{"guid": "cd3503e6-b457-40f1-bb4a-22c6e00ae977:22495e3b-1183-496f-b183-c6b3f4feb90f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2", "spisova_znacka": "1Obdo/39/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/39/2023 z 18. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2023, sp. zn. 1Obdo/39/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2", "identifikacne_cislo": "8119210885", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2023-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-277", "nazov": "§ 277 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-277", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-277"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "nazov": "§ 421 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 zákona č. 305/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/305/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/305-2013/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-277", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2013/305#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22495e3b-1183-496f-b183-c6b3f4feb90f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/39/2023\n8119210885\n18. 09. 2023\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2023:8119210885.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobcu Mesto Prešov,\nHlavná 73, IČO: 00 327 646, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Staroňom, Prešov, Hlavná 89,\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti A.P.H. ateliér s.r.o., Prešov, Kutuzovova 13, IČO: 36 500 780,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Steiner & Associates s.r.o., Košice, Plávková 2, IČO: 36 864 081,\no zaplatenie 548 704,73 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v\nPrešove č. k. 3Cob/46/2021, 3Cob/47/2021-407 z 25. novembra 2021, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ,,odvolací súd“) prvou výrokovou vetou uznesenia č. k. 3Cob/46/2021,\n3Cob/47/2021-407 z 25. novembra 2021 odmietol odvolanie žalovanej, podané proti rozsudku\nOkresného súdu Prešov č. k. 24Cb/138/2019-156 zo 14. januára 2020, druhou výrokovou vetou potvrdil\nuznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/138/2019-356 z 25. mája 2021 v napadnutom výroku č.\nII o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a treťou výrokovou vetou priznal žalobcovi\nproti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej\naj „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 548 704,73 eura s úrokom z\nomeškania vo výške 8% ročne od 18. júna 2019 do zaplatenia a zároveň žalobcovi proti žalovanej\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie týmto vyhovel žalobe\nz 18. júna 2019, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 548 704,73 eura\ns príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody spôsobenej dodaním vadného diela\n(projektovej dokumentácie). Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 14. januára 2020 o\n11:00 hod. a v predvolaní sporové strany upozornil, že ak sa na pojednávanie nedostavia a svoju\nneprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnia, na návrh druhej strany rozhodne o žalobe\nrozsudkom pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie bolo stranám doručené elektronicky 19.\ndecembra 2019. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a svoju neprítomnosť neospravedlnila včas\na vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe\nrozsudkom pre zmeškanie žalovaného tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Tomuto návrhu súd prvej\ninštancie vyhovel.\n3. Proti rozsudku pre zmeškanie žalovanej podala žalovaná odvolanie z dôvodu, že neboli splnené\npodmienky na vydanie takéhoto rozsudku a zároveň podala aj návrh na jeho zrušenie podľa § 277\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), ktorý odôvodnila čiastočnou\nnefunkčnosťou počítača, ktorej dôsledkom bola nemožnosť riadneho a včasného preberania súdnych\nzásielok, pričom oprava počítača bola vykonaná až 10. februára 2020. O tomto návrhu rozhodol súd\nprvej inštancie uznesením zo 16. septembra 2020, ktorým rozsudok pre zmeškanie zrušil, pretože\nmal za to, že žalovaná z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala pojednávanie vo veci. Keďže žalobca\n\npodal proti tomuto uzneseniu ústavnú sťažnosť, súd prvej inštancie uznesením z 15. februára 2021\nprerušil konanie do skončenia konania o ústavnej sťažnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „Ústavný súd SR“) nálezom sp. zn. IV. ÚS 32/2021 z 13. apríla 2021 sťažnosti žalobcu vyhovel\na uznesenie zo 16. septembra 2020 zrušil, pričom vyslovil, že bolo porušené právo sťažovateľa na\nspravodlivý proces. Keďže tým odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, súd prvej inštancie\nuznesením z 25. mája 2021 rozhodol o pokračovaní v konaní. Ďalším výrokom uznesenia súd prvej\ninštancie zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie s poukazom na záväzný právny\nnázor Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom náleze konštatoval, že žalovaná v lehote 15 dní, od kedy\nsa dozvedela o rozsudku pre zmeškanie, nepreukázala, že objektívne nemohla prevziať elektronickú\núradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal jej pričinením, alebo že na jej strane nastali také dôvody, ktoré jej\nobjektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s\nnepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od nej nie je spravodlivé požadovať, a teda nepreukázala,\nže z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala pojednávanie vo veci. Aj toto uznesenie - v rozsahu výroku\no zamietnutí návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie - napadla žalovaná odvolaním.