{"guid": "97724632-9617-4e72-8832-71c9b7cdce70:8776580b-5fd9-4669-9002-c5bcf09ae57d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1018201121.3", "spisova_znacka": "5Obo/4/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/4/2023 z 15. 2. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. februára 2024, sp. zn. 5Obo/4/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1018201121.3", "identifikacne_cislo": "1018201121", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2024-02-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. g) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "nazov": "§ 391 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "nazov": "§ 255 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-31.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 31 ods. 3 písm. a) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-31.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 32 ods. 2 písm. d) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-130", "nazov": "§ 130 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-130", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/162/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 zákona č. 162/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/162/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1990/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/162/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 162/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/162/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-390", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-31", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-31", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-32", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-61", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-39", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-130", "/SK/ZZ/1990/162#paragraf-57", "/SK/ZZ/1990/162#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8776580b-5fd9-4669-9002-c5bcf09ae57d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1018201121.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1018201121.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1018201121.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/4/2023\n1018201121\n15. 02. 2024\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2024:1018201121.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na JUDr. Lenky Praženkovej v spore žalobcu RNDr. D. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., Q. X, poštová\nadresa J., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Szabóom, Kráľovský Chlmec, Nemocničná 7, proti\nžalovanému Mgr. Petrovi Arendackému, Bratislava, Železničiarska 13, správca konkurznej podstaty\núpadcu Agrokombinát, Poľnohospodárske družstvo Lehnice, so sídlom v Lehniciach, IČO: 00 191 540,\nzastúpeného advokátom, JUDr. Martinom Balážom, LL.M., Kyčerského 2, Bratislava, o určenie pravosti\npohľadávky vo výške 19 288,22 eur, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave z\n26. januára 2023 sp. zn. 8Cbsi/1/2018, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2023 č. k. 8Cbsi/1/2018-765\nvo výroku I. m e n í tak, že určuje, že pohľadávka žalobcu v časti náhrady mzdy z neplatného vylúčenia\nžalobcu z družstva (úpadcu), vyplývajúca z nároku uplatneného v konaní na Okresnom súde Dunajská\nStreda sp. zn. 5C/177/1990, je dôvodná vo výške 756,44 eur ako pohľadávka\nII. triedy, a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nz 26. januára 2023 č. k. 8Cbsi/1/2018-765 p o t v r d z u j e .\nII. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2023 č. k. 8Cbsi/1/2018-765\nvo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .\nIII. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 92 %.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo svojom, v poradí štvrtom, rozsudku zo dňa\n26.1.2023, č. k. 8Cbsi/1/2018-765, rozhodol tak, že v prvom výroku žalobu žalobcu v časti 19 149,34 eur\nzamietol. Druhým výrokom žalobu v časti 138,88 eur zastavil čo do výšky a právneho dôvodu. Tretím\nvýrokom určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní úpadcu vedenom na Krajskom\nsúde Bratislava pod sp. zn. 6K/30/1999, v uznanej výške 138,88 eur sa zaraďuje do IV. triedy. Posledným\nvýrokom rozhodol,\nže žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že súd prvej inštancie svojím skorším rozhodnutím (tretím v\nporadí) č. k. 8Cbsi/48/2005-296 zo dňa 17.6.2011, žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov\nkonania. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 1Obo/4/2018-457 zo dňa 17.7.2018\n(ďalej aj „rozhodnutie 1Obo/4/2018“), ako súdom odvolacím, zrušené a opätovne vrátené súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia\n\nako aj nedostatočného vykonania dokazovania a vyhodnotenia vykonaných dôkazov.\nVoči tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) uznesením\nč. k. 2ObdoV/3/2019-514 zo dňa 28.3.2019, ktorým dovolanie žalobcu odmietol.\n3. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že si dal pripojiť spisy Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5C/177/1990 (správne má byť spis Okresného súdu Dunajská Streda - pozn.\nodvolacieho súdu), sp. zn. 35Cb/12/1999 (pôvodne vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod\nsp. zn. 9C/61/1994) a tiež sp. zn. 8Cbi/6/2009, pričom sporové strany na pojednávaní dňa 20.10.2022\noboznámil s listinami v nich obsiahnutými\n(bližšie bod 3 rozhodnutia súdu prvej inštancie). Uviedol, že za pravdivé nemožno považovať tvrdenie\nžalobcu, že na pojednávaní súd neoboznamoval sporové strany s dokladmi zo spisu sp. zn. 8Cbi/6/2009\na sp. zn. 5C/177/1990, keďže súd oboznámil sporové strany s listinami\nz týchto súdnych spisov, a to ich prečítaním. Pred prečítaním listín zo súdnych spisov\nsp. zn. 5C/177/199 a sp. zn. 8Cbi/6/2009 sporové strany konštatovali, že obsah rozsudku\nsp. zn. 5C/177/90 je im známy. Žalobca trval len na tom, aby sa súd zaoberal rozsudkom vydaným\nv konaní sp. zn. 5C/177/1990. Súd prvej inštancie konštatoval, že dokazovanie oboznámením sa s\nobsahom uvedeného rozsudku (osobitne) nevykoná, nakoľko\nbol protistrane doručený, bol mu známy a tvoril obsah súdneho spisu.\nS obsahom dokladov súd sporové strany (podrobne) neoboznamoval, keďže boli založené\nv súdnom spise a boli sporovým stranám známe.\n4. K uplatnenému nároku vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 8Cbi/6/2009 súd na pojednávaní\ndňa 20.10.2022 oboznámil, že ide o nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.1.1999\ndo 31.3.2009 vo výške 82 733,28 eur (2 492 422,79 Sk), uplatnený v právoplatne skončenom\nkonaní. Uvedeným rozsudkom bola žaloba žalobcu zamietnutá, tento bol potvrdený najvyšším súdom\nrozhodnutím č. k. 1Obo/55/2011-268 zo dňa 28.9.2011, a následne dovolací súd uznesením č. k.\n2ObdoV/5/2012-299 zo dňa 29.3.2012 dovolanie žalobcu zamietol.\nĎalej súd prvej inštancie uviedol, že dokazovaním zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 6K/30/1999-63 zo dňa 31.3.1999 bol na majetok PD Agrokombinát Lehnice vyhlásený konkurz. Za\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu bol ustanovený JUDr. Noskovič, ktorý bol dňa 23.2.2018 zbavený\nfunkcie a za nového správcu bol ustanovený\nMgr. Arendacký. Žalobca bol v pracovnom pomere u úpadcu od 4.1.1998\n(správne má byť 4.1.1989 - pozn. odvolacieho súdu), dňa 20.8.1990 hospodárske vedenie družstva\nrozhodlo o preradení žalobcu na úsek živočíšnej výroby, ktoré rozhodnutie následne predstavenstvo\ndružstva potvrdilo na schôdzi dňa 30.8.1990. Žalobca sa na nové miesto nedostavil, následne z dôvodu\nhrubého porušenia základných povinností člena družstva podľa § 25 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/1990\nZb. o poľnohospodárskom družstevníctve\n(ďalej aj „ZoPD“), predstavenstvo družstva dňa 28.9.1990 rozhodlo o vylúčení žalobcu\nz družstva. Rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/177/90-43\nzo dňa 19.2.1991, právoplatným dňa 19.2.1991, bolo určené, že preradenie žalobcu\ndňa 20.8.1990 z úseku agrolaboranta do funkcie farmára na úseku živočíšnej výroby\nje neplatné. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/177/1990\nzo dňa 6.8.1992 bolo určené, že vylúčenie žalobcu z družstva zo dňa 28.9.1990 je neplatné\na jeho členský pomer u žalovaného naďalej trvá. V tomto rozsudku súd zároveň zaviazal žalovaného\nzaplatiť žalobcovi z titulu náhrady mzdy 17 447,92 Kčs a určil, že neprítomnosť žalobcu v práci 13.8.1990\nnie je neospravedlnenou absenciou. Časť rozsudku súdu prvého stupňa o určení, že vylúčenie žalobcu\nz členstva v družstve z 28.9.1990 je neplatné, nebolo napadnuté odvolaním, v dôsledku čoho rozsudok\nv tejto časti nadobudol právoplatnosť\ndňa 24.9.1992.\n5. Žalobca si prihláškou uplatnil pohľadávku v konkurze voči úpadcovi nasledovne:\n- sumu 508 658 Sk s úrokom z omeškania a trovy konania vo výške 13 965,02 Sk\nna základe žaloby zo dňa 18.10.1990 - konanie vedené na Okresnom súde\nDunajská Streda pod sp. zn. 5C/177/90,\n- sumu 46 985 Sk s úrokom z omeškania a trovy konania vo výške 8 471,50 Sk, alternatívne 910 kg\nkryštálového cukru, 35 l bieleho vína, 87 q kukurice a 19 q jačmeňa - nárok uplatnený v konaní vedenom\nna Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9C/61/1994 a\n\n- sumu 1 424,32 Sk s úrokom z omeškania a trovy konania vo výške 1 573,20 Sk na základe rozsudku\nOkresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.9.1995, sp. zn. 6C/13/1992, dopĺňacieho rozsudku\n24.4.1997, sp. zn. 6C/13/1992 a opravného uznesenia\nzo 17.6.1997, sp. zn. 6C/13/1992, právoplatné dňa 7.7.1997.\nSvoju pohľadávku žiadal žalobca zaradiť do 1. triedy pre rozvrh.\n6. Pohľadávka žalobcu bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní dňa 1.10.1999, pričom\nkonkurzným súdom bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný uznal jeho pohľadávku vo výške 4 184 Sk v\n4. triede a poprel pohľadávku vo výške 576 893,04 Sk v 1. triede z dôvodu,\nže suma je v rozpore s opravným uznesením sp. zn. 6C/13/1992. Následne žalobca na základe\nupovedomenia podal žalobu, ktorou žiadal určiť, že jeho nárok je opodstatnený a žalovaný\nje povinný uznať jeho požiadavky v celkovej sume 19 288,22 eur (581 077,04 Sk) v 1. triede.\n7. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca bol od 15.2.1991 do 31.12.1991\na od 1.1.1993 do 31.12.1993 v pracovnom pomere v Ústave experimentálnej a veterinárnej medicíny\na od 1.1.1994 do 30.11.1995 vo Výskumnom ústave veterinárnej medicíny, potom od 1.12.1995 do\n30.11.2001 na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ, z čoho vyvodil, že nemal záujem opätovne nastúpiť do\npráce u žalovaného. Listy, ktorými žalobca žiadal o pridelenie práce na pôvodom pracovisku, vyhodnotil\nsúd ako účelové, nakoľko žalovaný nemohol žalobcu prijať na pôvodné miesto pre jeho zrušenie z\ndôvodu organizačných zmien.\nTu poukázal na ust. § 39 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) v znení jeho zmien, z ktorého vyplývalo, že\nak nie je takéto zaradenie na pôvodné miesto možné z vážnych prevádzkových dôvodov, musí byť\npracovník prevedený na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve,\na to pokiaľ možno na tom istom pracovisku, pričom túto povinnosť si žalovaný splnil,\nkeď ponúkol žalobcovi miesto farmára živočíšnej výroby. Žalobca listom zo dňa 26.12.1995 požiadal\ndružstvo o zrušenie členstva dohodou k 31.12.1995, zrušenie členstva a pracovného pomeru dohodou\nk 30.6.1995 žiadal aj listom zo dňa 25.6.1996, preto mal súd za nesporné, že žalobca už nemal záujem\nzotrvať v pracovnom pomere u žalovaného.\n8. Súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia a podľa pokynu najvyššieho súdu, ako aj v súlade\ns rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, pod č. k. 7Co/368/92-127 zo dňa 25.3.1993 (zrušujúce\nrozhodnutie vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 5C/177/90)\nuložil žalobcovi, aby upresnil svoj návrh - za aké obdobie sa domáha náhrady mzdy, v akej výške a na\nakom skutkovom a právnom základe.\nŽalobca za týmto účelom do spisu založil oznámenie spoločnosti PRO DOMO, a.s.,\nHattalova 12/A, Bratislava (č.l. 284), o výške priemerného mesačného hrubého zárobku zamestnancov\nAgrokombinátu PD Lehnice, evidovaných na rovnakom stredisku ako žalobca s predpokladom, že\nvykonávali rovnakú alebo obdobnú prácu v rokoch 1991-1996.\nKoncom roka 1996 bolo stredisko, na ktorom pracoval žalobca, zrušené, a preto nemohla spoločnosť\npotvrdiť priemerný mesačný hrubý zárobok zamestnancov s rovnakým, prípadne obdobným pracovným\nzameraním za obdobie 1997-1999. Ďalej spoločnosť oznámila,\nže rozhodnutia predstavenstva družstva o vyplatených naturálnych pôžitkoch v prípade,\nže existujú, sa nachádzajú v Štátnom archíve v Bratislave, pobočka Šaľa.\nVýšku vyplatených naturálnych pôžitkov uviedla spoločnosť v tabuľke, s upozornením,\nže nie všetkým pracovníkom boli vyplatené naturálne pôžitky, preto bolo na žalobcovi,\naby tieto doklady predložil na preukázanie svojho nároku. Žalobca doložil kópie svojich mzdových listov\nza obdobie od 28.9.1990 od bývalých zamestnávateľov\n(Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach a Prírodovedeckej fakulty univerzity P. J.\nŠafárika Košice), mzdové listy za obdobie od roku 1996 -1999 žalobca neobdržal, preto ich nepredložil.\n9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v priebehu pojednávania dňa 17.6.2011 na otázku súdu, aby\nžalobca špecifikoval svoj návrh na náhradu mzdy za uvedené obdobie, t. j. od neplatného vylúčenia\nžalobcu z družstva do vyhlásenia konkurzu, uviedol, že nárok si žalobca špecifikoval v konaní pred\nOkresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 5C/177/90.\nZ uvedeného spisu podľa súdu prvej inštancie však nevyplynulo, že by si žalobca špecifikoval v danom\nkonaní nárok na náhradu mzdy. Konštatoval, že nárok žalobcu vo výške 508 658 Sk (pohľadávka č.1)\npredstavuje nárok podľa § 31 ods. 3 písm. a) bod. 5 zákona\nč. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj „ZKV“), ide o pracovný nárok, ktorý\nv zmysle § 31 ods. 1 ZKV je možné uspokojiť v priebehu konkurzu kedykoľvek.\n\nOstatné nároky, t. j. nárok na vyplatenie 46 985 Sk (pohľadávka č. 2) a nárok na vyplatenie prihlásenej\npohľadávky č. 3 a uznanej správcom vo výške 4 184 Sk, sú pohľadávkou\n4. triedy podľa § 32 ods.2 písm. d) ZKV.\n10. K námietke žalobcu, že z rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 1Obo/4/2008-457\nzo dňa 17.7.2018 nevyplýva, že by sa tento vecne vysporiadal s otázkou rozsahu predmetného\nincidenčného konania a jeho prekročenia zo strany súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie poukázal na\nbody 38 a 39 odôvodnenia daného rozhodnutia najvyššieho súdu, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie\npovažoval za potrebné popierací prejav správcu vyhodnotiť za dostatočný a určitý, a teda taký, ktorým\ndošlo k popretiu pohľadávok pod č. 1 a pod č. 2 v celosti čo do dôvodu, výšky a poradia, a to z dôvodu\nabsencie právneho titulu týchto pohľadávok a pohľadávky uvedenej pod č. 3 vo výške presahujúcej\nsumu 4 184 Sk\n(178,70 eur), tiež z dôvodu absencie právneho titulu a v časti 4 184 Sk len čo do poradia.