{"guid": "11cb6ff7-1dbd-432a-8839-c6bb42981a78:73d349fd-cbc5-4b16-abde-d98136707831", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8715200691.1", "spisova_znacka": "4Cdo/5/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/5/2022 z 27. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. 4Cdo/5/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8715200691.1", "identifikacne_cislo": "8715200691", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "nazov": "§ 1 ods. 4 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-1.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-189.odsek-1", "nazov": "§ 189 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-189.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-186.odsek-1", "nazov": "§ 186 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-186.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-186"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182.odsek-3", "nazov": "§ 182 ods. 3 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182.odsek-2", "nazov": "§ 182 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182.odsek-1", "nazov": "§ 182 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-182.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-182"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "nazov": "§ 563 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-563"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-189", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-186", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-182", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-563", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73d349fd-cbc5-4b16-abde-d98136707831", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8715200691.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8715200691.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8715200691.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/5/2022\n8715200691\n27. 06. 2023\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2023:8715200691.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti HYDINA SK, s. r. o.,\nKežmarok, Slavkovská cesta 54/1468, IČO: 46 645 454, zastúpenej advokátom JUDr. Marcelom\nKohútom, Poprad, Nám. Sv. Egídia 95, proti žalovanej G. X., narodenej XX. X. XXXX, P.H., W. XXX,\nzastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, Rožňava, Cyrila a Metoda 4, IČO: 35 574 861,\no zaplatenie 15 581,76 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.\n17Cpr/1/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. apríla 2021 sp. zn.\n3CoPr/3/2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 26. februára\n2020 č. k. 17Cpr/1/2015-445 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 15 581,76 eur s 5,05 %-ným p.\na. úrokom z omeškania od 19. mája 2015 do zaplatenia (I. výrok), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol\n(II. výrok) a priznal žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu (III. výrok). Svoje\nrozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 182 ods. 1, § 182 ods. 2, § 182 ods. 3, § 186 ods. 1,\n§ 189 ods. 1 a § 1 ods. 4 zákon č. 311/2001 Zákonník práce a ustanoveniami § 563 zákon č. 40/1964\nZb. Občiansky zákonník. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 20. apríla 2021\nsp. zn. 3CoPr/3/2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. potvrdil. Žalobkyni\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že došlo k platnému uzavretiu pracovnej zmluvy, čo sporové strany nerozporovali, ďalej\npoukázal na ustanovenie § 183 ods. 2 CSP, posledná veta, t.j. uvedené ustanovenie je potrebné\nvykladať tak, že v prípade prvej práceneschopnosti je povinný súd prvej inštancie rešpektovať s tým, že\nnásledne je strana sporu pri ďalších práceneschopnostiach počas vedeného sporu si povinná zabezpečiť\nza seba zástupcu, a to či už fyzickú osobu, alebo zástupcu z radov advokátov a takúto povinnosť\nod nej v zmysle CSP možno vždy spravodlivo žiadať. Odvolací súd konštatoval, že dôvodom pre\nodročenie pojednávania bol zdravotný stav samotnej žalovanej, ku ktorému