{"guid": "d53e77ae-0bb0-4591-993f-8fdd8952d834:84c00810-8abc-464d-ba29-600847ef24db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2", "spisova_znacka": "2Cdo/200/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. októbra 2024, sp. zn. 2Cdo/200/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2", "identifikacne_cislo": "1212223732", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Zlocha", "sudca_id": 99, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-zlocha-99", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-4", "nazov": "§ 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-5", "nazov": "§ 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-6", "nazov": "§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/527#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84c00810-8abc-464d-ba29-600847ef24db", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/200/2022\n1212223732\n29. 10. 2024\nJUDr. Jozef Zlocha\nECLI:SK:NSSR:2024:1212223732.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Z. W., nar. P., bývajúceho v Z., 2/ Z. V., nar. P.,\nbývajúcej v Z., obaja zastúpení G. Lehnert, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Rajská 7, IČO: 31 347 762,\nproti žalovaným 1/ Československá obchodná banka, a. s., so sídlom v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36\n854 140, 2/ Aukčný Dom, s. r. o., so sídlom v Hlohovci, Pribinova 3351, IČO: 36 253 073, zastúpený\nAdvokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie 14, IČO: 47 241\n110, 3/ W. F., nar. P., bývajúcemu v Z., 4/ W. M., nar. P., bývajúcemu v Z., o určenie neplatnosti dražby,\npôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 58C/177/2012, o dovolaní žalovaného 1/\na žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2022 sp. zn. 5Co/78/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalovaného 1/ proti výrokom I. a IV. rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2022\nsp. zn. 5Co/78/2021 o d m i e t a .\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2022 sp. zn. 5Co/78/2021 vo výrokoch II. a III.\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej ako „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 26.\noktóbra 2016 č. k. 58C/177/2012-346 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca 1/ a žalobca 2/ (ďalej aj spolu\n„žalobcovia“) ako predchádzajúci vlastníci podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách\na o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky\nporiadok) v znení neskorších predpisov č. 527/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o dobrovoľných\ndražbách“ alebo „zákon č. 527/2002 Z. z.“) proti navrhovateľovi dražby, dražobníkovi, vydražiteľovi i\nspoluvlastníkovi predmetu dražby domáhali určenia neplatnosti dražby nehnuteľností, zapísaných na\nLV č. XXXX v kat. úz. O., konanej dňa 3. mája 2011 v sídle dražobníka (v zmysle notárskej zápisnice\nJUDr. Adriany Vorelovej zo 4. mája 2011 zn. NZ/289/11, NZ 16020/11 a NCRIS/1612/11). Okresný súd\nžalovanému 2/ priznal náhradu trov konania a žalovanému 1/, 3/, a 4/ náhradu trov konania nepriznal.\n1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že namietaná dražba prebehla v súlade so zákonom o\ndobrovoľných dražbách. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcov o zmanipulovaní namietanej dražby z\ndôvodu vypracovania ďalšieho znaleckého posudku, skutočne vydraženej ceny nehnuteľností (rodinný\ndom, zastavané plochy a orná pôda) i miesta konania dražby. Pri opakovanej dražbe je podľa súdu\nnajnižšie podanie prakticky vždy znížené. Pre dražby je pritom typické, že nehnuteľnosti sa vydražia za\nnižšie, než trhové ceny, avšak pri povinnosti zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením v krátkom časovom\nhorizonte od konania dražby. Tvrdenia žalobcov o vyššom počte záujemcov v prípade konania dražby\nna inom mieste, než v Hlohovci (v okresnom meste alebo v Bratislave) považoval za hypotetické.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu 1/\nrozsudkom z 22. mája 2018 č. k. 5Co/171/2017-422 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zmenil a určil,\nže dobrovoľná dražba nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. O., Obec Y., okres P.,\nkonaná dňa 3. mája 2011 v Hlohovci, na Železničnej 4/A, podľa notárskej zápisnice JUDr. Adriany\nVorelovej zo 4. mája 2011 zn. NZ/289/11, NZ 16020/11 a NCRIS/1612/11, je neplatná.\n\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) na dovolanie\nžalovaného 1/ a 2/ uznesením z 31. marca 2021 sp. zn. 2Cdo/41/2020 zrušil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave z 22. mája 2018 sp. zn. 5Co/171/2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože toto\nrozhodnutie bolo postihnuté vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej aj „CSP“) spočívajúcou v nesprávnom procesnom postupe.\n3.1. V prejednávanej veci odvolací súd v porovnaní so súdom prvej inštancie svoj zmeňujúci rozsudok\nzaložil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvej inštancie, keď naopak konštatoval\nvykonanie dražby v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z. (§ 11 ods. l) s následkom neplatnosti dražby\npodľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, keď dražobník nepreukázal splnenie podmienok\npre konanie dražby ani podľa § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. a dôkazné bremeno v tejto otázke\nbolo na ňom (resp. na žalovanej strane), tiež dražobník si nesplnil povinnosť zabezpečiť ohodnotenie\npredmetu dražby podľa jeho obvyklej hodnoty v čase jej konania (pozri body 19. až 23. rozhodnutia\nkrajského súdu), preto uzavrel, že mal za preukázané porušenie zákona o dobrovoľných dražbách a\nžalobe vyhovel určením namietanej dražby za neplatnú. Ak odvolací súd považoval za rozhodujúce\nporušenie § 11 zákona č. 527/2002 Z. z. s následkom neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č.\n527/2002 Z. z., v súlade s ustanovením § 382 CSP mal preto vyzvať strany sporu, aby sa vyjadrili k\nmožnému použitiu ustanovenia o existencii porušenia zákona o dobrovoľných dražbách v zmysle jeho §\n11 s vyššie uvedenými následkami v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Zo spisu ale nevyplýva,\nže by odvolací súd takto postupoval. Z pohľadu výsledkov konania na súde prvej inštancie odvolací súd\nzaložil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než súd prvej\ninštancie, pričom stranám sporu, vrátane žalovaných 1/ a 2/, nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa\nk aplikácii predmetného ustanovenia, v dôsledku čoho strany sporu v danej procesnej situácii nemali\nmožnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní.\n3.2. Zároveň odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové\na na ich základe aj právne závery, ako súd prvej inštancie bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil\ndokazovanie. Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v\nzmysle § 191 ods. l CSP.\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu 1/\nrozsudkom zo 7. júna 2022 č. k. 5Co/78/2021-914 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté\nrozhodnutie“) prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 4/; druhým\nvýrokom vo vzťahu k žalovaným 1/ - 3/ rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že dobrovoľná\ndražba nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. O., Obec Y., okres X., konaná dňa 3.