\nSúd prvej inštancie preto uzavrel, že popierací prejav správcu je dostatočný a určitý, nakoľko ním došlo k\npopretiu existencie pohľadávok ako takých. Zároveň sa súd prvej inštancie stotožnil s názorom žalobcu,\nže popretie pri pohľadávke 576 893,04 Sk z dôvodu,\nže „suma 576.893,02 Sk je v rozpore s opravným uznesením sp. zn. 6C/13/92“ je nesprávne, nakoľko\nopravné uznesenie sp. zn. 6C/13/92 sa netýka nároku na náhradu mzdy.\nTu uviedol, že Okresný súd v Dunajskej Strede opravným rozhodnutím sp. zn. 6C/13/92\nzo dňa 17.6.1997 opravil výrokovú časť rozsudku zo dňa 18.9.1995 a doplňujúceho rozsudku zo dňa\n24.4.1997 vo veci o zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku, a teda opravné uznesenie sp. zn.\n6C/13/92 sa týkalo nároku na náhradu za nevyčerpanú dovolenku.\nSúd prvej inštancie mal za to, že to však neznamená, že popretie pohľadávky ako celok\nje nesprávne.\n11. Vo vzťahu k pohľadávke č. 1 vo výške 522 623,02 Sk poukázal na odôvodnenie rozhodnutia sp. zn.\n1Obo/4/2018 na body 42 až 44, konštatujúc, že podľa právneho názoru odvolacieho súdu v uvedenom\nrozhodnutí, súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní nároku žalobcu v zmysle § 61 a § 130 ZP,\núčinného do 31.3.2002, v spojení s ust. § 57 ods. 1 ZoPD.\nĎalej uviedol, že na pojednávaní dňa 21.1.2011 bol žalobca vyzvaný na doplnenie dôkazov - výpočet\npriemerného mesačného zárobku zamestnancov úpadcu za roky 1991 až 1999\na mzdových listov žalobcu od 28.9.1990 do vyhlásenia konkurzu (31. 3.1999), tiež dokladov o\ntom, že v týchto rokoch mu boli vyplácané pôžitky, ktoré si uplatnil ako položku 2 prihlášky, ako i\npracovnú zmluvu u úpadcu (č.l. 260). Žalobca listom zo dňa 20.1.2011 oznámil súdu, že navrhuje\ndoplniť dokazovanie ohľadom zistenia jeho priemerného, resp. pravdepodobného zárobku u úpadcu\nzabezpečením mzdových listov od SKP, pričom dňa 24.3.2011 doručil súdu mzdové listy za roky\n1989-1995 (č.l. 285 a nasl.) a pracovnú zmluvu so žalovaným.\n12. Súd prvej inštancie v konaní oboznámil sporové strany s rozsudkami týkajúcimi sa vyššie uvedeného\nnároku (pohľadávka č. 1), a to rozsudkami Okresného súdu Dunajská Streda\nč. k. 5C/177/1990-43 zo dňa 19.2.1991, č. k. 5C/177/1990-110 zo dňa 6.8.1992\na č. k. 5C/177/1990-173 zo dňa 8.6.1994. Tiež s rozsudkami Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 13Co/199/1991-65 zo dňa 19.6.1991 a č. k. 7Co/368/1992-127 zo dňa 25.3.1993 konštatujúc, že\nprávoplatné sú výroky, že vylúčenie žalobcu z družstva zo dňa 28.9.1990\nje neplatné a členský pomer navrhovateľa (žalobcu) u odporcu (žalovaného) trvá,\nže neprítomnosť žalobcu v práci dňa 13.8.1990 nie je neospravedlnenou absenciou a tiež,\nže prevedenie navrhovateľa (žalobcu) na inú prácu zo dňa 20.8.1990 je neplatné. K uvedenému nároku\nžalobcu súd ďalej uviedol, že danú vec treba posudzovať, vzhľadom\nk tomu, že predmetom konania je nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru\nvýpoveďou z 28.9.1990, podľa zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce účinného do 31.3.2002, pretože\npodmienkou vzniku nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru je neplatnosť\nvýpovede z 28.9.1990 a oznámenie žalobcu žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.\n13. K nároku podľa ust § 61 ZP uviedol, že závisí od splnenia dvoch podmienok: právoplatné rozhodnutie\nsúdu o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a oznámenie žalobcu, že trvá na tom, aby ho\nžalovaný ďalej zamestnával. Prvú podmienku vyhodnotil súd za splnenú, ohľadom splnenia druhej\ndospel k záveru, že za túto nemožno považovať list\nzo dňa 9.12.1991, ale dátum 13.11.1990, kedy sa zamestnávateľ o podaní žaloby o nároku\n\nna náhradu mzdy dozvedel. V tomto smere súd na pojednávaní dňa 26.1.2023 zmenil svoje právne\nposúdenie v tejto časti nároku tak, že pri nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného\npomeru (§ 61 ods. 1 ZP) vznikol žalobcovi nárok od 13.11.1990, lebo síce pôvodnú prácu po 1.12.1990\npožadoval až listom zo dňa 9.12.1991,\nale dňa 18.10.1990 podal na Okresný súd Dunajská Streda žalobu o určenie, že vylúčenie z členského\npomeru z družstva je neplatné, pričom zamestnávateľ (žalovaný)\nsa až na pojednávaní dňa 13.11.1990 dozvedel, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní. Nárok\nžalobcovi podľa súdu prvej inštancie teda vznikol od 13.11.1990 plus 6 mesiacov\nt.j. do 13.5.1991. Súd v rámci predbežného posúdenia veci na pojednávaní dňa 20.10.2022 uviedol, že\nžalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.5.2021 (č.l. 584) požiadal súd v zmysle § 61\nods. 2 ZP o využitie moderačného práva a nepriznanie nárokov žalobcu za obdobie presahujúce 6\nmesiacov. Súd prvej inštancie zároveň poučil žalobcu, že v prípade žiadosti žalovaného o zníženie,\nprípadne nepriznanie náhrady mzdy podľa § 61 ods. 2 ZP,\nbude musieť žalobca preukázať, že sa nezapojil do práce u iného zamestnávateľa\nza podmienok rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri výkone svojej práce\npodľa pracovnej zmluvy, akú mzdu u iného zamestnávateľa za vykonanú prácu dostal a či to nebolo za\nnepriaznivých okolností a z akého dôvodu sa do práce nezapojil.\nDôkazné bremeno bolo na žalobcovi, pričom tento žiadne dôkazy nepredložil.\n14. Ďalej súd uviedol, že od 25.9.1992 do roku 1997 ide o nárok náhrady mzdy z neplatného prevedenia\nžalobcu na inú prácu (nemožnosť pokračovať v práci) - podľa ust. § 130 ZP, účinného v čase\nexistencie prekážky na strane zamestnávateľa. Poukázal na bod 44 rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1Obo/4/2018, pričom na pojednávaní dňa 20.10.2022 vyzval žalobcu, aby upresnil za aké obdobie\nsa domáha náhrady mzdy podľa § 61 a § 130 ZP, v akej výške a na akom skutkovom a právnom základe.\nTiež ho poučil, že musí doplniť dokazovanie ohľadom zistenia priemerného zárobku žalobcu za použitia\n§ 17\nzák. č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku.\nUviedol, že pre zistenie priemerného zárobku žalobcu je rozhodným obdobím predchádzajúci\nkalendárny štvrťrok, t.j. doba od 1.7.1901 (pozn. odvolacieho súdu- správne od 1.7.1990)\ndo 30.9.1990 a priemerný zárobok je treba zistiť z hrubej mzdy zúčtovanej žalobcovi\nk výplate a podľa doby ním odpracovanej v tomto období.\n15. Dal do pozornosti, že tiež podľa záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 7Co/368/1992 zo dňa 25.3.1993 žalobca v žalobe, ani v priebehu konania, nárok\nna náhradu mzdy nešpecifikoval, nepredložil výpočet náhrady mzdy z pracovného nároku, ani doklady,\nz ktorých výšku svojho priemerného zárobku odvodzoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že priemerný\nzárobok musí byť vypočítaný podľa príslušných ustanovení ZP, pričom ide teda o upresnenie žalobného\nnávrhu, ktorý určuje rozsah, v akom súd vec prejedná a rozhodne. Súd prvej inštancie mal za to, že\npodobne sa bude postupovať aj pri nároku podľa ust. § 130 ZP, t.j. na náhradu mzdy z neplatného\nprevedenia žalobcu na inú prácu\nod 25.9.1992, pričom pre zistenie priemerného zárobku žalobcu bol rozhodným obdobím predchádzajúci\nkalendárny štvrťrok (1.4.1992 až 30.6.1992). Súd prvej inštancie v zmysle záverov odvolacieho súdu\nsp. zn.1Obo/4/2018 konštatoval, že žalobca musí určiť, aká časť jeho pohľadávky má zodpovedať sume\nuplatnenej ako náhrada mzdy pri prekážke na strane zamestnávateľa a doložiť dôkazmi, ako sa v čase,\nkedy takáto prekážka mala trvať u zamestnávateľa, dožadoval zamestnávania, či sa v relevantnom čase\n(t. j. po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom ukončení členstva) skutočne o prácu uchádzal a čím bol\ndaný dôvod prekážky na strane zamestnávateľa.\n16. K pohľadávke č. 2, týkajúcej sa nároku vo výške 46 985 Sk (1 559,62 eur), poukázal\nna bod 51 rozhodnutia sp. zn. 1Obo/4/2018, podľa ktorého tento nárok nebol v konaní nijako bližšie\nšpecifikovaný, žalobca ho nekvalifikoval právnymi, ani skutkovými dôvodmi,\na odkazuje len na konanie sp. zn. 9C/61/94, pričom žalobca k tomuto nároku žiadne dokazovanie\nnenavrhol. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp.\nzn. 9C/61/94 zo dňa 6.2.1996, ide o náhradu škody za naturálne pôžitky od roku 1990 do 1994, s úrokom\nz omeškania spolu vo výške 44 525 Sk.\nSúd prvej inštancie zistil z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave,\nč. k. 8Cbsi/48/2005-105 z 8.11.2006, že v konaní sp. zn. 9C/61/1994 si žalobca uplatnil náhradu škody\nspôsobenú nevydaním naturálnych pôžitkov za roky 1990-1994.\n\nTento nárok žalobca špecifikoval a doplnil dôkazmi, predložil dôkazy týkajúceho sa toho,\nže predstavenstvom úpadcu boli v uvedených rokoch vyplácané pôžitky, ktoré si žalobca uplatnil pod\npoložkou 2 prihlášky. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 26Co/165/96, 26Co/150/96-195 zo dňa 10.9.1996 bolo potrebné zistiť, kedy\nboli vydávané naturálne pôžitky za rok 1990 kvôli premlčaniu.\n17. Pri nároku vo výške 4 362,70 Sk (144,82 eur) - pohľadávka č. 3, súd prvej inštancie poukázal na\nbod 52 odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/4/2018, podľa ktorého je predmetom\nkonania zaradenie do príslušnej triedy, ako aj to, že popretá\nbola len do výšky 4 184 Sk (č. l. spisu 65), teda rozdiel vo výške 178,70 Sk (5,93 eur) musí byť tiež\npredmetom rozhodovania o určení pravosti a výšky uplatnenej pohľadávky.\nV časti 4 184 Sk musí tiež súd prvej inštancie posúdiť, či má byť táto správcom uznaná pohľadávka\nzaradená do 4. triedy, ako ju zaradil správca, alebo do 1. triedy ako to uplatnil žalobou žalobca. Vo\nvzťahu k uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval, že ide o nárok\nna náhradu mzdy za 8 dní nevyčerpanej dovolenky. Z rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda\nrozsudok sp. zn. 6C/13/1992, spolu s doplňujúcim rozsudkom a opravným rozsudkom (právoplatným dňa\n7.7.1997) vyplynulo, že: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.424,32 Sk, 3% úrok z omeškania\nzo sumy 1.200,-Sk od 17.2.1992 do 30.4.1995 a vo výške 22% od 1.5.1995 až do zaplatenia, trovy\nsúdneho konania vo výške 1.573,20 Sk, všetko\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na účet Okresného súdu v Dunajskej Strede trovy súdneho konania\n200,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“.\nK uplatnenému nároku uviedol, že žalobca si prihlásil 1 424,32 Sk (47,28 eur), úroky\nz omeškania (ktoré nevyčíslil) a trovy konania vo výške 1 573,20 Sk (52,22 eur), na základe rozsudku\nOkresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.9.1995, sp. zn. 6C/13/1992, dopĺňacieho rozsudku zo dňa\n24.4.1997, sp. zn. 6C/13/1992 a opravného uznesenia\nzo dňa 17.6.1997, sp. zn. 6C/13/1992, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.7.1997.\nŽalobca si spolu prihlásil 2 997,52 Sk a pohľadávku žiadal zaradiť do 1. triedy, túto správca na\nprieskumnom pojednávaní uznal vo výške 4 184,-Sk v 4. triede (138,88 eur).\nV priebehu pojednávania správca listom zo dňa 8.10.2001 uznal túto pohľadávku vo výške\n4 362,70 Sk (144,82 eur), a teda pri uznanej pohľadávke 4 184 Sk v priebehu súdneho konania uznal 4\n362,70 Sk, t.j. aj s úrokmi, pričom žalobca si uplatnil žalobou len istinu\nt.j. 2 997,52 Sk, bez vyčíslenia úrokov. Súd prvej inštancie uviedol, že sa nebude uznanou čiastkou 4\n362,70 Sk zaoberať, lebo súd skúma len popretú pohľadávku a správca ju vo výške 4 184 Sk uznal.\nDodal, že správca čiastku 4 362,70 Sk uznal po prieskumnom pojednávaní, čo mu ZKV neumožňuje, aj\ns úrokmi, ktoré vyčíslil, pričom žalobca si tieto neuplatnil.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie, nakoľko správca uznal pohľadávku vo výške 4 184 Sk (138,88 eur), v\nčasti pravosti pohľadávky vo výške 4 184 Sk (138,88 eur) bolo potrebné konanie zastaviť (súd sa výškou\nuž nezaoberá) a v časti zaradenia tejto pohľadávky bolo potrebné ju zaradiť do 4.triedy.\n18. V ďalšom súd prvej inštancie postupoval v zmysle záverov obsiahnutých v rozhodnutiach najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1Obo/160,161/2007 zo dňa 5.9.2008 a sp. zn. 1Obo/4/2008\nzo dňa 17.7.2018. Súd prvej inštancie oboznámil sporové strany s listinnými dôkazmi\nv súdnom spise sp. zn. 5C/177/90 a sp. zn. 8Cbi/6/2009, zároveň poukázal aj na konanie vedené na\nKrajskom súde v Bratislave, sp. zn. 35Cb/12/1999 (predtým sp. zn. 9C/61/94), ktoré je t. č. prerušené.\nOboznámil sporové strany aj s nárokom uplatneným v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave\nsp. zn. 8Cbi/6/2009 o zaplatenie 88 258,20 eur, ktoré je právoplatne skončené. Zároveň sporové strany\noboznámil s tým, že na č.l. 285-291\nsa nachádzajú mzdové listy. Tiež ich oboznámil s názorom odvolacieho súdu, ktorý skonštatoval, že zo\nžalobného petitu je jednoznačné, že žalobca si v incidenčnej žalobe neuplatnil žiaden nárok spočívajúci\nv príslušenstve pohľadávky, t.j. úrokoch z omeškania. Súd prvej inštancie tiež k danej veci preštudoval\nspis sp. zn. 35Cb/12/1999\n(predtým vedený pod sp. zn. 9C/61/1994).\n19. Konštatoval, že pri pohľadávke č. 1 - nárok vo výške 522 623,02 Sk\n(nárok podľa § 61 ods. 1, 2 a § 130 ZP účinný do 31.12.1996), ide o pohľadávku v konkurznej prihláške\nšpecifikovanú sumou 508 658 Sk s úrokom z omeškania a trovy konania\n\n13 965,02 Sk a ide o nárok na náhradu ušlej mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru.\nUviedol, že na riešený vzťah sa musia aplikovať ustanovenia zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce,\npričom tento sa podporne použije v zmysle odkazu v ust. § 35 ods. 4,\nv spojení s ust. § 57 ods. 1 ZoPD a ust. § 33 ods. 2 ZoPD. Právoplatne bolo o neplatnosti zániku\nčlenstva žalobcu v družstve vylúčením zo dňa 28.9.1990 z družstva rozhodnuté rozsudkom Okresného\nsúdu Dunajská Streda č. k. 5C/177/90-110 zo dňa 6.8.1992 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave č. k. 7Co/368/92-127 zo dňa 25.3.1993, pričom rozhodnutie o neplatnosti zániku členstva\nžalobcu vylúčením nadobudlo právoplatnosť\ndňa 24.9.1992. Súd posudzoval vec podľa ust. § 61 ods. 1 a ods. 2 ZP a ust. § 130 ods. 1 ZP, pričom\npri nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru\n(§ 61 ods. 1 ZP) súd prvej inštancie uzavrel, že nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania\npracovného pomeru vznikol žalobcovi od 13.11.1990, a nie od 9.12.1991,\nkedy listom požadoval pôvodnú prácu, ktorú skutočnosť súd zistil zo súdneho spisu\nsp. zn. 5C/177/1990, konštatujúc, že dňa 18.10.1990 podal žalobca na Okresný súd Dunajská Streda\nžalobu o určenie, že vylúčenie z členského pomeru z družstva je neplatné, pričom\naž na pojednávaní dňa 13.11.1990 sa zamestnávateľ dozvedel, že žalobca trvá na ďalšom\nzamestnávaní. Žalobca svoje tvrdenie, že v deň neplatnej výpovede (28.9.1990) a následne dňa\n1.10.1990 oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, nepreukázal, a teda nárok mu vznikol od\n13.11.1990 do 13.5.1991.