{"guid": "6e46eb33-3fab-443a-8d91-f8eca78bd0b5:c506fe6d-3231-4cb0-b3e9-1837381648b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8713201810.2", "spisova_znacka": "5Obdo/30/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/30/2022 z 19. 12. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. decembra 2023, sp. zn. 5Obdo/30/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8713201810.2", "identifikacne_cislo": "8713201810", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2023-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-351.odsek-1", "nazov": "§ 351 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-351.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-351"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-351.odsek-2", "nazov": "§ 351 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-351.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-351"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "nazov": "§ 365 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/374/#paragraf-1.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 374/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/374/#paragraf-1.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/374-2014/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-351", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/2014/374#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c506fe6d-3231-4cb0-b3e9-1837381648b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8713201810.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8713201810.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8713201810.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obdo/30/2022\n8713201810\n19. 12. 2023\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2023:8713201810.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD.\na JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu 1/ Implementačná agentúra Ministerstva práce, sociálnych\nvecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 2206/6, Bratislava, IČO: 30 854 687 a žalobcu 2/\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava,\nIČO: 00 681 156, oboch zastúpených advokátskou kanceláriou Martin Pavle, s. r. o., so sídlom Pribinova\n4, Bratislava,\nIČO: 36 860 450, proti žalovanému Združenie pre rozvoj regiónov Slovenska - BRNČALKA, IČO: 42\n033 357, so sídlom Vila Zorka 10, Vysoké Tatry, zastúpenému advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.\nr. o., so sídlom Križkova 9, Bratislava,\nIČO: 36 727 334, o zaplatenie 40 614,53 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad\npod sp. zn. 18Cb/97/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.\naugusta 2019, č. k. 3Cob/18/2019-866, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove zo\ndňa 23. augusta 2022 č. k. 3Cob/18/2019-1012, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. augusta 2019 č. k. 3Cob/18/2019-866 v spojení s\nopravným uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. augusta 2022\nč. k. 3Cob/18/2019-1012, vo výroku I. o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie\nv tej časti, ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ úroky z omeškania zo sumy\n40 614,53 eur presahujúce 8,75% p. a. od 18.11.2012 do zaplatenia, z r u š u j e .\nII. Dovolanie žalovaného vo zvyšnej časti o d m i e t a .\nIII. Žalobca 2/ m á voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Poprad (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom\nzo dňa 26. novembra 2018, č. k. 18Cb/97/2014-806, výrokom I. v časti žalobe vyhovel,\nkeď zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1/ a 2/ sumu 40.614,53 eur s 8,75 % úrokom z\nomeškania od 18.11.2012 do zaplatenia, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom III.\nžalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania voči žalovanému spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca 1/ a žalobca 2/ (ďalej tiež\n„žalobcovia“) sa voči žalovanému domáhali zaplatenia 40 614,53 eur s úrokmi z omeškania p. a., z titulu\nodstúpenia od zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku (z 18.02.2010, č. 064/2012IZ-4O/V pre projekt „Tatranský program podpory samovzdelávania“; ďalej tiež „zmluva“). Žalovanému\nboli poskytnuté zálohové platby v sume 40 614,53 eur, a to časť z prostriedkov EÚ a časť zo štátneho\nrozpočtu. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k závažnému porušeniu zmluvného záväzku a aj k\n\nporušeniu všeobecných zmluvných podmienok (ďalej tiež „VZP“), došlo zo strany žalobcov k odstúpeniu\nod zmluvy, avšak zo strany žalovaného nedošlo k vráteniu žalobcom poskytnutého plnenia (zálohy).\n3. Podľa súdu prvej inštancie zmluva bola uzavretá medzi žalovaným čo by prijímateľom a Ministerstvom\npráce sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej tiež „MPSVaR“)\nčo by poskytovateľom, v zastúpení Fondom sociálneho rozvoja, spolu s tromi dodatkami\na žalovanému boli poskytnuté zálohové platby v úhrnnej sume 40 614,53 eur.\nV dôsledku porušenia zmluvných povinností žalovaným, „žalobca odstúpil od zmluvy\ndňa 18.09.2012, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 28.09.2012 a žalobca si uplatnil v zmysle\nčlánku 10.2 VZP v dôsledku odstúpenia od zmluvy vrátenie uvedených finančných prostriedkov“ (od\nžalovaného). Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov\na neplatnosť odstúpenia od zmluvy s tým, že uvedená zmluva naďalej trvá.\n4. Súd prvej inštancie s poukazom najmä na znenie zmluvy, VZP (články 10 bod 2 a 6)\na § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej tiež „ObZ“), § 344 ObZ, § 351 ods. 1, 2 ObZ, § 768k ods. 2 ObZ, § 365 ObZ a § 369 ods. 1 ObZ\nv znení platnom do 01.02.2013, posúdil žalobu v časti ako dôvodnú - čo do istiny\na žalovaných úrokov z omeškania. Považoval za preukázané, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy a\nk riadnemu odstúpeniu od zmluvy, v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Uzavrel, že žalovaný je\npovinný vrátiť žalovanému podľa článku 10 bod 2 VZP poskytnuté peňažné prostriedky. Nakoľko takto\nvzniknutý dlh žalovaný neuhradil (poskytnutú zálohu nevrátil), dostal sa do omeškania a vznikla mu\npovinnosť zaplatiť úroky z omeškania od doby uplatnenia práva (čl. 10.6 VZP) v zákonnej výške (§ 369\nObZ).\n5. Súd prvej inštancie námietku žalovaného, že žalobcovia nie sú v spore aktívne vecne legitimovaní,\nnepovažoval za dôvodnú, vzhľadom na úpravu v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva\n(ďalej tiež „zákon č. 528/2008 Z. z.“). Konštatoval vznik a postavenie Fondu sociálneho rozvoja (ďalej\ntiež „fond“) ako rozpočtovej organizácie zriaďovateľa, ktorým bol žalobca 2/. Taktiež poukázal na\nsplnomocnenia z roku 2012 a 2014 a na možnosť žalobcu 2/ preniesť výkon svojej pôsobnosti na fond\n(žalobcu 1/). Konštatoval, že rozsah práv a povinností žalobcu 1/ určuje žalobca 2/ ako zriaďovateľ\na tento rozsah môže meniť; žalobca 2/ disponuje všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo\nzmluvy, pričom tieto môže preniesť, v dôsledku čoho je žalobca 1/ oprávnený konať vo vlastnom mene\na popri ňom aj žalobca 2/\nako zriaďovateľ, a to aj vo veciach podľa zákona č. 528/2008 Z. z.\n6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že v prípade práva žalobcov na solidárne plnenie od\nžalovaného by (v enunciáte rozsudku) mal byť vyjadrený navrhnutý spôsob plnenia žalovaným v\nprospech žalobcov tak, že plnením jednému zo žalobcov (súd nesprávne uviedol „jedného so žalobcov“\n- pozn. najvyššieho súdu) zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného voči druhému zo\nžalobcov, „nakoľko nejde o vzťah dlžníka a ručiteľa“, preto v tejto časti žalobu zamietol. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní.\n7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej tiež „odvolací súd“), rozsudkom zo dňa 22.\naugusta 2019 č. k. 3Cob/18/2019-866 (v spojení s opravným uznesením\nzo dňa 23. augusta 2022 č. k. 3Cob/18/2019-1012 [ďalej len „rozsudok“ alebo „rozhodnutie“]), rozhodol\npo zopakovaní dokazovania na nariadenom a vykonanom pojednávaní\n(§ 385 ods. 1 CSP) tak, že prvým výrokom rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola žalovanému\nuložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 40 614,53 eur s 8,78 % úrokom z omeškania p.a. od\n18.11.2012 do zaplatenia, ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil (§ 387\nCSP), druhým výrokom žalobcovi 2/ priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Treťou výrokovou vetou vo zvyšnej časti rozsudok\nsúdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu 1/ zamietol (§ 388 CSP)\na žalovanému proti žalobcovi 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n8. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že účelom zmluvy bolo spolufinancovanie\nschváleného projektu prijímateľa, a to poskytnutím nenávratného finančného príspevku z prostriedkov\n\npre operačný program: zamestnanosť a sociálna inklúzia, spolufinancovaný Európskym sociálnym\nfondom. Ďalej uviedol, že nakoľko nedošlo\nk realizovaniu projektu v súlade so zmluvou tým spôsobom, že žalovaný neobnovil realizáciu projektu\npo strate účinnosti pozastavenia realizácie, čím porušil svoj zmluvný záväzok v zmysle článku 9 ods. 2\nbod 4. písm. d) a e) VZP, došlo k odstúpeniu od zmluvy.\n9. Odvolací súd podrobne poukázal na jednotlivé ustanovenia zmluvy a VZP, pričom zhrnul, že dňa\n26.03.2010 bola žalovanému poskytnutá zálohová platba spolu v sume\n40 614,53 eur. Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 19.04.2012 MPSVaR,\nv zastúpení fondom, vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu,\nže žalovaný nerealizoval projekt riadne a včas. Fond „listom zo dňa 18.9.2012 (č.l. 37 spisu) ...\nako sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom oznámil žalovanému, že na základe výsledkov\nkontroly na mieste zistil porušenie Zmluvy o NFP špecifikované pod bodmi 1 a 2. Žalovaný ako procesná\nsporová strana nespochybnil relevantným spôsobom účinky doručenia odstúpenia od zmluvy (čl. 9, bod\n2.8 VZP k Zmluve o NFP v spojení s čl. 13 bod 2 VZP).“\nPodľa odvolacieho súdu „ktorákoľvek z popísaných skutočností bola dôvodom na odstúpenie od zmluvy\nzo strany poskytovateľa príspevku. Žalovaný porušenie povinnosti počas konania pred súdom prvej\ninštancie ani pred odvolacím súdom nepoprel“ a relevantným spôsobom nespochybnil ani účinky\ndoručenia odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd uzavrel (ods. 55. a 57. odôvodnenia), že niet pochybností\no tom, že boli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy,\na preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vrátiť poskytnutý príspevok\nza (vecne) správne.\n10. Odvolací súd sa vyjadril aj k odvolacím námietkam k aktívnej vecnej legitimácii žalobcov a uviedol,\nže vzťah medzi žalobcami možno právne posúdiť ako vzťah zo zastúpenia. Zastúpenie je deklarované\nv samotnej zmluve a vyplýva aj z realizácie úkonov medzi poskytovateľom príspevku a prijímateľom.\nZástupca (v tomto prípade žalobca 1/) v týchto právnych úkonoch neuskutočňoval vlastné vyhlásenia\nvôle a nekonal vo svojom mene.\nZ právnych úkonov zástupcu vznikali práva a povinnosti priamo zastúpenému.\nAni z výsledkov dokazovania nevyplývalo, že by obaja žalobcovia mali voči žalovanému spoločnú\npohľadávku. Na základe toho odvolací súd konštatoval, že pohľadávka patrí výlučne žalobcovi 2/. V\ntejto súvislosti okrem obsahu zmluvy poukázal na zákon č. 528/2008 Z. z., definujúci vzťah riadiaceho\norgánu, teda poskytovateľa príspevku a prijímateľa príspevku.\nRiadiacim orgánom a poskytovateľom príspevku bolo MPSVaR a má právo na to, aby v tomto prípade\nbolo žalované plnenie prisúdené výlučne tomuto subjektu. Z tohto dôvodu odvolací súd akceptoval\nodvolaciu námietku žalovaného, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný\na zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že vo vzťahu k žalobcovi 1/ žalobu zamietol. Napokon\nvo vzťahu k námietke žalovaného (opísanej v ods. 8.) ohľadom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/\nodvolací súd (v ods. 60.) uviedol, že „s prihliadnutím na ustanovenie\n§ 3 pís. c/ zákona č. 374/2014 je táto odvolacia námietka nedôvodná.“\n11. Proti prvej a druhej výrokovej vete rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný\n(ďalej tiež „dovolateľ) včas dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodil z ust. § 420 písm. f) zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „CSP“) a zároveň z ust. § 421\nods. 1 písm. a), b) CSP. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Dovolateľ sa nestotožnil s posúdením listu zo dňa 18.09.2012 ako odstúpenia\nod zmluvy. Podľa dovolateľa z obsahu listu nevyplýva prejav vôle akéhokoľvek subjektu, ktorý by\nmal smerovať k odstúpeniu od zmluvy, keďže žalobca 1/ v uvedenom liste iba konštatuje, že bolo\nzistené porušenie zmluvy, avšak bez toho, aby súčasne uviedol, že od tejto zmluvy odstupuje. Odvolací\nsúd v ods. 41. odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia uvádza iba to, že žalovanému bolo\nuvedeným listom oznámené porušenie zmluvy, a teda, podľa názoru dovolateľa, bez toho, aby z\nuvedeného listu vyplynula vôľa odstúpiť od zmluvy.\nOdvolací súd však zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver, že uvedený list\nvyvolal účinky odstúpenia od zmluvy. V súvislosti s tým dovolateľ poukázal na zmätočnosť argumentácie\nodvolacieho súdu, nakoľko napriek tomu, že obsah listu zo dňa 18.09.2012 nezachytáva prejav vôle\nsmerujúci k odstúpeniu od zmluvy, odvolací súd priznal uvedenému listu takéto účinky, čo podľa\n\ndovolateľa v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) sp. zn.\n6Cdo/98/2017 z 31.01.2019 zakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n13. Dovolateľ z rovnakých dôvodov súčasne tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je v tejto\nčasti aj v rozpore s ustálenou praxou dovolacieho súdu, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/113/2008, podľa ktorého „v zmysle cit. ustanovenia § 34 OZ zo znakov definujúcich právny\núkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu.“\nOdvolací súd sa mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe tým spôsobom, že napriek absencii\nprejavenej vôle považoval list zo dňa 18.09.2012 za právny úkon odstúpenia\nod zmluvy.\n14. Dovolateľ tiež namieta, že odvolací súd sa nevysporiadal s argumentáciou, v zmysle ktorej dohoda\no splnomocnení z roku 2012 uzavretá medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/\nje absolútne neplatná, teda žalobca 1/ ani nebol oprávnený vykonať právny úkon odstúpenia\nod zmluvy v mene a na účet žalobcu 2/. Uvedená vada podľa dovolateľa zakladá prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n15. Vo zvyšnej časti dovolateľ namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu 2/ a tvrdí,\nže odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je vzhľadom na už vyššie uvedené námietky\ndovolateľa zmätočné, čo zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP. V tejto\nsúvislosti dovolateľ osobitne poukázal na ods. 60. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom\ndošlo k nesprávnemu označeniu citovaného ustanovenia zákona\nč. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu (ďalej tiež „zákon č. 374/2014 Z. z.), prostredníctvom ktorého\nodvolací súd odpovedal na námietku, podľa ktorej žalobca 2/ nie je v tomto konaní aktívne vecne\nlegitimovaný; podľa názoru žalovaného je vzhľadom na kogentnú úpravu\nv zákone č. 374/2014 Z. z. takýmto subjektom štát. Odvolací súd k tejto námietke uviedol,\nže s prihliadnutím na ustanovenie § 3 písm. c) zákona č. 374/2014 Z .z. je táto odvolacia námietka\nnedôvodná, avšak uvedené ustanovenie sa v predmetnom zákone nenachádza. Dovolateľ vyslovil\ndomnienku, že pokiaľ by odvolací súd mal na mysli § 3 ods. 3\npísm. c/ uvedeného zákona, tak toto nesúvisí s dotknutou odvolacou námietkou a žiadnym spôsobom\nju ani nespochybňuje. Podľa jeho názoru z § 1 ods. 4 písm. a), § 2 písm. a) a § 3\nods. 2 zákona č. 374/2014 Z. z. vyplýva, že ak vznikne pohľadávka z príspevku poskytnutého v zmysle\nzákona č. 528/2008 Z. z., ide o pohľadávku štátu, ktorej žalobca 2/ je iba správcom, pričom z § 3 ods. 2\nuvedeného zákona vyplýva, že túto pohľadávku uplatňuje správca v mene štátu, nie vo svojom mene.\nDovolateľ označil napadnutý rozsudok v tejto časti\nza nepreskúmateľný, čo zakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n16. Vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii, spochybňujúcej aktívnu legitimáciu žalobcu 2/ v spore,\ndovolateľ súčasne uviedol, že otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/ v súvislosti s aplikáciou\ndovolateľom označených ustanovení zákona č. 374/2014 Z. z., nebola ešte v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu vyriešená, čím je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n17. K dovolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia a navrhli, aby dovolací súd dovolanie odmietol, prípadne\nzamietol a priznal im nárok na náhradu trov dovolacieho konania. K namietanej vade podľa § 420\npísm. f) CSP uviedli, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, nakoľko\npodľa uznesenia dovolacieho súdu zo dňa 20.12.2016, sp. zn. 2Cdo 1286/2015, uverejneného v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 3/2017 (judikát č. R 24/2017), je zrejmé, že\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti. Žalovaný dovolanie odôvodnil\nvadou zmätočnosti, ktorú malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci, toto však procesnú vadu\nzmätočnosti nezakladá. Ďalej žalobcovia s odkazom na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Obdo/34/2018, ktoré sa týka podmienok prípustnosti dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP, uviedli, že dovolateľom namietaný postup odvolacieho súdu nedosahuje takú intenzitu,\naby bolo porušené právo dovolateľa na spravodlivý súdny proces.\nK dôvodom dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP žalovaní uviedli, že dovolanie\nnie je ani v tejto časti prípustné, keďže dovolateľ poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu (sp. zn.\n1Cdo/113/2008), ktoré sa netýka riešenia právnej otázky nastolenej v dovolacom konaní. V dôsledku\ntoho dovolateľ nesplnil podmienky prípustnosti dovolania\n\ntak, ako to vyžaduje uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo dňa 06.03.2017\na ani nevymedzil dovolací dôvod tak, ako to požaduje ustanovenie § 432 CSP.\nK dôvodom dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalobcovia uviedli, že dovolanie\nnie je v tejto časti prípustné preto, že už skoršie rozhodnutie dovolacieho súdu\nsp. zn. 2Cdo/11/2005 sa zaoberá práve otázkou aktívnej legitimácie štátu,\nresp. jeho rozpočtových organizácií. Taktiež poukázali na uznesenia dovolacieho súdu\nsp. zn. 5Obdo/28/2017, sp. zn. 2Obdo/27/2017 a sp. zn. 3Obdo/50/2018, ktoré sa týkajú obdobného\npredmetu konania, pričom dovolania v uvedených konaniach boli odmietnuté. K námietke dovolateľa\no absencii prejavu vôle odstúpiť od zmluvy v úkone zo dňa 18.09.2012, žalobcovia (s odkazom aj na\nvyjadrenie z 21.09.2018) uviedli, že ak by žalovaný neuznal odstúpenie od zmluvy, bol by podľa nej\npokračoval v plnení, čo sa neudialo, a teda, že žalovaný považoval odstúpenie za platný právny úkon. K\nnámietke dovolateľa o neplatnosti splnomocnenia, na základe ktorého bol žalobca 1/ oprávnený konať\nvo veci odstúpenia\nod zmluvy, žalobcovia uviedli, že aj v prípade, „ak by bolo splnomocnenie neplatné, nespôsobovalo by to\nneplatnosť odstúpenia od zmluvy, keďže žalobca 2/ odstúpenie od zmluvy schválil. Žalobca 2/ neoznámil\nžalovanému, že nesúhlasí s odstúpením ako prekročením oprávnenia, respektíve konaním bez\noprávnenia, ku ktorému malo údajne dôjsť v dôsledku žalovaným tvrdenej neplatnosti splnomocnenia.“\nK namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu 2/ uviedli, že zmluvu uzatvoril (priamo)\nžalobca 2/, a nie Slovenská republika (štát). V zmluve nie je ako poskytovateľ nenávratného finančného\npríspevku uvedená ako zmluvná strana Slovenská republika, v mene ktorej koná žalobca 2/, ale iba\nžalobca 2/.\nIde o pohľadávku zo záväzkového vzťahu, do ktorého žalobca 2/ vstúpil vo vlastnom mene,\na je teda oprávneným subjektom aj na podanie žaloby. Tu zdôraznili rozsudok dovolacieho súdu sp. zn.\n2Cdo/11/2005, v zmysle ktorého: „Štát ako spôsobilého účastníka konania nemožno zamieňať s jeho\nrozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu\na vystupujú v právnych vzťahoch vo svojom mene.“\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas\n(§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade s ustanovením § 429\nods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) dospel k\nzáveru, že v časti, konštatujúc prípustnosť ako aj dôvodnosť dovolania [§ 420 písm. f) CSP] bolo potrebné\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP)\na vo zvyšnej časti bolo dovolanie žalovaného potrebné pre jeho neprípustnosť odmietnuť\n[§ 447 písm. c), f) CSP].\nK okruhu účastníkov dovolacieho konania\n19. Primárne sa dovolací súd vyjadruje k stranám dovolacieho konania tak, že do okruhu účastníkov\ndovolacieho konania patrí len dovolateľ ako strana, v ktorej neprospech\nbolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a oproti nemu stojaca strana - žalobca 2/, keďže dovolaním boli\nnapadnuté výlučne tie výroky rozsudku odvolacieho súdu (výroky I. a II.), ktoré vyzneli v neprospech\nžalovaného a v prospech žalobcu 2/. Na tom nič nemení to, že k dovolaniu, doručenému zástupcovi\nžalobcu 2/ na vyjadrenie (§ 436 ods. 3 CSP), sa vyjadril aj žalobca 1/ (oba subjekty na strane žalobcu\nmali spoločného, resp. totožného právneho zástupcu).\nŽalobcu 1/ sa teda dovolanie ani dovolacie konanie netýka, keďže dovolanie len proti dôvodom\nrozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP) a nejedná sa ani o prípad výnimky z viazanosti rozsahom\ndovolania, keďže na strane žalobcov neboli splnené podmienky stanovené v § 439 písm. a) až c) CSP\n(- ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisel výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý, - ak ide o\nnerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a dovolane podal len niektorý\nzo subjektov, - ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu). V\nprípade žalobcov 1/ a 2/ ide o procesné spoločenstvo vytvorené v priebehu konania pred súdmi nižších\ninštancií pristúpením žalobcu 2/ do konania, pričom jednoznačne\nide o samostatné spoločenstvo (§ 438 ods. 1 CSP vo väzbe na § 75 ods. 1 a § 76 CSP) a nejde o\nspoločenstvo nerozlučné či nútené. Na žiadny z úkonov žalobcu 1/ v dovolacom konaní\npreto nebolo možné účinne prihliadať.