\nmája 2011 v Hlohovci, na Železničnej 4/A, podľa notárskej zápisnice JUDr. Adriany Vorelovej zo 4. mája\n2011 zn. NZ/289/11, NZ 16020/11 a NCRIS/1612/11 je neplatná; tretím výrokom žalobcom 1/ a 2/ priznal\nnáhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %; štvrtým výrokom žalovanému 4/\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n4.1. Vo vzťahu k žalovanému 4/, ktorý od vydražiteľa nadobudol spoluvlastnícky podiel na vydražených\nnehnuteľnostiach, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) pre nedostatok\nvecnej pasívnej legitimácie tohto subjektu sporu. Nerozlučné procesné spoločenstvo v tomto spore\nvyplýva z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z.\n4.2. Odvolací súd vychádzajúc zo záverov dovolacieho súdu vo veci nariadil dve pojednávania, na\nktorých vypočul žalobcu 1/ a žalovaného 3/, ostatným subjektom poskytol priestor na vyjadrenie sa k\nrozhodujúcim skutočnostiam i k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom v skoršom štádiu konania\na zopakoval dokazovanie i oboznámením listinných dôkazov v preň potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1\nCSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 1/ je opodstatnené, pretože sporná opakovaná dražba\nprebehla v rozpore s § 11 ods. 1, ods. 4, ods. 5 a § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. (v znení účinnom\nku dňu konania dražby).\n4.3. Odvolací súd zotrval na svojich skorších záveroch v zrušenom zmeňujúcom rozsudku o tom,\nže žalovaným 2/ ako dražobníkom bolo určené miesto opakovanej dražby, dátum a čas jej začatia\ntak, že v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. bola obmedzená možnosť\núčasti na dražbe. Bolo tak z dôvodu, že za miesto konania dražby žalovaný 2/ určil svoje sídlo v\nHlohovci (Lehnice sú vzdialené od Hlohovca cca 70 km, pri najkomfortnejšom dopravnom prepojení\ndostupnosť cez Bratislavu-D1). Pri dražbe rodinných domov, ako tomu bolo i v tomto prípade, je\nopodstatnené očakávať najvyšší počet záujemcov z lokality, v ktorej sa dražený rodinný dom nachádza.\nV danom prípade na rozdiel od Hlohovca (Dolné Považie) nehnuteľnosť sa nachádza v lokalite Žitného\nostrova, okres Dunajská Streda, s národnostne zmiešaným obyvateľstvom. Je tiež všeobecne známe,\nže z Bratislavy dochádza k presunu obyvateľov do lokalít v blízkosti hlavného mesta, vrátane obce\nLehnice. Podľa názoru odvolacieho súdu preto pokiaľ by bola dražba konaná v obci Lehnice, v ktorej\n\nsa rodinný dom nachádza, v Dunajskej Strede ako v okresnom meste alebo v Bratislave, s vysokou\npravdepodobnosťou by sa dražby zúčastnil väčší počet záujemcov, než tomu bolo pri konaní opakovanej\ndražby v Hlohovci, s jediným účastníkom. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci vedie\nk odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže\nna ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom\nmieste dražby.\n4.4. Pokiaľ sa žalovaný 3/ bránil tým, že Ministerstvo spravodlivosti SR na návrh žalobcov vykonalo\nkontrolu postupu dražobníka podľa § 33a a nasl. zákona č. 527/2002 Z. z. so záverom, že dražba\nprebehla v súlade so zákonom, odvolací súd uvedeným výsledkom kontroly nie je viazaný. Ministerstvo\nspravodlivosti SR svoj záver oprelo i o skutočnosť, že na namietanej dražbe sa zúčastnilo 6 záujemcov.\nTento záver je však nesprávny, spornej dražby sa zúčastnil jediný záujemca - vydražiteľ - žalovaný 3/.\nOstatné osoby, prítomné na dražbe, sa zúčastnili dražieb ďalších nehnuteľností, ktorých dražbu žalovaný\n2/ v ten deň vykonával.\n4.5. Odvolateľ opodstatnene namietal tiež, že i dátum konania dražby bol určený nevhodne, keď záložný\nveriteľ uzavrel zmluvu o vykonaní predchádzajúcej dražby s dražobníkom ešte v marci 2010. Napriek\ntomu predchádzajúca dražba prebehla až v októbri 2010 a následne až v predvianočnom období (15.\ndecembra 2010). Je všeobecne známe (§ 186 ods. 1 CSP), že predaj nehnuteľností stagnuje ku koncu\nkalendárneho roka, dražobník mal preto postupovať tak, aby pri dodržaní všetkých zákonných lehôt\nrealizoval dražbu ešte v jarnom alebo v letnom období r. 2010. Ukončenie predchádzajúcej dražby,\nna ktorej opakovane nebolo urobené ani najnižšie podanie, ako aj realizovaná dražba z mája 2011\nnesprávnosť zvoleného dátumu/termínu dražby celkom jednoznačne potvrdzujú.\n4.6. Odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom i pokiaľ tvrdil, že pri spornej opakovanej dražbe bol\nporušený zákon o dobrovoľných dražbách i v ustanoveniach § 11 ods. 4 a ods. 5. Žalovaný 2/\nnapriek procesnému útoku žalobcov v otázke zverejnenia oznámenia o spornej dražbe na úradnej\ntabuli obce, označenia predmetu dražby páskou s nápisom „DRAŽBA“ a o umiestnení oznámenia o\ndražbe na predmete dražby, neuniesol dôkazné bremeno o splnení týchto povinností. Okrem toho z\npostupu žalobcov po ich insolventnosti a po zosplatnení úverov vyplýva, že žalobcovia mali záujem na\nrealizácii skorej dražby, počas jej prípravy boli aktívni, sami sa ešte pred uskutočnením dražby pokúsili\nzískať kupca. Záložný veriteľ, ktorý by mal mať zhodne so záložcom záujem na čo najvýhodnejšom\nspeňažení predmetu dražby, nesúhlasil s predajom dražených nehnuteľností záujemcovi za kúpnu cenu\nrovnajúcu sa takmer dlhu žalobcov (bez 3.000 eur), následne v dražbe bola získaná peňažná hodnota o\n180.000 eur nižšia. Niet preto dôvodu domnievať sa, že z rodinného domu, v ktorom nebývali, odstránili\noznačenie, zabezpečujúce publicitu dražby.\n4.7. Napokon sa odvolací súd stotožnil s námietkou odvolateľa, že žalovaný 2/ porušil povinnosť zaistiť\nohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby (§ 12 ods. 1). Zo\nzopakovaného dokazovania vyplýva, že po uzavretí zmluvy o vykonaní dražby dňa 24. marca 2010\ndražobník zabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností na sumu 139.000 eur (prvý posudok z 9.\njúna 2010), ktoré žalobcovia namietali ako neprimerane nízke, nezohľadňujúce investície do domu po\nčerpaní druhého úveru, blízkosť k hlavnému mestu, dvojgeneračný charakter domu, možnosť prenajatia,\nvyššie ohodnotenie pre banku a poisťovňu a pod. Po neúspešnej dražbe v októbri a v decembri 2010\nvydražiteľ dal vypracovať nový znalecký posudok v marci 2011, hoci pri opakovanej dražbe neuplatnil\nzákladný benefit tohto postupu, ktorým je práve možnosť vychádzať z pôvodného posudku, ak nie je\nstarší ako jeden rok. V novom znaleckom posudku ten istý znalec Ing. Tibor Szabó bez akéhokoľvek\nobjasnenia znížil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 94.900 eur, čo predstavuje zníženie v\npriebehu jedného roka cca o 40.000 eur. Pre neumožnenie druhej ohliadky dražených nehnuteľností\nžalobcami bol znalec oprávnený vychádzať z podkladov, ktoré mal dražobník k dispozícii (§ 12 ods.\n3 zákona č. 524/2002 Z. z. v znení k 30. 09. 2013), a samotný znalec zo svojho prvého posudku.\nO nedostatočnom ohodnotení predmetu dražby svedčí tiež postup žalovaného 3/, ktorý krátko po\nuskutočnení dražby už v novembri 2011 inzeroval predaj nehnuteľností za takmer dvojnásobnú sumu\n134.000 eur (cena dosiahnutá dražbou 73.500 eur). Odvolací súd neprihliadol na obranu žalovaného 3/\nvo vzťahu k ohodnoteniu nehnuteľností, keď nemajú mať prístup z miestnej komunikácie. Inak takáto\nokolnosť z jeho inzercie nehnuteľností nevyplýva. Je všeobecne známe, že verejne využívané miestne\nkomunikácie nie sú v obciach majetkovo usporiadané (dedičstvo z obdobia pred r. 1989), z tejto okolnosti\nvšak nemožno vyvodiť, že k vydraženým nehnuteľnostiam nie je prístup.\n4.8. Napokon zo zmluvy o vykonaní opakovanej dražby vyplýva, že nebola dodržaná lehota, v priebehu\nktorej možno zmluvu o vykonaní opakovanej dražby uzavrieť (§ 22 ods. 1 zákona). Dražba prebehla\ndňa 15. decembra 2011, v ten deň bola zmluva o vykonaní opakovanej dražby podpísaná poverenými\nzamestnancami žalovaného 2/, avšak dražobník zmluvu podpísal až po uplynutí 10 dní, v januári 2011\n\n(§ 22 ods. 1). Na uvedený dôvod však nebolo možné prihliadnuť pre jeho neuplatnenie odvolateľom v\nodvolacej lehote.