{"guid": "cf42636c-ebe3-4f0b-abbc-2e351656f41e:beac8b0e-6ae8-4798-8b95-e0f47c5c661c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1117229147.1", "spisova_znacka": "7CdoR/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/2/2024 z 28. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2024, sp. zn. 7CdoR/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:1117229147.1", "identifikacne_cislo": "1117229147", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2024-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 5 písm. b) CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-3.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-396b", "nazov": "§ 396b CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-396b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-396b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "nazov": "§ 449 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/161#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-396b", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/beac8b0e-6ae8-4798-8b95-e0f47c5c661c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1117229147.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1117229147.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1117229147.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoR/2/2024\n1117229147\n28. 02. 2024\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2024:1117229147.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky a matky Mgr. A. I., narodenej XX. O.\nXXXX, G., O. U. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Bratislava, Štefánikova ul. č. 14,\na manžela navrhovateľky a otca Ing. T. H., narodeného XX. Z. XXXX, G., N. XX, t. č. G., Y. W. V., zastúpeného advokátkou Mgr. Alexandrou Para, Bratislava, Gagarinova 10/A, o návrhu na rozvod\nmanželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému S. H.,\nnarodenom XX. S. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, Bratislava, Vazovova 7/A, a medzičasom plnoletému P. H., narodenom XX. M. XXXX, G., N.\nXX, vedenom na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. B5-18P/115/2017, o dovolaní otca a matky\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2023 č. k. 20CoP/122/2022-2175, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. júna 2023 č. k. 20CoP/122/2022-2175 z r u š u j e a vec\nvracia Krajskému súdu v Trnave ako súdu príslušnému na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V - v súčasnosti Mestský súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej\ninštancie\") rozsudkom z 21. apríla 2022 č. k. 18P/115/2017-1502 manželstvo navrhovateľky a manžela\nnavrhovateľky rozviedol, a v tom čase maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti otca a určil matke\nvýživné vo výške 400 eur mesačne, ktoré je povinná platiť do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred\nk rukám otca maloletého. Maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi výživné na\nmaloletého S. vo výške 800 eur mesačne, ktoré je povinný platiť do 15. dňa kalendárneho mesiaca\nvopred k rukám matky, upravil styk otca s maloletým S. bližšie špecifikovaný vo výrokovej časti tohto\nrozhodnutia, a vo zvyšku návrh otca a matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k\nmaloletým deťom zamietol.\n1.1. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak\nvážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Vzhľadom na to, že nie je nádej\nna obnovenie manželstva, a manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií, považoval súd\nmanželstvo za nefunkčné, ktoré je potrebné rozviesť.