{"guid": "a7d7091d-0b81-4f00-adb1-50416878bcfb:4156ca80-bef1-48c5-8ac3-da261da4fa7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5", "spisova_znacka": "4Cdo/119/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/119/2023 z 22. 2. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2024, sp. zn. 4Cdo/119/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5", "identifikacne_cislo": "1112210135", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2024-02-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "nazov": "§ 525 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-525.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-525"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "nazov": "§ 526 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-530.odsek-1", "nazov": "§ 530 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-530.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-530"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-525", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-530"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4156ca80-bef1-48c5-8ac3-da261da4fa7c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/119/2023\n1112210135\n22. 02. 2024\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2024:1112210135.5\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti OZETA NEO, a. s.,\nTopoľčany, Dopravná 2098/9, IČO: 36 329 843, zastúpenej advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s.\nr. o., Bratislava, Námestie SNP 1, IČO: 46 547 878, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska 71, o náhradu škody, vedenom\nna Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 10C/77/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 22. januára 2020 sp. zn. 4Co/263/2018, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 20. apríla\n2015 č. k. 10 C 77/2012 - 159 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa voči žalovanej domáhala zaplatenia\n20 0128,41 eura s príslušenstvom titulom postúpenej pohľadávky od pôvodnej žalobkyne VINACO\nHOLDINGS LIMITED, ktorá sa od žalovanej domáhala náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom exekútora; žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s\npoukazom na § 1, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a) bod 3, § 9 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), § 525 ods. 2, § 526 ods. 1 a § 530 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka uviedol, že exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 1 Er\n710/1999 bolo začaté na návrh VÚB banky a. s., ktorá bola právnym predchodcom pôvodnej žalobkyne,\npričom súdny exekútor v rámci tohto exekučného konania predal v exekučnej dražbe nehnuteľnosť vo\nvlastníctve povinnej osoby, ktorá zabezpečovala pohľadávku oprávnenej. Príklep bol súdom schválený\nuznesením z 1. októbra 2001 č. k. 1 Er 710/1999 - 72 a exekútor vykonal rozvrh výťažku dražby 14.\ndecembra 2004, ktorý bol schválený uznesením súdu z 24. augusta 2009 č. k. 1 Er 710/1999 - 224, na\nzáklade ktorého mala byť pôvodnej žalobkyni vyplatená suma 20 028,41 eura, avšak exekútor si svoju\npovinnosť nesplnil a v zákonnej lehote finančné prostriedky pôvodnej žalobkyni nevyplatil, v dôsledku\nčoho pôvodnej žalobkyni vznikla škoda vo výške nevyplatenej vymoženej pohľadávky ako aj nárok na\nnáhradu ušlého zisku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že súčasná žalobkyňa tým, že vstúpila\ndo práva pôvodnej žalobkyne, ktorej pohľadávka nebola v exekučnom konaní uspokojená, sa stala v\ndôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora oprávnenou domáhať sa náhrady škody a\nušlého zisku voči štátu, avšak tohto svojho práva sa mohla domáhať najneskôr do uplynutia premlčacej\nlehoty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. V tejto súvislosti dospel k záveru, že pôvodná\nžalobkyňa nebola v tomto spore aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu škody, keďže\nzmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá už pred podaním jej žaloby. Oprávneným subjektom bola\nsúčasná žalobkyňa, ktorá si však nárok na náhradu škody uplatnila až po uplynutí trojročnej premlčacej\nlehoty predĺženej o čas trvania predbežného prerokovania tohto nároku. Ustálil, že súdny exekútor bol\npovinný vyplatiť pohľadávku pôvodnej žalobkyni ako oprávnenej v zmysle vyššie citovaného uznesenia\n\nOkresného súdu Považská Bystrica, právoplatného 19. novembra 2010, do 7 dní, teda do 26. novembra\n2010. Z tohto zistenia vyvodil záver, že premlčacia lehota na náhradu škody začala plynúť 27. novembra\n2010 a uplynula 27. mája 2014. Keďže súčasná žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila až 3.