{"guid": "cf95a722-06e7-4872-86e7-62a35a841d2d:56f3a245-781c-4867-9abb-2d79c154637b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1105221590.1", "spisova_znacka": "5Cdo/129/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2023 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/129/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1105221590.1", "identifikacne_cislo": "1105221590", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 580/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:7de44935-e87f-4788-9297-31687c8408d0", "datum": "2025-11-05", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-49", "nazov": "§ 49 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-49", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-2", "nazov": "§ 50 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-4", "nazov": "§ 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-52.odsek-4", "nazov": "§ 52 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-52.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-52.odsek-7", "nazov": "§ 52 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-52.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-50", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/56f3a245-781c-4867-9abb-2d79c154637b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1105221590.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1105221590.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1105221590.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/129/2023\n1105221590\n27. 06. 2024\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2024:1105221590.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a\nčlenov senátu Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobcu SIBA s. r. o. v likvidácii,\nBratislava, Ružinovská 4812/14, IČO: 31 365 833, zastúpeného Advokátska kancelária MULARČÍK\nA PARTNERI, s. r. o., Bratislava, Nám. M. Benku 15, IČO: 36 860 522, proti žalovanému Slovenská\nrepublika, za ktorého koná Ministerstvo financií Slovenskej rebubliky, Bratislava, Štefanovičova 5, IČO:\n00 151 742, o náhradu škody 29.545 615,08 eura, vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 15C/157/2005, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára\n2023 sp. zn. 14Co/85/2019 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1.1. (Od 01. júna 2023 bývalý) Okresný súd Bratislava I (ďalej aj ,,okresný súd” alebo ,,súd prvej\ninštancie”) rozsudkom z 31. júla 2017 č. k. 15C/157/2005-222 v spojení s opravným uznesením z 30.\njanuára 2019 č. k. 15C/157/2005-265 žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov\nkonania.\n1.2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške\n890.091.200 Sk, t. j. 29.545.615,08 eura spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátu, a to ušlého zisku\nvyčísleného k 31. 12. 2004 sumou 513.238.000 Sk a skutočnej škody k 31. 12. 2002 pozostávajúcej z\ninvestičných nákladov vo výške 48 mil. Sk, prevádzkových nákladov 27.305.263 Sk, goodwillu žalobcu\nvo výške 205.768.364 Sk, škôd na nehnuteľnostiach v čiastke 5.659.253 Sk a škôd na hnuteľných\nveciach 90.120.320 Sk. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 04. 12. 1998 uzatvoril kúpnu zmluvu na\nnehnuteľnosti, technologické zariadenie a hmotný investičný majetok špecifikované v zmluve. Daňový\núrad v Sabinove (ďalej len daňový úrad) 15. 02. 1999 vydal rozhodnutie o určení záložného práva č.\n725/110/3168/99 k nehnuteľnostiam žalobcu vedeným na LV XXXX a rozhodnutie č. 725/110/3385/99 o\nurčení záložného práva k hnuteľným veciam žalobcu. Dňa 19. 03. 1999 žalobca podal daňové priznanie\nk dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a platobným výmerom mu bola určená daňová povinnosť\n22.708.740 Sk. Následne 05. 05. 1999 daňový úrad vydal opätovne rozhodnutie o určení záložného\npráva k nehnuteľnostiam č. 725/110/16900/99, za základe čoho žalobca požiadal 06. 05. 1999 o odklad\nzaplatenia dane a odsúhlasenie splátkového kalendára. Keďže žalobca nebol schopný splácať 18.\n05. 1999 odsúhlasené splátky, daňový úrad vydal 26. 08. 1999 exekučný príkaz č. 725/240/18769/99\nna prikázanie pohľadávky z účtu v peňažnom ústave a 27. 08. 1999 exekučný príkaz na predaj\nhnuteľných vecí č. 725/240/18546/99. Na základe žiadostí žalobcu z 23. 03. a 05. 05.1999 ministerka\nfinancií Brigita Schmögnerová vydala 29. 09. 1999 opatrenie o znížení dane z prevodu a prechodu\nnehnuteľností č. 12789/1999-7 o sumu 21.658.740 Sk, pričom rozdiel dane v sume 1.050.000 Sk bol\n\nžalobca povinný uhradiť do 30 dní od doručenia opatrenia. Účinnosť opatrenia žalovaný podmienil\nvytvorením 200 pracovných miest v konzervárni SABINA v Sabinove, a to do 31. 05. 2000. Znížená\ndaň bola uhradená v stanovenom termíne. Daňový úrad dňa 10. 11. 1999 vyrubil penále v sume\n12.660.890 Sk za oneskorenú úhradu dane; Ústredné daňové riaditeľstvo odvolaniu rozhodnutím zn.\nVII/210/62-1496/00/Chá nevyhovelo. Žalovaný vydal dňa 29. 02. 2000 stanovisko o neopodstatnenosti\nvyrubeného penále, ktoré daňový úrad neakceptoval. Rozhodnutím 6781/2000-7 z 27. 03. 2000 žalovaný\nzmenil rozhodnutie Ústredného daňového riaditeľstva tak, že znížil penále na 532.000 Sk. Po miestnom\nzisťovaní žalovaný 20. 04. 2001 vydal rozhodnutie 26709/2000-74 o tom, že opatrenie žalovanej z 29.\n09. 1999 stráca svoj účinok a rozdiel na dani v sume 21.658.740 Sk musí žalobca uhradiť správcovi\ndane do 30 dní. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 29. 04. 2002 sp. zn. 6Sž/163/01,\nprávoplatným 11. 06. 2002, zrušil rozhodnutie žalovaného z 20. 04. 2001 a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V odôvodnení rozsudku uviedol, žalovaný mohol povoliť úľavu na dani, ktorú ale nemohol\nviazať na inú než zákonom stanovenú podmienku, pričom podmienka vytvorenia 200 pracovných miest\nnie je podmienkou zákonnou. Žalovaný dňa 19. 08. 2002 vydal úpravu opatrenia č. 12789/1999-7 z 29.\n09. 