{"guid": "6ebb7ea4-3e4d-40d6-8172-cce8e06bd8ad:bdf75e80-c840-4bd5-8822-577eaaf34e99", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8113207651.3", "spisova_znacka": "2Cdo/197/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/197/2022 z 26. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2023, sp. zn. 2Cdo/197/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:8113207651.3", "identifikacne_cislo": "8113207651", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2023-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdf75e80-c840-4bd5-8822-577eaaf34e99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8113207651.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8113207651.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:8113207651.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/197/2022\n8113207651\n26. 10. 2023\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2023:8113207651.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu obchodnej spoločnosti DS Service, s.r.o., Bratislava,\nKopčianska 10, IČO: 36 842 303, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária\nROSOVÁ HUSOVSKÁ, s.r.o., Prešov, Weberova 2, IČO: 51 290 901, proti žalovanej G.. W. C. Q.,\nnarodenej X. U. XXXX, F., Y. X. XXXXX/XX, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou PALŠA A\nPARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o., Prešov, Masarykova 13, IČO: 36 492 086, za\núčasti intervenienta na strane žalobcu F. Š., F., P. A. XXXX/XX, právne zastúpeného advokátom Lukášom\nKišeľakom, Prešov, Weberova 8, o zaplatenie 100 000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom\nsúde Prešov pod sp. zn. 29C/160/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nz 28. októbra 2021 sp. zn. 13Co/39/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. októbra 2021 sp. zn. 13Co/39/2021 z r u š u j e a vec vracia\ntomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom (v poradí druhým) č. k. 29C/160/2013-414 zo dňa 26. apríla\n2021 tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 100 000 EUR s 9 % úrokom z\nomeškania ročne od 11.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v\nprevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. priznal žalobcovi a intervenientovi voči žalovanej nárok\nna náhradu trov konania v rozsahu 92 %.\n1.1. Žalobca sa predmetnou žalobou voči žalovanej domáhal vrátenia pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá\nintervenientom dňa 10.09.2010 na základe ústnej zmluvy, ktorú sa táto zaviazala vrátiť v lehote 3\nmesiacov s úrokom 1,5 % mesačne. Prevzatie poskytnutej pôžičky podľa tvrdenia žalobcu preukázal\nvýdavkový pokladničný doklad zo dňa 10.09.2010, ktorý obsahuje generálie veriteľa a dlžníka, výšku\nposkytnutej sumy 100 000 eur, účelu - pôžičky s uvedením 1,5 % úroku, maximálne 3 mesiace, vrátane\npodpisu veriteľa a dlžníka. Poskytnutie uvedenej pôžičky podľa názoru žalobcu preukazuje výberový\ndoklad z pobočky ČSOB a.s. Prešov zo dňa 10.09.2009 o 12:46 hod. zo strany intervenienta v sume\npredmetu pôžičky, ako aj emailová komunikácia medzi žalovanou a intervenientom zo dňa 21.05.2012\npod bodom 6 obsahom, ktorej je jej vyhlásenie, že budú z jej strany voči nemu splatené všetky\npozdĺžnosti s príslušenstvom.\n1.2. V odôvodnení svojho rozsudku súd reprodukoval výpovede intervenienta, svedkyne T. W.O.,\nžalovanej, svedka H. U., svedka X. F.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pokiaľ išlo o vierohodnosť\nurčitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, teda jeho význam z hľadiska dôkazu\npravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení hodnotil jednak izolovane a jednak v porovnaní\ns poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Pri svedeckej výpovedi súd\nhodnotil najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k\núčastníkom, k prejednávanej veci, aká je jeho rozumová a duševná úroveň a ďalej vzhľadom na\nokolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, ďalej na spôsob reprodukcie týchto\nskutočností, správaní pri výpovedi a pod. Uviedol, že je nesporné, že všetci vypočutí svedkovia mali\nbuď obchodnoprávny alebo pracovnoprávny vzťah k žalovanej, resp. intervenientovi, preto z uvedeného\n\nhľadiska súd prvej inštancie vychádzal z rovnakého stupňa vierohodnosti nimi tvrdených skutkových\nokolností.