\n4.9. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalovaný 1/ a žalovaný 2/.\n6. Žalovaný 1/ podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP s\ntvrdením, že odvolací súd rozhodujúce právne otázky nesprávne právne posúdil a pri ich riešení sa\nodklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol; navrhol, aby dovolací súd rozhodol\no odklade právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolaním napadol rozhodnutie\nodvolacieho súdu v celom rozsahu.\n6.1. Pokiaľ ide o miesto konania dražby žalovaný 1/ mal za to, že závery rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/100/2012 z 24. októbra 2013 odvolací súd nesprávne vyložil.\nCitované rozhodnutie uvádza právnu vetu, podľa ktorej ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej\nna bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok\ndražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti\nod draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť\ngeografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca. Podľa názoru žalovaného 1/ dovolací súd tak stanovuje,\nže pri posudzovaní primeranosti a vhodnosti určenia miesta dražby je potrebné prihliadať na špecifiká\ndaného prípadu a zaoberať sa dopadmi vzdialenosti miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti\nna potenciálnych záujemcov. Rozhodujúce je posúdenie, aká vzdialenosť je neprimerane veľká s\nohľadom na špecifickosť prípadu a mimoriadne okolnosti. Závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn.\n4Cdo/100/2012 najvyšší súd ďalej rozvíja v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 5. júna 2019, sp.\nzn. 8Cdo/289/2019 z 22. januára 2020 a sp. zn. 1Cdo/18/2017 z 28. januára 2020. Odvolací súd\nodôvodnil neplatnosť dobrovoľnej dražby s poukazom na vzdialenosť miesta jej konania cca 70 km,\nnaznačuje aj obmedzenie účasti na dražbe potenciálnym záujemcom ako príslušníkom národnostnej\nmenšiny. Argumentácia k otázke vzdialenosti miesta dražby však absentuje, najmä ak ide o dobrú\ndostupnosť cca 1 hodina cesty autom; argument ohľadne národnostnej menšiny považoval\ndovolateľ za iracionálny. Odvolací súd vplyvom nekritického prebratia argumentácie žalobcov pozabudol,\nže má posudzovať primeranosť vzdialenosti zvoleného miesta dražby a nie hľadať vhodnejšie miesto\nuskutočnenia dražby.\n6.2. Ak odvolací súd konštatoval, že vo vzťahu k označeniu predmetu dražby a zverejneniu oznámenia\no dražbe na úradnej tabuli obce, svoje rozhodnutie založil na závere, že žalovaný 2/ neuniesol dôkazné\nbremeno; odvolací súd mal za to, že je vhodné aplikovať negatívnu dôkaznú teóriu.\n6.2.1. Negatívnu dôkaznú teóriu považoval žalovaný 1/ za prekonanú a jej aplikáciu za\nnevhodnú; vhodnejšie bolo použitie Rosenbergovej teórie noriem. Ak aj odvolací súd aplikoval negatívnu\ndôkaznú teóriu, neaplikoval ju správne. Nie každá negatívna skutočnosť totiž spôsobuje obrátenie\ndôkazného bremena ale iba taká, ktoré nie je len negatívnym gramatickým vyjadrením, ale faktickou\nneexistenciou, ktorú nemožno preukázať tvrdením inej, pozitívnej skutočnosti. V každom jednotlivom\nprípade je potrebné skúmať, či určitú negatívnu skutočnosť je možné preukázať prostredníctvom\ndôkazov preukazujúcich iné pozitívne skutočnosti, ktoré by v konečnom dôsledku potvrdzovali\nneexistenciu určitej skutočnosti. Aj v danom prípade mohlo byť skutkové tvrdenie žalobcov\nvyjadrené aj pozitívne tvrdením, že „predmet dražby bol neoznačený“ namiesto „predmet dražby nebol\nriadne označený“. Na preukázanie tejto skutočnosti bolo možné použiť výsluch svedkov alebo fotografie\nnehnuteľností. Až v prípade, keby takéto dôkazy neprichádzali do úvahy, tak by v zmysle negatívnej\ndôkaznej teórie prechádzalo dôkazné bremeno zo žalobcu na dražobnú spoločnosť.\n6.2.2. Aj v namietanej časti odôvodnenia rozsudku okresného súdu ohľadne označenia\npredmetu dražby sa podľa názoru žalovaného 1/ odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, ktorú predstavuje rozhodnutie sp. zn. 6Cdo/66/2019 z 28. augusta 2020, podľa\nktorého predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené\nustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení dotknutý na svojich\nprávach. Obidva predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na\nich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu.\n6.3. Odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu videl žalovaný 1/ aj v tom, že odvolací\nsúd sa odklonil od právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení\nz 3. októbra 2013 sp. zn. 3Cdo/233/2010, v ktorom dovolací súd vyslovil, že pokiaľ ide o určenie\nceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny názor odvolacieho súdu, že určenie ceny\ndraženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Dovolateľ v tomto smere poukázal\naj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/8/2016, 3Cdo/156/2018 a 8Cdo/51/2020 a\n\nzdôraznil, že znalec nesie zodpovednosť za vypracovaný znalecký posudok. Napokon, odvolací súd\nnemal prihliadať na namietanie stanovenej hodnoty znalcom zo strany žalobcov, keď žalobcovia nesplnili\nzákonnú povinnosť sprístupniť nehnuteľnosť k riadnej ohliadke.\n6.4. Dovolateľ uzavrel, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, nesprávne interpretoval právne\nnormy i judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej sa nedôvodne odklonil. Nesprávne si osvojil účelovú\nargumentáciu žalujúcej strany a postupoval svojvoľne, bez snahy zaoberať sa všetkými súvisiacimi\nokolnosťami prípadu.\n7. Žalovaný 2/ podal dovolanie v rozsahu výrokov II. a III. podľa § 421 ods. 1 písm. a) a § 420 písm.\nf) CSP. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu čo do výroku II. zmenil tak, že žalobu\nžalobcov v celom rozsahu zamietne a rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania. Taktiež navrhol,\naby dovolací súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu.\n7.1. Žalovaný 2/ mal za to, že odvolací súd sa v dôvodoch, pre ktoré rozsudok okresného súdu zmenil\na žalobe vyhovel, odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá ustálila, že za\nneprimerané miesto konania dražby možno považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v\nprípade dražby bežnej nehnuteľnosti určené na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko\nstoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza; poukázal pritom na\nrozhodnutia najvyššieho súdu z 5. júna 2019 sp. zn. 8Cdo/58/2018, z 24. októbra 2013 sp. zn.\n8Cdo/100/2012. V prejednávanej veci vzdialenosť Hlohovec - Lehnice predstavuje cca hodinu cesty\nmotorovým vozidlom. Ani argument odvolacieho súdu o národnostnom zložení obce neobstojí; nejde o\nobec, ktorú by bolo možné charakterizovať ako obec s výrazne majoritným podielom obyvateľstva inej\nnárodnosti ako slovenskej. Takýmto spôsobom odvolací súd pristúpil k segregácii obyvateľov žijúcich na\núzemí Slovenskej republiky na základe etnického, resp. národnostného princípu. Ak odvolací súd ako\nmiesto dražby favorizoval (aj) mesto Bratislava, vzdialenosť medzi miestom nehnuteľností a miestom\ndražby je len cca o 30 km väčšia ako vzdialenosť Bratislava - Lehnice. Vzdialenosť cca 30 km\nnemohla tvoriť objektívnu prekážku v širokej účasti verejnosti na dražobnom procese.