1999 tak, že z neho vypustil predposledný a posledný odsek a rozhodol, že opatrenie o poskytnutí\ndaňovej úľavy zostáva v platnosti. Daňový úrad následne 30. 09. 2002 rozhodol o nariadení obnovy\nkonania, zrušil rozhodnutie o určení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 725/2100/28658/02/Exe a\nrozhodol o zastavení daňového exekučného konania.\n1.3. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 1 ods. 1 vety prvej, § 2, § 3, § 4 ods. 1 a § 10 zák.\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom a konštatoval nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 12789/1999-7 zo dňa 29. 09.\n1999 v časti uloženej podmienky vytvorenia 200 pracovných miest. Vo vzťahu k ostatným žalobcom\nuvádzaným rozhodnutiam súd uviedol, že tieto nikdy neboli zrušené ako nezákonné. V ďalšom súd prvej\ninštancie uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je preukázanie\nporušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím\na následkom. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať\nza následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len \"zákon o zodpovednosti\nza škodu\") len vo vzťahu k škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve, resp. iba\ntýmto rozhodnutím alebo postupom. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom\nnezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania\nnezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, ku škode by nebolo došlo (nález\nÚS SR sp. zn. I. ÚS 177/08). Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť\nlen také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test\nconditio sine qua non), či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu\ntak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 04. 2013 sp. zn.\n6Cdo/103/2011).\n1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal\nkumulatívne splnenie všetkých predpokladov na založenie zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zák.\nč. 59/1968 Zb., keď neosvedčil existenciu škody, nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi\nnamietanými nezákonnými rozhodnutiami žalovaného a škodou a nemajetkovou ujmou.\n1.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 257 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“).\n2.1. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. februára 2023\nsp. zn. 14Co/85/2019 rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 31. júla 2017 č. k. 15C/157/2005-222\nv spojení s opravným uznesením tohto súdu z 30. januára 2019 č. k. 15C/157/2005-265 potvrdil a\nžalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n2.2. V dôvodoch rozsudku odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny\na v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi, preto rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody\nneobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Zdôraznil, že skutkové tvrdenia strán sporné neboli. Povinnosťou\nžalobcu domáhajúceho sa zaplatenia škody z titulu nezákonného rozhodnutia príp. nesprávneho\núradného postupu bolo uviesť tvrdenia o skutočnostiach, z ktorých náhradu škody požaduje a tieto\nriadne preukázať. Žalobcom uplatnený nárok bol síce riadne tvrdený, avšak nebol preukázaný (najmä\nkauzálny nexus medzi nezákonným rozhodnutím a uplatnenou škodou). Za tejto procesnej situácie\nprípadná pasivita protistrany nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť\nvšeobecného súdu „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. Súd prvej inštancie sa v konaní nedopustil\nžiadneho procesného pochybenia.\n\n2.3. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodal, že ak sa žalobca\nrozhodol (v konkurze od úpadcu) kúpiť nehnuteľný majetok v značnom rozsahu, musel si byť zároveň\nvedomý i svojej (značnej) daňovej povinnosti podľa zák. č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani\nz darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. Žalobcu v tomto smere neospravedlňovala\nskutočnosť, že na zaplatenie dane nemal dostatok finančných prostriedkov, keď mu bolo najskôr\numožnené vyrubenú daň splácať v splátkach (splátkový kalendár), čo nedodržal. Rovnako si musel byť\nvedomý, že úľava na dani (§ 29 zák. č. 318/1992 Zb.) nebola nárokovateľným nárokom a jej priznanie\nbolo právom (nie povinnosťou) Ministerstva financií SR. Rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi bola\núľava na dani dočasne zrušená (a neskôr opätovne priznaná) nebolo príčinou vzniku škody na majetku\nžalobcu, ale ňou bolo prioritne to, že žalobca sa rozhodol kúpiť nehnuteľný majetok značnej hodnoty\nv situácii, kedy nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností.\nDo tejto situácie sa žalobca dostal predovšetkým svojím (nezodpovedným) konaním, keď si napriek\nvedomosti o vzniku rozsiahlej daňovej povinnosti nezabezpečil dostatok prostriedkov na zaplatenie dane\n(ani na jej jednotlivé splátky). V dôsledku nezákonného rozhodnutia bola síce žalobcovi vyrubená daňová\npovinnosť v podobe rozdielu na dani v sume 21.658.740 Sk, ktorú mal do 30 dní uhradiť správcovi dane,\navšak tento ju nezaplatil, a preto mu škoda v podobe zaplatenia tejto daňovej povinnosti nevznikla (k\nodlivu finančných prostriedkov v uvedenej výške u žalobcu nedošlo). Žalobca tiež nepreukázal, že práve\nzaplatením tejto dane stratil možnosť podnikať, prevádzkovať výrobu a pod., a to najmä za situácie,\nkeď daň ani reálne neuhradil. Ani samotné zriadenie daňového záložného práva žalobcovi nebránilo\nv užívaní a používaní majetku na podnikateľský účel (žalobca ho len nemohol scudziť, príp. zaťažiť t. j. predať, vymeniť, darovať, zaťažiť nájmom bez súhlasu správcu dane), navyše žalobca v konaní\nnepreukázal, že by žalovaného žiadal o nakladanie s týmto majetkom a že by mu žalovaný nedal na to\nsúhlas. Preukázané tiež nebolo, že príčinou neposkytnutia úveru žalobcovi bankami bolo práve zriadenie\ndaňového záložného práva, ktoré bolo navyše do vydania nezákonného rozhodnutia aj oprávnené.\nOdvolací súd sa potom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nevyužívaním (kúpnou zmluvou zo\ndňa 04. 