\n4. Odvolací súd poukázal na to, že rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia,\nktorý predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, ktoré majú byť v kontradiktórnom\nprocese nositeľom procesnej iniciatívy. Zákonodarca rekodifikáciou civilného procesu upravil možnosť\nsúdu rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie (ďalej\naj „kontumačný rozsudok“) aj v prípade procesnej pasivity žalovaného (§ 274 CSP), za kumulatívneho\nsplnenia nasledujúcich podmienok: žalobca sa domáha splnenia povinnosti, žalovaný sa nedostavil\nna pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol\npoučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný\nneospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Civilný sporový poriadok Ústavou\nSlovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá\nsúdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá\nsporové strany a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom\nkonania doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP). Je potom na procesnej\nstrane, či svoje právo využije. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov odvolania\npodaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, prípustné nie je,\navšak Civilný sporový poriadok pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré je viazané na podanie\nnávrhu, ktorý musí žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel s\ntým, že tento návrh môže podať iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie\nvo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a musí uviesť dôvod zmeškania (§ 277\nods. 2, ods. 3 CSP). V posudzovanej veci považoval odvolací súd za nesporné, že žalovaná nielen\nže svoju neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 14. januára 2020 neospravedlnila aj napriek\ntomu, že predvolanie jej bolo do elektronickej schránky doručené 19. decembra 2019 o 00:10 hod.,\nale k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené do elektronickej schránky 15. novembra 2019,\nsa ani na výzvu súdu uskutočnenú uznesením z 30. októbra 2019 nevyjadrila. S poukazom na to,\nže v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je odvolací prieskum podľa § 356 písm. b)\nCSP obmedzený výlučne na skúmanie splnenia podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia, odvolací\nsúd ako irelevantné vyhodnotil (odvolacie) námietky žalovanej o nepodpísaní žaloby primátorkou\nžalobcu, o potrebe vykonania dokazovania, o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku a o preukázaní\ndoručenia výzvy pred podaním žaloby. Konštatujúc splnenie všetkých zákonných podmienok na vydanie\nnapadnutého rozsudku ako procesnej sankcie za pasivitu žalovanej, odvolací súd podľa § 386 písm. c)\nCSP odvolanie žalovanej odmietol.\n5. Ďalej odvolací súd poukázal na odôvodnenie nálezu č. k. IV. ÚS 32/2021-73 z 13. apríla 2021, v\nktorom Ústavný súd SR o. i. konštatoval, že pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval\npísomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č.\n305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o eGovernmente“), musí žalovaný dôvod, pre ktorý zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 237 písm.\na) CSP, ako aj pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, preukázať ako\nadresát elektronickej úradnej správy, domáhajúci sa rozhodnutia orgánu verejnej moci o neúčinnosti\nelektronického doručenia podľa § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente. Musí teda preukázať, že\nobjektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú správu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo\njeho pričinením [písm. a)], alebo že na jeho strane nastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili\nprevziať elektronickú úradnú správu, avšak takéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami,\nktorých prekonanie od neho nie je spravodlivé požadovať [písm. b)]. Tým samozrejme nie je dotknuté\n\noprávnenie žalovaného podať okresnému súdu osobitný návrh podľa § 33 ods. 1 zákona o eGovernmente (I. ÚS 238/2019). Odhliadnuc od extrémnej strohosti, je konštatácia okresného súdu\ntýkajúca sa čiastočnej nefunkčnosti počítača žalovanej podľa názoru Ústavného súdu SR nedostatočná\na tým aj ústavne neudržateľná. Miera voľnej úvahy všeobecného súdu nie je ani v prípade posúdenia\nospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania lehoty na vyjadrenie a zmeškania pojednávania neobmedzená.\nUskutočňuje sa v hraniciach existujúceho právneho rámca a jednotlivých právnych noriem. Vychádzajúc\nz uvedeného Ústavný súd SR dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu žalovanej\nneaplikoval citované ustanovenia Civilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente týkajúce\nsa doručovania písomnosti do elektronickej schránky žalovaného, ako aj existencie ospravedlniteľných\ndôvodov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného ústavne súladným spôsobom. Napadnuté\nuznesenie okresného súdu nie je presvedčivo odôvodnené, čo v konečnom dôsledku zakladá jeho\nústavnú neudržateľnosť. Námietky, ktoré sťažovateľ uplatnil v ústavnej sťažnosti, preto ústavný súd\nhodnotí ako opodstatnené. Okresný súd v napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská\nochrany základných práv a slobôd sťažovateľa a jeho prístup pri rozhodovaní o návrhu žalovaného\nnemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n6. Vychádzajúc z vyššie citovaného právneho názoru Ústavného súdu SR odvolací súd zdôraznil,\nže ak žalovaná v súvislosti s ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý zmeškala pojednávanie vo\nveci, argumentovala nefunkčnosťou počítača, dôsledkom ktorej bola nemožnosť oboznámiť sa s\ndokumentami doručovanými súdom prvej inštancie do jej elektronickej schránky a zároveň tvrdila, že\ntento počítač bol 10. februára 2020 opravený, odo dňa, keď bol počítač opravený, začala žalovanej\nplynúť 15-dňová lehota na podanie návrhu, že elektronické doručenie je neúčinné, ktorá uplynula 25.