\nK všeobecným podmienkam prípustnosti a dôvodnosti dovolania\n20. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,\nak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú\ntaxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia,\n\nči sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n21. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim\nsa jeho dôvodnosti. Zo zákonných ustanovení, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania,\nje zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť\nsplnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky\ndovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo\no prípustné dovolacie dôvody, a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431\naž § 435 CSP.\n22. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a/ až\nc/ tohto ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi\n(§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. Pokiaľ nemá dovolanie\nvykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447\npísm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod\n[§ 420 v spojení s § 431 ods. 1 CSP a/alebo § 421 CSP v spojení s § 432 ods. 1 CSP].\nV dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017 z 8. júna 2017).\nK prípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\n23. Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n24. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť\niba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.\n25. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f) CSP z dôvodu,\nže mu ako žalovanej strane mal súd nesprávnym procesným postupom znemožniť,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. K tvrdenej vade zmätočnosti predpokladanej ustanovením § 420\npísm. f) CSP malo dôjsť podľa dovolateľa tým, že i/ odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoj záver o\nposúdení listu zo dňa 18.09.2012 ako právneho úkonu odstúpenia od zmluvy, ďalej tým, že ii/ žalovaný\nnamietal absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení z roku 2012 uzatvorenej medzi žalobcami,\npričom odvolací súd sa s touto námietkou vôbec nezaoberal\na iii/ nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia námietka, v zmysle\nktorej žalobca 2/ nie je aktívne vecne legitimovaný, nie je dôvodná.\n26. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania\nv prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, ako dôsledok nesprávneho procesného postupu\nsúdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.\nRelevantnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia,\nsú zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.\n27. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva\nje právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Pod pojmom nesprávny procesný postup\nje potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý je v rozpore so zákonom.\nAby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožniť\nstrane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon.\nMedzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné\núkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky, právo vyjadriť\nsa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo\n\nbyť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku,\nalebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol strane rozsudok doručený\ndo vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej\nprocesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo\naby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pre prípustnosť dovolania v zmysle\nust. § 420 písm. f) CSP musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho\nprocesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva\nna spravodlivý proces.\n28. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa,\ntvrdiaceho, že došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení; rozhodujúcim\nje výlučne zistenie dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému dôvodu zmätočnosti skutočne\ndošlo.\n29. Dovolací súd vzhľadom na dovolateľom tvrdenú zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v rozsahu\nvýrokov I. a II., týkajúcich sa nárokov žalobcu 2/ voči žalovanému,\nz hľadiska namietaného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, prieskumom v dovolacom konaní\nprimárne zistil prípustnosť ako aj dôvodnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) CSP v tej časti, ktorá sa týkala ničím neodôvodneného potvrdenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie o priznaní úrokov z omeškania žalobcovi 2/, avšak v dotknutom výroku odvolacieho súdu s\nvyjadrením v rozsahu väčšom (8,78%) než žalovanom ako aj priznanom súdom prvej inštancie (8,75%).\nOdvolací súd vo výroku I. svojho rozsudku v podstate\n(nad rámec rozhodnutia, ktoré potvrdil) priznal žalobcovi 2/ úroky z omeškania zo sumy 40 614,53 eur\nvo výške 8,78 %, čo je o 0,03 % viac, než žalobca 2/ žalobou žiadal, a túto nezrovnalosť, predstavujúcu\naj porušenie zásady ne ultra petitum (§ 216 CSP) nijako neodôvodnil. Pritom v odôvodnení rozsudku\nodvolací súd v ods. 1 a 2 poukázal na znenie prvoinštančného rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie\npriznal žalobcovi výšku úrokov z omeškania vo výške 8,75 %. K tejto diskrepancii len z následne\nvydaného opravného uznesenia odvolacieho súdu bolo možné vyrozumieť, že k zrejmej nesprávnosti\n(zmätočnosti) došlo už pri vyhlásení napadnutého rozsudku, ktorým vyhlásením bol odvolací súd\nviazaný. V tejto časti bolo dovolanie z vyššie uvedených dôvodov nielen prípustné, ale aj dôvodné.\nDovolací súd uvedenú zmätočnosť v postupe odvolacieho súdu, nepochybne v miere zakladajúcej\nporušenie práva žalovaného na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP, odstránil tak ako je\nvyjadrené v prvom výroku tohto uznesenia dovolacieho súdu, teda zrušením dotknutej časti napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak je dovolanie dôvodné, dovolací\nsúd napadnuté rozhodnutie zruší.\n30. Vo zvyšnej časti dovolania, vo vzťahu k námietke dovolateľa konkrétne spočívajúcej (i/) v tvrdení\no nedostatočnom odôvodnení právneho záveru odvolacieho súdu o posúdení listu z 18.09.2012 ako\nprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy, dovolací súd zdôrazňuje, že súd hodnotí predložené dôkazy\npodľa svojho uváženia v zmysle zákona. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto\nzásada znamená, že záver, ktorý si súd vytvorí\no vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného\npresvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať\nzo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov\nmá byť súčasťou odôvodnenia rozsudku. Uvedené vyplýva z § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd\npovinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti\npovažuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne (porov. Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 786).