{"guid": "b22f7441-7911-4256-b0cc-6f9f0f791bdf:4bff6059-7f07-4954-9043-c35ac352e5df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1121204341.1", "spisova_znacka": "7Nc/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Nc/5/2024 z 2. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. októbra 2024, sp. zn. 7Nc/5/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:1121204341.1", "identifikacne_cislo": "1121204341", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2024-10-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bff6059-7f07-4954-9043-c35ac352e5df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1121204341.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1121204341.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1121204341.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Nc/5/2024\n1121204341\n02. 10. 2024\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2024:1121204341.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu maloletého (t. č. už dospelého) L., narodeného\nA. zastúpeného advokátkou Mgr. Alexandrou Kokavcovou, Bratislava, Gagarinova 10A, a zákonnými\nzástupcami otcom D.., narodeným A. a matkou V., narodenou A., proti žalovaným 1/ Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava, Bratislava, Špitálska 8 a 2/ Úradu komisára pre deti, Bratislava,\nOdborárske námestie 3, o ochranu osobnosti, vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 9C/32/2021, o námietke zaujatosti proti predsedníčke senátu JUDr. Jane Bajánkovej, takto\nrozhodol:\nPredsedníčka senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Jana Bajánková nie je v y l ú č e\nn á z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod\nsp. zn. 5Cdo/45/2024.\nodôvodnenie:\n1. Maloletý žalobca podaním zo dňa 17. júla 2023 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil\npodľa § 49 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP\") námietku zaujatosti proti predsedníčke senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd\") JUDr. Jane Bajánkovej. V predmetnom podaní žalobca uviedol, že namietaná\npredsedníčka senátu je v príbuzenskom vzťahu a v spore ním navrhovanou svedkyňou, jej dcérou Mgr.\nJanou Janics Bajánkovou, a z objektívneho hľadiska sa javí ako zaujatá. Podľa názoru žalobcu nedokáže\nJUDr. Jana Bajánková vec objektívne posúdiť, keďže v prípade úspešnosti dovolania a vrátenia veci na\nsúd nižšej inštancie by súd prvej inštancie pristúpil k výsluchu Mgr. Jany Janics Bajánkovej, a umožnil by\nstranám pýtať sa navrhovanej svedkyne otázky, ktoré by mohli smerovať aj k poukázaniu na pochybenie\nsvedkyne ako zákonnej sudkyne a následného vyvodenia zodpovednosti. Z objektívneho hľadiska tak\nmá žalobca za to, že namietaná sudkyňa najvyššieho súdu nebude mať záujem z dôvodu ochrany svojej\ndcéry vyhovieť dovolacej argumentácii a bude mať tendenciu dovolanie odmietnuť, resp. zamietnuť. V\nzmysle vyššie uvedeného preto žalobca navrhol, aby príslušný senát najvyššieho súdu vylúčil sudkyňu\nJUDr. Janu Bajánkovú z prejednania a rozhodnutia vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn.\n5Cdo/94/2023 (v súčasnosti 5Cdo/45/2024).\n2. Predsedníčka senátu JUDr. Jana Bajánková, vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že strany\nsporu, ani ich zástupcov nepozná, k veci a k zúčastneným osobám je bez vzťahu. Mgr. Jana Janics\nBajanková, ktorá je jej dcérou, nebola v konaní v pozícii svedka a o jej prípadnom vypočutí rozhoduje\nkonajúci súd.\n3. Najvyšší súd uznesením z 31. júla 2023 sp. zn. 7Nc/3/2023 konanie o námietke zaujatosti zo 17. júla\n2023 podanej žalobcom (v tom čase maloletým) Q. zastavil z dôvodu, že konanie vedené na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") pod sp. zn. 5Cdo/94/2023 bolo už skončené.\nUznesením z 29. júna 2023 sp. zn. 5Cdo/94/2023 totiž najvyšší súd dovolanie žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave z 23. augusta 2022 sp. zn. 15Co/108/2022 zamietol.\n\n4. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") nálezom z 29. februára 2024 sp. zn. II.\nÚS 543/2023 okrem iného zrušil uznesenie najvyššieho súdu z 29. júna 2023 sp. zn. 5Cdo/94/2023 a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v bode 36. svojich dôvodov explicitne uviedol, že „[v]zhľadom\nna zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenia veci najvyššiemu súdu sa už ústavný súd nezaoberal\ntou časťou sťažnostnej argumentácie, ktorá sa týkala eventuálnej zaujatosti sudkyne JUDr. Bajánkovej.\nKeďže bolo napadnuté uznesenie zrušené, najvyšší súd sa bude musieť opätovne zaoberať vznesenou\nnámietkou zaujatosti voči tejto sudkyni\". Po zrušení a vrátení veci najvyššiemu súdu bola vec zapísaná\npod sp. zn. 5Cdo/45/2024.\n5. Senát 7C najvyššieho súdu, ktorý je zákonným senátom na rozhodovanie o vylúčení predsedu senátu\na sudcov senátu 5C (viď Tretia hlava čl. XVIII ods. 4. Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2024 a § 54 ods. 3 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že podmienky vylúčenia\nnamietanej predsedníčky senátu z prejednávania a rozhodovania sporu neboli naplnené.\n6. Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992 v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „ústavy\") nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\n7. Podľa § 54 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. o civilnom sporovom poriadku (ďalej „CSP\") ak je\nnamietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho súdu.