\nfebruára 2020. Žalovaná však takýto návrh súdu prvej inštancie ani v tejto lehote, ani po jej uplynutí\nnedoručila, a preto súd prvej inštancie ako orgán verejnej moci, ktorý koná vo veci, ktorej sa elektronické\ndoručovanie týka, nemohol rozhodovať o neúčinnosti elektronického doručenia. Ak by žalovaná\npredmetný návrh v zákonom stanovenej lehote doručila a súd prvej inštancie by rozhodol, že doručenie je\nneúčinné, toto rozhodnutie by preukazovalo ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovanej na pojednávaní\na následne by súd prvej inštancie mohol rozhodnúť o zrušení kontumačného rozsudku. Za daných\nokolností mal však odvolací súd za to, že žalovaná nezmeškala pojednávanie z ospravedlniteľného\ndôvodu, pretože dôvod, pre ktorý podľa jej tvrdení zmeškala pojednávanie, spočívajúci v nemožnosti\noboznámiť sa s predvolaním na pojednávanie, nepreukázala. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací\nsúd odvolanie žalovanej za nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §\n387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.\n7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.\n8. Uznesenie odvolacieho súdu vo všetkých jeho výrokoch napadla žalovaná dovolaním, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Namietala,\nže súd prvej inštancie a ani odvolací súd meritórne neposúdili jej návrh na zrušenie kontumačného\nrozsudku, pretože neskúmali ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania procesného úkonu podľa § 277 ods.\n2 CSP. Súd prvej inštancie iba uviedol, že je viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR a žiadosť\nžalovanej o zrušenie kontumačného rozsudku zamietol bez akéhokoľvek odôvodnenia posúdenia\nospravedlniteľnosti dôvodu, kvôli ktorému žalovaná zmeškala pojednávanie. Odvolací súd následne\nčisto formalisticky posúdil predmetný návrh tak, že žalovaná nepodala návrh na zrušenie kontumačného\nrozsudku v zákonnej lehote, preto obsah žiadosti (samotnú ospravedlniteľnosť dôvodu na zmeškanie\npojednávania) taktiež neriešil. Odvolací súd podľa názoru žalovanej (ďalej aj „dovolateľky“) aplikoval\nnález Ústavného súdu SR, vydaný v tejto veci, formalisticky a v rozpore s jeho obsahom. O jej\nodvolaní proti zamietnutiu návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku rozhodol bez toho, aby posúdil\nospravedlniteľnosť dôvodu, pre ktorý žalovaná zmeškala pojednávanie ako najpodstatnejšiu okolnosť,\nktorá mala rozhodujúci význam pre spravodlivé rozhodnutie sporu. Odvolací súd týmto porušil právo\nžalovanej na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže sa vôbec nevyjadril k rozhodujúcej\nskutočnosti uvádzanej v odvolaní, od ktorej žalovaná odvodzovala opodstatnenosť návrhu na zrušenie\nkontumačného rozsudku.\n9. Dovolateľka ďalej poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 32/2021-73 z 13. apríla 2021\n(ďalej aj „nález“), ktorý v bodoch 33 až 36 uviedol, že v prípade doručovania písomností zo strany\nsúdu elektronicky do schránky žalovaného zriadenej na slovensko.sk, musí žalovaný ospravedlniteľný\ndôvod, pre ktorý zmeškal pojednávanie, preukázať ako adresát elektronickej úradnej správy domáhajúci\nsa neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33 zákona o e-Governmente. Zároveň Ústavný\nsúd SR v bode 35 nálezu uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zrušil\n\nkontumačný rozsudok, neobsahuje posúdenie, prečo súd čiastočnú nefunkčnosť počítača považoval\nza ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania. Ústavný súd SR si však vo svojom náleze\nnedovolil zasahovať do skutkových okolností a hodnotiť, či žalovanou prezentovaný dôvod zmeškania\npojednávania je alebo nie je ospravedlniteľný, pretože takýto úsudok mohli prijať výlučne všeobecné\nsúdy. Neústavnosť judikoval iba vo vzťahu k absencii zdôvodnenia prvého rozhodnutia súdu prvej\ninštancie o zrušení kontumačného rozsudku. Napriek uvedenému súd prvej inštancie pri opätovnom\nposúdení žiadosti o zrušenie kontumačného rozsudku odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie tak,\nako keby Ústavný súd SR skutkovo posúdil dôvod zmeškania pojednávania ako neospravedlniteľný.\nOdôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa zúžilo do jediného bodu 17, v ktorom súd prvej\ninštancie uviedol: Nakoľko žalovaný v zmysle nálezu ústavného súdu v lehote 15 dní, odkedy sa\ndozvedel o rozsudku pre zmeškanie nepreukázal, že objektívne nemohol prevziať elektronickú úradnú\nsprávu z dôvodu, ktorý nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením, alebo že na jeho strane\nnastali také dôvody, ktoré mu objektívne neznemožnili prevziať elektronickú úradnú správu, avšak\ntakéto prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami, ktorých prekonanie od neho nie je\nspravodlivé požadovať, teda nepreukázal, že z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo\nveci, súd návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol, viazaný právnym názorom vysloveným\nv náleze Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 32/2020 zo dňa 13.4.2021. Odvolací súd namiesto\ntoho, aby takéto posúdenie súdu prvej inštancie odmietol ako nedostatočné alebo ho sám doplnil o\nvyhodnotenie ospravedlniteľnosti prezentovaného dôvodu zmeškania pojednávania, uviedol iba to, že\nžalovaná nepodala návrh, že elektronické doručenie je neúčinné v lehote 15 dní, a preto neexistuje\nžiadny ospravedlniteľný dôvod na zrušenie kontumačného rozsudku. Elementárnou vadou napadnutého\nuznesenia odvolacieho súdu v spojení s uznesením súdu prvej inštancie je skutočnosť, že podanie\nžalovanej zo 14. februára 2020 neposúdili podľa jeho obsahu. Žalovaná v tejto súvislosti zdôraznila,\nže ustanovenie § 277 ods. 2 CSP