{"guid": "0833c207-dbad-4b67-8375-915e0f3ee402:747779f2-0da6-4e72-860f-3e85f7361104", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8113215295.2", "spisova_znacka": "1Obdo/75/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/75/2022 z 29. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 1Obdo/75/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8113215295.2", "identifikacne_cislo": "8113215295", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/747779f2-0da6-4e72-860f-3e85f7361104", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8113215295.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8113215295.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8113215295.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/75/2022\n8113215295\n29. 11. 2023\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2023:8113215295.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanadyovej, v spore žalobcu B.. B. M., G. XX.\nQ. XXXX, O., Z. X, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Kahancom, Prešov, Vajanského 33, proti\nžalovanému Q. M., G. X. Q. XXXX, Y. XXX, zastúpenému advokátom Mgr. Drahoslavom Potočekom,\nKošice, Čajakova 5, o zaplatenie 810,36 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného o\nzaplatenie 1 143,60 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 3Cob/65/2019-585 z 24. septembra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/65/2019-585 z 24. septembra 2020 vo výroku, ktorým\nodvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. a v závislom výroku o nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania a rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/192/2013-506 z\n23. mája 2019 vo výrokoch II. a IV. sa z r u š u j ú a vec sa v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie\nOkresnému súdu Prešov.\nII. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/192/2013-612 z 2. marca 2021 sa z r u š u j e.\nIII. V zostávajúcej časti sa dovolanie o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom č. k. 19Cb/192/2013- 506 z 23. mája\n2019 rozhodol tak, že výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie 810,36 eura s príslušenstvom, výrokom\nII. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1 143,60 eura s 8,5% úrokmi z omeškania ročne od\n23. októbra 2013 do zaplatenia, výrokom III. v prevyšujúcej časti zamietol vzájomný návrh žalovaného\na výrokom IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n2. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči\nžalovanému zaplatenia sumy 810,36 eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu\nodôvodnil tým, že dňa 7. mája 2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, predmetom, ktorej bola\n(okrem iného) dodávka plynofikácie. Po tom ako žalovaný odmietol pokračovať v prácach podľa zmluvy\no dielo, rozhodol sa žalobca s ním ukončiť spoluprácu, a to listom, ktorý bol žalovanému doručený\n12. februára 2013. Keďže žalovaný plynofikáciu ku dňu 12. februára 2013 nedokončil, žalobca si jej\ndokončenie objednal u dodávateľa V. C. - KRAGAS, ktorému podľa predloženého súpisu vykonaných\nprác zaplatil sumu 810,36 eura. Listom z 10. mája 2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie\nuvedenej sumy, ktorá mu do dňa 21. mája 2013 nebola zaplatená. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný\ndostal do omeškania od 22. mája 2013, v dôsledku čoho si žalobca voči nemu uplatnil aj zaplatenie\núrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne. Po právnej stránke žalobca svoj nárok špecifikoval ako nárok\nna vydanie bezdôvodného obohatenia tvrdiac, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, keďže\nv zmluve o dielo bola dohodnutá cena za dodávku plynofikácie vo výške 1 600 eur + 20% DPH, ktorá\nžalovanému bola zaplatená, avšak tento v rozpore so zmluvou o dielo plynofikáciu svojvoľne nedokončil,\n\na preto bol žalobca nútený na dokončenie plynofikácie objednať iného objednávateľa (správne má byť\nuvedené zhotoviteľa - pozn. dovolacieho súdu).\n3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 21Rob/145/2013-16 zo 7. augusta 2013, voči ktorému\npodal žalovaný odpor s odôvodnením, v rámci ktorého uviedol, že zmluva o dielo v čl. 2 odrážke 1\nupravuje, že dodávku a montáž vodoinštalácie a kanalizácie bude zhotoviteľ vykonávať podľa projektovej\ndokumentácie vyhotovenej T.. I.. Žalobca ako objednávateľ sa v zmluve o dielo s ním ako so zhotoviteľom\nv máji 2012 dohodol na predbežnej cene diela, keďže objednávateľ mu povedal, že kvôli šetreniu\nbude dielo postačovať v rozsahu, aký on predložil v predbežnej ponuke v rozpočte ním vyhotovenom\ndňa 27. apríla 2012, teda bez horizontálnej kanalizácie, rozvodov a podobne, v celkovej cene 33\n479,66 eura. Napriek tomu, že v čase uzavierania zmluvy o dielo žalobca už disponoval projektom rozpočtom od T.. I., žalovanému ho neposkytol. Projekt - rozpočet mu doručila projektantka T.. I. až\n23. mája 2012, teda 16 dní po podpísaní zmluvy o dielo. Skutočné vykonávanie diela však vyžadovalo\nuskutočniť práce a dodávky materiálov, ktoré zmluva o dielo vôbec nezahŕňala a tieto vyžadovali naviac\n5 mesiacov práce, ktorú on musel zaplatiť pracovníkom. Všetky práce, dodávky a montáž zariaďovacích\npredmetov boli vykonávané iba na podnet objednávateľa a boli zapisované do stavebného denníka a\nvýdajkových listín a boli podpísané žalobcom ako objednávateľom a stavebným dozorom. Práce nad\nrámec zmluvy o dielo v časti plynofikácia vykonal v hodnote o 1 143,60 eura viac v porovnaní s pôvodnou\ncenou dohodnutou v zmluve o dielo (1 600 eur + 320 eur DPH). Žalobca mu celkom dlhuje 28 080,07\neura, ktorú sumu si voči nemu uplatnil vzájomným návrhom v súdnom konaní vedenom na Okresnom\nsúde Prešov pod sp. zn. 21Cb/62/2013. V tomto súdnom konaní žalovaný navrhol na ohodnotenie\nvykonaných prác a zrealizovaných dodávok na diele vykonať znalecké dokazovanie s tým, aby jeho\nzávery boli použité aj v predmetnom konaní. V podaní z 18. júna 2014 žalovaný ďalej namietal, že v\nzmluve o dielo bola dohodnutá predbežná cena diela, ktorá neodzrkadľovala rozpočet, podľa ktorého\nsa mali účastníci zmluvy riadiť, ale iba objem rozsahu, na akom boli na začiatku konania dohodnutí.