predložila potvrdenie o\nsvojej práceneschopnosti. Žalovaná však mala zvoleného svojho právneho zástupcu a tento v žiadnej\nzo žiadosti neuviedol, že by dôvod pre odročenie pojednávania bol aj na jeho strane, ale uviedol,\nže pojednávania sa nezúčastní z toho dôvodu, že jeho klientka trvá na svojej osobnej účasti na\npojednávaní a nesúhlasí s tým, aby sa pojednávania zúčastnil iba jej právny zástupca. V zmysle kontextu\nustanovenia § 183 ods. 2 CSP odvolací súd konštatoval, že pre práceneschopnosť žalovanej bolo už\nodročených viacero pojednávaní, a to okrem iného aj pojednávanie vytýčené na deň 25. novembra 2016\na rovnako pojednávanie vytýčené na deň 23. januára 2018. Súd prvej inštancie pre zdravotné dôvody\n\nu žalovanej niekoľkokrát odročoval pojednávanie a jej žiadosť o odročenie pre práceneschopnosť\nakceptoval. Podľa odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 2 CSP tak nebol povinný\nsúd prvej inštancie opätovne zohľadňovať práceneschopnosť žalovanej k termínu pojednávania 26.\nfebruára 2020 aj v kontexte, že v tomto konaní mala žalovaná riadne zvoleného právneho zástupcu,\nktorému nič nebránilo zúčastniť sa predmetného pojednávania. V tomto kontexte bolo potrebné riešiť\naj časť predmetnej odvolacej námietky ohľadne skutočnosti, že žalovaná, resp. jej právny zástupca\nsa nemali možnosť vyjadriť k novo vypracovanému znaleckému posudku, voči nemu vzniesť námietky\na predkladať ďalšie návrhy na dokazovanie napríklad aj v podobe návrhu na vypočutie znalca k\nvypracovanému znaleckému posudku. K uvedenému odvolací súd uviedol, že nič nebránilo samotnej\nžalovanej, resp. jej právnemu zástupcovi predložiť súdu pred termínom pojednávania alebo priamo\nv deň pojednávania konkrétne písomné námietky voči znaleckému posudku, z ktorých by bolo jasné\nv akých častiach znalecký posudok napádajú, resp. ho považujú za nejasný, nezrozumiteľný alebo\nnelogický a taktiež v takomto písomnom podaní mohli vzniesť riadne odôvodnené ďalšie návrhy na\ndokazovanie, napríklad ako sami v podanom odvolaní uvádzali, návrh na vypočutie osoby znalca.\nUvedené však zo strany žalovanej a jej právneho zástupcu uskutočnené nebolo, pričom vzneseniu\nnámietok voči znaleckému posudku a vzneseniu ďalších návrhov na dokazovanie žalovanej, ani jej\nprávnemu zástupcovi nič nebránilo. Odvolací súd konštatoval, že určiť výšku schodku býva v mnohých\nprípadoch náročné, preto bolo potrebné dbať na vykonanie inventúr a v prípade súdneho sporu akým je aj\ntento spor, sa obvykle nariaďuje vykonanie dôkazu znaleckým posudkom znalcom z odboru účtovníctva\na skúmajú sa aj doklady o inventúrach. Ďalej uviedol, že schodok sa najčastejšie preukázateľne zisťuje\ninventarizáciou, nie je to však jediný možný spôsob zistenia schodku. Škoda vzniknutá zamestnávateľovi\nmá povahu schodku, teda možno konštatovať, že má povahu účtovného rozdielu medzi skutočným\nstavom zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej evidencie. Ako dôvod úplného alebo čiastočného\nzbavenia sa zodpovednosti pracovníka je možné považovať nevykonanie inventarizácie v sklade, pri\npráceneschopnosti konkrétneho zamestnanca, prípadne, ak takýmito vecami manipulovali tretie osoby,\nresp. môže sa jednať o umiestnenie predajne alebo skladu v nevyhovujúcich miestnostiach, resp. v\nprípade nedostatočného počtu pracovníkov v predajni a s tým súvisiaci nedostatočný dozor, resp.\nneurobenie opatrení po zistení napríklad predchádzajúceho vyššieho schodku. Odvolací súd uviedol,\nže závery znaleckého posudku č. 1/2020 H.. A. U. sú jasné, zrozumiteľné a logické. Pre dané závery\nmala znalkyňa všetky potrebné listinné dôkazy aj ohľadne dodacích listoch, ktoré mali preukazovať\ndodanie tovaru do konkrétnej predajne, kde vykonávala žalovaná funkciu predavačky bolo zrejmé, že\npri druhom výpočte vychádzal znalec z dodacích listov, na ktorých bolo potvrdzované dodanie tovaru\npodpisom zodpovedného zamestnanca na prevádzke. Pri dodacích listoch prvotných, teda tých, ktoré\nsú potvrdzované podpismi, bol dodaný tovar spolu vo výške 78 040,41 eura a pri dodacích listoch,\nktoré mala žalobkyňa ako spoločnosť vedené v účtovníctve predstavuje dodanie tovaru hodnotu 78\n085,33 eura. Rozdiel medzi jednotlivými dodacími listami teda predstavoval iba 44,92 eura. Odvolací\nsúd uviedol, že je rovnako potrebné konštatovať, že žalovaná pracovala v predmetnej predajni celý čas\nsama. Žalovaná rovnako vlastnoručným podpisom potvrdzovala aj samotné inventúrne hárky. Taktiež\npodpisovala aj jednotlivé dodacie listy. Túto skutočnosť žalovaná aj osobne potvrdila na pojednávaní,\nktoré sa na súde prvej inštancie konalo 4. októbra 2016. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevychádzal\nz prvého okruhu výpočtu bol logický. Prvý okruh výpočtu bol znalcom realizovaný tak, že znalec sa\nsnažil dopátrať samotného schodku na základe pohybu množstva tovaru s tým, že triedil jednotlivé\npohyby tovaru podľa druhu tovaru. Pri pokuse vykonať tento prvý druh výpočtu znalec zistil, že\nkonanie zodpovedných osôb na pracovisku zamestnanca vykazovalo nesystematickosť a chybnosť\nbuď v dodávkach tovaru, predaj množstva tovaru alebo zamieňaní druhov tovaru pri predaji. Nebolo\nmožné zistiť akou formou žalovaná zadávala tovar do pokladne a takto mohla vzniknúť možnosť\nzámeny medzi jednotlivými tovarmi. Teda prvý výpočet ani nebolo možné zrealizovať a na základe tohto\nprvého typu výpočtu nemohol znalec pri týchto problémoch ani dospieť ku konkrétnemu záveru, resp.\nurobiť konkrétny výpočet. Ako aj sám znalec uviedol, problém pri tomto prvom výpočte nastal, keď\nznalec porovnal zostatok tovaru v zmysle vyčíslených pohybov spolu s množstvom tovaru vykázanom\nv inventúrach. Nebolo teda možné vyčísliť chýbajúce množstvo konkrétneho tovaru a z neho prepočítať\nmanko na prevádzke X.. Keďže nebolo možné vyčísliť presné chýbajúce množstvo tovaru podľa jeho\ndruhu a ceny, pristúpil znalec k zodpovedaniu otázky druhou formou výpočtu a manko vo forme druhého\nvýpočtu vyčíslil tak, že sumárne porovnal vstupy a výstupy, počiatočné stavy a konečné stavy vykázané v\nrámci stranami sporu predložených dôkazov. Záverom bolo manko pohybujúce sa v rozmedzí 15 643,03\neura až 17 692,35 eura. Tento výpočet považuje odvolací súd za dostatočne odborný a vyjadrujúci škodu,\nktorá vznikla zamestnávateľovi. Tu odvolací súd vychádza z definície pojmu schodok, kde „schodok“\npredstavuje účtovný rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a medzi údajmi účtovnej\n\nevidencie. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd prvej inštancie ani nemohol prikloniť k prvému výpočtu\npostavenému na presnom zistení chýbajúceho toho, ktorého množstva tovaru a bolo možné zohľadniť\niba výpočet druhý, ktorý uskutočnil znalec, lebo jedine na základe tohto výpočtu bolo možné manko zistiť\na vypočítať. Rovnako poukázal na skutočnosť, že závery znaleckého posudku č. 1/2020 potvrdzujú v\nzásade aj predchádzajúce znalecké posudky, či už predchádzajúci znalecký posudok urobený v tomto\nkonaní, resp. znalecký posudok, ktorý bol urobený znalcom aj v prebiehajúcom trestnom konaní. Všetky\ntri znalecké posudky v zásade skonštatovali existenciu manka a rovnako sa v rámci existencie a výšky\nmanka zisteného u žalobkyne pohybovali v rozmedzí približne 15 000 eur. Zo všetkých troch znaleckých\nposudkov (vynímajúc odborné vyjadrenie, ktoré len spochybňovalo jeden zo znaleckých posudkov,\npričom neuvádzalo konkrétne závery) možno konštatovať, že tento posledný tretí znalecký posudok č.\n1/2020 H.. A. U. je najkomplexnejší a najrozsiahlejšie posudzuje tak dodacie listy, inventúrne hárky ako aj\nvýpočet schodku. Jeho závery vychádzajú z jasných, zrozumiteľných a logických zistení ktoré samotným\nzáverom znalca predchádzali. Skutočnosť, že schodok bol zistený v rozmedzí hodnôt 15 643,03 eura\naž 17 692,35 eura nemohla byť vyhodnotená ako vada posudku. O náhrade trov odvolacieho konania\nrozhodol súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP uviedla, že súd prvej inštancie\nnevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy a bolo porušené jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\nSúd vykonané dôkazy bez náležitého odôvodnenia hodnotil v prospech žalobkyne. Založil