{"guid": "a351e54f-c0a2-48a2-a016-530e3fe825d3:8885e010-8cfd-4351-acb4-ab3eaf28c174", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8719010169.1", "spisova_znacka": "4Tdo/10/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/10/2023 z 29. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 4Tdo/10/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:8719010169.1", "identifikacne_cislo": "8719010169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Zeleňáková", "sudca_id": 520, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-zelenakova-520", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "nazov": "§ 371 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-155.odsek-1", "nazov": "§ 155 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-155.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-155"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-155", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8885e010-8cfd-4351-acb4-ab3eaf28c174", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8719010169.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8719010169.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8719010169.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/10/2023\n8719010169\n29. 11. 2023\nJUDr. Martina Zeleňaková\nECLI:SK:NSSR:2023:8719010169.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej\na sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci obvineného Ing. M. T. pre\nzločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa\n§ 14 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 29. novembra 2023 v Bratislave, o\ndovolaní obvineného Ing. M. T. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. októbra 2021, sp. zn.\n7To/1/2021, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. M. T. o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej tiež „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") zo 17. júna\n2020, sp. zn. 5T/16/2019, bol obvinený Ing. M. T. (ďalej tiež „obvinený\" alebo „dovolateľ\") uznaný vinným\nzo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa\n§ 14 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.\n1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:\n- dňa 07.04.2018 v čase okolo 21.30 h v obci N., okr. S., v chatovej osade, v blízkosti chaty B. potom,\nčo sa mu prišiel ospravedlniť poškodený A. O., v spoločnosti poškodeného S. S. za predošlé hlučné\nsprávanie a potom, čo zaklopali na dvere chaty, súpisné číslo XXXX, obž. Ing. M. T. otvoril vchodové\ndvere a začal na nich kričať: „zmiznite z môjho pozemku, lebo Vás zahluším\", následne skríkol: „zabijem\nVás\", načo sa rozbehol smerom k ním, pričom poškodený A. O. a poškodený S. S. sa snažili pred ním\nujsť, obž. Ing. M. T. nato dobehol poškodeného S. S., ktorého napadol horolezeckým cepínom, ktorým\npoškodenému S. S. zaťal do ľavého ramena, nad deltovým svalom, smerom ku svalu do hĺbky 5 cm,\npotom mu zaťal do brucha vľavo, nad hranou bedrovej kosti do hĺbky 2 cm a keď poškodený S. S. sa\nsnažil pred ním ujsť, obž. Ing. M. T. ešte chvíľu za ním bežal a dvakrát ho sekol horolezeckým cepínom\ndo oblasti chrbta vpravo, medzi hrotom lopatky a chrbticou, do oblasti chrbta vľavo pod hrotom lopatky\ndo hĺbky 5 až 6 cm ku svalom, načo sa poškodenému S. S. podarilo ujsť, čím obž. Ing. M. T. vzbudil u\npoškodeného S. S. a poškodeného A. O. dôvodnú obavu o ich život a zdravie a pritom poškodenému\nS. S. spôsobil bodno-zmliaždenú ranu v oblasti chrbta vľavo, bodno-zmliaždenú ranu v oblasti chrbta\nvpravo, bodno-zmliaždenú ranu v oblasti ramena vľavo, bodno-zmliaždenú ranu v oblasti brucha vľavo\na pomliaždenie v oblasti ramena vľavo, s ohrozením životne dôležitých orgánov, s dobou liečenia 10\ndní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v bolestiach po dobu 4 až 5 dní a s\nobmedzením v bežnej hygiene poškodenému S. S. po dobu 7 dní.\nZa to okresný súd uložil obvinenému podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného\nzákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a), ods. 3\npísm. e) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2\n(dva) roky, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne\nodložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.\n\nSúd prvého stupňa taktiež podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť nahradiť\npoškodeným:\nN. T. S. a.s., so sídlom S. L. X, XXX XX C. - mestská časť S., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 349,63\neur,\nK.P., ul. XX. B. X a XX, XXX XX C. škodu vo výške 50,20 eur\nS. S., nar. XX. A. XXXX, bytom S., ul. Q. XXXX/XX škodu vo výške 912,- eur.