\n1.2. Ďalej sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení na návrh otca zaoberal striedavou starostlivosťou\nmaloletého S.. Súd poukázal na to, že zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti vyžaduje zjednotenie\nočakávania na dieťa zo strany oboch rodičov, komunikáciu bez konfrontačného tónu a ich vzájomnú\ndôveru. Medzi rodičmi maloletého S. je však príliš vyeskalovaný konflikt, v rámci ktorého zlyháva\nakákoľvek komunikácia navzájom, kedy každý z rodičov zotrváva výlučne na svojom modely bez snahy\nústupkov. Súd následne po vylúčení striedavej osobnej starostlivosti skúmal, ktorému z rodičov zverí\ndeti do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, pričom v tom čase maloletého P. zveril do osobnej\nstarostlivosti otca, s čím súhlasila aj matka, a maloletého S. zveril do osobnej starostlivosti matky. V\nzáujme zabezpečenia kontaktu maloletého S. s oboma rodičmi upravil aj styk otca s maloletým, ktorý\nsúd prvej inštancie považoval za dostatočný a zohľadňujúci potreby a vek maloletého.\n1.3. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou určenia výšky výživného rodičov, pričom prihliadal\nna odôvodnené potreby maloletých detí, možnosti a majetkové pomery povinných rodičov. Matka po\n\nodprezentovaní výdavkov určených na maloletého S. súd nepresvedčila, že má mesačný príjem 25,98\neur, a preto u nej vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý ustálil z jej mesačných pravidelných\nvýdavkov. Súd prvej inštancie sa následne vo svojom odôvodnení vysporiadal a ustálil aj príjem otca,\na obdobne ako u matky vychádzal zo zárobkových možností a schopností. Vzhľadom na to, že otcom\nprezentované výdavky vysoko prevyšovali jeho príjmy bol súd prvej inštancie názoru, že otec má o\nmnoho vyšší príjem než v konaní deklaroval, preto bolo potrebné rovnako ako pri matke vychádzať z\nprincípu proporcionality príjmov.\n1.4. Súd prvej inštancie zamietol návrh na dokazovanie znaleckým dokazovaním súdnym znalcom za\núčelom zistenia názoru maloletého dieťaťa, taktiež zamietol návrh matky a nepripustil vykonanie dôkazu,\na to výsluch maloletých, keďže deti boli vystavované už toľkým znaleckým dokazovaniam, že by to bolo\nkontraproduktívne, neúčelné a v neprospech psychického vývoja detí. Z rovnakého dôvodu zamietol aj\nnávrh na dokazovanie, a to výsluch znalca PhDr. Q., keďže už bol vypočutý v inom súdnom konaní, a\nzároveň bol otcom predložený ním vypracovaný znalecký posudok. Súd rovnako zamietol návrh matky\nna doplnenie dokazovania za účelom zistenia aktuálneho zdravotného stavu otca, vykonania dopytu\nna Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., a zaslania údajov o zdravotnej starostlivosti v priebehu\ntrvania poistného vzťahu. Súd prvej inštancie ďalej zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom\nvšeobecného lekára otca MUDr. I., a žiadosti o podrobné vyjadrenie k aktuálnemu zdravotnému stavu\npacienta, keďže za takto zisteného skutkového stavu by znalecké dokazovanie nebolo hospodárne\na účelné. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia uviedol, že v prípade, ak sa v odôvodnení\nnezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania urobil tak preto, že daný argument a odpoveď\nnaň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce.\n1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 55 zákona č. 161/2015\nZ. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP\") tak, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\n2.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd\") rozsudkom z 12. júna 2023 č. k.\n20CoP/122/2022-2175 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV tak, že matke\nuložil povinnosť na čas po rozvode platiť výživné na maloletého P. vo výške 500 eur, a to vždy do 15. dňa\nkalendárneho mesiaca vopred k rukám otca maloletého, a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť zročné\nvýživné na maloletého P. za obdobie od 28. júna 2022 do 31. mája 2023 vo výške 1.110 eur k rukám\notca do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. odvolací súd potvrdil výrok VI. rozhodnutia súdu\nprvej inštancie o zverení maloletého S. do osobnej starostlivosti matky. Odvolací súd ďalej napadnutý\nvýrok VIII. rozhodnutia súdu prvej inštancie zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť na čas po rozvode\nplatiť výživné na maloletého S. vo výške 550 eur, a to vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k\nrukám matky maloletého, a výrok IX. rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým\nzmenil podľa bližšej špecifikácie vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V zostávajúcom rozsahu výrok X.\nrozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhov matky a otca potvrdil, a žiadnemu z účastníkov\nnepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2.1. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že bolo podľa neho potrebné doplniť dokazovanie a\nto o zistenie názoru maloletých detí, keďže súd prvej inštancie pochybil, keď ich nevypočul. Je podľa\nodvolacieho súdu zákonným právom dieťaťa vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých\nveciach, ktoré sa ho týkajú a nebol daný dôvod na to, aby im súd prvej inštancie toto právo odoprel.\nOdvolací súd vzhľadom na prejavený názor maloletého S. a vzhľadom k tomu, že nevidel žiaden\npozitívny posun v komunikácii rodičov a nevzhliadol zlepšenie ich vzťahu od úpravy danej rozhodnutím\nna čas do rozvodu vyhodnotil, že naďalej nie sú dané podmienky k tomu, aby maloletého S. zveril do\nstriedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.\n2.2. Odvolací súd sa ďalej zaoberal rozhodnutím súdu prvej inštancie o úprave styku maloletého\nS. s otcom a dospel k záveru, že je dôvodné výrok o styku zmeniť. Odvolací súd nevzhliadol\nžiaden relevantný dôvod, pre ktorý by maloletý S. nemal mať riadne upravený styk s otcom. Matkou\nnavrhovanú úpravu styku maloletého s otcom počas bežného týždňa musel odvolací súd vyhodnotiť ako\nnedostatočnú a nedôvodnú, keďže otec je schopný výkonu osobnej starostlivosti, vzťah otca s maloletým\nje dobrý a čas trávený u otca maloletý hodnotil pozitívne. Na dôvod odmietania chodiť k otcovi počas\nbežného týždňa maloletým S., a to že pociťuje ako nespravodlivé, že on má stanovený styk s otcom,\nkeď jeho brat s matkou nemá, nemohol odvolací súd prihliadnuť ako relevantný k zúženiu jeho styku s\notcom na pár hodín v týždni. Takto upravený styk by nebol v záujme maloletého. Odvolací súd rovnako\nuviedol, že rozsah styku, ktorý určil, je dostatočný aj na rozvoj vzťahu maloletého S. s bratom.\n2.3. Odvolací súd videl ako ďalší nedostatok v rozhodnutí súdu prvej inštancie rozhodnutie o určení\nvýživného. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu pri rozhodnutí nezohľadnil rozhodnutie o\n\nvýživnom určenom na čas do rozvodu, a výživné určil odlišne od tohto rozhodnutia bez uvedenia\nz akých dôvodov určil výživne diametrálne odlišné. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania\nza preukázané, že majetkové pomery otca a jeho celková životná úroveň je nadštandardná, a jeho\nmajetkové zabezpečenie sa nezmenilo od rozhodnutia súdu o určení výživného na čas do rozvodu.\nTaktiež u matky odvolací súd nezistil zmenu jej majetkových pomerov, či jej celkovej životnej úrovne,\ntúto tiež hodnotil odvolací súd ako nadštandardnú. Odvolací súd vzhliadol zmenu pomerov u maloletých,\nktorý od rozhodnutia o výživnom na čas do rozvodu vyrástli, pričom túto zmenu vyhodnotil odvolací súd\ntak, že oproti úprave výživného na čas do rozvodu zvýšil výživné u každého o 50 eur. Nakoľko výživné\nna maloletého P. odvolací súd určil vo vyššej sume ako súd prvej inštancie, rozhodol odvolací súd aj o\nsume zročného výživného, ktorú je matka povinná uhradiť.\n2.4. Odvolací súd zamietol návrhy rodičov na doplnenie dokazovania, a to návrh matky na vypočutie\nmaloletého S. a návrh otca na vypočutie maloletého S. znalcom, keďže považoval za dostatočné pre\nrozhodnutie zistený názor maloletého S. v konaní vedenom na návrh matky o zmenu styku. Odvolací súd\nnevykonal ani navrhnutý dôkaz matkou, a to vykonanie lustrácie otca v bankovom registri a zisťovanie\nbežných a sporiacich bankových účtov otca. Žiadať od všetkých bánk, či otec nemá u nich účet je\npodľa odvolacieho súdu nevykonateľné, pričom matka ani neuviedla v akej banke by mal otec mať účet.