{"guid": "e14ae530-7788-4b3b-a8f6-f5fa29548615:4fd0d48e-5253-46ca-8085-b2b3e0ec4e8b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1003899566.4", "spisova_znacka": "3Obo/3/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/3/2024 z 21. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2024, sp. zn. 3Obo/3/2024, ECLI:SK:NSSR:2024:1003899566.4", "identifikacne_cislo": "1003899566", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Sedlačková", "sudca_id": 356, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-andrea-sedlackova-356", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 131/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:99e6ef83-9317-44a0-90cf-93d32de42abd", "datum": "2025-03-25", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 391 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. e) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. f) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-394.odsek-2", "nazov": "§ 394 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-394.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-394"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-397", "nazov": "§ 397 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-397", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-397"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133.odsek-2", "nazov": "§ 133 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-133.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "nazov": "§ 457 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-457", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-457"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-1", "nazov": "§ 553 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-2", "nazov": "§ 553 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-553.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-553"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-214", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-394", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-397", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-133", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-457", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-553"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4fd0d48e-5253-46ca-8085-b2b3e0ec4e8b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1003899566.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1003899566.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1003899566.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obo/3/2024\n1003899566\n21. 11. 2024\nJUDr. Andrea Sedlačková\nECLI:SK:NSSR:2024:1003899566.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Moniky Školníkovej v spore žalobcu: JUDr. Milan Šulva,\nHlučínska 1, 831 03 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Považské mlyny a cestovinárne,\nspol. s r.o., Hurbanova č. 3353, 921 35 Piešťany, IČO: 17 333 130, zastúpeného AS Legal s.r.o.,\nHlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.;\nskrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému advokátska\nkancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, za účasti\nintervenientov na strane žalovaného: 1/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, P.O.\nBOX 82, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151 742, 2/ MH Manažment, a.s., Turbínová 3, 831 04 Bratislava\n- mestská časť Nové Mesto, IČO: 50 088 033, 3/ Slovenská konsolidačná, a.s., Cinrotínska 21, 814 99\nBratislava, IČO: 35 776 005, spoločne zastúpených advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského\n2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 4 683 701,98 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti\nmedzitýmnemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Cbi/61/2003-2428 zo dňa 30. novembra\n2023 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky medzitýmny rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n12Cbi/61/2003-2428 zo dňa 30. novembra 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvej inštancie napadnutým medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že\nzáklad žalobného návrhu je opodstatnený.\n2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 3. októbra 2003 domáha proti žalovanému\nzaplatenia sumy 4 683 701,98 eura (141 101 206 Sk) s 18%-tným úrokom\nz omeškania od 5. októbra 1999 do zaplatenia, ako rozdielu medzi hodnotou majetku úpadcu, ktorý\nbol predmetom zabezpečenia na základe troch zmlúv o zabezpečovacom prevode práva č. 990801,\nč. 990802 a č. 990803 a medzi výškou úverových záväzkov úpadcu na základe dvoch zmlúv o úvere\nč. 5/96 a č. 4/98. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznáva a v rámci procesnej obrany, okrem\niného rozporuje žalobcom tvrdenú hodnotu majetku zabezpečujúceho pohľadávky a zároveň premlčanie\nžalobného nároku.\n3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania po skutkovej stránke ustálil, že Krajský\nsúd v Bratislave uznesením č. k. 4K/262/1999-20 zo dňa 5. októbra 1999 vyhlásil konkurz na majetok\ndlžníka Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r.o. a správcom konkurznej podstaty je toho času JUDr.\nMilan Šulva. Medzi žalovaným, ako veriteľom a úpadcom, ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva\nč. 5/96 zo dňa 1. augusta 1996 v znení dodatkov č. 1 a č. 2 na základe, ktorej banka poskytla klientovi\núver v sume 79 348 500 Sk (2 633 887,67 eura) a zmluva o úvere č. 4/98 zo dňa 30. decembra 1998\nv znení dodatkov č. 1 - č. 4, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške 195 560 500\n\nSk (6 491 419,37 eura). Pohľadávky žalovaného zo zmlúv o úvere boli voči úpadcovi zabezpečené\nzmluvou o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnému majetku č. 990801 zo dňa 25. augusta 1999\nv znení dodatku č. 1 zo dňa 27. augusta 1999 (ďalej aj „zmluva č. 990801\"), zmluvou o zabezpečovacom\nprevode práva k nehnuteľnému majetku č. 990802 zo dňa 25. augusta 1999 (ďalej aj „zmluva č.\n990802\") a zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnému majetku č. 990803 zo dňa 25.