neobsahuje povinnosť súdu preskúmať ospravedlniteľný dôvod\nzmeškania úkonu, uvedený v návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku, režimom ustanovenia §\n33 zákona o e-Governmente. O tejto povinnosti sa súdy oboch inštancií a žalovaná dozvedeli až z\nnálezu. Preto ani súd prvej inštancie v prvotnom rozhodnutí, ktorým kontumačný rozsudok zrušil, podanie\nžalovanej týmto spôsobom neposudzoval a žalovaná svoje podanie zo 14. februára 2020 neoznačila\nako žiadosť o určenie neúčinnosti elektronického doručenia. Podanie však bezpochyby vyjadrovalo vôľu\nžalovanej zrušiť kontumačný rozsudok a okrem základných náležitostí podania obsahovalo aj náležitosti\nnávrhu podľa § 33 ods. 3 zákona o e-Governmente, a to uvedenie dňa, kedy sa žalovaná dozvedela\no predvolaní na pojednávanie (5. februára 2020) a označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva (popis a\nvyúčtovanie opravy PC, ktorého nefunkčnosť spôsobila neprevzatie predvolania na pojednávanie včas).\nKeďže žalovaná sa o dôvode na uplatnenie neúčinnosti doručenia dozvedela 5. februára 2020 a svoje\npodanie zaslala súdu 14. februára 2020, je zrejmé, že návrh na určenie neúčinnosti elektronického\ndoručenia podala v zákonnej 15-dňovej lehote. Argumentácia odvolacieho súdu, že žalovaná zmeškala\nlehotu na podanie návrhu na určenie neúčinnosti elektronického doručenia, sa podľa názoru žalovanej\nprieči pravidlám logického myslenia. Právo žalovanej na spravodlivý proces bolo dvojnásobne hrubo\nporušené, keďže žalovaná nielen že prehrala súdny spor kontumačným rozsudkom, pričom o vedenom\nsúdnom konaní vôbec nevedela, ale zároveň jej súdy odopreli jedinú do úvahy prichádzajúcu ochranu,\na to meritórne posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu na zmeškanie pojednávania.\n10. Žalovaná prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP,\nkeď za právne otázky zásadného právneho významu, ktoré dovolacím súdom ešte neboli riešené,\noznačila nasledovné otázky:\na) Je súd povinný pri preskúmaní návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku podľa § 277 CSP tej\nsporovej strany, ktorej sa písomnosti doručovali do elektronickej schránky, skúmať ospravedlniteľnosť\ndôvodov zmeškania úkonu, resp. pojednávania iba v medziach ustanovenia § 33 zákona o eGovernmente?\nb) Je v súlade s účelom a zmyslom inštitútu kontumačného rozsudku a ospravedlniteľnosti jeho zrušenia\ntaký postup súdu, ktorým zruší kontumačný rozsudok, ak žalovaný preukáže (napr. fikciou doručenia\npísomností súdu žalovanému, ako aj správaním sa žalovaného), že sa o vedenom súdnom spore vôbec\nnedozvedel?\nc) Je možné vydať kontumačný rozsudok len na základe splnenia formálnych zákonných predpokladov\naj v prípade, ak žalobný nárok je v hrubom (až extrémnom) nepomere k obsahu právneho vzťahu medzi\nsporovými stranami, v súvislosti s ktorým sa niektorá strana domáha plnenia?\nCitované právne otázky mali byť správne zodpovedané tak, že:\na) Pri preskúmaní návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku podľa § 277 CSP sporovou\nstranou, ktorej sa písomnosti doručovali do elektronickej schránky, súd nie je povinný posudzovať\n\nospravedlniteľnosť dôvodov zmeškania úkonu, resp. pojednávania iba prizmou ustanovenia § 33 zákona\no e-Governmente.\nb) V súlade s účelom a zmyslom kontumačného rozsudku je možné za ospravedlniteľný dôvod\nzmeškania procesného úkonu považovať aj nevedomosť žalovaného o vedenom súdnom spore - tú\nvšak musí žalovaný preukázať.\nc) Kontumačný rozsudok nie je možné vydať v prípade, ak je žalobný nárok v hrubom nepomere k\nobsahu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, v súvislosti s ktorým sa niektorá strana domáha\nplnenia v súdnom konaní.\nOdvolací súd podľa názoru dovolateľky posúdil uvedené právne otázky odlišne alebo ich neposúdil\nvôbec, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.\n11. Na základe vyššie uvedeného dovolateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\naj „NS SR“) zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie\nz 25. mája 2021, vec vrátil na ďalšie konanie a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania\nv rozsahu 100 %. Súčasťou dovolania bol aj návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku súdu prvej\ninštancie zo 14. januára 2020, ktorý dovolateľka odôvodnila tým, že na jeho podklade je voči nej vedené\nexekučné konanie na základe poverenia zo dňa 10. januára 2020, vydaného Okresným súdom Banská\nBystrica pod sp. zn. 30Ek/3/2022. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považovala to, že ďalším výkonom\npredmetného rozhodnutia by mohol byť zmarený význam a účinok preskúmania rozhodnutia o dovolaní,\nčím by došlo k nenapraviteľnej ujme na strane žalovanej. Opätovne zdôraznila, že žalovaný nárok je\nv extrémnom nepomere k obsahu právneho vzťahu medzi stranami a hodnota vymáhanej pohľadávky\n548 704,73 eura s príslušenstvom je pre žalovanú obchodnú spoločnosť s ročnými tržbami okolo 30\n000 eur likvidačná.\n12. K dovolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol dovolanie ako nedôvodné odmietnuť, resp.