{"guid": "e62e4f68-6b43-4a03-a3d1-5f87784ed0c2:d7434a9e-96aa-49da-aa5b-a9b89dc5db30", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2", "spisova_znacka": "7Cdo/115/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/115/2023 z 13. 12. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2023, sp. zn. 7Cdo/115/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2", "identifikacne_cislo": "7813212431", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2023-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-10", "nazov": "§ 53 ods. 10 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151m.odsek-4", "nazov": "§ 151m ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151m.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151m"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/527-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151m", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-7", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/527#paragraf-21", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/2001/258#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7434a9e-96aa-49da-aa5b-a9b89dc5db30", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/115/2023\n7813212431\n13. 12. 2023\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2023:7813212431.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Ing. Q. W., T., J. A. K. X a 2/ K. W., K. W.,\nA. XXX, zastúpených JUDr. Hedvidou Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Račianska 66,\nproti žalovaným 1/ AKROPOLIS invest, s.r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 13, IČO: 36 775 525, 2/\n1. konsolidačná, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Radlinského 2, IČO: 43 987 397, zastúpení AKMB,\ns.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 9, IČO: 52 360 458, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr.\nMiroslav Belica, 3/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, IČO: 36 854 140,\n(právny nástupca OTP Banka Slovensko, a.s., spoločnosti zaniknutej 30. septembra 2021, so sídlom\nv Bratislave, Štúrova 5, IČO: 31 318 916) a 4/ Ing. Z. G., T., P. F. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, IČO: 52 253\n791, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Vladimír Filičko, PhD., o určenie neplatnosti dražby a\niné, vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 8C/510/2013, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. augusta 2020 sp. zn. 3Co/140/2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. augusta 2020 sp. zn. 3Co/140/2019 zrušuje a vec v mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 9. apríla 2019 č. k. 8C/510/2013-375\nurčil, že dobrovoľná dražba z 15. októbra 2013 vykonaná v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Q. H.,\nktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice NZ:XXXXX/XXXX NCR1s: XXXXX/XXXX, predmetom\nktorej boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, a to parcely registra „C\" : p.č. XXX/XX zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 419 m2, p.č. XXX/XX - záhrada o výmere 360 m2, rodinný dom č.s.\nXXX na p.č. XXX/XX, podiely pod B1 v 1/6 - ine, pod B2 v 1/6 - ine, pod B3 v 4/6 - inách, spolu v\ncelosti k.ú. K. W., obec K. W., okres T., vedené na Správe katastra T., je neplatná. Zároveň určil, že\nvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalobcovia, a to pod B1 v 1/6- ine spoločne, pod B2 v 1/6\n- ine žalobkyňa 2/ a pod B3 v 4/6 - inách žalobkyňa 2/. Žalobcom priznal náhradu trov konania proti\nžalovaným v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie\nsamostatným uznesením.\n1.1. Súd prvej inštancie rozhodoval opätovne po tom, čo bol jeho skorší rozsudok z 28. júna 2016\nč. k. 8C/510/2013 - 296 zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach z 23. októbra 2017 sp. zn.\n3Co/374/2016, na základe ktorého doplnil dokazovanie na posúdenie predmetného sporu potrebou\nzvýšenej ochrany súdom pri dobrovoľných dražbách nehnuteľností určených na bývanie, vzhľadom\nna ustálenú rozhodovaciu prax súdov, a to na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nPL.ÚS 23/2014 z 24. septembra 2014, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 a\n21Co/113/2016. Dospel k záveru, že predmetnou dražbou boli dotknuté tri ústavné práva žalobcov\n(najmä žalobkyne 2/) a to právo na bývanie, na prácu a na slobodné podnikanie a v neposlednom rade\nprávo vlastniť majetok.\n1.2. Konštatoval, že žalobcom skutočne v čase postúpenia pohľadávky a v čase konania dražby nebolo a\nnemohlo byť celkom zrejmé z čoho pozostáva „vymáhaná\" suma a to zvlášť čo sa týka úrokov, poplatkov\n\na ďalších poplatkov. Poukázal na to, že túto skutočnosť žalovaní 1/, 2/ spresňovali počas konania na\nvýzvu súdu, čo však podľa neho nespôsobuje dôvod neplatnosti dražby. Mal za to, že v danom prípade\nnapriek postúpeniu pohľadávky sa nezmenil charakter úveru, t. j. išlo naďalej o hypotekárny úver, ktorý\nnemá charakter spotrebiteľského úveru. Neoznámenie presných informácií týkajúcich sa vymáhaného\nzostatku úveru voči žalobcom však podľa neho nesvedčí o konaní v súlade s dobrými mravmi. Podstatné\npre súd prvej inštancie pre vyhovenie žaloby bola skutočnosť, že došlo k narušeniu ústavných práv\nžalobcov (najmä žalobkyne 2/).