\nOdvolací súd preto dospel k záveru, že pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti rodičov mal dostatočne\nzistený stav, a zohľadnil životnú úroveň rodičov, nie len ich deklarovaný príjem, ktorý ich životnej úrovni\nnezodpovedá\n2.5. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP\"), v spojení s ustanovením § 52 CMP\ntak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n3. Otec (ďalej aj ako „dovolateľ\") podal voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. V úvode podaného\ndovolania len zopakoval priebeh konania pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom a konania na\nMestskom súde Bratislava II vedenom pod sp. zn. B1-2P/13/2022. Dovolateľ videl naplnenie dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v tom, že mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť vyjadriť\nsa k vykonanému dôkazu - výsluchu maloletého S., ktorý bol podstatným dôvodom pre nezverenie\nmaloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Dovolateľ poukázal na to, že mu bolo znemožnené\noboznámiť sa s obsahom vyjadrení maloletého počas jeho výsluchu dňa 26. októbra 2022, a vyjadriť\nsa k nemu pred rozhodnutím odvolacieho súdu z dôvodu nesprístupnenia zvukového záznamu v\nodvolacom konaní, a absencie zákonných náležitostí zápisnice podľa § 99 CSP. Zároveň otec považoval\noboznámenie odvolacieho súdu s podstatnými vyjadreniami maloletého ústne na pojednávaní dňa 12.\njúna 2023 za nedostatočné, keďže otec sa mal ako účastník konania právo oboznámiť sa v podstatnom\nrozsahu s vyjadreniami maloletého, a mal právo posúdiť a vyselektovať, čo považuje za podstatné z\nuvedeného výsluchu. Dovolateľ mal ďalej za to, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa\npožiadavky odôvodnenia podľa § 393 ods. 2 CSP, a je daná aplikácia druhej vety stanoviska Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky R 2/2016. Dovolateľ namietal, že odkaz na rozhodovanie v konaní na čas\ndo rozvodu manželstva, od ktorého ubehli 4 roky, nie je možné považovať za právne udržateľné a\nzrozumiteľne odôvodnené rozhodnutie, keďže sa odvolací súd riadil neaktuálnym a nepoužiteľným\nstavom. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu podľa otca chýba odpoveď na to, prečo je\nabsencia vhodnej komunikácie dôvodom pre nezverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.\nOdvolací súd podľa dovolateľa pristúpil výlučne k všeobecnému konštatovaniu, že nedošlo k zlepšeniu\nkomunikácie medzi rodičmi. V prípade, ak dovolateľ poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu\nČeskej republiky a odvolacieho súdu, v ktorej bolo vyslovené, že nedostatočná komunikácia medzi\nrodičmi nie je dôvodom pre nezverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, bol odvolací súd\npodľa dovolateľa povinný sa s takouto argumentáciou riadne vysporiadať. Dovolateľ ďalej v zmysle §\n421 ods. 1 psím. b) CSP vymedzil právnu otázku, „...či vhodná, nenarušená a nekonfliktná komunikácia\nmedzi rodičmi je conditio sine qua non pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch\nrodičov.\" Podľa dovolateľa nemôže nedostatočná komunikácia medzi rodičmi automaticky vylučovať\nzverenie maloletého do striedavej starostlivosti. Striedavá starostlivosť by podľa názoru otca mala byť\nprioritným modelom starostlivosti o maloleté dieťa, a nevhodná komunikácia medzi rodičmi by mala byť\npre súdy výnimočným dôvodom pre vylúčenie striedavej starostlivosti. Následne dovolateľ poukázal na\nrad rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky podporujúcich jeho tvrdenia. V závere svojho dovolania\npožiadal dovolací súd, aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave\nv zmysle účinnosti novely CMP, na ďalšie konanie.