ich na závere\nznaleckého posudku č. 1/2020 H.. A. U., ktorá podľa názoru súdu použila inú metódu na existenciu\nschodku. Z odôvodnenia rozsudkov nie je zrejmé prečo súdy jednostranne vyhodnotili v neprospech\nžalovanej len záver o druhom výpočte realizovaného znalkyňou a to len na základe nesprávneho a\núčelového vedenia účtovníctva žalobkyne. Namietala nesprávnosť vedenia účtovníctva žalobkyne. Z\nodôvodnenia nevyplýva prečo súd nevyhodnocuje a neodôvodňuje svoje rozhodnutie vo vzťahu k\nzisteniam znalca pri prvom výpočte, z ktorého vyplýva, že nie je možné vypočítať manko a vyčísliť\nchýbajúce množstvo tovaru. Namietala, že účtovníctvo žalobkyne nebolo vedené v súlade so zákonom\no účtovníctve a vykonanie inventarizácie svedkom I. bolo bez poverenia. Žalovaná podpísala dohodu o\nhmotnej zodpovednosti so žalobkyňou 20. októbra 2013, pričom v tom čase nebola vykonaná inventúra\ntovarových zásob a neboli predložené inventarizačné zápisnice, hoci o to žalovaná žiadala. Navrhla,\naby dovolací súd rozsudok krajského súdu a okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie.\n4. Žalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril a navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovanej zamietol\na zaviazal žalovanú k náhrade trov dovolacieho konania rozsahu 100 %.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia\ntakejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa § 447 písm. c) CSP\nodmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\n\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n9. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo /113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k nej\ntvrdenej vade, že súdy nezistili riadne skutkový stav, súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhnuté\ndôkazy, znemožnil jej aktívnu účasť na konaní, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nenapĺňa\ndodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie tak, aby sa zaručila transparentnosť a kontrolovateľnosť\nrozhodovania a bola vylúčená ľubovôľa. Rozhodnutie je podľa žalovanej nepreskúmateľné.\n10. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n11. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a pod.).\n12. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na\nrozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť\nto, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonanie\ndokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je\nvecou súdu, nie procesných strán. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykoná všetky navrhované\ndôkazy alebo vykoná iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za vadu\nzmätočnosti (viď R 125/1999).\n12.1. Dovolací súd konštatuje, že podľa § 191 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov bez toho, aby\nz toho plynúce skutkové závery boli svojvoľné či ústavne neudržateľné, nie je vadou konania v zmysle §\n420 písm. f) CSP. Najvyšší súd v súvislosti s námietkami dovolateľky týkajúcimi sa nedostatkov v procese\nzisťovania a hodnotenia skutkového stavu konštatuje, že dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nskutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP, v posudzovanom spore však dovolací súd takúto vadu nezistil.\n\n12.2. Pokiaľ dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu nedostatky v procese obstarávania skutkových\npodkladov pre rozhodnutie, najvyšší súd pripomína, že (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu\nnie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm.\nf) CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017, 9Cdo/86/2020). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný\nsúd (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Výnimkou sú iba rôzne\nzávažné deficity v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného\nhodnotenia dôkazov a pod.), prípadne konajúcimi súdmi svojvoľné, neudržateľné alebo v zrejmom\nomyle prijaté skutkové závery, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. V\npreskúmavanej veci však dovolanie na takýchto argumentoch nespočívalo.