\n20. Vo vzťahu k uvedenému dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobca nespresnil svoj návrh za\naké obdobie sa domáha náhrady mzdy podľa § 61 ZP, v akej výške a na akom skutkovom a právnom\nzáklade. Žalobca ako dôkaz navrhol mzdové listy žalobcu u úpadcu za rok 1989\na 1990 a mzdové listy pracovníkov úpadcu vykonávajúcich rovnakú alebo podobnú prácu\nv rokoch 1991 až 1996. Spoločnosť PRO DOMO, a.s. poskytujúca služby správy registratúry, u ktorej\nboli dôkazy uložené, zaslala priemerný hrubý zárobok zamestnancov Agrokombinátu PD Lehnice,\nevidovaných na rovnakom stredisku ako žalobca, resp. vykonávajúcich rovnakú/podobnú prácu za\nobdobia rokov 1991-1996. Tiež mu oznámila, že rozhodnutia predstavenstva družstva o vyplatených\nnaturálnych pôžitkoch v prípade, ak existujú,\nsa nachádzajú v Štátnom archíve v Bratislave, pobočka Šaľa, pričom uviedla aj výšku vyplatených\npôžitkov za roky 1991-1996 s tým, že nie všetkým boli naturálne pôžitky vyplatené. Súd prvej inštancie\nmal za to, že nakoľko žalobca len poukázal na mzdové listy bez náležitého vysvetlenia spôsobu výpočtu\nnároku podľa § 31 ZP, nesplnil dôkaznú povinnosť, konštatujúc, že podkladom pre výpočet priemerného\nzárobku sú mzdové listy,\nale pri výpočte treba zohľadniť sviatky, dovolenku, prípadnú práceneschopnosť a ošetrenie člena rodiny\nako i čas, počas ktorého žalobca ako nezamestnaný poberal príp. podporu\nv nezamestnanosti. S týmto sa žalobca nijako nevysporiadal. Žalobcov návrh na vykonanie dôkazu\narchivovanými materiálmi - mzdovými listami všetkých pracovníkov, ktorými chcel preukázať a\nšpecifikovať svoje nároky, súd nepripustil. Žalobca k zisteniu priemernej mzdy nenavrhol žiadne dôkazy,\nlen uviedol, že očakáva, že súd si dôkazy zabezpečí sám, pričom takýto postup nemožno považovať\nza unesenie dôkazného bremena. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.5.2021 (č.l. 584) požiadal súd v\nzmysle § 61 ods. 2 ZP o možnosť využitia moderačného práva a nepriznanie nárokov žalobcu za obdobie\npresahujúce 6 mesiacov.\nSúd prvej inštancie uviedol, že v prípade žiadosti žalovaného o zníženie prípadne nepriznanie náhrady\nmzdy podľa § 61 ods. 2 ZP bolo na žalobcovi preukázať, že sa nezapojil do práce\nu iného zamestnávateľa za podmienok rovnocenných alebo dokonca výhodnejších, než aké by mal pri\nvýkone svojej práce podľa pracovnej zmluvy, akú mzdu u iného zamestnávateľa za vykonanú prácu\ndostal a či to nebolo za nepriaznivých okolností a z akého dôvodu\nsa do práce nezapojil, a teda dôkazné bremeno bolo na žalobcovi.\n21. Ďalej uviedol, že od 25.9.1992 do 1997 ide o nárok na náhrady mzdy pre prekážku na\nstrane zamestnávateľa (nemožnosť pokračovať v práci) podľa § 130 ZP účinného v čase existencie\nprekážky na strane zamestnávateľa. Pre zistenie priemerného zárobku žalobcu bol rozhodným obdobím\npredchádzajúci kalendárny štvrťrok, t.j. od 1.4.1992 do 30.6.1992.\nPri uplatňovaní nároku podľa § 130 ZP žalobca neurčil, aká časť jeho pohľadávky\nmá zodpovedať sume uplatnenej ako náhrada mzdy pri prekážke na strane zamestnávateľa\na ani nedoložil dôkazmi ako sa v čase, kedy táto prekážka mala trvať, u zamestnávateľa dožadoval\nzamestnávania, či sa po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom ukončení členstva (po 30.8.1993)\n\nskutočne o prácu uchádzal a čím bol daný dôvod prekážky na strane zamestnávateľa. Z obsahu\nžalobného návrhu nemožno abstrahovať, že sa žalobca domáhal\nv incidenčnom konaní aj nároku podľa §130 ZP.\n22. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca neupresnil svoj návrh,\nza aké obdobie sa domáha náhrady mzdy podľa § 61 a § 130 ZP, v akej výške a na akom\nskutkovom a právnom základe. Žalobca nedoplnil dokazovanie ohľadom zistenia priemerného, resp.\npravdepodobného zárobku žalobcu, a teda žalovaný nemohol namietať výšku v súlade s § 61 a § 130 ZP.\nSúd prvej inštancie sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že zamestnávateľ (žalovaný) nie je povinný\nnárok žalobcu špecifikovať.\nŽalobca k zisteniu priemernej mzdy nenavrhol žiadne dôkazy, len uviedol, že očakáva,\nže si ich súd zabezpečí sám. Súd prvej inštancie mal za to, že až po špecifikácii nároku\na uvedenia spôsobu výpočtu by mohol žalovaný túto výšku namietať, pričom poukazovanie žalobcu na\nmzdové listy bez uvedenia, čo sa má nimi preukázať, nie je možné chápať\nako unesenie dôkazného bremena, pričom aj samotný odvolací súd vo svojom poslednom zrušujúcom\nuznesení uviedol, že žalobca procesne riadnym spôsobom svoje nároky nešpecifikoval, a preto žalovaný\nnemohol podrobne reagovať na podanú žalobu.\n23. Pri nároku vo výške 46 985 Sk, predstavujúcom pohľadávku č. 2, uviedol, že v zmysle rozsudku\nOkresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/61/1994 zo dňa 6.2.1996 ide o náhradu škody za naturálne\npôžitky od roku 1990 do roku 1994 s úrokom z omeškania.\nPri tomto nároku žalobca ohľadom údajov o druhu a množstve odpredaných naturálnych pôžitkoch na\npojednávaní dňa 11.9.1997 navrhol vykonať dokazovanie zápisnicami z porád predstavenstva družstva,\noznámeným svedkom JUDr. H., vedúcim sekretariátu žalovaného. Tieto dôkazy mali poskytnúť údaje o\ndruhu a množstve odpredaných naturálnych pôžitkoch členom a zamestnancom družstva v žalovaných\nrokoch. Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 9C/61/1994 bolo nesporné, že o druhu a množstvách naturálií\nv jednotlivých rokoch každoročne rozhodovalo predstavenstvo družstva na svojich poradách.\nSpoločnosť PRO DOMO, a.s., žalobcovi oznámila, že rozhodnutia predstavenstva družstva\no vyplatených naturálnych pôžitkoch v prípade že existujú, sa nachádzajú v Štátnom archíve v Bratislave,\npobočka Šaľa. Výšku vyplatených naturálnych pôžitkov uviedla spoločnosť v tabuľke a upozornila\nžalobcu, že nie všetkým pracovníkom boli vyplatené naturálne pôžitky, a zároveň aj podľa žalovaného\nv dokladoch úpadcu sa nenachádzajú listinné dôkazy, že žalobcovi bolo schválené vydanie naturálnych\npôžitkov v ním uvádzanom množstve\na hodnote. Právny nárok na vydanie naturálnych pôžitkov pre členov družstva nebol.\nPodľa názoru súdu prvej inštancie bolo na žalobcovi, aby dôkazy na preukázanie svojho nároku predložil,\nkeďže ani sám žalovaný nemohol tieto doklady predložiť, lebo ich nemal. Súd prvej inštancie uviedol,\nže žalobca na pojednávaní dňa 26.1.2023 navrhol dôkaz\nna zistenie trhových cien obilnín za roky 1990-1996 s tým, že s týmto dôkazom sa začal zaoberať jeho\nprávny zástupca, bližšie však neuviedol, čo daným dôkazom chcel ozrejmiť. Žalobca vo vyjadrení zo\ndňa 25.1.2023 uviedol celý priebeh pojednávaní na Okresnom súde Dunajská Streda v konaní sp. zn.\n9C/61/1994 bez toho, aby špecifikoval výšku svojho nároku 46 985 Sk a doložil ju potrebnými dôkazmi\na iné dôkazy nenavrhol ani nepredložil.\nSúd preto dospel k záveru, že žalobca ani k pohľadávke č. 2 neuniesol dôkazné bremeno.\n24. Ohľadom nároku vo výške 4 362,70 Sk (144,82 eur), predstavujúcom pohľadávku č. 3, súd\nskonštatoval, že ide o nárok na náhradu mzdy za 8 dní nevyčerpanej dovolenky.\nĎalej uviedol, že dňa 14.8.2006 (č.l. 82) bol Krajskému súdu v Bratislave doručený rozsudok sp. zn.\n6C/13/1992 z Okresného súdu Dunajská Streda, spolu s doplňujúcim rozsudkom\na opravným rozsudkom (právoplatný 7.7.1997), z ktorého vyplynulo,\nže: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1.424,32 Sk, 3% úrok z omeškania zo sumy 1.200,-Sk\nod 17.2.1992 do 30.4.1995 a vo výške 22% od 1.5.1995 až do zaplatenia, trovy súdneho konania vo\nvýške 1.573,20 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a na účet Okresného súdu Dunajská\nStreda trovy súdneho konania 200,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. Žalobca si teda prihlásil 1\n424,32 Sk (47,28 eur), úroky z omeškania\n(ktoré nevyčíslil), trovy konania vo výške 1 573,20 (52,22 eur) Sk na základe rozsudku Okresného súdu\nDunajská Streda zo dňa 18.9.1995, sp. zn. 6C/13/1992, dopĺňacieho rozsudku sp. zn. 6C/13/1992 z\n24.4.1997 a opravného uznesenia sp. zn. 6C/13/1992\n\nzo dňa 17.6.1997, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 7.7.1997. Spolu si prihlásil 2 997,52 Sk (t.j. bez\núrokov z omeškania, ktoré nevyčíslil) a pohľadávku žiadal zaradiť do 1. triedy\npre rozvrh. Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní uznal pohľadávku vo výške 4\n184 Sk v 4. triede (138,88 eur). V priebehu pojednávania správca listom\nzo dňa 8.10.2001 (č.l. 15) uznal túto pohľadávku vo výške 4 362,70 Sk (144,82 eur).\nTo znamená, že pri uznanej pohľadávke na prieskumnom pojednávaní vo výške 4 184 Sk,\nv priebehu súdneho konania správca uznal 4 362,70 Sk, t.j. aj s úrokmi, ale žalobca si uplatnil žalobou\nlen istinu, t.j. 2 997,52 Sk bez vyčíslenia úrokov. Súd prvej inštancie sa uznanou čiastkou 4 362,70 Sk\nnezaoberal, lebo môže skúmať len popretú pohľadávku a správca\nju vo výške 4 184 Sk uznal, dodal, že správca čiastku 4 362,70 Sk uznal po prieskumnom pojednávaní,\nčo mu ZKV neumožňuje. Podľa názoru súdu prvej inštancie, nakoľko správca uznal pohľadávku vo výške\n4 184 Sk (138,88 eur) v časti pravosti pohľadávky vo výške\n4 184 Sk (138,88 eur) súd konanie zastavil (súd sa výškou už nezaoberá) a v časti zaradenia tejto\npohľadávky ju zaradil do 4 triedy.\n25. Záverom k tvrdeniu žalobcu, že v zmysle § 390 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej aj „CSP“) Krajský súd v Bratislave nemá právomoc na rozhodnutie v merite veci, nakoľko\nrozhodnutie súdu už bolo raz odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie, dodal, že právomoc\nsúdov je daná v ust. § 3 a § 4 CSP a uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1Obo/4/2018-457 zo dňa 17.7.2018\nje právoplatné. Súd nižšej inštancie je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na\njeho základe spor rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie v tomto smere aj postupoval. K tvrdeniu žalobcu,\nže výsledkom neodborného konania správcu je neprimeraná dĺžka predmetného incidenčného konania,\nčo nepriaznivo ovplyvňuje aj dĺžku konkurzného konania, súd prvej inštancie dodal, že predovšetkým\nžalobca nepriaznivo ovplyvňuje daný spor a tým aj dĺžku konkurzného konania, zdôrazňujúc, že žalobca\naž v poslednom vyjadrení zo dňa 25.1.2023 navrhol vykonanie dôkazov.\n26. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že\nneboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1\npísm. d) CSP). Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože\nsú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré\nneboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) a tiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).\n27. Žalobca namietal, že krajský súd ako súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 390 CSP v tejto\nfáze konania už nemal právomoc na rozhodovanie v merite veci, nakoľko rozhodnutie súdu prvej\ninštancie bolo už dvakrát odvolacím súdom zrušené a vec bola dvakrát vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. Odvolateľ mal za to, že sú splnené predpoklady na použitie\nust. § 390 CSP a bola tu daná zákonná povinnosť najvyššiemu súdu postupovať podľa tohto ustanovenia\nbez možnosti úvah od tohto ustanovenia sa odkloniť, tu poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z\n15.8.2018 č. k. I. ÚS 227/2018-54, podľa ktorého nerešpektovanie\nust. § 390 CSP zakladá nielen porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale\naj porušenie práva na súdnu ochranu. Odvolateľ preto namietal nezákonnosť konania na súde prvej\ninštancie, ako aj samotný rozsudok.\n28. Uviedol, že súd prvej inštancie jeho námietky bez náležitého vysvetlenia ponechával\nbez povšimnutia, pričom s námietkami sa náležite nevysporiadal ani v priebehu konania,\nani v odôvodnení rozsudku. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci\nnie je náležite „legalizované“ poukazujúc len všeobecne na právne názory a závery odvolacieho súdu\nbez konkretizácie a bez konkrétneho aplikovania názoru odvolacieho súdu na danú procesnú a skutkovú\nsituáciu. Konštatoval, že súd prvej inštancie ani v novom konaní neodstránil nedostatky dovtedajšieho\nkonania, čo do vykonaného dokazovania,\nako aj odôvodnenia rozhodnutia v merite veci.\n29. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí odvolával a použil dôkazy v konaní\nvedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 8Cbi/6/2009 poukazujúc na to,\n\nže predsedníčka senátu mala neoprávnene dať zaprotokolovať v zápisnici,\nže „súd oboznamuje sporové strany s obsahom založených dokladov.“\nTu poukázal na zvukový záznam z pojednávania, kde predsedníčka senátu na pojednávaní vyhlasuje,\nže súd oboznamuje sporové strany s obsahom založených dokladov, pričom v skutočnosti žiadne\noboznámenie s danými dokladmi z konania sp. zn. 8Cbi/6/2009 nebolo realizované. Tento postup\npovažuje odvolateľ za protizákonný, majúc za to, že súd prvej inštancie použil dôkazy z konania\nvedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8Cbi/6/2009 pričom odpisy daných listín neboli žalobcovi\npočas konania doručené, čoho dôsledkom nemohol spochybniť listiny alebo ich obsah.\n30. Odvolateľ bol toho názoru, že k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie došlo vážnym\nodignorovaním intencií odvolacieho súdu, vyslovených v zrušujúcich uzneseniach a nerešpektovaním\nzáverov dovolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení\nzo dňa 28.6.2017, sp. zn. 2Obdo/V/4/2017. Tvrdil, že svojvoľným postupom a „fiktívnym“ vykonávaním\ndokazovania súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie, a teda následkom\nsvojvoľného postupu súdu prvej inštancie je opätovne nedostatočne zistený skutkový stav a s tým\nspojené nesprávne rozhodnutie vo veci samej\nako aj o trovách konania.\n31. Odvolateľ namietal vykonanie dokazovania v súvislosti s nárokmi prihlásenými do konkurzu dňa\n17.9.1999 pod bodom 2, špecifikovanými ako 46 985 Sk, ako nárok na náhradu škody s úrokmi z\nomeškania na základe žaloby zo dňa 25.4.1994 a výsledkov prerušeného konania na Okresnom súde\nDunajská Streda pod sp. zn. 9C/61/1994 a sumu 8 471,50 Sk ako nárok\nna trovy prerušeného konania v danom konaní. Mal za to, že z prihlášky je zrejmé, že nárok na náhradu\nškody z dôvodu nevydania naturálnych pôžitkov žalobcovi je pôvodne uplatnený na Okresnom súde\nDunajská Streda vo výške 46 985 Sk s úrokom z omeškania a žalobca\nsi do konkurzu prihlásil aj ďalší nárok na trovy tohto prerušeného konania vo výške\n8 471,50 Sk. Poukázal na to, že v danom prerušenom konaní boli vykonané dva odborné znalecké\nposudky, a teda súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby vykonal dôkaz odbornými znaleckými posudkami\naj bez návrhu žalobcu. Zároveň poukázal na to, že v priebehu konania (vo vyjadrení zo dňa 25.1.2023)\npoukazoval aj na ďalšie listinné prostriedky zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.