\nDodávky a práce, ktoré sa týkali iba plynofikácie boli zo strany objednávateľa navýšené oproti pôvodným\ndojednaniam, pretože na základe požiadaviek objednávateľa a následnej projektovej dokumentácie T..\nB. A. z augusta 2012 sa plynofikácia inštalovala v exteriérových priestoroch, kde sa rozsah inštalácie\nnavýšil po výkopových prácach, čo navýšilo cenu plynofikácie o ďalších 1 143,60 eura na rozdiel od\npredbežnej ceny plynofikácie 1 920 eur.\n4. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 7. septembra 2015 žalovaný uplatnil voči žalobcovi\nvzájomný návrh na zaplatenie sumy 1 143,60 eura za práce vykonané nad rámec predbežnej ceny\nuvedenej v zmluve o dielo a žiadal, aby súd žalobcu zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy spolu s\n8,75%-ným ročným úrokom z omeškania od 21. decembra 2012 do zaplatenia. Ďalším podaním z\ntoho istého dňa žalovaný navrhol, aby súd do konania o vzájomnom návrhu pripustil vstup ďalšieho\núčastníka, a to V. M. Y., ktorý je majoritným spolumajiteľom Domu sociálnych služieb, kde sa práce\nvykonávali, pretože tento bol tiež osobou, s ktorou zhotoviteľ jednal vo veciach týkajúcich sa zmluvy\no dielo. Uznesením z 20. novembra 2015 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania o vzájomnom\nnávrhu na strane žalovaného vstúpil ako ďalší účastník V. M. Y..\n5. Na pojednávaní konanom dňa 16. novembra 2017 žalobca a V. M. Y. vzniesli námietku premlčania\nnároku uplatneného vzájomným návrhom, pričom žalobca navrhol vzájomný návrh zamietnuť tvrdiac, že\nsa so žalovaným dohodol na cene diela pevnou sumou. Žalobca poukázal na to, že od zmluvy o dielo,\nktorá bola uzavretá podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „Občiansky zákonník\" alebo „OZ\"), odstúpil, pričom druhá zmluvná strana odstúpenie od zmluvy\nnenapadla a pre prípad odstúpenia od zmluvy si nedohodla žiadne práva a povinnosti. Namietal, že\npokiaľ žalovaný žaluje práce naviac a uvádza to aj vo vzájomnom návrhu doručenom súdu dňa 7.\nseptembra 2015, po tom, čo v tejto časti vzal žalobu späť v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/71/2013,\ntak tvrdené skutočnosti nepreukázal. Žalovaný vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní vzal\nvzájomný návrh voči žalovanému V. M. Y. späť.\n6. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 19Cb/192/2013-374 z 1. februára\n2018 tak, že výrokom I. konanie vo veci vzájomného návrhu voči V. M. Y. zastavil, výrokom II. žalobu\no zaplatenie sumy 810,36 eura s príslušenstvom zamietol, výrokom III. žalobcu zaviazal zaplatiť\nžalovanému sumu 1 143,60 eura s 8,5% úrokmi z omeškania ročne od 23. októbra 2013 do zaplatenia,\nvýrokom IV. v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol vzájomný návrh, výrokom V.\npriznal vo veci vzájomného návrhu V. M. Y. voči Q. M. náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom\n\nVI. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na odvolanie\nžalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd\") uznesením č. k. 3Cob/51/2018-407 z 25. októbra\n2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. a v závislom výroku V.\no trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom mu\nuložil vysporiadať sa s námietkou litispendencie vznesenou žalobcom, zaoberať sa tým, či vo vyplatenej\nsume 95 000 eur boli zahrnuté aj práce za plynofikáciu, ktoré žalovaný nevykonal, a teda, či je dôvodná\nžaloba na zaplatenie sumy 810,36 eura a tiež sa zaoberať námietkou premlčania uplatnenou žalobcom\nvoči nároku žalovaného na zaplatenie sumy 1 143,60 eura s príslušenstvom. Odvolací súd sa stotožnil\ns tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7. mája 2012 uzavretá zmluva o dielo na celkovú sumu\n96 000 eura a že žalobca zaplatil žalovanému sumu 95 000 eura.\n7. Po zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie žalobca zotrval na\nnámietke litispendencie a námietke premlčania nároku žalovaného uplatneného vzájomným návrhom s\npoukazom na to, že uplynula trojročná premlčacia lehota, pričom zmluvný vzťah medzi stranami sporu\nžiadal posúdiť ako vzťah spotrebiteľský, pretože správanie žalovaného považoval za nekalú obchodnú\npraktiku. Žalovaný uviedol, že v zmluve o dielo boli zmluvné strany dohodnuté na sume 1 920 eur vrátane\nDPH aj s kuchyňou. Znalec vyhotovil znalecký posudok a zhodnotil, že celková cena aj s kuchyňou je 4\n268,81 eura. Z uvedeného vyplýva, že žalobcov nárok nemá opodstatnenie, keďže síce žalobca zaplatil\nžalovanému sumu 1 920 eur za kuchyňu, ktorú neurobil, avšak zároveň žalovanému dlhuje sumu 4\n268,81 eura, pričom suma požadovaná žalovaným je nižšia, než je rozdiel medzi týmito sumami.\n8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 161 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP\"), § 290 CSP, § 4 ods. 2, § 7, § 8, § 9\nzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 631, § 633 až § 636\nOZ, § 642, § 648 a § 457 OZ. Konštatoval, že predmetom sporu sú na jednej strane nároky žalobcu\nna vydanie bezdôvodného obohatenia a na strane druhej nároky žalovaného na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, pričom tieto nároky je potrebné podriadiť pod ustanovenia OZ upravujúce práva a povinnosti\nzmluvných strán pri zmluve o dielo (§ 631 OZ). Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou\nspotrebiteľskou v širšom slova zmysle, je potrebné od 1. júla 2016 postupovať podľa CSP, a to podľa\nosobitných ustanovení na ochranu spotrebiteľa.