{"guid": "e7403a4b-bbec-4c2d-ac5b-3adc3d3d3903:7b5b7bc0-dac8-4dd7-9f60-5ad1b53bf799", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1206215381.3", "spisova_znacka": "9Cdo/40/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/40/2023 z 19. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2024, sp. zn. 9Cdo/40/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1206215381.3", "identifikacne_cislo": "1206215381", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105", "nazov": "zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-76.odsek-1", "nazov": "§ 76 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-76.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/105#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-76", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b5b7bc0-dac8-4dd7-9f60-5ad1b53bf799", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1206215381.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1206215381.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1206215381.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/40/2023\n1206215381\n19. 06. 2024\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2024:1206215381.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej\na členov senátu JUDr. Martina Holiča a JUDr. Alexandry Hanusovej, v spore žalobcu JUDr. Stanislava\nVolára, Piešťany, Kukučínova 11, správcu úpadcu NASK, s.r.o., Veľký Meder, Ľudovíta Štúra 5, IČO: 36\n245 950, proti žalovanej Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Ministerstva financií Slovenskej\nrepubliky, Bratislava, Štefanovičova 5, IČO: 00 151 742, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod\nsp.zn. B2-6C/150/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra\n2022 sp.zn. 5Co/157/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II (teraz Mestský súd Bratislava IV - ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo\n„okresný súd“) rozsudkom z 12. októbra 2018 č. k. 6C/150/2006-1194 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa\ndomáhal proti žalovanému náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným rozhodnutím a nesprávnym\núradným postupom vo výške 29.282.944,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 13 % od 22. septembra\n2005 do zaplatenia a vo výške 1.890.151.000 Rub (52.376.600 eur) s úrokom z omeškania vo výške 9\n% od 16. novembra 2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zároveň konanie v časti týkajúcej sa návrhu\nžalobcu na prerušenie konania zo dňa 26. septembra 2018 zastavil a žalovanému nepriznal nárok na\nnáhradu trov konania.\n1.1. Poukázal na to, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, zaplatenia ktorej sa\nžalobca v konaní domáha, zo žalobcu na spoločnosť Real & Capital Assets Ltd. a uvedené postúpenie\npohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené žalobcom. Žalobca v konaní nepreukázal, že by od\nzmluvy o postúpení pohľadávky odstúpil, prípadne že by spoločnosť Real & Capital Assets Ltd. opätovne\npostúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalobca nemá v predmetnom spore aktívnu vecnú legitimáciu. Na uvedené pritom nemá\nvplyv ani skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/150/2006-994 zo dňa 17. februára 2016\nnepripustil, aby z konania vystúpil žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Real & Capital Assets\nLtd., nakoľko súd sa v tomto prípade zaoberal len splnením procesných podmienok na pripustenie\nzmeny na strane žalobcu. Riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu\ndlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané a to samotným žalobcom, ktorý spolu s návrhom na\nzmenu účastníka konania doručil súdu aj doklad preukazujúci, že dňa 29. júna 2010 žalobca oznámil\nžalovanému, že písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému\nna obchodnú spoločnosť Real & Assets Ltd. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie, relevantným oznámením postupcu (žalobcu) o postúpení pohľadávky\n\ndlžníkovi (žalovanému) je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie\npostúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu,\nresp. platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe uvedeného, vzhľadom na nedostatok aktívnej\nvecnej legitimácie na strane žalobcu, potom súdu prvej inštancie nezostávalo iné, ako žalobu žalobcu\nz tohto dôvodu zamietnuť.