{"guid": "31c702c0-31ac-4c42-bf28-cd7d17039c53:42b18693-cbfa-4eee-8fbb-e150fa1d6a67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2", "spisova_znacka": "2Cdo/162/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/162/2022 z 29. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 2Cdo/162/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2", "identifikacne_cislo": "8318203115", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-110", "nazov": "§ 110 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-110", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151md", "nazov": "§ 151md OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151md", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151md"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j", "nazov": "§ 151j OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151j"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-110", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151md", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151j", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42b18693-cbfa-4eee-8fbb-e150fa1d6a67", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/162/2022\n8318203115\n29. 11. 2023\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2023:8318203115.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nčlenov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Soni Mesiarkinovej , v spore žalobcov 1/ A.\nA., narodenej XX. F. XXXX, A. N. E., V. XXX/XX, 2/ Q. A., narodeného XX. B. XXXX, A. N. E.,\nV. XXX/XX, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, Humenné, Lipová 1, proti\nžalovanej Československej obchodnej banke, a. s., Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, o určenie,\nže nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.\n9Csp/112/2018, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/41/2019\nz 11. júna 2020, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcom náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. 10Co/41/2019\nz 11. júna 2020, potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) č. k.\n9Csp/112/2018-99 zo 6. februára 2019, ktorým určil, že na nehnuteľnostiach a to parcelného č. E.\nXXX, druh pozemku: záhrady o výmere 119 m2, parcelného č. E. XXX, druh pozemku: zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 420 m2, stavba: rodinný dom súpisného č. XXX postaveného na pozemku\nparcelného č. E. XXX, zapísaných na liste vlastníctva (ďalej len , ,LV“) č. XXXX, k .ú. A. N. E., obec A. N.\nE., okres B., Okresným úradom Snina, odbor katastrálny, neviazne záložné právo v prospech žalovanej,\nktoré vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti z 11. novembra 2003\nuzatvorenej medzi žalobcami ako záložnými dlžníkmi a žalovanou ako záložným veriteľom s právnymi\núčinkami vkladu dňa 19. novembra 2003; vyslovil, že žalobcovia majú proti žalovanej nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n2. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania, citujúc ustanovenia § 151a,\n§ 151b ods. 1, § 151e ods. 2, § 151j ods. 1 a 2, § 100 ods. 1 a 2, § 101 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občianskeho zákonníka“), § 137 písm.\nc) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP”)\nustálil, že žalobcovia na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom majú naliehavý\nprávny záujem, lebo sa tým predíde budúcim možným sporom a odstráni sa stav právnej neistoty\nžalobcov v tom, že nehnuteľnosti sú naďalej zaťažené záložným právom. V konaní bolo nesporné,\nže strany uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere č. 057/5003/03 /HU z 11. novembra 2003 a zmluvu\no zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktorou bol hypotekárny úver zabezpečený č. ZZI k ÚZ\nč. 057/5003/03HU z 11. novembra 2003, ktorej právne účinky vkladu záložného práva nastali k 19.\nnovembru 2003. Z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas, žalovaná (resp. jej právna predchodkyňa)\n\nvyhlásila mimoriadnu splatnosť hypotekárneho úveru k 22. augustu 2014, preto premlčacia lehota začala\nplynúť 23. augusta 2014 a uplynula 23. augusta 2017. Súd prvej inštancie ustálil, že došlo k premlčaniu\npohľadávky žalovanej voči žalobcom a tým aj k premlčaciu záložného práva, ktorým bola pohľadávka\nzabezpečená. Záložné právo, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti ním zaťažené sa nemohlo premlčať\nskôr ako zabezpečená pohľadávka, teda k premlčaniu mohlo dôjsť najskôr k 24. augustu 2017. K\nnotárskej zápisnice N 522/2003, Nz 112715/2003 z 1. decembra 2003, na ktorú žalovaná poukazovala,\nsúd prvej inštancie uviedol, že pre právne posúdenie a rozhodnutie v danej veci nebola notárska\nzápisnica rozhodujúca, lebo z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. A. N. E. vyplýva, že záložné právo bolo\nzriadené zmluvou o zriadení záložného práva z 11. novembra 2003. Súd prvej inštancie podotkol,\nže pokiaľ povinný vznesie námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby, záložný veriteľ nemôže\nzáložné právo realizovať (§ 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka). O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP.\n3. Odvolací súd konštatoval správne zistený skutkový stav, ako aj správne právne posúdenie. Na\ndoplnenie uviedol, že záložné právo je právom, ktoré podlieha premlčaniu, pretože nejde o majetkové\nprávo, ktoré by bolo na rozdiel od vlastníckeho práva z možnosti premlčania vylúčené, aj keď má vecnoprávnu povahu. Premlčacia doba záložného práva je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo\nvykonať po prvý raz (t. j. odo dňa, kedy vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo\nzálohu). Ak však bolo záložné právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,\npremlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť; v prípade, že záložné právo\nbolo záložným veriteľom písomne uznané čo do dôvodu a výšky, premlčuje sa za desať rokov odo\ndňa, keď k uznaniu došlo, alebo ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie od uplynutia tejto lehoty\n(§ 110 ods. 1 veta 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukazovala výlučne na\nnotársku zápisnicu z 1. decembra 2003, ktorá je exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku,\nz nej vyplývajúca povinnosť plnenia má charakter verejnej listiny, na ktorú sa uplatňuje prezumpcia\nsprávnosti, ktorú skutočnosť odvolací súd nerozporoval. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie §\n110 ods. 1 Občianskeho zákonníka poznamenal, že v danej veci bolo potrebné aplikovať desaťročnú\npremlčaciu dobu na rozdiel od aplikácie trojročnej premlčacej doby súdom prvej inštancie, z dôvodu\nuznania práva žalovanej dlžníkmi, ktoré uznanie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti právneho\núkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôsledky takéhoto písomného uznania práva\npodľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú podobné ako pri právach priznaných rozhodnutím súdu\nalebo iného orgánu, tak aj v tomto prípade doba, ktorá uplynula z pôvodne premlčacej doby sa stane\nprávne bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo\ndňa uznania tohto práva. Z obsahu notárskej zápisnice N 522/2003, Nz 112715/2003 z 1. decembra\n2003 vyplýva, že k uznaniu práva čo do dôvodu a výšky došlo bez akýchkoľvek výhrad žalobcov 1.\ndecembra 2003, preto premlčacia doba uplynula 1. decembra 2013. Podaním žaloby z 30. júla 2018 bolo\nzabezpečovacie právo premlčané, čo malo za následok, že na dotknutých nehnuteľnostiach neviazne\nzáložné právo žalovanej. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny v súlade s § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o trovách konania. O nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 v spojení s § 262 a § 255 CSP.\n4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej len ,,dovolateľka“),\nktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 a § 421 ods. 1 písm. b) resp. písm. c)\nCSP. Namietala, že odvolací súd a ani súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadali s jej zásadnou\nargumentáciou predostretou v odvolaní, pričom išlo o závažnú argumentáciu a vysporiadanie sa s\nňou bolo spôsobilé viesť k diametrálne odlišnému meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej. Následne po zrekapitulovaní skutkového stavu poukázala na body 22 až 24 odôvodnenia\nnapádaného rozhodnutia a tvrdila, že k premlčaniu nedošlo s poukazom na ustanovenie § 151j ods.\n2 Občianskeho zákonníka a dojednané zmluvné podmienky v zmluve o zriadení záložného práva\nZZI k ÚZ č. 057/5003/03HU z 11. novembra 2003 (bod 9, 17), ktoré citovala. Argumentovala tým,\nže žalobcovia nespochybnili záväzok voči nej, čo bolo v konaní nesporné. Podľa názoru dovolateľky,\npremlčaním pohľadávky a premlčaním záložného práva toto právo nezaniká, iba ho nemožno vykonať,\npreto bude mať charakter naturálnej obligácie. Na základe uvedeného preto považovala napadnutý\nrozsudok v rozpore so zákonom a so základnými zásadami, na ktorých je právny štát založený.\nNemožnosť výkonu záložného práva totiž nemôže automaticky znamenať rozhodnutie súdu o tom, že\nna nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom záložného práva neviazne záložné právo s poukazom na\nspôsoby zániku záložného práva vyplývajúce z § 151md Občianskeho zákonníka. Navrhla napadnuté\n\nrozhodnutie a rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu\ntrov dovolacieho konania.\n5. Žalobcovia písomné vyjadrenie k doručenému dovolaniu nepredložili.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP)\npo preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené\npodmienky podľa § 429 CSP, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia (§ 438 ods. 1 v\nspojení s § 219 ods. 1 a 3 CSP) v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie nie je\ndôvodné.\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť\nvnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania\nktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú,\nalebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej\nprávomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n9. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 20 a § 421\nCSP. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie\nje proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne\nnapadnúť dovolaním.\n10. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n12. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu\ndo práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v\ndôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).\n14. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na\n\nspravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré\nsa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená aj porušenie\nústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné\nprejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo\nna zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán\nv konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n15. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,\nktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava\npriznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom\n- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý\nproces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).\n16. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka namietala\nnevysporiadanie sa s podstatnou argumentáciou uplatnenou v odvolaní, ktoré by bolo spôsobilé viesť k\ndiametrálne odlišnému meritórnemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej.\n16.1. Odvolací súd v odôvodnení skonštatoval, že záložné právo podlieha premlčaniu a nemohlo sa\npremlčať skôr ako zabezpečovaná pohľadávka. Na rozdiel od vlastníckeho práva, ktoré je z možnosti\npremlčania vylúčené, aj keď má vecno-právnu povahu. Na požadovanom určení, že na dotknutých\nnehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech žalovanej v zmysle § 137 písm. c) CSP je daná\nnaliehavý právny záujem. K notárskej zápisnici z 1. decembra 2003, ktorá je vykonateľným exekučným\ntitulom o uznaní pohľadávky čo do dôvodu a výšky žalobcami, citujúc § 110 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka následne uviedol, že v danom prípade žalobcovia ako dlžníci uznali právo žalovanej s tým,\nže dôsledky takéhoto to písomného uznania spĺňajúceho všetky náležitosti v zmysle Občianskeho\nzákonníka (§ 34 a nasl.), sú podobné ako pri právach priznaných rozhodnutím súdu alebo iného\norgánu. Premlčacia doba, ktorá uplynula z pôvodne premlčacej doby sa stane právne bezvýznamnou\na začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť odo dňa uznania tohto práva.\nK uznaniu práva čo do dôvodu a výšky žalobcami došlo bez akýchkoľvek výhrad dňa 1. decembra\n2003, preto premlčacia doba uplynula 1. decembra 2013; žalobcovia podali žalobu 30. júla 2018, preto\nzabezpečovacie právo je premlčané, čo má za následok, že na dotknutých nehnuteľnostiach neviazne\nzáložné právo žalovanou. V závere odvolací súd podotkol, uvedenými dôvodmi nerozporuje prezumpciu\nsprávnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, avšak k premlčaniu práva, ktoré bolo ňou uznané\nčo do dôvodu a výšky došlo. Napokon súd prvej inštancie k tvrdeniu žalovanej o nepremlčaní pohľadávky\npodľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že v prípade vznesenia námietky premlčania\npo uplynutí premlčacej doby, záložné právo záložný veriteľ nemôže realizovať, lebo premlčané právo\nnemožno priznať.\n16.2. K namietanému nevysporiadaniu sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovanej odvolacím\nsúdom, dovolací súd uvádza, že odôvodnenie odvolacieho súdu uvedené v bodoch 23 až 27 v spojení\ns odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v celom jeho kontexte (body 6 až 41), lebo z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), spĺňa náležitosti\nodôvodnenia vyplývajúce z ustanovení § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, lebo zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami, aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových\nzistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia odvolacieho súdu je\nkoherentná a jeho rozhodnutie konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery,\nku ktorým na ich základe dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť.\n17. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho\nodôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne\nprávne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP (R 24/2017).\nDo úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením\nrozhodnutia dovolateľke znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\n\ndošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné\npoznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie\nnámietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,\nktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska\ndoplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného\nsúdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na\nsúdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n18. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bol účastník\nkonania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie\nje porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení\núčastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok.\nPrávo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že\nvšeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania,\nvrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva\nna spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity\nzrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku.\n19. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej\nmiere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis\nproti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Z práva na spravodlivú\nsúdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na\nvykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Španielsku z 29.\napríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n20. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd dospel teda k záveru, že z procesného postupu\nsúdov nižších inštancií nevyplýva, že by konanie bolo zaťažené vadou zmätočnosti, ktorá by mala mať\nza následok porušenie procesných práv dovolateľky v takej intenzite, že by bolo možné konštatovať\nporušenie jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto prípustnosť a ani\ndôvodnosť dovolania z tohto dôvodu nie je daná.\n21. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n22. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n23. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\n24. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže\nísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii\na interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného\nustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu\nz hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo\nspôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\ntiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Tento\ndôvod prípustnosti sa viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo\nstrany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej\notázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného\nvýznamu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. K posúdeniu\ndôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté\nrozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po\nprijatí záveru o prípustnosti dovolania.\n25. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu v zmysle § 421 ods. 1 písm.\nb) resp. písm. c) CSP dovolateľka namietala, že napadnutý rozsudok je v rozpore so zákonom\na v rozpore so základnými zásadami, na ktorých je založený právny štát. Tvrdila, že nemožnosť\nvýkonu záložného práva zo strany žalovanej nemôže automaticky znamenať rozhodnutie súdu o tom,\nže na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom záložného práva neviazne záložné právo. Spôsoby\nzániku záložného práva sú uvedené v § 151md Občianskeho zákonníka. Premlčaním pohľadávky\na premlčaním záložného práva, toto právo nezaniká, iba ho nemožno vykonať; bude mať charakter\nnaturálnej obligácie, ale bude stále existovať.\n25.1. Z dôvodu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP, t. j. konštatovaním procesnej\nprípustnosti podaného dovolania, dovolací súd následne v rámci dovolacieho prieskumu sa zaoberal\npodstatou dovolacej argumentácie v zmysle namietaného právneho posúdenia veci odvolacím súdom\nk nastoleným otázkam, týkajúcim sa nemožnosti výkonu záložného práva a rozhodnutia súdu o tom, že\nna nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom záložného práva neviazne záložné právo.\n26. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a\njej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia\npohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len ,,záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.\n27. Podľa § 151j ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie\nje riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného\npráva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe\npodľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,\nak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom\nnie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu\naj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.\n28. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva\ns výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú\nskôr, než zabezpečená pohľadávka.\n29. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku, ktorý plní zabezpečovaciu a\nuhradzovaciu funkciu pre veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že\nzáložný veriteľ sa nemusí obávať insolvencie dlžníka alebo konkurencie iných veriteľov dlžníka. Záložné\nprávo dlžníka motivuje, resp. núti, aby svoj dlh splnil riadne a včas. Nesplnením tejto povinnosti dlžníka,\nnastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva a záložný veriteľ sa uspokojí z výťažku z predaja\nzálohy. Inštitút premlčania možno definovať ako právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo\nvzťahu k povahe subjektívneho práva. Účelom premlčania je pôsobiť na veriteľa, aby v primeranom\nčase uplatnil svoje subjektívne právo v zmysle rímskej zásady vigilantibus iura scripta sunt (,,práva\n\npatria bdelým“) a na druhej strane je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom,\naby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po\nneprimerane dlhú dobu. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej\nosobe nemôže premlčané právo priznať, spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva a vzniká tzv.