\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podali prokurátor a obvinený odvolania s tým, že na podklade\nodvolania obvineného Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „krajský súd\" alebo „odvolací súd\") rozsudkom\nz 12. októbra 2021, sp. zn. 7To/1/2021 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol\ntak, že obvineného uznal vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona\nspáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\n- dňa 07.04.2018 v čase okolo 21.30 h v obci N., okr. S., v chatovej osade, v blízkosti chaty B. po tom,\nčo sa mu prišiel ospravedlniť poškodený A. O., v spoločnosti poškodeného S. S. za predošlé hlučné\nsprávanie a po tom, čo zaklopali na dvere chaty, súpisné číslo XXXX, obž. Ing. M. T. otvoril vchodové\ndvere a začal na nich kričať: „zmiznite z môjho pozemku, lebo Vás zahluším\", následne skríkol: „zabijem\nVás\", načo sa rozbehol smerom k ním, pričom poškodený A. O. a poškodený S. S. sa snažili pred ním\nujsť, obž. Ing. M. T. nato dobehol poškodeného S. S., ktorého napadol horolezeckým cepínom, ktorým\npoškodenému S. S. zaťal do ľavého ramena, nad deltovým svalom, smerom ku svalu do hĺbky 5 cm,\npotom mu zaťal do brucha vľavo, nad hranou bedrovej kosti do hĺbky 2 cm a keď poškodený S. S. sa\nsnažil pred ním ujsť, obž. Ing. M. T. ešte chvíľu za ním bežal a dvakrát ho sekol horolezeckým cepínom\ndo oblasti chrbta vpravo, medzi hrotom lopatky a chrbticou, do oblasti chrbta vľavo pod hrotom lopatky\ndo hĺbky 5 až 6 cm ku svalom, načo sa poškodenému S. S. podarilo ujsť, čím obž. Ing. M. T. vzbudil u\npoškodeného S. S. a poškodeného A. O. dôvodnú obavu o ich život a zdravie a pritom poškodenému\nS. S. spôsobil bodno-zmliaždenú ranu v oblasti chrbta vľavo, bodno-zmliaždenú ranu v oblasti chrbta\nvpravo, bodno-zmliaždenú ranu v oblasti ramena vľavo, bodno-zmliaždenú ranu v oblasti brucha vľavo\na pomliaždenie v oblasti ramena vľavo, s ohrozením životne dôležitých orgánov, s dobou liečenia 10\ndní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v bolestiach po dobu 4 až 5 dní a s\nobmedzením v bežnej hygiene poškodenému S. S. po dobu 7 dní.\nZa to krajský súd uložil obvinenému podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného\nzákona, § 36 písm. j), písm. k) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. e) Trestného zákona,\ntrest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného,\n§ 50 ods. 1 Trestného podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dva) roky.\nOdvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamietol.\nProti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu\nJUDr. Ľubomíra Kaščáka, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, Horná ulica č. 35, vo svoj prospech\ndovolanie z dôvodov plynúcich z ustanovení § 371 ods. 1 písm. b), písm. i) Trestného poriadku.\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku obvinený namietal, že\nzloženie senátu odvolacieho súdu sa opatreniami predsedu senátu opakovane menilo, podľa záznamu\npredsedu senátu mal odvolací súd rozhodovať o odvolaní obvineného v zložení JUDr. Peter Tobiaš\n- predseda senátu, JUDr. Marián Sninský a Mgr. Ivo Maruščák ako členovia senátu, na verejnom\nzasadnutí konanom 19. augusta 2021 však senát zasadal v zložení JUDr. Peter Tobiaš - predseda\nsenátu, Mgr. Ivo Maruščák a JUDr. Monika Halkociová ako členovia senátu a 23. septembra 2021\nodvolací senát zasadal v zložení JUDr. Peter Tobiaš - predseda senátu, JUDr. Marián Sninský a JUDr.\nMonika Halkociová ako členovia senátu, v uvedený deň však bolo verejné zasadnutie odročené na\n12. októbra 2021 pre ospravedlnenú neprítomnosť obhajcu zo zdravotných dôvodov. Obvinený ďalej\ndôvodil, že verejné zasadnutie nariadené 12. októbra 2021 bolo vykonané senátom odvolacieho súdu v\nzložení JUDr. Peter Tobiaš - predseda senátu, JUDr. Marián Sninský a Mgr. Ivo Maruščák ako členovia\nsenátu, pričom v tomto zložení senátu bolo vo veci aj právoplatne rozhodnuté. Z vyššie uvedeného,\npodľa názoru obvineného, nesporne vyplynulo, že zloženie senátu sa v prejednávanej veci opakovane\nmenilo, pričom dovolateľ nebol oboznámený so zložením senátu a o zmenách v jeho zložení sa dozvedel\naž po zadovážení kópie celého trestného spisu, krajský súd preto rozhodoval v nezákonnom zložení. Vo\nvzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku po zrekapitulovaní dôvodov\n\nrozhodnutia odvolacieho súdu obvinený namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení skutku. Krajskému súdu vyčítal, že pri hodnotení vykonaného dokazovania preferoval\ndôkazy predložené orgánmi činnými v trestnom konaní a náležite sa nevysporiadal a neprihliadol na\ndôkazy predložené obhajobou, respektíve obvineným. V tejto súvislosti namietal, že pre zodpovedanie\notázky, či spôsob útoku vedený na zraňujúce miesta poškodeného bol spôsobilý privodiť ťažkú ujmu\nna zdraví, bol