{"guid": "2cb8ae75-4fcd-45ce-ac96-e92ed8913f27:4dee3f75-653e-411b-87c7-2bd2ac2c1512", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8719204437.1", "spisova_znacka": "6Cdo/34/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/34/2022 z 30. 3. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2023, sp. zn. 6Cdo/34/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8719204437.1", "identifikacne_cislo": "8719204437", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Terézia Mecelová", "sudca_id": 581, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-terezia-mecelova-581", "datum_vydania": "2023-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/317", "nazov": "zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/317", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/317-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/317-2009/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/317-2009/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/317-2009/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-60.odsek-2", "nazov": "§ 60 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/317/#paragraf-60.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/317-2009/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4211", "nazov": "§ 4211 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-4211"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/317#paragraf-8", "/SK/ZZ/2009/317#paragraf-36", "/SK/ZZ/2009/317#paragraf-60", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-61", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-77", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-4211", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4dee3f75-653e-411b-87c7-2bd2ac2c1512", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8719204437.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8719204437.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8719204437.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/34/2022\n8719204437\n30. 03. 2023\nJUDr. Terézia Mecelová\nECLI:SK:NSSR:2023:8719204437.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E.. G. C., trvale bytom v V. X, zastúpenej JUDr.\nTatianou Andrejcovou, advokátkou v Humennom, Laborecká 1896/58, proti žalovanej Obci Zubné, so\nsídlom v Zubnom 80, IČO: 00 323 861, zastúpenej JUDr. Simonou Čerevkovou, PhD., advokátkou v\nMichalovciach, Masarykova 25, o určenie neplatnosti výpovede, vedenom na Okresnom súde Poprad\npod sp. zn. 21Cpr/15/2019, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. októbra\n2021 sp. zn. 8CoPr/4/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie\n\no d m i e t a.\n\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej\ninštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 29. júla 2020 č. k.\n21Cpr/15/2019-141 určil, že výpoveď daná žalobkyni písomnosťou žalovanej z 28. júna 2019 je neplatná\na žalobkyni priznal voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok právne zdôvodnil\nust. § 8 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 a § 60 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch\na odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31. augusta 2019\n(ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.\") a § 61 ods. 1, § 63 ods. 1 písm. d/ a § 77 zákona č. 311/2001\nZ. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce\"). Vecne dôvodil, že\nžalobkyňa sa žalobou došlou súdu prvej inštancie 28. októbra 2019 (v zákonnej lehote) domáhala\nurčenia neplatnosti výpovede z 28. júna 2019 zo strany žalovanej, ktorá jej bola daná pre nesplnenie\nkvalifikačných predpokladov. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné, že žalobkyňa bola\nzamestnaná na základe pracovnej zmluvy ako učiteľka materskej školy a poverená ako riaditeľka. V\ndanej veci bolo zrejmé začatie, resp. prijatie na štúdium žalobkyne na Strednú súkromnú odbornú\npedagogickú školu EMG, pričom túto vedomosť mal aj štatutárny orgán žalovanej. Nebolo sporné, že\nžalobkyňa začala študovať a začala vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti do dvoch rokov\nod vzniku pracovného pomeru. Teda pri začatí pracovného pomeru 22. septembra 2017 začala do dvoch\nrokov vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti, a to 1. septembra 2019 (pred 22. septembrom\n2019). Sporným bolo naplnenie skutkovej podstaty výpovedného dôvodu v zmysle ust. § 63 ods. 1\npísm. d/ bod 1 Zákonníka práce v čase dania výpovede (pre nesplnenie predpokladov na výkon práce\npedagogickej činnosti v materskej škole). Žalobkyňa v konaní preukázala, že mala vzdelanie na pozíciu\nučiteľky v materskej škole. Toto vzdelanie si však potrebovala doplniť v zmysle v tom čase účinného\nust. § 8 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. Žalobkyňa ako pedagogický zamestnanec bola povinná