\n\n4. Dovolanie voči rozhodnutiu odvolacieho súdu podala aj matka (ďalej aj ako „dovolateľka\"), ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. Po zopakovaní rozhodnutia odvolacieho súdu a\nkonania pred odvolacím súdom uviedla, že o odvolaní rozhodoval funkčne nepríslušný súd. Dovolateľka\npoukázala na to, že od 01. júna 2023 bol na konanie o odvolaní funkčné príslušný Krajský súd v\nTrnave, pričom odvolací súd rozhodol až 12. júna 2023. Podľa dovolateľky tým bolo porušené právo na\nzákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR\"). Dovolateľka ďalej videla naplnenie dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP v tom, že odvolací súd nevypočul maloletého S.. Odvolací súd sa podľa matky v\nodôvodnení nedostatočne vysporiadal s dôvodmi rozhodnutia o rozšírení styku napriek názoru kolízneho\nopatrovníka a názoru maloletého S.. Rovnako sa podľa matky odvolací súd nedostatočne vysporiadal\ns otázkou, prečo v odvolacom konaní nevykonal výsluch maloletého, a nedostatočne odôvodnil, ako\nvo vzájomnej súvislosti vyhodnotil výsluch maloletého dieťaťa, názor kolízneho opatrovníka a ako sám\nposúdil najlepší záujem maloletého dieťaťa pri určení rozšírenia styku oproti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie. Dovolateľka ďalej poukázala na to, že odvolací súd nevyhodnotil ani list maloletého zo dňa 07.\njúna 2023. Podľa dovolateľky sa ďalej odvolací súd vo svojom odôvodnení o určení výživného obmedzil\nlen na konštatovanie nezohľadnenia rozhodnutia o výživnom určenom na čas do rozvodu. Odvolací\nsúd podľa dovolateľky neodôvodnil zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti\notca na maloletého. V prípade, ak odvolací súd konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav, bol\npodľa dovolateľky povinný doplniť dokazovanie potrebné na určenie správnej vyživovacej povinnosti\notca. Rovnako odvolací súd nevykonal v časti príjmu matky ďalšie dokazovanie skutočných príjmov a\nvýdavkov a spoľahol sa len na to, či matke verí alebo nie, bez toho, aby stranám umožnil sa k odlišným\nprávnym záverom vyjadriť. V takomto prípade ide podľa dovolateľky o svojvoľné rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, ktorému predchádzalo nedostatočné dokazovanie. Dovolateľka ďalej poukázala na to, že odvolací\nsúd pri výživnom ani nezohľadnil, že je v tom čase maloletý P. vo veku, kedy môže s prihliadnutím na\nštúdium vykonávať zárobkovú činnosť. Matka následne vo svojom dovolaní požiadala dovolací súd v\nzmysle § 444 CSP o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v časti výroku\nI. Dovolaním napadnutý rozsudok podľa nej z dôvodu nedostatočného a zmätočného posúdenia otázky\nsprávneho určenia výšky vyživovacej povinnosti vzhľadom na preukázaný príjem a výdavky matky, ako\naj v súvislosti so zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti otca, zasahuje do\npráv matky. V prípade, ak by mal byť dovolaním napadnutý rozsudok v časti vyživovacej povinnosti matky\nvykonateľný, je tu hrozba vzniku škody na strane matky v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu. V\nzávere požiadala dovolací súdu aby rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil, a vec vrátil odvolaciemu súdu\nna ďalšie konanie.\n5. Otec vo vyjadrení k dovolaniu matky k námietke o nevypočutí maloletého S. uviedol, že pokiaľ odvolací\nsúd rozhodne nevykonať dôkaz navrhovaný účastníkom konania, je povinný zdôvodniť, z akého dôvodu\nnavrhovaný dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať. Odvolací súd sa podľa otca riadne vysporiadal\ns dôvodmi, ktoré ho viedli k nevypočutiu maloletého S.. Je na zvážení súdu, v akom rozsahu a akým\nspôsobom zabezpečí dieťaťu jeho právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 116 CMP. Maloletému je súd\npovinný umožniť vyjadriť svoj názor, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že súd je\npovinný vyjadrenia maloletého aktualizovať