podstatný druh, charakter a umiestnenie zranení na tele poškodeného S., pritom v\ntejto zásadnej otázke pre posúdenie právnej kvalifikácie skutku sa znalci rozchádzali, keďže znalec\npribratý orgánmi činnými v trestnom konaní (MUDr. E. U.) tvrdil, že obžalovaný spôsobom vedenia útoku\nohrozil u poškodeného životne dôležité orgány, avšak na otázku obhajoby, či mal možnosť si zraňujúci\npredmet prehliadnuť, odpovedal, že horolezecký cepín osobne neprehliadol, tvrdil ďalej, že poranenia\nboli spôsobené zhora nadol na tele stojaceho (bežiaceho) poškodeného, alebo keď ležal na bruchu,\npritom ležanie na bruchu v konaní nikto neuvádzal a znalec ani pred prvostupňovým súdom nevysvetlil,\nako je možné viesť útok horolezeckým cepínom do chrbta bežiaceho človeku zhora nadol, čo znamená,\nže takýmto, podľa názoru obvineného, nereálnym spôsobom útoku malo dôjsť k ohrozeniu ramennej\ntepny, pľúc, resp. čriev poškodeného, navyše znalec bližšie nešpecifikoval svoje medicínske závery,\npritom oproti uvedenému znaleckému posudku, bol obvineným predložený znalecký posudok MUDr. R.\nZ., znalca z odboru súdne lekárstvo, ktorý uviedol, že všetky popísané poranenia na tele poškodeného\nboli povrchové, spôsobené silou ľahkej intenzity, poranenia poškodeného na hrudníku vznikli nielen\npo vniknutí hrotu cepína do tela, ale aj pôsobením ťahu poškodeného s tým, že tento mechanizmus\nzranení zodpovedá aj výpovedi obvineného, ktorý tvrdil, že sa snažil poškodeného „potiahnuť\" a súčasne\nspochybňuje výpoveď poškodeného S. v tom smere, že obvinený do neho opakovane „sekal\", okrem\ntoho MUDr. R. Z. poranenie pľúc vylúčil, uviedol, že k ich poraneniu nemohlo dôjsť a rovnako vypovedal\ndotknutý znalec aj k možnému poraneniu tepny a čriev. Dovolateľ v tejto súvislosti vyčítal krajskému\nsúdu, že napriek uvedeným rozporom sa jednostranne priklonil na stranu znalca MUDr. E. U.. Vo vzťahu\nk tvrdeniam znalca MUDr. K. E. obvinený uviedol, že aj keď tento znalec pripustil možnosť vzniku\nzávažnejších zranení v prípade vedenia útoku väčšou intenzitou, išlo výlučne o hypotetické vyjadrenie,\nktorému nenasvedčovali žiadne stopy zistené na tele poškodeného. Vzhľadom na to, že napriek\nviacerým zásahom ani jedno zranenie nevykazovalo významnejší zásah do tela poškodeného, táto\nskutočnosť, podľa názoru obvineného, spochybňuje nebezpečnosť horolezeckého cepínu ako aj jeho\nspôsob použitia obvineným voči telu poškodeného, v opačnom prípade je vysoko nepravdepodobné,\naby žiadne zo zranení nevykazovalo závažnejšiu poruchu zdravia za okolností, ako ich ustálil súd.\nPreto, podľa názoru obvineného, nemožno súhlasiť s názorom súdu, že len náhodou nedošlo k vzniku\nťažkej ujmy na zdraví. Na tomto podklade potom dovolateľ vyjadril názor, že výpoveďami znalcov\nnavrhnutých obhajobou bolo nepochybne preukázané, že horolezecký cepín svojím tvarom, spôsobom\njeho použitia obžalovaným, intenzitou a miestami zásahov nemohol u poškodeného ohroziť životne\ndôležité orgány s tým, že v posudzovanom prípade bolo potrebné vychádzať z dôkazov vykonaných\nna hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí vykonávanom odvolacím súdom. Zo zadovážených\na vykonaných dôkazov nebolo, podľa názoru obvineného, bez akýchkoľvek pochybností preukázané,\nže jeho konanie bolo natoľko kvalifikované a nebezpečné, že úmyselne a bezprostredne smerovalo\nk vzniku ťažkej ujmy na zdraví. Dovolateľ ďalej vyčítal odvolaciemu súdu, že spochybnil odbornosť a\npredmet činnosti znalca z odboru súdneho lekárstva pre odborné posúdenie prejednávaného prípadu\nkonštatujúc, že súdne lekárstvo (48 15 00) je medicínske odvetvie, ktoré skúma a rieši problematiku\npôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus a to u živých aj mŕtvych osôb, vrátane pôsobenia\ncudzorodých látok a škodlivín, toto odvetvie posudzuje mechanizmus vzniku zranení a známok násilia na\nľudskom organizme živých a mŕtvych osôb pri úrazoch nehodách, prípadoch podozrenia na konanie inej\nosoby, hodnotí a posudzuje návrhy odškodnenia, znalecký posudok znalca z odboru súdneho lekárstva\nje preto, podľa názoru obvineného, vzhľadom na predmet činnosti a jeho prelínanie z odborom úrazovej\nchirurgie rovnako kvalifikovaný a v súdnej praxi dlhodobo akceptovateľný.\nNa podklade vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7To/1/2021 z 12. októbra 2021 boli porušené\nustanovenia § 371 ods. 1 písm. b), písm. i) Trestného poriadku, zároveň, aby v celom rozsahu napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.\nK dovolaniu obvineného sa vyjadrila poškodená K. S., ktorá uviedla, že obvinenému bola zaslaná výzva\nna uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla K. S. výplatou nemocenských\ndávok poškodenému S. S. vo výške 384,70 eur s tým, že obvinený celú škodu nahradil.