{"guid": "c2179fca-c23d-4eca-ad57-b626a7f1203a:6a528262-c540-4cfc-a5f1-7eed7705d466", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1208217492.1", "spisova_znacka": "9Cdo/207/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/207/2022 z 25. 1. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2024, sp. zn. 9Cdo/207/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:1208217492.1", "identifikacne_cislo": "1208217492", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Holič", "sudca_id": 75, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-holic-75", "datum_vydania": "2024-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/66-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138", "nazov": "zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/138-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-373.odsek-4", "nazov": "§ 373 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-373.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-373"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "nazov": "§ 149 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-149", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "nazov": "§ 384 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/138#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-373", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-149", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a528262-c540-4cfc-a5f1-7eed7705d466", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1208217492.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1208217492.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1208217492.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/207/2022\n1208217492\n25. 01. 2024\nJUDr. Martin Holič\nECLI:SK:NSSR:2024:1208217492.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ T.. R. L., narodený XX. H. XXXX a 2/ Y.. W. L.,\nnarodená XX. R. XXXX, obaja bytom F., H. C. XX, obaja zastúpení advokátom Mgr. Jakubom Malým,\nBratislava, Cukrová 14, proti žalovanému Hlavnému mestu SR Bratislava, Bratislava, Primaciálne\nnámestie 1, IČO: 00 603 481, o náhradu za vecné bremeno 1 300 000 eur s príslušenstvom, vedenom na\nMestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B2-6C/3/2008, pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava\nII pod sp. zn. 6C/3/2008, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6.\napríla 2022 sp. zn. 2Co/256/2017, takto\nrozhodol:\nDovolania o d m i e t a.\nŽalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. apríla 2017 č. k.\n6C/3/2008-650 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu za vecné bremeno\nzriadené zákonom č. 66/2009 Z.z. k pozemkom parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku\nostatné plochy, vo výmere 12.754 m2 a parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy, vo výmere 162\nm2 a parcely registra „E“, parc. č. XXXXX, druh pozemku vinice, vo výmere 50 m2, parc. č. XXXXX, druh\npozemku vinice, vo výmere 51 m2 a parc. č. XXXXX, druh pozemku vinice, vo výmere 50 m2 vedených\nna LV č. XXXX pre katastrálne územie V. U., obec F. - m.č. V. U. vo výške 1 270 000 eur spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 01. júla 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa\nprávoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov\nkonania v plnom rozsahu a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu\nBratislava II v sume 107,72 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n1.1. Rozhodol tak o zvyšnej časti žaloby, ktorou sa žalobcovia pôvodne domáhali voči žalovanému, a\nzároveň voči príspevkovej organizácii MARIANUM - pohrebníctvo mesta Bratislavy, zaplatenia náhrady\nza neoprávnené užívanie pozemkov v ich vlastníctve žalovanými (na účely pohrebiska - cintorín L.H.),\na po rozšírení žaloby zároveň náhrady za vecné bremeno, ktorým boli tieto ich pozemky zaťažené, v\nsume 1 300 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 1. júla 2009 do\nzaplatenia a náhrady trov konania. Žalovaný poukazoval na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov,\nako aj nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v časti, ktorá sa týka odplaty za zriadenie vecného\nbremena na predmetných pozemkoch. Uviedol, že až na základe opätovného majetkovoprávneho\nšetrenia získal listiny, ktoré preukazujú, že PK pozemky parc. č. XXXXX, parc. č. XXXXX a parc. č.\nXXXXX, pôv. k. ú. F., boli pôvodnej vlastníčke p. C. E. vyvlastnené v prospech Čs. štátu - do správy\nMestského národného výboru, odboru priemyselného. Predmetné vyvlastňovacie listiny považuje za\ndôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Žalovaný má za to, že C. E. ku\ndňu svojej smrti nevlastnila uvedené pozemky, a preto nemohli byť zahrnuté do dedičstva po nej a\nprejsť na dedičov a následne prevedené do vlastníctva žalobcov. Uvedená skutočnosť má priamy\nvplyv na platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11. marca 2005 uzavretej medzi Q. E., ako predávajúcim, a\n\nžalobcami, ako kupujúcimi. Kúpna zmluva uzavretá dňa 11. marca 2005 je teda podľa názoru žalovaného\nabsolútne neplatná. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, že súd neuzná vlastníctvo žalovaného,\nuplatňuje námietku vydržania. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovia kúpili v roku 2005 dotknuté\npozemky za kúpnu cenu 50. 000,- Sk, to je 1 659,70 eura, (0,127 eura/m2). Podľa znaleckého posudku\nbola všeobecná hodnota týchto pozemkov v období rokov 2006-2009 približne 90 eur/m2. To znamená,\nže všeobecná hodnota pozemkov podľa znaleckého posudku je 660-násobkom oproti kúpnej cene, za\nktorú ju žalobcovia v roku 2005 kúpili. Je teda zrejmé, že žalobcovia nekupovali pozemky za obvyklú\nvšeobecnú hodnotu. Má za to, že žalobcovia v kúpnej cene mali zohľadnenú tú skutočnosť, že kupujú\nzaťažený pozemok, na ktorom sa nachádza cintorín a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by\nprofitovali na kúpe takýchto pozemkov. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.\n1.2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobcov týkajúceho sa náhrady za vecné bremeno\nviazaný právnym názorom odvolacieho súdu vychádzal z toho, že žalobcovia majú právo na náhradu\nza vecné bremeno, ktorým sú zaťažené pozemky v ich vlastníctve s tým, že úlohou súdu bolo už len\nurčiť výšku tejto náhrady, t.j. že predmetom sporu zostala náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva\nk pozemku zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. júla 2009. Pri určovaní výšky\nnáhrady za vecné bremeno vychádzal zo všeobecnej hodnoty vecného bremena k 01. júlu 2009, určenej\nznaleckým úkonom č. 5/2014, keď mal za to, že všeobecná hodnota vecného bremena bola znaleckým\nposudkom spoľahlivo určená na sumu 1 270 000 eur (zaokrúhlene) a 25 000 eur (zaokrúhlene). Vo\nzvyšnej časti nároku (25 000 eur), žalobu zamietol. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia\nzároveň konštatoval, že s otázkou vlastníctva predmetných pozemkov sa vysporiadal už v rozsudku v\nporadí prvom zo dňa 24. októbra 2011 č.k. 6C/3/2008-305, ktorým žalovaného zaviazal povinnosťou\nuhradiť žalobcovi sumu 348 912,00 eura, nakoľko bez určenia otázky vlastníctva k uvedeným pozemkom\nby nebolo možné rozhodnúť o finančnej náhrade, ktorá bola žalovaným aj vyplatená. Tento rozsudok\nbol v časti povinnosti uloženej žalovanému potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n3. decembra 2012 č.k. 6Co/117, 118/12-345. Listom vlastníctva č. XXXX mal preukázané vlastnícke\nprávo žalobcov k pozemkom. V súvislosti s konaním vedenom pod sp.zn. 58C/44/2014, ktoré nebolo\nprávoplatne skončené (návrh na obnovu konania sp.zn. 6C/3/2008 bol zatiaľ zamietnutý) uviedol, že\notázku vlastníctva sporných pozemkov vyriešil v konaní pod sp.zn. 6C/3/2008, a podanie návrhu na\nobnovu konania nemá vplyv na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol\nsúd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom priznal nárok na plnú náhradu trov\nkonania. O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Bratislava II vo výške\n107,72 eura bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP a § 470 ods. 2 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 6. apríla 2022\nsp. zn. 2Co/256/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietol,\nžalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznal, štátu - Slovenskej republike\npriznal nárok voči žalobcom v I. a II. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2.1. Vzhľadom na námietku žalovaného sa odvolací súd prioritne zaoberal otázkou vlastníckeho práva k\nsporným pozemkom. Z dôkazov založených v súdnom spise odvolací súd zistil, že rozhodnutím odboru\npre výstavbu rady Obvodného národného výboru Bratislava - Staré Mesto č. výst. 872/1960-330 zo dňa\n03. mája 1960 bolo zahájené vyvlastnenie parciel č. XXXXX, XXXXX a XXXXX, katastrálneho územia F.,\npatriacich vlastníckym právom C. E. s tým, že predmetné pozemky sú potrebné pre rozšírenie cintorína\nv L.H.. Za týmto účelom bol určený termín ústneho jednania a bolo požiadané pozemkovoknižné\noddelenie Ľudového súdu v Bratislave o zapísanie poznámky o začatí tohto vyvlastňovacieho konania\nv pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, kat. územie F., ohľadom parciel č. XXXXX, XXXXX a XXXXX.\nZ PK vložky č. XXXX nachádzajúcej sa v súdnom spise (č.l. 363) vyplýva, že na parc. č. XXXXX a\nXXXXX bolo zapísané začatie vyvlastňovacieho konania. Z obsahu spisu odvolací súd taktiež zistil, že\nnásledne rozhodnutím finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave zn. Fin-1745/61maj zo dňa 31. marca 1961, ktoré bolo vydané podľa § 5 vlád. nariadenia č. 15/1959 Zb. a § 11 vyhl.\nč. 88/1959 Ú.v. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami socialistického\nsektora, pozemky vo vložke č. XXXX parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX kat. územie F., vlastnícky patriace\nC. E., prešli podľa citovaných predpisov do vlastníctva Československého štátu - do správy Mestského\nnárodného výboru, odboru priemyselného, dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo\nC. E. doručené dňa 14. júna 1961 (č.l. 429). Dňa 23. júna 1961 C. E. doručila Mestskému národnému\nvýboru Bratislava odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. O tomto odvolaní rozhodovala Finančná komisia\nMestského národného výboru, ktorá na základe tohto odvolania preskúmala vyššie uvedené rozhodnutie\na rozhodnutím fin. kom. 40/1961 odvolanie C. E. zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Toto\nrozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručené C. E. dňa 06. novembra 1961 (č.l. 432). Z obsahu\n\nspisu taktiež vyplýva, že listom zo dňa 30. júla 1969 sa C. E. obrátila na finančný odbor Mestského\nnárodného výboru v Bratislave s tým, že rozhodnutie zn. Fin-1745/61-maj zo dňa 31. marca 1961\npovažuje za nezákonné a žiada o prešetrenie celého postupu v tejto veci. Rada Mestského národného\nvýboru v Bratislave odpovedala C. E. listom č. Fin-1745/69-maj zo dňa 25. augusta 1969, pričom\njej oznámila, že citované rozhodnutie nie je možné zmeniť alebo zrušiť, pretože od právoplatnosti\nuplynula doba troch rokov. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise podľa názoru odvolacieho\nsúdu jednoznačne vyplýva, že sporné nehnuteľnosti vlastnícky patriace pôvodne C. E. boli právoplatne\nodňaté tejto pôvodnej vlastníčke a to ku dňu 06. novembra 1961 t.j. ku dňu doručenia rozhodnutia\nFinančnej komisie Mestského národného výboru, ktorá rozhodovala o jej odvolaní voči rozhodnutiu\no zoštátnení sporných pozemkov. Je nepochybné, že takéto rozhodnutie o odňatí vlastníckeho práva\n(tak prvoinštančné, ako aj odvolacie) bolo rozhodnutím správneho orgánu, pre ktoré sú charakteristické\nkonštitutívne účinky, t.j. účinky, ktoré vznikajú ku dňu právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Takéto\nrozhodnutie vydané v zmysle príslušných správnych predpisov potom samo o sebe spôsobuje vznik,\nzmenu resp. zánik práv z neho vyplývajúcich. Z okolností danej veci potom vyplýva, že rozhodnutie o\nodňatí vlastníckeho práva bolo vydané podľa Nariadenia č. 15/1959 Ú.v. a súčasne podľa § 11 ods.\n1 Vyhlášky ministerstva financií č. 88/1959 Ú.v., a teda právoplatnosťou tohto rozhodnutia vydaného\nv rámci správneho konania predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva Československého štátu,\nbez vyplatenia náhrady t.j. na základe individuálneho správneho aktu. Tu treba zdôrazniť, že z dôvodu\noddelenosti súdnej a výkonnej moci vyjadrenej v rozdielnych právomociach orgánov oboch sústav\nverejnej moci nie je všeobecný súd rozhodujúci o náhrade za vecné bremeno oprávnený ani ako\nprejudiciálnu otázku skúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia (t.j. individuálneho\nsprávneho aktu), a o to menej preskúmavať jeho vecnú správnosť t.j. či boli splnené hmotné podmienky\npodľa osobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu, v tomto prípade rozhodnutia o odňatí\nvlastníckeho práva, respektíve v tom čase rozhodnutia o zoštátnení. Preto na argumentáciu žalobcov\ntýkajúcu sa skutočnosti, že nebolo preukázané, že Mestský národný výbor bol nájomcom predmetného,\nrespektíve vo vzťahu k pozemku existoval iný obdobný právny pomer, čo bola podmienka pre aplikáciu\nustanovení Nariadenia č. 15/1959 Ú.v. a súčasne podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky ministerstva financií č.\n88/1959 Ú.v. odvolací súd udáva, že nie je oprávnený posudzovať splnenie podmienok pre vydanie\nsprávneho rozhodnutia, nakoľko tieto už boli predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania, v\ntomto konkrétnom správnom konaní t.j. v konaní o odňatí pozemku právnej predchodkyni žalobcov.\nPreto aj nález Ústavného súdu SR III. ÚS 185/2010-30, na ktorý odkazujú žalobcovia s tvrdením, že\nnehnuteľnosti museli byť užívané na základe určitého konkrétneho právneho titulu a nie iba fakticky,\nneobstojí a to z dôvodu, že uvedené rozhodnutie sa viaže k problematike reštitučných nárokov, pri\nktorých sa posudzujú podmienky splnenia reštitučného nároku ako takého t.j. tie, ktoré sú priamo\nvymedzené v zákone.\n2.2. Odvolací súd sa aj s poukazom na námietky žalobcov vyjadrené v rámci konania vo veci samej\nzameral svoje dokazovanie na preskúmanie toho, či rozhodnutie o odňatí vlastníckeho práva bolo\nvydané na to kompetentným orgánom, a či malo všetky náležitosti rozhodnutia, v zmysle vtedy platných\nprávnych predpisov (§ 12 a nasl. vládneho nariadenia 91/1960 Zb. o správnom konaní). Podľa § 11\nvyhlášky Ministerstva financií č. 88/1959 U.v. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných\norganizáciami socialistického sektoru platí, že: „Prenajatá vec, ktorej cena prevyšuje príslušnú čiastku\nuvedenú v § 7 ods. 1 môže byť prevedená do socialistického vlastníctva iba rozhodnutím finančného\nodboru na žiadosť nájomcu, pokiaľ ju nájomca nevyhnutne potrebuje na plnenie svojich úloh; o náhrade\nsa rozhodne podľa osobitného vykonávacieho predpisu. Z uvedeného teda vyplýva, že na prvom\nstupni o zoštátnení nehnuteľného majetku rozhodoval orgán na to oprávnený a to Finančný odbor\nMestského národného výboru. S poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 vládneho nariadenia č. 91/1960\nZb. o správnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu odboru národného výboru rozhoduje príslušná\nkomisia tohto národného výboru, a ak nie je zriadená, jeho rada. Z vyššie citovaných ustanovení\nvtedy platných právnych predpisov nepochybne vyplýva, že rozhodnutia v danom prípade, tak na\nprvom stupni, ako aj na odvolacom orgáne vydal orgán na to kompetentný t.j. určený zákonom,\nobe rozhodnutia majú všetky zákonné náležitosti tak, ako to vyplývalo z ustanovení § 12 a § 13\nvtedy platného vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o správnom konaní a taktiež obe rozhodnutia\n(tak prvoinštančné, ako aj odvolacie) boli riadne doručené, a preto nadobudli právoplatnosť. Námietka\nžalobcov, že rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo vydané vo forme listu bez označenia záhlavia\nrozhodnutia, a súčasne bez dátumu a riadneho odôvodnenia neobstojí, nakoľko z tejto listiny (č.l.\n431) jasne vyplýva, aký orgán rozhodnutie vydal, že odvolanie zamietol, z akých dôvodov odvolaniu\nnevyhovel, že potvrdzuje napadnuté rozhodnutie, a súčasne, že voči nemu už nie je prípustný opravný\nprostriedok (rozhodnutie je konečné). Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadom absencie pečiatky\n\nna príslušnom rozhodnutí odvolací súd uvádza, že pečiatka podľa § 12 a § 13 vtedy platného\nvládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o správnom konaní nie je podstatnou náležitosťou rozhodnutia,\nrovnako tak dátum rozhodnutia, a preto absencia pečiatky a dátumu na rozhodnutí nespôsobuje\npodľa názoru odvolacieho súdu jeho neplatnosť. Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa absencie\nvyznačenej doložky právoplatnosti rozhodnutia z dokladov založených v súdnom spise vyplýva, že tak\nprvoinštančné, ako aj odvolacie rozhodnutie boli riadne doručené, a preto nadobudli právoplatnosť,\nbez ohľadu na to, že doložka právoplatnosti na rozhodnutí vyznačená nebola. V tomto prípade je\nrozhodujúce doručenie predmetných rozhodnutí, pričom doručenky nachádzajúce sa v súdnom spise\nriade preukazujú doručenie predmetných rozhodnutí, a preto na tento argument žalobcov odvolací\nsúd neprihliadol a z vyššie uvedených dôvodov ho nepovažoval za relevantný. Tak, ako už bolo\nvyššie uvedené, otázku nezákonnosti rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania nemožno\nriešiť ako predbežnú otázku bez toho, aby takéto rozhodnutie pre nezákonnosť bolo predtým zrušené\npríslušným orgánom (R 35/1977), a preto sa ani odvolací súd v okolnostiach danej veci nemohol\nzaoberať tým, či dôvody uvedené vo vyššie citovaných rozhodnutiach (Finančného odboru a Finančnej\nkomisie Mestského národného výboru) boli pravdivé, a rovnako bezpredmetnou v danej veci bola\naj skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli vydané na základe právnych predpisov, ktorými nepochybne\ndošlo k spáchaniu krívd na právach a majetku občanov. Na tomto základe totiž bolo možné zo strany\ndediča t.j. právneho predchodcu žalobcov uplatniť vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam reštitučný nárok,\nriešený zákonom č. 403/1990 Zb. z dôvodu, že v danom prípade došlo k prechodu vlastníctva na\nštát podľa vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných\norganizáciami socialistického sektora. Keďže podkladom pre uplatnenie takéto nároku bolo rozhodnutie\no zoštátnení nehnuteľného majetku s konštitutívnymi účinkami nevyžadoval sa pre vznik vlastníckeho\npráva v prospech Československého štátu zápis do katastra nehnuteľností. Odvolací súd má za to, že\nneobstojí ani námietka žalobcov o tom, že uvedenou absenciou zápisu vlastníckeho práva v prospech\nČeskoslovenského štátu resp. v prospech Hlavného mesta Bratislavy došlo k zmareniu možnosti uplatniť\nsi reštitučný nárok zo strany právneho predchodcu žalobcu. Bolo vecou právneho predchodcu žalobcov k\nuvedeným zisteniam vyvinúť potrebnú iniciatívu, hlavne za situácie, ak ku smrti C. E. došlo už dňa XX. R.\nXXXX a k samotnému prededeniu sporných pozemkov ako novoobjaveného dedičstva došlo až dňa 25.