\n1.2. Súd prvej inštancie uviedol aj ďalšie dôvody, pre ktoré nebolo možné žalobe vyhovieť. Žalobca\nsa v tomto konaní domáhal náhrady škody predstavujúcej skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorá mu bola\nspôsobená rozhodnutiami vydanými Colným úradom Komárno, na ktorých základe tento zabezpečil\ntovar nachádzajúci sa v daňovom sklade žalobcu a rozhodnutiami, ktorými bolo rozhodnuté o prerušení\nkonania vo veci zabezpečenia tovaru žalobcu a tiež tým, že Colný úrad Komárno a Colné riaditeľstvo\nSR nekonalo bez zbytočných prieťahov, čím porušili zákon, čo malo za následok vynútenú neschopnosť\nžalobcu disponovať so zabezpečeným tovarom na predaj zmluvným odberateľom, nemožnosť plniť jeho\nobchodné záväzky v tuzemsku a v zahraničí, čím žalobcovi vznikla škoda. Pre vznik práva na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (resp. nesprávnym úradným postupom) je nevyhnutné,\naby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné rozhodnutie (nesprávny\núradný postup), existencia škody (ušlého zisku) a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným\nrozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vznikom danej škody. V predmetnom prípade samotné\nžalobcom namietané rozhodnutia a na ich základe aj postup orgánov štátnej správy nemali za následok,\nže žalobcovi vznikla ním tvrdená škoda. Z priebehu udalostí, tak ako to vyplýva z listinných dôkazov\nzaložených v spise a predložených stranami sporu, je zrejmé, že škoda na strane žalobcu, ak pripustíme,\nže k nej vôbec došlo, nemohla byť spôsobená tým, že colný úrad vydal rozhodnutia, ktoré boli zrušené\nako tvrdí žalobca pre nezákonnosť a že došlo konaním týchto orgánov k nesprávnemu úradnému\npostupu. Nemožnosť žalobcu obchodovať s takýmto tovarom by totiž vznikla aj v prípade, ak by\nrozhodnutia o zabezpečení tovaru neboli vôbec vydané, resp. aj keby nedošlo k zapečateniu skladových\npriestorov zo strany colných orgánov. Rozhodnutiam o zabezpečení tovaru, ktoré boli neskôr zrušené,\ntotiž predchádzalo zapečatenie skladových priestorov žalobcu policajnými orgánmi a predmetný tovar\n(spotrebiteľské balenia liehu - ďalej len „SBL“) je dodnes predmetom znaleckého skúmania v trestnom\nkonaní, ktorá skutočnosť sama o sebe bráni tomu, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom mohol s\ntovarom disponovať a ďalej s ním obchodovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, kedy medzi\nnamietanými rozhodnutiami a postupom orgánov štátnej správy a možným vznikom škody na strane\nžalobcu neexistuje nevyhnutná priama bezprostredná príčinná súvislosť, nie je v danej veci naplnený\njeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu ako takú.\nS poukazom na uvedenú absenciu príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím orgánu štátu, resp.\nnesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému nárok na náhradu tvrdenej škody, ktorej\nzaplatenia sa v tomto konaní domáhal.\n1.3. Uvedené závery súdu prvej inštancie plne korešpondujú s právnym názorom, ktorý Najvyšší súd\nSlovenskej republiky vyslovil v predmetnej sporovej veci vo svojom uznesení sp. zn. 6MCdo/7/2013\nzo dňa 23. apríla 2014. Keďže v odôvodnení predmetného rozhodnutia dovolací súd jednoznačne\ndospel k záveru o absencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného, ktorá\npodmienka je základom pre priznanie nároku na náhradu škody, súd prvej inštancie ako súd nižšieho\nstupňa je viazaný týmto právnym názorom dovolacieho súdu. Súd preto, rešpektujúc právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky žalobu žalobcu zamietol. Opačný postup súdu nižšej inštancie\nspočívajúci v nerešpektovaní záväzného právneho názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení súdu\nvyššej inštancie, a to len na základe vlastného uváženia, je neprípustným postupom, ktorý narúša princíp\nprávnej istoty.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. septembra 2022 sp. zn.\n5Co/157/2019 na základe odvolania žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej nepriznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.1. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nie je vo veci\nsubjektom aktívne legitimovaným. Uvedené vyplýva z vykonaného dokazovania, kde sám žalobca\npreukázal prechod jeho pohľadávky na spoločnosť REAL & Capital Assets Ltd. K prechodu práv\nna základe zmluvy o postúpení pohľadávky nepochybne prišlo, preto domáhať sa náhrady škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom a nesprávnym úradným rozhodnutím od žalovaného v\ntomto konaní je oprávnená spoločnosť REAL & Capital Assets Ltd. Na uvedenom nič nemení ani\nskutočnosť, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu subjektu na strane žalobcu. V uvedenom prípade\nsa jednalo len o nesplnenie procesnej podmienky podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP, keď z dôvodu absencie\n\nriadneho súhlasu nového žalobcu s jeho vstupom do konania, návrhu na zmenu žalobcu súd prvej\ninštancie nevyhovel. Nesplnenie procesnej podmienky však nemá vplyv na to, kto je nositeľom hmotného\noprávnenia. Pokiaľ žalobca následne po tom, čo nebolo vyhovené jeho návrhu na vstup nového žalobcu\nna jeho miesto tvrdí, že v konaní žalovaná pohľadávka stále patrí do majetku úpadcu spoločnosti NASK,\ns.r.o., keďže je v celej svojej výške zapísaná do jej konkurznej podstaty, odvolací súd považuje takúto\nnámietku za účelovú, a to najmä na už vyššie uvedené skutočnosti. Pokiaľ žalobca chcel presvedčiť\nodvolací súd, že predmetná pohľadávka je opätovne v dispozícii žalobcu, bolo jeho povinnosťou túto\nskutočnosť aj preukázať.\n2.2. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že príčina vzniku ujmy u žalobcu nemohla nastať rozhodnutím o\nzabezpečení SBL, nakoľko žalobca predmetné SBL aj keby neprišlo k rozhodnutiu o ich zabezpečení,\nnemohol využiť ako predmet obchodovania. Na to, aby vlastníctvo k SBL mohlo byť prevedené na iný\nsubjekt, muselo by byť na základe § 10 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z.z. označené kontrolnou známkou.\nSBL označené nepravou kontrolnou známkou je zo zákona vecou, s ktorou nie je možné obchodovať.\nKeďže žalobca nemohol obchodovať s neoznačenými SBL (za neoznačené SBL sa považujú aj tie SBL,\nktoré nie sú označené pravými kontrolnými známkami), nemohla mu zároveň ani vzniknúť škoda ich\nzadržaním, a to bez ohľadu na to, ktorý štátny orgán toto zadržanie vykonal.\n2.3. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nie všetky SBL boli označené falošnou známkou odvolací\nsúd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v konaní presne uviesť, koľko fliaš bolo označených správne\nznámkou a mohlo byť obchodovateľných. Žalobca však v konaní nepreukázal, koľko SBL bolo riadne\noznačených, preto nie je možné na túto námietku žalobcu prihliadnuť. Odvolací súd v tejto súvislosti\npoukázal na písomné stanovisko vyšetrovateľa policajného zboru, z ktorého vyplýva, že z celkového\nmnožstva zaisteného SBL bolo doposiaľ okolo 95% označených falošnými kontrolnými páskami, pričom\nexpertízne skúmanie SBL ešte nebolo ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu ukončené.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil príslušnému súdu na\nďalšie konanie. Vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku tvrdil, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkami, preto sú jeho závery (ako aj\nzávery súdu prvej inštancie) nepreskúmateľné, nezákonné a svojvoľné. Podľa žalobcu bolo konkrétne\nporušené jeho právo na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže súd sa nevysporiadal s\nargumentáciou ohľadom jeho aktívnej vecnej legitimácie, ani s argumentáciou a námietkami žalobcu\nohľadom nedostatku príčinnej súvislosti medzi nezákonnými úradnými postupmi a nezákonnými\núradnými rozhodnutiami žalovanej a vznikom škody na strane žalobcu. Podľa žalobcu súd neprihliadol\nna to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda\nzaistením SBL, pričom týmto nesprávnym posúdením dôkazného bremena a osoby, ktorá ho má uniesť,\nspôsobil prehru žalobcu v spore, čím došlo k nedôvodnému zvýhodneniu jednej sporovej strany pred\ndruhou. Napadnuté rozhodnutie je podľa dovolateľa arbitrárne a v rozpore s výsledkami dokazovania,\npričom došlo tiež k porušeniu princípu právnej istoty, keď súd nerešpektoval judikatúrou Ústavného súdu\nSR uvádzaný spôsob interpretácie dôkazného bremena. Súdy sa nijako nevysporiadali s argumentáciou\nžalobcu, že držba SBL akokoľvek označených alebo aj neoznačených v rámci priestorov daňového\nskladu bola v príslušnom období právne súladná, ani s otázkou hmotnoprávneho základu zápisu\npohľadávky do konkurznej