\n\nK dovolaniu obvineného sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej tiež „prokurátor\"),\nktorý po zrekapitulovaní základného konania zdôraznil, že obvinený v podanom dovolaní opakovane\nnamieta skutočnosti už uvedené v jeho odvolaní, na ktoré reagoval krajský súd v napadnutom\nrozhodnutí, tým spôsobom, že konštatoval správnosť skutkových zistení okresného súdu, ako aj\nsúladnosť vykonaných dôkazov so zákonom a skutkových zistení s vykonanými dôkazmi, pričom sa\nvysporiadal aj s námietkami týkajúcimi sa spochybňovania znaleckých posudkov. Vzhľadom na vyššie\nuvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd\") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku]\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania\na zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného\nporiadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou\nna jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného\nporiadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej,\nže dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že\nobvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1\nTrestného poriadku).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´\nodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa §\n371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku].\nV prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a\nzáväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov\nv právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom\ntaxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným\nna revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie\nnajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007].\nJednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ\nuplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre\nzrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného\nprostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu\na nepredstavuje „ďalšie odvolanie\". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).\nPodľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku možno dovolanie podať, ak súd rozhodol v nezákonnom\nzložení.\nO takúto situáciu pôjde najmä v prípade, ak súd rozhodoval v inom personálnom obsadení ako to plynie\nz ustanovenia § 237 ods. 3 Trestného poriadku určujúceho pravidlá, kedy vo veci rozhoduje sudca\npre prípravné konanie, samosudca alebo senát (vzhľadom ale na poskytnutie väčšieho rozsahu práv\nobvinenému nie je chybou, ak namiesto samosudcu koná a rozhoduje senát), alebo ak pridelenie veci\nbolo spojené s porušením zákonných pravidiel alebo pravidiel plynúcich z rozvrhu práce príslušného\nsúdu naň sa vzťahujúcich, čím došlo k odňatiu obvineného jeho zákonnému sudcovi, teda k porušeniu\njeho práva na zákonného sudcu plynúceho z čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného\nzákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov).\nZ predloženého spisu je zrejmé, že prejednávaná trestná vec obvineného napadla na Krajský súd v\nPrešove do senátu 7T, ktorý v čase nápadu pozostával zo sudcov JUDr. Petra Tobiaša - predsedu\nsenátu a JUDr. Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka - členov senátu. O odvolaniach obžalovaného\na prokurátora bolo právoplatne rozhodnuté na verejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2021 senátom\nodvolacieho súdu v zložení JUDr. Peter Tobiaš - predseda senátu a JUDr. Marián Sninský a Mgr. Ivo\nMaruščák - členovia senátu. Z uvedeného je zrejmé, že o odvolaní obvineného rozhodol zákonný senát\nodvolacieho súdu v rovnakom zložení, aké existovalo v čase nápadu veci, čo znamená, že krajský\n\nsúd rozhodol v zákonnom zložení, preto dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g)\nTrestného poriadku v prejednávanej trestnej veci naplnený nebol.\nSkutočnosť, že v ďalších dvoch termínoch nariadeného verejného zasadnutia (19. augusta 2021 a\n23. septembra 2021) zasadal senát v zložení v prvom prípade JUDr. Peter Tobiaš - predseda senátu\na Mgr. Ivo Maruščák a JUDr. Monika Halkociová - členovia senátu a v druhom prípade JUDr. Peter\nTobiaš - predseda senátu a JUDr. Marián Sninský a JUDr. Monika Halkociová - členovia senátu,\npričom v prvom prípade JUDr. Mariána Sninského a v druhom prípade Mgr. Iva Maruščáka v súlade\ns bodom 2.3. písm. E) Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2021 zastupovala JUDr.\nMonika Halkociová, nemá žiaden materiálny dopad na práva a postavenie obvineného a namietaný\ndovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zjavne nenapĺňa,\npretože podmienkou jeho použitia je skutočnosť, že súd v nezákonnom zložení rozhodol, čo nie je prípad\nprejednávanej veci, pretože senát krajského súdu v zmenenom zložení nerozhodoval, v oboch termínoch\nverejného zasadnutia (19. augusta 2021 a 23. septembra 2021) bolo verejné zasadnutie bez vecného\nprejednania prípadu a rozhodnutia odročené (a to z dôvodov na strane obvineného či obhajoby).