\nfebruára 2005. Navyše sa v danom prípade jedná o hypotetickú situáciu navodenú žalobcami, nakoľko\nprávny predchodca žalobcov t.j. dedič po C. E. sa o tomto majetku dozvedel až v novembri v roku 2004,\nt.j. keď podal návrh na novoobjavené dedičstvo (dňa 09. novembra 2004, č.l. 586). Z uvedeného potom\nvyplýva, že v lehotách určených reštitučnými predpismi na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva\ntento dedič, ako oprávnená osoba vôbec nedisponoval informáciou o tomto majetku, a teda by si k\nnemu nárok ani logicky neuplatňoval. Rovnako na druhej strane, ak by tento majetok bol zapísaný na\nČeskoslovenský štát resp. na obec podľa zák. č. 138/1991 Zb. pri uvedenej nevedomosti o tom, že\ntento majetok bol jeho právnej predchodkyni zoštátnený, a teda zakladal reštitučný titul (túto vedomosť\ndedič nadobudol až koncom roka 2004) by rovnako uvedený postup tento nezvolil. Inak povedané,\nkeďže sa právny predchodca žalobcu o tom, že predmetné nehnuteľnosti v minulosti patrili jeho právnej\npredchodkyni, a že boli zoštátnené dozvedel až v roku 2004 nemôže tvrdiť, že by si ohľadom nich\nuplatnil reštitučný nárok v lehote určenej zákonom č. 403/1990 Zb. t.j. do 31. augusta 1991. Uvedená\nnemožnosť uplatniť si reštitučný nárok nebola vyvolaná tým, že predmetné pozemky neboli zapísané\nna Československý štát, resp. na obec, ale objektívnou nevedomosťou o existencii týchto nehnuteľností\nzo strany právneho predchodcu žalobcov, počas plynutia lehoty na ich uplatnenie v zmysle reštitučných\nzákonov.\n2.3. Na základe vyššie uvedeného a po ustálení skutočnosti, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol\nČeskoslovenský štát ku dňu 06. novembra 1961 tieto následne sa stali vlastníctvom Slovenskej republiky\nku dňu jej vzniku t.j. ku dňu 01. januára 1993 a podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí\nprešli do vlastníctva obce resp. Hlavného mesta SR, z majetku Slovenskej republiky. Z týchto dôvodov\npotom nemohli byť predmetné nehnuteľnosti ani predmetom dedenia po poručiteľke C. E., a následne\nani predmetom uzavretia kúpnej zmluvy medzi dedičom Q. E. a žalobcami, ktorú títo uzavreli dňa 11.\nmarca 2005 (vklad povolený dňa 15. marca 2005) a to s poukazom na základnú zásadu občianskeho\npráva „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“, teda, podľa ktorej nikto nemôže na\niného previesť viac práv, ako má sám. V danom prípade odvolací súd s poukazom na námietky žalobcov\nposudzoval aj ich dobrú vieru, ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva. V danom prípade odvolací\nsúd s ohľadom na rozhodnutie Veľkého senátu zo dňa 27. apríla 2021, sp.zn. 1VObdo/2/2020 ustálil,\nže ani dobrá viera ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva v danom prípade nebude sama o sebe pre\nnadobudnutie vlastníckeho práva v prospech žalobcov postačujúca. Keďže v danom prípade odvolací\nsúd ustálil, že žalobcovia napriek ich zápisu v katastri nehnuteľností nie sú vlastníci predmetných\n\nnehnuteľností, nesvedčí im teda aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o náhradu za zriadenie\nvecného bremena. Z týchto dôvodov sa potom odvolací súd ďalším námietkami žalobcov týkajúcich sa\nkonania o náhradu za zriadenie vecného bremena nezaoberal a žalobu žalobcov z dôvodu nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie t.j. z dôvodu absencie vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovaným pozemkom\nzamietol (§ 388 CSP). O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa\n§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal nakoľko\npodľa spisu mu žiadne trovy v konaní nevznikli. Odvolací súd rozhodol aj o trovách štátu, nakoľko v\ntomto konaní vznikli trovy štátu a to z dôvodu úhrady odmeny za vypracovaný znalecký posudok, štátu\n- Slovenskej republike priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100 %,\na to s poukazom na ustanovenie § 255 CSP.\n3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu vo výrokoch podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“)\ndovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z ust. § 420 písm. f) CSP, navrhujúc zrušenie rozsudku\nodvolacieho súdu a vrátenie veci odvolaciemu súdu, resp. jeho zmenu tak, že potvrdí rozsudok súdu\nprvej inštancie, uplatniac si náhradu trov konania. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP namietali, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je nepreskúmateľné. Nedostatočnosť\nodôvodnenia spočíva v tom, že žalobcovia navrhovali, aby súd zaviazal žalovaného, resp. archív\nna predloženie originálov nasledovných listín, a tiež navrhovali následné riadne vykonanie všetkých\ntýchto dôkazov v súdnom konaní: (i) Rozhodnutie finančného odboru Mestského národného výboru\nv Bratislave zn. Fin - 1745/61-maj zo dňa 31. marca 1961 spolu s doručenkou, (ii) odvolanie C. E.