\nzamietnuť a žalovanú zaviazať k náhrade trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to,\nže dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP nie je daný, pretože súdy oboch inštancií neznemožnili\nžalovanej uskutočňovať jej procesné práva. Tvrdenie žalovanej, že Ústavný súd SR žiadnym spôsobom\nnevyhodnotil, či žalovanou uvádzaný dôvod zmeškania pojednávania je alebo nie je ospravedlniteľný,\nnie je pravdivé, pretože Ústavný súd SR v bode 36 nálezu jednoznačne uzavrel, že súd prvej inštancie\npri rozhodovaní o návrhu žalovanej ústavne súladným spôsobom neaplikoval ustanovenia CSP a\nzákona o e-Governmente, týkajúce sa doručovania písomností do elektronickej schránky žalovanej,\nako aj existencie ospravedlniteľných dôvodov na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ústavný súd\nSR sa teda vyjadril k tomu, či žalovanou tvrdená čiastočná nefunkčnosť počítača bola alebo nebola\nospravedlniteľným dôvodom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ žalovaná vadu odvolacieho\nkonania videla aj v tom, že odvolací súd neposúdil jej podanie zo dňa 14. februára 2020 podľa jeho\nobsahu ako žiadosť o určenie neúčinnosti elektronického doručenia, pričom o tejto povinnosti sa súdy\noboch inštancií dozvedeli až z nálezu Ústavného súdu SR, žalobca poukázal na to, že ide o novú teóriu\nžalovanej, ktorá však neobstojí, pretože práve z obsahu predmetného podania je zrejmé, že žalovaná\nzastúpená kvalifikovaným zástupcom (advokátom) opakovane na viacerých miestach uviedla, že sa\njedná o odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodu podľa § 356 písm. b) CSP, ako aj návrh na\nzrušenie rozsudku pre zmeškanie s priamym odkazom na ustanovenie § 277 CSP. V odvolaní zo dňa\n14. februára 2020 nie je žiadna zmienka o tom, že by sa žalovaná domáhala neúčinnosti elektronického\ndoručenia, zákon o e-Govermente sa v predmetnom podaní vôbec nespomína, rovnako ani slovné\nspojenie neúčinnosť doručenia. Keďže neznalosť zákona neospravedlňuje a žalovaná bola v konaní\nzastúpená advokátom, podľa názoru žalobcu jej nič nebránilo podať dňa 14. februára 2020 návrh\nna určenie neúčinnosti elektronického doručenia. Odvolací súd v bode 33 odôvodnenia rozhodnutia\nsprávne konštatoval, že žalovaná v zákonnej 15-dňovej lehote a ani po jej uplynutí taký návrh na súd\nprvej inštancie nepodala. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej, že o povinnosti podať návrh na určenie\nneúčinnosti elektronického doručenia sa dozvedela až z nálezu Ústavného súdu SR. Žalobca v tejto\nsúvislosti poukázal na to, že právne predpisy sú verejne prístupné na internete, preto žalovaná, resp. jej\nprávny zástupca mal a musel vedieť o možnosti postupu podľa zákona o e-Governmente. S poukazom\nna pravidlo iura novit curia zároveň vyjadril presvedčenie, že ak by žalovaná súdu včas doručila\nžiadosť o určenie neúčinnosti elektronického doručenia, súd by sa zaoberal (ne)ospravedlniteľnosťou\ndôvodu, spočívajúceho v čiastočnej nefunkčnosti počítača. Žalovaná podľa názoru žalobcu so svojou\nelektronickou schránkou nepracovala riadne a včas, keď ňou tvrdená čiastočná nefunkčnosť počítača\nsa mala vzťahovať len na zásielky zo súdu v danej veci, pričom iné zásielky si mohla elektronicky\nprevziať a pozrieť. K tvrdeniu žalovanej, že podanie zo dňa 14. februára 2020 obsahovalo uvedenie\ndňa, kedy sa žalovaná dozvedela o dôvode na uplatnenie neúčinnosti doručenia, žalobca uviedol, že\ndátum 5. februára 2020 bol v odvolaní uvedený v inom kontexte ako vyžaduje § 33 ods. 3 zákona o\n\ne-Governmente. Hoci žalovaná v odvolaní tvrdila, že o všetkých zásielkach súdu sa dozvedela až 5.\nfebruára 2020 po oboznámení sa s obsahom elektronickej schránky na základe telefonickej urgencie\nvyjadrenia OÚ Poprad, z listiny pripojenej k odvolaniu (výpis z elektronickej schránky) vyplýva, že\nzásielku z Okresného úradu Poprad na tom istom čiastočne nefunkčnom počítači dňa 5. februára 2020\nbez problémov prevzala a otvorila v čase o 10:31 hod. a následne v čase o 10:32 hod. prevzala a\notvorila aj zásielku z Okresného súdu Prešov, obsahujúcu rozsudok pre zmeškanie, pričom počítač dala\ndo opravy až 10. februára 2020. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žiadna čiastočná\nnefunkčnosť počítača neexistovala, žalovaná si kontumačný rozsudok prevzala 5. februára 2020, pričom\ndo 15 dní nepodala žiadosť o určenie neúčinnosti elektronického doručenia. Ani skutočnosť, že žalovaná\nk podanému odvolaniu pripojila faktúru o oprave počítača, nemožno podľa názoru žalobcu vyhodnotiť\ntak, že ide o náležitosť žiadosti podľa § 33 ods. 3 zákona o e-Governmente (označenie dôkazov, ktorých\nsa žalovaná dovoláva). Deklarovaný prenos operačného systému a údajov na nový disk nemá nič\nspoločné s elektronickou schránkou žalovanej, ktorá je vedená vo virtuálnom priestore a je možné sa k\nnej dostať prostredníctvom čítačky a občianskeho preukazu z akéhokoľvek počítača. Tvrdenie žalovanej,\nže jej podanie malo byť posudzované ako žiadosť o určenie neúčinnosti elektronického doručenia označil\nžalobca za účelovú a nepreukázanú novú teóriu, keď aj z neskorších písomných podaní žalovanej\nvyplýva, že jej úmyslom bolo podať odvolanie a návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.\n13. K prvej dovolateľkou sformulovanej právnej otázke, týkajúcej sa vzťahu § 277 CSP a § 33 zákona o\ne-Governmente, žalobca uviedol, že žalovaná zjavne nepochopila, že podľa nálezu Ústavného súdu SR\nmala podať žiadosť o určenie neúčinnosti elektronického doručenia a v rámci tejto žiadosti preukazovať\nospravedlniteľné dôvody na zmeškanie lehoty. Aplikácia návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie\npodľa § 277 CSP za súčasného preukázania ospravedlniteľného dôvodu je podľa názoru žalobcu\nnamieste aj v prípade účastníka konania, ktorému súd doručoval zásielky do elektronickej schránky,\nak účastník zásielku prevzal (či už aktívne odkliknutím prevzatia alebo pasívne uplynutím lehoty a\nfikciou doručenia) a nevyjadril sa k žalobe alebo sa nedostavil na pojednávanie z ospravedlniteľného\ndôvodu, akým je napr. operácia, hospitalizácia, choroba a pod. Ak ale účastník tvrdí, že zásielky\nnemohol prevziať pre zlyhanie elektronického systému, teda pre objektívne problémy IT charakteru s eschránkou, tak musí podať žiadosť o určenie neúčinnosti elektronického doručenia podľa § 33 zákona\no e-Governmente. Takto mala postupovať aj žalovaná, keď tvrdila údajnú čiastočnú nefunkčnosť svojho\npočítača. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade vzťahu § 277 CSP a § 33 zákona o e-Governmente ide\no jednoduchú otázku, ktorú nie je potrebné riešiť na úrovni najvyššej súdnej inštancie. Zostávajúce dve\ndovolateľkou sformulované právne otázky označil žalobca za právne irelevantné, resp. bez významu pre\ndané konanie a rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.\n14. K vyjadreniu žalobcu zaslala žalovaná vyjadrenie (dovolacia replika), v ktorom poukázala na to,\nže predmetom jej dovolania nie je polemizovanie o tom, či čiastočná nefunkčnosť počítača má byť\ndôvodom na odpustenie zmeškania lehoty. S touto otázkou sa mali vysporiadať všeobecné súdy, ktoré\nvšak túto skutočnosť - jedinú dôležitú pre rozhodnutie o návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku úplne opomenuli. Prípadný prieskum dôvodov žalovanej na zrušenie kontumačného rozsudku tak bude\npredmetom konania až po zrušení napadnutých rozhodnutí dovolacím súdom. Opätovne zdôraznila, že\nÚstavný súd SR vo svojom náleze nedal odpoveď na otázku, či ňou tvrdený dôvod zmeškania lehoty\n(čiastočná nefunkčnosť počítača) je alebo nie je ospravedlniteľný, ale iba uložil súdu prvej inštancie\npovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie a znova posúdiť ospravedlniteľnosť dôvodu aj optikou\nzákona o e-Governmente, ktoré posúdenie však súdy oboch inštancií nevykonali. Nález Ústavného súdu\nSR má byť - podľa názoru dovolateľky - správne interpretovaný tak, že návrh na zrušenie kontumačného\nrozsudku v prípade doručovania do e-schránky navrhovateľa sa musí posudzovať optikou § 33 zákona\no e-Governmente, čo znamená, že nie je nutné popri návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku sa\ndomáhať aj určenia neúčinnosti elektronického doručenia, pretože ide o alternatívne spôsoby zrušenia\nkontumačného rozhodnutia, kde pri oboch súd vykonáva posúdenie návrhu podľa § 33 zákona o eGovernmente. Keďže odvolací súd z obsahu nálezu nesprávne vyvodil, že jedinou možnosťou žalovanej\nbolo podať návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia do 15 dní, odkedy sa dozvedela o\nkontumačnom rozsudku, tak žalovaná v dovolaní osobitne poukazovala na to, že jej podanie zo dňa\n14. februára 2020 obsahuje všetky náležitosti takého návrhu, ako aj vôľu žalovanej zrušiť kontumačný\nrozsudok aj z dôvodu neúčinnosti elektronického doručenia. Ústavný súd SR podľa názoru žalovanej\nnenaviazal vyššie uvedený postup súdu iba na prípady, kedy sporová strana namieta technickú vadu pri\ndoručovaní súdnych písomností, ale tento záver prijal vo všeobecnosti ku každému návrhu na zrušenie\nkontumačného rozsudku, ktorý podáva strana povinná používať elektronickú schránku na prijímanie\nsúdnych písomností. Záverom žalovaná poukázala na to, že aj keď sú formálne splnené požiadavky\nna vydanie kontumačného rozsudku, rozsudok nemôže byť vydaný v neprospech tej sporovej strany,\n\nktorá nemá pasívnu vecnú legitimáciu vyplývajúcu z hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, čo\nje aj jej prípad.\n15. K dovolacej replike žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19. augusta 2022 (dovolacia\nduplika). Keďže žalobca v podstate len zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu, dovolací\nsúd nepovažoval za potrebné túto opätovne uvádzať. Dovolacia duplika žalobcu nebola dovolateľke\ndoručená na vedomie, keďže § 436 CSP to nevyžaduje a podľa názoru dovolacieho súdu to nebolo\npotrebné ani z hľadiska zachovania práva na spravodlivý proces (čl. 9 Základných princípov CSP).\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“) po\nzistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n443 CSP a contrario) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či je dovolanie\nprocesne prípustné.\n17. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa.\n18. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú taxatívne vymenované v\nustanoveniach § 420 CSP a § 421 CSP. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené\nprimárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným, sekundárnym záverom\ndovolacieho súdu je posúdenie, či je dovolanie aj dôvodné. Neprípustné dovolanie dovolací súd podľa\n§ 447 písm. c) CSP odmietne.\n19. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n20. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\n21. Podľa ustanovenia § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné,\nak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP.\n22. V posudzovanom prípade žalovaná prípustnosť svojho dovolania vyvodzovala tak z ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP, ako aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom výslovne uviedla, že\nuznesenie odvolacieho súdu napáda v celom jeho rozsahu. Dovolací súd preto prípustnosť dovolania\nskúmal osobitne vo vzťahu ku každému z viacerých výrokov napadnutého rozhodnutia, v ktorom odvolací\nsúd spojil rozhodovanie o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie s rozhodovaním o odvolaní,\nktoré žalovaná podala proti (v poradí druhému) rozhodnutiu súdu prvej inštancie o jej návrhu na zrušenie\npredmetného kontumačného rozsudku.\n23. Základným a spoločným znakom rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné\npodľa § 421 ods. 1 CSP je, že ide buď o rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu\nprvej inštancie alebo rozhodnutie, ktorým bolo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie. Výrok o\nodmietnutí odvolania, ktoré žalovaná podala proti kontumačnému rozsudku súdu prvej inštancie, nie\nje ani potvrdzujúcim a ani zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, preto dovolanie proti nemu nie\nje v zmysle § 421 ods. 1 CSP prípustné. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd v tejto časti odmietol\ndovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c) CSP, t. j. preto, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je dovolanie ex lege prípustné.