{"guid": "8455a2bf-a653-4673-8d92-c34ea7167309:76f8fbdd-dac3-436e-8ded-917e4d730251", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8607200214.1", "spisova_znacka": "5Cdo/74/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/74/2022 z 12. 7. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2023, sp. zn. 5Cdo/74/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8607200214.1", "identifikacne_cislo": "8607200214", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2023-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76f8fbdd-dac3-436e-8ded-917e4d730251", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8607200214.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8607200214.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8607200214.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/74/2022\n8607200214\n12. 07. 2023\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2023:8607200214.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ S. G., narodenej XX. M. XXXX, O., O. XXX, 2/\nL.. O. G., narodeného XX. V. XXXX, O., O. XXX, 3/ L.. O. G., narodeného XX. W. XXXX, O., O. XXX,\nprávne zastúpených advokátom JUDr. Jurajom Kulom, Košice, Mäsiarska 30, proti žalovanému M.. M.\nT., narodenému XX. M. XXXX, Z., A. XXXX/XXX, o zaplatenie 204 410,27 eura s príslušenstvom, o\npriznanie oslobodenia od súdneho poplatku za dovolanie, vedenom na bývalom Okresnom súde Svidník\npod sp. zn. 4C/11/2007, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 5 januára\n2022 sp. zn. 3Co/48/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcom náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 24. septembra\n2021 č. k. 4C/11/2007-708 dovolacie konanie zastavil (prvý výrok).\n1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 1 ods. 1. § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1. §\n8 ods. 1, § 9 ods. 6, § 12 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch).\n1.3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalovaný bol súčasne s podaním dovolania povinný vzhľadom\nna predmet konania zaplatiť súdny poplatok vo výške 7 515 eur (položka č. 1/a Sadzobníka súdnych\npoplatkov a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení neskorších predpisov). Keďže táto povinnosť žalovaným splnená nebola, na zaplatenie poplatku\nsúd vyzval žalovaného výzvou zo dňa 04. februára 2021, aby túto svoju povinnosť splnil v 10-dňovej\nlehote od doručenia výzvy. Zároveň bol žalovaný poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku\nv určenej lehote a v plnej výške. Právnemu zástupcovi žalovaného bola výzva doručená 11. februára\n2021, avšak súdny poplatok za dovolanie doposiaľ zaplatený nebol. Keďže žalovaný súdny poplatok\nnezaplatil ani v stanovenej 10-dňovej lehote, a to napriek výslovnému poučeniu o možnosti zastavenia\nkonania a vzhľadom na to, že nejde o prípad, kedy možno v konaní pokračovať bez zaplatenia súdneho\npoplatku [§ 10 ods. 2 písm. a) - d) zákona o súdnych poplatkoch], súd konanie zastavil.\n2.1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 5. januára 2022 sp. zn. 3Co/48/2021\nuznesenie potvrdil (prvý výrok) a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (druhý\nvýrok).\n2.2. Krajský súd v Prešove po predložení veci preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu\npredchádzajúce, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario), pričom dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V prejednávanej veci predmetom konania bol nárok žalobcov,\nopierajúci sa o ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. vydanie bezdôvodného obohatenia.\nRozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 10. apríla 2018 č. k. 4C/11/2007-535 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 05. marca 2019 č. k. 3Co/150/2018-603 bol žalovaný zaviazaný\n\nzaplatiť žalobcom sumu 62 631,80 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31. augusta 2006 do\nzaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti bol žalobný návrh zamietnutý\na žalobcom bola priznaná náhrada trov konania z prisúdenej istiny. Podaním zo dňa 10. mája 2019,\ndoručeným súdu 13. mája 2019 žalovaný podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nzo dňa 05. marca 2019 sp. zn. 3Co/150/2018. Súd prvej inštancie spoplatnil dovolanie výzvou zo dňa\n25. júna 2019, po zmene zákonného sudcu, súd opätovne výzvou zo dňa 04. februára 2021 vyzval\nžalovaného, aby lehote 10 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podané dovolanie vo výške\n7 515 eur. Poplatok bol vyrubený podľa § 6 ods. 2, položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov\na zákona o súdnych poplatkoch.\n2.3. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním\nžaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na\nvykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal\nžalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten kto podal kasačnú sťažnosť. Podľa § 6 ods. 2 zákona o\nsúdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej\ninštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za\ndovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,\nnávrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby\npoplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve\npoplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť\npoplatník vo výzve poučený. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych\npoplatkoch, poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese zo žaloby alebo z návrhu\nna začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba predstavujú 6 % z ceny (z úhrady) predmetu\nkonania.\n2.4. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že súdne poplatky sa vyrubujú za\njednotlivé úkony alebo konanie súdov podľa právnej úpravy platnej v čase vykonania jednotlivého úkonu\nalebo v čase začatia konania, a to bez ohľadu na to, kedy sa stanú splatnými. Žalovanému v súvislosti s\ndovolaním vznikla poplatková povinnosť, splatná dňom podania dovolania, spoplatnená pevnou sumou v\nprípade návrhu, týkajúceho sa dovolacieho konania. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď vyzval\nžalovaného, ktorý si nesplnil svoju poplatkovú povinnosť spolu s podaním dovolania [§ 5 ods. 1 písm.\na) zákona o súdnych poplatkoch], na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 7 515 eur, t. j. dvojnásobok\npevnej sadzby v dovolacom konaní. Žalovaný v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy predmetný súdny\npoplatok nezaplatil, hoci bol o následkoch nezaplatenia poplatku v určenej lehote a v správnej výške\nnáležite poučený. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak dovolacie konanie podľa § 10 ods. 1\npoplatkového zákona pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Žalovaný nezaplatil súdny poplatok za\ndovolacie konanie, ani v dodatočnej lehote na podanie odvolania, a preto nebol daný dôvod pre zrušenia\nuznesenia o zastavení konania. K odvolacej námietke žalovaného, že finančná situácia mu neumožňuje\nzaplatiť súdny poplatok za dovolanie, odvolací súd poukazuje na uznesenie Okresného súdu Svidník zo\ndňa 21. apríla 2020 č. k. 4C/11/2007-674, ktorým žalovanému nebolo priznané oslobodenie od súdneho\npoplatku za podané dovolanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. apríla 2020.\n2.5. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie,\nktorým bolo dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.\n2.6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Neúspešnému žalovanému nepatrí náhrada trov odvolacieho konania a\núspešní žalobcovia si trovy odvolacieho konania neuplatnili, ani im žiadne preukázateľne trovy nevznikli.\n3.1. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom žiadal,\naby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\n3.2. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\na) CSP.\n3.3. V odôvodnení dovolania uviedol, že konajúce súdy vo svojich rozhodnutiach, nielenže nedodržali\nprocesný postup a odklonili sa od súdnej praxe a doposiaľ nerozhodli o trovách konania, ale rozhodnutie\no merite veci trpí vadou výpočtu príslušenstva, pretože aj zo strany žalobcu sa neuskutočnili niektoré\npojednávania, ale dobu výpočtu zavinil aj sám sudca, čo potvrdzuje zaslanie podnetu zo dňa 13.\nnovembra 2017. Ďalej namietal, že za najzávažnejšiu chybu však považuje tú skutočnosť, že súd\nprvej inštancie v spojení s odvolacím súdom bez toho, aby žalovaný polemizoval o dôvode, nevzal v\núvahu námietku premlčania žalovaného. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval taktiež za nulitné a\narbitrárne, a to z dôvodu nesprávneho doručovania, taktiež nesprávnej aplikácie právnej úpravy týkajúcej\n\nsa možnosti odvolania voči rozhodnutiu v časti trov konania. Vzhľadom na uvedené mal za to, že na\nzáklade objektívneho skutkového stavu s dôrazom na právny stav veci, považoval rozhodnutia súdu\nprvej inštancie a odvolacieho súdu vo veci samej za zmätočné, ktoré následne rozhodnutiami súdov boli\nkonvalidované, vrátane sťažnosti voči uzneseniu o trovách konania, ktoré boli zrejme určené správne,\nale do dnešného dňa nerozhodnuté, za hrubé porušenie procesného a hmotnoprávneho vedenia a\nrozhodovania sporového konania v zmysle CSP, čím boli porušené základné zásady a princípy CSP,\nvrátane práva na spravodlivý proces, ktoré je zakotvené vo všeobecnej rovine, ale garantované aj v čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom [§ 429 ods. 2 písm. a) CSP], v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je\npotrebné v zmysle § 448 CP zamietnuť.\n5. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n6. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\n\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom\nsvojvoľného postupu, a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) žalovaný v dovolaní nenamietal chyby a nesprávnosti v\nprocese prejednania sporu (v procedúre jeho vedenia) zo strany odvolacieho súdu, ale naopak zreteľne\nnamietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu.\n13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n14. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na\nspravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (tu porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019,\n8Cdo/152/2018 - bod 26., 5Cdo/57/2019 - body 9. a 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy,\nkeď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci\npredvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,\nktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie,\nči rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n15. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n16. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania (ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z\n§ 420 CSP) nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s\nprávnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n17. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP V\nodôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako\nich vyhodnotili.\n18. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to,\nže žalovaný sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil a že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi\nvyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi,\nnemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom\núspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil\nsa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a\n\npožiadavkami, rovnako ako ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n19. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a nie je ani oprávnený preskúmavať\nsprávnosť a úplnosť skutkových zistení už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy, keď (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní\nnemá možnosť vykonávať dokazovanie - tu porovnaj tiež ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého\ndovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno\núspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu\nnimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté závažnými deficitmi v dokazovaní a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,\navšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.\n20. Dovolací súd tiež opakuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05).\n21. Pokiaľ dovolateľ namietal, že odvolací súd vec nesprávne posúdil a jeho rozhodnutie je\nnepreskúmateľné a nereflektujúce jeho námietku týkajúcu sa premlčania, dovolací súd uvádza, že\nak súdy prípadne rozhodli na základe neúplných alebo nesprávnych skutkových zistení, nesprávne\nvyhodnotených výsledkov vykonaného dokazovania alebo ak dospeli k nesprávnym právnym záverom,\nide tu buď o nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu (ktoré CSP ako osobitný dôvod prípustnosti\ndovolania nepozná) alebo o to, že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení.\nNesprávne právne posúdenie ale nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (viď\nR 24/2017), lebo takáto nesprávnosť nepredstavuje procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v tomto\nustanovení.\n22. Dovolateľ v dovolaní tvrdenú procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP ďalej odôvodňoval tým,\nže odvolací súd sa dopustil nesprávneho procesného postupu, spočívajúceho v potvrdení rozhodnutia\nokresného súdu, ktorým prvoinštančný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za\ndovolanie.\n23. Zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci na to neboli splnené zákonné\npodmienky, možno považovať za odňatie možnosti strany konať pred súdom, resp. za nesprávny\nprocesný postup súdu, ktorým strane znemožňuje realizáciu jej patriacich procesných práv (najmä práva\nna prístup k súdu) v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (obdobne aj\nuznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2016 sp. zn. 3Obdo/45/2016).\n24. Vzhľadom na uvedené dovolací súd skúmal, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky\nna zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.\n25. Podľa § 10 ods. 1 ZoSP ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie\nkonania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v\nlehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok\nnebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník\nvo výzve poučený.\n\n25.1. Podľa § 10 ods. 2 ZoSP pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak a) už\nzačal konať vo veci samej, b) došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby\nalebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, c) žiada zaplatenie\npoplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, d) vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi\npodaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, e) do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho\npoplatku bol podaný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorému súd vyhovel; ak súd\nnávrhu vyhovie len sčasti, vyzve poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého\nsa oslobodenie netýka.\n25.2. Podľa § 10 ods. 3 ZoSP prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú\nna to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu3f) a správca v ňom\npokračuje namiesto poplatníka.\n25.3. Podľa § 12 ods. l a 2 ZoSP vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať\npoplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu\nktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. (l) Vo veciach poplatkov za dovolanie\nrozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Vo veciach poplatkov za kasačnú sťažnosť rozhoduje\nsúd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Vo veciach poplatkov za žalobu na obnovu konania rozhoduje\nsúd, ktorý rozhoduje o povolení obnovy konania. (2)\n26. Podľa § 14 ods. 1 ZoSP ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa\nprimerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).