\naugusta 1999 v znení dodatku č. 1 zo dňa 27. augusta 1999 (ďalej aj „zmluva č. 990803\"). Poskytnutie\nzabezpečenia sa pri nehnuteľnostiach realizovalo tak, že žalobca žalovanému dočasne a podmienene\npreviedol vlastnícke právo, ktoré bolo zavkladované príslušnou správou katastra dňa 31. augusta 1999\n(pre k. ú. I.) a 8. septembra 1999 (pre k. ú. L.). Vzhľadom na neplnenie záväzkov dlžníkom riadne a včas\nžalovaný listom zo dňa 9. septembra 1999 adresovaným úpadcovi vyhlásil splatnosť všetkých záväzkov\nzo zmlúv o úvere č. 5/96 a č. 4/98, vyzval na ich vyrovnanie obratom s upozornením, že po márnom\nuplynutí desaťdňovej lehoty bude majetok podľa zmlúv o zabezpečovacom prevode práva definitívne\nprevedený do majetku veriteľa. S prihliadnutím na nesplnenie záväzkov dlžníka v dodatočnej lehote\npristúpil žalovaný k uspokojeniu úverovej pohľadávky prostredníctvom realizácie zabezpečovacieho\nprevodu práv. Listom zo dňa 21. septembra 1999 žalovaný požiadal Okresný úrad v Trnave, aby\nv zmysle zmluvy č. 990801 zrealizoval zabezpečovaciu podmienku a nehnuteľný majetok previedol\ndefinitívne do vlastníctva žalovaného. Listom zo dňa 21. septembra 1999 žalovaný požiadal Okresný\núrad v Piešťanoch, aby v zmysle zmluvy č. 990802 zrealizoval zabezpečovaciu podmienku a nehnuteľný\nmajetok previedol do definitívneho vlastníctva žalovaného. Listom zo dňa 30. septembra 1999 žalovaný\noznámil úpadcovi, že dňa 4. októbra 1999 pristúpi podľa zmlúv č. 990801, č. 990802 a č. 990803 k\nfyzickému prevzatiu majetku. Následne upomienkou zo dňa 31. mája 2000 úpadca oznámil žalovanému,\nže voči nemu eviduje pohľadávku vo výške 146 949 510 Sk a žiadal jej úhradu do 14-tich dní. Žalobca\nv konaní tvrdil, že na základe uvedených úkonov žalovaný získal majetok v hodnote 371 298 010 Sk\n(12 324 836,02 eura) za pohľadávku v hodnote 230 196 804,96 Sk (7 641 134,06 eura). Pri výpočte\nžalovanej sumy žalobca vychádzal z rozdielu hodnoty majetku žalobcu poskytnutého k zabezpečeniu\núverov stanovenej na základe znaleckých posudkov vypracovaných Realitnou spoločnosťou VÚB, spol.\ns r.o. č. 86-725/99, č. 88-727/99, č. 83-722/99, č. 85-724/99, č. 84-723/99 a hodnoty nesplateného úveru\nz úverových zmlúv č. 5/96 a č. 4/98 vyplývajúcej z notárskych zápisníc N 161/99, NZ 104/99 zo dňa\n11. augusta 1999 a z notárskej zápisnice N 178/99, NZ 113/99 zo dňa 25. augusta 1999 vyhotovených\nnotárom JUDr. Miroslavom Gregorom so sídlom v Chtelnici.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné uzavretie zmlúv o úvere a zmlúv o\nzabezpečovacom prevode práva ani skutočnosť, že dlžník neplnil svoje záväzky zo zmlúv o úvere\nriadne a včas a veriteľ pristúpil k uspokojeniu svojej úverovej pohľadávky prostredníctvom realizácie\nzabezpečovacieho prevodu práv. Sporným bol samotný nárok žalobcu, ako aj jeho výška a vzhľadom\nna žalovaným vznesenú námietku premlčania i včasnosť podania žaloby.\n5. Súd prvej inštancie právne posudzoval spor podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ochrana\nvlastníckeho práva), § 1 ods. 1, ods. 2, § 387 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1, § 394 ods. 2, § 397 Obchodného\nzákonníka, § 34, § 39, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá, § 133 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a\n§ 553 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv o zabezpečovacom\nprevode práva, § 214 ods. 1, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP\").\nOsobitne súd prvej inštancie citoval ustanovenie čl. V bod 5.1 zmlúv č. 990801, č. 990802 a č. 990803.\n6. Žalobca až v priebehu konania právne kvalifikoval svoj nárok, ako nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na zásadu iura novit curia, v zmysle ktorej\nje právna kvalifikácia vecou súdu. Ako prejudiciálnu otázku súd prvej inštancie riešil otázku platnosti,\nresp. neplatnosti zmlúv o zabezpečovacom prevode práva a pri tomto posudzovaní vychádzal zo zmyslu\na účelu ustanovenia § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných\nzmlúv, t.j. k 25. augustu 1999, ako aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. 1Cdo/48/2010 zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 1Cdo/58/2008 zo dňa 25. júna 2009,\nsp. zn. 3Cdo/446/2012 zo dňa 20. marca 2014, sp. zn. 8Sžo/29/2007 zo dňa 10. januára 2008, sp.\nzn. 8Sžo/30/2007 zo dňa 10. januára 2008, sp. zn. 10Sžr/11/2010 zo dňa 16. marca 2011, sp. zn.\n1MCdo/9/2011 zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. 2MCdo/2/2006, sp. zn. 3Cdo/180/2019 zo dňa 16. decembra\n2020, sp. zn. 2Cdo/88/2020 zo dňa 31. mája 2021). Konštatoval, že až do novely Občianskeho zákonníka\nzákonom č. 568/2007 Z. z. bola úprava zabezpečovacieho prevodu práva veľmi stručná a citovanou\nnovelou bolo s účinnosťou od 1. januára 2008 nielen zmenené ustanovenie § 553, ale úprava bola\naj doplnená o nové ustanovenia (§ 553a - § 553e). V prejednávanej veci je však potrebné aplikovať\n\n§ 553 Občianskeho zákonníka v jeho pôvodnom znení, keďže predmetné zmluvy o zabezpečovacom\nprevode práva boli uzatvorené dňa 25. augusta 1999 a výklad tohto zákonného ustanovenia je treba\nurobiť so zreteľom na jeho zmysel a účel. Pre zabezpečovací inštitút je charakteristická akcesorita a\nsubsidiarita, sleduje osud zabezpečenej pohľadávky a jeho uhradzovací mechanizmus prichádza do\núvahy až vtedy, ak sa zabezpečená pohľadávka riadne a včas nesplní. Súd prvej inštancie osobitne\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/48/2010 zo dňa 29. februára\n2012 s tým, že z rovnakých východísk vychádzajú aj závery ostatných vyššie citovaných rozhodnutí\nnajvyššieho súdu. So zreteľom na obsah dojednania v čl. V bod 5.1 zmlúv č. 990801, č. 990802 a\nč. 990803 súd prvej inštancie dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmlúv v celom rozsahu, ktoré\nneurčujú, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi\nriadne a včas neuhradí (dohodu riešiacu tzv. uhradzovaciu funkciu tohto inštitútu) a zároveň tieto\nzmluvy v čl. V bod 5.1 obsahujú dojednanie obdobné, tzv. prepadnému zálohu, ktoré je v rozpore s\n§ 553 Občianskeho zákonníka, a v zmysle ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou\nzabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho (alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu)\nstane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie uvedený záver korešponduje s právnym názorom vyjadreným v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/48/2010 zo dňa 29. februára 2012. V súlade so\nzávermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/446/2012 zo dňa 20. marca\n2014 naviac, dojednanie v čl. V bod 5.1 zmlúv o zabezpečovacom prevode práva svojím účelom a\nobsahom obchádza zákon, pretože umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti\nbez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa\nstane nepodmieneným, a teda je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.