\n1.3. Súd prvej inštancie uviedol, že pravdivosť tvrdení svedkov H. U., ako aj X. F. bola v tomto prípade\ntak ako to konštatoval odvolací súd spochybnená predloženými listinnými dôkazmi. Obaja svedkovia\nzhodne vo svojich výpovediach na pojednávaní konanom dňa 11.03.2015 uviedli, že k odovzdaniu\npôžičky malo dôjsť dňa 10.09.2010 doobeda. Uvedené tvrdenie je však spochybnené dokladom o výbere\npeňažných prostriedkov z účtu intervenienta, následne odovzdaných v predmete pôžičky, ktorý bol\nrealizovaný dňa 10.09.2010, avšak o 12:46 hod., teda nemohlo dôjsť podľa tvrdenia uvedených svedkov\nk poskytnutiu pôžičky v sídle spoločnosti Human Prosperity Group s.r.o. v doobedňajších hodinách.\nUvedená skutočnosť bola preukázaná aj výpoveďou účtovníčky intervenienta, ktorá potvrdila, že bola\nosobne prítomná pri výbere uvedených finančných prostriedkov a spolu s intervenientom išla pred\nsídlo spoločnosti Human Prosperity Group s.r.o. s uvedenými finančnými prostriedkami a výdavkovým\npokladničným dokladom, ktorý osobne vypísala s uvedením generálií veriteľa, sumy, účelu vrátane\npríslušenstva s tým, že žalovaná mala už iba dopísať svoje generálie a pripojiť svoj vlastnoručný podpis.\n1.4. Pokiaľ svedok po 5 a pol roku od svojej predchádzajúcej výpovede upresňoval svoje vyjadrenie k\nčasu poskytnutia pôžičky s tým, že si už nepamätá, či k odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo v\ndoobedňajších alebo poobedňajších hodinách, ale že to bolo v čase pred jeho fyzickým obedom, potom\nsúd takéto vyjadrenie svedka považuje za účelové v snahe prispôsobiť svoju výpoveď prezentovanému\nprávnemu názoru odvolacieho súdu pri hodnotení jeho svedeckej výpovede.\n1.5. V súlade s prezentovaným názorom odvolacieho súdu bola potom spochybnená vierohodnosť nielen\nvýpovede X. F., ale aj H. U., ktorý síce potvrdil, že mal od intervenienta prijať pôžičku vo výške 98\n500 eur, čo potvrdil v čestnom prehlásení, na ktorom pravosť podpisu overil 18.12.2013, teda v čase,\nkedy prípadnému nároku veriteľa na jej vrátenie mohol čeliť námietkou premlčania. Vo svojej svedeckej\nvýpovedi ani raz neuviedol, ako sa chce alebo chcel vyporiadať s touto pôžičkou. V tejto súvislosti\npoukázal aj na konkurzný spis 2K 61/2014, kde H. U. dňa 31.10.2014 podal návrh na vyhlásenie\nkonkurzu na svoju osobu pre platobnú neschopnosť, pričom v zozname peňažných záväzkov neuvádza\nsvoj záväzok z tvrdenej pôžičky, ktorá mu mala byť poskytnutá zo strany intervenienta. V danom prípade\nneobstojí tvrdenie svedka, že uvedený záväzok nemohol uviesť, nakoľko nedisponoval dokladom o\nposkytnutí pôžičky, pokiaľ iný taký záväzok voči veriteľovi P. P. v zozname záväzkov v rámci konkurzného\nkonania uviedol napriek tomu, že v konkurznom spise sa nenachádza žiadna písomná zmluva, resp.\ndoklad o poskytnutí tejto pôžičky. Samotný veriteľ P. P. v čestnom prehlásení predloženom v uvedenom\nsúdnom konaní potvrdil, že medzi ním ako veriteľom a H. U. ako dlžníkom nebola uzatvorená písomná\nzmluva, ani vystavený akýkoľvek doklad o poskytnutí uvedenej pôžičky.\n1.6. Súd prvej inštancie tak potom z toho vyvodil, že vyššie uvedené skutočnosti tak vyvolávajú dôvodné\npochybnosti o pravdivosti tvrdenia svedka H. U., že peňažné prostriedky v predmete pôžičky na základe\npredloženého výdavkového pokladničného dokladu namiesto žalovanej boli odovzdané jemu osobne.