\n9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie nezistil, že by sa žalovaný ako dodávateľ dopustil voči\nžalobcovi ako spotrebiteľovi takého konania, ktoré podľa zákona spadá pod definíciu nekalej obchodnej\npraktiky. Je zrejmé, že už v zmluve o dielo zmluvné strany uvažovali o tom, že môže vyvstať potreba prác\nnaviac, a preto súd nepovažoval konanie žalovaného za také, ktorým by si chcel nekalo na úkor žalobcu\nako spotrebiteľa vynútiť vyššiu cenu. Je nesporné, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o dielo podľa\nObčianskeho zákonníka. Následne obidve zmluvné strany deklarovali, že v priebehu vykonávania prác\ndošlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany objednávateľa listom z 11. februára 2013, v dôsledku\nčoho je potrebné na právny vzťah aplikovať ustanovenie § 642 ods. 1 OZ. Citované ustanovenie\numožňuje objednávateľovi kedykoľvek bez dôvodu odstúpiť od zmluvy, a to až do jej splnenia, teda do\nokamihu, kedy mu už bolo zhotoviteľom riadne vykonané dielo ponúknuté na prevzatie. Toto ustanovenie\nnedopadá na iné dôvody odstúpenia od zmluvy, ako napríklad na odstúpenie podľa odseku 2 alebo\nodstúpenie pre vady diela.\n10. V danom prípade žalobca ako investor a objednávateľ diela sa rozhodol od zmluvy odstúpiť z dôvodu,\nže bol nespokojný so spoluprácou so žalovaným, konkrétne s tým, že žalovaný neplní jeho pokyny a\nže v decembri 2012 mu predložil vyúčtovanie tzv. prác naviac, s ktorými on nesúhlasil a nariadil mu,\naby pokračoval vo vykonávaní ďalších prác s tým, že dohodnutú cenu diela (ktorá bola v zmluve pevne\ndohodnutá) už žalovanému zaplatil. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo nemožno považovať za\nodstúpenie od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ, pretože okrem nespokojnosti žalobcu ako objednávateľa\ndiela tento nespĺňal náležitosti reklamácie diela, ani vytknutia vady diela a nebola v ňom zhotoviteľovi\nposkytnutá ani primeraná dodatočná lehota na uskutočnenie nápravy. Z listu z 11. februára 2013 vyplýva,\nže podstatnou skutočnosťou pre odstúpenie od zmluvy bolo predloženie požiadavky žalovaného v\ndecembri 2012 na zaplatenie naviac prác. Z tohto listu ďalej vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy došlo\npre nespokojnosť žalobcu so vzájomnou spoluprácou na vykonávaní diela, pričom žalobca zakázal\nžalovanému pokračovať v akýchkoľvek prácach na stavbe. Z uvedeného je zrejmé, že k odstúpeniu od\nzmluvy došlo v zmysle OZ, v dôsledku čoho platí ustanovenie § 48 ods. 1 OZ s tým, že zmluva o dielo\nsa zrušuje od začiatku.\n\n11. Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa § 642 ods. 1 OZ, je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi\nsumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, keďže zhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak. V danom\nprípade, pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu podľa pôvodného\nrozpočtu za plynofikáciu vo výške 1 920 eur, pričom podľa znaleckého posudku T.. B. K. vykonal práce v\nsume 3 458,45 eura, tak ak by si každá zo strán sporu mala vrátiť plnenie, potom žalovaný by mal vrátiť\nsumu 1 920 eur, ktorú prijal, ale žalobca by mu mal zaplatiť sumu 3 458,45 eura. Po vykompenzovaní\ntýchto súm by potom mal žalobca doplatiť žalovanému ešte 1 538,45 eura, avšak žalovaný žiadal priznať\nlen sumu 1 143,60 eura.\n12. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe toho, aby mu žalovaný zaplatil za\nto, čo mal dohodnuté a mal vykonať, ale čo vykonal iný živnostník vo výške 810 eur, je nedôvodný,\npretože ak došlo k odstúpeniu od zmluvy k 12. februáru 2013, tak práce, ktorých zaplatenia sa žalobca\ndomáha, boli vykonané už po odstúpení od zmluvy o dielo. V danom prípade sa preto nejedná o\nbezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, keďže tomu bráni skutočnosť, že dňom 12. februára\n2013 bolo potrebné zmluvu zrušenú v dôsledku odstúpenia od zmluvy vysporiadať podľa príslušných\nustanovení Občianskeho zákonníka a pokiaľ akúkoľvek sumu žalobca požaduje od žalovaného po tomto\ntermíne, jeho požiadavka nie je dôvodná. Ak sa nároky žalobcu a žalovaného na vysporiadanie zo\nzrušenej zmluvy stretli v čase odstúpenia od zmluvy, tak preukázateľne to, čo bolo zaplatené a prijaté\nžalovaným, malo byť vrátené žalobcovi a to, čo prijal žalobca, mal zaplatiť zase žalovanému.\n13. K žalobcom vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 107 OZ,\npodľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď\nsa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa\nprávo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné\nobohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy\npovinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,\nak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.\n14. Nárok žalovaného bol súčasťou uplatneného vzájomného návrhu v konaní vedenom pod sp. zn.\n21Cb/62/20l3. Keďže tento vzájomný návrh bol do spisu sp. zn. 21Cb/62/2013 podaný dňa 24. apríla\n2013 a uvádzajú sa v ňom aj práce v časti plynofikácie, kde súhrnne žalovaný žiadal o zaplatenie sumy\n28 080,07 eura, tak napriek tomu, že vzal vzájomný návrh v tejto časti späť a uplatnil si ho následne\npodaním z 9. septembra 2015 v predmetnom konaní, nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku v zmysle\nustanovenia § 107 OZ, resp. nárok bol uplatnený riadne a včas v obidvoch lehotách, a to tak subjektívnej,\nako aj objektívnej.\n15. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy\n810,36 eura s príslušenstvom. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 1 143,60\neura s 8,5% úrokmi z omeškania ročne od 23. októbra 2013 do zaplatenia, keďže pohľadávku uplatnenú\nžalovaným považoval za dôvodnú, pričom úroky z omeškania priznal žalovanému od 23. októbra 2013\nt. j. nasledujúci deň po tom, čo bol návrh doručený žalobcovi (22. októbra 2013). O trovách konania\nrozhodol podľa § 255 a § 263 CSP.\n16. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej aj\n„odvolací súd\") rozsudkom č. k. 3Cob/65/2019-585 z 24. septembra 2020 tak, že prvou výrokovou vetou\npotvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV. a druhou výrokovou vetou\npriznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n17. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento preskúmal rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. CSP bez\ntoho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP za účelom zopakovania alebo doplnenia\ndokazovania vykonaného súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho\nsúdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri\npreskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného\nodvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov než tých,\nktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú\nprocesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Po\n\nprieskume napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného (správne\nmá byť uvedené žalobcu - poznámka dovolacieho súdu) nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je potrebné potvrdiť.\n18. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci\npotrebný na rozhodnutie a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu\nodvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd sa s\npoukazom na § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu\nprvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov\nv kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, najmä či súd prvej inštancie na zistený\nskutkový stav správne a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje rozhodnutie\nodôvodnil s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť odpoveď na každú námietku\nalebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie\no odvolaní (viď ÚS SR II. ÚS 78/05).\n19. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s názorom odvolacieho\nsúdu vysloveným v jeho rozhodnutí sp. zn. 3Cob/51/2018 z 25. októbra 2018 (ktorým zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie z 1. februára 2018) odvolací súd uviedol, že táto námietka je nedôvodná.\nKonštatoval, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s otázkou litispendencie a s námietkou žalobcu\nv tomto smere v odseku 58 napadnutého rozsudku. Správne konštatoval, že uznesenie Okresného súdu\nPrešov č. k. 21Cb/71/2013-211 zo 14. júna 2017, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o vzájomnom\nnávrhu žalovaného tak, že konanie o ňom zastavil, nadobudlo právoplatnosť dňa 1. júla 2017. Z tohto\ndôvodu v čase rozhodovania neexistovala prekážka litispendencie. V čase rozhodovania odvolacím\nsúdom o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/192/2013-374 z 1. februára 2018 v\nkonaní krajského súdu pod sp. zn. 3Cob/51/2018 a v čase jeho rozhodnutia o odvolaní dňa 25. októbra\n2018 táto skutočnosť odvolaciemu súdu nebola známa a nebolo ju možné zistiť zo spisu súdu prvej\ninštancie a ani z preskúmavaného rozhodnutia. S poukazom na uvedené, odvolacia námietka žalobcu,\nže trvá na námietke litispendencie, je nedôvodná.\n20. K odvolacej námietke žalobcu v súvislosti s premlčaním nároku žalovaného odvolací súd uviedol, že\naj táto námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou v rozhodnutí riadne vysporiadal\nodseku 115 a odvolací súd sa s vysloveným názorom súdu prvej inštancie plne stotožnil.\n21. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu ohľadom nekalého konania žalovaného,\ns poukazom na to, že súd prvej inštancie sa v odsekoch 67 až 79 rozsudku s touto námietkou riadne\nvysporiadal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by sa žalovaný dopustil voči\nžalobcovi ako spotrebiteľovi takého konania, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú\npraktiku.\n22. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení, odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Ak súd prvej\ninštancie nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená to ešte, že vec nesprávne právne posúdil.\nŽalobca ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci.\n23. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o\ndielo podľa Občianskeho zákonníka, že žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu, že bol nespokojný so\nspoluprácou so žalovaným, čo vyplýva aj z jeho listu z 11. februára 2013, pričom odstúpením od zmluvy\nsa zmluva od začiatku zrušila (§ 48 ods. 1 OZ). S následkami odstúpenia od zmluvy o dielo sa súd prvej\ninštancie vysporiadal riadne v odsekoch 108, 109, 110 a 111, na závery ktoré odvolací súd poukázal a s\nktorými sa plne stotožnil, pričom nepovažoval za potrebné zopakovať argumentáciu súdu prvej inštancie.\n24. Odvolací súd konštatoval, že preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu\nsa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym\nskutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne\npredpisy, ktoré správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti\npovažoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil\na ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úlohami sa\n\nriadil. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne opísal skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia a jeho rozhodnutie plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny\nproces (viď III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku, konštatujúc správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkázal (§ 387 ods. 2 CSP).\nV odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za\nnásledok odlišné rozhodnutie vo veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262\nods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n25. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\na) a b) CSP a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR\" alebo „dovolací súd\")\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n26. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP žalobca (ďalej aj „dovolateľ\") uviedol, že odvolací\nsúd sa v rámci odôvodnenia svojho rozsudku vôbec nevenoval jeho procesnej obrane týkajúcej sa\nvznesenej námietky premlčania nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou dňa 7. septembra\n2015, resp. nevymedzil ustanovenie Občianskeho zákonníka, na základe ktorého považoval námietku\npremlčania za nedôvodnú a keďže táto okolnosť nevyplýva ani z rozsudku súdu prvej inštancie, dovolací\ndôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP sa vzťahuje aj na tento rozsudok.