{"guid": "4ebd017f-cc6f-4194-b0c5-3a55313560df:115f6784-5b3f-47bb-be1c-1652221f4e18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8121010850.1", "spisova_znacka": "5Tdo/83/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/83/2023 z 13. 12. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2023, sp. zn. 5Tdo/83/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:8121010850.1", "identifikacne_cislo": "8121010850", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Priečinská", "sudca_id": 497, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-priecinska-497", "datum_vydania": "2023-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-284.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 284 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-284.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-284"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "nazov": "§ 360 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 360 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-360.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-360"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-284", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-360", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/115f6784-5b3f-47bb-be1c-1652221f4e18", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8121010850.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8121010850.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8121010850.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Tdo/83/2023\n8121010850\n13. 12. 2023\nJUDr. Juraj Kliment\nECLI:SK:NSSR:2023:8121010850.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov\nJUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného G. V. pre zločin všeobecného\nohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí\nkonanom 13. decembra 2023 v Bratislave dovolanie obvineného G. V. podané prostredníctvom jeho\nobhajcu JUDr. Jozefa Tomka proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2022, sp. zn.\n9To/6/2022, a takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. V. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 10. januára 2022, sp. zn. 6T/44/2021, uznal\nobvineného G. V. za vinného v bode 1) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2\npísm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr.\nzák. a v bode 2) pre zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom\nzáklade tam uvedenom.\nZa to súd obvinenému uložil podľa § 284 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. pri existencii\npoľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h)\nTr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)\nTr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd obvinenému\ntaktiež uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.\nProti tomuto rozsudku podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o hlavnom\npojednávaní, odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom ustanoveného obhajcu\npodaním z 15. februára 2022. O podanom odvolaní rozhodol na verejnom zasadnutí konanom 15. júna\n2022 Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením, sp. zn. 9To/6/2022 tak, že postupom\npodľa § 319 Tr. por. ho ako nedôvodné zamietol.\nDňa 25. septembra 2023 podal obvinený G. V., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jozefa\nTomka, písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody v súlade s ustanovením §\n371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por., a síce:\n- zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu;\n- rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom; a\n- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV odôvodnení podaného dovolania obvinený namietal, že počas hlavných pojednávaní nemal načúvací\nprístroj, nemohol riadne komunikovať, nepočul všetky zvuky, najmä hovorené slovo, pričom navyše mal\n\nv ušiach pískanie, kvôli ktorému sa nemohol sústrediť na pojednávanie. Tieto skutočnosti si obvinený\npodľa vlastných slov uvedomil až teraz vo výkone trestu odňatia slobody, keď si prečítal spis a vzhliadol\nrozpory vo svedeckých výpovediach. Následne obvinený v rámci podaného dovolania poukazoval na\núdajné rozpory v ustálenom skutkovom deji. Súdy podľa jeho názoru vyhodnocovali dôkazy v rozpore s\nustanovením § 2 ods. 10 Tr. por., pričom neuplatnili zásadu in dubio pro reo.\nĎalej obvinený poukázal na skutočnosť, že počas hlavných pojednávaní bol pod vplyvom liekov na\ntlmenie pozornosti, ktoré mu neumožnili sa pred súdom riadne brániť.\nObvinený zastáva názor, že svedecké výpovede nie je možné považovať za dôkazy získané zákonným\nspôsobom, keďže kvôli sluchovej indispozícii nemal možnosť namietať nezrovnalosti medzi nimi.\nZáverom dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok ako nezákonný.\nK dovolaniu obvineného V. sa vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len\n„prokurátor“) podaním z 5. októbra 2023 konštatujúc, že po opätovnom prieskume spisového materiálu,\nnajmä zápisnice o hlavnom pojednávaní, nebolo zistené, že by obvinený mal nejaký problém s\nnedoslýchavosťou, hoc ku koncu konania pred súdom o nej hovoril. Prokurátor uviedol, že obvinený\nriadne reagoval na každý jeden výsluch, kládol svedkom otázky a činil vyjadrenia.