\n1.7. Na základe vyššie uvedených skutočností, potom súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového\ntvrdenia žalobcu, že peňažné prostriedky v predmete poskytnutej pôžičky intervenient odovzdal\nžalovanej, ktorá ich prevzatie potvrdila aj na predloženom výdavkovom pokladničnom doklade. Žalovaná\npravosť svojho podpisu na uvedenom výdavkovom pokladničnom doklade nespochybnila a jej tvrdenie,\nže podpísala prázdny doklad, bolo vyvrátené výsluchom intervenienta a svedkyne W., ktorá vo svojej\nvýpovedi potvrdila, že na uvedenom výdavkovom pokladničnom doklade vypísala údaje veriteľa, sumy,\núčelu ich poskytnutia s tým, že žalovaná mala dopísať svoje údaje a pripojiť svoj podpis. Aj keď osobne\nprítomná pri odovzdaní pôžičky nebola, spolu s intervenientom po výbere peňažných prostriedkov z\njeho účtu videla, že tento vstúpil do sídla spoločnosti Human Prosperity Group s.r.o. s peňažnými\nprostriedkami a výdavkovým pokladničným dokladom, ktorý jej následne odovzdal podpísaný žalovanou.\n1.8. V tomto prípade mal súd prvej inštancie pochybnosti o pravdivosti tvrdení žalovanej, že podpísala\nprázdny výdavkový pokladničný doklad, keďže v rozhodnom období už niekoľko rokov pôsobila ako\npodnikateľka v realitnej oblasti; v roku 2007 bola vyhlásená za najúspešnejšiu začínajúcu podnikateľku\n(č. l. 162), teda si musela byť vedomá prípadných následkov takéhoto konania.\n1.9. Zároveň súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalovanej, že uvedený výdavkový pokladničný doklad\npodpisovala ako morálnu záruku, ktorú opätovne nevysvetlila ani vo výpovedi po rozhodnutí odvolacieho\nsúdu, v ktorej sa zamerala skôr na verbálne útoky spochybňujúce bezúhonnosť konateľa spoločnosti\nžalobcu a intervenienta.\n1.10. Na základe vyššie uvedených skutočností, tak súd prvej inštancie vyhovel žalobe titulom dlhu z\nposkytnutej pôžičky vo výške 100 000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11.12.2010 do\nzaplatenia. Podľa predloženého výdavkového pokladničného dokladu bola splatnosť pôžičky dohodnutá\nmaximálne na 3 mesiace, teda jej splatnosť nastala dňa 10.12.2010.\n\n1.11. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 1,5 % mesačne za obdobie\nod 10.09. do 10.12.2010. Z ust. § 658 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva možnosť dohodnúť\nsi pri peňažnej pôžičke úroky. Z predloženého výdavkového pokladničného dokladu vyplýva iba údaj o\nvýške úroku 1,5 %, avšak absentuje akékoľvek zmluvné dojednanie, či ide o úrok mesačný alebo ide o\núrok za obdobie 3 mesiacov s poukazom na dohodnutú dobu splatnosti pôžičky. Na základe uvedeného,\npreto súd žalobu v uvedenej časti pre neurčitosť zmluvného dojednania v zmysle ust. § 37 Občianskeho\nzákonníka zamietol.\n2. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský\nsúd v Prešove rozsudkom 13Co/39/2021 zo dňa 28. októbra 2021 tak, že zmenil rozsudok vo výroku I.\ntak, že žalobu zamietol. Výrokom II. priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho\nkonania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n2.1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal\nrozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §\n379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie je\ndôvodné. Konštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, no zo zistených\nskutočností prijal nesprávny právny záver. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z uvedeného\ndôvodu zmenil (§ 388 CSP). K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm.\nb) CSP] odvolací súd uviedol, že táto námietka nebola zo spisu zistená.\n2.2. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že\nvšetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených\ndôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.\n2.3. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenal, že právnym posúdením\nje činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na\nzistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval\nsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov\nvyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia\nnámietka bola naplnená.