12. 1998 zakúpených) výrobných zásob fabriky v Sabinove a ich ponechaním znehodnoteniu\n(vrátane hnuteľného a nehnuteľného majetku) si žalobca zavinil škodu sám (išlo o jeho rozhodnutie, na\nktoré rozhodnutie o zrušení daňovej úľavy nemalo vplyv). V konaní žalobca neposkytol žiaden dôkaz\no tom, že práve dočasné (nezákonné) „odňatie priznanej daňovej úľavy“ bolo príčinou vzniku škody v\nuplatnenom rozsahu (skôr ide o prenášanie podnikateľského rizika na štát).\n2.4. Za nedôvodný považoval odvolací súd aj nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. K\ndôvodom súdu prvej inštancie odvolací súd dodal, že aj predpokladom úspešného uplatnenia nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy je predovšetkým splnenie povinnosti tvrdenia žalobcom (§ 79 ods. 1\na § 101 ods. 1 OSP, ktorým korešponduje § 132 CSP), t. j. aby dostatočne konkretizoval vzniknutú\nnemajetkovú ujmu a jej prejavy v oblastiach definovaných v § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.\nŽalobca v konaní okrem všeobecného tvrdenia, že bolo poškodené jeho meno žiadne takéto tvrdenia\nneuplatnil. Navyše v prejednávanej veci aplikovaný zákon č. 58/1969 Zb. náhradu nemajetkovej ujmy\npri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím neumožňoval. Až zákon č.\n514/2003 Z. z. zaviedol právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci - vtedy, ak\niba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Súd prvej inštancie vo\nveci požadovanej nemajetkovej ujmy správne aplikoval ust. § 19b Občianskeho zákonníka (v spojení\ns § 20 zákona č. 58/1969 Zb.). Odvolací súd uviedol, že zohľadnil aj to, že samotný žalovaný svoje\nnezákonné rozhodnutie (zrušené NS SR) neskôr (19. 08. 2002) nahradil (upravil) tak, že z neho\nvypustil predposledný a posledný odsek opatrenia, a teda rozhodol, že opatrenie o poskytnutí daňovej\núľavy zostáva v platnosti. Takouto nápravou došlo k odstráneniu rok trvajúceho závadného stavu, čím\nžalobcovi vo svojej podstate žalovaný poskytol morálne zadosťučinenie v dostatočnom rozsahu. Žalobca\nv ďalšom už netvrdil (a ani nepreukázal) žiadnu inú skutočnosť, ktorá by dostatočnú povahu tohto\nzadosťučinenia spochybnila (resp. by preukazovala, že zadosťučinenie nebolo dostatočným). Odvolací\nsúd uzavrel, že nezhliadol v konaní existenciu takej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala (nad rámec\nposkytnutého morálneho zadosťučinenia) aj priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n2.5. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1\nCSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom\nkonaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.\n3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdiac existenciu\ndovolacích dôvodov podľa § 420 písm. e), f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n\n3.1.1. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP dovolateľ videl v nesprávnom zložení senátu\nodvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní. Argumentoval, že o prvom odvolaní žalobcu\nrozhodoval odvolací senát v zložení JUDr. Edita Szabová, JUDr. Katarína Javorčíková a Mgr. Barbora\nBarteková, rozsudok zo 14. februára 2023 vydal senát v zložení JUDr. Branislav Král, JUDr. Darina\nKriváňová a JUDr. Michaela Krajčová. Svoju argumentáciu podoprel odkazom na článok IV. bod 4. a\nbod 10. Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2019.\n3.1.2. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ tvrdil porušenie svojho\npráva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu, ktoré videl\nv tom, že sa súdy odklonili od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez akéhokoľvek\nodôvodnenia odklonu. Odvolací súd sa podľa dovolateľa nevysporiadal s jeho argumentáciou o význame\nnezákonného rozhodnutia vo vzťahu k spôsobenej škode (nevyžaduje sa, aby škoda bola výhradne\ndôsledkom nezákonného rozhodnutia, ale je postačujúce, ak je toto rozhodnutie len jednou z príčin\nvzniku škody). Nie je možné zistiť, ako odvolací súd dospel k záveru, že je možné objektívnu\nzodpovednosť štátu preniesť na žalobcu a pripisovať na jeho neprospech, že nepreukázal neudelenie\nsúhlasu s nakladaním s nezákonne zaťaženým majetkom. Odvolací súd nepriamo rezultoval, že keby\nžalobca požiadal o súhlas s nakladaním so zaťaženým majetkom, bol by mu udelený. Tým je rozsudok\nodvolacieho súdu založený na nových dôvodoch, ku ktorým sa žalobca nemal možnosť vyjadriť.\nPodľa dovolateľa by bez vydania nezákonných rozhodnutí škoda nevznikla, nakoľko by nedošlo k\nzaťaženiu majetku žalobcu. Tiež poukázal na svoje odvolacie námietky o porušení ustanovení CSP o\nnedostatočnom popretí skutkových tvrdení, pričom nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019,\nna ktorý odkazuje odvolací súd, vychádza z iného skutkového stavu.\n3.1.3. Súdy nižších inštancií sa podľa dovolateľa odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) pri riešení právnej otázky významu nezákonného rozhodnutia vo\nvzťahu k následku, pričom z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/24/2011\nvyplýva, že nezákonné rozhodnutie nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, ale na vznik\nzodpovednosti postačuje, ak je takéto nezákonné chudnutie jednou z jej príčin.\n4. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že kumulácia dôvodov dovolania v zmysle § 420 a 421\nCSP nie je prípustná. Argumentácia žalobcu nezakladá prípustnosť dovolania ani podľa § 420 písm. e)\nCSP. Navrhol dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n6.1. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (fair trial) tak, ako je vymedzené v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) je garancia, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Z ustanovenia §\n420 písm. e) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený\nsúd. Nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami, určujúcimi\nzloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Súd treba považovať za nesprávne\nobsadený aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca (II. ÚS 136/08). Z dovolania je zrejmé, že existenciu tejto\nprocesnej vady vyvodzuje dovolateľ primárne z toho, že o odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie\nrozhodol nesprávne obsadený odvolací súd.