\njúna 2014, kedy pôvodná žalobkyňa doručila súdu návrh na zmenu žalobcu, je jej nárok premlčaný. O\ntrovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne v poradí druhým rozsudkom\nz 22. januára 2020 sp. zn. 4Co/263/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ako vecne správny potvrdil;\nžalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia s poukazom na § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z., § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2 a § 382 CSP, bol na rozdiel od súdu prvej inštancie toho\nnázoru, že pohľadávka pôvodnej žalobkyne na zaplatenie finančných prostriedkov titulom postúpenej\npohľadávky voči povinnému je inou pohľadávkou ako jej pohľadávka voči štátu na náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora, a nie je možné ich zamieňať. Obe pohľadávky\nsú spôsobilé na postúpenie, pričom pôvodná žalobkyňa postúpila na súčasnú žalobkyňu zmluvou o\npostúpení pohľadávok výlučne existujúcu pohľadávku voči povinnému, ktorá však v žiadnom prípade\nnezakladá nárok súčasnej žalobkyne na náhradu škody, spôsobenej pôvodnej žalobkyni nesprávnym\núradným postupom exekútora voči štátu, ktorého sa pôvodná žalobkyňa domáhala predmetnou žalobou.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že ak súdny exekútor vymoženú a pôvodnej žalobkyni\nuznesením súdu priznanú sumu v rozpore so zákonom nevyplatil, vznikla pôvodnej žalobkyni nová\npohľadávka, a to na plnenie voči súdnemu exekútorovi alebo na náhradu škody voči štátu, ktorú si\naj žalobou uplatnila. Keďže, ako už bolo uvedené vyššie, táto pohľadávka na súčasnú žalobkyňu\npostúpená nebola, nemohla sa jej zaplatenia od štátu súčasná žalobkyňa ani domáhať. O nároku na\nnáhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že\nsúdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) a zároveň\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu závisel od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa súdy\nnižších inštancií odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a)\nCSP) a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b)\nCSP). Ako dovolateľka namietala, odvolací súd mal nariadiť pojednávanie, zopakovať dokazovanie\nnajmä vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávok a umožniť dovolateľke obhájiť svoju, od právnych\nzáverov odvolacieho súdu odlišnú právnu argumentáciu. Podľa dovolateľky, odvolací súd bez toho, aby\nzrozumiteľne a presvedčivo uviedol, v čom je právna argumentácia dovolateľky nesprávna a v čom\nje správne jeho právne posúdenie, opakovane porušil právo žalobkyne na spravodlivé súdne konanie\na vydaj svojvoľný, až arbitrárny rozsudok. Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom\ndovolateľka videla vo vzťahu k posúdeniu jej aktívnej vecnej legitimácie v spore, keď namietala postup\nodvolacieho súdu, ktorým v odvolacom konaní spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, ktorá\nvšak bola založená rozhodnutím súdu prvej inštancie a žiadna zo strán pripustenie zmeny účastníka\nnenamietala. V rámci nesprávneho právneho posúdenia jej aktívnej vecnej legitimácie dovolateľka\nzároveň namietala aj názor odvolacieho súdu, že s postúpenou pohľadávkou neprechádza (bez\nďalšieho) aj právo na uplatňovanie nároku na náhradu škody vzniknutej pri uplatňovaní pohľadávky.\nNavrhla preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného dovolania uznesením z 25. mája 2022 sp.\nzn. 4Cdo/159/2020 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. januára 2020 sp. zn. 4Co/263/2018 zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6. Ústavný súd Slovenskej republiky na základe ústavnej sťažnosti žalovanej nálezom z 21. júna\n2023 sp. zn. II. ÚS 104/2023 rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/159/2020 z 25. mája 2022 boli porušené základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/159/2020 z 25. mája\n\n2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho nálezu uviedol, že pre posúdenie\nprávnej otázky, či odvolací súd správne posúdil aktívnu vecnú legitimácie v spore, bolo kľúčové skúmať\nobsah zmluvy, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávok a pre posúdenie toho, či zahŕňala aj\npostúpenie nároku na náhradu škody, bolo podstatné skúmať, kedy došlo k postúpeniu a kedy k vzniku\nnároku na náhradu škody. Ústavný súd zdôraznil, že nemožno bez ďalšieho považovať za ústavne\nkonformný záver, že postúpením pohľadávky automaticky dochádza aj k postúpeniu nároku na náhradu\nškody v súvislosti s postupovaným právom (pohľadávkou). Je tomu tak z viacerých dôvodov. Postúpenie\npohľadávky je súkromnoprávny úkon (záväzkovo-právny vzťah), pričom nárok na náhradu škody vyplýva\nzo zodpovednostného vzťahu (v danom prípade medzi postupcom a orgánom verejnej moci, ktorý mal\nporušiť právo oprávneného v exekučnom konaní). Nárok na náhradu škody vzniká priamo poškodenému\n(ako nositeľovi práva) porušením jeho práva a vznikom (jemu spôsobenej) škody a pokiaľ ho tento\npoškodený mieni postúpiť ako nárok spolu s postupovanou pohľadávkou (v súvislosti s ktorou škoda\nvznikla) po tom, čo právo porušené bolo (vznikol nárok na náhradu škody), musí zmluvne výslovne\nurčiť, že postupuje aj svoj nárok na náhradu škody. Iná je však situácia v prípade, ak ku postúpeniu\npohľadávky dôjde skôr, ako dôjde k porušeniu práva (v súvislosti s postúpenou pohľadávkou), ktoré\nzakladá nárok na náhradu škody. V takom prípade postupník môže uplatniť nárok na náhradu škody\nsám, pretože škoda vznikne priamo jemu po tom, ako sa stal nositeľom práva, v súvislosti s ktorým\nnárok na náhradu škody vznikne.