\n31. Dovolací súd konštatuje, že z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je\nzrejmý hodnotiaci záver odvolacieho súdu, podľa ktorého považoval za významné,\nže žalovaný nespochybnil relevantným spôsobom účinky doručenia odstúpenia od zmluvy, pričom v\ndanej veci považoval za podstatné to, že žalovanému bolo riadne oznámené odstúpenie\nod zmluvy. Výslovne uviedol, že: „Odstúpenie od zmluvy sa ako jednostranný právny úkon stáva\nperfektným už tým, že dôjde do dispozície adresáta. To znamená, že adresát má konkrétnu možnosť\noboznámiť sa už s obsahom prejavu....“. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že odvolací súd vzhľadom na\nobsah listu zo dňa 18.09.2012 nepovažoval za relevantný argument žalovaného, že sa nejedná o právny\núkon odstúpenia od zmluvy.\n\nPredložený list zo dňa 18.09.2012 (na čl. l. 37 spisu), ktorý bol oboma súdmi nižších inštancií ako dôkaz\nnielen vykonaný ale aj posudzovaný (ods. 10., 24. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku, ods. 41.,\n42., 54., 55., resp. duplicitne ods. 56. a 57. rozsudku odvolacieho súdu),\nbol zhodne vyhodnotený ako právny úkon odstúpenia od zmluvy, pričom táto skutočnosť nebola\nvzhľadom na obsah daného listu súdmi vyhodnotená ako sporná.\nDovolateľ túto skutočnosť síce namietal, avšak z práva na spravodlivý súdny proces\npre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a\npredstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol\nv súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,\niba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo\nargument, ale iba len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné,\nalebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia (II. ÚS 78/95).\n32. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v\nzmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu situácia, ak všeobecný\nsúd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami\nuplatnenými sporovými stranami. Z rozhodnutia odvolacieho súdu dostatočne vyplýva, že v zhode so\nsúdom prvej inštancie nemal pochybnosti ohľadom účelu a obsahu listu z 18.09.2012 ako právneho\núkonu, v ktorom bola prejavená vôľa zo strany poskytovateľa odstúpiť od zmluvy, adresovaná\nžalovanému ako prijímateľovi. Aj zo samotného obsahu dotknutého listu je totiž zrejmé, že námietka\n(i/) nie je relevantná. Uvedené skutočnosti odôvodňuje zrejmý (celý) obsah dotknutého listu a\njednoznačnosť prejavenej vôle odstúpiť\nod zmluvy. V tejto súvislosti dovolací súd upriamuje pozornosť na explicitné vyjadrenie v liste z\n18.09.2012, a to priamo už v označení veci, ktorej sa týka - „Vec: Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku uzavretej dňa 18.02.2010, číslo zmluvy: 064/2020 - IZ-4.0/V“ a\ntaktiež v závere listu - „Odstúpenie od zmluvy je účinné dňom doručenia tohto písomného oznámenia\nv zmysle Čl. 9 VZP, bod 2, ods. 2.8 Zmluvy“.\nPreto určitá stručnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúca\nsa hodnotenia predmetného listinného dôkazu ako odstúpenia od zmluvy, neznamená nedostatočné,\nneúplné, či nepreskúmateľné rozhodnutie, príp. rozhodnutie arbitrárne,\nako naznačuje dovolateľ. Odvolací súd sa k dotknutej otázke tak v skutkovej ako aj právnej rovine\nvyjadril úmerne k námietkam vzneseným v odvolaní a v tejto časti dovolací súd nezistil takú vadu\nv procesnom postupe súdov oboch nižších inštancií, ktorá by mala za následok vadu zmätočnosti\ndovolateľom vyvodzovanú z § 420 písm. f) CSP. To, že dovolateľ ponúka iný, jeho obrane vyhovujúci\nvýklad obsahu a účelu predmetného listu z 18.09.2012, než ktorý dostatočne vyjadrili súdy v odvolacom\nako aj prvoinštančnom rozhodnutí, nemá vplyv na uvedený záver dovolacieho súdu k neprípustnosti\ntejto časti dovolacích dôvodov.\n33. Dovolací súd taktiež uvádza, že pokiaľ dovolateľ v tejto časti dovolania (časť V.) spojil dôvody\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (z hľadiska\nnesprávneho posudzovania listu z 18.02.2010 ako odstúpenia od zmluvy\npre tvrdenú absenciu zhody medzi prejavom vôle a obsahom vôle), tak podľa judikátu\nč. R 24/2017 nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti.\n34. V tejto časti preto dovolací súd prípustnosť dovolania vyvodzovaného dovolateľom\nz § 420 písm. f) CSP nevzhliadol.\n35. V súvislosti s ďalšou vyššie konkretizovanou námietkou ii/ a iii/ (viď ods. 25.) dovolací súd\nuvádza, že (vo všeobecnosti) za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní\na nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to\nspôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojim postupom\nzaloží nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. V danej\nveci sa však odvolací súd s námietkou žalovaného o spochybnení aktívnej vecnej legitimácie na strane\nžalobcov vysporiadal dostatočným spôsobom v ods. 58 odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku,\nkeď posúdil vzťah medzi žalobcami ako vzťah vyplývajúci zo zastúpenia a konštatoval, že z právnych\núkonov zástupcu vznikali práva a povinnosti priamo zastúpenému. Ďalej odvolací súd konkretizoval,\nže ide o tzv. zastúpenie deklarované nielen v samotnej zmluve, ale aj pri realizácii ďalších úkonov\n\nmedzi poskytovateľom príspevku a prijímateľom. Odvolací súd bol názoru, že ide o zastúpenie na\nzáklade zákona č. 528/2008 Z. z. Aj z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 2/ ako riadiaci orgán, počas\nobdobia realizácie projektu na základe zmluvy komunikoval a vykonával všetky úkony voči žalovanému\nprostredníctvom sprostredkovateľského orgánu, a teda žalovanému muselo byť zrejmé, že akékoľvek\núkony, ktoré vykonáva sprostredkovateľský orgán vo vzťahu k žalovanému, sú úkonmi žalobcu 2/. Z\nobsahu odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov nižších inštancií zhodne vyplýva, že zmluva vznikla medzi\nžalobcom 2/ (a nie SR - MPSVaR) a žalovaným. Odvolací súd teda v odôvodnení napadnutého rozsudku\nsíce úsporne, ale úmerne povahe prejednávanej veci a závažnosti argumentácie žalovaného ozrejmil,\nz akých dôvodov považuje žalobcu 2/\nza aktívne vecne legitimovaný subjekt.\n36. Na vyššie uvedené nemá relevantný vplyv zrejmá chyba v písaní v ods. 60. napadnutého rozhodnutia\npri označení ustanovenia zákona č. 374/2014 Z. z. (o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, účinný od 1. januára 2015 - pozn. dovolacieho súdu)\na ani to, že odvolací súd opomenul bližšie rozviesť svoj záver o nedôvodnosti odvolacej námietky v\nsúvislosti s týmto zákonom. Je tomu tak preto, že najvyšší\nsúd už vo svojom skoršom rozhodnutí v obdobnom spore uzavrel, že tento zákon sa na právne\nposúdenie takého vzťahu (zo zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku), aký predstavuje\naj vec tu prejednávaná, nevzťahuje. Ide o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 27. apríla 2022, sp. zn. 9Cdo/109/2020, ktorým bolo odmietnuté dovolanie iného žalovaného,\nkonštatujúc (ods. 13.1, 13.2 odôvodnenia), že „(p)rávna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci\nvýznam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v\nrozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže\nbyť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. ... Otázka právnej legitimácie žalobcu z\npohľadu zákona č. 374/2014 Z. z. nebola v konaní riešená, keď odvolací súd ustálil aktívnu legitimáciu\nžalobcu tak ako je uvedené v bode 2.4 tohto rozhodnutia.