\nproti rozhodnutiu zn.: Fin-1745/61-maj, (iii) listina označená ako finančná komisia fin.kom. 40/1961,\nvec: odvolanie v konaní podľa vyhl. č. 88/59 Ú.v. - prechod pozemku na štát spolu s doručenkou,\n(iv) list C. E. zo dňa 30. júla 1969, (v) listina označená ako koncept Rady Mestského národného\nvýboru v Bratislave č. Fin-1745/69-maj zo dňa 25. augusta spolu s doručenkou, (vi) ostatné listiny\nuložené v archíve týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; Odvolací súd tieto\nnavrhované dôkazy nielenže nevykonal, ale ani sa týmto návrhom žalobcov na predloženie originálov\nuvedených listín a na vykonanie dôkazov vôbec nezaoberal a ani nijako neodôvodnil, prečo odmietol\ntento návrh na vykonanie dokazovania. Tieto dôkazy navrhli žalobcovia za účelom overenia autenticity,\nhodnovernosti a pravosti listín predložených žalovaným a najmä z dôvodu preukázateľne a odôvodnene\nvzniknutej pochybnosti ohľadne ich autenticity, hodnovernosti a pravosti. Zabezpečenie originálov vyššie\nuvedených listín žalobcovia považovali za nevyhnutné aj vzhľadom na dôvodný predpoklad potreby\nznaleckého dokazovania vo vzťahu k autenticite týchto listín, ktorá by mohla byť vylúčená napr. z\ndôvodu ich zlého založenia v archíve. Tým, že odvolací súd nevyhovel vyššie uvedenému návrhu\nna vykonanie dokazovania navrhnutému zo strany žalobcov a svoje rozhodnutie odvolací súd ani\nriadne neodôvodnil, došlo k vade zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP). Podľa konštantnej judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. III. ÚS\n209/04, III. ÚS 260/06) má účastník súdneho konania v rámci práva na spravodlivý proces právo na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré presne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/107/2019 vyslovuje požiadavku a povinnosť súdu, aby v prípade nevyhovenia\ndôkazu navrhnutému zo strany účastníka svoje rozhodnutie súd aj riadne odôvodnil. Bez odstránenia\nodôvodnených pochybností ohľadne autenticity, pravosti a hodnovernosti vyššie spomínaných listín\nnemal odvolací súd meritórne vo veci rozhodnúť a ani vyvodzovať svoje jednoznačné závery vyjadrené\nvo svojom napadnutom rozsudku týkajúce sa napr. určenia vlastníctva sporných nehnuteľností v\nprospech žalovaného alebo chýbajúcej aktívnej vecnej legitimácie v spore na strane žalobcov.\n4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaných 1/ až 3/ uviedla, že napadnuté rozhodnutie\npovažuje za vecne správne, navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie žalovaných ako nedôvodné\nzamietol. Poukázal na to, že žalovaný predložil predmetné listiny preukazujúce vyvlastnenie sporom\ndotknutých pozemkov k sp. zn. 6C/3/2008 v rámci prvostupňového konania podaním doručeným\nOkresnému súdu Bratislava II dňa 31. decembra 2013 spolu s návrhom na prerušenie konania a\nopakovane aj v rámci podania doručeného Okresnému súdu Bratislava II dňa 09. novembra 2016.\nV rámci prvostupňového konania žalobca nenavrhol súdu, aby súd zaviazal žalovaného, resp. archív\nmesta Bratislavy na predloženie originálov uvedených listín; žalobca tak urobil až podaním doručeným\nKrajskému súdu v Bratislave zo dňa 21. marca 2022, teda až v priebehu odvolacieho konania. Žalobcovia\ntak nesplnili podmienky uvedené v § 366 písm. a)-d) CSP, ktoré by umožňovali uplatniť v odvolacom\nkonaní tzv. novoty, a teda odvolací súd na tento návrh žalobcov ani nemohol prihliadať. Žalobcami\ncitované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019 sa týka (ne)vykonania dôkazov\n\nnavrhnutých v prvoinštatnčnom konaní, a nie na vykonanie dôkazov navrhnutých až v rámci odvolacieho\nkonania. Odvolací súd vytýčil na deň 06. apríla 2022 pojednávanie vo veci, na ktorom sa žalobcovia\nnezúčastnili, na tomto pojednávaní mali žalobcovia možnosť vyjadriť sa k veci, čo však z dôvodu\nsvojej neospravedlnenej neprítomnosti na pojednávaní nevyužili. Pokiaľ žalobcovia namietali pravosť,\nhodnovernosť a autenticitu Rozhodnutia Zn. Fin- 1745/61-maj z 31. marca 1961 Finančný odbor\nMestského národného výboru v Bratislave v spojení s Listom finančnej komisie, s uvedenými námietkami\nsa dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odvolací súd vysporiadal.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaných 1/ až 3/ je potrebné ako\nneprípustné odmietnuť.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu\n(rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,\n8Cdo/67/2017, 9Cdo/72/2020).\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,\n8Cdo/99/2017, 9Cdo/72/2020).\n8. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty\nstrán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami\nprípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne\nprelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je\nskôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 5Cdo/12/2017, 7Cdo/163/2017,\n8Cdo/73/2017, 9Cdo/72/2020).\n9. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania.\n11. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. V danom prípade dovolatelia prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú\na/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n15. V prvom rade treba uviesť, že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je\nvýznamný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle\ntohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej\nvade skutočne došlo (3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nskúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti,\npričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.\n16. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n17. Dovolatelia namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP opreli o tvrdenie, že odvolací\nsúd nimi navrhované dôkazy nielenže nevykonal, ale ani sa týmto návrhom žalobcov na predloženie\noriginálov uvedených listín a na vykonanie dôkazov vôbec nezaoberal a ani nijako neodôvodnil, prečo\nodmietol tento návrh na vykonanie dokazovania. Konkrétne išlo o tieto listiny - rozhodnutie finančného\nodboru Mestského národného výboru v Bratislave zn. Fin - 1745/61-maj zo dňa 31. marca 1961 spolu\ns doručenkou, odvolanie C. E. proti rozhodnutiu zn.: Fin-1745/61-maj, listina označená ako finančná\nkomisia fin.kom. 40/1961, vec: odvolanie v konaní podľa vyhl. č. 88/59 Ú.v. - prechod pozemku na štát\nspolu s doručenkou, list C. E. zo dňa 30. júla 1969, listina označená ako koncept Rady Mestského\nnárodného výboru v Bratislave č. Fin-1745/69-maj zo dňa 25. augusta spolu s doručenkou, ostatné\nlistiny uložené v archíve týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ďalej aj „predmetné\nlistiny“).\n18. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, treba považovať aj taký postup\nsúdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ\nv interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď\nrozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia\nje natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n19. Dovolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s\nktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou\npovinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z\nprejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je\n\npovinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej\nsa domáha. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú\npodkladom pre určenie predmetu dokazovania. (I. ÚS 24/2019, 1Cdo/188/2021).\n20. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu (vrátane žalobcov) boli v priebehu prvoinštančného\nkonania opakovane poučené podľa § 120 ods. 4 O.s.p., obdobne § 154 CSP o tom, že skutočnosti\na dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V sporovom konaní\nsa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované vo fáze konania pred\nsúdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle\nzákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej\ninštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania\nnebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná\nkoncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové\nkonanie. Dovolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve,\npodľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt\" t.j. „práva patria len bdelým\" (pozorným, ostražitým, opatrným,\nstarostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné\noprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je\ntotiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,\nči zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o\nvyužívaní zákonných procesných ustanovení (9Cdo/169/2020).\n21. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4) použiť\nv odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nneuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu\nkonania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne\npotom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili - pozri § 181 ods. 4) a boli opakovane súdom\npoučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností\na dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto\npodmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt\n[resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2.\nneporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. (MOLNÁR,\nPeter. § 366 [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ,\nJana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1.\nvydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.).\n22. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú v zmysle § 149 CSP najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie § 366 CSP má\nzáklad v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.\nProstriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia\nuznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nsúd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP\nodvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný prostriedok s\nprávom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací\nsúd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej\nobrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú\nvylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k\nvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny\nnemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného\nútoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,\nnie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej\napelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie\nsú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené\npred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\n\nneboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366\nCSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. (ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH, E. Civilný sporový\nporiadok - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO160_2015SK. Dostupné\nz: www.aspi.sk. ISSN 2336-517X).