\n27. Dovolateľ ďalej uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu považuje za nepreskúmateľný z dôvodu\nabsencie dôvodov vysvetľujúcich právny záver odvolacieho súdu v otázke premlčania nároku\nžalovaného podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ a možnej aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3 OZ v\nkontexte zmluvy o dielo, ktorá sa odstúpením zrušila od jej začiatku. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozsudku považoval námietku premlčania za nedôvodnú (odsek 41 odôvodnenia) s tým, že poukázal\nna odsek 115 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil. Z odsekov 114 a 115\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však nie je zrejmé, či námietka premlčania vznesená v\nkonaní žalobcom bola považovaná súdom za nedôvodnú so zreteľom na ustanovenie § 107 ods. 1\nOZ alebo ustanovenie § 107 ods. 3 OZ. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je zmätočné, čo\nokrem iného spôsobuje práve odsek 114 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd prvej\ninštancie citoval ustanovenie § 107 ods. 3 OZ.\n28. Pre vyhodnotenie námietky premlčania bolo povinnosťou súdov oboch inštancií posúdiť otázku\nspočívania premlčania (§ 112 OZ). Žalovaný si totožný nárok ako je nárok uplatnený vzájomným\nnávrhom v tomto konaní uplatnil dňa 9. mája 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/62/2013, ktoré\nbolo neskôr vedené pod sp. zn. 21Cb/71/2013, v ktorom vzal žalovaný nárok o zaplatenie sumy 1 143,60\neura späť, pričom totožný nárok si opätovne uplatnil v predmetnom konaní (sp. zn. 19Cb/192/2013)\ndňa 7. septembra 2015. Podľa názoru dovolateľa, ak bolo konanie o uplatnenom nároku v dôsledku\nspäťvzatia návrhu zastavené, nastáva stav, ako keby ku konaniu vôbec nedošlo. Pri posudzovaní veci\nz hľadiska ustanovenia § 112 OZ potom treba dospieť k záveru, že v konaní sa riadne nepokračovalo.\nZ toho zároveň vyplýva, že k spočívaniu premlčacej lehoty nedošlo. Veriteľ si síce môže uplatniť to isté\nprávo na súde znova, avšak premlčacia lehota plynie od jej začiatku, teda aj so započítaním lehoty, počas\nktorej prebiehalo skoršie zastavené súdne konanie. Skutočnosť, že žalovaný vzal v konaní vedenom\npod sp. zn. 21Cb/71/2013 svoj návrh späť, nemožno vyhodnotiť inak, ako tak, že žalovaný nepokračoval\nriadne v konaní, a teda k spočívaniu premlčania nedošlo. Žalovaný si to isté právo uplatnil v konaní\nvedenom pod sp. zn. 19Cb/192/2013 vzájomným návrhom zo 7. septembra 2015, a teda jednoznačne po\nuplynutí premlčacej lehoty. Na podporu svojej argumentácie dovolateľ upriamil pozornosť na rozhodnutie\nNS SR sp. zn. 2Cdo/9/99 z 30. marca 1999, publikované ako R 3/2001. S poukazom na § 107 ods. 1 OZ\nje nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou dňa 7. septembra 2015 premlčaný, keďže premlčacia\nlehota začala plynúť už odstúpením od zmluvy dňa 13. februára 2013 a subjektívna lehota uplynula ku\ndňu 13. februára 2015.\n29. Podľa názoru dovolateľa na predmetný právny vzťah nebolo možné aplikovať ustanovenie § 107\nods. 3 OZ, pretože ide o situáciu, keď proti sebe stoja dve premlčateľné práva znejúce na peňažné\nplnenie. Ustanovenie § 107 ods. 3 OZ rieši prípady vzájomných záväzkov z neplatnej alebo zrušenej\nzmluvy, pričom na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí a na strane druhej ide o nepremlčateľné\nprávo. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie v jeho rozsudku, avšak žiadnym\nspôsobom sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v písomnom odvolaní, a to napriek\n\ntomu, že na tieto otázky neodpovedal ani súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. Takéto\nodôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu považuje za nepresvedčivé a neuspokojivé.\n30. Keďže z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (odkazujúceho na odsek 115\nodôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) nevyplýva, či vznesenú námietku premlčania považovali\nsúdy oboch inštancií za nedôvodnú s prihliadnutím na ustanovenie § 107 ods. 1 alebo ods. 3 OZ,\ndovolateľ ďalej uviedol, že podáva dovolanie aj podľa ustanovení § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b) CSP.\n31. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd sa vo\nsvojom rozsudku napriek podanému odvolaniu osobitne nevenoval otázke (ne)spočívania premlčania.\nPre posúdenie námietky premlčania bolo povinnosťou súdov oboch inštancií posúdiť problematiku\nspočívania premlčania. Skutočnosť, že žalovaný vzal v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/71/2013\nsvoj návrh späť, nemožno vyhodnotiť inak, ako tak, že žalovaný riadne nepokračoval v konaní, a\nteda k spočívaniu premlčania nedošlo. Žalovaný si to isté právo uplatnil v konaní vedenom pod sp.\nzn. 19Cb/192/2013 návrhom zo 7. septembra 2015, teda jednoznačne po uplynutí premlčacej lehoty.\nRozsudok odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke Či späťvzatie\nnávrhu na začatie konania a následné zastavenie konania spôsobuje spočívanie premlčania podľa\nustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatnenému nároku? Pri riešení tejto otázky\nsa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (viď R 3/2001 a obdobne\n3MCdo/12/2005).\n32. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd riešil\n(stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie) otázku možnej aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3\nObčianskeho zákonníka v kontexte zmluvy o dielo, pri ktorej odstúpením sa uvedená zmluva zrušuje\nod jej začiatku. Danú právnu otázku posúdil tak, že v predmetnej veci aplikoval ustanovenie § 107 ods.