\n2.4. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu záveru, a to\nvo vzťahu k vyhodnoteniu pasívne legitimovaného subjektu v záväzkovo-právnom vzťahu zmluvy o\npôžičke. V danom prípade bolo spornou skutočnosťou to, či k odovzdaniu finančných prostriedkov, čo je\nneoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, došlo k rukám, respektíve v prospech žalovanej, ktorá to\npopiera, alebo k rukám tretej osoby, ktorá túto skutočnosť pred súdom aj vyhlásila. Súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti, a to na základe\npredloženého podpísaného pokladničného dokladu, ktorého správnosť prezentoval intervenient, ktorý\nposkytoval finančné prostriedky a ktorého závery podporila svedecká výpoveď jeho účtovníčky, ktorá\ntvrdila, že predmetný lístok vypisovala ona a následne jej tento vrátil intervenient s tým, že bol podpísaný\nžalovanou. Iné priame dôkazy zo strany žalobcu predložené neboli, ktoré by svedčili tomu, že došlo\nskutočne k odovzdaniu finančných prostriedkov. Na druhej strane súd prvej inštancie neuveril tvrdeniam\nsvedkov, ktorí tvrdili, že finančné prostriedky boli odovzdané k rukám pána U. za prítomnosti pána\nF.Č. vzhľadom na časový nesúlad ich výpovede s dokladom z banky, na základe ktorého preukazoval\nintervenient skutočnosť, že finančné prostriedky vybral zo svojho bankového účtu o 12:46 hod.. Súd\nprvej inštancie nevenoval pozornosť pri zásade hodnotenia dôkazov skutočnosti, že svedok U. následne\nvložil v rovnaký deň finančné prostriedky vo výške 88 250 eur na svoj účet (č. l. 121 spisu) a zo svojho\nbankového účtu ich previedol svojej obchodnej spoločnosti. Zároveň z mailovej komunikácie (č. l. 122,\n123) vyplýva, že už 18.01.2011 a 01.02.2011 intervenient mailom s názvom pôžička a textom ...poprosím,\nčo sa tým??? adresovanom pánu U. žiadal splatiť pôžičku vo výške 100 000 eur a úrokom 6 000 eur,\npričom na túto reagoval pán U. tak, že peniaze budú vyplatené, ale neskôr vzhľadom na finančné\nproblémy. Odvolací súd vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov mal za preukázané, že\ntieto listinné dôkazy vo vzťahu k svedeckým výpovediam pána U. a F. do tej miery narušujú unesenie\ndôkazného bremena žalobcom, že považoval za dôvodné napadnutý rozsudok vo výroku I. zmeniť a\nžalobu zamietnuť.\n2.5. Ďalej odvolací súd v bode 30. svojho odôvodnenia uviedol, že na rozdiel od súdu prvej inštancie\nnemožno vychádzať len z časových nezrovnalostí vo výpovedí svedkov U. a F., ktorí tvrdili, že finančné\nprostriedky od intervenienta prevzali v dopoludňajších hodinách. Je nepochybné, že tento vyberal\nfinančné prostriedky z banky o 12:46 hod., no vzhľadom na niekoľkoročný odstup od týchto udalostí\n\npo súdne konanie však závery týchto ich výpovedí nemožno prezentovať týmto spôsobom, hlavne vo\nvzťahu k ostatným listinným dôkazom, ktoré preukazujú, že v rovnaký deň svedok U. vložil finančné\nprostriedky na svoj osobný účet a následne ich previedol na účet svojej obchodnej spoločnosti. Rovnako\ntomuto záveru nasvedčuje aj to, že v mailovej komunikácií je vyzývaný intervenient, aby poskytol\nčasový priestor svedkovi U. na vrátenie finančných prostriedkov po tom, čo vykoná určité obchodné\naktivity. Je nepochybné, že žalovaná určitým spôsobom hrala aktívnu úlohu pri dohadovaní stretnutia\nmedzi intervenientom a svedkom U., no žiaden priamy dôkaz nepodporil tvrdenia žalobcu o reálnom\nodovzdaní finančných prostriedkov z jeho strany žalovanej. Samotné podpísanie pokladničného dokladu\nje nepriamym dôkazom a len na základe tohto dôkazu, bez toho, aby súd bral do úvahy ostatné\nskutočnosti, nemožno vyhovieť žalobe. Je pravdou, že pokiaľ by tu neboli iné dôkazy vo forme výpovedí\nsvedkov, mailovej komunikácie, nepochybne by podpísaný pokladničný doklad bol dôkazom, ktorý by\nmohol zabezpečiť unesenie dôkazného bremena pre žalobcu v spore o vrátenie dlhu z pôžičky, no v\ntomto individuálnom prípade po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov však nemožno dospieť k\nzáveru, že žalobca úspešne uniesol svoje dôkazné bremeno.