\n26.1. Podľa § 14 ods. 3 ZoSP v sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre\nnezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na\nzaplatenie súdneho poplatku.\n26.2. Podľa § 14 ods. 4 ZoSP v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane\nrozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam\nvyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať\nodôvodnenie.\n27. Z vyššie citovaných ustanovení ZoSP vyplýva, že na rozhodovanú vec je potrebné okrem jednotlivých\nustanovení Civilného sporového poriadku aplikovať aj ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. ZoSP\nje vo vzťahu k CSP zákonom špeciálnym (tzv. lex specialis), čo je vyjadrené v citovanom § 14 ods. 1,\nktorý vylučuje aplikáciu § 357 písm. a) CSP na konanie vo veciach poplatkov.\n27.1. V ZoSP je upravený aj procesný postup týkajúci sa rozhodovania o súdnych poplatkoch (vrátane\nrozhodovania o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku). Z vyššie citovaných ustanovení\n§ 10, § 12 a § 14 ZoSP v znení účinnom od 01. júla 2017 (so zreteľom na novelu ZoSP uskutočnenú\nzákonom č. 152/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony) vyplýva, že konanie o súdnych poplatkoch vrátane vydania uznesenia o zastavení\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku je jednoinštančné a vedie sa výlučne na súde prvej\ninštancie. Vo veciach podľa ZoSP koná a rozhoduje na súde prvej inštancie vyšší súdny úradník, ktorý\nv prípade nezaplatenia súdneho poplatku poplatníkom rozhodne o zastavení konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku, proti ktorému uzneseniu môže podať poplatník sťažnosť podľa § 14 ods. 3 ZoSP v\nspojení s § 239 a nasl. CSP. O sťažnosti následne rozhoduje sudca súdu prvej inštancie (§ 248 CSP),\nproti ktorému už nie je možné podať odvolanie (viď ustanovenie § 357 CSP).\n27.2. Z dikcie ustanovenia § 10 ods. 1 prvej vety ZoSP vyplýva, že súd má povinnosť vyzvať poplatníka\nvýzvou na zaplatenie súdneho poplatku len pri podaní návrhu na začatie konania a dovolania, teda nie\nv prípade odvolania, pri ktorom sa táto povinnosť ukladá uznesením (so sankciou núteného vymáhania\npoplatku v prípade jeho nezaplatenia), keďže nie je možné odvolacie konanie zastaviť pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku (zmena zavedená do ZoSP novelou uskutočnenou zákonom č. 273/2007 Z. z.).\n27.3. V prípade, ak nejde o prípady predpokladané § 10 ods. 2 ZoSP a poplatník súdny poplatok\nnapriek výzve súdu v určenej lehote nezaplatil a bol o následkoch nezaplatenia poučený, súd konanie\nzastaví. Ide o kogentné ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch, a teda za splnenia zákonom\npredpokladaných podmienok je súd povinný konanie zastaviť. Zastavenie konania podľa § 10 ods. 1\nZoSP má za následok, že končí konanie začaté podľa Občianskeho súdneho poriadku (R 2/1989).\n\n28. V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalovaný podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 5. marca 2019 č. k. 3Co/150/2018-603 dovolanie doručené súdu prvej inštancie v elektronickej forme\nprostredníctvom advokáta 13. mája 2019, ktoré skutočnosti osvedčujú, že dovolacie konanie začalo za\núčinnosti ZoSP v znení účinnom od 01. júla 2017 (t. j. v znení novely ZoSP uskutočnenej zákonom č.\n152/2017 Z. z.). Dovolateľ poplatok za dovolanie splatný podaním dovolania [§ 5 ods. l písm. a) a § 8\nods. l ZoSP] nezaplatil, preto bol správne súdom prvej inštancie vyzvaný na jeho zaplatenie v lehote 10\ndní odo dňa doručenia výzvy, v ktorej výzve bol aj riadne poučený o následkoch nezaplatenia súdneho\npoplatku (č. l. 677 spisu). Výzva bola doručená dovolateľovi prostredníctvom jeho advokáta 11. mája\n2020 (č. l. 677) a dovolateľ ani v tejto lehote určenej súdom 10 dní od jej doručenia súdny poplatok za\ndovolanie nezaplatil.\n29. Dovolací súd však poznamenáva, že v danom prípade súd prvej inštancie nepostupoval v súlade\nso ZoSP v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z. a uznesenie o zastavení dovolacieho\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku nevydal vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie, ale\nsudca súdu prvej inštancie (viď rozhodnutie súdu prvej inštancie č. l. 674 a nasl. spisu). Žalovaný mal\nvšak možnosť namietať nesprávnosť uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení dovolacieho konania\npodaním odvolania. K čomu dovolací súd dodáva, že pri posudzovaní práva na spravodlivý proces je\npotrebné zohľadniť aj možnosť účastníka korigovať nesprávny postup súdu. Aj v prípade posudzovania\nodňatia možnosti konať pred súdom podľa § 237 písm. f) OSP súd zohľadňoval procesnú zodpovednosť\nstrán sporu. Podľa vtedajšej judikatúry dôvodom dovolania nemôže byť akékoľvek odňatie možnosti\nkonať pred súdom; súdna prax zaujala k tejto otázke zužujúci výklad. Podmienka prípustnosti dovolania\npodľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom\npre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania\nnapr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (R 39/1993).