{"guid": "7c863b1d-a750-4b06-8147-75925eec55ad:b4c5c825-4708-4d68-b4a9-87f55dbee160", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1", "spisova_znacka": "4Cdo/111/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/111/2022 z 28. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2023, sp. zn. 4Cdo/111/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1", "identifikacne_cislo": "8317203305", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2023-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4c5c825-4708-4d68-b4a9-87f55dbee160", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/111/2022\n8317203305\n28. 06. 2023\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2023:8317203305.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. V., narodenú XX. F.\nXXXX, N. XXX, K., Č. T., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny\nHumenné, pracovisko Snina, dieťa rodičov - matky J.. N. A. V., narodenej XX. V. XXXX, N. XXX, K., Č.\nT., zastúpenej usadeným euroadvokátom Mgr. Martinom Bugajom, Bratislava, Suché Mýto 1 a otca V..\nV. V., narodeného XX. P. XXXX, R. XXX, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a\npovinností vo forme úpravy styku otca s maloletou, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.\n8P/133/2017, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2022 sp. zn.\n24CoP/99/2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiadnemu z účastníkov nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“)\nrozsudkom z 26. júna 2021 č. k. 8P/133/2017-473 výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu\nMichalovce z 22. apríla 2016 sp. zn. 15P/53/2016 v časti úpravy styku otca s maloletou D. V., narodenou\n19. decembra 2014 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. V. každý tretí víkend v mesiaci\nv sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. počas prvých šiestich\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku\nje otec oprávnený stretávať sa s maloletou D. V. každý tretí víkend v mesiaci od piatku od 17.00 hod.\ndo nedele do 17.00 hod.; výrokom II. priznal otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletou počas letných\nprázdnin každý druhý týždeň v mesiaci júl a druhý týždeň v mesiaci august a to od pondelka od 11.00 hod.\ndo nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka od 11.00 hod. do soboty\ndo 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok v čase od piatku od 11.00 hod do pondelka\ndo 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 26.12. od 11.00 hod do 30.12. do 17.00\nhod., a každý nepárny rok od 26.12. od 11.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod. s tým, že\notec si maloletú D. V. v stanovenom čase vyzdvihne v mieste bydliska maloletej od matky a po skončení\nstyku ju odovzdá matke v mieste bydliska maloletej; matke uložil povinnosť maloletú na styk s otcom\nriadne pripraviť a v stanovenom čase odovzdať otcovi a po skončení styku si ju riadne od otca prevziať\na otcovi uložil povinnosť oznámiť matke do štvrtku do 17.00 hod. pred víkendom, kedy je upravený styk,\nže sa styk uskutoční. Otec je oprávnený kontaktovať sa s maloletou každý utorok a štvrtok v mesiaci\nprostredníctvom sociálnych sieti a to v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. Matke uložil povinnosť v lehote\n15 dní od právoplatnosti rozsudku oznámiť otcovi kontakt na maloletú na sociálnej sieti a telefónne číslo,\nna ktoré oznámi, že sa styk uskutoční a rovnako je povinná v lehote 5 dní oznámiť otcovi akékoľvek\nzmeny týchto kontaktov. Ďalším výrokom návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol. Otcovi\nuložil povinnosť uhradiť na účet Okresného súdu Humenné sumu 336,68 eura titulom náhrady nákladov\nza znalecké dokazovanie do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; Slovenskej republike nepriznal náhradu\n\nnákladov na znalecké dokazovanie vo výške 336,68 eura titulom nákladov na znalecké dokazovanie a\nrozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n1.1. Právne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1 zákona č. 6/2005 Z. z. o rodine v znení\nneskorších zmien a doplnení (ďalej len „ZoR“) a § 52, § 57 a § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný\nmimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „CMP“). Na základe vykonaného\ndokazovania mal za preukázané, že matka spolu s maloletou žije od roku 2016 v Českej republike. V\nsúčasnosti je styk otca s maloletou upravený uznesením Krajského súdu v Prešove z 23. novembra\n2017 sp. zn. 20CoP/27/2017, podľa ktorého je oprávnený stretávať sa s maloletou každú tretiu sobotu\nv mesiaci v čase od 14.00 hod do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Konštatoval, že podľa tvrdenia\nprávneho zástupcu matky, nie je potrebné v súčasnosti upravovať styk otca s maloletou, pretože otec\nani teraz upravený styk nevyužíva a naposledy videl maloletú pred trištvrte rokom. Otec sa bezdôvodne\nna styk nedostavuje, neoznamuje matke skutočnosti, že na styk nepríde, čím spôsobuje maloletej\nnemalé sklamanie. Otec má okrem toho problémy s alkoholom, pričom matka nebráni otcovi v styku s\nmaloletou, potom čo preukáže svoju spôsobilosť o maloletú sa postarať. Na druhej strane otec maloletej\npoprel, že by bol požíval alkoholické nápoje a to posledné tri roky, teda od roku 2017. Terajšiu úpravu\nstyku považoval za nedostatočnú, pretože v prípade, ak sa zrealizuje, prebieha len v blízkosti bydliska\nmaloletej a stále je v blízkosti matka a jej právny zástupca (manžel). Otec si pre maloletú musí ísť do\nČeskej republiky a nie vždy sa styk neuskutočnil z dôvodov na jeho strane, ale dvakrát to bola aj z\ndôvodov na strane matky, kedy už išiel za maloletou, ale raz počas cesty mu matka oznámila, že nie\nsú doma a druhýkrát docestoval až na miesto, pričom maloletá doma nebola. Prvoinštančný súd mal za\nnepochybné, že styk otca s maloletou sprevádzajú nemalé problémy a že nie je predpoklad, že by sa\nrodičia na úprave styku otca s maloletou dohodli.