\n6.2. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\núčinného k 14. 02. 2023 (ďalej len „zákon o súdoch“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu\nsudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a\nrozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia\nurčení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní,\nv ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným\nsudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so\nzákonom a s rozvrhom práce.\nPodľa § 16 zákona o súdoch senát krajského súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je\npredsedom senátu. Predseda senátu riadi a organizuje činnosť senátu (ods. 1) Ak má v senáte viac\nsudcov funkciu predsedu senátu, určí predsedu senátu, ktorý riadi a organizuje činnosť senátu, rozvrh\n\npráce. Každý predseda senátu má právo predsedať senátu vo veci, ktorá mu bola pridelená ako\nspravodajcovi. (ods. 2)\nPodľa § 49 písm. a) zákona o súdoch predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu\nsúdnictva najmä rozvrhom práce.\nPodľa § 50 ods. 1 zákona o súdoch na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia\npredsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný\nkalendárny rok.\nPodľa § 50 ods. 2 písm. a) až c), e), f) a i) zákona o súdoch rozvrh práce obsahuje a) určenie senátov,\nsamosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním agendy jednotlivých druhov vecí,\nktoré došli na súd, b) zloženie senátov s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v rozvrhu\npráce sa tiež uvedie, ktorý z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu riadi a\norganizuje činnosť senátu, c) určenie spôsobu zastupovania senátov, sudcov, samosudcov, predsedov\nsenátov a súdnych úradníkov tak, aby bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými zákonmi konanie a\nrozhodovanie v prejednávanej veci v prípade vylúčenia sudcu alebo súdneho úradníka a v prípade náhlej\nprekážky brániacej sudcovi alebo súdnemu úradníkovi vykonať jednotlivé úkony, e) spôsob a podmienky\nvykonania zmien v rozvrhu práce v prípade dlhodobej neprítomnosti sudcu a ak sa zmení personálne\nobsadenie súdu, f) spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov\nv pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov\nv priebehu kalendárneho roka, i) ustanovenie maximálneho rozdielu v počte pridelených vecí podľa §\n51 medzi senátmi, samosudcami a súdnymi úradníkmi.\nPodľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu\nkonania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, alebo samosudcom náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom\ntak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci\npodľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.\nPodľa § 51 ods. 4 písm. a) až d) zákona o súdoch ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom\npomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa\nrozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade a) dlhodobej šesť týždňov\npresahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, b) zmeny v obsadení súdu\nsudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec\nponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca\ntak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde, c) výraznej\nnerovnomernosti zaťaženosti sudcov a d) ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania\na rozhodovania vo veci vylúčený.\nPodľa § 52 ods. 1 zákona o súdoch rozvrh práce zostavuje predseda súdu tak, aby bol zabezpečený\nvýkon súdnictva. Pri tvorbe rozvrhu práce je povinný rešpektovať zásadu rovnomernej zaťaženosti\nsudcov a súdnych úradníkov.\nPodľa § 52 ods. 4 zákona o súdoch rozvrh práce vydá predseda súdu s uvedením pripomienok a výhrad\nsudcovskej rady bezodkladne po jeho prerokovaní v sudcovskej rade, najneskôr však do 15. decembra\nkalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý je rozvrh práce určený. Rozvrh práce\nsa zverejňuje spolu so stanoviskom sudcovskej rady.\nPodľa § 52 ods. 7 zákona o súdoch zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa dotýkajú sudcov a súdnych\núradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu\npráce po ich prerokovaní v sudcovskej rade. Po každej zmene rozvrhu práce je predseda súdu povinný\nzabezpečiť vyhotovenie úplného znenia rozvrhu práce. Úplne znenie rozvrhu práce zverejní predseda\nsúdu rovnako ako rozvrh práce.\n6.3. V prípade sporov, v ktorých súd rozhoduje v senáte zloženom zo sudcov sa pojem „zákonný sudca“\nnesmie vysvetľovať doslovne, ale extenzívne. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 27. 10.\n2021 sp. zn. 8Cdo/213/2020 uviedol, že: „Zákonným sudcom je každý sudca pridelený do daného\nsenátu. Podľa ústavného súdu: „Za senát zložený zo zákonných sudcov možno považovať len senát\nzložený zo sudcov príslušného súdu, ktorí tvorili tento senát v čase pridelenia veci. Ústavnej zásade\nneodňateľnosti zákonného sudcu, ktorá vyplýva zo základného práva na zákonného sudcu podľa čl.\n48 ods. 1 ústavy nezodpovedá prípad, ak zákonní sudcovia senátu, ktorému bola vec pridelená na\nprejednanie a rozhodnutie, boli zmenení bez splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takýchto\nzmien neskoršie vydaným rozvrhom práce ako riadiacim aktom predsedu súdu (prípadne jeho zmenami\na doplneniami). K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie\nby malo dochádzať v zásade výnimočne.“ (III. ÚS 212/2011)“.