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\n\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n14. Žalobkyňa vyvodzujúc dovolanie z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala, že odvolací súd\nnenariadil vo veci pojednávanie a ďalej namietala odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nodvolacieho súdu vo vzťahu k jej aktívnej vecnej legitimácii.\n15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n16. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n17. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n18. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n19. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstatných\nskutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali\na ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje\nprávne závery. Odôvodnenie odvolacieho súdu sa vyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi\nskutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom\nna všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pohľadávka pôvodnej\nžalobkyne na zaplatenie finančných prostriedkov titulom postúpenej pohľadávky voči povinnému je\ninou pohľadávkou ako jej pohľadávka voči štátu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným\npostupom exekútora, a nie je možné ich zamieňať. Odvolací súd ďalej uviedol, že obe pohľadávky\nsú spôsobilé na postúpenie, pričom pôvodná žalobkyňa postúpila na súčasnú žalobkyňu zmluvou o\npostúpení pohľadávok výlučne existujúcu pohľadávku voči povinnému, ktorá však v žiadnom prípade\nnezakladá nárok súčasnej žalobkyne na náhradu škody, spôsobenej pôvodnej žalobkyni nesprávnym\núradným postupom exekútora voči štátu, ktorého sa pôvodná žalobkyňa domáhala predmetnou žalobou.\nOdvolací súd uzavrel, že ak súdny exekútor vymoženú a pôvodnej žalobkyni uznesením súdu priznanú\nsumu v rozpore so zákonom nevyplatil, vznikla pôvodnej žalobkyni nová pohľadávka, a to na plnenie\n\nvoči súdnemu exekútorovi alebo na náhradu škody voči štátu, ktorú si aj žalobou uplatnila. Keďže\ntáto pohľadávka na súčasnú žalobkyňu postúpená nebola, nemohla sa jej zaplatenia od štátu súčasná\nžalobkyňa ani domáhať. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdy pri hodnotení skutkových\nzistení a skutkových záverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či\nskutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd\nrozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba\nv spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle\n§ 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to,\nže žalobkyňa sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi,\nnemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\npožiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.\nÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n20. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n21.\nV preskúmavanom spore žalobkyňa odôvodnila porušenie práva na spravodlivý proces aj tým,\nže odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie, hoci tak bol povinný urobiť (§ 385\nods. 1 CSP).\n22. K tejto dovolacej námietke žalobkyne treba uviesť, že v zmysle § 385 ods. 1 CSP na prejednanie\nodvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie\nalebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že na prejednanie\nodvolania, odvolací súd musí nariadiť pojednávanie vždy aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie. Či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je\nvšak vecou úvahy odvolacieho súdu a nie strán sporu. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvej\ninštancie zistil náležitým spôsobom skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie zopakovať\nalebo doplniť, nič mu nebráni o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.\n23.\nV preskúmavanom spore sa odvolací súd stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie. Svoje rozhodnutie nezaložil v porovnaní so súdom prvej inštancie na žiadnych „nových“\nskutkových a právnych záveroch. Nepovažoval preto za potrebné súdom prvej inštancie vykonané\ndokazovanie zopakovať alebo dokazovanie doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Jeho\npostup, keď prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania, nebol preto v rozpore s §\n385 ods. 1 CSP. Napokon, dovolateľka v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie (ani v dovolaní)\nneuviedla, konkrétne ktoré dôkazy bolo potrebné zopakovať, prípadne z akých dôvodov bolo potrebné\ndokazovanie doplniť. V danom prípade nešlo preto zo strany odvolacieho súdu o nesprávny postup, ktorý\nby sa prejavil v porušení § 385 ods. 1 CSP, resp. v porušení práva žalobkyne vyjadriť sa k skutkovým\nalebo právnym záverom, ktoré neboli pri doterajšom rozhodovaní veci použité.