\n1.2. Na preukázanie tvrdení matky, že otec maloletej D. má problém s alkoholom, ktorý mu bráni\nriadne sa o svoju dcéru postarať, súd prvej inštancie pribral do konania znalca z odboru psychiatria; zo\nzáverov predloženého znaleckého posudku V.. D. S. vyplýva, že otec maloletej je síce osobou závislou\nod užívania alkoholu, ale nedisponuje príznakmi, ktoré by svedčili o negatívnych následkoch v minulosti\nužívaného alkoholu na osobnostnú štruktúru, sociálnu sféru alebo jeho zdravotnú kondíciu. Znaleckým\nvyšetrením bol zistený abúzus alkoholu so vznikom prevažne psychickej závislosti v II. klinickom štádiu\npodľa Jellineka, s vysokou toleranciou na alkohol, ťahovým pitím a neschopnosťou zastaviť ťah o vlastnej\nvôli. Pitie alkoholu má na menovaného výrazný, úzkosť odstraňujúci efekt. Menovaný po ňom siaha\nprevažne v období pre neho frustrujúcom. Poukazuje sa v ňom, že podľa dostupných informácií sa\notec maloletej nikdy nedostal do styku s ňou v stave opitosti, teda možno usudzovať, že pokiaľ dôjde\nk styku s maloletou, neudeje sa toto pod vplyvom alkoholu. Zo znaleckého vyšetrenia je zrejmý reálny\nvážny záujem otca maloletej o zachovanie styku s ňou. Z hľadiska motivácie menovaného vo vzťahu k\ndodržiavaniu abstinencie je vhodné, aby styk bol zachovaný v prospech oboch strán. Je vhodné, aby pre\nzdravý vývin maloletej bol umožnený kontakt s otcom, ktorý netrpí žiadnym duševných ochorením, ktoré\nby mu bránilo v starostlivosti o maloletú. Preto znalkyňa navrhla, aby sa kontakt s otcom predĺžil na 12\nhodín počas víkendu, aj bez prítomnosti matky. Keďže bydlisko matky je značne vzdialené od bydliska\notca a za predpokladu, že sa tam otec musí dopraviť vlastnou dopravou, je malá pravdepodobnosť, že by\nsa tento styk realizoval v stave opitosti otca. Keďže matka poukazuje na udalosti, ktoré sa odohrali v roku\n2017 a otec maloletej tvrdí, že od tej doby nemá problém s alkoholom, vedie usporiadaný rodinný život,\noženil sa, nebolo žiadnymi skutočnosťami preukázané, že by od roku 2017 došlo k nejakej udalosti, kde\nby bol otec maloletej pod vplyvom alkoholu, resp. nebolo preukázané, že by od roku 2017 otec naďalej\npožíval alkoholické nápoje, uviedol súd prvej inštancie. Okrem toho sa stotožnil s tvrdením znalkyne, že\notec realizuje styk v Českej republike, kde chodí autom a teda je malá pravdepodobnosť, že by prišiel\nna styk s maloletou pod vplyvom alkoholu a uzavrel, že nebolo preukázané, aby alkoholová závislosť\notca bránila otcovi v riadnom styku s maloletou.\n1.3. Pre účely posúdenia rozsahu styku otca s maloletou D. súd prvej inštancie pribral do konania\nznalkyňu W.. Z. B.. Pri vypracovaní znaleckého posudku súd maximálne vyšiel v ústrety matke maloletej\naj tým, že by sa vyšetrenie z dôvodu zdravotného stavu matky uskutočnilo v Českej republike, napriek\ntomu sa ale matka znaleckého vyšetrenia aj s maloletou nezúčastnila; z dôvodu, že matka so znalkyňou\nnespolupracovala (ani jej právny zástupca), neriskovala ďalej cestovanie do Českej republiky, keď nie\nje potvrdená účasť matky a maloletej, že sa vyšetrenia zúčastnia. Znalkyňa trvala na tom, aby sa\nmatka s dcérou zúčastnila vyšetrenia v jej ambulancii, znaleckému vyšetreniu sa ale podrobil iba otec\nmaloletej. V znaleckom posudku uviedla, že otec má vybudovaný dobrý vzťah k maloletej, vníma jej\n\npotreby, styk nevyužíval vždy ako mohol, podľa jeho vyjadrenia dcéra sa na neho teší, má ho rada. Otec\nvie prejaviť svoje city, má dcéru rád, zaujíma sa o ňu, nechce s ňou stratiť kontakt. V spise sa nikde\nneuvádza, že by dieťa otca odmietalo počas styku, je pravdepodobné, že otec využíval čas na rozvoj\nich vzájomných vzťahov, bez toho aby dieťa ovplyvňoval. Zákaz styku považovala v súčasnej dobe za\nirelevantný, nemá opodstatnenie v osobnostnej štruktúre otca ani v tom, že v minulosti bol nadužívateľom\nalkoholu. Menovaný sa podrobil liečeniu, účinne dodržiava abstinenciu, má prácu, stabilizoval sa aj\nv novom partnerskom vzťahu, usporiadal si život kultivovane, má zázemie, oporu a aktuálne nie je z\npsychologického hľadiska žiadna prekážka, aby styk otca a dcéry mohol prebiehať. Odporučila, aby sa\nstyk upravil v zmysle návrhu otca na kumulovaný styk v jeho domácom prostredí bez prítomnosti matky,\nnakoľko je dieťa už 5 ročné a podľa noriem socializácie dieťaťa v tomto veku, dieťa to má zvládnuť.\nTaktiež odporučila aj denné skypovanie dieťaťa s otcom, čo pomôže v medziobdobí ich styku udržiavať\nblízkosť vzťahu a kontinuitu zážitkov. Vzhľadom na vek maloletej je tu predpoklad, že prítomnosť matky\npočas styku nie je nevyhnutná.\n1.4. Z výsledkov vykonaného dokazovania pre prvoinštančný súd nevyplynulo, že by maloletá D. svojho\notca odmietala; naopak, samotný právny zástupca matky uviedol, že maloletá je sklamaná, keď otec v\nstanovenom čase nepríde. Vychádzal z toho, že v súčasnosti je maloletá vo veku 6 rokov a nie sú tu\nžiadne dôvody, pre ktoré by sa otec s maloletou nemohol stretávať. Styk otca s maloletou je jeho právom\na pokiaľ toto právo nevyužije, je to na škodu jeho vzťahu s maloletou. Nestotožnil sa s tvrdením právneho\nzástupcu matky, že je potrebné na určitú dobu styku otca s maloletou neupravovať, pretože otec ani\ndoterajší styk nevyužíva; práve naopak. Rozviedol úvahu, že maloletá D. je vo veku, kedy viac chápe a\nvníma osoby vedľa seba, má vedomosť o tom, kto je jej otcom a v prípade, ak sa otec nedostaví na styk,\nspôsobuje jej to sklamanie (tvrdí to samotný právny zástupca matky). Taktiež za relevantné považoval aj\nto, že matka zmenila bydlisko a odsťahovala sa do iného štátu, čo viac skomplikovalo riadne stretávania\nsa otca so svojou dcérou. Súd prvej inštancie pozoroval, ako otec maloletej v priebehu celého konania\nprezentoval, že sa s maloletou chce stretávať, chce sa podieľať na jej výchove a že štyri hodiny v mesiaci\nmu nestačia. Vo vzťahu k neuskutočneným stretnutiam uviedol, že každý z rodičov tvrdí niečo iné a tieto\nskutočnosti nie sú preukázateľné. Mal však za nepochybné, že otec má právo stretávať sa s maloletou\ndcérou, má právo podieľať sa na jej výchove a pokiaľ toto právo nevyužije, je to len na jeho škodu,\npretože nedochádza k budovaniu vzťahu s maloletou a keďže dohoda rodičov nebola možná, stanovil\npresné pravidlá pri úprave styku. S ohľadom na vek maloletej D. zastával názor, že je tu predpoklad,\nže maloletá zvládne odlúčenosť od matky počas jedného víkendu v mesiaci, pričom na dobu šiestich\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia stanovil styk bez prespatia a v nasledujúcich mesiacoch celý\nvíkend tak, aby otec mal možnosť zobrať dcéru aj na Slovensko, zoznámiť ju s jeho rodinou a budovať\ncitové väzby maloletej aj so širším príbuzenstvom na strane otca. Z rovnakých dôvodov prvoinštančný\nsúd upravil aj styk počas sviatkov a vianočných prázdnin. Na uvedenom základe návrh matky na zákaz\nstyku zamietol a dodal, že neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by v styku otca s maloletou bránili.\nO trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov\nkonania.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie matky rozsudkom\nz 27. januára 2022 sp. zn. 24CoP/99/2021 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npodľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť\ns podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu.\n2.1. Nakoľko tu bol ale nesúhlas matky s týmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj\ns tzv. odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia, aplikujúc pritom Čl. 5 ZoR\na Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, považoval za potrebné doplniť, že pri rozhodovaní o úprave\nstyku rodičov s dieťaťom je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou\nmierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa\nna starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s\noboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený.\nTakéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky od tohto\nprincípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu,\npričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané\n(II. ÚS 56/2017). Nesúhlas s plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom môže byť relevantný len\nvtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do\n\nzáujmu dieťaťa. Ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas\nrodiča s pravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže,\nže ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá\nnegatívny vplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Konštatoval\nďalej, že rodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne\npreukázať dôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča,\nktorému korešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Súdy\npreto musia vždy citlivo a maximálne obozretne zvažovať naplnenie podmienok pre ten - ktorý model\núpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom z hľadiska sledovania jeho najlepších záujmov.\nTieto úvahy uzavrel tým, že je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja\nmaloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších\npodmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nebolo vystavované napätým situáciám, stresu, strachu a nebolo\nnútené čeliť emocionálnym atakom, ktoré ešte vzhľadom na svoj vek a vyzretosť nedokáže samostatne\nspracúvať a zvládnuť.\n2.2. Odvolací súd pripomenul, že matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku\notca s maloletou D. postavila na svojom presvedčení, že záujem otca o dcéru nie je skutočný, ale\nlen deklarovaný, dieťa naňho nie je zvyknuté, nechodil za ňou ani v termínoch určených súdnym\nrozhodnutím. Namietala, či dieťa je tak psychicky vyspelé, že by zvládlo byť bez nej v cudzom prostredí,\nale aj to, či otec je spôsobilý riadne sa o dieťa postarať vzhľadom na jeho alkoholizmus a navrhovala\nstyk otca s maloletou zakázať, prípadne neupraviť.\n2.3. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôraznil, že v preskúmavanom prípade má najvyššiu\nprioritu najlepší záujem maloletej D. a ten vyhodnotil pomocou kritérií demonštratívne vymedzených\nzákonodarcom v Čl. 5 ZoR spôsobom, že každé dieťa má prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať\ncitové väzby s obidvomi rodičmi a preto pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbal o\nto, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho\nosobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.\n2.4. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania mal za to, že matka v konaní nepreukázala\nrelevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a pravidelného styku otca s\nmaloletou, resp. zákazu styku; akcentoval, že je neprípustné, aby súd založil svoje rozhodnutie na\nzáklade subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať, pričom z obsahu\npreskúmavaného spisu mal za nepochybné, že matka evidentne nie je spokojná zatiaľ so žiadnym\nsúdnym rozhodnutím o úprave styku, ktoré bolo doposiaľ v tomto konaní vydané. Otázka pre odvolací\nsúd znela tak, akú realizáciu styku by matka akceptovala, nehovoriac o tom, že matka navrhuje styk\notca s maloletou zakázať. Z toho krajskému súdu vyplynulo, že matka síce prezentuje svoje výhrady\nk realizácii styku, ale neponúka žiadne reálne riešenia, ako by mal styk s prihliadnutím na všetky\nrelevantné faktory prebiehať.\n2.5. Na margo podstatnej výhrady matky proti úprave styku týkajúcej sa nedostatočných rodičovských\nzručností otca odvolací súd poznamenal, že je to úplne prirodzené, nakoľko rodičia dlhodobo nežijú\nv spoločnej domácnosti a dlhodobo nie je zabezpečený plnohodnotný styk otca s dieťaťom, styk sa\nrealizuje pod dohľadom matky a do určitého času prebiehal len na verejnom priestranstve. Poukázal\nna to, že hoci má každý rodič určitú ideálnu predstavu o tom, čo je pre jeho dieťa vhodné a čo nie,\nzákladom rodičovskej zrelosti je schopnosť akceptovať aj druhého rodiča pri výchove maloletého dieťaťa,\ns čím súvisí aj prijatie jeho výchovných postupov, ktoré len tým, že sú odlišné, neznamenajú žiadne\nohrozenie dieťaťa. Matka síce v podaniach označuje otca za neprejavujúceho žiaden záujem o dcéru,\nresp. záujem len deklarovaný, uvedené tvrdenia však neboli preukázané, pretože otec sa zjavne snaží\nnapriek vzdialenosti a problémom, ktoré sú so stretávaním spojené, dostaviť sa za dcérou v zmysle\núpravy stanovenej súdnym rozhodnutím.\n2.6. Odvolací súd ako žiaduce zopakoval, že pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu\no maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na\nzachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich\nhmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť\noboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať a\nže nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, aby mu nespôsoboval stres a podobne. Rodič\n\nzabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má totiž prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa\nna stretávanie s druhým rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi,\nnie však formálne spôsobom „to je tvoj otec a musíš s ním ísť alebo sa s ním stretnúť“, a to ešte za\nsituácie, keď dieťa v rodine, v ktorej je vychovávané, nikdy nič dobré o druhom rodičovi nepočulo, skôr\nnaopak a zároveň nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť.\nKonštatoval nevyhnutnosť obidvoch rodičov si uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa\nmá svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať\nsa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda v rámci styku, potom možno dôvodne\npochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa\nmožno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu,\nobmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ sa v konaní preukáže, že dieťa odmieta\nstretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a\nobnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ tieto nebudú úspešné, zasiahnuť\ndo výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom.\nRodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, a preto pri úprave styku\nje potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu\njeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným kritériom pre\nvyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a\nzáujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené\nvytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.\nZastával názor, že pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku\ndruhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd\npodaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa\ndaný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, má z neho strach, zdravotné\nproblémy, psychické problémy a podobne. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku\n1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne\nohrozuje záujem dieťaťa alebo či ide iba o predstieraný stav, vyvolaný zámerne pôsobením rodiča,\nktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.