\n\n6.4. Aj keď dovolateľ argumentoval iba ustanoveniami čl. IV. ods. 4. a ods. 10 Rozvrhu práce Krajského\nsúdu v Bratislave na rok 2019, pre zodpovedanie správnosti obsadenia senátu, ktorý rozhodol o\nodvolaní žalobcu rozsudkom zo 14. februára 2023 sp. zn. 14Co/85/2019 je potrebné zaoberať sa\nspôsobom prideľovania vecí na odvolacom súde od doby, kedy tento rozhodoval o odvolaní proti v\nporadí prvému rozsudku okresného súdu zo dňa 25. 11. 2011. Vec žalobcu a žalovaného o náhradu\nškody 29.545.615,08 eura s príslušenstvom vedená na bývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp.\nzn. 15C/157/2005 bola po predložení na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 25.\n11. 2011 na krajskom súde za použitia technických a programových prostriedkov MS SR náhodným\nvýberom pridelená a zapísaná dňa 29. 03. 2012 pod sp. zn. 14Co/146/2012 do senátu 14Co (č. l.\n159a súdneho spisu), ktorý v uvedenom čase pôsobil na odvolacom súde v zložení JUDr. Katarína\nJavorčíková (zodpovedná za chod senátu), JUDr. Edita Szabová (predsedníčka senátu) a Mgr. Barbora\nBarteková (členka senátu). Uznesením zo dňa 31. marca 2016 sp. zn. 14Co/146/2012 (č. l. 175)\nsenát v tomto zložení rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Znovu\nbol spor žalobcu a žalovaného o náhradu škody 29.545.615,08 eura s príslušenstvom vedený na\nbývalom Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/157/2005 predložený za účelom rozhodnutia o\nodvolaní proti (v poradí druhému) rozsudku okresného súdu zo dňa 31. júla 2017 Krajskému súdu v\nBratislave dňa 06. augusta 2018 a zapísaný do senátu 14Co pod sp. zn. 14Co/184/2018 (č. l. 260). V\nzmysle čl. IV. 4. bodu Všeobecných zásad platných pre občianskoprávne, správne a obchodnoprávne\nkolégium na rok 2018 obsiahnutých v Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2018 v\nznení účinnom od 01. 08. 2018 veci zrušené odvolacím súdom a vrátené súdu I. inštancie a znovu\npredložené na rozhodnutie o odvolaní o tom istom predmete rozhodovania sa zapíšu do súdneho\nregistra tomu odvolaciemu senátu, ktorý vec zrušil, pod novú spisovú značku. Ak nemožno vec zapísať\npodľa odsekov 4 až 9 pôvodnému senátu, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje, pridelia sa\nsenátu, v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca pôvodného\nsenátu. Ak tento sudca prestal byť sudcom, bol pridelený na iný súd alebo vec nemožno prideliť\nsenátu, v ktorom je zaradený sudca spravodajca z iných dôvodov, vec sa pridelí senátu, do ktorého\nsú zaradení ostávajúci členovia pôvodného senátu; inak sa vec pridelí náhodným výberom (čl. IV. bod\n10. rovnakého zdroja). Z uvedeného vyplýva, že nebol dôvod na pridelenie spisu náhodným výberom,\npretože sudkyňou spravodajkyňou bola (čo dovolací súd zistil dopytom na Krajskom súde v Bratislave)\nMgr. Barbora Barteková. Žiada sa dodať, že ak by aj Mgr. Barbora Barteková prestala byť sudkyňou,\nbola pridelená na iný súd alebo ak by vec nebolo možné prideliť senátu, v ktorom je zaradená z iných\ndôvodov, vec by sa pridelila senátu, do ktorého sú zaradení ostávajúci členovia pôvodného senátu\n(v tomto prípade JUDr. Katarína Javorčíková). V čase opätovného nápadu veci na Krajský súd v\nBratislave senát 14Co v zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2018 pracoval v\nzložení JUDr. Darina Kuchtová (predsedníčka senátu zodpovedná za chod senátu) a JUDr. Katarína\nJavorčíková ako predsedníčka senátu a Mgr. Barbora Barteková ako členka senátu (vo veci sp. zn.\n14Co/184/2018 sudkyňa spravodajkyňa). Dňa 14. 08. 2018 bola vec vrátená súdu prvej inštancie bez\nrozhodnutia za účelom vykonania opravy záhlavia rozsudku a na riadne doručenie rozsudku žalovanému\na k jej následnému predloženiu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní došlo 05. 04. 2019 (pod\nsp. zn. 14Co/85/2019). V zmysle čl. IV. 6. bodu Všeobecných zásad platných pre občianskoprávne,\nsprávne a obchodnoprávne kolégium na rok 2019 obsiahnutých v Rozvrhu práce Krajského súdu v\nBratislave na rok 2019 v znení účinnom od 05. 04. 2019 (ďalej aj „rozvrh práce“) veci vybavené inak v\nodvolacom senáte a znovu predložené na rozhodnutie o odvolaní sa zapíšu do súdneho registra tomu\nodvolaciemu senátu, ktorý vec inak vybavil, pod novou spisovou značkou. Z rozvrhu práce (str. 44)\nvyplýva, že ku dňu 05. 04. 2019 senát 14Co pracoval v (zmenenom) zložení JUDr. Darina Kuchtová\n(predsedníčka senátu zodpovedná za chod senátu), JUDr. Darina Kriváňová ako predsedníčka senátu\na Mgr. Barbora Barteková ako členka senátu. V zmysle 10. bodu čl. IV. Všeobecných zásad platných pre\nobčianskoprávne, správne a obchodnoprávne kolégium na rok 2019 rozvrhu práce (str. 21) ak nemožno\nvec zapísať podľa odsekov 4 až 9 pôvodnému senátu, pretože senát v pôvodnom zložení neexistuje,\npridelí sa senátu, v ktorom je podľa rozvrhu práce zaradený sudca, ktorý bol určený ako spravodajca\npôvodného senátu, teda Mgr. Barbora Barteková. Z uvedeného vyplýva, že v čase predloženia odvolania\nžalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 31. júla 2017 sp. zn. 15C/157/2005, a to dňa 06.\naugusta 2018 a aj v čase jeho opätovného predloženia 05. 04. 2019 (po doručení a oprave rozhodnutia\nv zmysle pokynu odvolacieho súdu) nebol dôvod na pridelenie sporu náhodným výberom tak, ako tvrdí\ndovolateľ.\n6.4.1. Hoci dovolateľ namieta len spôsob pridelenia veci na odvolacom súde v r. 2019, pre vylúčenie\nakýchkoľvek pochybností sa žiada dodať, že ani následné zmeny v obsadení senátu 14Co (ktorému bola\nvec podľa transparentných kritérií už pridelená) nezaložili dôvod pre pridelenie (už pridelenej) veci inému\n\nsenátu náhodným výberom (čl. IV. body 4. a 10. rozvrhu práce, na ktoré poukazuje dovolateľ, ani bod\n6. sa nevzťahujú na zmeny v obsadení senátu, ktorému už bola vec pridelená). JUDr. Darina Kuchtová\nbola z tohto senátu vyradená s účinnosťou od 02. 02. 2021 (Dodatok č. 3 k Rozvrhu práce Krajského\nsúdu v Bratislave na rok 2021) a do senátu bol zaradený ako predseda senátu JUDr. Branislav Král\n(zloženie senátu bolo JUDr. Darina Kriváňová, JUDr. Branislav Král, Mgr. Barbora Barteková a JUDr.\nAlena Roštárová). Dodatkom č. 11 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2021, účinným\nod 05. 