\n7. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmlúv č. 990801, č. 990802 a č. 990803 sa majetkový prospech\nzískaný plnením z týchto neplatných zmlúv považuje za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451\nObčianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie ďalej s poukazom na § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho\nzákonníka prezentoval záver, že žalobca plnil žalovanému viac, ako bol jeho záväzok z úverových\nzmlúv, preto na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, za ktoré je v zmysle žaloby\npotrebné považovať rozdiel hodnoty majetku žalobcu poskytnutého k zabezpečeniu úverov a hodnoty\nnesplateného úveru z úverových zmlúv.\n8. K uplatnenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že podľa tvrdenia žalovaného je\nplnením na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode práva poskytnutie zabezpečenia pohľadávok\nveriteľa (žalovaného) voči dlžníkovi (úpadcovi), resp. vznik tohto zabezpečenia, a nie prevod do\ndefinitívneho, alebo trvalého vlastníctva, ako to uvádza žalobca. Žalovaný mal za to, že ak by zmluvy\no zabezpečovacom prevode práva boli neplatné, premlčanie by začalo plynúť podľa § 394 ods. 2\nObchodného zákonníka už v čase poskytnutia tohto plnenia. V prípade zmluvy č. 990803, ktorá sa týka\nhnuteľných vecí, a pri ktorej nie je potrebný vklad do osobitnej evidencie, začala podľa žalovaného\npremlčacia doba plynúť dňa 25. augusta 1999 (deň uzavretia zmluvy) a v súlade s § 122 ods. 2\nObčianskeho zákonníka uplynula dňa 25. augusta 2003; v prípade zmluvy č. 990802 začala premlčacia\ndoba plynúť dňa 31. augusta 1999 (deň vkladu zabezpečovacieho vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností) a uplynula dňa 31. augusta 2003; v prípade zmluvy č. 990801 začala premlčacia\ndoba plynúť dňa 8. septembra 1999 (deň vkladu zabezpečovacieho vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností) a uplynula dňa 8. septembra 2003.\n9. Súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. Vzťah medzi žalobcom\na žalovaným s poukazom na § 261 Obchodného zákonníka vyhodnotil ako obchodnoprávny s tým,\nže vzhľadom na absenciu právnej úpravy bezdôvodného obohatenia v Obchodnom zákonníku sa v\nzmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka subsidiárne použije právna úprava obsiahnutá v Občianskom\nzákonníku, avšak premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa bude spravovať právnou\núpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku. Tento právny názor vyplýva z ustanovení Obchodného\nzákonníka a je súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov (ZSR R 34/2002). V súvislosti s\nmomentom začatia plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia sa súd prvej\ninštancie stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodujúcimi sú dátumy 4. októbra 1999, 5. októbra 1999\na 2. novembra 1999. Poskytnutie zabezpečenia sa realizovalo tak, že žalobca žalovanému dočasne\na podmienene previedol vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku, pričom k jeho zavkladovaniu v\nprospech žalovaného došlo na správe katastra I. dňa 31. augusta 1999 a na správe katastra L. dňa 8.\nseptembra 1999. Týmto bolo podľa súdu prvej inštancie realizované zabezpečenie úveru pre prípad, že\n\nby žalobca ako dlžník úver nesplácal. Z dôvodu, že žalobca riadne úver nesplácal, žalovaný pristúpil\nk výkonu zabezpečovacieho prevodu práva v zmluve predpokladaným spôsobom, t.j. ponechaním si\nmajetku žalobcu. Žalovaný realizoval uspokojenie svojej pohľadávky tak, že adresoval na príslušné\nsprávy katastra žiadosť, aby natrvalo previedli vlastnícke právo zo žalobcu na žalovaného. Príslušné\nsprávy katastra vykonali zápis trvalého vlastníckeho práva žalovaného záznamom, ktorý bol vykonaný\ndňa 5. októbra 1999 (Okresný úrad Piešťany) a dňa 2. novembra 1999 (Okresný úrad Trnava).\nK hnuteľným veciam žalovaný realizoval výkon zabezpečovacieho prevodu práva podľa súdu prvej\ninštancie tak, že tieto protokolárne prevzal od žalobcu dňa 4. októbra 1999. Podľa názoru súdu prvej\ninštancie k samotnému plneniu podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmysle neplatných zmlúv o\nzabezpečovacom prevode práva mohlo dôjsť až na základe uskutočnenia prevodu trvalého vlastníctva\nnehnuteľností záznamami dňa 5. októbra 1999 a dňa 2. novembra 1999 a v prípade hnuteľných vecí\nich protokolárnym prevzatím dňa 4. októbra 1999. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii žalobcu,\nže samotná zmluva o zabezpečovacom prevode práva bez ďalšieho nie je nadobúdacím titulom a\ntieto právne úkony slúžili k zabezpečeniu záväzku. Súd prvej inštancie mal za to, že začatie plynutia\npremlčacej doby nemožno odvodzovať od zavkladovania zmlúv o zabezpečovacom prevode práva do\nkatastra nehnuteľností, nakoľko v tom čase ešte pohľadávka žalovaného z úverových zmlúv nebola\nsplatná, a ak by žalobca podal žalobu v deň nasledujúci po žalovaným označených dátumoch 31.\naugusta 1999 a 8. septembra 1999, bola by žaloba zamietnutá pre predčasnosť. Keďže žaloba bola\nsúdu doručená dňa 3. októbra 2003 súd prvej inštancie konštatoval včasnosť jej podania v rámci plynutia\nštvorročnej premlčacej doby a žalovaným vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú.\n10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu, že na základe ním predložených listinných\ndôkazov a znaleckých posudkov je bezpečne ustálený skutkový stav ohľadom hodnoty nehnuteľných a\nhnuteľných vecí. V danom prípade boli stranami sporu predložené viaceré znalecké posudky, ktorých\nzávery boli v podstatne rozdielnej výške. Podľa súdu prvej inštancie bude potrebné vo vzťahu k výške\nžalobcovho nároku vykonať ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovaným a intervenientami na strane\nžalovaného, a preto s prihliadnutím na charakter sporu, priebeh a výsledky doposiaľ vykonaného\ndokazovania mal za to, že vyriešenie opodstatnenosti základu nároku žalobcu je v súlade so zásadou\nrýchlosti a hospodárnosti konania.\n11. Proti medzitýmnemu rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa\n§ 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP, ktoré v posledný deň lehoty na podanie odvolania doplnil\npodaním zo dňa 10. januára 2024 (medzitýmny rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaného\ndoručený dňa 26. decembra 2023), ktorým modifikoval odvolací návrh a domáhal sa buď zrušenia\nnapadnutého medzitýmneho rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo\nzmeny napadnutého medzitýmneho rozsudku tak, že základ žalobného návrhu nie je opodstatnený, je\nv plnom rozsahu premlčaný a žaloba sa zamieta.