\n2.7. O uvedený prípad ide zjavne aj v prejednávanej veci, keď maloletá D. sa stala nástrojom na\nvyporiadanie konfliktného až nenávistného (dlhodobo pretrvávajúceho) vzťahu medzi svojimi rodičmi,\nkonštatoval odvolací súd. Pokiaľ aj matka predložila znalecký posudok znalkyne V.. R. A., ktorá ho\nvypracovala na žiadosť Mgr. Martina Bugaja, v situácii keď znalkyňa otca nevyšetrila a vychádzala\niba zo skutočností uvádzaných matkou s úmyslom vylúčiť otca z akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom,\ntakýto znalecký posudok podľa odvolacieho súdu nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie\nv konaní; znalkyňa neobjektivizovala jednostranné tvrdenia matky konfrontáciou s otcom maloletého\ndieťaťa, vychádzala zo subjektívnych informácií poskytnutých matkou. Zo znaleckého posudku č.\n12/20019 vypracovaného V.. D. S. vyplýva reálny a vážny záujem otca maloletej o zachovanie styku\ns ňou. Podľa znalkyne je z hľadiska motivácie otca vo vzťahu k dodržiavaniu abstinencie vhodné, aby\nbol styk zachovaný v prospech oboch strán a aby pre zdravý vývin maloletej bol umožnený kontakt s\notcom, ktorý netrpí žiadnym duševných ochorením, ktoré by mu bránilo v jej starostlivosti; a tak znalkyňa\nnavrhla kontakt s otcom predĺžiť aj bez prítomnosti matky. V ďalšom znaleckom posudku č. 103/2019\nvypracovanom W.. Z.Y. B. je ustálené, že otec má vybudovaný dobrý vzťah k maloletej, vníma jej potreby,\nstyk nevyužíval vždy ako mohol, podľa jeho vyjadrenia dcéra sa na neho teší a má ho rada. Otec vie\nprejaviť svoje city, má dcéru rád, zaujíma sa o ňu, nechce s ňou stratiť kontakt. Otec mal s maloletou\nlen minimálny kontakt. Znalkyňa z obsahu spisu nezistila, že by dieťa otca odmietalo počas styku, je\npravdepodobné, že otec využíval čas na rozvoj ich vzájomných vzťahov bez toho, aby dieťa ovplyvňoval.\nAktuálne je zákaz styku podľa znalkyne irelevantná úprava, nemá opodstatnenie v osobnostnej štruktúre\notca ani v tom, že bol v minulosti nadužívateľom alkoholu. Znalkyňa odporučila, aby sa styk upravil v\nzmysle návrhu otca na kumulovaný styk v jeho domácom prostredí bez prítomnosti matky, nakoľko je\ndieťa už 5-ročné a podľa noriem socializácie dieťaťa v tomto veku to dieťa má zvládnuť.\n2.8. K námietkam matky ohľadom nevykonania výsluchu znalkýň k znaleckým posudkom krajský súd\nuviedol, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady (§ 35, § 36 CMP) súd nemusí vykonať všetky\núčastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať\nje výlučne na súde a to aj s poukazom na Čl. 10 ods. 1, ods. 2 základných princípov CMP. Podčiarkol,\nže vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané dokazovanie, hospodárnosť konania a stanovisko\nkolízneho opatrovníka, nevidel ako účelné vypočúvať znalkyne; takéto dokazovanie by neprinieslo\n\nžiadne nové výsledky, vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími dôkazmi, správami\nkolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul z celkového správania sa účastníkov v priebehu súdneho\nkonania. V kontexte uvedeného tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že súčasná právna úprava (§\n208 ods. 3 CSP) priorizuje písomný znalecký posudok a len, ak to súd považuje za účelné, môže znalca\npodrobiť výsluchu o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku, to znamená, že povinnosťou\nsúdu nie je vypočuť znalca v každom jednotlivom prípade, ale len vtedy, ak to považuje za účelné.\nÚčelnosť vypočutia znalkýň nezistil ani odvolací súd, nakoľko závery ich posudkov sú v súlade s\nvyšetrovacou časťou a korešpondujú s ďalšími skutočnosťami vyplývajúcimi z dokazovania, ako aj\nobsahu spisu.\n2.9. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pre dieťa a jeho budúcnosť\nmá veľký význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo\nznalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich; samozrejme bez\nprítomnosti matky, ktorej účasť na styku doposiaľ nepriniesla žiadny želateľný výsledok, teda akúkoľvek\nrealizáciu styku otca s dieťaťom a budovanie ich vzájomných citových väzieb. S prihliadnutím na vek\nmaloletej mal za zjavne absurdné, aby s ňou matka trávila čas, ktorý má stráviť s otcom, keďže pre\ntento vek dieťaťa je vo všeobecnosti príznačné získavanie určitej autonómie. Poznamenal, že pokiaľ\nmatka doposiaľ nedokázala zmeniť údajný odmietavý postoj dieťaťa k otcovi, nie je možné predpokladať,\nže by do budúcna mohla byť v tomto smere nápomocná svojou prítomnosťou pri realizácii styku otca\ns dieťaťom. Zároveň odvolací súd zohľadnil právo maloletej na zachovanie a budovanie si citových\nväzieb aj s rodinou na strane otca; priklonil sa k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletej D. a\ns prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávanej veci sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia a podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie\nako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP a súčasne\nnevzhliadal dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov\nv zmysle § 55 CMP.\n3. Proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu matky na zákaz\nstyku otca s maloletou podala matka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s poukazom na to, že jej súdy\nnesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Nižším súdom vyčítala,\nže porušili základnú zásadu povinnosti v prvom rade prihliadať na najlepší záujem maloletej a zásadu\nvoľného hodnotenia dôkazov; k porušeniu zásady najlepšieho záujmu dieťaťa malo dôjsť aj tým, že\nodvolací súd nezohľadnil okolnosti prípadu, ktoré potvrdzujú hodnovernosť negatívnych zážitkov v\npodobe opakovaných sklamaní maloletej z otca, ktorý sa k nej nedostavuje v zmysle súdom nariadenej\núpravy. Dovolateľka ďalej namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré\npodľa jej názoru nedáva odpovede na otázky podstatného významu; rozhodnutie je nepredvídateľné,\nneočakávané a postrádajúce riadne, zrozumiteľné a logické odôvodnenie. V súvislosti s nedostatočne\nzisteným skutkovým stavom veci upozornila na porušenie princípu rovnosti účastníkov, keď súdy\nnezohľadnili názor maloletej D. na jej vzťah k otcovi; za nosné výhrady dovolateľka označila absenciu\nvýsluchu a zistenie postoja maloletej.\n3.1. Dovolateľka na podporu jej tvrdení, že s plnohodnotným stykom otca s dieťaťom nie je možné\nsúhlasiť poukázala na znalecký posudok znalkyne z odboru školstva a kultúra, odvetvie psychológia,\nšpecializácia detí, mládeže, rodiny, výchovy a vzdelávania a peniterciálnej a kriminologickej psychológie,\nktorý konštatoval, že vzhľadom na to, že otec bol diagnostikovaný ako fyzicky i psychicky závislý,\npovažuje styk otca s maloletou za veľmi riskantný. Dovolateľka rovnako poznamenala, že si je vedomá\ntoho, že inštitút zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom je vo svojej podstate výnimočný, avšak\nvšeobecné súdy by ho mali aplikovať vždy, keď zistia, že pôsobenie jedného rodiča spôsobuje\nmaloletému dieťaťu závažnú a neodstrániteľnú ujmu, a preto nie je v jeho záujme sa s takýmto rodičom\nstýkať.