11. 2021 boli zo zloženia senátu vypustené členky Mgr. Barbora Barteková (prerušenie výkonu\nfunkcie sudcu) a JUDr. Alena Roštárová (ukončenie dočasného pridelenia) a doplnená ako členka\nsenátu bola JUDr. Ivana Jahnová, takže senát pôsobil v zložení JUDr. Darina Kriváňová, JUDr. Branislav\nKrál a JUDr. Ivana Jahnová. S účinnosťou od 01. 06. 2022 (dodatok č. 7 k Rozvrhu práce Krajského\nsúdu v Bratislave na rok 2022) bola zo senátu 14Co vypustená JUDr. Ivana Jahnová a doplnená JUDr.\nMichaela Krajčová, takže od uvedeného dňa senát 14Co veci prejednával (a v súčasnosti prejednáva)\nv zložení JUDr. Darina Kriváňová, JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová.\n6.5. K výtke žalobcu, že nebol o opakovaných zmenách v zložení senátu odvolacieho súdu informovaný,\na tak nemohol účinne brániť svoje práva napr. včasným vznesením námietky zaujatosti, takýto postup\nnegarantuje zachovanie zákonného sudcu a je diskutabilné, ako sa postupne menilo zloženie senátu\ndovolací súd udáva, že každá zmena v rozvrhu práce všeobecného súdu, aj Krajského súdu v Bratislave,\nv podobe dodatkov a opatrení k rozvrhom práce bola a je bez zbytočného odkladu zverejňovaná na\nwebovej doméne www.justice.sk <http://www.justice.sk>, čím sa stáva verejne dostupnou nielen pre\nstrany sporu. Oznamovať zmeny rozvrhu práce (obsahujúce zmeny v zložení odvolacieho senátu)\nindividuálne každej strane každého súdneho konania je potom nadbytočným, a to aj s prihliadnutím na\nto, že právna úprava takúto povinnosť neukladá a strana sporu má po zaregistrovaní sa používateľa v\nrámci portálu elektronických služieb súdnictva zabezpečenú možnosť požiadať v module elektronický\nsúdny spis aj o sprístupnenie obsahu elektronického súdneho spisu.\n6.6. Na základe zistení uvedených v bode 6.4. tohto rozsudku dovolací súd uzatvára, že obsah spisu\nnasvedčuje, že námietka dovolateľa o rozhodnutí sporu nesprávne obsadeným súdom (§ 420 písm. e)\nCSP) nie je opodstatnená.\n7.1. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej jej právo na spravodlivý proces.\n7.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n7.3. Právo na spravodlivý proces v kontexte riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú\ntak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie\nsú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj\nv ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a\nspravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces\na vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy\na svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo\nprihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS\n46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, §\n30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\n\nAk však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na\ntento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n7.4.1. Odvolací súd sa podľa dovolateľa nevysporiadal s argumentáciou o význame nezákonného\nrozhodnutia vo vzťahu k spôsobenej škode (že je postačujúce, ak nezákonné rozhodnutie bolo len\njednou z príčin vzniku škody). Dovolací súd konštatuje, že okresný aj odvolací súd (rozsudky ktorých\ntvoria z hľadiska jednotnosti konania kompletizujúcu jednotu) ustálili, že nezákonným rozhodnutím v\nzmysle § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a nasl. zák. č. 58/1969 Zb. je rozhodnutie žalovaného č. 26709/2000-74 z\n20. 04. 2001, zrušené rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 29. 04. 2022 sp. zn. 6Sž/163/2001, pretože\nostatné žalobcom označené rozhodnutia neboli nikdy ako nezákonné zrušené. Súd prvej inštancie vo\nsvojom rozsudku v spojení s potrebou preukázania existencie príčinnej súvislosti v zodpovednostnom\nprávnom vzťahu uviedol (tak, ako to prevzal odvolací súd v 14. bode jeho rozsudku), že vzniknutá\nškoda musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti, medzi protiprávnym\núkonom a vzniknutou škodou teda musí byť vzťah príčiny a následku a ak bola príčinou vzniku škody iná\nskutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Odvolací súd v bode 15 rozsudku uviedol, že: „súd prvej\ninštancie uviedol, že nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže\nbyť dokonca aj významným článkom reťazca príčin a následkov, avšak samotná táto ešte neznamená\nbez ďalšieho aj danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom a škodou.“ Súdy potom dospeli k záveru odôvodnenému v bode 17\nrozsudku odvolacieho súdu, že žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že by v dôsledku ním\nuvádzaných rozhodnutí žalovanej nemohol podnikať a v dôsledku toho došlo aj ku škodám na jeho\nhnuteľnom a nehnuteľnom majetku a k ušlému zisku. Naopak, súdy rezultovali, že pokiaľ sa žalobca\ndisponujúci zamestnancami rozhodol nevyužiť kúpnou zmluvou zo dňa 04. 12. 1998 zakúpené výrobné\nzásoby a nechal ich znehodnotiť a rovnako nechal znehodnotiť aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, tak\nsi zavinil škodu sám. Platobným výmerom určenú daňovú povinnosť vo výške 22.708.740 Sk ako aj\nvyrubené penále žalobca nikdy nezaplatil, čím nedošlo k zmenšeniu v jeho majetkovej sfére, a tým ani\nk ovplyvneniu jeho možností spustenia prevádzky. Rovnako žalobca nepreukázal, že nemohol spustiť\nprevádzku konzervárne Sabinov\nv dôsledku zriadenia záložného práva na jeho nehnuteľný a hnuteľný majetok. Odvolací súd na\nzdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1, 2 CSP) v 33. bode odôvodnenia\nrozsudku prízvukoval, že „Samotné rozhodnutie žalovanej, ktorým mu (rozumej žalobcovi pozn.\ndovolacieho súdu) bola táto úľava na dani „iba dočasne“ zrušená (a neskôr opätovne priznaná) nebolo\npotom príčinou vzniku škody na majetku žalobcu, ale ňou bolo prioritne to, že žalobca sa rozhodol kúpiť\nnehnuteľný majetok značnej hodnoty za situácie, kedy zároveň nemal dostatok finančných prostriedkov\nna zaplatenie dane z prevodu nehnuteľností, pričom nebol schopný dodržať ani splátkový kalendár, ktorý\nsi dohodol (pri svojom podnikateľskom zámere nemohol potom počítať s tým, že mu bude poskytnutá\ndaňová úľava - nešlo o nárokovateľný nárok). Možno potom konštatovať, že do danej situácie sa žalobca\ndostal predovšetkým svojim (nezodpovedným) konaním.....