\n24. Dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dovolací dôvod podľa § 432 CSP v\nspojení s § 421 ods. 1 CSP) nie je prípustné ani proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie\nsúdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tento záver expressis\nverbis vyplýva z ustanovenia § 421 ods. 2 CSP, podľa ktorého dovolanie v prípadoch podľa odseku\n1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n)\nCSP. V danom prípade ide o rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 357 písm. h) CSP (odvolací súd\nrozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie), preto dovolanie proti takémuto rozhodnutiu podľa § 421 ods. 2 CSP nie je prípustné\n(porovnaj tiež uznesenie NS SR z 26. novembra 2020 sp. zn. 5Obdo/77/2020). Aj v tejto časti preto\ndovolací súd odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c) CSP, t. j. bez toho, aby sa zaoberal\ntvrdeným dovolacím dôvodom (nesprávnym právnym posúdením veci zo strany odvolacieho súdu).\n25. Vzhľadom na povahu dovolaním napadnutých výrokov by do úvahy prichádzala len prípustnosť\ndovolania podľa § 420 CSP, t. j. z dôvodu tzv. vady zmätočnosti. Odmietnutie odvolania proti rozsudku\npre zmeškanie je možné považovať za iné (nemeritórne) rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa končí\n\nkonanie vo veci vymedzenej žalobou. Už staršia judikatúra dovolacieho súdu, vychádzajúca z predošlej\nprocesnej úpravy účinnej do 30. júna 2016, považovala za odňatie možnosti odvolateľa konať pred\nsúdom tiež prípady, keď odvolací súd odmietol odvolanie, hoci pre taký postup neboli splnené procesné\npredpoklady (napr. R 23/1994). Podľa novej procesnej úpravy sa jedná o vadu konania v zmysle §\n420 písm. f) CSP. Žalovaná však žiadnu takú skutočnosť v podanom dovolaní netvrdila a procesný\npostup odvolacieho súdu, ktorý predchádzal odmietnutiu jej odvolania, nijako nespochybnila. V tejto časti\ndovolací súd dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, t. j. preto, že uplatnený dovolací\ndôvod nie je vymedzený tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 431 CSP, podľa ktorého je dovolateľ povinný\ntvrdiť existenciu niektorej z vád konania taxatívne vymenovaných v ustanovení § 420 CSP a tiež uviesť,\nv čom spočíva táto vada.\n26. Aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí\nnávrhu žalovanej strany sporu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu považované za rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu\nkončí, a ktoré tak podlieha preskúmaniu podľa § 420 CSP (k uvedenému porovnaj napríklad uznesenie z\n29. januára 2020 sp. zn. 5Obdo/26/2019, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 53/2020). V tejto časti preto dovolací súd mohol pristúpiť\nku skúmaniu, či je dovolanie žalovanej dôvodné, teda, či procesný postup odvolacieho súdu vykazuje\nvadu podľa § 420 písm. f) CSP.\n27. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovanou tvrdený nesprávny procesný postup odvolacieho súdu,\nktorým sa jej mala znemožniť realizácia jej prináležiacich práv sporovej strany v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, by mal spočívať v tom, že odvolací súd (rovnako\nako súd prvej inštancie) meritórne nepreskúmal jej návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, t. j.\nospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe (§ 277 ods. 1 CSP), resp.\nzmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie (§ 277 ods. 2 CSP).\nTýmto dôvodom by mala byť čiastočná nefunkčnosť počítača, ktorá si vyžadovala opravu a odborný\nIT zásah, v dôsledku čoho sa žalovaná včas nedozvedela o tom, že jej bola doručovaná žaloba s\nvýzvou na vyjadrenie, ani predvolanie na pojednávanie. Dozvedela sa o tom až 5. mája 2020, keď\njej bol doručený rozsudok pre zmeškanie. Následne prostredníctvom právnej zástupkyne podala proti\nkontumačnému rozsudku odvolanie a návrh na jeho zrušenie podľa § 277 CSP, ktorému súd prvej\ninštancie pôvodne vyhovel. Žalobca však podal ústavnú sťažnosť a Ústavný súd SR uznesenie súdu\nprvej inštancie, ktorým bol zrušený kontumačný rozsudok, zrušil nálezom sp. zn. IV. ÚS 32/2021 z\n13. apríla 2021. Žalovaná uviedla, že hoci Ústavný súd SR neústavnosť rozhodnutia konštatoval iba\nvo vzťahu k absencii riadneho odôvodnenia a nijako sa nevyjadril k tomu, či žalovanou prezentovaný\ndôvod je alebo nie je ospravedlniteľný, súd prvej inštancie pri opätovnom posúdení návrh žalovanej\nzamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tak, ako keby Ústavný súd SR skutkovo posúdil dôvod zmeškania\npojednávania ako neospravedlniteľný. Odvolací súd aplikoval citovaný nález formalisticky a namiesto\ntoho, aby sa vysporiadal s relevantnou odvolacou argumentáciou žalovanej, len konštatoval, že žalovaná\nnepodala návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia v lehote 15 dní, a preto neexistuje\nospravedlniteľný dôvod na zrušenie kontumačného rozsudku. Argumentácia odvolacieho súdu sa podľa\nnázoru dovolateľky prieči pravidlám logického myslenia.\n28. S vyššie uvedenými námietkami dovolateľky sa dovolací súd nestotožnil. Podľa názoru dovolacieho\nsúdu postupovali súdy oboch inštancií v intenciách nálezu Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 32/2021-73\nz 13. apríla 2021. Je síce pravda, že Ústavný súd SR sa v predmetnom náleze nevyjadroval k tomu,\nči žalovanou tvrdený dôvod možno považovať za ospravedlniteľný, na druhej strane však dovolací súd\nnesúhlasí s tvrdením dovolateľky, že Ústavný súd SR konštatoval neústavnosť napadnutého rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie iba vo vzťahu k absencii riadneho odôvodnenia. Ústavný súd SR v odseku 36 nálezu\nvýslovne uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu žalovaného neaplikoval citované ustanovenia\nCivilného sporového poriadku a zákona o e-Governmente týkajúce sa doručovania písomností do\nelektronickej schránky žalovaného, ako aj existencie ospravedlniteľných dôvodov na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie žalovaného ústavne súladným spôsobom. Konštatoval tiež, že napadnuté uznesenie\nokresného súdu nie je presvedčivo odôvodnené, čo v konečnom dôsledku zakladá jeho ústavnú\nneudržateľnosť.