\n9C/61/1994 (bližšie uvedené v odvolaní v bode 15.), ktorých obsah súd prvej inštancie neskúmal,\nnevykonal dokazovanie prečítaním ich obsahu\na bez uvedenia dôvodu odmietol vykonať aj ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy.\nVzhľadom na uvedené mal preto odvolateľ za to, že nakoľko si súd prvej inštancie\naj bez návrhu neobstaral, resp. nezabezpečil nevyhnutné dôkazy potrebné pre rozhodnutie\nvo veci a tieto dôkazy bez uvedenia náležitého dôvodu nevykonal, tak nesprávne a nespravodlivo\nrozhodol vo veci ako aj o trovách konania.\n32. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 26.1.2023, ktoré nebolo\nnáležite pripravené, súd nepostupoval v zmysle intencií odvolacieho a dovolacieho súdu, čím odňal\nžalobcovi právo na spravodlivý súdny proces. Zároveň poukázal na obsah zvukového záznamu z\npojednávania zo dňa 20.10.2022, ktorý je dôkazom, že krajský súd neoboznamoval sporové strany\ns dokladmi (listinami) ich prečítaním. Z obsahu zvukového záznamu podľa odvolateľa vyplýva, že\npredsedníčka senátu iba vymenovala určité listiny\nzo súdnych spisov identifikovaním ich názvu a uvedením pod akým číslom listov\nsa nachádzajú v danom súdom spise. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu vykonať dokazovanie\nzvukovým záznamom z daného pojednávania, ktorým má byť preukázané,\nže v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n33. Podľa žalobcu predsedníčka senátu neodôvodnene zaprotokolovala, že sporové strany netrvajú na\nprečítaní obsahu listín založených v súdnych spisoch sp. zn. 5C/177/90\na sp. zn. 8Cbi/6/2009, pričom právny zástupca žalobcu neuviedol, že netrvá na prečítaní obsahu listín\na uspokojuje sa iba so stručným oboznámením ich obsahu.\nPrávny zástupca mal vyhlásiť, že trvá na oboznámení sa s obsahom rozhodnutia Okresného súdu\nDunajská Streda sp. zn. 5C/177/1990 prečítaním, avšak predsedníčka senátu mala opakovane\nprerušovať jeho prejav, v ktorom vysvetľoval žiadosť o vykonanie dokazovania týmito dôkazmi.\nVzhľadom na uvedené žalobca namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri\n\ndokazovaní, keďže právny zástupca nedostal možnosť vysvetliť dôvod vykonania navrhnutého dôkazu\nako aj to, že právny zástupca nedostal možnosť vysvetliť,\nže obsah navrhnutého listinného dôkazu je mu známy od klienta (žalobcu), ale v priebehu konania tento\nrozsudok mu nebol zaslaný, a preto podľa ust. § 204 CSP malo byť vykonané dokazovanie prečítaním\nlistiny alebo oboznámením jej obsahu. Uzavrel, že súd prvej inštancie svojvoľným postupom a ním\nzdanlivým spôsobom vykonávania dokazovania opakovane zmaril účel incidenčného konania, konanie\nzaťažil vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň porušil právo žalobcu\nna spravodlivé súdne konanie.\n34. Vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru\n(§ 61 ods. 1 ZP), nároku na náhradu mzdy z titulu prekážky na strane zamestnávateľa\n(§ 130 ods. 1 ZP), tiež v súvislosti s nárokom na náhradu škody spôsobenej nevydaním naturálnych\npôžitkov a nárokom žalobcu na náhradu mzdy za 8 dní nevyčerpanej dovolenky v roku 1990 tvrdil,\nže súdom prvej inštancie nebolo v priebehu konania riadne vykonané žiadne dokazovanie. Poukázal,\nže v spisoch sp. zn. 5C/177/1990, sp. zn. 9C/61/1994 a 6C/13/1992 sa nachádzajú mzdové listy\nžalobcu za roky 1989 a 1990, pričom tieto obsahujú údaje o priemernom zárobku žalobcu v daných\nrokoch. Namietal, že súd prvej inštancie preskúmal tieto listiny a nevykonal dokazovanie bez náležitého\nvysvetlenia prečo nepoužil predložené mzdové listy. Za nesprávne považoval tvrdenie súdu prvej\ninštancie,\nže rozhodným obdobím pri zisťovaní priemerného zárobku pre účely stanovenia náhrady mzdy je\npredchádzajúci kalendárny štvrťrok, tu poukázal na ust. § 4 ods. 1 vyhlášky\nč. 235/1988 Zb. zo dňa 27.12.1988 účinného od 1.1.1989, podľa ktorého je rozhodným obdobím\npredchádzajúci kalendárny rok.\n35. Ďalej uviedol, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.3.2020 namietal, že prejavy správcu konkurznej\npodstaty z prieskumného pojednávania, sú ako právne úkony neurčité a z uvedeného dôvodu neplatné,\nteda neúčinné. Neurčitosť právnych úkonov správcu podľa žalobcu spočíva v tom, že ich obsah je\nnejasný, nakoľko správca na prieskumnom pojednávaní dňa 1.10.1999 nevyjadril to, že: a) z uplatnených\nrôznorodých pohľadávok v prihláške pod bodmi 1 až 3, ktorú alebo ktoré uznáva v sume 4 184 Sk v 4.\ntriede úplne alebo v určitej časti, b) z uplatnených rôznorodých pohľadávok v prihláške pod bodmi 1\naž 3, ktorú alebo ktoré popiera v sume 576 893,04 Sk v 1. triede úplne alebo v určitej časti. Správca\nna prieskumnom pojednávaní dňa 1.10.1999 presne, konkrétne a nespochybniteľne vyjadril iba to, že z\ncelkovej sumy žalobcových pohľadávok akú finančnú sumu uznáva\na akú finančnú sumu popiera, čím spôsobil neurčitosť popieracieho a uznávacieho prejavu\na neurčitosť týchto právnych úkonov. Žalobca dodal, že v súvislosti s namietaním neplatnosti/neúčinnosti\nuznávacieho a popieracieho prejavu správcu doplnil nové skutočnosti a súvislosti bližšie špecifikované\nv bode 51 jeho odvolania. Odvolateľ tiež namietal správnosť rozsudku z dôvodu, že tento sa vo\nsvojom rozsudku bez náležitého odôvodnenia nevysporiadal so žalobcovými argumentami a skutkovými\ntvrdeniami uvedenými\nvo vyjadreniach z 3.3.2022 a 25.5.2022 týkajúcimi sa popieracieho a uznávacieho prejavu správcu\nkonkurznej podstaty.\n36. Odvolateľ zdôraznil, že vyjadreniami zo dňa 3.3.2022 a 25.5.2022 a uvedením nových argumentov a\ndôkazov v konaní nastala nová dôkazná situácia, preto vzhľadom na nové skutočnosti a okolnosti, ktoré\npred tým neboli predmetom skúmania súdu, zotrvanie\nna všetkých záveroch odvolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 1Obo/4/2018 z 17.7.2018\nnie je možné. Preto na základe nových súvislostí a argumentov súd prvej inštancie nedôvodne\nnepreskúmal tieto nové súvislosti a bezdôvodne nevykonal dokazovanie navrhnutými listinnými\ndôkaznými prostriedkami. Uviedol, že nespôsobilosť dôvodu popieracieho prejavu správcu nie je\neliminovaná výkladom odvolacieho súdu, nakoľko dodatočný výklad popieracieho prejavu správcu je v\nrozpore s pôvodným jazykovým prejavom.\nOdvolateľ má zároveň za to, že v prípade výkladu odvolacieho súdu v rozhodnutí\nsp. zn. 1Obo/4/2018 v bode 42 sa nejedná o výklad pôvodného dôvodu popieracieho dôvodu správcu,\nale jeho pretransformovanie, zároveň takýto výklad nie je namieste, nakoľko v prípade samotného\ndôvodu popieracieho prejavu sa nejedná o výklad právneho úkonu.\n37. Ďalej odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu k žiadosti správcu o\nmoderáciu, tu poukázal, že nie je dôvod na využitie moderačného práva incidenčného súdu, nakoľko\n\nsprávca neuviedol na prieskumnom pojednávaní, že úpadca, resp. právny zástupca úpadcu v\nprerušenom konaní sp. zn. 5C/177/90 navrhol nepriznať žalobcovi náhradu mzdy nad 6 mesiacov a\nsprávca na prieskumnom pojednávaní dňa 1.10.1999 neuviedol\nani zdôvodnenie takejto žiadosti. Vo vzťahu k uvedenému mal odvolateľ za to, že aj v prípade\nnáležitej žiadosti o moderáciu súdu zo strany správcu by nebolo možné v zmysle právnych predpisov\naplikovateľných na daný prípad znížiť nárok žalobcu na náhradu mzdy z neplatného vylúčenia z členstva\nv družstve pod 9 mesiacov.\n38. Záverom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nerešpektovalo ustálenú judikatúru, túto\nnezohľadnil a ani v priebehu konania ani v napadnutom rozsudku náležite neskúmal a neodôvodnil, či\npopierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu\nzodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávky z uspokojenia v konkurze tak, ako boli prihlásené.\nZároveň dodal, že súd prvej inštancie nerozhodol o nároku žalobcu na náhradu mzdy uplatneného z\ntitulu nevyplatenej dovolenku v sume 5,93 eur (178,70 Sk) a ani o náhrade trov dovolacieho konania\nsp. zn. 2ObdoV/4/2017.\n39. Odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil uznesenie (správne má byť rozsudok pozn. odvolacieho súdu) Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cbsi/1/2018-765\nzo dňa 26.1.2023 tak, že uplatnenú pohľadávku vo výške 19 288,22 eur (581 077,04 Sk) prizná ako\noprávnenú so zaradením v triede uspokojenia č. 1 podľa rozvrhu a žalobcovi prizná voči žalovanému\nnárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacích konaní a dovolacieho konania.\n40. K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.\n41. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov\nv ňom uvedených (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) na nariadenom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), po\nzopakovaní a doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu (§ 384 ods. 1 a 2 CSP), dospel k záveru\no čiastočnej dôvodnosti odvolania žalobcu, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nzmenil (§ 388 a § 390 CSP) a v časti zamietavého výroku a výrokoch týkajúcich sa zastavenia časti\nkonania a zaradenia pohľadávky do 4. triedy potvrdil\n(§ 387 ods. 1 CSP) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\n42. Primárne najvyšší súd vychádzajúc z odvolacích námietok opätovne uvádza, že je funkčne príslušný\nna prejednanie odvolaní proti rozsudkom krajských súdov, ktoré vo veci konali\na rozhodovali ako súdy prvej inštancie. Uvedené platí napriek skutočnosti, že právna úprava Civilného\nsporového poriadku účinného od 1. júla 2016 výslovne neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu\nako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských súdov\nako súdov prvej inštancie, na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016\n(viď ustanovenie § 10 ods. 2 OSP), s výnimkou konania o abstraktnej kontrole\nv spotrebiteľských veciach (viď ustanovenie § 31 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti je potrebné vychádzať\nz prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého konania začaté\ndo 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do\n30. júna 2016 dokončia súdy, na ktorých sa konanie začalo.\nUvedené znamená, že konanie, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 na krajskom súde ako súde prvej\ninštancie, sa na tomto súde dokončí podľa Civilného sporového poriadku.\nTáto istá zásada platí aj pre štádium odvolacieho konania, že pokiaľ podľa právnej úpravy účinnej do\n30. júna 2016 o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej inštancie rozhodoval\nnajvyšší súd, tak je najvyšší súd odvolacím súdom vo veciach, v ktorých koná a rozhoduje krajský súd\nako súd prvej inštancie, aj podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016. Zároveň tento záver vyplýva aj z aplikácie čl. 4 Základných zásad, na ktorých\nje Civilný sporový poriadok postavený, ako aj z ustanovenia § 34 CSP v spojení s ustanovením § 31\nods. 2 CSP. V ustanovení § 31 ods. 2 CSP je výslovne upravená funkčná príslušnosť najvyššieho súdu\nako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských súdov vydaným\nv sporoch o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného vyplýva záver,\nže aj v ďalších veciach, v ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie podľa predpisov\núčinných do 30. júna 2016, rozhoduje o odvolaniach najvyšší súd\n(rovnako viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla 2017, sp. zn. 3Obo/18/2017 a uznesenie zo 14.\nmája 2020, sp. zn. 5Obo/12/2019).\n\n43. Odvolací súd úvodom ďalej konštatuje, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi\n(§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie\ndôvody, vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v\nďalšom konaní posudzoval:\n- námietku, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP)\n- námietku nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, námietku, že súd prvej\ninštancie odignoroval intencie odvolacieho súdu v jeho zrušujúcich rozhodnutiach\nako aj závery dovolacieho súdu, námietku svojvoľného vykonávania dokazovania súdom prvej inštancie,\nktorými malo dôjsť u žalobcu k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods.\n1 písm. b) CSP)\n- námietku, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, (§\n365 ods. 1 písm. d) CSP)\n- námietku nevykonania navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie, potrených na zistenie\nrozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP)\n- námietku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)\n- námietku, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany\nalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené\n(§ 365 ods. 1 písm. g) CSP)\n- nesprávne právne posúdenie otázky ohľadom žiadosti správcu konkurznej podstaty o moderačné\nprávo na nepriznanie náhrady mzdy nad 6 mesiacov (odvolací dôvod\npodľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP).\n44. Odvolateľ jednotlivo (prehľadne a adresne) v odvolaní nevysvetlil či a prípadne\nv čom konkrétne sú podľa jeho názoru naplnené jednotlivé odvolacie dôvody.\nOdvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli\nbyť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže. Výnimkou sú\nlen procesné podmienky konania (§ 161 CSP), na ktoré odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolaní\nuplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).\nK výroku o zmene časti meritórneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby.\n45. Je zrejmé, že najvyšší súd bol pri prejednaní a rozhodnutí sporu limitovaný v procesnej rovine\ndôvodmi odvolania podaného žalobcom (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a vo vecno-právnej rovine (tak ako\naj súd prvej inštancie) predmetom sporu podľa vymedzenia v žalobe\n(§ 216 ods. 1 CSP), a právnym charakterom uplatneného nároku.\n46. K zvolenému procesnému postupu v odvolacom konaní je potrebné uviesť, že kľúčové bolo\nzistenie o čiastočnom nerešpektovaní záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v\njeho predchádzajúcom kasačnom uznesení súdom prvej inštancie,\nčo sa odvíjalo aj od súdom prvej inštancie nesprávne posúdeného charakteru uplatnenej pohľadávky\nvo vzťahu k nárokom, ktoré sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp.\nzn. 5C/177/1990. V tomto kasačnom uznesení (sp. zn. 1Obo/4/2018) najvyšší súd výslovne uložil súdu\nprvej inštancie (v bodoch 47 a 48 uvedeného rozhodnutia) čo do výpočtu náhrady škody podľa § 35 ods.\n4 ZoPD postupovať tak, že táto náhrada\nmá zodpovedať spôsobom jej určenia analogickému použitiu ust. § 61 ods. 1 a 2 ZP.