podstaty žalobcu. Podľa názoru žalobcu súd išiel v danom prípade nad rámec\nsvojej právomoci v kontradiktórnom konaní, ak aktívnu legitimáciu žalobcu ako bola tvrdená žalobcom\nnevzal za preukázanú tak, ako bola tvrdená, ale ju vyhodnotil inak. Ďalej podľa dovolateľa je zamietnutie\nnárokov postavené na nesprávnej aplikácii príslušných procesných predpisov ohľadom preverenia\nsúhlasu spoločnosti Real & Capital Assets Ltd so svojím vstupom do konania, keďže nebol zistený\nrelevantný súhlas alebo nesúhlas uvedenej spoločnosti so vstupom do konania na strane žalobcu,\npričom táto skutočnosť bola pre správne zákonné rozhodnutie o návrhu na zmenu žalobcu kľúčová.\nDovolateľ tiež namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (vyžiadanie\nsi znaleckých posudkov od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré skúmali ochranné známky na\nzaistenom SBL, prípadne nariadenie nového znaleckého dokazovania za účelom skúmania týchto\nznámok) a o tomto návrhu na vykonanie dokazovania súd vôbec nerozhodol - s dôvodmi, pre ktoré toto\ndokazovanie nevykonal, sa nevysporiadal ani v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n3.1. Žalobca uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v rámci ktorého formuloval\nnasledujúce otázky, ktoré boli podľa jeho názoru súdmi nižšej inštancie nesprávne právne posúdené:\n1.) Je možné akceptovať aplikáciu príslušných ustanovení ZKR týkajúcich evidencie pohľadávky ako\nmajetku zaradeného do konkurznej podstaty bez súčasnej existencie excindačného sporu vyvolaného\n\ntakýmto zaradením do podstaty pre priznanie aktívnej vecnej legitimácie správcovi konkurznej\npodstaty na vymáhanie takejto pohľadávky ? 2.) Možno SBL nachádzajúce sa v daňovom sklade\nv režime pozastavenia dane opatrené falzifikátom kontrolnej pásky (známky) považovať za vec\nneobchodovateľnú s ohľadom na podrobnú úpravu povinnosti označovať SBL kontrolnými páskami\n(známkami) výlučne v režime voľného daňového obehu na daňovom území SR? 3.) Je možné odňať\nkontrolné pásky (známky) zo SBL, resp. tieto prelepiť inými pri SBL nachádzajúcom sa v režime\npozastavenia dane? V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci dovolateľ namieta, že súdy\nnižšej inštancie sa v konaní relevantne nevysporiadali s otázkou hmotnoprávneho základu zápisu\npohľadávky do konkurznej podstaty úpadcu - žalobcu. Správca zaradil žalovanú pohľadávku do podstaty\nz dôvodu, že postúpenie pohľadávky na Real & Capital Assets Ltd považoval za sporné, pretože\njednak nedisponoval relevantným plnomocenstvom udeleným pánovi Korčevovi, ktoré by ho v čase,\nkeď ešte nebol štatutárnym orgánom, oprávňovalo konať za spoločnosť. Ďalším dôvodom zaradenia\npohľadávky do súpisu majetku úpadcu mala byť podľa dovolateľa skutočnosť, že za postúpenie\npohľadávky nedostala v oznámení o postúpení pohľadávky deklarovaná zmluvná strana žiadne\nprotiplnenie. Dovolateľ poukázal na to, že zápis pohľadávky do majetkovej podstaty žalobcu - úpadcu\nnikto nerozporoval, hoci uvedené skutočnosti boli oznámené aj štatutárnemu orgánu spoločnosti Real\n& Capital Assets Ltd. Na základe uvedeného má dovolateľ za to, že pohľadávka je majetkom žalobcu\n- ako súčasť konkurznej podstaty spoločnosti NASK, s.r.o., teda aktívna legitimácia na vymáhanie\npredmetnej pohľadávky je daná výlučne v prospech správcu. Zápis pohľadávky v zmysle osobitného\nzákona (zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov) podľa názoru\ndovolateľa analogicky pôsobí ako oznámenie o postúpení pohľadávky. Ďalej podľa názoru dovolateľa\nsúdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili aplikáciu povinnosti označovať SBL kontrolnou páskou\npre režim pozastavenia dane, ako aj neobchodovateľnosť SBL z pohľadu vývozu SBL mimo územie\nSlovenskej republiky, z pohľadu možností dooznačenia alebo preoznačenia spôsobilými kontrolnými\npáskami (známkami) v režime pozastavenia dane v daňovom sklade za situácie, kedy takto označované\nSBL mali byť prepustené do režimu daňového voľného obehu na daňové územie Slovenskej republiky.\nSúdy vôbec nebrali do úvahy jednoznačnú právnu úpravu z daného obdobia ohľadne vyskladnenia\ntovaru do režimu daňového voľného obehu na daňové územie SR a nezaoberali sa výkladom týchto\ndaňových režimov z pohľadu vtedy platnej právnej úpravy.\n4. Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť, alternatívne ako nedôvodné zamietnuť, majúc za\nto, že dovolaním nastolené otázky súdy nižšej inštancie vyriešili správne a námietky dovolateľa okrem\nich neopodstatnenosti sú len opakovaním skoršej argumentácie žalobcu, s ktorou sa už súdy riadne\nvysporiadali. Poukázal na to, že voči bývalému konateľovi a spoločníkovi žalobcu je aktuálne vedené\ntrestné stíhanie pre pokus trestného činu podvodu. V trestnom konaní bolo preukázané, že značná časť\nlistinných dôkazov predložených v tomto konaní bola žalobcom dodatočne vypracovaná, antidatovaná,\núčelovo vyrobená a prispôsobená pre účely tohto konania. V dvoch trestných konaniach, z ktorých jedno\nje už právoplatne ukončené, bolo preukázané, že v rokoch 2003-2004 sa v spoločnosti NASK s.r.o. vo\nveľkom rozsahu vyrábal nelegálny lieh, ktorý sa následne distribuoval do obchodnej siete. Znaleckým\nskúmaním zaisteného SBL bolo preukázané, že 98,5 % SBL bolo označených falzifikátmi ochranných\nznámok. Aj u tých SBL, ktoré boli označené pravými ochrannými známkami, však značná časť SBL\nobsahuje lieh, ktorý je zdravotne závadný, a z tohto dôvodu nemôže byť distribuovaný do obchodnej\nsiete. V právoplatne ukončenom trestnom konaní, v ktorom bol odsúdený konateľ a spoločník spoločnosti\nNASK s.r.o. sa ďalej preukázal blízky vzťah medzi konateľom žalobcu a Ing. T., ktorá v spoločnosti NASK\ns.r.o. vykonávala v rokoch 2003 - 2004 daňovú kontrolu, čím bola spochybnená objektívnosť týchto\nkontrol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je sčasti prípustné\nvzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, avšak nie je dôvodné.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\n\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle\nktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolateľ namietal, že procesným postupom súdov nižšej inštancie došlo k zásahu do jeho práva\nna spravodlivý súdny proces. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n9. Žalobca v súvislosti s vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP súdom nižšej inštancie vytýkal\nnajmä, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vykazujú znaky arbitrárnosti a svojvôle. Mal za\nto, že odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu, dôležitými pre\nrozhodnutie vo veci samej, resp. ignoroval podstatné skutkové okolnosti.\n10. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu (účastníkmi konania) a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov,\na že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr.\nGarcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n11. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n12. V danom prípade však obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené. Odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným\nspôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odôvodnenie\nrozhodnutí oboch súdov nižšej inštancie obsahuje dostatočne zrozumiteľné vysvetlenie posúdenia\nuplatneného žalobného nároku, a to tak vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako\naj vo vzťahu k neexistencii príčinnej súvislosti medzi nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym\núradným postupom žalovaného a škodou na strane žalobcu. Právny záver o absencii príčinnej súvislosti\nako základného predpokladu vzniku nároku na náhradu škody pritom plne korešponduje s právnym\nnázorom dovolacieho súdu vysloveným v jeho kasačnom rozhodnutí - uznesení 6MCdo/7/2013 z 23.\napríla 2014, ktorým sú súdy nižšej inštancie v predmetnom konaní viazané. Dovolací súd považuje za\npotrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou\nsporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\n\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n13. Dovolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti všeobecne namietaného porušenia procesných\npráv dovolateľa nezistil také nedostatky v postupe odvolacieho súdu, ktoré by odôvodňovali záver,\nže jeho výklad a záver boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia\nzmätočné. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty\na zmyslu.