“. Z takto uvedených dôvodov rozsudkov\nsúdov nižších inštancií podľa dovolacieho súdu jasne vyplýva odôvodnenie záveru, že žalobcom\noznačené nezákonné rozhodnutie nebolo nielen jedinou, ale nebolo ani jednou z viacerých príčin vzniku\nškody, ktorej náhrady sa žalobca domáhal. Súdy sa preto nemuseli vysporiadať s tvrdeniami žalobcu,\nže pre priznanie náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. je postačujúce, ak nezákonné rozhodnutie\nbolo len jednou z príčin vzniku škody.\n7.4.2. Z rozsudku odvolacieho súdu podľa dovolateľa nemožno zistiť, ako odvolací súd dospel k záveru\no možnosti prenesenia objektívnej zodpovednosti štátu na žalobcu a pripisovať na jeho neprospech,\nže nepreukázal neudelenie súhlasu s nakladaním s nezákonne zaťaženým majetkom. Dovolací súd\npoukazuje na tú časť odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (35. bod), v ktorej k námietke žalobcu,\nže mu vznikla škoda zriadením daňového záložného práva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku\nuviedol, že až do vydania nezákonného rozhodnutia (apríl 2001) nemožno v postupe žalovaného pri\nzriaďovaní záložného práva vidieť nesprávny postup, nakoľko žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť daň\nz prevodu nehnuteľnosti, ktorú nebol schopný splniť pre nedostatok finančných prostriedkov. V čase,\nkeď mal banky žiadať o úver (rok 1998), žalovaný žiadne nezákonné rozhodnutie ešte nevydal (nie\nje daná príčinná súvislosť medzi označeným nezákonným rozhodnutím a zriadením záložného práva).\nOdvolací súd pokračoval: „Navyše (ako už uviedol súd prvej inštancie) samotné zriadenie daňového\nzáložného práva žalobcovi nebránilo v užívaní a používaní tohto majetku na podnikateľský účel (žalobca\nho len nemohol scudziť, príp. zaťažiť - t. j. predať, vymeniť, darovať, zaťažiť nájmom bez súhlasu\nsprávcu dane). Žalobca potom v konaní nepreukázal, že by žalovanú žiadal o nakladanie s týmto\n\nmajetkom niektorým z týchto obmedzujúcich úkonov a že by mu žalovaná nedala na to súhlas. Rovnako\nnepreukázal (žiadnym dôkazom), že by mu banka odmietla poskytnúť úver práve v dôsledku zaťaženia\nnehnuteľností daňovým záložným právom. Možno preto uzavrieť, že samotné zriadenie záložného práva\n(pre daňovú pohľadávku) nemohlo vyvolať u žalobcu žiadnu škodu, kedy tento inštitút je svojou povahou\niba inštitútom zabezpečovacím (uhradzovacia funkcia prichádza do úvahy až v prípade nesplnenia\nzabezpečovanej povinnosti - k uhradzovacej funkcii tu však nedošlo), a kedy ani nebolo preukázané, že\npríčinou, prečo banky neposkytli žalobcovi úver, bolo práve zriadenie daňového záložného práva, ktoré\nbolo navyše do vydania nezákonného rozhodnutia aj oprávnené. Uvedené možno potom vztiahnuť aj\nna zriadenie daňového záložného práva rozhodnutím žalovanej z 03. 08. 2001 č. 725/2100/21687/01\nk nehnuteľnostiam (v súvislosti so zabezpečením nezákonne vyrubenej dane 21.658.740 Sk), kedy\n(napriek tomu, že malo zabezpečovať nezákonne dovyrubenú daň) ani v tomto prípade žalobca\nnepreukázal, že mu v dôsledku neho nebol poskytnutý úver z banky, príp. že by mu zriadenie tohto\nzáložného práva bránilo v užívaní a používaní tohto majetku na podnikateľský účel príp. že by žalovanú\nžiadal o súhlas s nakladaním s týmto majetkom niektorým z obmedzujúcich úkonov a že by mu žalovaná\nnedala na to (na takýto úkon) súhlas“. Podľa dovolacieho súdu ide o zdôvodnenie rezultátu odvolacieho\nsúdu o nedostatku kauzálneho nexu medzi tvrdenou škodou a zriadením daňového záložného práva t.\nj. o tom, že zriadenie záložného práva pre daňovú pohľadávku nemohlo u žalobcu spôsobiť ním tvrdenú\nškodu a nevyplýva z neho dovolateľom tvrdený záver o možnosti prenesenia objektívnej zodpovednosti\nštátu na žalobcu a pripisovaní na jeho ťarchu, že nepreukázal neudelenie súhlasu s nakladaním s\nnezákonne zaťaženým majetkom. Z uvedeného tiež nemožno vyvodiť, že by odvolací súd hoc len\nnepriamo dospel k záveru, že keby žalobca požiadal o súhlas s nakladaním so zaťaženým majetkom,\nbol by mu udelený. Napokon, v bode 37 odôvodnenia odvolací súd výslovne uviedol, že: „V konaní nebol\nzo strany žalobcu produkovaný žiaden dôkaz o tom, že práve dočasné (nezákonné) „odňatie priznanej\ndaňovej úľavy“ bolo príčinou vzniku škody v takom rozsahu, v akom bola žalobcom uplatnená (skôr tu\nide o prenášanie podnikateľského rizika na štát)“. Z uvedeného tiež vyplýva, že odvolací súd v žiadnom\nprípade nedospel k dovolateľom prezentovanému záveru, že bez vydania nezákonných rozhodnutí\nby škoda nevznikla, nakoľko by nedošlo k zaťaženiu majetku žalobcu - naopak preukázané bolo, že\nzaťaženie majetku žalobcu neovplyvnilo jeho možnosť realizovať podnikateľskú činnosť.\n7.4.3. Dovolací súd v dovolacom prieskume (v kontexte dovolacích tvrdení uvedených v bode 7.4.2.)\nnezistil, že rozsudok odvolacieho súdu je založený na nových dôvodoch, ku ktorým sa žalobca nemal\nmožnosť vyjadriť. Naopak, ako zdôraznil aj odvolací súd, ide iba o doplnenie dôvodov vecne správneho\nrozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1, 2 CSP), nie o nové skutkové zistenia.\n7.4.4. K argumentácii dovolateľa o nerešpektovaní ustanovení CSP o nedostatočnom popretí skutkových\ntvrdení sa odvolací súd podrobne vyjadril v bode 31 a 32 svojho rozsudku. Dovolací nesúhlas žalobcu\ns touto časťou rozsudku odvolacieho súdu je iba polemikou s tam prezentovanými závermi. Nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 (nejde o nález ako tvrdí dovolateľ, ale o uznesenie pozn.