\n7.2. K termínu konania dražby považoval žalovaný 2/ argumentáciu odvolacieho súdu za svojvôľu; nie\nje zrejmé, na základe akých konkrétnych kritérií, poznatkov a podkladov dospel odvolací súd k záveru\no tom, že ku koncu kalendárneho roka stagnuje predaj nehnuteľností. Tento argument odvolacieho\nsúdu nemožno zhojiť poukazom na § 186 ods. 1 CSP. Navyše v prípade aplikácie § 186 ods. 1 CSP\nje súd povinný stranám sporu oznámiť, že nejakú skutočnosť nebude dokazovať, pretože ju považuje\nza notoricky známu; odvolací súd tak nepostupoval, čím zaťažil konanie vadou, ktorá zakladá dovolací\ndôvod vymedzený v § 420 písm. f) CSP.\n7.3. Aplikácia negatívnej dôkaznej teórie v danom prípade, pokiaľ ide o označenie nehnuteľnosti,\nneprichádzala do úvahy; odvolací súd prispôsoboval situáciu k rozhodnutiu smerujúcemu k vyhoveniu\nžalobe žalobcov. Žalovaný 2/ tvrdil a listinnými dôkazmi preukazoval, že riadne a včas splnil všetky\npovinnosti vyplývajúce z § 11 ods. 4, ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. Záver súdu prvej inštancie,\nna ktorom v tomto smere svoje rozhodnutie založil, je v rozpore s obsahom spisu; odvolací\nsúd k listinným dôkazom nezaujal stanovisko a len mechanicky a nekriticky prebral svoju vlastnú\nargumentáciu z predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo dovolacím súdom zrušené.\n7.4. K stanoveniu ohodnotenia predmetu dražby žalovaný 2/ zdôraznil, že svoju povinnosť vyplývajúcu\nzo zákona o dobrovoľných dražbách splnil; posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname\nznalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Cena\nurčená znaleckým posudkom pritom nie je rozhodujúca, nakoľko len výsledok dražby je vyjadrením\nreálnej trhovej hodnoty predmetu dražby; cena určená znaleckým posudkom je len východiskovou\ncenou pri realizácii dražby. Napokon v prípade, ak by bola cena predmetu dražby znaleckým posudkom\npodhodnotená, je možné predpokladať, že by sa napadnutej dražby zúčastnil veľký počet záujemcov\nmotivovaných možnosťou vydraženia nehnuteľností.\n7.5. Podľa názoru žalovaného 2/ sa odvolací súd nevysporiadal s faktom, že to boli žalobcovia,\nktorí zmarili vykonanie ohliadky predmetu dražby a porušili svoju povinnosť podľa § 14 ods. 2 zákona\nč. 527/2002 Z. z.; bolo potrebné analogicky aplikovať ustanovenie § 21 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.\nz., podľa ktorého neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného konania dražby,\nak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom, na tom\nistom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné\nako vlastnícke právo, vykonať riadnu ohliadku predmetu dražby.\n7.6. Dovolateľ namietal selektívny prístup odvolacieho súdu k výsledku kontroly Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vykonalo dohľad a kontrolu nad priebehom dražby a\nnevzhliadlo žiadne pochybenie v súvislosti s napadnutou dobrovoľnou dražbou.\n\n8. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k podaným dovolaniam navrhli, aby dovolací súd\ndovolania žalovaného 1/ a žalovaného 2/ odmietol z dôvodu, že neboli dané vady konania vymenované\nv § 420 CSP a prípustnosť dovolaní nevyplýva ani z § 421 ods. 1 CSP.\n8.1. Žalobcovia poukázali na priebeh konania už pred súdom prvej inštancie, presun spisov z Okresného\nsúdu Bratislava II na Okresný súd Dunajská Streda a následne po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave\nspäť na Okresný súd Bratislava II, kde na súde prvej inštancie rozhodoval sudca JUDr. Dzurdzík, ktorý\nbol v minulosti zástupcom riaditeľa pobočky žalovaného 1/. Podľa názoru žalobcov táto skutočnosť\npoukazuje na rozdielne hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.\n8.2. Žalobcovia zotrvali na svojej argumentácii, že dražba bola zmanipulovaná. Pokiaľ ide o miesto\ndražby, dražbu bolo potrebné vykonať tak, že malo byť vybraté najvhodnejšie miesto do 100 km od\nmiesta draženej nehnuteľnosti a vyhodnotiť, v ktorej lokalite je opodstatnené očakávať najvyšší počet\nzáujemcov. Nie každé miesto do 100 km je primerané. Odvolací súd zohľadňoval všetky špecifiká\nnamietanej dražby. Mesto Hlohovec síce spĺňa vzdialenosť od miesta draženej nehnuteľnosti do 100\nkm, nie je však najprimeranejším miestom. Týmto by bolo mesto Bratislava, kde základňa možných\núčastníkov dražby je pri počte obyvateľov mnohonásobne vyššia ako v Hlohovci; v tom čase obyvatelia\nBratislavy hromadne predávali byty a sťahovali sa do satelitov Bratislavy; práve obec Lehnice bola\nlukratívnym miestom pre občanov Bratislavy. Ešte primeranejším miestom dražby by bolo mesto\nDunajská Streda s prihliadnutím na demografické (žalobcovia zrejme omylom uviedli „geografické“)\nzloženie obyvateľov obce, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\n8.3. Žalobcovia vyjadrili pochybnosť nad konaním žalovaného1/, ktorý súhlasil s miestom konania\ndražby v Hlohovci, aj keď sám má sídlo v Bratislave; súhlasil pritom aj s rozdielnymi podmienkami pri\nposkytovaní úveru a nevýhodnými podmienkami pri dražbe. Súhlasil s nesprávnym znaleckým\nposudkom a nemal námietky ani proti nevhodnému termínu dražby.\n8.4. Žalobcovia mali za to, že žalovaní 1/ a 2/ porušili ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.,\npoukázali pritom na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 22. novembra 2011\nsp. zn. 6Co/108/2011.\n8.5. Pokiaľ odvolací súd napadnuté rozhodnutie založil (aj) na porušení povinnosti vyplývajúcej z § 11\nods. 4, ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., s týmto záverom žalobcovia súhlasili. Mali za to, že práve\ndražobníkovi zo zákona vyplýva povinnosť zadokumentovať túto skutočnosť (označiť predmet dražby);\nžalobcovia preukázali, že o prvom kole dražby sa dozvedeli až jeden deň po jej konaní; v prípade, ak\nby bol predmet dražby označený, museli by o dražbe vedieť.\n8.6. Žalovaný 1/ ohodnocoval nehnuteľnosť svojimi internými znalcami, presvedčil k tomu žalobcov\npri poskytnutí úveru. V podanom dovolaní žalovaný 1/ teraz odmieta skutočnosť, že je viazaný\nsvojím vlastným ohodnotením nehnuteľnosti. Ak žalovaný 1/ tvrdí, že v roku 2010 došlo k prepadu\ncien nehnuteľností oproti roku 2007, žalobcovia preukázali vývoj cien nehnuteľností na Slovensku v\nrozhodnom období. Napokon dcérska spoločnosť žalovaného 1/ vyrubila žalobcom poistné z hodnoty\ndraženej nehnuteľnosti vo výške cez 290 tis. eur ešte v roku 2009. Znalec, ktorý vypracovával znalecký\nposudok za účelom dražby, vychádzal z podkladov žalovaného 1/, ako podklad mu bol poskytnutý\nposudok z roku 2006 (a nie z roku 2007), ktorý nezahŕňal zhodnotenie nehnuteľností. Žalobcovia tak\npovažovali posudok za podhodnotený. K znaleckému posudku ako podkladu pre dražbu taktiež uviedli,\nže znalec druhý znalecký posudok vypracoval bez ohliadky posudzovaných nehnuteľností.\n8.7. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní sa snažili ovplyvňovať súdny proces obštrukciami a prieťahmi v\nkonaní. V dražobnom konaní mali pritom žalované strany záujem na predaní nehnuteľností rýchlo a\nlacno; v prípade vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pochybil aj príslušný okresný úrad,\nodbor katastra nehnuteľností.\n8.8. Vo vzťahu k dovolacej argumentácii žalovaných 1/ a 2/ žalobcovia uviedli, že k porušeniu práv\npredpokladaných § 421 ods. 1 CSP a ani inému porušeniu nedošlo; odvolací súd sa neodklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Práve naopak, dôsledne prihliadal na špecifiká daného\nprípadu. Rozhodnutie odvolacieho súdu nepovažovali za nepreskúmateľné; odvolací súd podrobne a\nvýstižne uviedol v odôvodnení rozhodujúci skutkový stav. Naopak, v súlade so zákonom č. 527/2002\nZ. z. nepostupoval súd prvej inštancie.