\nPri posúdení nároku na náhradu mzdy z neplatného prevedenia žalobcu na inú prácu,\nje potrebné aplikovať ust. § 130 ZP účinného v čase existencie prekážky na strane zamestnávateľa. Za\núčelom ustálenia výšky takejto náhrady si súd prvej inštancie\nmal zabezpečiť dôkazy, čo však v konečnom dôsledku vzhľadom na pokračovanie v tomto konaní v\nrámci prebiehajúceho incidenčného konania musí urobiť súd prejednávajúci vec\nv dôsledku popretia predmetnej pohľadávky.\n47. Ustanovenie § 61 ods. 2 ZP sa podľa staršej judikatúry, aplikovateľnej na danú vec,\ns ohľadom na posudzovanie podmienok a predpokladov moderácie súdu za relevantné obdobie od\noznámenia žalobcu, že trvá na zamestnávaní v pôvodnom zaradení, interpretuje tak, že súd môže znížiť\n\nalebo nepriznať náhradu mzdy v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru len za obdobie,\nktoré presahuje 6 mesiacov a len na základe žiadosti zamestnávateľa.\n48. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Týmto\nustanovením sa súd prvej inštancie pri novom prejednaní a rozhodnutí sporu napadnutým rozsudkom\nneriadil a svoj postup odôvodnil neunesením dôkazného bremena žalobcom, čím nepochybne došlo k\nnaplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, teda že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces,\na to tým, že pre zistenie rozsahu nároku boli príslušné listiny, t.j. mzdový list pre relevantné obdobie,\nobsiahnuté priamo v spise. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace práva\nna spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie\nneobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko\nvnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé (obdobne viď uznesenie najvyššieho\nsúdu z 31. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017). Uvedenú vadu videl najvyšší súd v tom, súd prvej\ninštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne a preskúmateľne nevysvetlil, prečo nepovažoval dôkaz\ndoložený v spise a to pre vec relevantný mzdový list, za dostačujúci pre posúdenie a vyriešenie základného predpokladu\nžaloby.\n49. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vydal bez doplnenia dokazovania\na vyhodnotenia dôkazov podľa záväzného právneho názoru vyjadreného v predchádzajúcom kasačnom\nuznesení odvolacieho súdu, boli by splnené dôvody pre opätovné zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 2 písm. b) CSP). Uvedenému procesnému postupu\nv danom odvolacom konaní však bránilo splnenie podmienok ustanovenia § 390 CSP, podľa ktorého\nodvolací súd sám rozhodne vo veci,\nak a/ rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie a b/ odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie. Preto za rešpektovania naposledy citovaného zákonného ustanovenia najvyšší\nsúd v odvolacom konaní na prejednanie veci nariadil pojednávanie (15. februára 2024) a v potrebnom\nrozsahu zopakoval dokazovanie dôkazmi, ktoré podľa obsahu spisu mal k dispozícii súd prvej inštancie.\nZ vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach,\ndospel odvolací súd k nasledovným, pre vec relevantným zisteniam\na záverom:\n50. Pohľadávka žalobcu bola preskúmaná na prieskumnom pojednávaní 1.10.1999, konkurzný súd\nnásledne oznámil žalobcovi, že žalovaný uznal jeho pohľadávku vo výške 4 184 Sk\nv 4. triede a poprel pohľadávku vo výške 576.893,04 Sk v 1. triede. Žalobca na základe toho podal\nžalobu, ktorou žiada určiť, že jeho nárok je opodstatnený a žalovaný je povinný uznať jeho požiadavky\nv celkovej sume 19 288,22 eur (581 077,04 Sk) v 1. triede.\n51. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, v konaní bolo preukázané (vychádzajúc z obsahu spisu\nvedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5C 177/90), že žalobca\nbol od 15.2.1991 do 31.12.1991 a od 1.1.1993 do 31.12.1993 v pracovnom pomere v Ústave\nexperimentálnej a veterinárnej medicíny, od 1.1.1994 do 30.11.1995 vo Výskumnom ústave veterinárnej\nmedicíny a od 1.12.1995 do 30.11.2001 na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ, z čoho aj správne vyhodnotil,\nže nemal záujem opätovne nastúpiť do práce u žalovaného.\nListy zo dňa 9.12.1991 (č.l. 164), 3.10.1992 (č.1. 161, 18.9.1992 (č.l. 147), 28.3.1993\n(č.l. 162) ktorými žiadal žalovaného, aby mu pridelil prácu na pôvodnom pracovisku, súd prvej inštancie\npovažoval za účelové a s týmto hodnotením sa stotožňuje aj odvolací súd. Žalovaný zároveň nemohol\nžalobcu prijať na jeho pôvodné miesto, medzičasom z dôvodu organizačných zmien zrušené. Správnosť\ntohto postupu žalovaného vyplýva aj z § 39 ZP v platnom znení, podľa ktorého ak nie je takéto zaradenie\nna pôvodné miesto možné\nz vážnych prevádzkových dôvodov (napr. organizačné zmeny), musí byť pracovník prevedený na inú\nprácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve, a to pokiaľ možno na tom istom pracovisku, kde pracoval\n\npredtým. Túto povinnosť si žalovaný splnil, pričom na miesto farmára živočíšnej výroby žalobca\nnenastúpil. Žalobca listom zo dňa 26.12.1995 z dôvodu zrušenia jeho pôvodného pracovného miesta\nv imunologickom laboratóriu na základe organizačných zmien v družstve požiadal družstvo o zrušenie\nčlenstva dohodou k 31.12.1995, následne aj 30.6.1996. Je tak nesporné, že žalobca už nemal záujem\nzotrvať v pracovnom pomere u žalovaného. Žalovaný bol ochotný ukončiť so žalobcom členský a\npracovný pomeru dohodou, čo vyplýva aj z listu zo dňa 11.7.1996. V rozsahu takto zisteného skutkového\nstavu odvolací súd nemal dôvod meniť k nemu sa viažuce závery súdu prvej inštancie.\n52. Súd prvej inštancie nárok žalobcu vo výške 508 658 Sk (pohľadávka č.1) vyhodnotil\nako nárok podľa § 31 ods. 3 písm. a) bod 5 ZKV, t. j. ako pracovný nárok.\nOstatné nároky t.j. nárok na vyplatenie 46 985 Sk (pohľadávka č. 2) a nárok na vyplatenie prihlásenej\npohľadávky č. 3 uznanej SKP vo výške 4 184 Sk sú podľa súdu prvej inštancie pohľadávkou 4. triedy\npodľa § 32 ods. 2 písm. d) ZKV. Odvolací súd sa s touto právnou úvahou stotožňuje, teda právne\nposúdenie veci je v tejto časti správne.\n53. V kontexte obsiahlych námietok odvolateľa, čo do dostatočnej identifikácie popieracieho prejavu\nsprávcu, odvolací súd už len opätovne poukazuje na ním vyslovený názor\nv rozhodnutí č. k. 1Obo/4/2018-457, podľa ktorého je potrebné popierací prejav považovať za dostatočný\na určitý, pričom ním došlo k popretiu pohľadávok uvedených v prihláške\nzo dňa 17.9.1999 pod č. 1 a pod č. 2 v celosti čo do dôvodu, výšky a poradia z dôvodu absencie\nakéhokoľvek právneho titulu týchto pohľadávok a pohľadávky uvedenej\nv prihláške zo dňa 17.9.1999 pod č. 3 vo výške presahujúcej sumu 4.184 Sk (t. j. v sume 178,70 Sk)\ntaktiež z dôvodu absencie právneho titulu a v časti 4.184 Sk len čo do poradia. Popierací prejav správcu\nje dostatočný a určitý, nakoľko ním došlo k popretiu existencie pohľadávok ako takých.\n54. Súd prvej inštancie v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu postupoval pri posudzovaní nároku\nžalobcu v zmysle § 61 a § 130 ZP účinného do 31.3.2002, v spojení s § 57\nods. 1 ZoPD. Na pojednávaní dňa 21.1.2011 vyzval žalobcu na doplnenie dôkazov: výpočet priemerného\nmesačného zárobku zamestnancov úpadcu za roky 1991 až 1999 a mzdové listy žalobcu od 28.9.1990\ndo vyhlásenia konkurzu (31.3.1999), ako aj doklady o tom, že v týchto rokoch mu boli vyplácané pôžitky,\nktoré si uplatnil ako položku 2. prihlášky.\nŽalobca listom zo dňa 20.1.2011 oznámil súdu, že navrhuje doplniť dokazovanie ohľadom zistenia jeho\npriemerného, resp. pravdepodobného zárobku u úpadcu zabezpečením mzdových listov od SKP. Dňa\n24.3.2011 žalobca doručil súdu mzdové listy za roky\n1989-1995 a pracovnú zmluvu so žalovaným.\n55. Z obsahu spisu a pripojených súvisiacich spisov je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda\nrozsudkom sp. zn. 5C/177/90-173 zo dňa 8.6.1994 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy\nza neplatné vylúčenie z družstva 17 447,92 Sk a trovy konania, pričom toto rozhodnutie nie je právoplatné\nvzhľadom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.\n56. Súd prvej inštancie v prebiehajúcom incidenčnom konaní správne ustálil, že pokiaľ\nide o nárok vo výške podľa § 61 ZP, ten závisí od splnenia dvoch podmienok: od existencie právoplatného\nrozhodnutia súdu, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a oznámenia žalobcu, že trvá na tom,\naby ho žalovaný ďalej zamestnával. Prvá podmienka je splnená\na pokiaľ ide o druhú, súd dospel k záveru, že to nie je list z 9.12.1991, ale rozhodujúci\nje dátum 13.11.1990, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o podaní žaloby o nároku na náhradu mzdy a\nzotrvaní žalobcu na požiadavke na jeho zamestnávanie žalovaným.\nPri nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru (§ 61 ods.1 ZP) vznikol teda\nžalobcovi nárok od 13.11.1990, keďže dňa 18.10.1990 podal na Okresný súd Dunajská Streda žalobu\no určenie, že vylúčenie z členského pomeru z družstva je neplatné\na na pojednávaní dňa 13.11.1990 sa zamestnávateľ dozvedel, že žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní.\nNárok mu tak vznikol od 13.11.1990, k čomu je potrebné priznať náhradu\nza 6 mesiacov, t.j. do 13.5.1991.\n57. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.5.2021 (č.l. 584) požiadal súd v zmysle § 61 ods. 2 ZP\no využitie moderačného práva a nepriznanie akýchkoľvek nárokov žalobcu za obdobie presahujúce 6\nmesiacov, a to pre prípad, že v konaní bude preukázaný základ žalovaných nárokov.\n\n58. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že od 25.9.1992 ide o nárok na náhradu mzdy z neplatného\nprevedenia žalobcu na inú prácu (nemožnosť pokračovať v práci) podľa § 130 ZP, účinného v čase\nexistencie prekážky na strane zamestnávateľa. Zamestnancovi po dobu, po ktorú\nmu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa zmluvy, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.\nPodľa už skôr vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu\n(sp. zn. 1Obo/4/2018), hoci žalobca odkazuje na § 130 ZP, vôbec neurčil, aká časť jeho pohľadávky má\nzodpovedať sume uplatnenej ako náhrada mzdy pri prekážke na strane zamestnávateľa a ani nedoložil\ndôkazmi ako sa v čase, kedy takáto prekážka mala trvať\na u zamestnávateľa, dožadoval zamestnania, či sa v relevantnom čase (t. j. po právoplatnosti\nrozhodnutia o neplatnom ukončení členstva - po 24.9.1992) skutočne o prácu uchádzal\na čím bol daný dôvod prekážky na strane zamestnávateľa.\n59. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby upresnil za aké obdobie sa domáha náhrady mzdy podľa §\n61 a § 130 ZP, v akej výške a na akom skutkovom a právnom základe,\nako aj ho poučil, že musí doplniť dokazovanie ohľadom zistenia priemerného zárobku. Žalobca musí\nurčiť, aká časť jeho pohľadávky má zodpovedať sume uplatnenej ako náhrada mzdy pri prekážke\nna strane zamestnávateľa a doložiť dôkazmi, ako sa v čase, kedy takáto prekážka mala trvať u\nzamestnávateľa dožadoval zamestnávania, či sa v relevantnom čase\n(t. j. po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom ukončení členstva - po 24.9.1992) skutočne o prácu\nuchádzal a čím bol daný dôvod prekážky na strane zamestnávateľa.\n60. V uvedených skutkových záveroch k pochybeniu súdu prvej inštancie nedošlo, avšak odvolací súd\ndospel k záveru, že súd prvej inštancie čiastočne nesprávne posúdil neunesenie dôkazného bremena\nžalobcom, a to v časti týkajúcej sa nároku náhrady mzdy počas šiestich mesiacov vymedzených ako\nzákladný zákonný nárok v § 61 ZP.\n61. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že „Tým, že žalobca len poukázal na mzdové listy\nbez náležitého vysvetlenia spôsobu výpočtu nároku podľa § 31 ZP si nesplnil dôkaznú povinnosť.\nPodkladom pre výpočet priemerného zárobku sú síce mzdové listy, ale pri výpočte treba brať do úvahy\naj sviatky, dovolenku, prípadnú práceneschopnosť a ošetrenie člena rodiny ako i čas, počas ktorého\nžalobca ako nezamestnaný poberal príp. podporu\nv nezamestnanosti. S týmto sa žalobca nijako nevysporiadal. Žalobca vo svojom podaní\nk zisteniu priemernej mzdy nenavrhol žiadne dôkazy, len uviedol že očakáva, že súd si dôkazy zabezpečí\nsám. Takýto postup nemožno považovať za unesenie dôkazného bremena.“ Odvolací súd tu zatvára, že\nsíce žalobca nešpecifikoval svoje nároky obsiahnuté v pohľadávke č. 1 náležite tak, ako to zodpovedá\ntejto pohľadávke v ním uplatnenej výške, je však z obsahu listín obsiahnutých v samotnom spise (č. l.\n290). Obsah listiny nerozporuje ani jedna\nzo strán, pričom je z nej súdom zistiteľný a vyčísliteľný nárok zodpovedajúci základnej zákonnej výške\nv rozsahu šiestich mesiacov.\n62. Pri výpočte náhrady mzdy za obdobie 6 mesiacov od 13.11.1990 do 13.5.1991, tu s poukazom na\nvyššie uvedené právne a skutkové ustálenie daného časového intervalu, vychádzal najvyšší súd ako\nsúd odvolací z priemerného zárobku žalobcu u žalovaného, a to podľa mzdového listu za rok 1989\nvystaveného dňa 11.12.1989, ktorý je súčasťou tohto súdneho spisu\nako aj spisu sp. zn. 5C/177/1990, a na ktorý opakovane žalobca odkazoval\n(mzdový list je žurnalizovaný na č. l. 290 spisu a je priložený ako príloha v rámci súdu doručených listín).\n63. Rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku žalobcu pre roky 1990 a 1991\nbol predchádzajúci kalendárny rok - rok 1989, a nie ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie\npredchádzajúci kalendárny štvrťrok. Z uvedeného mzdového listu vyplynulo,\nže celkový príjem žalobcu v roku 1989 bol 42 908 Kčs (ďalej bude súd používať označenie meny ako\nSk, keďže vo vzťahu k premene na euro zmena z Kčs na Sk nemala žiadne relevantné kurzové dopady),\npriemerný mesačný zárobok žalobcu v roku 1989 bol vo výške 3 575,67 Sk (42 908/12 = 3 575,666 Sk),\npriemerný denný zárobok žalobcu bol vo výške 178,04 Sk (42 908/241 odpracovaných dní = 178,041\nSk).\n\n64. Na zistenie počtu pracovných dní potrebných pri výpočte náhrady mzdy, za ten-ktorý mesiac,\nvychádzal najvyšší súd z kalendára upravujúceho fond pracovného času v roku 1990\nz internetovej stránky Fond pracovného času - Slovensko 1990, 1991, na webovej stránke calendar.sk\n(na zoznam.sk). V mesiaci november (od 13.11.1990) bolo 14 pracovných dní, náhrada mzdy žalobcu\nje vo výške 2 492,56 Sk (14 x 178,04). V mesiaci december 1990 bolo 21 pracovných dní; z toho sú\n3 sviatočné dni, ktoré pripadli na pracovný deň - tu s poukazom na ust. § 117 ods. 3 ZP účinného do\n31.3.2002, podľa ktorého zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý\npracovný deň, prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ mu mzda ušla v dôsledku\nsviatku, teda náhrada mzdy v tejto výške prislúcha zamestnancovi aj za deň, v ktorom sa mu poskytlo\nza prácu vo sviatok náhradné voľno, potom predstavuje náhrada mzdy žalobcu sumu 3 738,48 Sk (21 x\n178,04). V mesiaci január 1991 bolo 23 pracovných dní (z toho jeden deň sviatku pripadol na pracovný\ndeň), a teda náhrady mzdy žalobcu je sume 4 094,92 Sk (23 x 178,04).