\n12. Po opise skutkového stavu a zhrnutí záverov súdu prvej inštancie žalovaný v súvislosti s odvolacím\ndôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré sa prejavilo\nv nesprávnom vyhodnotení námietky premlčania ako nedôvodnej. Poukázal na § 1 ods. 1, § 4 ods.\n3, § 5 ods. 2, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych\na iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) s tým, že zo zákonnej definície záznamu podľa\nkatastrálneho zákona a podľa odborných názorov v komentároch ku katastrálnemu zákonu vyplýva, že\nzáznam nemá konštitutívny účinok a na jeho základe nevznikajú, nemenia sa a nezanikajú akékoľvek\npráva k nehnuteľnostiam. Vykonaním zápisu definitívneho nepodmieneného vlastníctva záznamom,\ndošlo zo strany katastrálnych úradov iba k zaevidovaniu právne relevantnej zmeny v právnych vzťahoch,\nku ktorej došlo skôr, nie v deň vykonania záznamov. Aby bolo možné zistiť dátumy, v ktorých nastali\nmomenty, ktoré sú podstatné pre začiatok plynutia premlčacej doby, je potrebné posúdiť všetky okolnosti,\nktoré smerovali k definitívnemu nepodmienenému nadobudnutiu vlastníctva žalovaného k dotknutým\nnehnuteľnostiam. Keďže § 553 Občianskeho zákonníka v danom čase neobsahoval podrobnosti o\ntom, kedy, a ako nastávajú účinky realizácie uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu a\nzároveň v danom čase neexistovala doktrína zákazu prepadného zálohu (resp. nebola zo strany súdov\nuplatňovaná) a katastrálne úrady vykonali zápis definitívneho nepodmieneného vlastníctva žalovaného\nk dotknutým nehnuteľnostiam evidenčným deklaratórnym úkonom (záznamom), žalovaný má za to, že\ndôležitými dátumami sú len 20. septembra 1999, kedy bolo zrejmé, že zabezpečované pohľadávky\nneboli uhradené a 21. septembra 1999, kedy žalovaný odoslal listy, ktorými požiadal oba katastrálne\núrady, aby zapísali definitívny nepodmienený prevod vlastníctva. Súd prvej inštancie, teda podľa\n\nžalovaného mal skúmať moment, kedy došlo ku skutočnej realizácii zabezpečenia zo strany žalovaného,\na neobmedziť sa len na moment, kedy došlo k evidenčným úkonom katastra, resp. k protokolárnemu\nprevzatiu v prípade hnuteľných vecí. Vo vzťahu k hnuteľným veciam žalovaný tiež uviedol, že ani výzva\nna zaplatenie, ani zmluva č. 990803 nehovoria o tom, že k prevodu tohto majetku je potrebné jeho\nprevzatie a podľa názoru žalovaného tento prevod nastáva v momente splnenia podmienky spočívajúcej\nv neuhradení zabezpečovanej pohľadávky, a preto je rozhodujúcim dátumom 20. septembra 1999, t.j.\ndeň bezprostredne nasledujúci po márnom uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie. Zároveň poukázal\nna záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti všetkých zmlúv o zabezpečovacom prevode\npráva a v nadväznosti na to na § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka s tým, že je zrejmé, že v\nprípade všetkých zmlúv o zabezpečovacom prevode práva bolo plnením poskytnutie zabezpečenia, a\nto samotný zabezpečovací prevod práva, ktorý nastal vkladom do katastra dňa 31. augusta 1999 v\nprípade nehnuteľného majetku a dňa 27. augusta 1999 v prípade hnuteľných vecí. Ak má byť teda na\nuplatnenie nárokov žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikovaný § 394 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, k čomu v medzitýmnom rozsudku dospel aj súd prvej inštancie, potom musia premlčacie\ndoby plynúť od momentu poskytnutia plnenia v podobe zabezpečenia. Samotný súd prvej inštancie v\nmedzitýmnom rozsudku dospel k záveru, že zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemôžu byť\ntitulom pre definitívny, neobmedzený a nepodmienený prevod vlastníckeho práva, pretože ich účelom je\nposkytnutie zabezpečenia. Premlčacie doby by teda mali začať plynúť už dňa 28. augusta 1999 v prípade\nhnuteľných vecí a dňa 1. septembra 1999 v prípade nehnuteľností. Tento záver je podľa žalovaného\nkonzistentný aj so súdom prvej inštancie citovanou judikatúrou. Premlčacia doba uplynula najneskôr\ndňa 22. septembra 2003, pričom žalobca podal žalobu dňa 3. októbra 2003, t.j. najmenej 11 dní po jej\nuplynutí.\n13. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný namietal\nnesprávnosť záverov súdu prvej inštancie, podľa ktorých z listov žalovaného zo dňa 21. septembra\n1999 adresovaných katastrálnym úradom má vyplývať, že žalovaný sa nepovažoval za vlastníka\nnehnuteľného majetku a z platobného výmeru zo dňa 21. decembra 1999, z vyjadrenia Okresného úradu\nTrnava zo dňa 20. augusta 2015 a z vyjadrenia Okresného úradu Piešťany zo dňa 7. septembra 2015 má\nvyplývať, že k definitívnemu prevodu nehnuteľného majetku došlo až záznamami Z 1496/99 a Z 2832/99.\nObsah daných listín je podľa žalovaného irelevantný vo vzťahu k právnym účinkom, ktoré nastávajú\nna základe zákona, a nie na základe pocitov a úvah účastníkov právnych vzťahov. Za nesprávne\nžalovaný považoval aj vyhodnotenie celej postupnosti krokov, úkonov a skutočností, ktoré boli stranami\nvykonané a nastali v období uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva do márneho uplynutia\nlehoty na dodatočné splnenie zabezpečovaných pohľadávok. Je zrejmé, že podstatnou okolnosťou pre\nzmenu obmedzeného podmieneného vlastníctva na nepodmienené, neobmedzené a definitívne je v\nprípade nehnuteľností úkon, ktorým žalovaný vykonal zabezpečovacie právo (listy žalovaného zo dňa\n21. septembra 1999 adresované Okresnému úradu Trnava a Okresnému úradu Piešťany) a v prípade\nhnuteľného majetku je podstatnou okolnosť spočívajúca v márnom uplynutí lehoty na dodatočné plnenie\n(20. septembra 1999). Súd prvej inštancie tieto dôkazy nesprávne vyhodnotil z hľadiska ich obsahu a\ntým nesprávne zistil dátumy, ktoré sú rozhodujúce pre začiatok plynutia premlčacích dôb pre uplatnenie\nnárokov v tomto konaní. Žalovaný tiež vytkol súdu prvej inštancie, že v medzitýmnom rozsudku uviedol\nzáver, ktorého správnosť bude predmetom dokazovania o hodnote majetku tvoriaceho zabezpečenie\npohľadávok. Predčasnosť záveru, podľa ktorého „...žalobca plnil žalovanému viac, ako bol jeho záväzok\nz úverových zmlúv, preto na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie\" je daná tým, že ide o\nspornú skutkovú okolnosť, ktorá doteraz nebola jednoznačne preukázaná.