\n24. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom,\nktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami a ktorým by došlo k porušeniu práva\nžalobkyne na spravodlivý proces. Žalobkyňa teda nedôvodne namietala existenciu vady v zmysle § 420\npísm. f) CSP.\n\n25. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje i z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP,\nt. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n26. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. a) CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v\ndovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len\notázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie\ntohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\no otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n27. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“ jej\nriešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o\nsituáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky,\nodvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.\n28. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R\n71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,\nalebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané\n(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,\nprípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986.\n29. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) treba uviesť, že\nsprávnosť súdmi riešených skutkových otázok nemôže byť v dovolacom konaní podrobená meritórnemu\nprieskumu, lebo dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP);\nskutková okolnosť (t. j. skutková otázka, resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 CSP\nje irelevantná.\n30. Z obsahu dovolania žalobkyne odôvodneného § 421 ods. 1 písm. a) CSP je zrejmé, že žalobkyňa\nzastúpená kvalifikovaným právny zástupcom (advokátom) namietala odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu pri posúdení vecnej legitimácie v súvislosti so zmluvným postúpením nároku na\nnáhradu škody, pričom rozhodnutie (sp. zn. 8Cdo/110/2018 z 11. septembra 2019) neoznačila, hoci bola\núčastníčkou predmetného konania. Za týchto okolností ústavný súd považoval za neakceptovateľné,\naby najvyšší súd pristúpil k vecnému prieskumu dovolania. Pokiaľ dovolateľ namieta odklon od ustálenej\nrozhodovacej praxe podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pričom neoznačí rozhodnutie, od ktorého sa mal\nodvolací súd pri riešení nastolenej otázky odkloniť, hoci bol účastníkom takéhoto konania, je potrebné\nza týchto okolností konštatovať, že dovolateľ si jednoznačne nesplnil svoju procesnú povinnosť označiť\nrozhodnutie, ktoré považuje za relevantné z hľadiska namietaného odklonu. V takomto prípade by bol\nústavne konformý záver, že dovolací dôvod nebol vymedzený v súlade s § 432 CSP ( bod 36 nálezu\nústavného súdu sp. zn. II. ÚS 104/2023).\n31. Ak by za uvedených okolností najvyšší súd pristúpil k vecnému posúdeniu dovolania žalobkyne (§\n421 ods. 1 písm. a) CSP), postupoval by v rozpore s procesným právom (bod 37. nálezu ústavného\nsúdu sp. zn. II. ÚS 104/2023).\n32. Dôvodom pre odmietnutie dovolania je skutočnosť, že dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod nebol\nvymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho predpisu.\nDovolateľka zastúpená advokátom totiž označila za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci\n\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti dovolania\npodľa § 421 CSP neboli splnené, keď žalobkyňa v dovolaní neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu\nvyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny názor, než aký\nv konkrétnej právnej otázke zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach a dokonca neoznačila ani\nrozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací súd pri riešení nastolenej otázky odkloniť, hoci bola účastníkom\ntakéhoto konania. Z tohto dôvodu dovolací dôvod nebol žalobkyňou vymedzený spôsobom uvedeným\n§ 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania.\n33. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej namietala vadu\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie,\nv ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n34. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok\nna náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov dovolacieho konania\nnepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}