\n29. Ústavný súd SR zároveň v odseku 33 odôvodnenia nálezu poukázal na závery iného, skoršieho\nnálezu sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10. septembra 2019, z čoho je zrejmé, že ich považoval za aplikovateľné\naj na prejednávanú vec. Nález sp. zn. I. ÚS 238/2019 bol ešte v roku 2019 uverejnený v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod publikačným číslom 17/2019 s rovnakou právnou vetou,\nakú Ústavný súd SR citoval v odseku 33 odôvodenia. Keďže Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR je verejne dostupná na webovej stránke Ústavného súdu SR, dovolací súd má za to, že\n\nžalovaná, resp. jej právna zástupkyňa mala možnosť sa s uvedeným právnym názorom Ústavného súdu\nSR oboznámiť už v čase, keď koncipovala svoje podanie zo dňa 14. februára 2020, ktorým sa domáhala\nzrušenia kontumačného rozsudku. Záver, ktorý z predmetných nálezov vyvodili súdy oboch inštancií,\nže žalovaná - pri tvrdenej čiastočnej nefunkčnosti svojho počítača, v dôsledku ktorej si včas neprevzala\nsúdom doručované písomnosti - bola povinná postupovať podľa § 33 zákona o e-Governmente, t. j.\npodať v zákonnej lehote návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia, sa aj podľa názoru\ndovolacieho súdu dá z označených rozhodnutí Ústavného súdu SR vyvodiť. Podľa názoru dovolacieho\nsúdu teda nemožno uvažovať o tom, že v súvislosti s nálezom sp. zn. IV. ÚS 32/2021 došlo k nejakému\nnepochopeniu, či dezinterpretácii zo strany súdov rozhodujúcich danú vec, pre ktoré bol právny názor\nÚstavného súdu SR záväzný. Dovolací súd (na rozdiel od dovolateľky) nevidí žiadny rozpor s pravidlami\nlogického myslenia ani v súvislosti so záverom odvolacieho súdu, že ak žalovaná v zákonnej lehote\nnepodala návrh podľa § 33 zákona o e-Governmente, súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť, že\nelektronické doručenie je neúčinné, ktoré rozhodnutie by zároveň zakladalo ospravedlniteľný dôvod\nzmeškania lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe, ako aj zmeškania pojednávania, na ktorom bol\nvyhlásený rozsudok pre zmeškanie, na základe čoho by následne bolo možné kontumačný rozsudok\nzrušiť. Dovolateľka preto nedôvodne vytýkala súdom oboch inštancií, že sa nezoberali otázkou, či ňou\nprezentovaný dôvod zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia, resp. zmeškania pojednávania je alebo\nnie je ospravedlniteľný.\n30. Pokiaľ dovolateľka vadu podľa § 420 písm. f) CSP videla tiež v tom, že jej podanie zo dňa 14.\nfebruára 2020, označené ako Odvolanie a žiadosť, nebolo súdmi oboch inštancií posúdené podľa\nobsahu aj ako návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia s náležitosťami podľa § 33 ods.\n3 zákona o e-Governmente, dovolací súd poukazuje na to, že ide o novú argumentáciu žalovanej,\nktorá nebola uplatnená v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na\nzrušenie kontumačného rozsudku. Už za predchádzajúcej procesnej úpravy pritom platilo, že podmienka\nprípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v\nznení neskorších predpisov nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred\nsúdom pre časť konania do tej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania\nnapríklad tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený odvolanie (R 39/1993).\nZ hľadiska prípustnosti dovolania je teda existencia vady zmätočnosti, zaťažujúcej konanie na súde\nprvej inštancie, významná vtedy, ak zároveň zaťažuje aj konanie pred odvolacím súdom, alebo ak bola\nvčas, t. j. v lehote na podanie odvolania namietaná v odvolacom konaní a odvolací súd tento nedostatok\nneodstránil (viď tiež uznesenie NS SR z 27. januára 2021 sp. zn. 3Obdo/32/2020). Z uvedeného zároveň\nvyplýva, že ak určité nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie strana prvý krát namieta až\nv podanom dovolaní, dovolací súd sa nimi nemôže zaoberať, pretože odstraňovanie týchto nedostatkov\npatrí do právomoci odvolacieho súdu, a nie súdu dovolacieho. Ak sa totiž dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok podáva proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, potom ako nedostatok v procesnom\npostupe odvolacieho súdu nemožno v dovolaní namietať niečo, čo ani nebolo predmetom odvolacieho\nkonania. Podľa názoru dovolacieho súdu sa teda jedná o neprípustnú novotu podľa § 435 CSP, ktorú v\ndovolaní nemožno (s úspechom) uplatňovať, v dôsledku čoho dovolací súd na predmetnú argumentáciu\nžalovanej neprihliadal, a teda ani neskúmal, či podanie zo dňa 14. februára 2020 malo aj náležitosti\nnávrhu podľa § 33 ods. 3 zákona o e-Governmente.\n31. Keďže procesný postup odvolacieho súdu v súvislosti s návrhom žalovanej na zrušenie\nkontumačného rozsudku nevykazuje dovolateľkou tvrdenú vadu zmätočnosti podľa § 447 písm. f) CSP,\ndovolanie žalovanej nie je z tohto dôvodu prípustné. Preto dovolací súd predmetné dovolanie aj v tejto\nčasti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n32. Vzhľadom na to, že dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej podľa § 447 písm. c) a písm. f) CSP,\nnerozhodoval už o návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie.\n33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania\nžalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n34. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/46/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}