\n14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie\nsa vôbec nezaoberal návrhom žalovaného na výsluch svedkyne G. A. a v medzitýmnom rozsudku\nani neuviedol, prečo považuje tento výsluch za nepodstatný, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok\nnepreskúmateľný.\n15. Intervenienti na strane žalovaného sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnili s názorom žalovaného\no nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého medzitýmneho rozsudku a v celom rozsahu odkázali na\nobsah odvolania žalovaného.\n16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu prezentoval nesúhlas s právnym a skutkovým hodnotením\nobsiahnutým v odvolaní a naopak, stotožnil sa s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku. K\nnamietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že pre správne plynutie premlčacej doby je\n\nnevyhnutné identifikovať moment, kedy došlo k plneniu v zmysle § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka,\npričom žalobca zastáva názor, že k plneniu došlo v momente, kedy sa plnenie dostalo do dispozičnej\nsféry žalovaného po splnení uhradzovacej funkcie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, a to\nfaktickým a právnym prevzatím majetku zo strany žalovaného. Vytýkal žalovanému, že sa vôbec\nnevenuje posúdeniu okolnosti, kedy došlo k plneniu v zmysle záväzkového práva. V bode 5.1 zmluvy\nsi zmluvné strany dohodli ako spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva prevzatie majetku\nžalobcu. Z konania žalovaného vyplýva, že vykonával právne a faktické úkony za účelom prevzatia\nmajetku tak, aby sa majetok žalobcu dostal do jeho dispozičnej sféry v zmysle zmluvných dojednaní.\nK prevzatiu nehnuteľného majetku došlo jeho fyzickým protokolárnym prevzatím dňa 4. októbra 1999 a\nnásledne zaevidovaním žalovaného ako vlastníka v katastrálnej evidencii dňa 5. októbra 1999 a dňa 2.\nnovembra 1999. K prevzatiu hnuteľného majetku došlo jeho fyzickým prevzatím dňa 4. októbra 1999.\nŽaloba bola podaná dňa 3. októbra 2003, teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby. V súvislosti\ns namietanou nesprávnosťou skutkového hodnotenia žalobca uviedol, že sa stotožňuje so skutkovým\nhodnotením súdu prvej inštancie ohľadom oznámenia žalovaného zo dňa 21. septembra 1999 a tvrdenia\nžalovaného považuje za účelové, nakoľko z obsahu predmetných listín je zjavné, že sa žalovaný\nnepovažuje za vlastníka sporných nehnuteľností. K namietanému nevykonaniu dôkazov žalobca uviedol,\nže od rozhodných skutkových okolností ubehlo už 25 rokov, takže je vysoko nepravdepodobné, že\nIng. G. A. bude spôsobilá uviesť konkrétny dátum, kedy v roku 1999 prevzala hnuteľné a nehnuteľné\nveci a jej výpoveď v tomto smere s najväčšou pravdepodobnosťou nebude mať žiadnu výpovednú\nhodnotu. Skutočnosť, kedy došlo k prevzatiu hnuteľného a nehnuteľného majetku je jasne preukázaná\nlistinnými dôkazmi. Ing. G. A. by podľa žalovaného mala byť vypočutá i k autenticite listiny datovanej 30.\nseptembra 1999, avšak navrhovaná svedkyňa nebola tvorcom tohto listu (aspoň to žalovaný netvrdí) ani\nho nepodpísala, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že nevie poskytnúť žiadnu relevantnú výpoveď. Žalobca\nnavrhol potvrdenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu.\n17. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že vyhodnotenie skutkových okolností a právne posúdenie\npremlčania zo strany žalobcu nie je správne. Argument žalobcu o nespornosti aplikácie § 394 ods.\n2 Obchodného zákonníka je irelevantný, nakoľko vzhľadom na zásadu iura novit curia je výlučne\nvecou súdu, aby určil, aký právny predpis použije v tomto prípade na posúdenie premlčania, pričom\nmôže aplikovať aj taký, o ktorom strany ani súd doteraz neuvažovali. Zmluvy o zabezpečovacom\nprevode práva majú zabezpečovaciu aj uhradzovaciu funkciu a ich primárnou funkciou je poskytnutie\nzabezpečenia. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, prečo by premlčacia doba nemala\nzačať plynúť už poskytnutím prvého z dvoch plnení na základe dotknutých zabezpečovacích zmlúv\n(poskytnutím zabezpečenia), ale bez ďalšieho arbitrárne skonštatoval, že premlčacia doba začala plynúť\naž poskytnutím druhého plnenia (realizáciou uhradzovacej funkcie), pričom jednak nesprávne posúdil\núčinky záznamu a po druhé je tento záver v rozpore so záverom súdu prvej inštancie o absencii dohody o\nuhradzovacej funkcii. Zároveň uviedol, že v tomto prípade už nie je možné, aby žalovaný vrátil úpadcovi\nplnenia poskytnuté na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode práva, pretože buď ich už vlastnia\niné subjekty alebo už pravdepodobne neexistujú (napr. niektoré z hnuteľných vecí). Žalobcovi by tak\nmal voči žalovanému vzniknúť iba potenciálny nárok na náhradu škody a do úvahy by prichádzali §\n394 ods. 3 Obchodného zákonníka alebo § 398 Obchodného zákonníka. Ďalšia časť odvolacej repliky\npredstavuje zopakovanie a rozvinutie nosnej argumentácie obsiahnutej v odvolaní.\n18. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že aplikácia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka\nani dĺžka premlčacej doby v trvaní štyroch rokov neboli v konaní pred súdom prvej inštancie\nsporné a žalovaný ich nenamietal ani v odvolaní. Žalobca okrem zopakovania podstatnej časti svojej\nargumentácie z vyjadrenia k odvolaniu tiež prezentoval svoj nesúhlas s tvrdením žalovaného, že\nk prechodu majetku do dispozičnej sféry žalovaného došlo už v dňoch 20. septembra 1999 (deň\nnasledujúci po uplynutí dodatočnej lehoty na zaplatenie) a 21. septembra 1999 (odoslanie listov\nkatastrálnym radom), nakoľko tieto úkony neboli rozhodujúce pre sfinalizovanie prechodu majetku a\npre vytvorenie právnej a faktickej možnosti žalovaného s majetkom voľne bez obmedzení nakladať.\nFaktické prevzatie predmetu zabezpečenia má i ďalšie právne súvislosti vzhľadom k tomu, že až\npo prevzatí majetku, jeho kontrole a ocenení v čase jeho prevzatia mohol žalovaný vedieť, v akom\nrozsahu je jeho zabezpečená pohľadávka uspokojená t.j., v akom rozsahu postačuje hodnota majetku\nposkytnutého k zabezpečeniu na úhradu pohľadávky. Žalobca má za to, že na prejednávaný prípad by\nbolo možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K prípadnej aplikácii § 394 ods.