\nPokiaľ ide o vplyv liekov na tlmenie pozornosti, prokurátor poukázal na vyjadrenia znalkyne z odboru\npsychiatria, MUDr. L., ktorá vyvrátila akékoľvek pochybnosti týkajúce sa eventuálnej nepríčetnosti\nobvineného a vplyvu liekov na jeho ovládacie, rozpoznávacie a pozorovacie schopnosti.\nNa základe uvedeného preto prokurátor navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného G. V. podľa §\n382 písm. c) Tr. por. odmietol, resp. podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol.\nVyjadrenie prokurátora k dovolaniu bolo 16. októbra 2023 doručené na vedomie obvinenému G. V.,\nktorý k nemu zaujal stanovisko podaním z 18. októbra 2023, predmetom ktorého však neboli žiadne\nrelevantné skutočnosti.\nDňa 8. decembra 2023 bolo dovolanie obvineného G. V. spoločne s kompletným k veci prislúchajúcim\nspisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) na konanie a rozhodnutie.\nPo predložení veci najvyšší súd ako súd dovolací [§ 377 Tr. por.] predbežne preskúmal dovolanie\nobvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1,\nods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov [§ 372 ods. 1 Tr. por.], prostredníctvom obhajcu [§ 373 ods. 1 Tr. por.],\nv zákonom stanovenej lehote [§ 370 ods. 1 Tr. por.], na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný\nprostriedok podať [§ 370 ods. 3 Tr. por.] a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti [§ 374 Tr. por.].\nZároveň ale najvyšší súd zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,\nlebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.\nÚvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k\nnáprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, a nie na revíziu skutkových zistení\nustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.\nDovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou\nzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého\nstupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať v intenciách Trestného poriadku len\nodvolací súd [§ 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 5 Tr. por.]. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou\nzameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a\núplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený eo ipso\nprehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti\nv konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o\ndovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2\nTr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.\n\nPokiaľ ide o obsahovú stránku podaného dovolania, najvyšší súd uvádza, že z väčšej časti obvinený v\ndovolaní uviedol len skutkové okolnosti a argumentoval, hoc v snahe zakryť túto skutočnosť explicizáciou\njeho námietok ako námietok právnych, v podstate len poukazom na skutkové okolnosti a správnosť\nzisteného skutku, ktoré otázky však súdom prvého stupňa boli právoplatne ustálené v rámci skutkovej\nvety výrokovej časti rozsudku, pričom najvyššiemu súdu do takto ustáleného skutku na podklade\ndovolania obvineného neprináleží zasahovať.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že právo\nna obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv\nobvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu podľa tohto\nustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní\nalebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por.,\nresp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní\nalebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú\na nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia\n§ 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie\nprávnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu [R 7/2011].\nVo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. považuje najvyšší súd za\nnevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie\ntohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva,\naby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie\npráva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou,\nzakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.\nTakéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného\nuplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v\nkonkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné\nvychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo\nvzájomných súvislostiach, vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre\núplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.\nZásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. c) Tr. por., však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým,\nako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné\n(nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc\nzo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., vyhodnotili dôkazy odlišným\nspôsobom, ako je predstava obvineného.\nAk obvinený v intenciách podaného dovolania namieta podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotenie\ndôkazov, najvyšší súd poukazuje na svoju konštantnú rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej zdôrazňuje,\nže do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo\nna to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou\nnavrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,\nII. ÚS 78/05, IV. ÚS 252/04).\nOdmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov nedošlo k porušeniu práv obvineného, keďže (ako už\nbolo uvedené vyššie) medzi práva obvineného nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie\ndokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového\nstavu bez dôvodných pochybností. Ak dospeje k negatívnemu výsledku, je povinný rozhodnúť o\nodmietnutí dôkazu. Dovolací súd z predloženého spisu pritom zistil, že súd prvého stupňa sa zaoberal\nvšetkými navrhnutými dôkazmi, pričom v prípade ich nevykonania boli návrhy zákonným spôsobom\n\nodmietnuté s náležitým odôvodnením. Dôvodnosť odmietnutia však dovolací súd nebol oprávnený\nskúmať. Naopak odvolací súd nemal povinnosť vyrovnať sa s návrhmi, nakoľko zo strany obvineného\nneboli prezentované. [Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn.\n2 TdoV 3/2019]\nJe plne na úvahe v predmetnej trestnej veci konajúceho a rozhodujúceho súdu, aby sám rozhodol v\nokolnostiach prípadu, ktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,\nvykoná, bez ohľadu na to, ktorá zo strán konania ich navrhla.\nV tejto súvislosti treba ešte doplniť, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo\nobvineného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Konajúci súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\nobvineným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných\nobvineným. Rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktoré z hľadiska obsahu ich odôvodnenia tvoria\njednotu, uvedené kritéria spĺňajú.\nDo obsahu uvedených práv však nepatrí právo obvineného, aby sa konajúci súd stotožnil s jeho právnymi\nnázormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno\npovažovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS\n197/02, III. ÚS 284/08).\nJe preto ústavne konformné, ak o vine a treste rozhodujúci súd, súc viazaný zásadami zistenia\nskutkového stavu veci bez dôvodných pochybností [§ 2 ods. 10 Tr. por.] a voľného hodnotenia dôkazov\n[§ 2 ods. 12 Tr. por.] vykoná tie dôkazy, ktoré podľa jeho úvahy môžu prispieť k náležitému objasneniu\nskutočností dôležitých pre posúdenie veci a vydanie spravodlivého meritórneho rozhodnutia, na ktoré\núčely ich potom aj sám vyhodnotí jednotlivo i v ich súhrne.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je\nrozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným\nspôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom,\nmusí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať\nporušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho\nriadneho) opravného prostriedku. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný\npostup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g)\nTr. por. len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto\núčinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., a to aj so zreteľom na skutočnosť, že k\nporušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť\nlen vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive\nextent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri\nMariana Marinescu proti Rumunsku, rozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen proti Turecku,\nrozsudok č. 25585/02 z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší proti Holandsku, Visser proti Holandsku,\nrozsudok č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al - Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nč. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra 2011 a ďalšie).\nNajvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., a síce „rozhodnutie je\nzaložené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“ a jeho zrkadlové znenie „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom“, nemožno\nvykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak,\nže pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli\na tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a\ndôležité pre spravodlivé rozhodnutie [§ 272 ods. 3 Tr. por., § 2 ods. 10 Tr. por., § 2 ods. 11 Tr. por.], a\nnapokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ [§ 240 ods. 3 veta\ndruhá Tr. por.], alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie [§ 240 ods. 4 veta tretia Tr. por.].\n\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy\nnezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený\nzákon. Preto platí, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu\nexistenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por., nakoľko iba opačný postup súdu vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom - môže naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g)\nTr. por. Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného\ndôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 3 Tr. por.\nV rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Tr. por. môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Tr. por.), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce\nusvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného\ndokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy\na ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. najvyšší súd stabilne judikuje, že pri\nposudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je vždy viazaný konečným skutkovým zistením,\nktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne\nskutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani\nmeniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne\ndruhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať\nlen námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie\nnámietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania,\nprípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť\na úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy\nbez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred\nsúdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací\nsúd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu\ndruhého stupňa.