\nNavyše podľa § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g)\nnemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní\na nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister\nspravodlivosti.\nObvinený, ktorému v dovolacom konaní namietané okolnosti sú známe už v pôvodnom konaní a napriek\ntomu ich najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, neuplatní, dáva týmto jednoznačne najavo, že\nich nepovažuje za spôsobilé zásadným spôsobom zmeniť jeho postavenie, či spôsobiť mu zásadnú\nujmu na jeho právach. Inak povedané obvinený, ktorý v skoršom štádiu trestného konania rezignuje na\nsvoje práva a napriek znalosti ich porušenia sa nedožaduje ich nápravy už v tomto skoršom štádiu (v\nrámci odvolacieho konania), kedy ešte nie je vec právoplatne skončená, nemôže sa v neskoršom štádiu\ntrestného konania po právoplatnom skončení veci ich nápravy úspešne domáhať, keďže dovolanie\nako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov, ako to už\nbolo uvedené, predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom\nštáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne\nvymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť\ntrestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok, pričom takýmto vadami nemôžu byť vady, ktoré\nobvinený v štádiu odvolacieho konania nepovažoval za tak závažné, aby sa ich nápravy napriek ich\npoznaniu domáhal [primerane už spomínané rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod\nčíslom R 57/2007 a k otázke súladnosti citovanej právnej úpravy podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku s\nÚstavou Slovenskej republiky rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2016\nz 15. júna 2016].\nZ predloženého spisu je zrejmé, že obhajca obvineného sa verejného zasadnutia konaného 12. októbra\n2021, zúčastnil, zloženie senátu, ktorý rozhodol o odvolaní obvineného, mu preto bolo známe (videl ho)\na ak mal pochybnosti o totožnosti členov senátu, nič, keďže sa konalo verejné zasadnutie, mu nebránilo,\naby si totožnosť členov senátu preveril (opýtal sa). Preto nezákonnosť zloženia senátu, keďže sa v\nprejednávanej veci konalo verejné zasadnutie, bolo možné s ohľadom na znenie ustanovenia § 371 ods.\n4 Trestného poriadku úspešne namietať len do skončenia verejného zasadnutia konaného o odvolaní\nobvineného.\nNa tomto mieste neobstojí tvrdenie obhajoby, že o zmene v zložení senátu sa dozvedeli až následne\npo právoplatnom skončení veci, a to po zadovážení kópie spisu, pričom obvinený so zmenami v zložení\nsenátu nebol oboznámený. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu informovať\nobvineného alebo jeho obhajcu o zmenách v zložení senátu, ktoré boli vykonané v súlade s platným\nrozvrhom práce, zvlášť za situácie, ak sa o odvolaní obvineného rozhoduje na verejnom zasadnutí.\nO termíne verejného zasadnutia je obvinený a jeho obhajca upovedomovaný najmenej 5 pracovných\ndní vopred, má teda k dispozícii lehotu na prípravu v rozsahu 5 pracovných dní, v rámci ktorých, ak\nto považuje za dôležité, sa môže na zloženie senátu, ktorý bude o jeho veci rozhodovať, informovať\na najneskôr na verejnom zasadnutí všetky svoje námietky týkajúce sa zákonnosti zloženia senátu\nnamietať. (Samozrejme iná situácia by mohla nastať, ak by išlo o urýchlené rozhodovanie senátu,\n\nnapríklad o väzbe, na neverejnom zasadnutí, ak by obhajoba nemala čas alebo možnosť zloženie senátu\nzistiť a jeho nezákonnosť namietať, to však nie je prípad prejednávanej veci).\nVyššie uvedenými námietkami preto obvinený zjavne dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. b) Trestného poriadku nenaplnil.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia, keď skutok bol v napadnutom\nrozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že\nustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu alebo, že obvinený bol uznaný za vinného\nz prísnejšieho (prípadne miernejšieho) trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil.\nPodstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda zistenie, že skutok zistený v\nnapadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného\nčinu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje\nnaplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn. 3Tdo/29/2018, sp.\nzn. 2Tdo/6/2019, sp. zn. 5Tdo/48/2018).\nK naplneniu trestného činu ublíženia na zdraví (teraz § 155 a § 156 Trestného zákona) nestačí, aby\npáchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale je treba, aby jeho úmysel\nsmeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví (primerane R 19/1963, R 22/1968).