\n3 OZ napriek tomu, že proti sebe stáli dve premlčateľné práva znejúce na peňažné plnenie. Uvedený\nzáver dovolateľ považuje za nesprávny, čo uviedol už v písomnom odvolaní. Ustanovenie § 107 ods. 3\nOZ rieši prípady vzájomných záväzkov neplatnej alebo zrušenej zmluvy, pričom na jednej strane stojí\nprávo, ktoré sa premlčí a na strane druhej stojí právo nepremlčateľné. S prihliadnutím na uvedené\npreto nebolo možné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenie § 107 od. 3 OZ a námietku\npremlčania považovať za nedôvodnú. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na uznesenie NS SR sp.\nzn. 8Cdo/15/2019 z 26. februára 2020, v ktorom dovolací súd riešil danú otázku, avšak toto ojedinelé\nrozhodnutie NS SR nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, keďže\nnebolo doposiaľ publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky (ďalej aj „Zbierka stanovísk a rozhodnutí\"). Na podporu svojej argumentácie\ndovolateľ poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR\") sp. zn. I.\nÚS 421/2016 zo 7. júla 2016\n33. K dovolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nzákonom stanovenej lehote strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario)\nskúmal najskôr, či je dovolanie procesne prípustné.\n35. Podľa ustanovenia § 419, CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak\nto zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú\ntaxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho\nsúdu.\n36. Dovolateľ primárne uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP namietajúc nedostatočné,\nnepresvedčivé a nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa nezaoberal\npodstatnými námietkami žalobcu, ktoré tento uviedol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo\npovažoval za porušenie práva na spravodlivý proces. Konkrétne namietal, že v rozsudku odvolacieho\nsúdu absentujú dôvody vysvetľujúce právny záver odvolacieho súdu k námietke premlčania nároku\nžalovaného podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ a (ne)možnosti aplikácie ustanovenia § 107 ods. 3\nOZ, pričom z odôvodnenia rozsudkov súdov oboch inštancií nie je zrejmé, prečo námietku premlčania\n\nvznesenú v konaní žalobcom považovali za nedôvodnú, t. j. či ju považovali za nedôvodnú so zreteľom\nna ustanovenie § 107 ods. 1 OZ alebo so zreteľom na ustanovenie § 107 ods. 3 OZ.\n37. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich\npráv na súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce\nsúdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP\nsa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení\nkogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu\na ktorý tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR\")\nzaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva.\n38. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo\nstrany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).\n39. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie,\npričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho\nsprávnosti v konaní o opravnom (riadnom alebo mimoriadnom) prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje\nzákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu porušuje právo strany\nsporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti\nrozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov.\n40. Dovolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018, z ktorého\nvyplýva, že odvolací súd je povinný vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s podstatnými\ntvrdeniami uvedenými v odvolaní aj v prípade tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia podľa § 387\nods. 2 Civilného sporového poriadku. Absencia vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami sťažovateľa\nuvedenými v odvolaní v napadnutom rozsudku krajského súdu je tak závažným nedostatkom tohto\nrozhodnutia, ktorého intenzita sama osebe zakladá porušenie sťažovateľom namietaného základného\npráva podľa článku 46 ods. 1 ústavy, i práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.\n41. Dovolací súd ďalej poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021. V\nodsekoch 38 a 39 odôvodnenia nálezu ÚS SR uviedol, že pod pojmom procesný postup je potrebné\nrozumieť nielen faktický postup súdu, teda to, ako sa spor vedie, ale napr. aj postup súdu pri vykonávaní\nalebo hodnotení dôkazov (IV. ÚS 557/2020), ktorý má v konečnom dôsledku svoj odraz aj v samotnom\nodôvodnení rozhodnutia súdu. V zmysle judikatúry ESĽP aj kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nje potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako\nprávo na rovnosť zbraní alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je aj vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie\" toho, ako súd procesne postupoval (vrátane\ntoho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie\nje vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie najdôležitejším procesným\núkonom súdu. Súdne rozhodnutie preto musí byť považované za súčasť procesného postupu súdu.\n42. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n43. Podľa ustanovenia § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými\nvyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v\nodôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s\npodstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\n44. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať\nna požiadavke úplnosti, výstižnosti, presvedčivosti a preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu.\n\nAj odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky\nskutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne\nzávery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preukázané len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom\nvymedzení predmetu konania podal zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo\niného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia (ne)podriadil\nzistený skutkový stav. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP môže v odôvodnení svojho rozhodnutia\nobmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody, ak sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia. Aj v takom prípade je však v zmysle § 387 ods. 3 CSP povinný v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadať sa s podstatnými (kľúčovými) tvrdeniami uvedenými v odvolaní (III. ÚS\n314/2018, II. ÚS 120/2020).