začať\nvzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti (teda doplnením si kvalifikačných predpokladov)\nnajneskôr do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca v\npríslušnom druhu a type školy alebo školského zariadenia a najneskôr do štyroch rokov pracovného\npomeru ho ukončiť v súlade s ust. § 8 ods. 2 uvedeného zákona. Žalobkyňa bola povinná začať\nvzdelávanie do 22. septembra 2019 a toto začala od 1. septembra 2019, teda v zákonnej lehote,\n\nčím naplnila hmotnoprávne podmienky adekvátneho vzdelávania. Osobitné kvalifikačné predpoklady by\nsplnila, ak by jej nebola neoprávnene daná výpoveď. Výpovedný dôvod teda naplnený nebol. Ďalej súd\nprvej inštancie konštatoval, že žalovaná si nesplnila ponukovú povinnosť, a preto výpoveď je neplatná i z\ntohto dôvodu. Uviedol, že ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej\npráce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný čas, aj keď zamestnanec\ndoteraz pracoval na týždenný pracovný čas. Žalovaná mala možnosť riešiť vzniknutú situáciu v blížiacom\nsa školskom roku tak, že ku kvalifikovanej učiteľke mohla žalovaná zamestnať žalobkyňu minimálne na\ndohodu, resp. na kratší pracovný čas. Bolo nesporné, že v ďalšom školskom roku bola v materskej škole\nzamestnaná učiteľka E.. G. Y., ktorá mala ukončené vzdelanie podobne ako žalobkyňa, zároveň mala\nukončené pedagogické pomaturitné štúdium a je v trvalom pracovnom pomere. Ďalším zamestnancom\nbola D.. D. O., v tom čase bola prijatá na dohodu a mala ukončené učiteľstvo pre prvý stupeň (išlo\no učiteľku v dôchodkovom veku, ktorá pracovala na 2 hodiny denne). K žalovanou (na pojednávaní)\nnamietanej absencii adaptačného vzdelávania u žalobkyne súd prvej inštancie dodal, že uvedené nebolo\nvýpovedným dôvodom v danom prípade a výpovedný dôvod nie je možné meniť dodatočne. Vzhľadom\nna uvedené považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú. Rozhodnutie o trovách konania bolo\nodôvodnené právne ust. § 251 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „C. s. p.\") a vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom\nrozsahu.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd\" a spolu so súdom prvej inštancie tiež len\n„nižšie súdy\") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 28. októbra 2021 sp. zn. 8CoPr/4/2020 rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie\nodôvodnil jeho vecnou správnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu\nzistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil\nnáležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkázal.\nNa doplnenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku a vo vzťahu k odvolacím námietkam dodal,\nže vo výpovedi z pracovného pomeru je potrebné nielen citovať právny predpis, ale aj skutkovo\nkonkretizovať (vymedziť) výpovedný dôvod tak, aby nebol zameniteľný, inak je výpoveď podľa § 61 ods.\n2 Zákonníka práce neplatná. V danej veci konštatovanie školskej inšpekcie, ktorým bola odôvodnená\nvýpoveď, možno považovať vo vzťahu k výpovednému dôvodu uvedenému v ust. § 63 ods. 1 písm. d/\nbod 1 Zákonníka práce za náležitým spôsobom konkretizované len v časti nespĺňania kvalifikačných\npredpokladov. Odvolateľka vyjadrila názor, že medzi osobitné kvalifikačné predpoklady nepochybne patrí\ni ukončenie adaptačného vzdelávania v zákonom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie však správne\nuzavrel, že neukončenie adaptačného vzdelávania nebolo v danej veci výpovedným dôvodom a tento\nnie je možné meniť dodatočne. Výpovedným dôvodom bolo nesplnenie kvalifikačných predpokladov\nžalobkyňou, pričom však bolo preukázané, že žalobkyňa v zákonnej lehote s potrebným vzdelávaním\nna získanie pedagogickej spôsobilosti začala a teda výpovedný dôvod naplnený nebol. Rozhodnutie o\ntrovách odvolacieho konania právne odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. v spojení §\n396 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobkyne v odvolacom konaní v plnom rozsahu.\n3. Proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej tiež „dovolateľka\") dovolanie.\nDovolanie odôvodnila vychádzajúc z obsahu dovolania ust. § 420 písm. f/ C. s. p. (súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., t.j. nesprávnym\nprávnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke doteraz nevyriešenej v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu. Navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla,\nže odvolací súd nehodnotil dôkazy a tvrdenia strán sporu v súlade so základnými princípmi C. s. p.