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení že dovolanie podali v\nzákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany sporu, v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpené podľa § 429 ods. 2 písm. b) CSP, skúmal, či sú splnené aj ďalšie\npodmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n10. Žalovaný 1/ napadol rozhodnutie odvolacieho súdu v celom rozsahu; žalovaný 2/ v rozsahu\nvýrokov II. a III. Dovolací súd pripomína, že súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou žalobu zamietol;\nďalšími výrokmi rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd prvou výrokovou vetou\n\nrozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 4/ (W. M.) potvrdil a štvrtou výrokovou vetou\nrozhodol o nároku žalovaného 4/ na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o žalovaného 4/, tento podľa\nodôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nebol pasívne vecne legitimovaný a netvoril\nnerozlučné procesné spoločenstvo (s ostatnými subjektami na žalovanej strane) v zmysle § 21 ods. 4\nzákona č. 527/2002 Z. z.\n10.1. Podľa § 423 CSP dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané;\npodľa § 447 písm. b) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.\n10.2. Dovolací súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný 1/ napadol rozsudok okresného súdu aj v\nčasti výrokov I. a IV., v tejto časti nebol legitimovaný na podanie dovolania; v tejto časti nemožno\ndôvodne konštatovať, že rozhodnutie odvolacieho súdu (vo výrokoch I. a IV.) bolo vydané na neprospech\nžalovaného 1/; práv a povinností žalovaného 1/ sa tieto výroky netýkali a žalovaný 4/ netvoril s ostatnými\nsubjektami na žalovanej strane nerozlučné spoločenstvo, ako správne v odôvodnení konštatoval už\nodvolací súd. V konečnom dôsledku z dovolania vyplýva, že akákoľvek argumentácia žalovaného 1/ vo\nvzťahu k výrokom I. a IV. rozsudku odvolacieho súdu absentuje.\n10.3. Z vyššie uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie žalovaného 1/ proti výrokom I. a IV. rozsudku\nodvolacieho súdu odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.\n11. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n12. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, majúci v systéme opravných prostriedkov\ncivilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd\nnesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v\nrámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej\núpravy).\n13. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na\npríslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov konaní a rozhodovaní súdov nižšej inštancie, sa v civilnom\nsporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nmôže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho\nkonania (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015).\n14. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorý sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto podmienka uplatniť, nemožno\nv žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (pozri rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).\n15. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých spor bol právoplatne skončený meritórnym\nrozhodnutím musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých\nmimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej strane (porovnaj\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).\n16. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti; z\nustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len)\nak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach §\n420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 521 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie\nprávnej otázky).\n17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať\nnedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je\nprocesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a\nnáležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a §\n432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah,\nktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n\n18. V danom prípade žalovaný 1/ vyvodil prípustnosť dovolania predovšetkým z § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP a zároveň v časti svojej argumentácie namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktoré zakladá\nvadu podľa § 420 písm. f) CSP; žalovaný 2/ vyvodil prípustnosť dovolania rovnako z § 421 ods. 1 písm.\na) CSP a výslovne namietal aj vadu podľa § 420 písm. f) CSP.\n19. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n21. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP (ako v prípade ďalších vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP)\nplatí, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil namietanej vady zmätočnosti; rozhodujúce je výlučne\nzistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/8/2017, 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).\nHlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva\njej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej\nvôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n23. Z dovolacej argumentácie žalovaného 2/ vyplýva, že tento namietal záver odvolacieho súdu, že\nku koncu kalendárneho roka stagnuje predaj nehnuteľností, túto skutočnosť považoval odvolací súd za\nnotoricky známu, dokazovanie k tejto skutočnosti nevykonal a stranám sporu neoznámil, že v tomto\nsmere dokazovanie nevykoná. Dovolateľ tak namietal vadu v dokazovaní.\n23.1. K uvedenému dovolací súd vychádzal z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu, ktorý v bode 21. uviedol: Odvolateľ opodstatnene namietal tiež, že i dátum konania dražby\nbol určený nevhodne, keď záložný veriteľ uzavrel zmluvu o vykonaní predchádzajúcej dražby\ns dražobníkom ešte v marci 2010. Napriek tomu predchádzajúca dražba prebehla až v októbri 2010\na následne až v predvianočnom období (15. 12. 2010). Je všeobecne známe (§ 186 ods. 1 CSP),\nže predaj nehnuteľností stagnuje ku koncu kalendárneho roka, dražobník mal preto postupovať tak,\naby pri dodržaní všetkých zákonných lehôt realizoval dražbu ešte v jarnom alebo v letnom období r.\n2010. Ukončenie predchádzajúcej dražby, na ktorej opakovane nebolo urobené ani najnižšie podanie,\nako aj realizovaná dražba z mája 2011 nesprávnosť zvoleného dátumu/termínu celkom jednoznačne\npotvrdzujú.\n23.2. Podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj\nprávne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v\nÚradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.\n23.3. Pokiaľ ide o pojem notorieta, ide o termín používaný v právnej terminológii označujúci\nvšeobecne známu skutočnosť alebo skutočnosť, ktorá je natoľko známa, že ju pred súdom dokazovať\nnetreba, pretože sa pokladá za všeobecne známu, pravdivú a platnú. Z právnej teórie vyplýva názor, že\npokiaľ ide o notorietu, musí ísť o skutočnosť známu štatisticky významnému počtu osôb na istom území\nalebo v inom vymedzení a musia byť známe sudcom, ktorí vo veci rozhodujú a konajú.\n23.4. Dovolací súd zastáva názor, že dokázať, že určitá skutočnosť nie je všeobecne známa, je\nprípustné; všeobecne známe skutočnosti sa predmetom dokazovania stávajú vtedy, ak účastníkovi tieto\nskutočnosti nie sú známe, alebo sa k nim vyjadrí spôsobom, ktorý túto povahu „všeobecne známej\nskutočnosti“ oslabí.\n23.5. V danom prípade odvolací súd sa dokazovaním skutočnosti, či ku koncu kalendárneho roka\ndochádza k poklesu predaja nehnuteľností nezaoberal, uvedený záver v prvom rozsudku (z 22. mája\n2018 č. k. 5Co/171/2017-422) neuviedol a na tomto závere svoje (prvé) rozhodnutie nezaložil. Je zrejmé,\n\nže vychádzal len z tvrdenia žalobcov (podania na č. l. 409 a č. l. 667 spisu), subjektom na strane\nžalovaných svoj záver, že túto skutočnosť považuje za všeobecne známu, neoznámil.