\nV dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením\nvykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v\ntých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku\nalebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda\nvyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie\nsprávnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.\nV rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu\ntrestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto\ndovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako\niný trestný čin alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie,\nže rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom pod\nnesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je potrebné rozumieť napr. nedostatočné\nposúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania\n(§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu, súhrnného trestu, spoločného trestu\nalebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) ako i ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi\npodľa § 47 ods. 2 Tr. zák.\nIn concreto k dovolacej argumentácii obvineného sa žiada uviesť, že pokiaľ ide o namietanie\nvierohodnosti dôkazov a hodnotenie skutkového stavu zisteného súdmi nižších stupňov, najvyšší súd\nupriamuje pozornosť dovolateľa na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Tr.\npor., v zmysle ktorého je z dovolacieho prieskumu vylúčené posudzovanie a zasahovanie do správnosti\na úplnosti zisteného skutkového stavu veci. Keďže obhajobná polemika s vykonaným dokazovaním\nje polemikou skutkovou (nakoľko o polemiku právnu by šlo v prípade, keby obvinený namietal nie\nnesprávne zistený skutkový stav, ale jeho nesprávnu právnu subsumpciu), dovolací súd, súc viazaný\nvyššie zmienenou negatívnou podmienkou dovolacieho prieskumu, uvedené námietky nebol oprávnený\npreskúmavať.\n\nĎalej, pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nemožnosti obvineného náležite sa obhajovať z dôvodu tvrdenej\nporuchy sluchu, tu najvyšší súd nemôže poprieť, že obvinený poukazoval na svoje sluchové problémy,\navšak dovolací súd považuje za potrebné poukázať na dve skutočnosti. Obvinený na svoje údajné\nproblémy so sluchom začal poukazovať až neskôr v priebehu trestného konania, z čoho vyplýva, že išlo\nnie o reálne problémy, ale o druh obhajobnej taktiky z jeho strany, čo napokon podporuje i skutočnosť, na\nktorú poukázal i prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu, a síce obvinený sa počas celého hlavného\npojednávania aktívne zapájal do jeho priebehu, ani raz počas jeho priebehu nenamietal, že by nepočul\n- zápisnice o hlavnom pojednávaní na č. l. 394 - 407, 412 - 419, 467 - 471, 502 - 507 a 549 - 558 spisu.\nO kvalite sluchu obvineného napokon svedčí i jeho reakcia po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdu\nprvého stupňa, kedy je v zápisnici o hlavnom pojednávaní poznačené, že obvinený buchol do lavice, z\nčoho nad všetky rozumné pochybnosti vyplýva, že jeho sluch bol dostatočne kvalitný na to, aby počul, čo\nostatné osoby v pojednávacej miestnosti hovoria, v dôsledku čoho mohol náležite uplatňovať obhajobné\npráva mu prislúchajúce. Navyše obvinený bol počas celého súdneho konania zastúpený ustanoveným\nobhajcom (nakoľko išlo v jeho prípade o dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Tr. por.),\nktorý zabezpečoval nielen po materiálnej, ale i formálnej stránke plné uplatnenie obhajovacích práv\nobvineného.\nVyššie uvedené rovnako tak platí i o argumentácii obvineného V. týkajúcej sa jeho údajne zníženej\npozornosti v dôsledku požívania liekov s tlmiacim účinkom, k čomu sa navyše vyjadrila i znalkyňa z\nodvetvia psychiatria, MUDr. L., ktorá akýkoľvek zásadnejší negatívny vplyv lieku Zopiclon na pozornosť\nobvineného vylúčila [č. l. 503 a nasl. spisu]. Napokon, zásah do pozornosti obvineného, pokiaľ by aj bol\nkonštatovaný, by musel byť takej intenzity, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť jeho právo na obhajobu\nzásadným spôsobom, k čomu však v tomto prípade rozhodne nedošlo.\nNa základe vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľom uplatnené\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie\nobvineného G. V. na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, postupom podľa § 382\npísm. c) Tr. por. odmietol.\nRozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9To/6/2022", "guid": "141bd717-4135-4524-bea9-b65f38e6aba3:02b0f2b7-7ebf-4296-b375-c78ddfb656bb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d916acf-4bc5-4200-9f4a-1934510ae44b"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 197/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/07 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c442ffd-53f4-463a-b20e-1065a4925dff"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": []}