\n\nPri právnom posudzovaní konania páchateľa, ktorým útočil proti zdraviu občana, nie je možné vychádzať\nlen z toho, aká ujma na zdraví poškodeného bola týmto útokom spôsobená, ale je treba prihliadať aj k\nokolnostiam, za akých sa útok stal, akým predmetom bolo zaútočené a aké nebezpečie pre napadnutého\nz útoku hrozilo (R 16/1964).\nÚmysel páchateľa spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví nemožno vyvodzovať len z povahy predmetu,\nktorým bol vedený útok. Je potrebné zvážiť i ďalšie okolnosti prípadu, ako sú spôsob použitia tohto\npredmetu, intenzita vedeného úderu a pod. (R 35/1991).\nPre naplnenie znakov subjektívnej stránky uvedeného trestného činu nepostačuje len zistenie, že\npáchateľ konal úmyselne, ale sa musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia\nna zdraví [teraz § 15 písm. a), resp. b) Trestného zákona]. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä na\nokolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, ďalej na to, či a aký predmet páchateľ k útoku\npoužil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku\n(primerane R 5/1995 - III).\nZáver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme (teraz § 15 a § 16 Trestného\nzákona), je záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však\nmusí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako\nzáver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti duševného (psychického) života významné\npre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme, sú predmetom dokazovania práve tak, ako\nvšetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam\npre záver o zavinení, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale\nna zavinenie a jeho formu treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol trestný čin\nspáchaný a zo všetkých dôkazov významných z tohto hľadiska, vrátane priznania obvineného, pokiaľ\nexistuje. So zreteľom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (teraz § 2 ods. 12 Trestného poriadku)\nzákon neprikladá a priori žiadnemu dôkazu osobitný význam. Nemožno preto len zo skutočnosti, že\nobvinený skutok poprel, vyvodiť, že zistenie priameho úmyslu neprichádza do úvahy. Tento úmysel,\ntak ako iné formy zavinenia, možno zistiť aj na podklade iných dôkazov, nielen z priznania obvineného\n(primerane R 60/1972).\n\nSkutok, ktorým sa obvinený uznáva za vinného, musí byť v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak,\naby zodpovedal všetkým znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého bol obvinený uznaný za\nvinného (primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 12/2009).\nPodľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ\na) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,\nalebo\nb) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,\nbol s tým uzrozumený.\nPodľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa zločinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne\nspôsobí ťažkú ujmu na zdraví.\nPodľa § 123 ods. 2, ods. 3 písm. e) Trestného zákona sa ublížením na zdraví na účely tohto zákona\nrozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie\nalebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného;\nťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne\nochorenie, ktorou je okrem iného aj poškodenie dôležitého orgánu.\nPodľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje\nk dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k\ndokonaniu trestného činu.\nZ obsahu skutku tak, ako ho súdy nižšieho stupňa ustálili a pojali do takzvanej skutkovej vety svojich\nrozhodnutí, v podstate (zjednodušene povedané) plynie, že\nobvinený 7. apríla 2018 v čase okolo 21.30 hodine potom, čo sa mu poškodení A. O. a S. S. prišli\nospravedlniť za hlučné správanie, po otvorení vchodových dverí kričal: „Zmiznite z môjho pozemku, lebo\nVás zahluším\", „Zabijem Vás\", rozbehol sa k ním, dobehol pokúšajúceho sa uniknúť poškodeného S. S.\na horolezeckým cepínom mu zaťal do ľavého ramena, nad deltovým svalom, smerom ku svalu do hĺbky\n5 cm, potom mu zaťal do brucha vľavo, nad hranou bedrovej kosti do hĺbky 2 cm a keď sa poškodený\nS. S. snažil pred ním ujsť, obvinený za ním bežal a dvakrát ho sekol horolezeckým cepínom do oblasti\nchrbta vpravo, medzi hrotom lopatky a chrbticou, do oblasti chrbta vľavo pod hrotom lopatky do hĺbky\n5 až 6 cm ku svalom, čím poškodenému S. S. spôsobil bodno-zmliaždenú ranu v oblasti chrbta vľavo,\nbodno-zmliaždenú ranu v oblasti chrbta vpravo, bodno-zmliaždenú ranu v oblasti ramena vľavo, bodnozmliaždenú ranu v oblasti brucha vľavo a pomliaždenie v oblasti ramena vľavo, s ohrozením životne\ndôležitých orgánov, s dobou liečenia 10 dní a s obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom\nv bolestiach po dobu 4 až 5 dní a s obmedzením v bežnej hygiene po dobu 7 dní.