. Obsah dovolania v časti namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP nezodpovedá kritériám\nuvedeným v ustanoveniach § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n74. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že v dôsledku nevymedzenia dôvodu dovolania podľa\n§ 421 CSP zákonom požadovaným spôsobom, dovolací súd aj v tejto časti dovolanie podľa § 447 písm.\nf) CSP odmietol.\n75. Vzhľadom na to, že dovolací súd dovolanie odmietol, je neopodstatnený návrh dovolateľky na\nodklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku podľa § 444 ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný\no ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).\n76. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vznikol proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho\nkonania (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne\nsúd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n77. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}