\n13. Dovolateľka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namieta, že súdy\nv konaní nezistili úplne skutkový stav, nevykonali žalovanou navrhované dôkazy, žalovaná z dôvodu\nchoroby sa ospravedlnila z pojednávania a žiadala pojednávanie odročiť lebo trvala na osobnej účasti na\npojednávaní, pretože so znaleckým posudkom nesúhlasí a žiadala o výsluch znalkyne na pojednávaní\naby jej mohla klásť otázky. Dovolací súd uvádza, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň\nprocesnou povinnosťou strán sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov\nvykoná (porov. § 185 ods. 1 CSP). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci súdu korigovať\nnávrhy strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne\nzabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a\naby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Z uvedeného\nje zároveň zrejmé, že Civilný sporový poriadok strane konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu\nnavrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaná v danej veci aj využila (nebolo jej odňaté). Súd oznámil\nmailom zo dňa 25. februára 2020 právnemu zástupcovi žalovanej, že súd neakceptuje dôvod odročenia\npojednávania. Právny zástupca žalovanej obratom oznámil súdu, že žalovaná nesúhlasí so znaleckým\nposudkom a navrhuje výsluch znalkyne. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil ani právny zástupca\nžalovanej, hoci bol riadne poučený zo strany súdu o tom, že súd neakceptuje práceneschopnosť\nžalovanej ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania vzhľadom k tomu, že žalovaná je v konaní\nzastúpená právnym zástupcom, vo veci bola vypočutá a nie je potrebné ju ešte raz vypočuť.\n14. Dovolací súd poukazuje, že súdy musia dbať o to, aby nedochádzalo v konaní k obštrukciám,\nktoré vedú k predlžovaniu konania, čo môže byť práve ospravedlnenie sa z pojednávania z dôvodu\nchoroby spolu so žiadosťou o jeho odročenie, keďže strana nesúhlasí, aby sa pojednávalo v jej\nneprítomnosti. V rozhodovacej činnosti súdov bola táto problematika podrobená prieskumu na Ústavnom\nsúde (I. ÚS 245/2018). Ústavný súd vyhodnotil ako ústavne konformný postup všeobecných súdov,\nktoré s poukazom na aktuálne znenie Civilného sporového poriadku konštatovali, že len samotná\nexistencia vážneho dôvodu na strane sporovej strany na odročenie pojednávania nepostačuje. Okrem\nospravedlnenia sporovej strany z neúčasti na pojednávaní zo závažného dôvodu, musí byť zároveň\nsplnený aj druhý predpoklad, ktorým je, že od strany nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní\nnechala zastúpiť. Ak je strana zastúpená advokátom, čo v posudzovanom prípade bola, zákon stanovuje,\nže od advokáta možno až na pár výnimiek vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom,\nv čoho dôsledku druhý predpoklad naplnený nebol. Advokát, ako osoba na to povolaná, slúži práve\nna to, aby v mene svojho klienta kvalifikovane uplatňovala jeho procesné práva. Preto skutočnosť, že\nstrana nie je osobne prítomná na pojednávaní nebráni tomu, aby bol spor prejednaný a rozhodnutý. A\ntak i taký závažný dôvod, akým je choroba strany, sám osebe na odročenie pojednávania nepostačuje.\nV zmysle predmetného rozhodnutia Ústavného súdu sa vo všeobecnosti nevyžaduje, aby bola strana,\nktorá je zastúpená, spravidla advokátom, na pojednávaní prítomná. Výnimku z uvedeného predstavuje\nsituácia, ak súd považuje za potrebné stranu vypočuť. Z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky zároveň vyplýva, že zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva\nna spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver\nvšeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala\nby mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu\ndokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do\npodstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (I. ÚS 350/08).