\n30. Napriek vyššie uvedenému dovolací súd akcentuje § 14 ods. 1 ZoSP v znení účinnom od 01. júla\n2017, v zmysle ktorého sa uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku (vrátane uznesenia o zastavení dovolacieho konania) nepovažuje za uznesenie o zastavení\nkonania, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie podľa § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP. Na\nzáklade čoho v danom prípade je súdom prvej inštancie uvedené síce správne poučenie o prípustnosti\nodvolania proti jeho rozhodnutiu vydanému formou uznesenia, avšak jeho procesný postup bol však\nnesprávny, nakoľko neprípustnosť odvolania vyplýva priamo zo zákona.\n31. Z uvedeného je tak zrejmé, že procesný postup súdu prvej inštancie, aj odvolacieho súdu nebol\nv súlade s právnou úpravou ZoSP v znení novely uskutočnenej zákonom č. 152/2017 Z. z. účinnej\nod 01. júla 2017, ktorá nesprávnosť však nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie\no zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nakoľko pre také rozhodnutie\nboli splnené zákonné podmienky. V tejto súvislosti dovolací súd akcentuje, že nie každé procesné\npochybenie má vždy za následok porušenie práva na spravodlivý proces s nevyhnutnosťou zrušenia\ncelého rozhodnutia. Je súčasťou doktríny i súdnej praxe, že nestačí spravidla jedna izolovaná vada\nna uplatnenie dovolania. Nevyhnutnou podmienkou, aby rozhodnutie odvolacieho súdu pri dovolacom\nprieskume obstálo je, aby ako celok vykazovalo znaky spravodlivosti (7Cdo/27/2019). V danom prípade\nnajmä z hľadiska princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý\nproces bola žalovanému ako dovolateľovi v konaní vytvorená dostatočná príležitosť brániť svoje práva a\nreagovať na uznesenie okresného súdu o zastavení dovolacieho konania prostredníctvom odvolania (aj\nkeď neprípustného) suplujúceho možnosť podať sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka.\nPreukázanie (existencia) eventuálnej konkrétnej ujmy na právach dovolateľa v konaní v zmysle § 420\npísm. f) CSP zo spisu nevyplýva.\n32. Dovolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Obo/14/2018, publikované\nv Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R\n82/2018, ktorého právna veta znie: Konanie o súdnych poplatkoch s účinnosťou od 01. júla 2017, vrátane\nvydania uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, je jednoinštančné a vedie\nsa výlučne na súde prvej inštancie. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho\npoplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré bolo vydané po 01. júli 2017, nie je\nprípustné odvolanie a ani dovolanie.\n\n33. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že pokiaľ v danom prípade boli splnené\nzákonné podmienky na zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v súdom\nurčenej lehote, nemôže byť pre takúto situáciu nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení\nkonania a ani jeho potvrdenie odvolacím súdom. Na základe čoho v danom prípade nemohlo dôjsť k\nporušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Keďže prípustnosť\ndovolania žalovaného nemožno vyvodiť z § 420 písm. f) CSP, musel najvyšší súd dospieť k záveru, že\ntvrdený dôvod prípustnosti dovolania nie je daný, a preto mu neostávalo iné, než dovolanie žalovaného\npodľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietnuť.\n34. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania i z ustanovenia § 421\nods. 1 písm. a) CSP.\n35. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n36. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti\ndovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného pod písmenom a/ až c/ ustanovenia § 421 ods.\n1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie\ndovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP).\n37. V ustanovení § 421 CSP je výslovne zakotvená záväznosť judikatúry ako nepriama záväznosť\nvyplývajúca z jej osobitnej povahy, kde rozpor s judikatúrou zakladá možnosť dovolacieho prieskumu.\n38. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti\ndovolania prijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).\nVýsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ súdu vysvetlí\n(konkretizuje a doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia konkrétnej dovolateľom\noznačenej právnej otázky. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a) CSP (porovnaj\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/203/2016, 2Cdo/54/2018, 3Cdo/6/2017, 3Cdo/67/2017,\n4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017).\n39. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP].\n40. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným,\nurčitým a zrozumiteľným spôsobom).\n\n41. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je charakteristický „odklon“\njej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda\no situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej\notázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu“. Dovolací súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne tiež v rozhodnutiach sp.