\na nerozhodol v súlade s platným a účinným právnym predpisom (§ 28 ods. 3 zákona č. 317/2009\nZ. z.). Aj z tvrdení žalobkyne vyplynulo, že jej prioritným záujmom bolo doplniť si vzdelanie v inom\nodbore a zložiť rigoróznu skúšku. Žalovaná dala žalobkyni výpoveď v čase, keď bolo nesporné, že\nadaptačné vzdelávanie v zákonom stanovenej lehote ani nezačne. Ani do podania výpovede začatie\ntohto vzdelávania žalobkyňa žalovanej nepreukázala. Poukázala na závažné nedostatky a nesprávnosti\nv zistenom skutkovom stave súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom. Súd sa nezaoberal\nsplnením podmienky adaptačného vzdelávania a tiež ostatných osobitných kvalifikačných podmienok,\nktoré nevyplývajú priamo zo zákona, ale vzhľadom na obsah správy z inšpekcie ich možno jasne\nidentifikovať. Žalovaná je toho názoru, že absolvovanie adaptačného vzdelávania patrí ku kvalifikačným\ni osobitným kvalifikačným predpokladom na výkon pedagogickej činnosti. So záverom súdu o povinnosti\n\nponúknuť žalobkyni prácu na kratší pracovný čas sa žalovaná taktiež nestotožňuje. Správa z inšpekcie\njasne preukazuje, že žalobkyňa nikdy nebola kompetentnou na výkon pedagogickej činnosti a už vôbec\nnie na plnenie vedúcej funkcie v pedagogickej a vzdelávacej činnosti. Takto zistený skutkový stav je\nzjavne nesprávny. Pri hodnotení dôkazov samostatne a v ich vzájomných súvislostiach a objektívnom\nzhodnotení skutočností a dokázaných tvrdení strán, dospel odvolací súd na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd neprihliadol v celom rozsahu na právnu argumentáciu\nžalovanej, najmä v rozsahu odôvodnenia nespĺňania predpokladov pre výkon povolania žalobkyňou,\nktoré založilo výpovedný dôvod, a to predovšetkým argumentáciu súvisiacu s nesplnením podmienky\nadaptačného vzdelávania. Rozsudok odvolacieho súdu nie je logicky odôvodnený. Navrhla odložiť\nprávoplatnosť napadnutého rozsudku.\n4. Žalobkyňa navrhla dovolanie žalovanej odmietnuť. Rozhodnutia nižších súdov pokladá za vecne\nsprávne a riadne odôvodnené. Žalobkyňa nepreukázala existenciu dôvodov prípustnosti dovolania.\n5. Žalovaná zotrvala na podanom dovolaní.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej\nneprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 C. s. p.), za splnenia tiež podmienok zastúpenia\ntakejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia\npojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné\nodmietnuť.\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie\nprípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti\ntomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.\n8. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n9. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n10. Žalovaná vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421\nods. 1 písm. b/ C. s. p. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach\naktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420\na § 421 C. s. p. (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1\nVCdo 1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti\ndovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,\nktorého sú súčasťou.\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1 Cdo 42/2017, 2\nCdo 20/2017, 3 Cdo 41/2017, 4 Cdo 131/2017, 7 Cdo 113/ 2017, 8 Cdo 73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní (pred odvolacím súdom) došlo k ňou\ntvrdenej vade zmätočnosti.\n\n12. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. je, že k\nnej došlo nesprávnym „procesným\" postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem\n„procesný postup\" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte\nv mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca\nmožnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3\nCdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017 a 8 Cdo 85/2018). Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n13. Žalovaná dovolaním namietala, že odvolací súd neprihliadol v celom rozsahu na právnu\nargumentáciu žalovanej, najmä v rozsahu odôvodnenia nespĺňania predpokladov pre výkon povolania\nžalobkyňou, ktoré založilo výpovedný dôvod, a to predovšetkým argumentáciu súvisiacu s nesplnením\npodmienky adaptačného vzdelávania. Rozsudok odvolacieho súdu nepovažuje za logicky odôvodnený.\n14. V zmysle zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu (R 2/2016) prijatého ešte za skoršej právnej\núpravy občianskeho súdneho konania „nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v\nzmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.\". Zmeny v právnej úprave dovolania a\ndovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska\n- pokiaľ ide o jeho druhú vetu, hovoriacu o nedostatku dôvodov rozhodnutia ako o postupe súdu\nodnímajúcom účastníkom konania možnosť konať pred súdom - nedotkli, preto ho v tomto smere treba\npovažovať naďalej za aktuálne (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 92/2018, 4 Cdo 59/2017, 5\nCdo 45/2018, 7 Cdo 141/ 2017, 8 Cdo 49/2017).