\nPokiaľ teda obvinený horolezeckým cepínom opakovane aj silnou intenzitou, ktorá nepochybne plynie zo\nskutkovej okolnosti spočívajúcej v tom, že hĺbka spôsobených rán dosiahla až 5 prípadne 6 centimetrov\n[pritom išlo o zásah v behu, kedy od momentu napriahnutia sa do momentu dopadu zraňujúceho\npredmetu na telo človeka mohlo dôjsť k určitej strate energie a tým aj sily (intenzity) útoku], v behu, kedy\nnemohol presne predpokladať a ani efektívne koordinovať miesto dopadu a s ohľadom na už uvedené\nani intenzitu dopadu zraňujúceho predmetu na telo bežiaceho človeka, v hneve, zaťal do ramena nad\ndeltovým svalom [kde ako je všeobecne známe (ide o jednoduché, ľahko zapamätateľné, znalosti na\núrovni základnej školy) prebieha ramenná tepna], do brucha nad hranou bedrovej kosti (kde ako je\nvšeobecne známe sú uložené črevá) a do chrbta medzi hrotom lopatky a chrbticou (kde ako je všeobecne\nznáme sú uložené pľúca), vedel, že takýmto svojím konaním môže spôsobiť poškodenie dôležitého\norgánu a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Konanie obvineného teda bezprostredne\nsmerovalo k dokonaniu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, v úmysle\n(minimálne v nepriamom) tento trestný čin spáchať a bolo len vecou náhody, podmienok a okolností, za\nktorých bol trestný čin spáchaný (k spôsobeniu zranenia poškodeného došlo za behu tak obvineného,\nako aj poškodeného, v hneve, v dôsledku čoho obvinený nemal možnosť smer, spôsob, intenzitu útoku\npresne koordinovať), že k dokonaniu trestného činu nedošlo. Napokon o úmysle spáchať trestný čin\nublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona minimálne nepriamom svedčia aj výkriky\nobvineného priamo pred napadnutím poškodeného, v rámci ktorých sa poškodeným vyhráža zabitím.\nAj keď tieto jeho vyjadrenia nevyhnutne nesvedčia o tom, že by poškodených chcel skutočne zabiť\n(uviedol ich v hneve, preto nemuseli byť mienené doslovne, horolezecký cepín nie je bežnou vražednou\n\nzbraňou), každopádne, keďže boli prednesené s následným použitím predmetu spôsobilého spôsobiť\nzranenia rôznej závažnosti, svedčia o tom, že obvinený mal v úmysle poškodeným ublížiť, a to spôsobiť\nim zranenia akejkoľvek závažnosti, prípadne bol s tým uzrozumený.\nKrajský súd preto postupoval správne, pokiaľ konanie obvineného ustálené v takzvanej skutkovej vete\nsvojho rozsudku posúdil ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákon v štádiu\npokusu podľa § 14 Trestného zákona, teda zistený (ustálený) skutok správne právne posúdil.\nPokiaľ obvinený vyčítal súdom nižšieho stupňa, že svoje rozhodnutia opreli o závery znalca MUDr.\nE. U., hoci boli v rozpore so závermi ďalších dvoch znaleckých posudkov predložených obhajobou,\na to MUDr. R. Z. a MUDr. K. E., k tomu je potrebné uviesť, že ide o skutkové námietky, ktoré sú\nvychádzajúc z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou, Trestného poriadku, v zmysle\nktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, z dovolacieho\nprieskumu vylúčené, pretože obvinený sa s nimi v podstate dožaduje iného hodnotenia vykonaného\ndokazovania podľa svojich predstáv a vo svoj prospech.\nSúdy nižšieho stupňa pritom zrozumiteľným, akceptovateľným spôsobom vysvetlili (najmä strana 7, 8 a\n10 rozsudku okresného súdu v spojení s dôvodmi na strane 13 až 16 rozsudku krajského súdu), prečo\nzávery znalca MUDr. E. U. považujú za presvedčivejšie ako závery znalcov MUDr. R. Z. a MUDr. K. E.\ns tým, že správnosť ich úvah v tomto smere, ktoré nie je možné považovať za svojvoľné, či arbitrárne,\nnajvyšší súd, ako to už bolo opakovane uvedené, nemôže s ohľadom na viazanosť skutkovým stavom\nzisteným súdmi nižšieho stupňa, preskúmavať ani meniť.\nAko z odôvodnení rozhodnutí súdov nižšieho stupňa plynie, všetci traja znalci sa v zásade zhodli na tom,\naké zranenia obvinený poškodenému spôsobil z hľadiska ich druhu, umiestnenia a ich hĺbky (poranenie\nna chrbte vľavo - 5 až 6 centimetrov, na ľavom ramene - 5 centimetrov, na chrbte vpravo - 1 až 3\ncentimetre a v oblasti brucha 1 až 2 centimetrov), rozdielne však už hodnotili intenzitu útoku, ktorým\nboli tieto zranenia spôsobené, zatiaľ čo znalec MUDr. E. U. konštatoval, že prvé dve z uvedených\nzranení boli spôsobené silnou intenzitou a ďalšie dve intenzitou strednou, znalec MUDr. R. Z. uvádzal,\nže zranenia v oblasti brucha a na chrbte vpravo boli spôsobené ľahkou alebo miernou silou a intenzitou a\nzranenie chrbta vľavo silou miernou a znalec MUDr. K. E. konštatoval, že zranenia poškodeného vznikli\nv dôsledku použitia sily ľahkej až miernej intenzity; zároveň zatiaľ čo znalec