\n14. Pokiaľ dovolateľ vidí porušenie práva na spravodlivý proces v postupe súdu prvej inštancie, ktorý\nrozhodol o jeho návrhu na zmenu žalobcu v čase, kedy bolo konanie ex lege prerušené z dôvodu\nvyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, v tejto súvislosti dovolací súd konštatuje, že uvedená procesná\nvada bola v priebehu konania zhojená, preto nemohla mať za následok porušenie práva žalobcu\nna spravodlivý proces. Na základe pokynu odvolacieho súdu bolo uznesenie súdu prvej inštancie\nč.k. 6C/150/2006-994 zo 17. februára 2016 dodatočne, po doručení návrhu správcu na pokračovanie\nv konaní doručené aj správcovi, ktorý tak napriek tvrdeniu dovolateľa nebol ukrátený na svojich\nprocesných právach, keďže o návrhu na zmenu žalobcu bolo rozhodnuté aj za jeho účasti (viď č.l. 1025\na nasl. spisu). Ak teda mal dovolateľ za to, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o návrhu\nna zmenu žalobcu tak, že túto zmenu nepripustil, trpí vadami, mal možnosť proti tomuto uzneseniu podať\nriadny opravný prostriedok a žiadať o nápravu v rámci odvolacieho konania, čo však neurobil.\n15. Dovolateľ ďalej namieta nevykonanie ním navrhovaného dokazovania zameraného na skúmanie\npravosti kontrolných známok súdom prvej inštancie (vyžiadaním si existujúcich znaleckých posudkov\nvyhotovených pre účely trestného konania, ktoré skúmali ochranné známky na zaistenom SBL, prípadne\nnariadením nového znaleckého dokazovania), zároveň však vo svojom dovolaní sám tvrdí, že „samotná\notázka pravosti kontrolných pások je z hľadiska posúdenia nároku na náhradu škody spôsobnej v tomto\nprípade nesprávnym úradným postupom a nesprávnym úradným rozhodnutím irelevantná“. Námietka\ndovolateľa, že s uvedeným návrhom na vykonanie dokazovania sa súdy nižšej inštancie žiadnym\nspôsobom nevysporiadali je však bezpredmetná s poukazom na odsek 27 bodu 15. odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom nevykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania odôvodnil\nnasledovne: „Rovnako súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania neuložil žalovanému\npovinnosť predložiť znalecké posudky, ktoré sú vyhotovené pre účely trestného konania, nakoľko\nvzhľadom na dôvody rozhodnutia súdu vo veci samej ako aj s poukazom na závery Najvyššieho súdu\nSR, súd považoval uloženie tejto povinnosti za nehospodárne.“\n16. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\ntak nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Žalobca\npreto neopodstatnene v tejto časti namietal existenciu vady v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací\nsúd uvádza, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom\nprávnom posúdení veci (porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).\n17. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namietal, že\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva. Z uvedeného dôvodu dovolací súd vo vzťahu k\ndovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie dovolateľa ako neprípustné odmietol v súlade\ns ustanovením § 447 písm. c) CSP.\n18. Žalobca vyvodzoval prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku.\nV rámci namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci sformuloval tri otázky, na vyriešení ktorých\n\nmalo podľa názoru dovolateľa spočívať napadnuté rozhodnutie a ktoré neboli odvolacím súdom správne\nposúdené. Prvá otázka sa týka aktívnej legitimácie správcu konkurznej podstaty v súdnych konaniach\ntýkajúcich sa pohľadávok zapísaných do súpisu majetku úpadcu - žalobcu. Druhou otázkou je, či možno\nSBL v daňovom sklade v režime pozastavenia dane opatrené falzifikátom kontrolnej známky považovať\nza vec res extra commercium a tretia otázka sa týka možnosti odňatia týchto kontrolných známok zo\nSBL.\n19. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n20. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP.\n21. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku, musí\nmať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu, ktorú odvolací súd riešil\na na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1\nCivilného sporového poriadku musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým\na zrozumiteľným spôsobom). Relevanciu podľa citovaného ustanovenia má len právna (nie skutková)\notázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá\nbola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku) a pri ktorej - s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu - zároveň platí, že ak\nby bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.\n22. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolací súd v súlade s vyššie\nuvedeným skúmal, či žalobca v dovolaní identifikoval takú právnu otázku, na vyriešení ktorej spočívalo\nrozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej viedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho\nsúdu), či vymedzil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré vzhliadol\nnesprávnosť právneho riešenia odvolacieho súdu.\n23. Právny záver odvolacieho súdu, ktorý odôvodňoval potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie o\nzamietnutí žaloby, spočíval predovšetkým v posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.\nOdvolací súd poukázal aj na absenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane žalobcu a\nnezákonnými rozhodnutiami žalovaného, pričom v tejto súvislosti odkázal na právny názor Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 6MCdo/7/2013 z 23. apríla 2014, ktorý je pre\nsúdy nižšej inštancie záväzný. Dovolací súd však má za to, že za nosný dôvod rozhodnutia odvolacieho\nsúdu treba považovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorý by viedol k\nneúspechu žalobcu bez ohľadu na prípadný záver o existencii nároku na náhradu škody. Uvedené\npotom nevyhnutne znamená nespôsobilosť druhej aj tretej dovolateľom vymedzenej otázky prispieť k\npriaznivejšiemu výsledku sporu pre dovolateľa, a tým aj procesnú neprípustnosť dovolania v tejto jeho\nčasti. Druhá a tretia právna otázka, ako ich vymedzil žalobca vo svojom dovolaní totiž nepredstavujú\notázky, od vyriešenia ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolaním nastolená druhá a tretia\notázka nemala v danej veci charakter otázky, na riešení ktorej nižšie súdy založili svoje rozhodnutie,\nresp. odpovede na tieto otázky neboli dôvodom pre záver o zamietnutí žaloby. Vzhľadom na uvedené\ndovolací súd uzatvára, že predmetné otázky nemali v prejednávanej veci znaky relevantné v zmysle\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, v dôsledku čoho prípustnosť dovolania vyvodzovaná z tohto ustanovenia\ndaná nebola.\n24. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že pokiaľ ide o druhú a tretiu dovolateľom\nvymedzenú otázku, prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP vo vzťahu k\ntýmto otázkam nevyplýva. Najvyšší súd preto jeho dovolanie v tejto časti podľa ustanovenia § 447 písm.\nf) CSP ako neprípustné odmietol.\n\n25. V súvislosti s prvou otázkou dovolateľa, ktorá sa týka posúdenia aktívnej vecnej legitimácie správcu\nv sporoch, v ktorých sa uplatňuje pohľadávka zaradená do konkurznej podstaty úpadcu - žalobcu,\nskúmaním predpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dospel dovolací súd\nk záveru, že vo vzťahu k tejto otázke sú tieto podmienky splnené. Následne preto pristúpil ku skúmaniu,\nči podané dovolanie je aj dôvodné, t.j. či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci v predmetnej právnej otázke.\n26. Z obsahu dovolania je zrejmé, že aktívna legitimácia žalobcu je podľa dovolateľa daná tým, že\npohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, je súčasťou konkurznej podstaty žalobcu, pričom zápis\npohľadávky do súpisu majetku nikto nerozporoval. Na základe uvedeného má dovolateľ za to, že\nuplatňovaná pohľadávka je majetkom žalobcu ako súčasť jeho konkurznej podstaty, „teda aktívna\nlegitimácia na vymáhanie je daná výlučne v prospech správcu. Zápis pohľadávky v zmysle osobitného\nzákona (ZKR) je analogicky pôsobiaci ako oznámenie o postúpení pohľadávky.“\n27. Vo vzťahu k vecnej legitimácii sporovej strany (aktívnej na strane žalobcu alebo pasívnej na strane\nžalovaného), dovolací súd vo všeobecnosti uvádza, že záver o nej súd vydáva až po vykonanom\ndokazovaní a je základom pre zamietnutie žaloby pri nedostatku aktívnej legitimácie, či pasívnej\nlegitimácie, alebo základom pre vyhovenie žalobe, ak je vecná legitimácia strán sporu daná. Na to, aby\nsa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní\nide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná\nžaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Vecná legitimácia však vyplýva z hmotného práva a má\nju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Aktívnou vecnou\nlegitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované\nprávo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať a je\npredpokladom úspešnosti podanej žaloby. Pasívnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávne postavenie,\nz ktorého žalovanému vyplýva určitá povinnosť a je predpokladom toho, že bude súdom na plnenie\npovinnosti zaviazaný. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na\nstrane žalobcu, alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je tak imanentnou\nsúčasťou každého súdneho konania (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 29. júna 2010 sp. zn.\n2Cdo/205/2009). Otázku, či žalobca bol v spore aktívne legitimovaný a či ním označený žalovaný bol\nv spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania, a to aj bez návrhu a aj v\nprípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta.\n28. Je však dôležité dôsledne rozlišovať medzi aktívnou procesnou legitimáciou a aktívnou vecnou\nlegitimáciou. Oprávnenie podať návrh na začatie konania (žalobu) možno označiť ako procesnú\nlegitimáciu, lebo sa opiera výlučne o procesné predpisy. V týchto prípadoch neprichádza vôbec do úvahy\nposudzovať, či navrhovateľ (žalobca) je aj aktívne vecne legitimovaný. Aktívnou vecnou legitimáciou\ntotiž označujeme stav, keď strana konania je subjektom práva, ktoré je predmetom konania. Práve preto\nstrana konania, ktorá bola aktívne procesne legitimovaná návrh podať, bude v konaní úspešná iba vtedy,\nak sa preukáže, že je aj aktívne vecne legitimovaná, teda že je nositeľkou toho hmotného práva, ktorého\nsa v konaní domáha (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS 39/2019-24\nz 31. januára 2019).\n29. Ustanovenie § 76 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších\npredpisov, definuje súpis majetku podstát ako listinu oprávňujúcu správcu speňažiť spísaný majetok.\nZápisom majetku do súpisu nastávajú právne účinky tak voči správcovi, ako aj voči tretím osobám.\nLen čo bol majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo\nprenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu či likviditu. Tieto právne\núčinky sa týkajú tak majetku úpadcu, ako aj majetku tretích osôb bez ohľadu na to, či bol majetok do\nsúpisu zapísaný oprávnene alebo neoprávnene. Právne účinky zápisu majetku do súpisu však nemožno\nstotožňovať s vlastníctvom spísaného majetku. Účinky zapísania majetku do podstaty vyplývajú z\ncitovaného ustanovenia § 76 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, iné účinky tento zápis nemá.\nZahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, nech\nním je úpadca alebo iná osoba. Aj ústavný súd konštatoval, že zápis majetku tretej osoby do súpisu\nkonkurznej podstaty nie je právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom je strata aktívnej alebo pasívnej\nvecnej legitimácie vlastníka domáhať sa ochrany, resp. brániť svoje vlastnícke právo voči tomu, kto do\njeho vlastníctva neoprávnene zasahuje (III. ÚS 321/2018). Uvedené závery sú podľa názoru dovolacieho\n\nsúdu aplikovateľné nielen v prípade hnuteľných či nehnuteľných vecí, ale aj pohľadávok, resp. iných\nmajetkových hodnôt tretích osôb zapísaných do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.\n30. V súvislosti s dovolateľom nastolenou otázkou aktívnej legitimácie správcu je dôležité zdôrazniť,\nže aktívna vecná legitimácia správcu konkurznej podstaty sa počas konkurzu odvíja od aktívnej vecnej\nlegitimácie úpadcu, bez toho, aby sa správca stal pre túto dobu účastníkom hmotnoprávnych vzťahov, v\nktorých úpadca vystupoval. V danom prípade súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že žalobca - úpadca\nstratil aktívnu vecnú legitimáciu postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, preto aktívne vecne\nlegitimovaným v konaní nemôže byť ani správca, bez ohľadu na zaradenie pohľadávky do konkurznej\npodstaty žalobcu.\n31. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že žalobcom podané dovolanie\nsíce vyvolalo procesný účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, výsledok\ntohto dovolacieho prieskumu ale vedie k záveru, že jeho dovolanie nie je dôvodné. Najvyšší súd preto\ndovolanie žalobcu v časti o prvej dovolacej otázke zamietol podľa § 448 CSP.\n32. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok\nna náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 a § 262\nods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia\ndovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}