\n23.6. Dovolací súd k uvedenému konštatuje, že odvolací súd svoje rozhodnutie v tejto časti svojej\nargumentácie nedôvodne založil na bezvýhradnom osvojení si tvrdenia žalobcov. V danom prípade\nje potrebné prihliadnuť na skutočnosť, kedy bola vôbec iniciovaná dobrovoľná dražba nehnuteľností\npatriacich žalobcom; na postupy vyplývajúce zo zákona o dobrovoľných dražbách pred samotnou\nrealizáciou dobrovoľnej dražby (ocenenie nehnuteľností, zabezpečenie verejnosti dražby) spolu so\nzákonnými lehotami vyplývajúcimi zo zákona o dobrovoľných dražbách. Ak potom odvolací súd\nv tomto smere svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, ktorú nedokazoval (pretože ju považoval za\nskutočnosť, ktorá je všeobecne známa), zaťažil konanie vadou zmätočnosti spočívajúcou v porušení\npráva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Uvedený záver platí o to viac, že\nžalovaným 2/ je obchodná spoločnosť, realizujúca dobrovoľné dražby, s dostatočnými skúsenosťami,\nči a v ktorom období dochádza k stagnácii predaja nehnuteľností. Inak by obdobný záver (o stagnácii\npredaja nehnuteľností) bolo možné prijať takmer ku ktorémukoľvek ročnému obdobiu, napr. s poukazom,\nže ide o letné obdobie (čo by mohlo navodzovať dojem, že účasť na dražbe nie je dostupná subjektom,\nktoré majú v čase konania dražby dovolenku). Zákon o dobrovoľných dražbách neurčuje, či a v ktorom\nobdobí je možné dražbu vykonať a termín dražby nebol v danom prípade stanovený tak, aby ho bolo\nmožné považovať za termín brániaci v účasti na dražbe neurčitému okruhu subjektov (ako by to bolo\nnapríklad v prípade stanovenia termínu dražby v medzisviatočnom období na konci kalendárneho roka).\n24. Obaja žalovaní v dovolaniach namietli použitie negatívnej dôkaznej teórie vo vzťahu k porušeniu\npovinnosti dražobníka vyplývajúcej z § 11 ods. 4, ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z.; žalovaný 2/ namietal\nvo vzťahu k nesplneniu tejto povinnosti rozpor s obsahom súdneho spisu a tvrdil, že listinnými\ndôkazmi preukázal, že tieto povinnosti si splnil.\n24.1. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení ku dňu vykonania dražby ak je predmetom\ndražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní\npred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na\núradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie\no dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby\nnachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej\ndražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.\n24.2. Dovolací súd overil tvrdenie žalovaného 2/ a zistil, že prílohou podania žalovaného 2/ (č. l. 105\nspisu) malo byť, okrem iného, aj i/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 22. 09. 2010, ii/ doručenka\noznámenia o dobrovoľnej dražbe Obecnému úradu Lehnice z 24. 09. 2010, iii/ oznámenie o opakovanej\ndobrovoľnej dražbe z 10. 11. 2010, iv/ doručenka oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe\nObecnému úradu Lehnice z 18. 11. 2010, v/ oznámenie o II. opakovanej dobrovoľnej dražbe z 15. 04.\n2011 a vi/ doručenka oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe Obecnému úradu Lehnice z 18. 04.\n2011. V súdnom spise na č. l. 172 a nasl. sa nachádzajú vo fotokópii oznámenia o dražbe publikované\nv inzertných novinách s uvedením predmetu dražby, termínu dražby a vyvolávacej cene.\n24.3. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, ako sa s týmito dôkazmi, ktoré mali byť\npredložené do súdneho spisu (dovolací súd poznamenáva, že tieto listinné dôkazy nie sú žurnalizované\nv súdnom spise, nachádzajú sa však v časti spisu označenej ako „rovnopisy + odpisy“) odvolací súd\nvysporiadal, keď konštatuje porušenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., resp.\nz akého dôvodu žalovaným 2/ predkladané dôkazy k preukázaniu splnenia zákonnej povinnosti\nnepostačovali; v tomto smere je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné.\n24.4. K preneseniu dôkaznej povinnosti dovolací súd uvádza, že podľa Civilného sporového poriadku\nsúd zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu (s výnimkou prípadov podľa § 185 ods. 2, ods. 3 CSP.\nZ ustanovenia § 132 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť strán sporu označiť dôkazy ako jedna z náležitostí\nžaloby; povinnosťou strany sporu je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých si odvodzuje svoje právo alebo\npovinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností\n(povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Strana sporu musí uviesť svoje skutkové tvrdenia jasne,\núplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Táto povinnosť je spojená s dôkazným bremenom, ktorého\nnesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej; neunesenie dôkazného\nbremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu vystupuje na\nstrane žalobcu alebo žalovaného nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti\na predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenie; rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena\nmedzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti\nsporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti,\nktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušované právo, resp. právom chránený záujem; žalovaný je\n\npovinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo\nžalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú\nsituáciu v spore; v priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri\nposudzovaní dôkazného bremena tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať aj tzv. negatívnu dôkaznú\nteóriu, a teda pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvalý charakter sa zásadne nepreukazuje; na\nnikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti,\nv dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného aj napriek tomu, že ide o\ntvrdenie žalobcu. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať\nprostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o\ntom, že určitá negatívna skutočnosť je daná.\n24.5. Prenos dôkaznej povinnosti zo žalobcu na žalovaného v prípade splnenia povinnosti dražobníka\npodľa § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. nebol namieste; z tvrdení žalovaného 2/ vyplýva, že\nsvoju povinnosť splnil, oznámenie o dražbe zaslal obecnému úradu, svoje tvrdenie preukázal listinným\ndôkazom. Dovolací súd len dodáva, že podľa § 11 ods. 4 posledná veta zákona č. 527/2002 Z. z. obec\nje povinná bezodplatne a bezodkladne takéto oznámenie zverejniť.\n24.6. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu napokon mlčí, ako súd posúdil nielen otázku prípadného\nporušenia povinností dražobníka v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z., ale aj otázku, či týmto porušením\npovinnosti boli žalobcovia dotknutí na svojich právach; ide o podstatnú otázku, ku ktorej sa dovolací\nsúd už vyjadril v rozhodnutí z 28. augusta 2020 sp. zn. 6Cdo/66/2019, keď konštatoval, že odvolací\nsúd sa však opomenul zaoberať vecou aj z hľadiska, či išlo v okolnostiach danej veci o také porušenie\nzákona, ktorým bol zároveň žalobca aj reálne dotknutý na svojich právach a teda, či je naplnený aj druhý\npredpoklad úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby. Ak napriek tomu dospel k právnemu názoru,\nže dražba je neplatná, jeho rozhodnutie treba považovať za predčasné a ním vyslovený právny názor\n(zatiaľ) za nesprávny.\n25. Z uvedených dôvodov dovolanie podané podľa § 420 písm. f) CSP považoval dovolací súd\nza dôvodné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu a zároveň vád v\ndokazovaní, majúcich za následok porušenie práva na spravodlivý proces.