\n23. Podľa rozsudku najvyššieho súdu z 20. marca 2008, sp. zn. 5MCdo/4/2007 nemožnosťou označenia\nalebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba\nrozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého\nstupňa, t.j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť\nalebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej\npovinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie\núčastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho zaobstarania, vykonania a\nvyhodnotenia.\n24. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný predmetné listiny ako listinné dôkazy predložil už v konaní pred\nsúdom prvej inštancie (vyjadrenie žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 09. novembra 2016\n- por. bod 25. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie č.l. 650), keď namietal nedostatok aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcov. Žalovaný na existenciu predmetných listín poukázal aj vo svojom odvolaní\nproti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 25. apríla 2017 (por. č.l. 657). Žalobcovia v písomnom\nvyjadrení k odvolaniu žalovaného uplatnili len vecné námietky, pre ktoré podľa nich nemožno určiť\nvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného (por. č.l. 660 a nasl.), nijako formálne\nnespochybnili žalovaným predložené listiny. Žalobcovia až vo svojom vyjadrení zo dňa 21. marca 2022\n(č.l. 754) navrhli, aby súd zaviazal žalovaného, resp. archív na predloženie originálov špecifikovaných\nlistín. Odvolací súd uskutočnil pojednávanie dňa 06. apríla 2022 (č.l. 769), na ktorom sa žalobcovia a\nani ich právny zástupca bez ospravedlnenia nezúčastnili.\n25. Dovolací súd preto konštatuje, že žalobcovia svoj návrh na doplnenie dokazovania predložením\noriginálov špecifikovaných listín podali až v odvolacom konaní, bez toho, aby skutkovo či právne\nargumentovali, že ide o prípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Odvolací súd\npreto nemohol takémuto návrhu na doplnenie dokazovania vyhovieť, vzhľadom na vyššie uvedenú\nzásadu koncentrácie konania. Žalobcovia mali dostatočný priestor uplatniť takýto návrh na doplnenie\ndokazovania ešte pred súdom prvej inštancie, skôr ako bolo vyhlásené skončenie dokazovania. O tom,\nže žalobcovia k realizácii svojich procesných práv nepristupovali dostatočne zodpovedne, napokon\nsvedčí aj to, že sa bez ospravedlnenia nezúčastnili na odvolacom pojednávaní dňa 06. apríla 2022.\n26. Preto aj keď možno vytknúť odvolaciemu súdu, že v odôvodnení svojho rozhodnutia žalobcom\nneposkytol špecifickú odpoveď na ich návrh na doplnenie dokazovania, vzhľadom na vyššie uvedenú\nargumentáciu o tom, že na takýto návrh nebolo možné prihliadať, nedosahuje takéto čiastkové\nprocesné pochybenie takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala konštatovanie porušenie práva žalobcov na\nspravodlivý proces. Z hľadiska presvedčivosti preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu považuje\ndovolací súd za podstatné, že odvolací súd dostatočne podrobne a presvedčivo odôvodnil svoj záver o\nnedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov (por. body 30 - 31 odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu).\n27. Vo vzťahu k uplatnenej námietke nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre\nzáver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n28. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne\nuspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS\n4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n29. Treba zdôrazniť, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadné nesprávne\n\nprávne posúdenie veci prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP nezakladá. Najvyšší súd už dávnejšie\ndospel k záveru, podľa ktorého realizácia procesných oprávnení sa strane sporu neznemožňuje právnym\nposúdením (R 54/2012). Na tom zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax dovolacieho súdu (R 24/2017\na 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017,\n8Cdo/76/2018). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym\nnázorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n30. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezistil,\npreto je dovolanie procesne neprípustné, čo je dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n31. Dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n32. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/256/2017", "guid": "a0f1a39b-9b3a-4079-af81-b4f71c4f42dd:436bf17e-466d-4666-9392-2a79f22069e8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}