“ Odkázal tým na v ods. 2.4 uvedené závery\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. júla 2019, sp. zn. 9Co/34/2019, podľa ktorých sa v zmysle § 1\nods. 3 písm. c) zák. č. 374/2014 Z. z. tento zákon nevzťahuje na pohľadávky štátu vzniknuté z realizácie\nspoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie a\nprostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov, pričom medzi zákonmi pod odkazom 3), sa\nuvádza zák. č. 374/2014 Z. z. a súčasne § 21 ods. 5 nestanovil inak. Krajský súd v Prešove v uvedenom\nspore uzavrel, že zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu „sa na prejednávanú vec nevzťahuje,\na preto je žalobca\n(MPSVaR - pozn. dovolacieho súdu) aktívne legitimovaný na uplatňovanie pohľadávky vzniknutej zo\nzmluvy o poskytnutí NFP“. Z tohto záveru aj pre vec tu prejednávanú vyplýva,\nže ak aj odvolací súd v napadnutom rozsudku bližšie neodôvodnil svoj záver o nedôvodnosti odvolacej\nnámietky o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu 2/, založenej na úprave v zákone č. 374/2014 Z. z.,\nnešlo o taký argument, ktorý by tvoril podstatnú skutkovú alebo právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie\nvo veci z hľadiska jeho výsledku.\nPreto dovolací súd rešpektujúc materiálne poňatie práva strany na spravodlivý súdny proces, dospel k\nzáveru, že v tomto prípade namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v ods. 60\nako zjavná vada procesného postupu, nedosiahlo (materiálne) takú intenzitu porušenia, ktorá by bola\nspôsobilá sama osebe vyvolať následok vady zmätočnosti z hľadiska porušenia práva na spravodlivý\nproces podľa § 420 písm. f) CSP.\nV konečnom dôsledku by tak ani zrušenie a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie\n(s doplneným odôvodnením ods. 60. v písomnom vyhotovení) dovolateľovi v danom prípade neprinieslo\nlepšie postavenie, či iný výsledok v spore.\n37. Ani v tejto časti tak nebola v dovolaní vytýkaná taká vada, v dôsledku ktorej,\nčo do jej intenzity, by bolo porušené právo dovolateľa na spravodlivý súdny proces a ktorá\nby zakladala prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n38. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že pokiaľ v inej veci k obdobnej dovolacej námietke, súvisiacej s\nneúplným odôvodnením k aplikácii zák. č. 374/2014 Z. z. v rozhodnutí\nKrajského súdu v Prešove zo 7. decembra 2021, č. k. 3Cob/50/2020-667, zaujal najvyšší súd v uznesení\nz 31. januára 2023 sp. zn. 4Obdo/3/2022 odlišné stanovisko a rozsudok odvolacieho súdu zrušil, tak je\npotrebné uviesť, že sa v uvedenom rozhodnutí (sp. zn. 4Obdo/3/2022 ) nijako obsahovo nevysporiadal\nso skorším rozhodnutím najvyššieho súdu z 27. apríla 2022,\n\nsp. zn. 9Cdo/109/2020, z ktorého vychádza dovolací súd v tu preskúmavanom prípade.\n39. Dovolací súd ďalej k dovolateľovej argumentácii o neplatnosti splnomocnení medzi žalobcami z\ndôvodu, že neboli zverejnené v centrálnom registri zmlúv, uvádza, že odvolací súd sa síce s danou\nnámietkou výslovne nevysporiadal, avšak vzhľadom na okolnosti daného prípadu je zrejmé, že sa\nnejedná o podstatnú a pre rozhodnutie vo veci kľúčovú otázku.\nZo spisu okrem iného vyplýva, že žalovaný akceptoval prijaté platby uskutočnené na základe uzavretej\nzmluvy, ktorej platnosť (z hľadiska uvedenej námietky neplatnosti splnomocnení) počas konania pred\nsúdmi nižších inštancií nerozporoval, pričom poskytnuté finančné prostriedky prijal (nevrátil). Záväzok\nteda vznikol medzi žalovaným a žalobcom 2/ bez ohľadu na to, či konal prostredníctvom zástupcu alebo\npriamo. Tu je rovnako možné poukázať\nna argumentáciu vyplývajúcu z uznesenia najvyššieho súdu z 27. apríla 2022,\nsp. zn. 9Cdo/109/2020, ktorý ako dostatočné akceptoval dôvody uvedené v rozhodnutí Krajského súdu v\nPrešove z 30. júla 2019, sp. zn. 9Co/34/2019, a podľa ktorých ... „žalobca (MPSVaR; pozn. najvyššieho\nsúdu) bol riadne zastúpený Fondom sociálneho rozvoja. Odhliadnuc od toho, či splnomocnenie v danom\nprípade je alebo nie je (vyplývajúc zo zákona) povinne zverejňovanou zmluvou, nemalo to žiadny vplyv\nna vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie. Splnomocnenie zo dňa 22.2.2012 bolo zrušené novým\nsplnomocnením\nzo dňa 1.4.2014, ktoré bolo zverejnené až dňa 15.5.2014, pričom odstúpenie od zmluvy\nje datované dňa 22.4.2014. Splnomocnenie a splnomocniteľ si síce v bode 10.2 splnomocnenia zo dňa\n1.4.2014 dohodli ako deň jeho platnosti a účinnosti deň 1.4.2014, avšak v zmysle\nust. § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je\núčinná dňom nasledujúcim po dni zverejnenia. V čase odstúpenia od zmluvy\ntak splnomocnenie bolo platné, ale ešte nie účinné, a teda splnomocnenec na základe tohto\nsplnomocnenia nebol oprávnený konať v mene splnomocniteľa. Pokiaľ splnomocnenie\nzo dňa 22.2.2012 nebolo zverejnené, platí, že k jeho zverejneniu, resp. udeleniu nedošlo\n(ust. § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ak je tak, tak potom nie je platné a účinné\nani zrušenie splnomocnenia zo dňa 2.11.2007, ktoré malo byť zrušené bodom\n10.5 splnomocnenia zo dňa 22.2.2017, a teda v čase odstúpenia od zmluvy bolo splnomocnenie zo dňa\n2.11.2007 platné a účinné a splnomocniteľ (správne malo byť splnomocnenec;\npozn. najvyššieho súdu) tak bol oprávnený konať na jeho základe. Preto aj odstúpenie\nod zmluvy je platné a účinné. Aj keby tomu tak nebolo a splnomocniteľ\n(správne malo byť splnomocnenec; pozn. najvyššieho súdu) - Implementačná agentúra\npre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (predtým Fond sociálneho rozvoja a po\nopätovnej zmene názvu od 1.4.2015 Implementačná agentúra ministerstva práce, sociálnych vecí a\nrodiny; pozn. najvyššieho súdu) - by konal bez platného, ale nie účinného splnomocnenia ..., nemožno\nza daného skutkového stavu vyhodnotiť odstúpenie od zmlúv\nako neplatné. Ak koná s treťou osobou niekto za iného bez splnomocnenia\n(tzv. nesplnomocnený konateľ), je voči tomu, s kým sa konalo, zaviazaný on sám.\nTo však neplatí, ak ten, za koho sa konalo, právny úkon bez zbytočného odkladu následne schváli\n(ratihabícia). V takom prípade je z právneho úkonu voči tretej osobe zaviazaný ten,\nkto dodatočne schváli konanie bez plnomocenstva. Podľa § 33 OZ možno schváliť právne úkony\nzastúpeného, pri ktorých došlo k excesu pri zastúpení, a to aj konkludentne. ...\nZ konania splnomocniteľa v období po odstúpení od zmluvy vyplýva, že žalobca\nako splnomocniteľ odstúpenie od zmluvy schválil. Vo vzťahu k žalovanému nepodnikol žiadne kroky, z\nktorých by sa dalo usudzovať, že žalobca naďalej zotrváva v zmluvnom vzťahu\nso žalovaným, a podanie žaloby ... na vrátenie poskytnutej sumy jednoznačne nasvedčuje tomu, že\nodstúpenie od zmluvy schválil a cíti sa ním byť viazaný. Preto odvolacia námietka žalovaného o\nneplatnosti odstúpenia od zmluvy nebola dôvodná“. K uvedenému dovolací súd dodáva, že závery prijaté\nnajvyšším súdom v uznesení z 27. apríla 2022, sp. zn. 9Cdo/109/2020, prešli aj testom ústavnosti,\nkeď ústavná sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu najvyššieho súdu bola odmietnutá uznesením\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2022, č. k. I. ÚS 653/2022-18.\n40. Dovolací súd taktiež uvádza, že odvolací súd sa k právnemu postaveniu Implementačnej agentúry\nvyjadril v ods. 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom poukázal\naj na splnomocnenie z 02.11.2007 (č.l. 257 spisu) s tým, že „spadá do oblasti pred uzavretím predmetnej\nzmluvy“. K vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalobcom 2/ z hľadiska zastúpenia\nsa odvolací súd vyjadril aj v ods. 58. odôvodnenia napadnutého rozsudku.