\n45. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\nnezodpovedá požiadavkám zákona, konkrétne ustanoveniu druhej vety § 387 ods. 3 CSP, podľa ktorej\nsa odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými\nv odvolaní. V posudzovanom prípade sa odvolací súd takto nevysporiadal s odvolacími námietkami\nžalobcu, týkajúcimi sa ním uplatnenej námietky premlčania nároku žalovaného na zaplatenie sumy 1\n143,60 eura s príslušenstvom.\n46. Zo spisu vyplýva, že vzájomnou žalobou z 31. augusta 2015 [ktorý bol súdu prvej inštancie doručený\ndňa 7. septembra 2015 (č. l. spisu 235 a nasl.)] si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok na zaplatenie\nsumy 1 143,60 eura s príslušenstvom titulom tzv. naviac prác. Žalobca na nasledujúcom pojednávaní dňa\n23. mája 2016 vzniesol námietku premlčania nároku uplatneného vzájomnou žalobou (č. l. spisu 264).\nKonkrétne namietal uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty s poukazom na to, že žalovaný\nho na vydanie bezdôvodného obohatenia vyzval dňa 20. decembra 2012, avšak vzájomnú žalobu podal\naž dňa 7. septembra 2015, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. V poradí prvý rozsudok\nsúdu prvej inštancie z 1. februára 2018 (č. l. spisu 374) bol na odvolanie žalobcu zrušený odvolacím\nsúdom pre jeho nepreskúmateľnosť (uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob/51/2018-407 z\n25. októbra 2018), pričom odvolací súd o. i. uložil súdu prvej inštancie, aby sa vysporiadal s otázkou\nmožného premlčania nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou. Toto vysporiadanie sa s\nnámietkou premlčania vznesenou žalobcom tvorí obsah odsekov 112 až 115 odôvodnenia v poradí\ndruhého rozsudku súdu prvej inštancie (č. l. spisu 517) a nijako sa nelíši od toho, čo súd prvej inštancie\nuviedol v rámci odôvodnenia svojho prvého rozsudku (ide o rovnakú argumentáciu ako v odsekoch 37\na 39 rozsudku z 1. februára 2018). Súd prvej inštancie v odsekoch 112, 113 a 114 odôvodnenia citoval\njednotlivé odseky § 107 Občianskeho zákonníka a v odseku 115 uviedol: Nárok žalovaného bol súčasťou\nvzneseného vzájomného protinávrhu v konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/62/2013, v ktorej veci bol\ntento návrh podaný dňa 24.04.2013. Keďže tento vzájomný návrh do spisu 21Cb/62/2013 bol podaný\n24.04.2013 a uvádzajú sa aj práce v časti plynofikácie, kde súhrnne žiadal vtedy žalovaný o zaplatenie\nsumy 28 080,07 eura napriek tomu, že zobral vzájomný protinávrh v tejto časti späť a uplatnil ho podaním\nzo dňa 7.09.2015 v tomto konaní, nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku v zmysle ustanovenia § 107\nObčianskeho zákonníka, resp. nárok bol uplatnený riadne a včas v oboch lehotách a to subjektívnej,\nako aj objektívnej.\n47. Žalobca v podanom odvolaní proti (v poradí) druhému rozsudku súdu prvej inštancie z 23. mája 2019\n(č. l. spisu 522 a nasl.) namietal, že súd prvej inštancie pravdepodobne aplikoval ustanovenie § 107 ods.\n3 OZ, ktoré však v danej veci nemožno použiť a tiež, že nesprávne posúdil spočívanie premlčacej lehoty,\nkeďže podľa judikátu R 3/2001 platí, že ak bolo konanie o uplatnenom práve v dôsledku späťvzatia\nžaloby zastavené, nastáva stav ako keby ku konaniu vôbec nedošlo, resp., že v dôsledku späťvzatia\nžaloby nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty podľa § 112 OZ, lebo v konaní sa riadne nepokračovalo.\nOdvolací súd sa s touto odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal tak, že v odseku 41 odôvodnenia\nuviedol nasledovné: K odvolacej námietke žalobcu v súvislosti s premlčaním nároku žalovaného odvolací\nsúd uvádza, že aj túto námietku považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou v\nschválenom rozhodnutí riadne vysporiadal v bode 115 a odvolací súd sa s vysloveným názorom súdu\nprvej inštancie plne stotožňuje.\n48. Podľa názoru dovolacieho súdu z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je možné zistiť,\nako súd ním citovanú zákonnú úpravu (§ 107 OZ) aplikoval na predmetnú vec, keď predovšetkým nie\n\nje zrejmé ako, resp. od ktorého okamihu počítal plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty\npri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu a kedy, resp. ktorým okamihom\npodľa jeho názoru nastalo spočívanie premlčacej lehoty (v dôsledku riadneho uplatnenia nároku\nžalovaným). Súd prvej inštancie tiež bližšie nevysvetlil, prečo späťvzatie vzájomnej žaloby v konaní sp.\nzn. 21Cb/62/2013 nepovažoval za právne významné, čomu by nasvedčovala použitá formulácia napriek\ntomu, že zobral vzájomný protinávrh v tejto časti späť. Nie je zrejmé ani to, či okrem odsekov 1 a 2\naplikoval aj odsek 3 ustanovenia § 107 OZ, keďže v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje\ntomu zodpovedajúca právna argumentácia.\n49. Odvolací súd vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie neodstránil,\niba odkázal na nedostatočné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý v\nodsekoch 112 až 115 odôvodnenia posúdil ako nedôvodnú námietku premlčania, vznesenú žalobcom,\npričom aj podľa názoru dovolacieho súdu ide nepochybne o otázku, ktorá je kľúčová pre rozhodnutie\no nároku žalovaného na zaplatenie sumy 1 143,60 eura s príslušenstvom. Keďže odvolací súd sa v\nodôvodnení svojho rozsudku nevysporiadal s podstatnými (kľúčovými) odvolacími námietkami, ktoré\nžalobca uviedol v odvolaní, porušil kogentné ustanovenie § 387 ods. 3 CSP, v dôsledku čoho došlo k\nporušeniu práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozsudku, a teda aj k porušeniu jeho základného práva\nna spravodlivý proces, vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čo v posudzovanom prípade zakladá\nvadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.\n50. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade je\ndaná prípustnosť a dôvodnosť dovolania žalobcu v časti týkajúcej sa uplatneného vzájomného návrhu\nžalovaného na zaplatenie sumy 1 143,60 eura s príslušenstvom, preto dovolací súd zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu v časti, v ktorej odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a\nIV. a tiež v závislom výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže\nrovnakou vadou zmätočnosti je zaťažený aj rozsudok súdu prvej inštancie a nápravu nemožno dosiahnuť\niba zrušením rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie, a to vo\nvýrokoch II. a IV. a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1,\nods. 2 a § 450 CSP).\n51. Z ustanovenia § 455 CSP vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na\nďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd nižšej inštancie je viazaný právnym názorom dovolacieho\nsúdu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách\nprávneho názoru vysloveného dovolacím súdom a po riadnom zistení skutkového stavu a jeho právnom\nposúdení opätovne rozhodne o vzájomnom návrhu žalovaného na zaplatenie sumy 1 143,63 eura s\npríslušenstvom.\n52. Pokiaľ ide o potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, vzťahujúci sa k výroku I. rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 810,36 eura\ns príslušenstvom, dovolací súd uvádza, že dovolateľ v dovolaní síce uviedol, že dovolaním napáda\nrozsudok odvolacieho súdu v celom jeho rozsahu, avšak neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorá by\nsa vzťahovala k uvedenému výroku (potvrdenie zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 810,36 eura s\npríslušenstvom). Vychádzajúc z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolanie žalobcu nemá v tejto časti\nnáležitosti požadované zákonom v zmysle § 428 CSP (absencia dovolacích dôvodov), v dôsledku\nčoho dovolací súd dovolanie žalobcu v zostávajúcej časti (týkajúcej sa zaplatenia sumy 810,36 eura s\npríslušenstvom) odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. d) CSP.\n53. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu a zároveň aj súdu prvej inštancie, dovolací\nsúd sa už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b)\nCSP vo väzbe na dovolateľom vymedzené právne otázky, keďže preskúmanie právneho posúdenia veci\nodvolacím súdom nie je ani možné, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a aj súdu prvej\ninštancie je nedostatočné a nepreskúmateľné pre absenciu právnych záverov rozhodujúcich (kľúčových)\npre rozhodnutie veci v jej merite práve vo väzbe na dovolateľom vymedzené právne otázky, týkajúce\nsa ustanovení § 112 OZ (spočívanie premlčacej lehoty) a § 107 ods. 3 OZ (neprihliadnutie na námietku\npremlčania, ak druhý účastník nemôže namietať premlčanie). Dovolateľom uvedené právne otázky\nnemôže v dovolacom konaní riešiť dovolací súd, keďže tieto otázky neboli riešené ani súdmi nižšej\ninštancie a tieto na ich riešení nezaložili svoje rozhodnutia.\n\n54. S poukazom na kasačné rozhodnutie dovolacieho súdu vo veci samej dovolací súd zrušil aj\nuznesenie súdu prvej inštancie o výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania č. k.\n19Cb/192/2013-612 z 2. marca 2021, keďže v danom prípade nebol viazaný rozsahom podaného\ndovolania s poukazom na ustanovenie § 439 písm. a) CSP. Uznesenie o výške náhrady trov konania\nje závislé od existencie rozhodnutia vo veci samej. V prípade závislosti výrokov môže dovolací súd\nprejednať aj závislý výrok bez toho, aby bol dovolateľom napadnutý. Judikatúra NS SR (R 73/2004)\nustálila, že závislým výrokom môže byť nielen dovolaním nedotknutý výrok tvoriaci súčasť napadnutého\nrozhodnutia, ale aj výrok, ktorý je obsahom iného, samostatného rozhodnutia v danej veci. Bez\nnadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie vo veci samej by uznesenie o výške náhrady trov\nkonania z 2. marca 2021 zostalo osamotené, bez väzby na rozhodnutie v merite veci, čo by odporovalo\naj princípu právnej istoty (I. ÚS 549/2015, 2Obdo/59/2021, 3Obdo/25/2022).\n55. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453\nods. 3 CSP).\n56. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/65/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:bac074cf-1ee0-43c0-aae2-3dcea63a7396", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 557/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 557/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.557.2020.1"}, {"guid": "ussr:8bd2c8f6-f67d-43f1-bc13-37bb5e107c52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 314/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.314.2018.2"}, {"guid": "ussr:73f8af88-d674-4ab2-969f-fdd675a3e2ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.421.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.421.2016.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "8945a0a8-1c86-47d8-8747-88cf833b698b:29a1ff28-d29f-4e71-81f9-9ef284b966b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1", "spisova_znacka": "3Obdo/25/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/25/2022 z 28. 9. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-09-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119427722.1"}, {"guid": "ce15c0b0-47d6-401b-919f-9f281dbd6666:096deb3e-1369-4977-80a7-b4423f837824", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Cob/65/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/65/2019 z 11. 5. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-05-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ce15c0b0-47d6-401b-919f-9f281dbd6666:096deb3e-1369-4977-80a7-b4423f837824"}, {"guid": "39b95b13-5496-471b-b9c0-8aa05bbe1421:c989dd7f-a943-408c-8ebb-24aba6f33f81", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1215227645.1", "spisova_znacka": "3Cob/51/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/51/2018 z 24. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-07-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215227645.1"}], "citovane_v": []}