\n2.6. Nepochybne, ako bolo uvádzané vo vyjadreniach v odvolacom konaní, možno vidieť časovú\ndiskrepanciu vo výpovediach svedkov v prospech žalovanej, no len samotná konštatácia, že ich tvrdenia\nnie sú pravdivé z dôvodu toho, že uvádzali čas doobeda a nie poobede, je však podľa názoru odvolacieho\nsúdu nedostatočné založiť nepravdivosť tvrdení svedkov na takomto časovom rozdiele. Je nutné\nvychádzať z toho, že k výberu finančných prostriedkov došlo o 12:46 hod., preto pokiaľ aj dôjde k\nnáslednému odovzdaniu finančných prostriedkov v čase do cca jednej hodiny, nemožno jednoznačne\nz tohto vyvodiť záver, že svedok klamal pokiaľ uviedol, že tak bolo v dopoludňajších hodinách, hlavne\ns prihliadnutím na časový odstup výpovede svedkom a len na základe týchto okolností neprihliadnuť\nna výpovede svedkov. Naopak výpoveď účtovníčky intervenienta je výpoveďou, ktorá je založená len\nna sprostredkovaných informáciách, ktoré svedok obdržal od intervenienta, čo je nutné brať do úvahy.\nNaopak svedkovia F. a U. prezentovali skutočnosti, ktoré vnímali bezprostredne a priamo. Odvolací súd\ns poukazom na zásadu neunesenia dôkazného bremena žalobcom preto zmenil napadnutý rozsudok\nvo výroku I. a žalobu zamietol.\n3. Voči obom výrokom vyššie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu podal právny zástupca žalobcu\ndovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodil v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP a ust. § 421 ods. 1, 2 CSP.\n3.1. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces uviedol, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vykazuje\nvady v takej miere a intenzite, že došlo k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu. Odvolací súd v odseku\n25. odôvodnenia svojho rozsudku uzatvoril, že Okresný súd Prešov nesprávne vec právne posúdil v\nprocese vyvodzovania právnych záverov zo zisteného skutkového stavu, zatiaľ čo súčasne dostatočne\na správne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správne skutkové závery. A práve tieto dve časti, závery\ntohto rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. časť v ktorej odvolací súd potvrdzuje, že prvoinštančný súd\ndostatočne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správne skutkové závery, pričom súčasne uvádza, že\nodvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP nebol zistený, v spojení s touto časťou rozhodnutia\nodvolacieho súdu, v ktorej uvádza, že prvoinštančný súd na základe zistených skutkových okolností\nvyvodil nesprávne právne závery a teda, že odvolací súd akceptoval dôvodnosť dovolacieho dôvodu\npodľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, predstavujú vadu, ktorá porušila právo dovolateľa ako strany sporu\nna náležité odôvodnenie rozhodnutia a tým aj ústavné právo na spravodlivý proces.\n3.2. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento založil zmenu rozhodnutia súdu prvej\ninštancie na nesprávnom odvolacom dôvode, resp. na takom odvolacom dôvode, existenciu ktorého\nnepreukazujú ani vykonané dôkazy, ani odvolacie námietky žalovanej. Založenie zmeny rozhodnutia\nlen a jedine na odvolacom dôvode podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP predstavuje svojvôľu súdu, v\ndôsledku ktorej je toto rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím nepreskúmateľným a arbitrárnym.\n3.3. Ak odvolací súd nevzhliada odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tak potvrdzuje výlučnú\nsprávnosť skutkových zistení prvostupňového súdu o tom, že pán Š. odovzdal/požičal peniaze žalovanej\na táto ich skutočne aj prevzala, pričom si ich požičala od p. Š. ako svojho veriteľa titulom pôžičky.