\n3 Obchodného zákonníka podľa § 268 Obchodného zákonníka uviedol, že použitie týchto zákonných\nustanovení je nevhodné z dôvodu, že zistené skutkové okolnosti nie je možné pod ne subsumovať;\n\nžalovaný v prvoinštančnom konaní netvrdil, že niektorá zo zmluvných strán spôsobila neplatnosť\nsporných zmlúv; spôsob, akým predmetné ustanovenie interpretuje žalovaný by robilo ustanovenie § 394\nods. 2 Obchodného zákonníka obsolentným. Rovnako podľa žalobcu neprichádza do úvahy ani aplikácia\n§ 398 Obchodného zákonníka. Za nesprávne považuje tiež tvrdenie žalovaného, že k jedinému plneniu\ndošlo už momentom poskytnutia zabezpečenia, nakoľko žalovaný tým ignoruje skutkové okolnosti\nprípadu, konkrétne skutočnosť, že zmluvy o zabezpečovacom prevode práva mali svoju zabezpečovaciu\na uhradzovaciu funkciu a v rámci realizácie každej z nich bolo žalobcom poskytované odlišné plnenie\n(prevod dočasného vlastníckeho práva v prípade zabezpečovacej funkcie a prevod trvalého vlastníckeho\npráva v prípade uhradzovacej funkcie). Za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že k naplneniu\nuhradzovacej funkcie zmluvy vôbec nedošlo z dôvodu absencie dohody o vysporiadaní v prípade\nneuhradenia zabezpečovanej pohľadávky, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmé, že k uhradeniu\nzáväzku žalobcu z úverových zmlúv došlo a žalovaný si ponechal všetok majetok poskytnutý žalobcom\nk zabezpečeniu bez vrátenia akéhokoľvek prebytku jeho hodnoty.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 470 ods. 1 a 4 CSP) po zistení, že odvolanie\nbolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) vo veci samej oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti\nktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania za rešpektovania viazanosti rozsahom\nodvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380, §\n383 CSP) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\n20. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv č. 990801, č.\n990802 a č. 990803 splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa\n(zabezpečovací prevod práva).\n21. Podľa § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení zmluva o zabezpečovacom prevode\npráva sa musí uzavrieť písomne.\n22. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,\nnadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi\ndohodnuté inak.\n23. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,\nnadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak.\n24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí\nobohatenie vydať.\n25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech\nzískaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho\ndôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.\n26. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z\núčastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.\n27. Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa\nneplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.\n28. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia\ndoba štyri roky.\n29. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť\nv konaní pred odvolacím súdom.\n\n30. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd\nprvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie\nje účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.\n31. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol o základe uplatneného procesného nároku\nmedzitýmnym rozsudkom za aplikácie § 214 ods. 1 CSP (bez návrhu). Medzitýmny rozsudok musí\nbyť preskúmateľný a musí z jeho obsahu vyplývať komplexné posúdenie celého základu alebo dôvodu\nprocesného nároku, čo znamená nielen dôsledné vysporiadanie sa s tvrdeniami strán sporu a dôsledné\nvyhodnotenie zisteného skutkového stavu, ale v zmysle zásady iura novit curia (spomínanej aj súdom\nprvej inštancie) aj zodpovedanie všetkých (nie iba sporných) právnych otázok determinovaných na vec\nsa vzťahujúcou právnou úpravou. V konaní po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku totiž môžu byť\nriešené výlučne už len otázky súvisiace s výškou uplatneného nároku a je vylúčené posudzovanie\nakýchkoľvek otázok vzťahujúcich sa k základu alebo dôvodu uplatneného procesného nároku.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n32. Súd prvej inštancie právne kvalifikoval žalobný nárok, ako právo na vydanie majetkového prospechu\nzískaného plnením z neplatného právneho úkonu, keď dospel k záveru o absolútnej neplatnosti\nzmlúv č. 990801, č. 990802 a č. 990803 z dôvodu absencie dohody riešiacej tzv. uhradzovaciu\nfunkciu zabezpečovacích zmlúv a z dôvodu existencie dojednania obdobného tzv. prepadnému zálohu.\nTento právny názor odvodil od obsahu zmluvných dojednaní a podoprel ho ustálenou rozhodovacou\npraxou v obdobných veciach vyplývajúcou z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj\nskutočnosťou, že tento právny názor úspešne prešiel aj testom ústavnosti. Len pre úplnosť odvolací súd\nuvádza, že žalovaný v odvolaní záver súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti dotknutých zmlúv\no zabezpečovacom prevode práva nespochybnil. Namietal však nesprávnosť vyhodnotenia námietky\npremlčania a v tejto súvislosti okrem iného poukázal na záver súdu prvej inštancie o absolútnej\nneplatnosti všetkých zmlúv o zabezpečovacom prevode práva s tým, že v prípade všetkých zmlúv o\nzabezpečovacom prevode práva bolo plnením poskytnutie zabezpečenia, a to samotný zabezpečovací\nprevod práva. Tiež uviedol, že ak má byť aplikovaný § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, k čomu v\nmedzitýmnom rozsudku dospel aj súd prvej inštancie, potom musia premlčacie doby plynúť od momentu\nposkytnutia plnenia v podobe zabezpečenia, keď aj súd prvej inštancie v medzitýmnom rozsudku dospel\nk záveru, že zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemôžu byť titulom pre definitívny, neobmedzený\na nepodmienený prevod vlastníckeho práva, pretože ich účelom je poskytnutie zabezpečenia. Odvolací\nsúd konštatuje dôvodnosť tej časti odvolacej argumentácie, ktorou žalobca poukazuje na spojitosť\nzáveru o absolútnej neplatnosti zmlúv č. 990801, č. 990802 a č. 990803 s posudzovaním vznesenej\nnámietky premlčania. Skutkové a právne hodnotenie opodstatnenosti alebo neopodstatnenosti námietky\npremlčania musí nadväzovať na ustálenú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorou je v\ndanom prípade právo na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho\núkonu.\n33. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva od začiatku (ex tunc), pôsobí voči každému a\njej dôsledkom je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Mechanizmus vysporiadania vzťahov\nmedzi účastníkmi neplatnej zmeny vychádza z § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý však súd prvej\ninštancie na daný spor neaplikoval a v tomto smere nepodrobil žalobou uplatňovaný nárok žiadnemu\nskutkovému a právnemu hodnoteniu, čo vedie odvolací súd k záveru o nedostatočnosti obsahu a\nrozsahu posudzovania otázok podstatných pre rozhodnutie o základe uplatňovaného procesného\nnároku v nadväznosti na súdom prvej inštancie ustálenú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia.\n34. Začiatok plynutia premlčacej doby v prípade práva na vrátenie plnenia uskutočneného z neplatnej\nzmluvy je upravený v ustanovení § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka a momentom určujúcim začiatok\njej plynutia je uskutočnenie plnenia z takejto zmluvy; ide teda o objektívne určený začiatok plynutia\npremlčacej doby, ktorý sa odvíja od právnej skutočnosti, ktorej existencia je nezávislá od vedomia\noprávnenej osoby o neplatnosti zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Obdo/51/2017 zo dňa 15. mája 2018).\n35. Súd prvej inštancie ustálil správny záver o potrebe posudzovania uplatnenej námietky premlčania v\nzmysle komplexnej právnej úpravy inštitútu premlčania obsiahnutej v Obchodnom zákonníku a v tomto\nsmere správne konštatoval štvorročnú premlčaciu dobu a potrebu aplikácie § 394 ods. 2 Obchodného\n\nzákonníka. V ďalšom však bez bližšieho vysvetlenia naviazanosti svojich úvah súvisiacich s námietkou\npremlčania na konštatovanú existenciu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného z\nneplatnej zmluvy rozlišoval medzi prevodom dočasného a trvalého vlastníctva a plynutie premlčacej\ndoby odvíjal od výkonu sekundárnej uhradzovacej funkcie dotknutých zmlúv, za ktorý považoval v\nprípade nehnuteľných vecí vykonanie zápisu trvalého vlastníckeho práva katastrami formou záznamu\n(5. októbra 1999 a 2. novembra 1999) a v prípade hnuteľných vecí ich protokolárne prevzatie (4.\noktóbra 1999), v nadväznosti na čo dospel k záveru o včasnom podaní žaloby doručenej súdu dňa 3.\noktóbra 2003. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné ustaľovať okamih začiatku plynutia premlčacej\ndoby konzistentne s ustálenou skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia s ohľadom na predmet\nabsolútne neplatných zmlúv a s ohľadom na poskytnutie plnenia zodpovedajúceho predmetu neplatných\nzmlúv. V prípade plnení poskytnutých na základe absolútne neplatnej zmluvy o zabezpečovacom\nprevode práva je zároveň v kontexte okolností konkrétneho prípadu tiež potrebné prihliadať na funkciu\nzabezpečovacej zmluvy, ku ktorej sa poskytnuté plnenie viaže.\n36. Účelom zabezpečujúceho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto\nzabezpečení spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení\ntohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací\nprevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Cdo/48/2010 zo dňa 29. februára 2012.\n37. Predmetom zmlúv č. 990801, č. 990802 a č. 990803 bol zabezpečovací prevod práva za účelom\nzabezpečenia splnenia pohľadávok, čo predstavuje primárnu funkciu zmluvy o zabezpečovacom\nprevode práva. Jej uhradzovacia funkcia je sekundárna, pričom pri nej platí, že môže, ale nemusí byť\naktivovaná v závislosti od naplnenia, alebo nenaplnenia rozväzovacej podmienky, t.j. v závislosti od\nkonania alebo nekonania jednej zmluvnej strany, a to dlžníka zabezpečovanej pohľadávky. K tomu\nodvolací súd dopĺňa, že účelom uhradzovacej funkcie nie je prevod vlastníckeho práva, nakoľko k tomu\ndošlo už pri naplnení funkcie zabezpečovacej, ale jej účelom je uspokojenie zabezpečeného záväzku\ndlžníka voči veriteľovi.\n38. V nadväznosti na vyššie uvedené v podmienkach danej kauzy platí, že až keď boli záväzky z\ndotknutých zmlúv o úvere reálne uspokojené z predmetov zabezpečenia, možno hovoriť o naplnení\nuhradzovacej funkcie, a teda o poskytnutí plnenia z neplatnej zmluvy zodpovedajúceho sekundárnej\nfunkcii zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Pre posúdenie nároku na vrátenie plnenia z neplatnej\nzmluvy o zabezpečovacom prevode práva a pre posúdenie vznesenej námietky premlčania je za\núčelom naplnenia dikcie § 457 Občianskeho zákonníka nevyhnutné v dostatočnej miere (za použitia\n§ 150 ods. 2 CSP a v závislosti od stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej\nobrany) ustáliť, aké plnenia zodpovedajúcej tej-ktorej funkcii tohto zmluvného typu boli účastníkmi\nneplatných zmlúv vzájomne poskytnuté a kedy k ich reálnemu poskytnutiu došlo. Ak súd nasledujúc\nvyššie naznačený smer dospeje k záveru, že v danom prípade došlo nielen k aktivácii zabezpečovacej\nfunkcie, t.j. primárneho účelu predmetných zmlúv (účelu naplneného v prípade nehnuteľností vkladom\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v súlade s § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v prípade\nhnuteľných vecí naplnením čl. I., bod 1.2 zmluvy č. 990803 v spojení s § 133 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka), ale aj k aktivácii uhradzovacej funkcie, t.j. sekundárneho účelu zmlúv (nesplnením záväzkov\ndlžníka v dodatočnej lehote a uspokojením zabezpečených pohľadávok veriteľa z práv, ku ktorým\nbol zrealizovaný zabezpečovací prevod), tak začiatok premlčacej doby bude potrebné posudzovať\nv závislosti od okamihu uspokojenia záväzkov zo zmlúv o úvere, nakoľko tento okamih predstavuje\nmoment poskytnutia plnení zodpovedajúcich realizovanému sekundárnemu účelu neplatných zmlúv o\nzabezpečovacom prevode práva. Z predmetných zmlúv o úvere je zrejmé, že veriteľ mal v prípade\nnesplnenia záväzkov dlžníkom k dispozícii aj ďalšie možnosti ich uspokojenia (zmluvy č. 1/98 a č.\n2/98 o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku zo dňa 14. januára 1998 v prípade zmluvy\no úvere č. 4/98 a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnému majetku č. 7/96 a č. 8/96 v\nprípade zmluvy o úvere č. 5/96), a teda mohol, ale nemusel pristúpiť k uspokojeniu záväzkov na základe\ndotknutých zmlúv č. 990801, č. 990802 a č. 990803. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva\nžiaden konkrétny dátum, ku ktorému bola uhradzovacia funkcia naplnená formou uspokojenia splatných\núverových záväzkov, a teda dátum, ku ktorému dlžník na základe neplatných zmlúv o zabezpečovacom\nprevode práva poskytol plnenie, ktoré podľa tvrdenia žalobcu má predstavovať základ pre vrátenie\nním tvrdenej prevyšujúcej časti. Nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie spočíva\npredovšetkým v opomenutí aplikácie ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka a v nesprávnej aplikácii\n\nustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka v kontexte ustálenej skutkovej podstaty bezdôvodného\nobohatenia a charakteru dotknutých neplatných zmlúv.