\n15. Dovolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré žalovaná uviedla v dovolaní. Súd prvej\ninštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bližšie konkretizoval a objasnil dôvody, prečo na\n\nzáklade zistených skutočností rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15 581,76 eur s\n5,05 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 19. mája 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku a prečo v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a odvolací súd potvrdil správnosť prijatého záveru.\nDovolací súd sa plne stotožňuje s tým, že žalovaná nepredložila žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by mali\npreukázať, že by schodok vznikol bez jej zavinenia, ani sčasti, nepreukázala napr. že jej neboli vytvorené\npracovné podmienky, ktoré by jej umožnili riadny výkon práce, nebolo preukázané napr. vlámanie\ndo predajne, že by nebola riadne vykonaná inventarizácia a pod. Keďže určiť výšku schodku býva\nnáročné, súd nariadil vykonanie dôkazu znaleckým posudkom (boli vyhotovené 3) znalcom z odboru\núčtovníctva. Znalecký posudok je dôkazom v spore, ktorý pomáha sudcovi nájsť objektívnu pravdu\no relevantných skutkových okolnostiach sporu a to za pomoci odborných znalostí znalca. Týmto je\nvyjadrený účel znaleckého posudku v spore a síce prispieť k zisteniu objektívneho skutkového stavu veci.\nVšetky tri znalecké posudky v zásade skonštatovali existenciu manka a rovnako sa v rámci existencie\na výšky manka zisteného u žalobcu pohybovali v rozmedzí od 15 643,03 eura až 17 692,35 eura. Zo\nvšetkých troch znaleckých posudkov (vynímajúc odborné vyjadrenie, ktoré len spochybňovalo jeden zo\nznaleckých posudkov, pričom neuvádzalo konkrétne závery) možno konštatovať, že tento posledný tretí\nznalecký posudok č. 1/2020 H.. A. U.Q. je najkompletnejší a najrozsiahlejšie posudzuje tak dodacie listy,\ninventúrne hárky ako aj výpočet schodku. Závery znaleckého posudku č. 1/2020 potvrdzujú v zásade\naj predchádzajúce znalecké posudky, či už predchádzajúci znalecký posudok urobený v tomto konaní,\nresp. znalecký posudok, ktorý bol urobený znalcom aj v prebiehajúcom trestnom konaní. Vzhľadom na\nuvedené je potrebné konštatovať, že týmto postupom súdov nedošlo k založeniu vady podľa § 420 písm.\nf) CSP.\n16. K namietanej nepresvedčivosti rozhodnutí rozsudkov súdov nižších inštancií (nedostatočného\nodôvodnenia) dovolací súd poznamenáva, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad\npre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu\nzmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Súdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich\nrozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v\nkonaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdili, uviedli z ktorých dôkazov\nvychádzali a ako ich vyhodnotili, a zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali, a z ktorých vyvodili svoje\nprávne závery. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadalo so všetkými podstatnými\nodvolacími námietkami žalovanej a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami.\n17. Myšlienkový postup súdov je dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce\nskutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Z\nuvedeného je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho\nsúdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu\nkonania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalovaná sa s rozhodnutím\nodvolacieho súdu nestotožnila, a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv.\nSamotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení\nrozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasili a nestotožnili sa s nimi, nemôže sama osebe\nviesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n18. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalovaná neopodstatnene namietala\nnesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jej procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť\ndovolania z tohto ustanovenia nevyplýva. Dovolací súd preto dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447\npísm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n\n20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3CoPr/3/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}