pred prijatím rozhodnutia. Ohľadom matkou namietaného\nlistu zo dňa 07. júna 2023 otec uviedol, že sa dovolací súd nevyjadruje k skutkovej stránke dôkazov a\nich obsah nie je oprávnený vyhodnocovať. Navyše je podľa otca obsah listu len potvrdením manipulácie\nzo strany matky. Vo vzťahu k názoru kolízneho opatrovníka otec uviedol, že v priebehu konania bolo\npreukázané, že kolízny opatrovník maloletého S. bol voči otcovi a P. zaujatý a opakovane porušoval\npredpisy. Ďalej otec podotkol, že súd je pri rozhodovaní o úprave styku s nerezidentným rodičom\npovinný zabezpečiť, aby mal maloletý rovnocenný kontakt s oboma rodičmi. Nebol preto podľa otca\nobjektívne daný žiaden dôvod, ktorý by bol spôsobilý zúžiť aktuálny rozsah styku maloletého s otcom.\nK matkou namietanému výživnému otec uviedol, že sa odvolací súd riadil zisteným skutočným stavom\nv konaní pred súdom prvej inštancie, pričom výška výživného je posúdením skutkovým a nie právnym.\nNa základe zisteného skutočného stavu veci totiž súd následne aplikuje príslušné ustanovenia zákona\no rodine, a určuje konkrétnu výšku výživného na to ktoré maloleté dieťa. Pokiaľ teda matka nesúhlasí s\nprávnym posúdením veci, mala uplatniť dovolací dôvod podľa § 421 CSP. Vo vzťahu k tvrdeniam matky\nv podanom dovolaní otec uviedol, že povinnosťou odvolacieho súdu nebolo skúmať z vlastnej iniciatívy,\naký konkrétny mesačný príjem má matka, ak mal za preukázané, že je majetná a žije nadštandardne.\nK úvahe matky o možnosti P. pracovať otec uviedol, že P. nemá dokončené stredoškolské vzdelanie a\npripravuje sa na ďalšie štúdium na vysokej škole. Dosiahnutie plnoletosti nemá podľa otca za následok\npovinnosť dieťaťa sa samostatne živiť, ako ani následok zníženia vyživovacej povinnosti. K matkou\n\nnavrhovanému odkladu vykonateľnosti otec uviedol, že vzhľadom na zistenú životnú úroveň matky\nje ťažko uveriteľné, že nemá prostriedky na to, aby uhradila zročné výživné vo výške 1 100 eur. Je\npodľa otca prednejšie doplatiť zročné výživné, ako tráviť čas na luxusných dovolenkách. Odkladom\nvykonateľnosti sa podľa otca nemôže poskytovať ochrana povinnému rodičovi na úkor oprávneného\ndieťaťa. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 447 CSP dovolanie matky\nodmietol.\n6. Matka vo svojom vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že s tvrdeniami otca o výsluchu maloletého\nnesúhlasí, nakoľko má za to, že sa otec o obsahu výsluchu maloletého dozvedel už v samotnom konaní\nvedenom na Mestskom súde Bratislava II sp. zn. B1-2P/13/2022, a súčasne s ním odvolací súd v tomto\nkonaní účastníkov riadne oboznámil na pojednávaní dňa 12. júna 2023, kde sa podľa matky otec mohol\ndopytovať, prípade žiadať zodpovedanie jeho otázok. Skutočnosť, že otec nie je spokojný s tým, čo\nmaloletý prezentoval ešte nezakladá dôvod na takýto dôkaz neprihliadať. Matka ďalej poukázala na to,\nže tento dôkaz navrhla vykonať už dňa 18. novembra 2022, a teda mal otec o ňom vedomosť už 8\nmesiacov. K námietke otca, že odvolací súd rozhodol o striedavej osobnej starostlivosti odkazom na\nrozhodovanie v konaní na čas do rozvodu manželstva, od ktorého ubehli 4 roky matka uviedla, že takéto\nargumenty otca považuje za zavádzajúce. Odvolací súd podľa nej neodôvodil nezverenie maloletého\nS. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov len uvedeným rozhodnutím, ale aj skutočnosťami,\nktoré vyplynuli z dokazovania v tomto súdnom konaní. Odvolací súd sa podľa matky vo svojom\nodôvodnení vysporiadal aj s argumentami otca, ktorý poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu Českej\nrepubliky, keď odvolací súd uviedol, že každý prípad je individuálny a nie je možné paušalizovať striedavú\nstarostlivosť. Podľa matky zovšeobecnené poukázane na nesprávny procesný postup ako dovolací\ndôvod neobstojí, a preto by malo byť dovolanie odmietnuté ako neprípustné. K otcom vymedzenej\nprávnej otázke matka uviedla, že je zrejmé, že rozhodnutie ako súdu prvej inštancie tak odvolacieho\nsúdu nezáviselo od vyriešenia predmetnej právnej otázky. Zlá komunikácia medzi rodičmi bola podľa\nmatky len okrajovým dôvodom rozhodovania, najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní oboch súdov\nbolo sledovanie najlepšieho záujmu maloletého. Z uvedeného je preto podľa matky zrejmá neexistencia\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP.\n7. K dovolaniu otca aj matky sa vyjadril už medzičasom plnoletý P., ktorý k dovolaniu otca uviedol, že s\nním úplne súhlasí. Otec sa podľa neho vždy snažil, aby boli obaja s S. šťastní, na rozdiel od matky, ktorá\nchce jeho brata pomocou sociálky od neho odtrhnúť. Vo vyjadrení k dovolaniu matky uviedol, že sa mu\nťažko čítajú matkine klamstvá. Odkedy matka odniesla jeho brata bojuje, aby s ním bol viac. Je podľa\nneho lož, že maloletý S. nechce chodiť za ním k otcovi, pretože sa jej S. bojí, že ho zavrhne rovnako\nako P.. Nesúhlasí s návrhom matky na obmedzenie stretávania sa, pretože je názoru, že by mal S. tráviť\nrovnako veľa času s oboma rodičmi. K časti ohľadom výživného P. uviedol, že ak sa jeho matka rozhodla\nmať niekedy deti, mala by sa k nim správať rovnako. Síce si uvedomuje, že sú náklady na neho vysoké,\nale je to len kvôli športu ktorý miluje. Nechodí na luxusné dovolenky a nenosí luxusné veci ako matka.\nV dovolaní sa podľa P. matka snaží súd presvedčiť, že pomaly nemá z čoho žiť, a pritom sa podľa neho\nstačí pozrieť na sociálne siete a každý pochopí, že klame. V závere P. uviedol, že na 10. narodeniny\nzobrala jeho brata do luxusného hotela a jemu na 18. narodeniny poslala 2 lístky na koncert, pričom cestu\na ubytovanie mu musela zaplatiť babka. Je podľa neho úbohé mstiť sa mu zo strany matky peniazmi.\n8. K dovolaniam sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVAR\") ktorý vo svojom\nvyjadrení uviedol, že odporúča rozhodnutie odvolacieho súdu vo výrokoch I., II. a V. potvrdiť. Vo výrokoch\nIII. a IV. odporúča dovolaciemu súdu vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že má za preukázanú vyššiu\nživotnú úroveň otca, v ktorého možnostiach a schopnostiach je poukazovať vyššie výživné na maloletého\nS.. Vo vzťahu k styku maloletého s otcom odvolací súd podľa ÚPSVAR nedostatočne vzal do úvahy\nnázor maloletého.\n9. Dovolanie podala matka aj otec vo veci upravenej v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je\nvymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP,\nak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného\nvo veci starostlivosti súdu o maloletých (okrem pravidla ustanoveného v § 77 CMP, že dovolací súd nie\nje viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu) prípustnosť\ndovolania matky a otca bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n\n10. Matka v rámci podaného dovolania požiadala, aby najvyšší súd odložil vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP; v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom\nnevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v prípade vyhovenia návrhu, pozn.).\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podali účastníci konania v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpení\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\ntreba zrušiť.\nDovolanie matky\n12. Dovolateľka v podanom dovolaní (tiež) namietala, že o odvolaní rozhodoval nepríslušný súd.\nPoukázala na to, že od 01. júna 2023 bol na konanie o odvolaní príslušný Krajský súd v Trnave, pričom\nodvolací súd rozhodol až 12. júna 2023. Podľa dovolateľky tým bolo porušené právo na zákonného\nsudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR (bod 4). Aj s použitím § 124 ods. 1 CSP najvyšší súd ustálil,\nže namietaná zmätočnosť zodpovedá dôvodom uvedeným v § 420 písm. e) CSP v zmysle ktorého\ndovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.