\n3.2. Matka vyjadrila kritiku aj na adresu konania resp. nekonania kolízneho opatrovníka maloletej D.,\nktorý i napriek tomu, že na záver uviedol, že otec upravený styk, ktorý bol upravený predbežným\nopatrením, nevyužíva, a preto je v podstate v záujme maloletej, aby sa jej styk s otcom neupravoval,\nnepodal riadny opravný prostriedok proti rozsudku okresného súdu.\n4. Otec maloletej D. V. ani jej kolízny opatrovník sa k dovolaniu matky nevyjadrili.\n\n5. Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa vzťahuje Civilný mimosporový poriadok.\nV zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal\nmožnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní matky maloletého dieťaťa.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, v\nneprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie\nnie je procesne prípustné a treba ho odmietnuť.\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných\nprostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.\nÚS 550/2012).\n9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP v spojení s § 431 ods. 2 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n13. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a/\nzásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to\nv takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované\nprávnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady\nsúdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na\nspravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a\nna rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n15. Hodno zdôrazniť, že dôvod zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP nahradil pôvodný dôvod podľa\n§ 237 písm. f) OSP: (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).\nZ dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že doterajší pojem „odňatie možnosti konať pred\nsúdom“ sa nahradil pojmom „právo na spravodlivý proces“, ktorého obsahové znaky vyplývajú z\nkonštantnej judikatúry Európskeho súd pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n15.1. V tomto zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná\nvada na uplatnenie dovolania, a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,\nbude dovolanie prípustné vždy. Možno konštatovať, že pri posudzovaní nesprávneho procesného\npostupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva,\nbude nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne\nporušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte\ndopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup\nsúdu.\n16. Matka vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP namietala o.\ni. nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktoré jej nedáva odpovede na otázky\npodstatného významu; rozhodnutie je nepredvídateľné a má postrádať zrozumiteľné a logické\nodôvodnenie.\n17. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. sp. zn. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26., 5Cdo/57/2019, bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou\nrozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného\nskutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať\nvo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho\nrozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n18. V danom prípade dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu spĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutia (§ 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP) a\npreto ho vo vzťahu k namietanej prekvapivosti v jeho skutkových a právnych záveroch nemožno\npovažovať za nepreskúmateľné či nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia\na ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť.\n\n18.1. Dovolací súd nemohol akceptovať argumentáciu dovolateľky o nepresvedčivosti napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu, trpiaceho nedostatkom riadneho, zrozumiteľného a logického odôvodnenia.\nZ niekoľkostranového odôvodnenia rozsudku krajského súdu (sústredeného v relevantnej časti v\nodsekoch 13. až 23.) je zrejmé, z akých skutkových zistení a právnych úvah vychádzal, keď aplikujúc\nČl. 5 ZoR a Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu matky\nna zákaz styku otca s maloletou D. na základe všeobecne osvedčenej aplikačnej praxe súdov, že je\nprávom oboch rodičov v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s\nčím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Racionálne argumentoval\ntým, že ak ide o nepreukázaný alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom je založený nesúhlas rodiča s\npravidelným a plnohodnotným stykom druhého rodiča s dieťaťom, alebo sa v konaní preukáže, že ide\no nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý má pôvod len v osobe rodiča a preukázateľne nemá negatívny\nvplyv na záujem dieťaťa, súdy nemôžu na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie. Konštatoval ďalej, že\nrodič, ktorý s plnohodnotným stykom dieťaťa s druhým z rodičov nesúhlasí, by mal vierohodne preukázať\ndôvod svojho nesúhlasu, ktorého relevantnosť súd musí pri rozhodovaní o práve rodiča, ktorému\nkorešponduje právo dieťaťa na plnohodnotný a pravidelný styk s rodičom, vždy skúmať. Akcentoval,\nže rozhodnutím súdu by dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol\npostulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený s tým, že takéto usporiadanie vzťahov\nje spravidla vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Vyslovil presvedčenie, že v preskúmavanom prípade\nmá najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletej D. a ten vyhodnotil pomocou kritérií demonštratívne\nvymedzených zákonodarcom v Čl. 5 ZoR spôsobom, že každé dieťa má prezumovaný záujem udržiavať\na rozvíjať citové väzby s obidvomi rodičmi a preto pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a\npovinností dbal o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného\na rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami\ndieťaťa. Svoje rozhodnutia obidva súdy komplexne, dôsledne a precízne odôvodnili na tom základe, že\nmatka v konaní nepreukázala relevantné dôvody, ktoré by mali viesť k obmedzeniu plnohodnotného a\npravidelného styku otca s maloletou, resp. zákazu styku; akcentovali, že je neprípustné, aby súd založil\nsvoje rozhodnutie na základe subjektívnych predstáv matky o tom, ako by mal podľa nej styk prebiehať,\npričom z obsahu preskúmavaného spisu mal za nepochybné, že matka evidentne nie je spokojná zatiaľ\nso žiadnym súdnym rozhodnutím o úprave styku, ktoré bolo doposiaľ v tomto konaní vydané. Otázka\npre odvolací súd znela potom tak, akú realizáciu styku by matka akceptovala, nehovoriac o tom, že\nmatka navrhuje styk otca s maloletou zakázať. Z toho mu