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.\n39. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie prezentovaný názor o naviazanosti posudzovania vznesenej\nnámietky premlčania na ustálenú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia považuje za dôvodnú\ntú časť odvolacej argumentácie, ktorou žalovaný namieta nesprávnosť skutkových zistení súvisiacich\ns listami žalovaného zo dňa 21. septembra 1999 adresovanými katastrálnym úradom, s platobným\nvýmerom zo dňa 21. decembra 1999, s vyjadreniami Okresného úradu Trnava zo dňa 20. augusta\n2015 a Okresného úradu Piešťany zo dňa 7. septembra 2015. Žalovaný tiež vytkol súdu prvej inštancie\npredčasnosť záveru konštatovaného v bode 86. odôvodnenia medzitýmneho rozsudku, podľa ktorého\nžalobca plnil žalovanému viac, ako bol jeho záväzok z úverových zmlúv, preto na strane žalovaného\nvzniklo bezdôvodné obohatenie. S uvedenou námietkou žalovaného sa odvolací súd stotožňuje, nakoľko\nsúd prvej inštancie tento záver nepodložil žiadnou vecnou argumentáciou vo vzťahu k vykonanému\ndokazovaniu a vyslovil ho v štádiu ešte neustálenej výšky hodnoty majetku poskytnutého úpadcom k\nzabezpečeniu pohľadávok žalovaného zo zmlúv o úvere, čo v konečnom dôsledku vyplýva z bodov 94.,\n95., 96. a 97. odôvodnenia medzitýmneho rozsudku.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.\n40. Žalovaný v odvolaní namietal nevysporiadanie sa s návrhom žalovaného na výsluch svedkyne Ing.\nG. A. a vytýkal súdu prvej inštancie, že v medzitýmnom rozsudku ani neuviedol dôvod neopodstatnenosti\njej výsluchu, v dôsledku čoho je medzitýmny rozsudok z tohto hľadiska nepreskúmateľný. Z obsahu spisu\nodvolací súd zistil, že návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne Ing. G. A. bol žalovaným\nuplatnený v jeho podaniach zo dňa 12. júna 2023 (č.l. 2332 súdneho spisu) a zo dňa 23. novembra 2023\n(č.l. 2402 súdneho spisu) a jej výsluch bol navrhnutý vo vzťahu ku skutočnostiam súvisiacim s námietkou\npremlčania vznesenou žalovaným. Z ustanovenia § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že je na rozhodnutí súdu,\nktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, avšak z dikcie ustanovenia § 220 ods. 2 CSP zároveň vyplýva pre\nsúd povinnosť v odôvodnení rozsudku uviesť dôvody, pre ktoré navrhnuté dôkazy nevykonal. K tomu\nv danom prípade zo strany súdu prvej inštancie nedošlo, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého\nmedzitýmneho rozsudku a preto odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti aj tejto odvolacej námietky\nžalovaného.\n41. Záverom odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj k súdom prvej inštancie\nzvolenému procesnému postupu rozhodnutím o základe uplatneného procesného nároku medzitýmnym\nrozsudkom. V danom spore je predmetom žalobného návrhu nárok žalobcu voči žalovanému na splnenie\npovinnosti zodpovedajúcej peňažnému plneniu. Súd prvej inštancie ustálil právnu kvalifikáciu žalobného\nnároku titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatných zmlúv.\nOpomenutím aplikácie § 457 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový stav je však rozhodnutie o\nzáklade procesného nároku medzitýmnym rozsudkom minimálne predčasné. Súd prvej inštancie nemal\nv čase svojho rozhodovania relevantným a preukazným spôsobom ustálené, aké plnenia si účastníci\nabsolútne neplatných zmlúv navzájom poskytli, či sú tieto plnenia spôsobilými predmetmi vrátenia, a\nak nie, aká peňažná náhrada, a v akej výške im zodpovedá. Predovšetkým však súd prvej inštancie\nvo vzťahu k žalobnému petitu, ktorého predmetom nie je synalagmatické plnenie, nemal pre účely\nrozhodovania o základe procesného nároku vôbec ustálené, či na strane žalovaného skutočne došlo\nk získaniu majetkového prospechu na úkor žalobcu (úpadcu), čo predstavuje otázku úzko naviazanú\nna ustálenie hodnoty majetku úpadcu poskytnutého k zabezpečeniu v porovnaní s výškou úverových\nzáväzkov úpadcu, ktoré mali byť na základe neplatných zmlúv uspokojené. Vo vzťahu k ustáleniu\nhodnoty majetku úpadcu poskytnutého k zabezpečeniu na základe neplatných zmlúv č. 990801, č.\n990802 a č. 990803 dokazovanie nie je ukončené a zistený skutkový stav zodpovedanie tejto otázky\nneumožňuje.\n42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil žalovaným uplatnené odvolacie\ndôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP ako dôvodné a napadnutý medzitýmny rozsudok v\nzmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom\nkonaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s\n\npríslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový\na právny stav.\n43. O náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom\nrozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).\n44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)\nv lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 131/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:99e6ef83-9317-44a0-90cf-93d32de42abd", "datum": "2025-03-25", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "12Cbi/61/2003", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ff38c74c-2aa4-41d3-8b8e-c4a0877a2735:baecdec6-107f-468f-953f-d5a436d8d6d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:8316202386.1", "spisova_znacka": "2Cdo/88/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/88/2020 z 31. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:8316202386.1"}, {"guid": "4a9506c3-7414-4c24-b564-6984adaeecfa:80d6d533-088d-4ad8-91a7-b52306fe52bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1114234946.1", "spisova_znacka": "5Obdo/51/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/51/2017 z 14. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1114234946.1"}, {"guid": "51f6d336-5090-4815-b649-5a76999883f1:b64a6d3d-bce9-4a23-b495-162895526b7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7809205083.2", "spisova_znacka": "1MCdo/9/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/9/2011 z 9. 7. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7809205083.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:99e6ef83-9317-44a0-90cf-93d32de42abd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.131.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 131/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 131/2025 z 25. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.131.2025.1"}]}