\nnaturálna obligácia. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa\nuspokojenia zo zálohu.\n30. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o hypotekárnom úvere č.\n057/5003/03 /HU z 11. novembra 2003 a zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktorou\nbol hypotekárny úver zabezpečený č. ZZI k ÚZ č. 057/5003/03HU z 11. novembra 2003, ktorej právne\núčinky vkladu záložného práva nastali k 19. novembru 2003. Z dôvodu nesplácania úveru riadne a včas,\nžalovaná (resp. jej právna predchodkyňa) vyhlásila mimoriadnu splatnosť hypotekárneho úveru podaním\nz 5. augusta 2014; premlčacia lehota začala plynúť 23. augusta 2014 a uplynula 23. augusta 2017.\nOdvolací súd vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice N 522/2003, Nz 112715/2003 z 1. decembra\n2003 na rozdiel od súdu prvej inštancie ustálil, že premlčacia doba uplynula 1. decembra 2013. Podaním\nžaloby z 30. júla 2018 bolo zabezpečovacie právo premlčané, čo malo za následok, že na dotknutých\nnehnuteľnostiach neviazne záložné právo žalovanej.\n30.1. Otázka nemožnosti výkonu záložného práva z dôvodu vznesenia námietky premlčania záložcom\n(v danom prípade dlžníkom) a rozhodnutia súdu o určení, že na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom\nzáložného práva neviazne záložné právo bola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu meritórne riešená\nv rozsudku sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. októbra 2022. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že ,,vznesenie\nnámietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku.“ V\ntakomto prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne\nprávo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany\noprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej\ndoby, z dôvodu existencie subjektívneho práva, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo by na\nstrane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Premlčaním záložné právo nezaniká, nie je ho\nmožné v prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu (záložcu).\nOdborná literatúra zastáva názor, že záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom\nkonaní určil, že premlčané záložné právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania\nzáložcom. Podľa nej je prijateľné, že takýto určujúci rozsudok je podkladom pre výmaz záložného práva\nz príslušného registra záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de\niure trvá (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky\nzákonník I.§ 1-450. 2.vydanie. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2019, 1344 s.)“.\n30.2. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením sp. zn. IV. ÚS 427/2023 z\n5. septembra 2023 odmietol ústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/169/2021\nz 26. októbra 2022. V odôvodnení uviedol, že ,,ústavný súd identifikoval, že aj v odbornej verejnosti\nprebieha diskusia o nedostatkoch právnej úpravy týkajúcej sa následkov premlčania záložného práva.\nRiešenie, ktoré najvyšší sud v napadnutom rozsudku zvolil, tak z pohľadu ústavného súdu zodpovedá\nprevažujúcemu názoru odbornej verejnosti o procesnej možnosti podania určovacej žaloby, v rámci\nktorej bude vznesená námietka premlčania záložného práva, a takýto rozsudok môže slúžiť ako podklad\nna výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Toto riešenie zodpovedá aj navrhovanej novej\nprávnej úprave. Ide teda o riešenie zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky“. V súvislosti s povahou\npremlčaného práva na výkon záložného práva ústavný súd poukázal (pri podobnosti hmotnoprávnej\núpravy) aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 21 Cdo 2185/2009 z 21. decembra\n2010 z ktorého relevantnú časť citoval: ,,Aj keď premlčané právo pretrváva - všeobecne vzaté - ako tzv.\nnaturálna obligácia, nemožno takýto záver bez ďalšieho vztiahnuť aj na záložné právo. K speňaženiu\nzálohu môže dôjsť na návrh záložného veriteľa, ak osobitné právne predpisy neustanovujú iné spôsoby\nspeňaženia, napr. vo verejnej dražbe vykonávanej podľa zákona č. 26/2000 Zb. o verejných dražbách,\nv znení neskorších predpisov, alebo súdnym predajom zálohu (porov. § 165a ods.1 ObčZ). Ak záložný\ndlžník namietol dôvodne premlčanie záložného práva, nemožno tu úspešne dovodzovať tzv. naturálnu\nobligáciu spočívajúcu v možnosti uspokojenia zaistenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu,\npretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa tu už nemôže byť vykonané a dobrovoľné\nsplnenie práva (nároku) na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu\nzáložným dlžníkom nie je pojmovo možné; k prijatiu „premlčaného dlhu“ teda v tomto prípade, na rozdiel\nod záväzkových právnych vzťahov, už z povahy veci nemôže dôjsť“.\n\n30.3. Pre účely posúdenia prípadného negatívneho dopadu na právne postavenie sťažovateľky, resp.\nzáložného veriteľa ústavný súd následne dôvodil, že ,,všeobecne je potrebné posúdiť, aké právo mu\nostane zachované, ak záložca úspešne namietne premlčanie jeho práva na výkon záložného práva.