\nV mesiaci február 1991 bolo 20 pracovných dní a náhrada mzdy žalobcu za mesiac február predstavuje\nsumu 3 560,80 Sk (20 x 178,04). V mesiaci marec 1991 bolo 20 pracovných dní (vrátane 1 dňa sviatku\npripadajúceho na pracovný deň), a teda náhrada mzdy žalobcu\nza mesiac marec je v sume 3 560,80 Sk (20 x 178,04). V mesiaci apríl 1991 bolo\n21 pracovných dní (vrátane 1 dňa sviatku pripadajúceho na pracovný deň) a náhrada mzdy žalobcu za\nmesiac apríl predstavuje sumu 3 738,84 Sk (21 x 178,04). V mesiaci máj 1991\n(do 13.5.1991) bolo 9 pracovných dní (vrátane 2 dní sviatkov pripadajúcich na pracovný deň), a teda\nnáhrada mzdy žalobcu za mesiac máj je 1 602,36 Sk (9 x 178,04).\n65. Najvyšší súd ustálil, že náhrada mzdy žalobcu pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru (§ 61\nods. 1 ZP) je vo výške 22 788,38 Sk. Súd celkovú sumu prepočítal konverzným kurzom (30,126 Sk/\nEur) určeným podľa zák. č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov, čomu zodpovedá suma 756,44 eur\n(22 788,38/30,126). Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2023 č. k.\n8Cbsi/1/2018-765 teda vo výroku I. zmenil odvolací súd tak, že určil, že pohľadávka žalobcu v časti\nnáhrady mzdy z neplatného vylúčenia žalobcu z družstva (úpadcu), vyplývajúca z nároku uplatneného\nv konaní na Okresnom súde Dunajská Streda\nsp. zn. 5C177/1990, je dôvodná vo výške 756,44 eur.\n66. Podľa § 31 ods. 1 ZKV účinného k vyhláseniu konkurzu (t.j. k 31.3.1999), nároky\nna vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31 ods. 2), nároky\nna oddelené uspokojenie (§ 28), nároky podľa § 5 ods. 2, nároky podľa § 9b ods. 3 a pracovné nároky\n(§ 31 ods. 3) možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.\nIné nároky možno uspokojiť len podľa právoplatného rozvrhového uznesenia.\nPodľa odseku 3 písm. a) bod 5 cit. zákona pracovnými nárokmi podľa odseku 1 sú nároky\nna náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.\nPodľa odseku 4 cit. zákona, nároky podľa odseku 3, ktorých splatnosť nastala\npred vyhlásením konkurzu, sa prihlásia podľa § 20.\nPodľa odseku 5 cit. zákona nároky podľa odsekov 2 a 3 s výnimkou nárokov podľa\nodseku 4 a nároky podľa § 5 ods. 2 a § 9b ods. 3 treba uplatniť u správcu.\nPodľa § 32 ods. 2 cit. zákona, po úplnom uspokojení pohľadávok podľa odseku 1 sa uspokoja aj ostatné\nnároky v tomto poradí:\na) pohľadávky majiteľov hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou\nvykonávajúcou hypotekárne obchody a pohľadávky veriteľov z kúpnych zmlúv\nna nákup jatočných zvierat, mlieka, ovocia a zeleniny od ich výrobcov\n(pohľadávky prvej triedy);\nb) ostatné nároky úpadcových zamestnancov z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného\npracovného vzťahu za posledné tri roky pred vyhlásením konkurzu, pohľadávky výživného, dane,\npoplatky, clá a pohľadávky z realizovaných štátnych záruk, neoprávnene použitých alebo zadržaných\nprostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov\n(pohľadávky druhej triedy);\nc) poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové\nzabezpečenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré vznikli najneskôr tri roky\npred vyhlásením konkurzu a v priebehu konkurzu, pohľadávky Fondu ochrany vkladov\nvo výške vyplatených náhrad vkladateľom (pohľadávky tretej triedy);\nd) ostatné pohľadávky (pohľadávky štvrtej triedy) s výnimkou pohľadávok podľa písm. e);\n\ne) pohľadávky zo zmlúv, ktoré obsahujú záväzok podriadenosti (pohľadávky piatej triedy).\nVychádzajúc z dikcie zákona, platného v relevantnom čase pre posúdenie zaradenia pohľadávky\ndo príslušnej triedy, nároky na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru (čomu\nzodpovedá situácia žalobcu z povahy veci) vzniknuté\npred mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz, je potrebné postupom podľa § 20 ZKV\ndo konkurzu prihlásiť, zaradiť na zoznam prihlásených pohľadávok ako pohľadávky II. triedy a uspokojiť\naž podľa rozvrhového uznesenia. Odvolací súd tak vyhodnotením skutkovej situácie dospel k záveru,\nže pohľadávku v časti osvedčenej ako pohľadávka dôvodná\nčo do výšky 756,44 eur, je potrebné zaradiť do II. triedy.\n67. Vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\nK výroku o potvrdení meritórneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby.\n68. Odvolací súd vo zvyšku (žalobu vo vzťahu k pohľadávke zodpovedajúcej náhrade mzdy) zamietol\n(potvrdzujúc tak správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, a v tej časti teda výrokom\npotvrdzujúc zamietajúci výrok) zohľadniac, že žalovaný sa dožadoval v súlade s ustanovením § 61 ods.\n2 Zákonníka práce nepriznať žalobcovi náhradu mzdy presahujúcu 6 mesiacov a žalobca, tak ako už aj\nsprávne ustálil súd prvej inštancie, svoje ďalšie nároky nijako neosvedčil a vo vzťahu k nim neuniesol\nako bremeno tvrdenia, tak ani dôkazné bremeno.\n69. Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie,\nže pri uplatňovaní nároku podľa § 130 ZP žalobca neurčil, aká časť jeho pohľadávky\nmá zodpovedať sume uplatnenej ako náhrada mzdy pri prekážke na strane zamestnávateľa\na ani nedoložil dôkazmi ako sa v čase, kedy táto prekážka mala trvať, u zamestnávateľa dožadoval\nzamestnávania, či sa v po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom ukončení členstva (po 30.8.1993)\nskutočne o prácu uchádzal a čím bol daný dôvod prekážky na strane zamestnávateľa. Z obsahu\nžalobného návrhu nemožno abstrahovať, že sa žalobca domáhal\nv incidenčnom konaní aj nároku podľa § 130 ZP. Zamietajúci výrok je teda v celom rozsahu založený\nna správnom vyhodnotení dôkaznej situácie a odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vo vzťahu k\nzvyšku pohľadávky č. 1, a rovnako k pohľadávke č. 2 a 3,\nna odôvodnenie súdu prvej inštancie obsiahnuté v bodoch 83 a nasl. napadnutého rozsudku (§ 387 ods.\n1 a 2 CSP) s tým, že v tejto časti je obsiahnuté aj zamietnutie v časti o zaplatenie 5,93 eura, čo vytýka\nv závere svojho odvolania ako opomenutý nárok odvolateľ\n(súd zamietol ako nepreukázaný celý zvyšok uplatnených pohľadávok).\n70. Len na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k pohľadávke\nč. 2. odvolací súd uvádza, že hoci už v rozhodnutí č. k. 1Obo/4/2018-457 zo dňa 17.7.2018 uviedol,\nže tento nárok nebol žalobcom v konaní nijako bližšie špecifikovaný, tento k danému nároku žiadne\nrelevantné dokazovanie ani následne nenavrhol. Podstatným pre úvahu\no neunesení bremena dôkazu však je predovšetkým právna úvaha, ktorej správnosť odvolací súd\npotvrdzuje, že je nesporné, že o druhu a množstvách naturálií v jednotlivých rokoch každoročne\nrozhodovalo predstavenstvo družstva na svojich poradách, pričom nešlo\no nárokovateľnú položku a nie všetkým pracovníkom boli naturálne pôžitky vyplácané,\nresp. poskytované. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by bol takýto nárok žalobcovi schválený v ním\nuvádzanom množstve a hodnote. Právny nárok na vydanie naturálnych pôžitkov pre členov družstva\nnevyplýva zo žiadneho predpisu.\n71. Dovolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s\nktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou\npovinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia\na dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo,\npodľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,\nktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými\ntvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania (I. ÚS 24/2019,\n1Cdo/188/2021).\n\n72. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu (vrátane žalobcu) boli v priebehu prvoinštančného konania\nopakovane poučené podľa § 120 ods. 4 OSP, obdobne § 154 CSP, o tom,\nže skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a\nprostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým\nsa dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že\nsú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje\njeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania\nza skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely\nďalšieho, čiže odvolacieho konania nebudú\nv zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná\nkoncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí\npre odvolacie sporové konanie. Dovolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už\nv rímskom práve, podľa ktorej L“vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. \"práva patria\nlen bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o\nochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas\na s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou\nnositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak\nich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné\na pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (9Cdo/169/2020).\n73. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4 CSP) použiť\nv odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana\nneuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,\nje obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky\npoužiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne potom,\nčo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili - pozri § 181 ods. 4 CSP) a boli opakovane súdom poučené\no sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov\n(novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú\nstanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne\nvymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c) CSP], 2. neporušenie\nprocesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. (MOLNÁR, Peter. § 366\n[Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,\nMESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1.\nvydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.).\n74. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú v zmysle § 149 CSP najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie § 366 CSP má\nzáklad v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.\nProstriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým\nsa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže\ndoplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP.\nOpravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené\nznamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať\nna prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité,\nale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho\nobsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej\nobrany, ktoré strana neuplatnila v konaní\npred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt\nv odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z\npravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo\n\nobrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno\nuplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.\n(ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH,\nE. Civilný sporový poriadok - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7].\n75. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu,\nrozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu\nprvej inštancie, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu odkázal (m. m. II. ÚS 78/05, I. ÚS 233/2019).\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu je potrebné posudzovať v jednote s odôvodnením rozhodnutia súdu\nprvej inštancie.\nArgumentácia odvolateľa v odvolaní nebola argumentáciou novou, podstatné a detailné odpovede dostal\nv odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie a na ňu v celom rozsahu\nv súvislosti s potvrdzujúcim výrok odvolací súd odkazuje (postupom podľa § 387 ods. 1\na 2 CSP).\nSumarizácia záverov odvolacieho súdu\n76. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania uvádza,\nže napadnutý rozsudok je čo do odôvodnenia v časti odvolacím súdom potvrdzovaných výrokov súdu\nprvej inštancie súdu koherentný, rovnako tiež zákonná úprava bola súdom prvej inštancie správne\naplikovaná a interpretovaná na zistený skutkový stav ako vyplynul\nz dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej.\nV napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie tu poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky\ntýkajúce sa prejednávanej veci, nastolené sporovými stranami v konaní.\nNa zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie v tejto časti odvolací súd uvádza nasledovné:\n77. Odvolacie námietky žalobcu proti rozsudku krajského súdu možno aj s ohľadom na uplatnené\nodvolacie dôvody rozdeliť do nasledovných častí - napadnutému rozhodnutiu odvolateľ vytýka\nnesprávnosť z hľadiska: A. Námietky týkajúce nesplnenia procesných podmienok, týkajúcich sa\nprávomoci súdu prvej inštancie na rozhodovanie vo veci. (§ 365 ods. 1\npísm. a) CSP) B. Námietky týkajúce porušenia práva na spravodlivý proces - nesprávny procesný\npostupu súdu prvej inštancie najmä nezohľadnenie a nevysporiadanie\nsa s argumentáciou a námietkami žalobcu, nerešpektovanie záverov odvolacieho a dovolacieho súdu v\nich rozhodnutiach, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. (§ 365 ods. 1 písm. b)\nCSP) C. Iná vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nedodržaním spôsobu a postupu\npri vykonaní dokazovania stanovených zákonom. (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) D. Námietky týkajúce\nnevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. (§ 365 ods. 1\npísm. d) CSP)\nE. Námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nF. Prípustnosť ďalších prostriedkov procesnej obrady alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.\n(§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) G. Nesprávne právne posúdenie dôvodu využitia moderačného práva\nincidenčného súdu, teda nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie k žiadosti správcu konkurznej\npodstaty o moderáciu ohľadom nepriznania náhrady mzdy žalobcovi nad 6 mesiacov. (§ 365 ods. 1\npísm. h) CSP) H. Námietky týkajúce sa rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP.\n78. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uplatnený žalobcom v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP,\na to že neboli splnené procesné podmienky, k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací\nsúd uvádza, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje Civilný sporový poriadok v\nustanovení § 161 ods. 1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť, pričom teória civilného\npráva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky konania, podmienky konania na strane súdu\n(právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky konania na strane účastníkov\na tzv. negatívne procesné podmienky konania (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej\nveci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu\nkonania.