\n13. Právo na zákonného sudcu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého nemožno nikoho\nodňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje\npre každého účastníka konania rovnakú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a\nsudcovia podľa vopred vybraných zásad (procesných pravidiel).\n14. Princíp nebyť odňatý zákonnému sudcovi bol v civilnom sporovom konaní premietnutý aj do\nustanovenia § 420 písm. e) CSP, pričom súdna prax je jednotná v tom, že súd treba považovať za\nnesprávne obsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca.\n15. Koho treba považovať za zákonného sudcu a akým spôsobom možno vykonať jeho zmenu upravuje\nustanovenie § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch\"), podľa ktorého zákonný sudca je\nsudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom\npráce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami\nsú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe\nzákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.\n16. Procesné pravidlá určovania príslušnosti súdov sú jedným z prvých predpokladov naplnenia práva\nna zákonného sudcu, a teda je nevyhnuté, aby sa konanie uskutočnilo na zákonnom (vecne, miestne,\nkauzálne a funkčne príslušnom) súde. Až keď je určený zákonný súd, až potom je možné určiť v súlade\nso zákonom a s rozvrhom práce totožnosť zákonného sudcu zo sudcov zákonného súdu. Ak teda\npríslušný súd bude určený v rozpore so zákonom, právo na zákonného sudcu vyplývajúce z čl. 48 ods.\n1 Ústavy SR sa nerešpektuje a v takomto prípade treba súd považovať v zmysle § 420 písm. e) CSP\nza nesprávne obsadený.\n17. V zmysle (už) ustálenej praxe dovolacieho súdu (napr. 6Ndc/19/2023, 8CdoR/4/2023) najvyšší súd\nuviedol, že „...pokiaľ na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne\npríslušný Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v\nzmysle § 3 ods. 5 písm. b) CMP funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne § 396b CMP ako\nprechodné ustanovenie výslovne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené\ndo 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023,\npotom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o\nodvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave\".\n18. Z obsahu spisu predloženého najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní matky a otca\nvyplýva, že v prejednávanom prípade súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom z 21. apríla 2022 č.\n\nk. 18P/115/2017-1502, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja rodičia\nmaloletých, a vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý vo veci rozhodol až dňa\n12. júna 2023. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že ak odvolací súd v predmetnej\nprávnej veci nerozhodol o odvolaní matky a otca do 31. mája 2023, mal vec postúpiť na funkčne príslušný\nsúd, teda na odvolací súd v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 písm. b) CMP, t.j. Krajskému súdu v Trnave.\nPokiaľ odvolací súd nepostupoval v zmysle § 6 ods. 1 CMP, t.j. vec nepostúpil po 01. júni 2023 funkčne\npríslušnému Krajskému súdu v Trnave a rozhodol sám o odvolaní matky a otca napadnutým odvolacím\nrozsudkom, rozhodol potom ako súd nesprávne obsadený.\n19. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. e) CSP, ktorá skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,\nnajvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec vrátil na ďalšie konanie (§\n450 CSP) tomu odvolaciemu súdu, ktorý je príslušný na prejednanie odvolania a to Krajskému súdu v\nTrnave. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd už nezaoberal ďalšími dovolacími námietkami matky a\notca. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak\nvráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoP/122/2022", "guid": "47ac9890-98fd-4d3b-8c17-94b0fa014dea:57414f7c-5e6d-4f14-b7ac-1cfbe93401c6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}