\n8. V zmysle § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom\nna jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať\nodôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.\n9. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu sporu (veci), k nezaujatému\nprístupu k stranám (účastníkom), ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní; zámerom je tiež\npredísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá\naj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné.\nTýmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu, a to jeho vzťah: a/ k sporu (veci), v\nrámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a\nrozhodnutia sporu alebo konania, b/ k stranám sporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na\npríbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, c/ k zástupcom strán\nsporu (účastníkom konania), ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného\npod b/, alebo d/ k osobám zúčastneným na konaní.\n10. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanom\nspore (veci) alebo taký jeho osobný vzťah k stranám sporu (účastníkom konania), ich zástupcom,\nalebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia\novplyvnil jeho objektívny pohľad na spor a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného\nrozhodnutia.\n11. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania, buď na základe oznámenia sudcu (§ 50 CSP)\nalebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred nestranným súdom\nnie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho\nprerokovávania a rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie\nsporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie\nsudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97,\nI. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n12. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady,\npodľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 Listiny základných práv a slobôd,\nčl. 48 ods. 1 ústavy). Treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci\nmožno iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom nezaujato a spravodlivo. V zásade platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý\na nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento\ntzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady\nnezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom\npredpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol\n\nvylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti\nzákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by v spore mohol rozhodovať zaujatý a nie\nnestranný sudca. Pri posudzovaní týchto dôvodov v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") a ústavného súdu a napokon aj na\nzávery, ku ktorým dospela doterajšia súdno-aplikačná prax najvyššieho súdu.\n13. ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je\npotrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty\nnestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna\nstránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k\nstranám sporu, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro\ninterno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný\nopak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej\nzaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko\nsudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom, na ktoré môžu vznikať pochybnosti o\nnestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale\npodľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu,\nže spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice\nmust not only be done, it must also be seen to be done\")]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,\nale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je\nzaložený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu\nk prejednávanému sporu, k stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní. Posúdenie\nnestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim\nprvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je, či obava strany\nsporu je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň\nvzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu),\nteda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku\nnestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.\nObjektívnu nestrannosť nemožno ale chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti\nna nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z prejednávania a rozhodovania veci.\n14.\nJe potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle\nsú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť,\nktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z\nprerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre\nESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k sporu, stranám, ich zástupcom\nči osobám zúčastneným na konaní, dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom\nustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio\", teda nezávisle a nestranne\n(porovnaj napr. I. ÚS 332/08). Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide\no základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému.\n15. Nezávislosť je najdôležitejšia vec justície. Nezávislosť súdnej moci je prejavom jej funkčnosti.\nNezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom, a to jednak nezávislosť súdov (inštitucionálna\nnezávislosť), jednak nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Nezávislosť sudcu treba vidieť ako\njeho nezávislosť od zložiek politického systému, rovnako ale aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej\nmoci (celého súdneho systému), konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí, nezávislosť vo vzťahu k\nvedeniu a kolektívu súdu.\n16. Existencia oprávnených pochybností o nestrannosti sudcu závisí vždy od posúdenia konkrétnych\nokolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného\nsprávania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o\nnestrannosti sudcu (pozri Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu,\nže konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie\nrozhodujúce, určujúce je to, či sa môže táto obava považovať za objektívne oprávnenú. Len nestranný\nsúd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny\nporiadok (II. ÚS 71/97).\n\n17. Z judikatúry ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej\nnestrannosti sa musí podradiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však\nnemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to či reálne\nneexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, či sudca\nurčitým, nie nezaujatým vzťahom k sporu, k stranám, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na\nkonaní disponuje.\n18. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti stranou sporu vznesenej námietky zaujatosti nie je\nrozhodujúci jej osobný subjektívny názor, domnienka alebo úvaha. Nemožno preto bez ďalšieho brať\nna zreteľ len samotné pochybnosti namietajúceho o objektívnom a nestrannom rozhodovaní sudcu,\nale vždy treba posúdiť skutočnosti, ktoré viedli k tomu, že strana pochybuje o objektívnosti sudcu.\nNadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je\nevidentné, že vzťah sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a\nintenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP.\n19. Sudca je predstaviteľom súdnej moci. Pri výkone svojej funkcie je nezávislý a zákony a iné\nvšeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia\n(čl. 144 ústavy, § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu.\n20. V danom prípade žalobca odôvodnil námietku zaujatosti predsedníčky senátu najvyššieho súdu\nJUDr. Jany Bajánkovej pre pomer k veci, keď táto má blízky príbuzenský vzťah s Mgr. Janou Janics\nBajánkovou (jej dcérou), ktorú navrhol vypočuť ako svedkyňu v konaní o ochranu osobnosti, pretože\nbola vec prejednávajúcou sudkyňou poručenského konania, počas ktorého malo dôjsť k zásahu do jeho\nosobnostných práv.\n21. Vychádzajúc z uvedených zásad najvyšší súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť dôvodom\nnámietky zaujatosti uplatnenej žalobcom voči predsedníčke senátu najvyššieho súdu JUDr. Jane\nBajánkovej. Predovšetkým sa žiada uviesť, že už na prvý pohľad pomer k veci nemôže založiť\npotencionálny návrh žalobcu na výsluch svedkyne v prebiehajúcom súdnom konaní. Žaloba na ochranu\nosobnosti v posudzovanej veci totiž smeruje proti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a\nÚradu komisára pre deti, teda nie proti sudkyni poručenského konania, počas ktorého malo dôjsť zo\nstrany žalovaných k zásahu do jeho osobnostných práv. Prípadné pochybenie a súlad so zákonom v\nsúvislosti s postupom Mgr. Jany Janics Bajánkovej (poručenskej prvostupňovej sudkyne) pri výsluchu\nmaloletého žalobcu mohli/mali byť preskúmané v odvolacom konaní vo veci samej a nie v konaní\no ochranu osobnosti, v ktorom konaní menovaná nie je žalovanou stranou, ale iba navrhovanou\nsvedkyňou. V naznačených súvislostiach názor žalobcu, že u namietanej sudkyne sú dané okolnosti\nvylučujúce ju z prejednávania a rozhodovania v danej dovolacej veci, pre jej blízky vzťah s navrhovanou\nsvedkyňou, nemôže bez ďalšieho zakladať dôvod pre legitímne obavy z jej nestranného a nezaujatého\nrozhodovania. Z vyjadrenia predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej vyplýva, že strany sporu, ani\nich zástupcov nepozná a k veci a k zúčastneným osobám je bez vzťahu. Mgr. Jana Janics Bajanková,\nktorá je jej dcérou, v konaní nebola v pozícii svedka a o jej prípadnom vypočutí rozhoduje konajúci súd.\nObava (pocit) z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti´ o nedostatku nezaujatosti\nvzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov\nkonať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku\nnestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach,\nktoré však predložené anonymné podanie nespĺňa. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že\nčokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje z\nprejednávania a rozhodovania veci.\n22. Senát 7C najvyššieho súdu nezistil reálnu existenciu takých okolností objektívnej povahy, ktoré\nby v zmysle § 49 ods. 1 CSP odôvodňovali vylúčenie predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej z\nprejednávania a rozhodovania sporu vedeného na najvyššom súde pod sp. zn. 5Cdo/45/2024, a preto\npodanej námietke zaujatosti nevyhovel.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}