\n\n41. Na základe vyššie uvedeného je možné usúdiť, že odvolací súd sa vyjadril ku všetkým pre\nrozhodnutie o spore podstatným námietkam žalovaného, svoje rozhodnutie síce úsporne, ale primerane\ndanej veci odôvodnil (a to v súlade aj s predchádzajúcou rozhodovacou prax Krajského súdu v Prešove\nv obdobnej veci, sp. zn. 9Co/34/2019), čím v nevyhnutnej miere dodržal zákonné požiadavky kladené\nna odôvodnenie rozhodnutia o odvolaní\n(387 ods. 2, 3 CSP a § 393 ods. 2 CSP). Najvyšší súd tu len pripomína, že pri konštatovaní vecnej\nsprávnosti napadnutej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom 2/ a žalovaným,\ntoto tvorí s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu (k výroku I.) organický celok a je potrebné\nprihliadať na dostatočné vyjadrenie dôvodov rozhodnutia v odôvodnení oboch rozhodnutí súdov nižších\ninštancií.\n42. Na vyššie uvedené závery nemá relevantný vplyv určitá nesústredenosť odvolacieho súdu pri\npísomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia pokiaľ ide o duplicitu časti odôvodnenia v ods. 56. a\n57. a neúplnú citáciu a vysvetlenie k zák. č. 374/2014 Z. z.\nv ods. 60., keďže ako už bolo povedané vyššie, toto sa netýkalo otázky kľúčovej\npre rozhodnutie v danom spore a takýto formálny nedostatok v procesnom postupe súdu\ntak nedosiahol mieru závažnosti pre naplnenie vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.\n43. Dovolací súd uzatvára, že v danom spore prijaté skutkové a právne závery súdov nižších inštancií\nnie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a že odôvodnenie dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 220\nods. 2 CSP, § 393 ods. 2 CSP). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\npredstáv žalovaného.\n44. Dovolanie žalovaného preto z hľadiska namietaných vád zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) CSP v tejto časti nie je prípustné a boli splnené podmienky\npre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP (dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné).\nK prípustnosti dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 CSP\n45. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval aj z ust. § 421 ods. 1\npísm. a), b) CSP. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd\nvýlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (§ 432 CSP).\nPokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu\ndovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v\ntakom prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na\nktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.\n46. Dovolací súd zdôrazňuje, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 CSP\nje striktne limitovaná tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia určitej,\ndovolateľom formulovanej právnej otázky. Z obsahu dovolania je zrejmé,\nže v ňom nie je špecifikovaná žiadna právna otázka, pričom za relevantné vymedzenie dovolacieho\ndôvodu v súlade s § 432 ods. 1 a 2 CSP, nemožno považovať argumenty žalovaného v dovolaní, z\nktorých je zrejmá v zásade len jeho nespokojnosť s vyvodením iných skutkových zistení a záverov\nsúdmi nižších inštancií. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu (ako aj\nsúdu prvej inštancie) a spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, nezodpovedá kritériám uvedeným\nv § 432 CSP. Rovnako pod toto zákonné ustanovenie nie je možné subsumovať nesúhlas dovolateľa s\nprocesným postupom súdov nižších inštancií pri vykonávaní dôkazov a ich vyhodnotení.\n47. Dovolateľ mal za to, že prípustnosť jeho dovolania je daná odklonom v rozhodnutí odvolacieho súdu\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, keď poukázal\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2008, v ktorom sa dovolací súd vyslovil\nk § 34 a § 35 Občianskeho zákonníka, t.j. k platnosti právneho úkonu z hľadiska súladu vôle a prejavu\nvôle. Nesprávne právne posúdenie súdu má podľa dovolateľa spočívať „v závere,\n\nže list doručený žalovanému dňa 18.9.2012 je prejavom vôle smerujúcim o odstúpeniu\nod zmluvy, hoci z obsahu uvedeného listu taký prejav vôle nevyplýva“. ... „Správnym právnym posúdením\nsúdu mal byť záver, že list zo dňa 18.9.2012 (čl. 37) nie je prejavom vôle smerujúcim k odstúpeniu od\nzmluvy a nemohol teda ani vyvolať účinky smerujúce k zániku zmluvy“.\nPodľa dovolateľa pokiaľ aj žalobca 2/ mal vôľu odstúpiť od zmluvy, ale túto vôľu neprejavil, „nemôže sa\njednať o právny úkon ...odstúpenia od zmluvy“.\n48. Je zrejmé, že vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou bola významná prejudiciálna právna otázka,\nči zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia (listom z 18.9.2012).\nSkutkové a právne závery o účinkoch odstúpenia od zmluvy boli riešené v rozhodnutiach oboch súdov\nnižších súdov. Avšak pre prípustnú dovolaciu právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd,\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej\nsa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, avšak odvolací\nsúd sa napadnutým rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n49. Pri skúmaní prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sa dovolací súd musí zamerať\nna zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho\nsúdu, ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe a novým prípadom. Vychádzajúc z kontextu\nskoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pri tom za pomoci abstrakcie interpretuje\nv judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na prijatie\nzáveru, či nový prípad\nje s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných otázkach podobný alebo odlišný\nod skoršieho prípadu.\n50. Pokiaľ ide o dovolateľom označené rozhodnutie zo dňa 27. mája 2010,\nsp. zn. 1Cdo/113/2008, v ňom najvyšší súd ako súd dovolací v spore o neplatnosť právneho úkonu podal\nvýklad súladu vôle a prejavu vôle v konkrétnom prípade neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom z hľadiska tam\nprijatých záverov, na základe posudzovaného skutkového stavu nemožno vyvodiť odklon od riešenia\nurčitej právnej otázky.\n51. Dovolací súd zastáva názor, že ak majú byť splnené dôvody prípustnosti,\nnie je dostačujúce označiť rozhodnutie dovolacieho súdu (s iným predmetom sporu)\nbez nadväznosti na riešenie právnej otázky (dovolateľom ani neformulovanej), ktorú riešil odvolací súd\nvo svojom rozhodnutí, napadnutom dovolaním v tejto veci.\n52. Pokiaľ dovolateľ uvádza, že „pokiaľ aj žalobca 2/ mal vôľu odstúpiť od zmluvy ale túto vôľu neprejavil,\nnemôže sa jednať o právny úkon v tomto prípade právny úkon odstúpenia\nod zmluvy“, tak v podstate len podsúva vlastný náhľad na skutkové a právne hodnotenie dokazovania\nvykonaného pred súdmi nižších inštancií obsahom listiny z 18.9.2012.\nAni v kontexte s ním tvrdeným odklonom od rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/113/2008 nemožno konštatovať\nsplnenie podmienky prípustnosti dovolania podaného podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n53. Dovolací súd teda dospel k záveru, že dovolateľom prezentované tvrdenia o odklone\nod ním uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu neumožňujú záver o prípustnosti dovolania podľa §\n421 ods. 1 písm. a) CSP.