\n15. V napadnutom rozsudku v prejednávanej veci odvolací súd uviedol v odsekoch 35 až 44,\nz akých dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne. Stotožnil sa so\nsúdom prvej inštancie aj v tom, že výpoveď v danej veci bola žalobkyni daná pre nesplnenie\nkvalifikačných predpokladov a teda argumentácia žalovanej vo vzťahu k adaptačnému vzdelávaniu je\nirelevantná, pretože výpovedný dôvod nie je možné dodatočne meniť. Nie je teda dôvodná námietka\ndovolateľky, že odvolací súd sa s namietanou argumentáciou nevysporiadal (nie však podľa predstáv\nžalovanej). Odvolací súd dostatočne reagoval na námietky žalovanej (ktoré prezentovala v dovolaní)\nako odvolateľky.\n16. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v\nzmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. Z odôvodnení rozhodnutí nižších súdov, chápaných v ich organickej\njednote ako celok (I. ÚS 259/2018), je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy\nvychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery\nzaujal k jeho právnemu posúdeniu. Odvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje\nrozhodnutia podrobne, spôsobom zodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou vysvetlili\ntak všeobecné právne úvahy, ktoré mali na zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti\npreskúmavaného prípadu, ktoré boli preukázané dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie.\n17. Dovolací súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n\n18. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.\n19. Najvyšší súd ďalej pripomína, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých\nnavrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. (1\nCdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8\nCdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.\n460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) posudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky,\nnedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).\n20. Námietky žalovanej po materiálnej stránke smerujú k spochybneniu procesu hodnotenia dôkazov v\nkonaní a správnosti záverov, ku ktorým dospeli súdy.\n21. Dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri\nustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové\nzávery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z\ntoho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej\ninštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov.\nustanovenie § 442 C. s. p., v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nodvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených\nsúdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či\nkonajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k\nvade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p., avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom\nspore nezistil.\n22. Prípustnosť dovolania teda z ust. § 420 písm. f/ C. s. p. vyvodiť nemožno.\n23. V danom prípade žalovaná vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 ods. 1\npísm. b/ C. s. p.\n24. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C. s. p. (v danom\nprípade bolo výslovne namietané ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.), musí mať zreteľné charakteristické\nznaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa\ntu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka,\nObchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine alebo iného predpisu považovaného za\nsúčasť tzv. hmotného práva), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii\nprocesných ustanovení). Musí ísť pritom o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení\nzaložil rozhodnutie napádané dovolaním (ktoré by pri inom riešení otázky vyznelo inak). Právna\notázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k\nzáverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C.s.p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,\nurčitým a zrozumiteľným spôsobom). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo\nveci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie je pritom rozhodujúci subjektívny názor strany\nsporu/účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne\nzáver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní. Za otázku relevantnú v zmysle § 421 ods. 1 C. s.\np. nemožno považovať ani otázku, ktorá je riešená priamo textom príslušnej právnej normy.\n25. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie\nzaložiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom\nprípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej\notázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych\n\notázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne\nneprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy\ndovolania a dovolacieho konania v C. s. p. (tu pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1\nCdo 98/2017, 3 Cdo 94/2018, 4 Cdo 95/2017). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je\nvymedziť právnu otázku, relevantnú z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p., pretože zákonodarca túto povinnosť\n(sformulovať právnu otázku a presvedčiť o jej významnosti) ukladá dovolateľovi.\n26. Z obsahu dovolania v prejednávanej veci je síce možné abstrahovať právnu otázku, a to, či\nadaptačné vzdelávanie je možné subsumovať pod kvalifikačné predpoklady, no ide o otázku len\nakademickú, nakoľko nižšie súdy (pozn.: odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo prevzaté za\nzáklad rozhodovania i odvolacím súdom) konštatovali dôvod neplatnosti výpovede nielen z dôvodu,\nže výpovedný dôvod pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov nebol daný, ale i pre nesplnenie\nponukovej povinnosti. Vo vzťahu k nesplneniu ponukovej povinnosti je potrebné dodať, že žalovaná\nv dovolaní len veľmi stroho polemizovala s právnymi závermi súdu (v tomto smere právnu otázku\nani žiadnym spôsobom nevymedzila a nie je možné ju ani vyabstrahovať), spochybňovala správnosť\nrozhodnutia odvolacieho súdu, či kritizovala prístup odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci,\nuvedené námietky však významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm.\nb/ C. s. p. (a ani § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C.s.p.).\n27. Právna otázka a jej riešenie, ktoré dovolateľka považuje za správne (vo vzťahu k naplneniu\nvýpovedného dôvodu pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov), tak nie je spôsobilá zvrátiť\nrozhodnutie odvolacieho súdu a naplniť účel dovolacieho konania, ktorým sa nesleduje len akademické\n(právno-teoretické) riešenie problému. Prípadná kladná akademická odpoveď na položenú otázku sama\nosobe nevyvracia správnosť právnych záverov nižších súdov, na ktorých založili svoje rozhodnutia\n(keď dôvodom vyhovenia žalobe nebol len záver o nenaplnení výpovedného dôvodu pre nesplnenie\nkvalifikačných predpokladov, ale i nesplnenie ponukovej povinnosti).\n28. Prípustnosť dovolania žalovanej tak ani z § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. nevyplýva.\n29. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol podľa § 447\npísm. c/ C. s. p.\n30. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C. s. p.) a vznikol jej\nvoči žalovanej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol\nnajvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).\n31. V zmysle § 444 ods. 2 C. s. p. ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže\nna návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Najvyšší súd nezistil\nsplnenie podmienok pre odloženie právoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444\nods. 2 C. s. p. a v súlade s ustálenou predchádzajúcou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoPr/4/2020", "guid": "66f1fbc5-3ae2-4d7a-964a-1d5e03eaf5ba:cea37cba-d625-46ce-bc27-d262490b8bd6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "7e02085a-1645-434d-a0b2-bef4f71b278b:1c0237a1-e9aa-4696-a9a7-16284f068e22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1", "spisova_znacka": "5Cdo/112/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/112/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 231, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3510205000.1"}, {"guid": "857679cc-2ccd-4d15-9c96-f01a7f297eba:5b0a0fbb-cfb8-40a6-99df-7442f4ff827f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1", "spisova_znacka": "3Cdo/94/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/94/2018 z 14. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-14", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4115204936.1"}, {"guid": "f42940d0-8234-4f0a-9dbd-eefed1313fb4:a736e4da-2fb5-46f2-b052-ce393fffcfdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2", "spisova_znacka": "1VCdo/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018 z 21. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-21", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111245037.2"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 16. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-16", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}, {"guid": "90a348fb-39a7-4b7d-bf17-a00bd1f37311:d4a401c2-fcd1-4616-94ac-5aebedaa3301", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1", "spisova_znacka": "8Cdo/49/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/49/2017 z 14. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-14", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244689.1"}, {"guid": "34a13c04-5feb-4c02-9f91-72c7403cfee5:692fc053-3e93-46c0-a898-f1f3f4735aef", "ecli": null, "spisova_znacka": "8CoPr/4/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8CoPr/4/2020 z 7. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/34a13c04-5feb-4c02-9f91-72c7403cfee5:692fc053-3e93-46c0-a898-f1f3f4735aef"}], "citovane_v": []}