\nOdvolací súd však tým, že vzhliada dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP,\nktorú odôvodňuje tým, že prvostupňový súd zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil\nnesprávne právne závery nesprávnym určením osoby pasívne vecne legitimovanej, tak založil vadu\nzmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Dovolateľ uviedol, že ak mal odvolací súd záujem zmeniť rozhodnutie\nprvostupňového súdu, tak tak mohol urobiť len a jedine na základe odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365\nods. 1 písm. f) CSP, ktorý však odvolacím súdom nebol zistený.\n\n3.4. Dovolateľ dal do pozornosti odvolacieho súdu aj predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho\nsúdu 12Co/29/2016 zo dňa 30.12.2016, v ktorom odvolací súd spochybnil vierohodnosť dôkazov, o\nktoré súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie, poukázal na vzájomné rozpory ako aj neuveriteľnosť\ntvrdení svedkov H.. U. a X.. F. a účelnosť vyhotovenia ich čestných vyhlásení. Dovolateľ uviedol, že\nnie je udržateľné a zákonné, aby zmenený senát toho istého súdu popieral a ignoroval právne závery\niného senátu vyslovené v skoršom rozhodnutí, keďže stále ide o súd druhého stupňa ako štátny orgán,\nktorý musí zachovávať istú kontinuitu pri svojej rozhodovacej činnosti bez ohľadu na zmeny senátu či\nobsadenie senátu.\n3.5. Pod prípustnosť tohto dovolacieho dôvodu možno zahrnúť aj argumentáciu dovolateľa v závere\ndovolania, kedy dovolateľ namietal, že sa nemohol v rámci odvolacieho konania vyjadriť k skutočnostiam\na dôkazom, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Tieto skutočnosti nebolo možné doplniť ani\nosobným vyjadrením pred odvolacím súdom, keďže ten konštatovaním o správnom zistení skutkového\nstavu obišiel povinnosť nariadiť v danej veci pojednávanie pred odvolacím súdom.\n3.6. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 421 CSP dovolateľ naformuloval právnu\notázku ako správne zistiť skutkový stav hodnotením dôkazov, ako správne aplikovať a interpretovať\nprávny predpis na zistený skutkový stav, resp. či je možné na správne zistený skutkový stav\naplikovať vyšším súdom rovnako tú istú právnu normu, avšak s opačným záverom a najmä\nvýznam zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre zmenu rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže\nnapadnuté rozhodnutie neobsahuje dôvody vysvetľujúce právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej\nbola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku.\n3.7. Záverom dovolateľ žiadal dovolací súd zmeniť rozsudok odvolacieho súdu tak, že potvrdí rozsudok\nOkresného súdu Prešov 29C/160/2013-414 zo dňa 26.04.2021 vo výroku I., ktorým bolo žalobe\nvyhovené a výrokom II. prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100\n%. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nUplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n4. K dovolaniu sa vyjadril právny zástupca žalovanej. Navrhol dovolaciemu súdu dovolanie v zmysle\nust. § 448 CSP zamietnuť. Zopakoval svoju argumentáciu prednesenú aj pred súdmi nižších stupňov,\nže žalovaná sa o zmluve o pôžičke nikdy nedohadovala. Rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za\nsprávne a riadne odôvodnené. Stotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý na rozdiel\nod súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu záveru vo vzťahu k vyhodnoteniu pasívne\nlegitimovaného subjektu v záväzkovo-právnom vzťahu zmluvy o pôžičke. Záverom si uplatnil nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania.\n5. Právny zástupca intervenienta sa k dovolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 7. júla 2022, v ktorom\nuviedol, že dovolanie žalobcu považuje za dôvodné, správne a zákonné. Poukázal na svoje osobne\npodané vyjadrenie k dovolaniu. V tomto podaní uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\npovažuje za prekvapivý, je vnútorne nekoherentný a rozporný. Súd tým, že prekvapivo a v rozpore so\nsvojím skorším rozhodnutím a tam uvedenými závermi - posúdenia hodnovernosti dôkazov a skutkového\nstavu, tak odňal žalobcovi aj intervenientovi možnosť konať pred súdom, keď nezákonne prekvapivo\nzaložil svoje rozhodnutie na tých dôkazoch, ktoré mal už skôr k dispozícii, a teda ešte pred vydaním\nsvojho zrušujúceho uznesenia č. k. 12Co/29/2016. Záverom žiadal dovolací súd zmeniť rozsudok\nodvolacieho súdu tak, že v jeho I. výroku, ktorým zmenil rozsudok, že žalobu zamietol, navrhol potvrdiť\nrozsudok Okresného súdu Prešov 29C/160/2013-414 zo dňa 26.04.2021 vo výroku I., ktorým bolo žalobe\nvyhovené a výrokom II. prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100\n%. Alternatívne navrhol zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nUplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (ustanovenie § 35\nCivilného sporového poriadku) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)\nstrana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) pri skúmaní, či sú dané\nprocesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že\ndovolanie je prípustné a je aj dôvodné.\n7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi\nviazaný (§ 440 CSP), nie je viazaný dovolacím návrhom (§ 441 CSP).\n9. V posudzovanom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) a § 421 CSP.\n10. Dovolateľ namietal, že závery napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, v časti v ktorej odvolací\nsúd potvrdzuje, že prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správne skutkové\nzávery, pričom súčasne uvádza, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP nebol zistený, v\nspojení s touto časťou rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej uvádza, že prvoinštančný súd na základe\nzistených skutkových okolností vyvodil nesprávne právne závery a teda, že odvolací súd akceptoval\ndôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, predstavujú vadu, ktorá porušila\nprávo dovolateľa ako strany sporu na náležité odôvodnenie rozhodnutia a tým aj ústavné právo na\nspravodlivý proces. Dovolateľ odvolaciemu súdu vytkol, že sa nemohol v rámci odvolacieho konania\nvyjadriť k skutočnostiam a dôkazom, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Tieto skutočnosti\nnebolo možné doplniť ani osobným vyjadrením pred odvolacím súdom, keďže ten konštatovaním o\nsprávnom zistení skutkového stavu obišiel povinnosť nariadiť v danej veci pojednávanie pred odvolacím\nsúdom.\n11. V súlade s ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Ak nie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože\nodvolanie je úplne alebo sčasti dôvodné a zároveň tu nie sú dané dôvody pre zrušenie rozhodnutia,\nje povinnosť odvolacieho súdu preskúmať skutkovú i právnu stránku veci a meritórne rozhodnúť.\nPokiaľ odvolací súd zistí, že odvolanie je opodstatnené z dôvodov nedostatočného, neúplného alebo\nnesprávneho zistenia skutkového stavu veci, či nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania a\nzároveň nezistí existenciu dôvodu na zrušenie rozsudku, prípadne už rozsudok zrušiť nemôže (§ 390\nCSP - čo je aj prejednávaný prípad), je jeho povinnosťou zadovážiť si rovnocenný skutkový základ pre\nsvoje rozhodnutie. To pre odvolací súd znamená zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle ust.\n§ 384 CSP.\n12. V prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že peňažné prostriedky v predmete\nposkytnutej pôžičky intervenient odovzdal žalovanej, ktorá ich prevzatie potvrdila aj na predloženom\nvýdavkovom pokladničnom doklade, teda dospel k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej a žalobe\nvyhovel. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu záveru, a to\nvo vzťahu k vyhodnoteniu pasívne legitimovaného subjektu v záväzkovo-právnom vzťahu zmluvy o\npôžičke. Odvolací súd s poukazom na zásadu neunesenia dôkazného bremena žalobcom preto zmenil\nnapadnutý rozsudok vo výroku I. a žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd\nsíce konštatoval správne zistený skutkový stav, avšak súdom prvej inštancie vykonané dôkazy hodnotil\ndiametrálne odlišne, v dôsledku čoho dospel k odlišným tak skutkovým, ako aj právnym záverom, čo sa\nprejavilo v napadnutom rozsudku zmenou zamietnutia žaloby. Odvolací súd nezopakoval dokazovanie v\nzmysle ust. § 384 CSP pričom dospel k odlišnému skutkovému záveru, než súd prvej inštancie. Odvolací\nsúd, pokiaľ sa chcel od súdom prvej inštancie prijatého skutkového záveru o unesení dôkazného\nbremena žalobcom (spornej otázke pasívne legitimovaného subjektu) odchýliť, mal opätovne vykonať\ndokazovanie. Ak tak odvolací súd neurobil a vyvodil odlišný skutkový záver bez toho, aby dokazovanie\nv potrebnom rozsahu sám zopakoval, porušil ustanovenie § 384 ods. 1 CSP Je neprípustné, aby\nodvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k zamietnutiu žaloby (ktorej bolo predtým\nvyhovené), dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie (uznesenie\nNS SR sp. zn. 3Cdo/179/2018 zo dňa 30.10.2019).\n13. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch\njasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať\nnajdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie\ntýchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý\nproces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n\n14. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nslobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný,\nt. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne\nmusí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v\nrozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.\nÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n15. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n16. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n17. V súlade s ust. § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Viazanosť odvolacieho súdu\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, sa vzťahuje na skutkové zistenia, ktoré sú\nuvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd ich môže meniť alebo doplniť,\nprípadne inak modifikovať iba po opakovaní alebo doplnení dokazovania. Je neprípustné, aby odvolací\nsúd bez zopakovania dôkazov tieto inak hodnotil.\n18. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu\nznakov vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcej v rozpornosti prijatých záverov\nodvolacieho súdu, ktorý na jednej strane konštatoval riadne zistenie skutkového stavu, na druhej strane\nvšak poukázal na nesprávne právne posúdenie veci v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej,\nku ktorej dospel na základe úplne odlišného vyhodnotenia vykonaných dôkazov, ktoré nerealizoval na\npojednávaní, keďže z obsahu spisu vyplýva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu je tak nepreskúmateľné, vnútorne rozporné a vzhľadom na obsah spisu aj nelogické,\nak dovolací súd vezme do úvahy predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu 12Co/29/2016\nz 30. novembra 2016.\n\n19. So zreteľom na dôvodne namietanú vadu zmätočnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd v\nsúlade s jeho rozhodovacou praxou neposudzoval opodstatnenosť ďalších dovolacích námietok, ktoré\ndovolateľ odôvodnil ust. § 421 CSP.\n20. Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP je okolnosťou, pre ktorú\nmusí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom\ntak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n21. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Co/39/2021", "guid": "e5be95d5-df6e-4bd6-b403-0bb8bcc7a99e:4eb30b2c-881a-4b3d-a7bc-26dffae16a3b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}