\n54. Na dôvažok a len pre úplnosť dovolací súd pripomína, že k obdobnej argumentácii\nakú použil dovolateľ, v inom prípade uplatneného nároku MPSVaR na vrátenie poskytnutých finančných\npríspevkov, sa najvyšší súd v uznesení z 31. mája 2018, sp. zn. 5Obdo/28/2017 vyjadril, že „za\nrelevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v súlade s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP nemožno považovať\nargumenty žalovaného v dovolaní, z ktorých je zrejmá v zásade len jeho nespokojnosť s vyvodením\niných skutkových zistení a záverov, než ním predkladaných v konaní pri ustálení povinnosti vrátiť plnenie\nposkytnuté žalobcom po jeho odstúpení od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia. Výklad úkonu\nodstúpenia, ako aj naplnenie predpokladov jeho platnosti, predstavoval zisťovanie obsahu úkonu ako\nsúčasti skutkového stavu veci“.\n\n55. Napokon dovolateľ prípustnosť podaného dovolania odôvodnil tým, že doteraz nebola v\nrozhodnutiach dovolacieho súdu vyriešená právna otázka aktívnej legitimácie žalobcu 2/ vzhľadom\nna zákon č. 374/2014 Z. z. Tu dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že predpokladom pre posúdenie\nprípustnosti dovolania podľa § 421 písm. b) CSP je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej\nriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie\nktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu\nkonania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Ako\nuž dovolací súd povedal vyššie, otázka právnej - aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z hľadiska zákona\nč. 374/2014 Z. z. netvorila otázku kľúčovú\npre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd totiž ustálil aktívnu legitimáciu žalobcu 2/ primárne z\nuzavretej zmluvy a z úpravy v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovaných z fondov EÚ,\npričom výslovne uzavrel, že vymáhaná pohľadávka patrí žalobcovi 2/ a uviedol, že „(r)iadiacim orgánom\na poskytovateľom príspevku bolo ministerstvo a ono má právo na to, aby ... bolo jemu prisúdené plnenie,\nktoré vyplynulo z odstúpenia\nod zmluvy“.\n56. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nje poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. 476/2012).\nDovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné;\nk posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t.j. k posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací\ndôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\n57. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že žalovaný nedôvodne vyvodzuje prípustnosť jeho\ndovolania z § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP, preto nemohol pristúpiť k preskúmaniu jeho dôvodnosti.\nPosúdenie, či odvolací súd použil správny právny predpis\na či ho správne interpretoval, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery\nprichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné\n(viď R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn.\n4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).\n58. Podľa § 447 písm. c) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je dovolanie prípustné.\n59. Podľa § 447 písm. f) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.\n60. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže nie je daná procesná prípustnosť vo zvyšnej časti dovolania\n(výrok II. tohto uznesenia dovolacieho súdu) podľa ust. § 420 písm. f) CSP, ani podľa ust. 421 ods. 1\nCSP, dovolací súd dovolanie žalovaného v dotknutej časti podľa ust. § 447\npísm. c) a písm. f) CSP odmietol.\n61. Len na okraj dovolací súd poznamenáva, že z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi\nstranami je potrebné považovať za adekvátne vyjadrenie žalobcu 2/ k dovolaniu, v ktorom poukázal\nna to, že žalovaný v rámci svojej obrany proti žalobe v celom konaní nespochybnil okolnosť svojho\nporušenia zmluvy tým, že reálne nevykonal činnosti, ku ktorým sa zaviazal a ku ktorým bol poskytnutý\npredmetný finančný príspevok, a tiež, že ak by malo byť pravdivé tvrdenie o trvaní zmluvy z dôvodu\nabsencie účinkov odstúpenia, potom žalovaný nijako nevysvetlil, prečo predmetnú činnosť podľa zmluvy\nnevykonával.\n62. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453\nods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal zo zásady úspechu v konaní a preto\nplnú náhradu trov dovolacieho konania priznal žalobcovi 2/. O výške náhrady trov dovolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP).\n63. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/18/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1f8066af-2609-46f4-afe2-e77a86613ea9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.653.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 653/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 653/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.653.2022.1"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "9d6e9bc3-a9df-4d50-bde6-93bcde13ca62:829d4732-4efb-4997-b6b5-3c035b98831b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8715208480.1", "spisova_znacka": "3Obdo/50/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/50/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8715208480.1"}, {"guid": "c967f0fd-afb7-4d5d-b473-f5c654e61c3f:89d747ae-1c90-498b-baeb-aec6935f0550", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1305204784.1", "spisova_znacka": "3Obdo/34/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/34/2018 z 11. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1305204784.1"}, {"guid": "f50b7d54-4465-4fca-bb35-664c42d4053e:1cb1c229-59a6-4552-8ded-62a06aa260df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:3513202945.1", "spisova_znacka": "5Obdo/28/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/28/2017 z 31. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:3513202945.1"}, {"guid": "b01ac95b-5023-4d0c-8583-6be437892727:a7cb0578-7289-484b-82d7-a2045f85c305", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1", "spisova_znacka": "3Cdo/59/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/59/2017 z 8. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-08", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:2105205406.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "f42a1301-3098-4692-a73d-317d96cbe925:de251e61-6d04-43db-a6e3-04450f83dc89", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8712215634.4", "spisova_znacka": "3Cob/50/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/50/2020 z 18. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8712215634.4"}, {"guid": "2b84d87f-62c0-42c7-b001-6a4ddd792a34:cd4cb0c5-e3ba-496e-aec0-c6294cc9741e", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/34/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/34/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2b84d87f-62c0-42c7-b001-6a4ddd792a34:cd4cb0c5-e3ba-496e-aec0-c6294cc9741e"}, {"guid": "5b59fb3f-9924-4d3f-bbbd-7ee4d5808a3e:355dd489-9f30-4781-8d2f-e5f3f22964ad", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.1", "spisova_znacka": "3Cob/18/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/18/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.1"}], "citovane_v": [{"guid": "a62a360d-5868-4470-afd4-89a929cd2f17:3a51e108-d3cb-4d03-a81b-26ed6d3a103d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8712215634.1", "spisova_znacka": "4Obdo/10/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/10/2024 z 25. 8. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8712215634.1"}, {"guid": "344ce2c2-1772-43f6-b6f9-ad65547ebfab:168ae46f-aadc-47dd-a06a-e862d2682d5e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8715212621.3", "spisova_znacka": "18Co/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/7/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8715212621.3"}]}