\n\n79. Nesplnenie procesných podmienok ako odvolací dôvod bolo žalobcom namietané z dôvodu\ntvrdeného nedostatku právomoci súdu, nakoľko podľa odvolateľa krajský súd už nemal právomoc na\nrozhodovanie v merite veci, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo\nuž dvakrát odvolacím súdom zrušené a vec bola už dvakrát vrátená na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie. K totožnej námietke sa vyjadril už vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, kde tento\nkonštatoval v bode 86 svojho rozhodnutia, že „právomoc súdov je daná v ust. § 3\na § 4 CSP a uznesenie Najvyššieho súdu č. k. 1Obo/4/2018-457 zo dňa 17.7.2018\nje právoplatné. Súd nižšej inštancie je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na\njeho základe spor rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie v tomto smere\naj postupoval.“ Odvolací súd uvádza, že nezistil, že by v súdenej veci neboli splnené procesné\npodmienky konania, pričom dospel k záveru, že tento odvolací dôvod uplatnený žalobcom\nv odvolaní nie je dôvodný.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP\n80. Ďalšia námietka odvolateľa smerovala k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie,\nčím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie\nsa podľa odvolateľa dopustil nesprávneho procesného postupu najmä tým, že nedostatočne\nodôvodnil svoje rozhodnutie, nezohľadnil a nevysporiadal sa s argumentáciou a námietkami žalobcu,\nnerešpektoval závery odvolacieho, resp. dovolacieho súdu v ich rozhodnutiach.\n81. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu sa rozumie taký postup súdu v konaní, ktorý\nje v rozpore so zákonom. Aby bol naplnený predmetný odvolací dôvod (a aby bola daná dôvodnosť\npodaného odvolania), musí súd svojim nesprávnym procesným postup znemožniť strane sporu\nrealizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon, pričom\nje nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú:\n1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu\nrealizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Medzi tieto procesné práva patria napr. právo vykonávať\nprocesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy,\nprávo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na\nsúdne pojednávanie, právo na to,\naby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk.\n82. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,\naké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci\nvyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.\nSúd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré\nskutočnosti za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich\nvyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na\nustálenú rozhodovaciu prax.\n83. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého\nprocesu. Za nedostatočne zdôvodnený rozsudok možno považovať rozsudok, kde dôvody úplne alebo\nčiastočne absentujú, alebo kde je extrémny nesúlad medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými\nzisteniami, prípadne, kde právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú,\nalebo zistenia sú uvedené len všeobecne, súhrnne bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých\nmali byť tieto zistenia vyvodené. Aby sa nedostatok dôvodov dal posúdiť ako porušenie spravodlivého\nsúdneho procesu, ktoré je neakceptovateľné a stane sa dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, musí\ndosiahnuť určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak), prípadne skutočnosťami\ndôležitými pre vydanie rozhodnutia s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (viď napr. rozhodnutie Európskeho ESĽP Kraska proti Švajčiarsku\nz 29. apríla 1993, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06).\n84. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil jeho námietky a argumenty, pričom súd prvej\ninštancie mal len všeobecne poukazovať na právne závery a názory obsiahnuté v zrušujúcom rozhodnutí\nodvolacieho súdu sp. zn. 1Obo/4/2018, tiež malo dôjsť\n\naj k neoprávnenej protokolácii súdu prvej inštancie týkajúcej sa vykonaných dôkazov\na pri oboznamovaní dokladov/listín zo spisov sp. zn. 8Cbi/6/2009 a sp. zn. 5C/177/1990 v zápisnici z\npojednávania zo dňa 20.10.2022.\n85. Súd prvej inštancie podľa pokynov najvyššieho súdu, obsiahnutých v rozhodnutiach\nsp. zn. 1Obo/4/2018, ako aj dovolacieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 2ObdoV/4/2017, vykonal a doplnil\ndokazovanie, a to priložením spisov sp. zn. 8Cbi/6/2009 a sp. zn. 5C/177/1990 a ďalšími listinnými\ndôkazmi. K námietke žalobcu týkajúcej sa neoboznamovania sporových strán listinami z priložených\nspisov a neoprávnenou protokoláciou súdom prvej inštancie\nsa vyjadril vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie. K tejto námietke uviedol\nv ods. 5 svojho odôvodnenia, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, že by súd neoboznamoval\nsporové strany s dokladmi zo spisov sp. zn. 8Cbi/6/2009\na sp. zn. 5C/177/1990, uvádzajúc: „Súd oboznámil sporové strany s listinami z týchto súdnych spisov a\nto ich prečítaním. Pred prečítaním listín zo súdnych spisov 5C/177/199\na 8Cbi/6/2009 sporové strany konštatovali, že obsah rozsudku sp. zn. 5C/177/90\nje im známy. Žalobca trval len na tom, aby sa súd zaoberal týmto rozsudkom.\nSúd konštatoval, že dokazovanie oboznámením s obsahom rozsudku 5C/177/90 nevykoná, nakoľko bol\nprotistrane doručený, je mu známy a je obsahom súdneho spisu.\nS obsahom dokladov súd sporové strany neoboznamoval, lebo sú založené v súdnom spise a sú\nsporovým stranám známe.“ Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.10.2022 č. l. 671 spisu vyplynulo, že\nsúd prvej inštancie dopytoval sporové strany, či trvajú na prečítaní obsahu listín založených v súdnych\nspisoch sp. zn. 8Cbi/6/2009 a sp. zn. 5C/177/1990, pričom žalobca trval len na tom, aby sa súd\nprvej inštancie zaoberal rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5C/177/1990. Tiež zo\nzápisnice vyplynulo, že súd oboznamoval sporové strany s obsahom založených dokladov z týchto\nspisov, zároveň uviedol aj predbežné posúdenie veci. Na danom pojednávaní žalobca len namietal, že\nnedostal vyjadrenie žalovaného z 21.6.2022, pričom žiadal o lehotu na vyjadrenie sa k tomuto vyjadreniu\na k predbežnému hodnoteniu súdu. Toto pojednávanie bolo súdom prvej inštancie následne odročené\ns tým, že právny zástupca žalobcu sa vyjadrí k právnej kvalifikácii súdu a k vyjadreniu žalovaného.\nNa pojednávaní zároveň súd prvej inštancie (na čo poukazuje samotný odvolateľ v bode 27 odvolania)\nsprávne zdôraznil postup podľa § 204 CSP,\nk čomu odvolací súd zdôrazňuje, že listiny stranám známe, nimi samotnými predložené a\nnespochybnené, nie je potrebné pre splnenie predpokladov vykonania dôkazu listinou čítať či ich obsah\noboznamovať, čomu aj postup súdu prvej inštancie zodpovedá.\n86. K rozsahu, priebehu a postupu dokazovania vykonávaného pred súdom prvej inštancie odvolací súd\nzdôrazňuje, že súd prvej inštancie pri svojom postupe a vo vzťahu k rozsahu vykonaného dokazovania\nrešpektoval závery vyplývajúce z posledného rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/4/2018 zo\ndňa 17.7.2018 a v naznačenom smere vykonal a doplnil dokazovanie, potrebné pre rozhodnutie vo\nveci. Odvolací súd mal za to, že tento odvolací dôvod žalobcu nebol na mieste v tom, že nakoľko súd\nprvej inštancie si nezaobstaral, nevykonal navrhované dôkazy (odborné znalecké posudky zo spisu sp.\nzn. 9C/61/1994 - vyhodnotené súdom prvej inštancie ako neúčelné, zápisnice z porád predstavenstva\ndružstva, návrh na zistenie trhových cien obilnín, mzdové listy bývalých pracovníkov), resp. ďalšie\ndôkazy špecifikované odvolateľom na čl. 7 a 8 jeho odvolania, alebo že tieto dôkazy nevyžiadal\nod správcu konkurznej podstaty, tak neboli zistené rozhodujúce skutočnosti potrebné pre správne\nrozhodnutie vo veci. Odvolací súd mal za to, že postupom súdu prvej inštancie sa žalobcovi ako sporovej\nstrane neznemožnila realizácia jej patriacich procesných práv, ani možnosť jej aktívnej účasti na konaní,\npretože do dispozičnej právomoci súdu\nv zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP patrí rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp.\nnevykoná. Pokiaľ táto úvaha nie je zjavne nelogická a súd poskytne sporovej strane odôvodnenie, prečo\nnavrhované dôkazy nevykonal, nie je možné hovoriť\no nesprávnom procesnom postupe súdu. Odvolací súd k postupu konania a k rozsahu vykonaného\ndokazovania súdom prvej inštancie, čo namietal žalobca v odvolaní\nako skutočnosti, ktoré mali podľa neho zasiahnuť do jeho práva na spravodlivý proces, uvádza, že\nnedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva aké listinné\ndôkazy súd na pojednávaní vykonal a aké skutočnosti vyplývali z rozhodujúcich listinných dôkazov, ktoré\ndôkazy nevykonal a prečo, a akými úvahami\nsa pri svojom rozhodovaní riadil a aké závery vyslovil, preto vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil\nodvolací súd túto námietku ako nedôvodnú.\n\n87. Odvolací súd uvádza, že oprávnenie žalobcu ako sporovej strany navrhnúť dôkazy\nnie je možné zamieňať s právom súdu, ktorý rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp.\nnevykoná. Súd prvej inštancie na procesné návrhy žalobcu ako sporovej strany v rovine týkajúcej\nsa dokazovania reagoval primeraným, ako aj ústavne akceptovateľným spôsobom, pokiaľ v súlade s\nplatným Civilným sporovým poriadkom pri rešpektovaní druhu sporovej veci a s odôvodneným prístupom\nnevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom.\n88. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol rozhodujúci právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v\njeho poslednom zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 1Obo/4/2018 a právne posúdenie, že správca konkurznej\npodstaty účinne poprel celú uplatnenú pohľadávku okrem sumy\nvo výške 4 362,70 Sk, ktorú zaradil do 4. triedy, a teda popieracím prejavom došlo k popretiu pohľadávok\npod č. 1 a č. 2 v celosti, čo do dôvodu, výšky a poradia z dôvodu absencie právneho titulu pohľadávok\na pri pohľadávke č. 3 k popretiu vo výške presahujúcej\nsumu 4 184 Sk (178,70 Sk), tiež z dôvodu absencie právneho titulu a v časti 4 184 Sk\nlen čo do poradia.\n89. Súd prvej inštancie ohľadom nároku na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 2 ZP ako aj nároku\nna náhradu mzdy z neplatného prevedenia žalobcu na inú prácu podľa § 130 ZP, konštatoval neunesenie\ndôkazného bremena žalobcu. Tento nárok vymedzil žalobca až podaním\nzo dňa 26.3.2009, pričom súd uviedol, že na jeho výzvu žalobca nespresnil svoj návrh týkajúci sa určenia\nobdobia, za ktoré sa domáha náhrady mzdy podľa § 61 ZP, v akej výške a na akom skutkovom a\nprávnom základe, pričom žalobca sa odvolával len na jeho mzdové listy a mzdové listy pracovníkov\núpadcu vykonávajúcu rovnakú alebo obdobnú prácu, avšak\nbez vysvetlenia spôsobu výpočtu. Žalobca neuviedol, ktorá časť pohľadávky č. 1 predstavuje nárok\npodľa § 61 ZP, a ktorá nárok podľa § 130 ZP, čím si nesplnil dôkaznú povinnosť, a teda neuniesol\ndôkazné bremeno. Rovnako tak k nároku vo výške 46 985 Sk (pohľadávka č. 2) žalobca navrhol\nvykonanie dokazovania zápisnicami z porád predstavenstva družstva, ktoré mali poskytnúť údaje o\ndruhu, množstve odpredaných naturálnych pôžitkoch členom a zamestnancom družstva, tento dôkaz\nsúd prvej inštancie nepripustil, a tiež návrh na zistenie trhových cien obilnín za rok 1990-1996 nepripustil\nako nadbytočný, keďže bolo preukázané, že o druhu a množstvách naturálií každoročne rozhodovalo\npredstavenstvo družstva\nna svojich poradách, a teda právny nárok na vydanie naturálnych pôžitkoch pre členov družstva\nnebol. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedenými názormi súdu prvej inštancie, pričom v časti týkajúcej\nsa pohľadávky č. 1 došlo ku korekcii úvahy súdu prvej inštancie odvolacím súdom spočívajúcej\nvo vyhodnotení nároku vo vzťahu k aplikácii § 61 ods. 2 ZP a k zmene rozhodnutia, avšak vo\nzvyšku v zamietajúcej časti v záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol nelogickosť\nalebo nedostatočné vysporiadanie sa s otázkami, ktoré v konaní vznikli. Odvolací súd nezistil zjavnú\nnesprávnosť alebo nedostatočné prihliadnutie na ostatné skutkové zistenia.\n90. Odvolací súd mal za to, že odvolateľ teda v podstate vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa\nnestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom\na že súd v konečnom dôsledku vychádzal zo záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu. Nie je\nvšak možné dôvodne vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí\nv odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán, a to, že v konečnom dôsledku súd prvej\ninštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena, teda, že žalobca v spore neuspel, nie je\nmožné interpretovať ako porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.\n91. Odvolací súd uzavrel, že odvolací dôvod o zásahu do práva na spravodlivý proces, pretože podľa\nžalobcu rozsah vykonaného dokazovania, a na jeho základe prijaté skutkové závery\na následné právne posúdenie mali byť uskutočnené súdom prvej inštancie tak, že došlo\nk popretiu zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces, nebol daný.\nOdvolací súd mal za to, že predmetná odvolacia námietka predstavuje iba nespokojnosť žalobcu s tým,\nže v bol konaní neúspešný, čo však nepatrí do obsahu práva na súdnu ochranu a nemôže tak založiť\ndôvodnosť podaného odvolania.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP\n\n92. Z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP vyplýva, že odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nInou vadou konania, na ktorú odvolací súd musí prihliadnuť je procesná vada, ktorú nemožno zahrnúť do\nokruhu vád taxatívne vymenovaných v § 365 ods. 1 CSP, a takúto inú vadu konania možno považovať za\nrelevantnú len vtedy, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za inú vadu možno považovať\nnesprávne realizovanú manudukčnú povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, atď.\n93. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu\nalebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v\npriebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.