\n26. Žalovaní 1/ a 2/ podané dovolanie odôvodnili aj s poukazom na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP a tvrdili, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n26.1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n26.2. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam otázka pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková), ktorá musí\nmať zreteľné charakteristické znaky. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva,\nže otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od\ninterpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o\nrodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných\nustanovení). Musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil rozhodnutie\nnapadnuté odvolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia. V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm. a) až c) ide, teda\nz čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad sp. zn. 1Cdo/126/2017, 2Cdo/225/2016,\n3Cdo/235/2016, 4Cdo/89/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/73/2017).\n26.3. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných\nustanovení je povinnosťou dovolateľa ako procesnej strany a) konkretizovať právnu otázku riešenú\nodvolacím súdom, uviesť ako ju riešil odvolací súd, b) uviesť ako mala byť táto otázka správne riešená\n(viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018) a c) uviesť rozhodnutia\ndovolacieho súdu, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť.\n26.4. Pred posúdením samotného „vyriešenia právnej otázky“ (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) dovolací\nsúd zdôrazňuje, že správnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní\n\npodrobená meritórnemu prieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd (§ 442 CSP); skutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z\nhľadiska § 421 ods. 1 CSP je irelevantná.\n26.5. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním\nskutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Na rozdiel od toho riešenie právnej\notázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho dokazovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej\nprávnej norme, jej aplikácie na podklade skutkových zistení (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017, 4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).\n26.6. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP vôbec musí byť procesnou stranou vymedzená v\ndovolaní jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj\ndôvodnosť) dovolania. V prípade absencie náležitého vymedzenia právnej otázky najvyšší súd nemôže\npristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili/\nneriešili prvoinštančný a odvolací súd.\n26.7. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal tým, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska, či žalovaní 1/ a 2/ v podanom dovolaní vôbec nastolili právnu otázku, resp. nimi\nnastolené právne otázky sú také otázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,\npričom uzavrel, že dovolateľmi nastolené právne otázky predstavujú právne otázky, ktoré odvolací súd\ntým, že zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie riešil a na ich vyriešení založil napadnuté rozhodnutie.\n27. Dovolatelia poukázali na záver odvolacieho súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie vo vzťahu k\nvzdialenosti miesta dražby od miesta draženej nehnuteľnosti; odvolací súd v napadnutom rozhodnutí\nvo vzťahu k miestu konania dražby konštatoval nasledovné: Za miesto konania dražby žalovaný\n2/ určil svoje sídlo v Hlohovci (Lehnice sú vzdialené od Hlohovca cca 70 km, pri najkomfortnejšom\ndopravnom prepojení dostupnosť cez Bratislavu-D1). Pri dražbe rodinných domov, ako tomu bolo\ni v tomto prípade, je opodstatnené očakávať najvyšší počet záujemcov z lokality, v ktorej sa dražený\nrodinný dom nachádza. V danom prípade na rozdiel od Hlohovca (Dolné Považie) nehnuteľnosť sa\nnachádza v lokalite Žitného ostrova, okres Dunajská Streda, s národnostne zmiešaným obyvateľstvom.\nJe tiež všeobecne známe, že z Bratislavy dochádza k presunu obyvateľov do lokalít v blízkosti hlavného\nmesta, vrátane obce Lehnice. Podľa názoru odvolacieho súdu preto pokiaľ by bola dražba konaná v\nobci Lehnice, v ktorej sa rodinný dom nachádza, v Dunajskej Strede ako v okresnom meste alebo v\nBratislave, s vysokou pravdepodobnosťou by sa dražby zúčastnil väčší počet záujemcov, než tomu bolo\npri konaní opakovanej dražby v Hlohovci, s jediným účastníkom. Uvedená regionálna disproporcia už\nlen z povahy veci vedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa\nna tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu ohliadku a jednak\nna účasť na samotnom mieste dražby.\n27.1. Obaja dovolatelia poukázali na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nktorú identifikovali v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra 2013 sp.\nzn. 4Cdo/100/2012, z 5. júna 2019 sp. zn. 8Cdo/58/2018; žalovaný 1/ poukázal aj na rozhodnutia\nnajvyššieho súdu z 22. januára 2020 sp. zn. 8Cdo/289/2019 a z 28. januára 2020 sp. zn.\n1Cdo/118/2017 (dovolateľ uviedol nesprávnu sp. zn. „1Cdo/18/2017“).\n28. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou\nneprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk\nvydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere\nrozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o\nrozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.\n01. 2018 sp. zn. 6Cdo/29/2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 71/2018).\n28.1. Dovolatelia poukázali na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n24. októbra 2013 sp. zn. 4Cdo/100/2012 (inak publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nsúdov Slovenskej republiky pod R 138/2018), podľa ktorých „Dobrovoľná dražba (§ 2 písm. a) zákona\nč. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) má byť verejná tak z hľadiska možnosti účasti všetkých\npotenciálnych záujemcov o draženie, ako aj z hľadiska účasti verejnosti. Prístup verejnosti do dražobnej\nmiestnosti nesmie byť obmedzený tak, aby musela prekonať prekážku spôsobilú odradiť ju od vstupu\ndo tejto miestnosti. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie, je spravidla v rozpore\ns požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia podmienok dražby také určenie miesta konania\ndražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí\n\nmožnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti\nrozhodujúca.“\n28.2. Závery vyplývajúce z R 138/2012 najvyšší súd rozvinul v rozhodnutí z 5. júna 2019 sp. zn.\n8Cdo/58/2018, keď konštatoval, že „samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej\nnehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti\nbude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou\ndotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe\n(t. j. ak je táto vzdialenosť neprimeraná od draženej nehnuteľnosti). Za neprimerané možno „bez\nďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti\n(bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek\nkilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver\no neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych\nokolností toho-ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta\nkonania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť, sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým\nz blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.