rezultovalo, že matka síce prezentuje svoje\nvýhrady k realizácii styku, ale neponúka žiadne reálne riešenia, ako by mal styk s prihliadnutím na\nvšetky relevantné faktory prebiehať. Odvolací súd tiež akcentoval, že pri rozhodovaní súdu vo veciach\nstarostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo\ndieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a dodal, že spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať\nnie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu\ndieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neuznal preto takú hodnotiacu premisu rodiča na zamedzenie\nstyku, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto\nrodičom, aby mu nespôsoboval stres a pod. Odvolací súd potom zhodne so súdom prvej inštancie dospel\nk záveru, že pre dieťa a jeho budúcnosť má veľký význam, aby sa do jeho výchovy zapojili obaja rodičia\ntak, aby dieťa mohlo čo najviac ťažiť zo znalostí, skúseností, výchovných schopností oboch rodičov a\nnielen jedného z nich; samozrejme bez prítomnosti matky, ktorej účasť na styku doposiaľ nepriniesla\nžiadny želateľný výsledok, teda akúkoľvek realizáciu styku otca s dieťaťom a budovanie ich vzájomných\ncitových väzieb. S prihliadnutím na vek maloletej nepovažoval za zmysluplné, aby s ňou matka trávila\nčas, ktorý má stráviť s otcom, keďže pre tento vek dieťaťa je vo všeobecnosti príznačné získavanie\nurčitej autonómie s tým, že pokiaľ matka doposiaľ nedokázala zmeniť údajný odmietavý postoj dieťaťa\nk otcovi, nie je možné predpokladať, že by do budúcna mohla byť v tomto smere nápomocná svojou\nprítomnosťou pri realizácii styku otca s dieťaťom.\n18.2.\nArgumentácia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré vytvára v spätosti s rozsudkom\nprvoinštančného súdu organickú a kompletizujúcu jednotu (viď odseky 1.1. až 1.4. a 2.1. až\n2.9. odôvodnenia) je práveže koherentná a konzistentná, logická a presvedčivá, premisy v oboch\nrozhodnutiach zvolené, aj závery, ku ktorým na ich základe súdy dospeli, sú prijateľné pre právnickú\naj laickú verejnosť. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií vyplýva vzťah medzi\nskutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\ndruhej; v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.\n\n18.3. Zostáva iba konštatovať, že nedostatok vôle pochopiť argumentáciu súdu v odôvodnení\nrozhodnutia, nie je zásahom do práva na súdnu ochranu. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že matka maloletej sa s rozhodnutím odvolacieho súdu\nnestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv. Samotná skutočnosť,\nže dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu\nnesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V kontexte namietanej\nvady zmätočnosti odvolací súd pri hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov neopomenul vziať\ndo úvahy žiadnu z namietaných skutočností v odvolaní, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo.\n18.4. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nstranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní\nnemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\n(podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05). V prejednávanej veci boli z tohto pohľadu súdmi nižších inštancií splnené nielen\nzákonné ale aj ústavnoprávne nároky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n19. Pokiaľ matka maloletej namietala vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP v nedostatočne\nzistenom skutkovom stave veci a v nesprávnom hodnotení dôkazov (súdy absenciou výsluchu a zistenia\npostoja maloletej nezohľadnili názor maloletej D. na jej vzťah k otcovi a v širšom zmysle porušili základnú\nzásadu povinnosti v prvom rade prihliadať na najlepší záujem maloletého dieťaťa), dovolací súd v\nprvom rade uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať\nnové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení,\nuž len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie porov. ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd. Dovolaním sa preto vo všeobecnosti nemožno úspešne domáhať revízie skutkových\nzistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n19.1. Zdržanlivosť najvyššieho súdu k preskúmavaniu hodnotenia dôkazov však v poslednom čase\nnaráža na recentnú judikatúru ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS 104/2022), v zmysle ktorej preskúmanie\nlogickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou posudzovania práva\nna spravodlivý proces, a teda preskúmanie hodnotenia vykonaných dôkazov je preskúmanie procesného\npostupu súdu. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhnutého dôkazu to potvrdzuje aj novšia judikatúra\nnajvyššieho súdu (sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/122/2019, 5Cdo/202/2018, 7Cdo/205/2019), ktorá\ntakýto prieskum pripúšťa.\n19.2. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie\nje postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil:\n- Podľa Čl. 3 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým\nhľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými\nzariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú\nzmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je\nnevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov\n\nalebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a\nsprávne opatrenia.\n[Pozn. Dohovor o právach dieťaťa bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. a v prípade Čl.\n3 a Čl. 12 upravuje všeobecné princípy, ktoré nie sú priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady\ninkorporovať do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe (uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 30. septembra 2014 sp. zn. II. ÚS 596/2014)]\n- Podľa Všeobecného komentára č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho\nzáujmu (Čl. 3 ods. 1) prijatého Výborom na jeho šesťdesiatom druhom zasadnutí (14. január - 1. február\n2013) je pojem „najlepší záujem dieťaťa“ nesmierne komplexný a jeho obsah treba stanovovať podľa\nkonkrétnych prípadov. Zákonodarca, sudca, správny, sociálny alebo školský orgán budú schopní práve\nprostredníctvom výkladu a vykonávania Čl. 3 ods. 1 v súlade s ostatnými ustanoveniami Dohovoru\nvyjasniť pojem a použiť ho v konkrétnej situácii. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom\npružným a adaptabilným. Treba ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa\nalebo detí, zohľadniť pritom ich osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je\npotrebné posúdiť najlepší záujem dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho\ndieťaťa.\n- Podľa prvej vety Čl. 5 Základných zásad ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri\nrozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.\n- Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone\nrodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.