\nJe nepochybné, že v takom prípade sa záložný veriteľ nemôže domôcť výkonu svojho záložného\npráva. Záložné právo je zabezpečovacím inštitútom a obsahuje subjektívne právo veriteľa uspokojiť\nsvoju pohľadávku zo zálohu, a to zákonom predpokladaným, resp. zmluvne dohodnutých spôsobom.\nOproti tomu stojí povinnosť záložcu strpieť výkon záložného práva. Je otázne, či je možné, ako to aj\nsťažovateľka argumentuje, realizovať výkon premlčaného záložného práva dobrovoľne so súhlasom\nzáložcu. Obsah záväzku na strane záložcu nespočíva v aktívnom konaní, ale v povinnosti niečo strpieť.\nAk by tu mal byť prítomný prvok dobrovoľnosti, pojmovo už nejde o výkon záložného práva, ale v takomto\nkonštrukte môžeme hľadať iné právne inštitúty. Zabezpečenie záväzku záložným právom teda spočíva\nv tom, že veriteľ, ak jeho splatná pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je oprávnený sám bez\ningerencie, resp. súčinnosti záložcu, teda jednostranne uspokojiť sa zo zálohu a záložca výkon jeho\npráva musí strpieť. Premlčaním t. j. nevykonaním tohto práva v ustanovenej dobe, nemožno veriteľovi\npriznať právo na výkon záložného práva. Pojmovým obsahom záložného práva je teda jeho výkon, ak\nk výkonu nedôjde pred uplynutím premlčacej doby, uplatnením námietky premlčania záložcom dôjde k\nvyprázdneniu obsahu subjektívneho práva veriteľa“. Napokon ústavný súd poukázal na obdobný záver,\nvyplývajúci z nálezu ústavného súdu z 8. decembra 2011 sp. zn. II. ÚS 250/2011, podľa ktorého „ Ak\nzáložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku\nz predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ\nsa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z\npredaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na\nuspokojenie zabezpečenej pohľadávky.“ V závere ústavný súd skonštatoval, že vyslovený právny záver\nnajvyššieho súdu v preskúmavanej veci nevytvára nerovnovážny stav medzi záložcom a záložným\nveriteľom, ale práve naopak, vypĺňa legislatívnu medzeru, ktorá do nevýhodnej pozície stavala záložcu,\nčím zodpovedá princípom všeobecnej spravodlivosti a rozumne usporadúva procesné vzťahy. Toto\nriešenie tak nepresahuje medze zásady sudcovskej tvorby práva podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov\nCSP.\n31. Nadväzujúc na uvedené závery dovolací súd konštatuje, že namietané nesprávne právne\nposúdenie otázky nemožnosti výkonu záložného práva z dôvodu jeho premlčania a následného určenia\nneexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach, bolo súdmi nižších inštancií posúdené v súlade\ns právnym názorom dovolacieho súdu uvedeným v rozsudku sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26. októbra\n2021, s ktorým právnym názorom sa stotožnil aj vec prejednávajúci senát. I napriek tomu, že z obsahu\nnotárskej zápisnice nevyplýva uznanie pohľadávky čo do dôvodu a výšky žalobcami, ako to nesprávne\nuviedol odvolací súd, právny záver súdu prvej inštancie o premlčaní zabezpečenej pohľadávky a práva\nzodpovedajúceho výkonu záložného práva v trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 v spojení s §\n100 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka je správny. Odlišné posúdenie plynutia premlčacej\ndoby odvolacím súdom v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo ani dovolateľkou\nnamietané v dovolacom konaní (§ 440 CSP).\n32. Výkon záložného práva je majetkovým právom, ktoré sa nepremlčuje skôr, než zabezpečená\npohľadávka. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa\nuspokojenia zo zálohu. Záložné právo premlčaním nezaniká. Od premlčania záložného práva je\npotrebné odlišovať zánik záložného práva uplynutím času podľa § 151md ods. 1 písm. d) Občianskeho\nzákonníka, podľa ktorého záložné právo zriadené na určitý čas zaniká jeho uplynutím. Na zánik práva\nuplynutím času prihliada súd, aj keď to účastník konania nenamieta.\n33. Dovolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známe, že by nastolené otázky riešené v\ntomto rozhodnutí boli posudzované rozdielne. Navyše dovolací súd nie je viazaný určením, pod ktorý\nprípad prípustnosti riešenia v zmysle § 421 CSP táto otázka spadá (I. ÚS 51/2020). Na základe\nuvedených dôvodov dovolací súd namietané nesprávne právne posúdenie nepovažoval za dôvodné,\npreto dovolanie ako nedôvodné zamietol v súlade s § 448 CSP.\n\n34. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v\nspojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcov vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP, ktorým\nnáhradu trov dovolacieho konania nepriznal v súlade so zásadou hospodárnosti konania v zmysle čl. 17\nv spojení s čl. 4 Základných princípov CSP z dôvodu, že im z obsahu spisu trovy dovolacieho konania\nnevyplývajú a ani im preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli (R 72/2018).\n35. Najvyšší súd na záver poznamenáva, že uznesením sp. zn. 2Cdo/162/2022 z 15. augusta 2023\nrozhodol o pokračovaní v spore s právnou nástupkyňou žalovanej Československou obchodnou bankou,\na. s., Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140 s právoplatnosťou od 8. septembra 2023, ktorú zmenu na\nstrane žalovanej uviedol aj v záhlaví tohto rozhodnutia.\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/41/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}