\n28.3. Od vyššie uvedených záverov sa dovolací súd neodklonil ani v neskorších rozhodnutiach. V\nuznesení z 22. januára 2020 sp. zn. 8Cdo/289/2019 dovolací súd poukázal práve na konštatovania z\nrozhodnutia sp. zn. 8Cdo/58/2018, rovnako ako v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/118/2017 (kde dôvod\nneplatnosti dražby videl v stanovení miesta dražby vo vzdialenosti 336 km od miesta draženej\nnehnuteľnosti). Neprípustný odklon od ustálenej praxe dovolacieho súdu konštatoval najvyšší súd v\nuznesení z 29. novembra 2023 sp. zn. 2Cdo/97/2022 (vzdialenosť miesta konania dražby a draženej\nnehnuteľnosti 170 km).\n28.4. Rozhodovaciu prax dovolacieho súdu v nastolenej otázke (vzdialenosť miesta dražby od draženej\nnehnuteľnosti ako predpokladu vyslovenia neplatnosti dražby) možno považovať za ustálenú; ani\nneskoršie rozhodnutia dovolacieho súdu (vydané po napadnutom rozsudku odvolacieho súdu) odklon\nod nej nepriniesli. Dovolací súd dáva do pozornosti závery vyplývajúce z uznesenia z 12. júla 2022 sp.\nzn. 9Cdo/142/2021, kde si dovolací súd osvojil závery vyplývajúce z rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/58/2018,\n1Cdo/118/2017 a 8Cdo/289/2019 a ustálil, že za neprimerane veľkú vzdialenosť sa považuje vzdialenosť\nv stovkách kilometrov. Obdobne poukaz na R 138/2014 obsahuje odôvodnenie rozsudku z 24. apríla\n2023 sp. zn. 2Cdo/144/2021 (dovolací súd sa stotožnil a názorom súdov nižších inštancií, že miesto\nkonania dražby vzdialené 172 km od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, nebolo určené primerane a\nvhodne); porušenie zákona o dobrovoľných dražbách bolo konštatované aj v rozhodnutí z 27. júna 2023\nsp. zn. 1Cdo/175/2021 (v danom prípade bola vzdialenosť miesta konania dražby a miesta predmetu\ndražby 350 km).\n29. V prejednávanej veci vzdialenosť miesta konania dražby a miesta predmetu dražby predstavuje\n70 km, s dobrou dopravnou dostupnosťou (diaľnica D1). Odvolací súd napadnuté rozhodnutie založil\nna konštatovaní rozdielneho národnostného zloženia obyvateľstva v mieste nehnuteľnosti a v miestne\ndražby. Uvedené v požiadavkách ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu neobstojí; vzdialenosť\na časová dostupnosť miesta konania dražby nebránila dotknutým osobám v účasti na dobrovoľnej\ndražbe. Otázka posúdenia vhodnosti miesta dražby neznie tak, ktoré miesto je pre konanie dražby\nnajvýhodnejšie, ale či miesto dražby zvolené dražobníkom zodpovedá požiadavke, aby nebola\nobmedzená možnosť účasti na dražbe.\n29.1. Žalovaní opodstatnene uplatnili dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP vo vzťahu k záveru\nsúdu prvej inštancie o neplatnosti dražby z dôvodu, že bola obmedzená možnosť účasti na dražbe z\ndôvodu jej vzdialenosti, resp. iného národnostného zloženia oblasti, v ktorej sa dražená nehnuteľnosť\nnachádza a oblasti, v ktorej bola dražba vykonaná.\n30. Žalovaný 1/ namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v riešení právnej\notázky splnenia povinnosti zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase\nkonania dražby. Namietal odklon od záverov vyplývajúcich z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 3. októbra 2019 sp. zn. 3Cdo/233/2010 a odkázal aj na rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/8/2016, 3Cdo/156/2018 a 8Cdo/51/2020.\n30.1. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k ohodnoteniu predmetu dražby uviedol\nnasledovné: Zo zopakovaného dokazovania vyplýva, že po uzavretí zmluvy o vykonaní dražby dňa\n24. 03. 2010 dražobník zabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností na sumu 139.000 eur (prvý\nposudok z 09. 06. 2010), ktoré žalobcovia namietali ako neprimerane nízke, nezohľadňujúce investície\ndo domu po čerpaní druhého úveru, blízkosť k hlavnému mestu, dvojgeneračný charakter domu,\nmožnosť prenajatia, vyššie ohodnotenie pre banku a poisťovňu a pod. Po neúspešnej dražbe v\noktóbri a v decembri 2010 vydražiteľ dal vypracovať nový znalecký posudok v marci 2011, hoci\n\npri opakovanej dražbe neuplatnil základný benefit tohto postupu, ktorým je práve možnosť vychádzať z\npôvodného posudku, ak nie je starší ako jeden rok. V novom znaleckom posudku ten istý znalec Ing.\nTibor Szabó bez akéhokoľvek objasnenia znížil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 94.000 eur,\nčo predstavuje zníženie v priebehu jedného roka cca o 40.000 eur. Pre neumožnenie druhej ohliadky\ndražených nehnuteľností žalobcami bol znalec oprávnený vychádzať z podkladov, ktoré mal dražobník\nk dispozícii (§ 12 ods. 3 zákona v znení k 30. 09. 2013), a samotný znalec zo svojho prvého posudku.\nO nedostatočnom ohodnotení predmetu dražby svedčí tiež postup žalovaného 3/, ktorý krátko po\nuskutočnení dražby už v novembri 2011 inzeroval predaj nehnuteľností za takmer dvojnásobnú sumu\n134.000 eur (cena dosiahnutá dražbou 73.500 eur)...\n31. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. októbra 2013 sp. zn. 3Cdo/233/2010\nvyplýva, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považuje za správny záver\nodvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.\n31.1. Na závery vyplývajúce z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu poukázal dovolací súd aj\nv novšom rozhodnutí z 21. apríla 2022 sp. zn. 7Cdo/15/2021, dôvody pre odklon od uvedenej\nargumentácie nezistil. Pokiaľ dovolateľ poukazoval na ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu vymenované\nv bode 3. tohto rozhodnutia, tieto sa posudzovanou otázkou nezaoberali.\n31.2. V prejednávanej veci dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby; cena predmetu dražby bola\nstanovená znaleckým posudkom; znalecký posudok nebol v deň konania starší ako šesť mesiacov. Za\nsprávnosť vypracovaného znaleckého posudku nesie zodpovednosť znalec; iba samotná skutočnosť\nzníženia všeobecnej ceny v novom znaleckom posudku, bez ďalšej potrebnej argumentácie vo\nvzťahu k nesprávnostiam znaleckého posudku, nemá za následok, že dražobník svoju povinnosť\nnesplnil (zabezpečenie ohodnotenia predmetu dražby). Odvolací súd sám konštatoval, že žalobcovia\nako vlastníci nehnuteľností, neumožnili vykonanie ohliadky znalcom (pre neumožnenie druhej ohliadky\ndražených nehnuteľností bol znalec oprávnený vychádzať z podkladov, ktoré mal dražobník k\ndispozícii), v takom prípade vlastník nehnuteľností nemôže dôvodne namietať, že podklady, z ktorých\nznalec vychádzal, sú nesprávne, neúplné alebo sa nezhodujú so skutočnosťou.\n31.3. Dovolací súd aj v tejto otázke konštatuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n32. Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácii dovolací uzatvára, že dovolania vymedzené dovolacím\ndôvodom podľa § 420 písm. f) CSP sú nielen prípustné, ale aj dôvodné v dôsledku nedostatočného\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu a vadám v procese dokazovania; odvolací súd procesným\npostupom znemožnil subjektom na žalovanej strane, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj vo vzťahu k dovolaniam žalovaných\nz dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP voči rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje,\nže sú prípustné a zároveň dôvodné; napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v riešení právnej otázky,\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432\nods. 1 CSP.\n33. Z uvedeného dôvodu dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n34. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti\ndovolaním napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou\no tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019,\n4Cdo/108/2019, 9Cdo/72/2020, 9Cdo/184/2020).\n35. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/78/2021", "guid": "7a29ab72-8f9b-4ebb-afaf-4a0630a82721:983be491-e251-4c11-8961-cd2f807c698f", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}