\n- Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri\nschvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom\nrodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,\nstabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti\no dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť\nzo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,\nrovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\n- Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého\ndieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem\nmaloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.\n- Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť\nvyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.\nV konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa\nprávo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca\njeho veku a rozumovej vyspelosti (obdobne Čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa).\n- Podľa prvej vety Čl. 4 Základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu\nku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom\nzáujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu\nkonania a veci samej.\n- Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj\nnázor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku\na vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.\n- Podľa § 384 ods. 2 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov\nnavrhnutých stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.\n19.3. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom\nsúdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu\nalebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami\nvnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im\nnevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť\novplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby\nvšeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia\niba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo\nveci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.).\n19.4. Vypočutie maloletej D. odvolacím súdom bolo jeho zákonnou možnosťou; o tom, či je potrebné vo\nveci zopakovať alebo doplniť dokazovanie a či v prípade mimosporového konania bol skutočný stav veci\n\npodľa § 35 CMP zistený správne a dostatočne, rozhoduje výlučne odvolací súd, ktorý je povinný vykonať\naj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, iba ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).\n19.5. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo\nvšetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (§ 43 ods. 1 ZoR). Jediným limitujúcim faktorom sú jeho schopnosti\nsmerujúce k jeho veku a rozumovej vyspelosti. Ohľadom zisťovania názoru maloletého v konaní pred\nvšeobecným súdom v týchto intenciách judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.\noktóbra 2017 sp. zn. II. ÚS 659/2017, keď uviedol, že argumentácia sťažovateľa, že všeobecné súdy\nnevypočuli maloletého a nezisťovali jeho názor týkajúci sa jeho zverenia do starostlivosti jedného z\nrodičov, sama osebe bez zohľadnenia ďalších relevantných skutočností (napr. vek maloletého, vypočutie\nmaloletého znalcom) nie je spôsobilým (postačujúcim) dôvodom na vyslovenie porušenia označených\nzákladných práv sťažovateľa. Hodno dodať, že v praxi súdov môže nastať aj situácia, kedy súd po\nstarostlivom zvážení okolností konkrétneho prípadu dospeje k záveru, že osobné vypočutie dieťaťa nie\nje vhodné a nepôjde o porušenie Dohovoru (rozsudok veľkého senátu vo veci Sahin proti Nemecku\nESĽP z 8. júla 2003 č. 30943/96, § 74 - 77).\n19.6. V súvislosti s námietkou nevypočutia maloletej D., resp. nezisťovania jej názoru na lepšie\nzadefinovanie jej vzťahu k otcovi, najvyšší súd poukazuje na zjavne obštrukčné správanie matky v\npriebehu znaleckého dokazovania pred súdom prvej inštancie (č. l. 317, 323, 327); súdom ustanovená\nznalkyňa W.. Z. B., pripravená vycestovať do zahraničia a vykonať vyšetrenie za účelom znaleckého\nposudku v mieste bydliska matky maloletej D. v Č. T. (K.), sa v priebehu takmer jedného roka od\n1/2019-11/2019 nedokázala skontaktovať s matkou maloletej, lebo na jej výzvy (na matkou a jej právnym\nzástupcom udávanom telefónnom čísle a emailovej adrese) nereagovala a aj napriek výzve súdu prvej\ninštancie o poskytnutie súčinnosti, dochádzalo zo strany matky a jej právneho zástupcu (manžela)\nnaďalej k sústavnej nespolupráci a mareniu znaleckého úkonu, čo o. i. nakoniec vyústilo do uloženia\nporiadkovej pokuty 200 eur (uznesenie z 23. augusta 2019 sp. zn. 8P/133/2017). Sťažnosti matky v\ndovolaní, že súdy sa nedokázali ani jedenkrát operatívne stretnúť s maloletým dieťaťom a vhodným\nspôsobom zachytiť jeho skutočný a úprimný názor na danú vec, preto v tejto súvislosti vyznievajú\nabsurdne a bez objektívnej právnej sebareflexie.\n19.7. Najvyšší súd v tomto smere poukazuje aj na skutočnosť, že maloletá D., nar. XX. F. XXXX v čase\nzačatia konania - 21. marca 2017 - mala dva roky a tri mesiace. V čase rozhodnutia okresného súdu - 26.\nfebruára 2021 (!) v dôsledku neustáleho odročovania pojednávaní na žiadosť právneho zástupcu matky\nmaloletej) mala maloletá šesť rokov a dva mesiace a v čase rozhodnutia krajského súdu - 27. januára\n2022- mala maloletá sedem rokov a jeden mesiac. Z uvedeného možno aj bez výslovného odôvodnenia\nimplicitne vyvodiť taký záver konajúcich súdov, že maloletá D., predovšetkým v štádiu dokazovania pred\nsúdom prvej inštancie, nebola v jej veku schopná sformulovať svoj názor na prejednávané skutočnosti.\nResp. ak by sa aj (vzhľadom na jej rozumovú vyspelosť) pripustila takáto jej schopnosť, rovnako, s\nprihliadnutím na dôvody, pre ktoré matka žiadala zákaz styku maloletej s otcom (primárne nešlo o\nohrozenie jej fyzického alebo psychického zdravia, ani o ohrozenie jej mravného vývoja) je vylúčené,\naby po komplexnom a rozumnom vyhodnotení všetkých dotknutých záujmov, majúc pritom na pamäti\nnájdenie najlepšieho riešenia pre maloletú D., bol procesný postup súdov nižších inštancií považovaný\nza arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený a preto je z hľadiska zachovania práva na spravodlivý proces\npostup konajúcich súdov z pohľadu dovolacieho súdu ako taký udržateľný (konanie ako celok v kontexte\ncelého konania nevykazuje znaky nespravodlivosti).\n19.8. Dovolací súd na okraj poznamenáva, že otázka vhodnosti, resp. nevhodnosti vypočutia maloletého\ndieťaťa v súdnom konaní je naviazaná na proces dokazovania a preukazovania skutkového stavu.\nPosúdenie tejto otázky spočíva v každom jednotlivom prípade na posúdení individuálnych, konkrétnych\na v iných prípadoch sa spravidla už nevyskytujúcich skutkových okolnostiach, ktoré sú svojou povahou\njedinečné a neopakovateľné. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých\nje, že v nich ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle Čl. 3 Dohovoru o právach\ndieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania, ale\nzabezpečenie takého výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého; konajúce\nsúdy najlepší záujem maloletej D. subsumovali do zodpovedania otázky, čo je významné pre jej\nbudúcnosť, t. j. aby sa do jej výchovy zapojili obaja rodičia tak, aby mohla čo najviac ťažiť zo znalostí,\nskúseností, výchovných schopností oboch rodičov a nielen jedného z nich; dbali o to, aby bolo\nrešpektované právo maloletej na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného\n\nstyku s obidvomi rodičmi a zároveň nezistili rozpor s inými záujmami dieťaťa. Súd prvej inštancie sa\nnestotožnil s tvrdením právneho zástupcu matky, že je potrebné na určitú dobu styku otca s maloletou\nneupravovať, pretože otec ani doterajší styk nevyužíva; práve naopak. Rozviedol úvahu, že maloletá\nD. je vo veku, kedy viac chápe a vníma osoby vedľa seba, má vedomosť o tom, kto je jej otcom a v\nprípade, ak sa otec nedostaví na styk, spôsobuje jej to sklamanie (tvrdí to samotný právny zástupca\nmatky). Taktiež za relevantné považoval aj to, že matka zmenila bydlisko a odsťahovala sa do iného\nštátu, čo viac skomplikovalo riadne stretávania sa otca so svojou dcérou. Keďže matka evidentne nie\nje spokojná zatiaľ so žiadnym súdnym rozhodnutím o úprave styku, ktoré bolo doposiaľ v tomto konaní\nvydané, otázka pre odvolací súd znela tak, akú realizáciu styku by matka akceptovala, nehovoriac o\ntom, že matka navrhuje styk otca s maloletou zakázať; z toho odvolaciemu súdu vyplynulo, že matka\nsíce prezentuje svoje výhrady k realizácii styku, ale neponúka žiadne reálne riešenia, ako by mal styk\ns prihliadnutím na všetky relevantné faktory prebiehať.\n19.9. Po relevantnom vyhodnotení všetkých právne významných skutočností dovolací súd považoval za\nsprávne, že súdy nižších inštancií neuznali požiadavku matky na zákaz styku otca s maloletou, založenú\n(iba) na názore, že otec ani neodkladným opatrením „minimálnu“ úpravu styku nerealizuje, čím má\ndochádzať k narušovaniu citovaného vzťahu maloletej, pretože táto je pripravená na otca, čaká ho a\nto zasahuje do jej psychiky (spôsobuje jej to sklamanie), takže tým dochádza k narušovaniu citovej\nväzby medzi maloletou a otcom; naopak, práve táto okolnosť môže favorizovať otca, lebo vypovedá o\nich existujúcom vzťahu a túžbe maloletej D. stretávať sa s otcom. Podľa dovolacieho súdu ani vyššie\nopísaná, nie úplne dokonalá, realizácia styku dieťaťa s otcom, tak v skutočnosti ničím neohrozuje záujem\nmaloletej D.. Pokiaľ matka maloletej namietala, že k porušeniu zásady najlepšieho záujmu dieťaťa\ndošlo aj tým, že odvolací súd nezohľadnil okolnosti prípadu, ktoré potvrdzujú hodnovernosť negatívnych\nzážitkov v podobe opakovaných sklamaní maloletej z otca, ktorý o ňu nemá skutočný záujem, hodno\npodotknúť, že podsúvanými okolnosťami prípadu si matka robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové\nzávery o tom, že otec ma maloletej D. nemá o ňu skutočný záujem, ktoré bez preukázanej relevancie\nnekorešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania. Uvedené platí bezo zvyšku aj o tvrdeniach\ndovolateľky, že súdy v danej veci zistili, že pôsobenie jedného rodiča spôsobuje maloletému dieťaťu\nzávažnú a neodstrániteľnú ujmu, a preto nie je v jeho záujme sa s takýmto rodičom stýkať.\n20. Sumarizujúc vyššie uvedené dovolací súd v okolnostiach preskúmavanej veci nezistil ústavnoprávne\ndeficity v rámci zisťovania skutočného stavu veci, súdy nižších inštancií postupovali v súlade so\nzákladnými princípmi civilného mimosporového konania, najmä zásadou voľného hodnotenia dôkazov a\ntvrdení v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CMP (Čl. 10 CMP) a princípmi všeobecnej spravodlivosti.\nOdvolací súd vykonal odvolací prieskum v celej šírke a v napadnutom rozhodnutí z hľadiska podaného\nodvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad vyplývajúcich z Čl. 4, Čl. 6 a\nČl. 13 Základných princípov CMP; z odôvodnenia vyplýva, že žiaden z matkou uvádzaných odvolacích\ndôvodov nebol naplnený. Tak okresný súd ako aj jeho nadriadený krajský súd pri zisťovaní skutočného\nstavu rešpektovali ústavno-procesné zásady (ako sú zákaz tzv. deformácie dôkazu, či opomenutého\ndôkazu, zásadu rovnosti zbraní, priamosti, voľného hodnotenia dôkazov), náležitým spôsobom zistili\nskutočný stav veci a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodli tak, že ich skutkové\na právne závery nemožno považovať za svojvoľné, neudržateľné, ani prijaté v zrejmom omyle, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z tohto hľadiska preto nemožno postupu\nsúdov nižších inštancií nič vytknúť a námietky matky maloletej preto dovolací súd považoval z hľadiska\nprípustnosti a dôvodnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP za neopodstatnené.\n21. K ďalšej námietke zmätočnosti dovolateľky, že s plnohodnotným stykom otca s dieťaťom nie je možné\nsúhlasiť s poukazom na znalecký posudok znalkyne z odboru školstva a kultúra, odvetvie psychológia,\nšpecializácia detí, mládeže, rodiny, výchovy a vzdelávania a peniterciálnej a kriminologickej psychológie,\nktorý konštatoval, že vzhľadom na to, že otec bol diagnostikovaný ako fyzicky i psychicky závislý,\npovažuje styk otca s maloletou za veľmi riskantný, dovolací súd zhodne s odvolacím súdom uvádza,\nže predmetný znalecký posudok znalkyne V.. R. A. bol vypracovaný na žiadosť právneho zástupcu\nmatky Mgr. Martina Bugaja. Za stavu, keď znalkyňa otca nevyšetrila a vychádzala iba zo skutočností\nuvádzaných matkou s úmyslom vylúčiť otca z akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom, takýto znalecký posudok\nnemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie v konaní, nakoľko znalkyňa neobjektivizovala\njednostranné tvrdenia matky konfrontáciou s otcom maloletého dieťaťa a vychádzala zo subjektívnych\ninformácií poskytnutých matkou.\n\n22. Matka maloletej vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyjadrila kritiku\naj na adresu nekonania kolízneho opatrovníka maloletej D., ktorý nepodal riadny opravný prostriedok\nproti rozsudku okresného súdu. Dovolací súd k tomu stručne poznamenáva a zastáva názor, že len\nsamotná nespokojnosť matky dieťaťa s prácou súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka, nemôže byť\nbez ďalšieho dôvodom nielen na jeho zmenu, ale nezakladá ani zmätočnostnú vadu v takej kvalifikovanej\nmiere, v ktorej by došlo k znemožneniu uskutočňovania procesných práv patriacich matke maloletej D..\nZa danej situácie nemožno podľa názoru dovolacieho súdu z tohto dôvodu dospieť k záveru o porušení\npráva matky na spravodlivý proces.\n23. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že matka maloletej D. neopodstatnene\nnamieta, že súdy nižších inštancií nesprávnym procesným postupom jej znemožnili uskutočňovať jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm.\nf) CSP). Dovolací súd dovolanie matky preto odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.\n24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24CoP/99/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}