MUDr. E. U. dospel k záveru,\nže mechanizmom vzniku zranení boli ohrozené životne dôležité orgány, pretože pokiaľ by bodné rany na\nchrbte poškodeného smerovali kolmejšie, mohli preniknúť do hrudnej dutiny a mohlo dôjsť k poraneniu\npľúc, bodná rana v oblasti ramena mohla preniknúť až do bicepsu, kde prebieha ramenná tepna a pokiaľ\nby rana v oblasti brucha smerovala kolmejšie, mohlo dôjsť k poraneniu čriev, znalec MUDr. R. Z. vylúčil\nporanenie pľúc, keďže tomu, podľa jeho názoru, bránila anatomická stavba hrudnej steny a k poraneniu\nramennej tepny nemohol, podľa jeho názoru, dôjsť z dôvodu, že tomu bránila kosť z vonkajšej strany\na znalec MUDr. K. E. poranenie pľúc a poškodenie ramennej tepny nevylúčil, avšak konštatoval, že\nmuselo by ísť o úder väčšej sily a intenzity.\nJe potrebné súdom nižšieho stupňa prisvedčiť, že vzhľadom na hĺbku bodného kanála 5 až 6 centimetrov\nje nepresvedčivý, neuveriteľný záver znalcov MUDr. R. Z. a MUDr. K. E., že zraňujúci predmet bol\npoužitý silou nanajvýš miernej intenzity. Ani znalec MUDr. K. E. nevylúčil ohrozenie dôležitých orgánov\n(rovnako ako znalec MUDr. E. U.), konštatoval „len\", že k ich zraneniu by mohlo dôjsť za situácie, že by\nzraňujúci predmet bol použitý väčšou intenzitou, či v inom smere (potencionálne poranenie ramennej\ntepny). Znalec MUDr. R. Z. poranenie pľúc s ohľadom na anatomickú stavbu hrudníka vylúčil, avšak\ntakúto prekážku okrem znalca MUDr. E. U. nevzhliadol ani znalec MUDr. K. E. a poranenie ramennej\ntepny znalec MUDr. R. Z. vylúčil z dôvodu jej prekrytia kosťou, takúto prekážku však nevzhliadol okrem\nznalca MUDr. E. U. ani znalec MUDr. K. E.. Z uvedeného je potom zrejmé, že ani znalci do K. E. a v\nkonečnom dôsledku ani MUDr. R. Z. ohrozenie životne dôležitých orgánov nevylúčili, znalec MUDr. K.\nE. ako podmienku poranenia životne dôležitých orgánov vnímal potrebu vyššej intenzity útoku a znalec\nMUDr. R. Z. iné smerovanie zraňujúceho predmetu, avšak vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti,\npodmienky útoku (najmä hnev a beh obvineného, útek poškodeného) obvinený nemal možnosť, ako to\nuž bolo vyššie uvedené, efektívne koordinovať intenzitu, smer a miesto dopadu zraňujúceho predmetu,\nbolo len vecou náhody, že obvinený nezasiahol poškodeného zraňujúcim predmetom väčšou intenzitou,\nv inom uhle, či smere a mieste dopadu. Je preto potrebné súhlasiť so závermi súdov nižšieho stupňa, že\n\nzávery znaleckého dokazovania realizovaného znalcom MUDr. E. U. sú presvedčivé, nespochybnené\nzávermi znalcov MUDr. R. Z. a MUDr. K. E., ktoré naopak vyznievajú nepresvedčivo a neuveriteľne.\nSúdy nižšieho stupňa v súlade so závermi znalca MUDr. E. U. dospeli k záveru, že horolezecký cepín s\nohľadom na jeho rozmery, materiál, z ktorého je vyrobený (kov), následky, ktoré ním už boli spôsobné,\nje predmet, ktorý je spôsobilý poranenia dôležitých orgánov spôsobiť s tým, že ďalší dvaja znalci a ani\nobvinený neuviedli také presvedčivé konkrétne skutočnosti, ktoré by tento záver zásadným spôsobom\nspochybnili.\nJe potrebné obhajobe prisvedčiť, že nič nebránilo znalcovi z odboru súdneho lekárstva s ohľadom na\npredmet jeho činnosti podať v prejednávanej veci znalecký posudok a taktiež zo žiadnych konkrétnych\nskutočností (krajský súd ich ani neuvádza) nevyplýva, že by možnosť znalca mať prístup k potrebným\ninformáciám bezprostredne po skutku mu umožnila inak posúdiť určitú otázku ako znalcovi, ktorý\nposudzoval tieto otázky neskôr.\nTáto nie celkom presvedčivá argumentácia krajského súdu však nemala žiaden vplyv (a tým pádom\nani význam) na inak správne vyššie rozvedené jeho úvahy vedúce k záveru, že presvedčivejším v\nprejednávanej trestnej veci je znalecký posudok znalca MUDr. E. U.. Tieto nadbytočné argumenty teda\nnemali žiaden zásadný vplyv na práva a postavenie obvineného.\nPokiaľ ešte obvinený dôvodil, že znalec MUDr. E. U. pripustil, že zranenie poškodeného mohlo vzniknúť\naj v prípade, žeby poškodený ležal na bruchu, hoci nikto v konaní takúto možnosť neuvádzal sa žiada\nuviesť, že zo strany znalca išlo len o teoretické popísanie možnej alternatívy mechanizmu vzniku\nzranenia bez toho, aby to malo nejaký vplyv na presvedčivosť jeho vyššie uvedených záverov (znalec\nnebol prítomný pri skutku, hodnotil len v teoretickej rovine, ako môže takéto zranenie vzniknúť).\nVyššie uvedenými námietkami preto obvinený ani dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku zjavne nenaplnil.\nVzhľadom na to, že obvinený Ing. M. T. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne\nnenaplnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b), písm. i) Trestného poriadku, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodmietol.\nNa základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}