\n94. Z pohľadu odvolacieho súdu sa v súvislosti s námietkou nezákonného spôsobu vykonania listinných\ndôkazov, čo malo mať podľa odvolateľa za následok, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, javí ako podstatné, že obsah listinných dôkazov nebol medzi\nsporovými stranami sporný. Keďže obsah námietky žalobcu\nsa sústreďuje na tvrdenie, že krajský súd neoboznamoval sporové strany s uvedenými dokladmi ich\nprečítaním, pričom zo zvukového záznamu má vyplývať, že predsedníčka senátu iba vymenovala určité\nlistiny uvedením ich názvu a určenia čísla listu spisu, na ktorom sa nachádzajú, treba za podstatné\npovažovať to, že žalobca priamo na pojednávaní nijaké námietky v súvislosti s čítaním listinných dôkazov\nna súde neuplatnil. Tu odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice vyplýva, že súd sa dopytoval oboch\nsporových strán, či trvajú\nna prečítaní obsahu listín, založených v súdnych spisoch sp. zn. 5C/177/90\na sp. zn. 8Cbi/6/2009. K uvedenému sa vyjadril právny zástupca žalobcu, že trvá na tom,\naby sa súd zaoberal rozsudkom 5C/177/1990, ktorý ako uviedol, mu jeho obsah bol známy, a známy\nbol aj žalovanému. Následne po predbežnom právnom posúdení súdom predstúpil právny zástupca\nžalobcu s námietkou, že nedostal vyjadrenie žalovaného a žiada o poskytnutie lehoty na vyjadrenie k\nnemu a k predbežnému právnemu posúdeniu súdom. Súd prvej inštancie preto pojednávanie odročil\nna neurčito s tým, že právny zástupca žalobcu sa vyjadrí k právnej kvalifikácii súdu a k vyjadreniu\nžalovaného. Odvolací súd má teda za to, že k dokazovaniu sporové strany, či ich právni zástupcovia\nprítomní na pojednávaní, nemali žiadne námietky. Podľa odvolacieho súdu vykonal súd prvej inštancie\nvo veci dokazovanie listinami riadne, v súlade s § 204 CSP, pretože dôkaz listinami bol súdom prvej\ninštancie vykonaný postupom, ktorý uvedené ustanovenie umožňuje a bol vykonaný na pojednávaní, a\nteda vzhľadom na uvedené žalobca so spôsobom vykonania dôkazov zo strany súdu súhlasil a na jeho\nstrane nebolo zistené žiadne ukrátenie na jeho procesných právach.\n95. Odvolací súd preto uzatvára, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil\nani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď\nsa nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie listinnými\ndôkazmi.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP\n96. Žalobca v odvolaní vyslovil nesúhlas s nevykonaním dôkazov ním navrhnutých v rámci konania na\nsúde prvej inštancie, čím mal byť naplnený odvolací dôvod podľa § 365\npísm. e) CSP. Žalobca namietal nevykonanie dôkazov, resp. to, že súd prvej inštancie\nsi sám nezaobstaral dôkazy vo vzťahu k pohľadávke č. 2 týkajúcej sa nároku na náhradu škody za\nneposkytnuté naturálne pôžitky od roku 1990 do 1994, ako aj k pohľadávke č. 1, týkajúcej sa nároku na\nnáhradu mzdy podľa § 61 ods. 2 ZP a nároku na náhradu mzdy z neplatného prevedenia žalobcu na\ninú prácu podľa § 130 ZP, dôkazov - odborných znaleckých posudkov, zápisníc z porád predstavenstva\natď. Mal za to, že ním navrhnuté dôkazy boli zásadného významu a dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie\ndôkazy nevykonal, bol nenáležitý.\n97. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f)\nCSP možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné\nusudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel.\nPodstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v tom, že bol nesprávne vytvorený skutkový základ\nrozhodnutia, ktorá nesprávnosť je spôsobená chybným vyhodnotením vykonaných dôkazov. K\n\nnesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením\ndôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Za skutkové zistenia,\nktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,\nsa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z\nustanovenia § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania\nnajavo, vrátane toho, čo uviedli strany.\n98. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,\nak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,\nalebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli\nvykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov\na poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,\nzákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti\nje logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak\nnie je možné súdu v tomto smere vytknúť pochybenie, nie je možné\nani polemizovať s jeho skutkovými závermi.\n99. Odvolací súd k namietaným nedostatkom vykonaného dokazovania vo vzťahu k potvrdzujúcim\nvýrokom ako aj pri zohľadnení charakteru incidenčnej žaloby uvádza,\nže žalobca ako dominus litis sám musí zvážiť, aké dôkazy navrhne alebo predloží\nna podporu svojich tvrdení, a pokiaľ zostane pasívny, je už len na žalovanom do akej miery vyvinie\ndôkaznú aktivitu sám. Napokon je úlohou súdu vykonané dôkazy a tvrdenia strán zhodnotiť, čo sa aj v\ntomto konaní v stalo. Zároveň odvolací súd uvádza, že s námietkou týkajúcou sa postupu a spôsobu pri\nvykonávaní dokazovania súdom prvej inštancie\nako aj dôkazmi uplatnenými žalobcom, sa vysporiadal v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto\nrozsudku, nakoľko mal za to, že obsahovo zhodne bola uplatnená\naj pri odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou a zároveň zodpovednosťou súdu je\ndôsledne zvážiť návrhy strán na vykonanie dokazovania a určiť, ktoré z nich vykoná. Pokiaľ návrhy strán\nna vykonanie dokazovania sú neúčelné, nehospodárne, vzhľadom na to, že ich vykonanie a skutkové\nzistenia z nich vyplývajúce nemôžu zmeniť v konaní už nesporné skutočnosti, prípadne z nich majú\nvyplývať skutkové zistenia, ktoré ani nie sú podstatné\npre rozhodnutie veci, nie je nesprávnym procesným postupom súdu, ak takéto dôkazy nevykoná. Takéto\nnávrhy na vykonanie dôkazov teda nie sú ani dôvodom pre úspešné uplatnenie odvolacieho dôvodu\npodľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolací súd tu konštatuje, že v tejto časti sa v konečnom dôsledku\nprejavil čiastočný úspech žalobcu, keď tento postup odvolací súd prehodnotil a dospel k záveru o potrebe\nv časti zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP\n100. Žalobca tiež namietal, že sú v konaní prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené, a zistený skutkový stav preto neobstojí.\nZa tieto prostriedky považoval skutočnosti, argumenty a dôkazy obsiahnuté v jeho vyjadreniach zo dňa\n3.3.2020 a 25.5.2022, v dôsledku uvedenia ktorých mala nastať nová dôkazná situácia. Preto mal za to,\nže vzhľadom na nové skutočnosti a okolnosti, ktoré\npred tým neboli predmetom skúmania súdu, tak zotrvanie na všetkých záveroch rozhodnutia\nodvolacieho súdu sp. zn. 1Obo/4/2018 z 17.7.2018 nie je podľa odvolateľa možné, keďže súd prvej\ninštancie nedôvodne nepreskúmal tieto nové súvislosti a nevykonal dokazovanie navrhnutými listinnými\ndôkaznými prostriedkami (neurčitosť uznávacieho a popieracieho prejavu správcu špecifikované v\nbodoch 46 a 47 odvolania spolu s doplnením argumentácie vo vyjadrení z 25.5.2022 týkajúcej sa\nneurčitosti, neplatnosti a neúčinnosti uznávacieho a popieracieho prejavu správcu - body 50 a 51\nodvolania).\n101. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP je treba tiež uviesť,\nže nepredstavuje reálnu vadu rozhodnutia v zmysle chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní\nskutkového stavu a je daný len vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, nemôže obstáť\nsúdom zistený skutkový stav. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti\ns ustanovením § 366 písm. d) CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené\n\nv konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny\nnemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nIde najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu prvej\ninštancie. Pokiaľ ich sporová strana v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnila, nejde o nové\nprostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku v odvolacom konaní a sporová strana môže v\ntejto otázke uplatniť ostatné odvolacie dôvody. Pokiaľ ich sporová strana\nv konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnila, musí ísť o také prostriedky procesnej obrany alebo\nprocesného útoku, ktoré je v odvolacom konaní možné uplatniť v súlade s § 366\npísm. d) CSP.\n102. Z tvrdení žalobcu uvedených v odvolaní nevyplýva, že by išlo o dôkazy alebo skutočnosti, ktoré by\nžalobca neuplatnil už v konaní skôr. Zároveň odvolací súd\nvo svojom poslednom kasačnom rozhodnutí jednoznačne uviedol (bod 38 a 39 jeho odôvodnenia), že\n„z obsahu popieracieho prejavu a uplatnenej pohľadávky\nv preskúmavanom konaní je zjavné, že vo vzťahu k pohľadávke vo výške 4.362,70 Sk\nje predmetom konania jej zaradenie v IV. triede (pričom však z obsahu výzvy na č. l. spisu 96 vyplýva,\nže správca uznal na prieskumnom pojednávaní len sumu vo výške 4.184,- Sk, hoci vo všetkých svojich\npodaniach uznáva sumu 4.362,70 Sk). Vo zvyšku vo výške 576.893,04 Sk je predmetom konania určenie\npravosti a výšky pohľadávky, keďže túto správca poprel ako celok. Uvedený dôvod popretia z dôvodu\nže „suma je v rozpore\ns opravným uznesením 6C 13/92“ je potrebné vykladať tak, že ide o popretie existencie pohľadávky ako\ntakej, keďže jej nezodpovedá výrok doloženého právoplatného rozhodnutia v konaní a iné rozhodnutie\npredložené nebolo, a ani iné právoplatné rozhodnutia vo veci uplatnených pohľadávok vydané neboli.\n(38) Keďže správca poprel existenciu uplatnenej pohľadávky ako takej v celej uvedenej výške, z obsahu\nžalobného návrhu vyplýva, že žalobca si túto uplatňuje v incidenčnom konaní ako pohľadávku, ktorej\npravosť žiada určiť vo výške 576.893,04 Sk so zaradením v I. triede uspokojovania veriteľov a vo výške\nčo do zvyšku žiada určiť poradie v I. triede.“(39).\n103. Z podaní žalobcu zo dňa 3.3.2020 (č.l. 533) ako aj zo dňa 25.5.2022\n(označeného ako žiadosť o odročenie pojednávania - č.l. 625) vyplýva, že navrhoval vykonanie dôkazov,\nresp. opätovne poukazoval a namietal skutočnosti, s ktorými sa už súd prvej inštancie v odôvodení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal. Odvolací súd zároveň uvádza, že koncepcia odvolacieho konania v\ncivilnom spore vychádza z neúplného apelačného systému, a teda právo odvolateľa použiť v odvolacom\nkonaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred\nsúdom prvej inštancie,\nje obmedzené. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho\nnepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky\nprocesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza\naž v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom\nžiadne takéto dôkazy nepredložil a ani netvrdil, že prostriedky procesného útoku resp. procesnej obrany\nspočívajúce v nových skutkových tvrdeniach a v nových dôkazoch z nejakých dôvodov nemohol použiť\nv konaní pred súdom prvej inštancie.\nOdvolací súd preto vychádzal len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní\npred súdom prvej inštancie. Žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval\nna argumentáciu týkajúcu sa neurčitosti popieracieho a uznávacieho prejavu správcu konkurznej\npodstaty a túto zopakoval aj v odvolaní. S týmito skutočnosťami sa avšak\nuž náležite súdy vysporiadali a dali žalobcovi odpoveď k uvedenej argumentácii.\nVzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1\npísm. g) CSP naplnený nie je.\nOdvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP\n104. Odvolací dôvod tvrdený odvolateľom podľa § 365 písm. h) CSP, sa týkal nesprávneho právneho\nposúdenia veci, pričom z obsahu podaného odvolania mal odvolací súd za to,\nže uvedený dôvod sa mal týkať nesprávneho posúdenia žiadosti správcu konkurznej podstaty o\nmoderáciu. Poukazoval na to, že nebol dôvod na využitie moderačného práva incidenčného súdu,\nnakoľko správca konkurznej podstaty úpadcu neuviedol na prieskumnom pojednávaní, že úpadca resp.\njeho právny zástupca v prerušenom konaní sp. zn. 5C/177/1990 navrhol Okresnému súdu Dunajská\n\nStreda nepriznať žalobcovi náhradu mzdy nad 6 mesiacov a správca na prieskumnom pojednávaní dňa\n1.10.1999 neuviedol ani zdôvodnenie takejto žiadosti.\n105. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom\nposúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený\nskutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n106. Odvolací súd však konštatuje, že závery súdu prvej inštancie boli v súlade so zákonom\na plne rešpektujúce predošlé zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci. Súčasne\nodvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal požiadavkou zamestnávateľa\n(žalovaného), týkajúcej sa zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy presahujúceho 6 mesiacov (§\n61 ods. 2 ZP), tu súd prvej inštancie správne konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu,\nuvádzajúc, že správca nenavrhoval možnosť využitia moderačného práva a nepriznanie akýchkoľvek\nnárokov žalobcu presahujúcich\n6 mesiacov na prieskumnom pojednávaní vzhľadom na to, že tak ani nemohol urobiť, keďže žalobca\nsvoj nárok pod pohľadávkou č. 1 nešpecifikoval. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie sa v\ncelom rozsahu stotožňuje, neopakuje ich a na ne odkazuje.\nPo vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd teda uvádza, že k tejto situácii (nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu) v predmetnej sporovej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový stav súdom prvej\ninštancie boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsúdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované. Vzhľadom na uvedené preto nepovažoval\nuvedenú námietku žalobcu za relevantnú a odvolací dôvod nebol naplnený.\nTrovy\n107. Žalobca si uplatnil nárok na určenie pravosti pohľadávok v sume celkovo 19 288,22 eur a ich\nzaradenie v prvej triede. Úspešný bol len čo do určenia dôvodnosti v časti pohľadávky vo výške 756,44\neur. Jeho úspech tak činí po zaokrúhlení 4 % v pomere k jeho neúspechu\n96 % - čo súčasne predstavuje čistý úspech protistrany.\n108. Odvolací súd postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP a porovnal navzájom pomer časti konania, za\nktorej trovy zodpovedá strana na zásade úspechu. Pri rozhodovaní o nároku\nna náhradu trov prvoinštančného a (predchádajúceho) odvolacieho konania súd vychádzal\nz toho, že žalovaný mal vo výsledku v doterajšom konaní o spore pomerný úspech vo výške 92 % (čistý\núspech žalovaného 96 % mínus úspech žalobcu 4 %). V tomto rozsahu preto odvolací súd žalovanému,\nako prevažne úspešnému, priznal náhradu trov v rozsahu 92 %. Tento rozsah náhrady sa týka konania\nako celku, a preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozhodnutí,\nktorým konanie končí postupom podľa\n§ 261 ods. 1 CSP, v rozsahu 92 %.\n109. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa\n(§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\n\nalebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné(423 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie\nje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané\nna príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, dovolateľom je právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu\nkoná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej\nstrany, podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na\nochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisovo rovnakom zaobchádzaní\na o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť\ntak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo\npred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať\nlen do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov\nna preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}