\nzn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017, 6Cdo/123/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že v\ndovolaní, ktorého prípustnosť sa opiera o § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať\nprávnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením\nkonkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej\notázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by\nmala byť táto otázka správne riešená.\n41.1. Odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP] ako dôvod\nprípustnosti dovolania sa „viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo\nstrany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej\notázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného\nvýznamu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky“ (pozri Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový\nporiadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1382).\n42. Dovolateľ tvrdil, že podal dovolanie aj z dôvodu daného v § 421 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej\nriešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Musí ísť o otázku\nprávnu, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. V dovolaní,\nktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by dovolateľ mal a/ konkretizovať právnu\notázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť potrebu, aby dovolací\nsúd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne\nriešená.\n43. Z dovolania nie je zrejmé, akú právnu otázku dovolateľ chce riešiť, keď túto jasne nekonkretizoval,\na tak následne ani dovolací súd nemohol vyhodnotiť, či táto právna otázka už bola dovolacím\nsúdom vyriešená alebo nie. Dovolací súd opakovane zdôrazňuje, že sama polemika s právnymi\nzávermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu\nodvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v\nustanovení § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n44. Dovolací súd tu konštatuje, že v prípade absencie náležitého vymedzenia právnej otázky najvyšší\nsúd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, taktiež\ndovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal\ndovolateľ na mysli; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum\npriečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej\nv Civilnom sporovom poriadku, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (viď\nkomentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k Civilnému sporovému poriadku). Vzhľadom\nna uvedené dovolací súd uvádza, že dovolateľ uplatnený dovolací dôvod nevymedzil spôsobom\nvyplývajúcim z § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n45. Za týchto okolností dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, a\nteda dovolateľ žiadnym spôsobom nevyargumentoval existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods.\n1 písm. a) CSP, ktorý v dovolacom prejave uviedol. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod\npre odmietnutie dovolania.\n46. Dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom, posudzujúc jeho dovolanie aj podľa\nobsahu, dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné, preto rozhodol o jeho zamietnutí (§ 448 CSP).\n47. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453\nods. 1 CSP. Žalobcovia mali v dovolacom konaní plný úspech, dovolací súd trovy dovolacieho konania\nžalobcom nepriznal, nakoľko im žiadne nevznikli (Uznesenie NS SR 7Cdo/14/2018).\n\n48. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/48/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "9ef20a1d-caee-4195-8d58-ce4cf879c3af:7aa6d555-8ea4-4713-99c8-49215c7693ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8416206361.1", "spisova_znacka": "7Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/27/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8416206361.1"}, {"guid": "b8627bce-f7c4-430f-8d76-3233d8fde409:beb96586-f8dc-4a32-a447-c60739de67d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/67/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/67/2017 z 19. 3. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-03-19", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5713219431.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-28", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "b8b5c65c-7a3a-4a1a-9b03-ec432bd427d8:87ea6b56-0208-49e4-a861-33b7b5ca88c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Co/48/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/48/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b8b5c65c-7a3a-4a1a-9b03-ec432bd427d8:87ea6b56-0208-49e4-a861-33b7b5ca88c9"}, {"guid": "2cc63276-8aa0-4c25-8761-f2d059dc3e8a:27f92ace-0ed9-4b34-be3d-226b2289dbef", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7916201303.1", "spisova_znacka": "3Co/150/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/150/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7916201303.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d97efbf0-d7e4-4ff0-80fa-56fb6d724d28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.114.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 114/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 114/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.114.2025.1"}]}