\ndovolacieho súdu), na ktorý odkazuje odvolací súd, podľa dovolateľa vychádza z iného skutkového\nstavu. Dovolací súd iba stručne udáva, že závery prezentované v uvedenom uznesení ústavného súdu\no pasivite žalovaného v sporovom konaní nezakladajúcej povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený\nnárok v prípade, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia, sú v posudzovanom spore\nplne použiteľné. Ústavný súd k nim dospel bez ohľadu na spotrebiteľský charakter sporu aplikujúc §\n151 CSP v spore medzi žalobcom - obchodnou spoločnosťou a žalovanou spotrebiteľkou o zaplatenie\nnáhrady škody, pričom žaloba ani jej doplnenie neobsahovali tvrdenia odôvodňujúce požadovaný nárok.\nTieto závery sú preto plne aplikovateľné aj v súdenom spore z dôvodov, ktoré odvolací súd podrobne\nrozviedol v rozsudku uvedúc, že bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať uplatnený\nnárok na náhradu škody, keď navyše žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, najmä pokiaľ sa\ntýkalo kauzálneho nexu, na pojednávaní (jeho vyjadrenie odvolací súd cituje v 31. bode odôvodnenia\nrozsudku).\n7.5. Dovolací súd zhrnúc uvedené dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom\nsúdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2\nCSP a § 393 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne\narbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia\nrozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú\nsúhrnne ich zrozumiteľnosť aj ich všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku\nvyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a\nprávnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná\nskutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a náležite\nvyhodnotil. Argumentácia súdov je koherentná a ich rozhodnutia konzistentné, logické a presvedčivé,\n\nzvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli sú prijateľné pre právnickú aj laickú\nverejnosť.\n8. Dovolací súd po zistení, že konanie pred súdom prvej inštancie ani konanie pred odvolacím súdom\nnebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil k\nposúdeniu dovolania z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu - nesprávneho právneho\nposúdenia veci odvolacím súdom.\n9. Dovolací súd pripomína, že právnu istotu nastolenú právoplatným súdnym rozhodnutím možno v\nprávnom štáte narušiť len v nevyhnutnom rozsahu a výnimočne, preto je dovolanie mimoriadnym\nopravným prostriedkom. Tomu zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Dovolanie podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP je prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo\nzmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia v\ndovolaní nastolenej právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia\n(§ 432 ods. 2 CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou\nnastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí\nsp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016,\n4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.\n1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,\nako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia\nnajvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\n10. Za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a pri riešení ktorej\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vymedzil dovolateľ právnu\notázku - vychádzajúc z obsahu jeho dovolania (§ 124 CSP) - či na vznik zodpovednosti štátu za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím postačuje, ak je nezákonné rozhodnutie jednou z príčin vzniku\nškody.\n11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n12. Nesprávne právne posúdenie veci môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce\npre výrok dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd vychádzajúc nielen z nastolenej dovolacej\notázky konštatuje, že dovolateľom predostretá dovolacia otázka nielenže nebola pre rozhodnutie sporu\nrozhodujúca a okresný ani odvolací súd na jej vyriešení nezaložili svoje rozhodnutia, ale takto nastolenú\nprávnu otázku ani neriešili. Súdy nižších inštancií totiž vychádzali z dokazovaním preukázaného a\nnespochybneného záveru o nedostatku príčinnej súvislosti, teda o tom, že príčinou a ani jednou z príčin\nvzniku škody, ktorá mala žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia podľa jeho tvrdenia vzniknúť\n(jej vznik nebol preukázaný), nebolo rozhodnutie žalovaného č. 26709/2000-74 z 20. 04. 2001, zrušené\nrozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 29. 04. 2022 sp. zn. 6Sž/163/2001, ale bolo ňou konanie samotného\nžalobcu. Súdy konštatovali, že vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením\nprávnej povinnosti, medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou teda musí byť vzťah príčiny a\nnásledku a ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Navyše,\nv uznesení z 19. apríla 2011 sp. zn. 5Cdo/24/2011, od záverov ktorého sa mal odvolací súd odkloniť,\ndovolací súd riešil právnu otázku zodpovednosti za vznik škody v situácii, ak existuje viac príčin jej vzniku\na nezákonné rozhodnutie je jednou z nich - tou podstatnou.\n13. Na základe zhorauvedeného dovolací súd vyhodnotiac dôvody dovolania uzatvára, že dovolateľ v\ndovolaní nevymedzil právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na ktorej riešení založil svoje rozhodnutie\n(§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Vzhľadom na súčasne dovolateľom uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v\ntvrdenom a dovolacím súdom nezistenom nesprávnom obsadení odvolacieho súdu (§ 420 písm. e) CSP)\na existencii vady zmätočnosti (§ 420 písm.f) CSP) dovolací súd dovolanie podľa § 448 CSP zamietol.\n\n14. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku\nvychádzajúc z toho, dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453\nods. 1 CSP).\n15. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 580/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:7de44935-e87f-4788-9297-31687c8408d0", "datum": "2025-11-05", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/85/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}