\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd\") na odvolanie žalovaných 1/ - 4/ rozsudkom z 12.\naugusta 2020 sp. zn. 3Co/140/2019 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol.\nŽalovaným 1/ až 4/ priznal plný nárok na náhradu trov konania.\n2.1. Z výziev na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti z 12. februára 2012 adresovaných obom\nžalobcom je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že tieto zásielky boli doručované na adresu ich trvalého\npobytu, ako aj oznámenie o postúpení pohľadávok s vyhlásením úveru za predčasne splatný a oznámení\no začatí výkonu záložného práva v spojení s neúspešným doručovaním. Od 14. februára 2012\nžalobcovia vôbec neuhradili akúkoľvek mesačnú splátku úveru (viď výzvu na zaplatenie záväzku po\nlehote splatnosti z 12. septembra 2012), z ktorej vyplýva, že žalobcovia boli v omeškaní viac ako 90\ndní. Keďže až do dňa uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky 15. februára 2013 neuhradili ani\nlen časť omeškaného záväzku, je podľa odvolacieho súdu konštatovanie súdu prvej inštancie vecne\nsprávne, čo sa týka dodržania postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z .z. o bankách, ktorého\nsplnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi na inú banku,\nalebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má\nza následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. novembra 2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018) len v prípade, ak\nbanka nevyzve svojho klienta, aby dlh zaplatil a napriek písomnej výzve nie je klient v oneskorení viac\nako 90 kalendárnych dní čo i len s časťou dlhu, čo ale v tomto prípade nebolo naplnené. Odvolací súd\nkonštatoval, že v prípade neoznámenia alebo nepreukázania postúpenia pohľadávky aj voči dlžníkovi,\nmôže dlžník platby naďalej realizovať pôvodnému veriteľovi a tento nemôže plnenie odmietnuť. Nemá\nto ale podľa neho za následok neplatnosť dražby, prípadne neplatnosť postúpenia pohľadávky.\n2.2. K námietke žalobcov o neprijateľnosti zmluvných dojednaní týkajúcich sa zmluvy o hypotekárnom\núvere, ako aj zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť uviedol, že súd prvej inštancie\nnemohol konštatovať ich neplatnosť v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže ide o dojednania\nv súlade so zákonom. Odvolací súd uvádza, že v konaní o neplatnosť dražby je potrebné vec právne\nposúdiť so zreteľom na preskúmanie zákonných podmienok v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002\nZ. z. o dobrovoľných dražbách, čo súd prvej inštancie dôsledne neučinil, nakoľko aj keď konštatoval\nnenaplnenie podmienok pre vyslovenie neplatnosti dražby, dospel k nesprávnemu záveru, že nakoľko\npredmetná nehnuteľnosť slúži aj na bývanie s poukazom na ochranu obydlia a práva na bývanie, na\nprácu a na slobodné podnikanie, ako aj práva vlastniť majetok, a to predovšetkým u žalobkyne 2/,\nžalobe žalobcov vyhovel. Uvedený záver súdu prvej inštancie nie je podľa odvolacieho súdu správny,\nkeďže nemohlo dôjsť u žalobcov v danom prípade so zreteľom na vyhodnotenie skutkového stavu,\nako aj právne posúdenie veci, k zmareniu práva na ochranu obydlia žalobcov, nakoľko z výsledkov\nvykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby ako\njediná žalobcom neslúžila na bývanie, čím k zásahu do ústavného práva žalobcov na ochranu obydlia\n(najmä žalobkyne 2/) nedošlo a to aj so zreteľom na rodinné väzby v danej obci. Z výsledkov vykonaného\ndokazovania podľa neho jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia boli v čase postúpenia pohľadávky a\nkonania dražby prihlásení aj na trvalý pobyt v T., ul. K. 6, spolu s deťmi, pričom žalobkyňa vo svojej\nvýpovedi uviedla, že si tam chodila pre veci, ako aj preberať zásielky asi dvakrát do mesiaca, čím sa\naj reálne rodina žalobkyne na adrese trvalého pobytu zdržiavala, aj keď žalobkyňa mala prechodný\npobyt na inej adrese. Preto mali žalobcovia aj podľa odvolacieho súdu reálnu možnosť sa so zásielkami\ndoručovanými zo strany žalovaných 1/ až 3/ oboznámiť, a to aj s doručovaným znaleckým posudkom,\nberúc do úvahy aj viacnásobnú telefonickú, ako aj emailovú komunikáciu medzi žalobcami a žalovanými\n(viď v tomto smere vyjadrenie žalovaných na čl. 443 až 510 s pripojenými doručenkami, ako aj znaleckým\nposudkom), z ktorých po doplnení dokazovania vyplýva správny záver súdu prvej inštancie o dodržaní\npostupu v zmysle primeraného použitia § 45 až 50 OSP v tom čase účinného s odkazom na § 10 ods.\n1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách\").\n2.3. Dôvodom neplatnosti dražby podľa odvolacieho súdu nemôže byť ani cena nehnuteľnosti určená\nznaleckým posudkom, v prípade jej podhodnotenia, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie, nakoľko\nak by cena určená znaleckým posudkom bola rozporná, uvedená skutočnosť nespôsobuje porušenie\n\nustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe, ale to má za následok vznik nároku na náhradu škody od\nznalca, za predpokladu, že sú splnené ostatné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu,\nktorá je krytá poistením znalca.\n2.4. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie so zreteľom na určenie výšky dlhu žalobcov správne\ndospel k záveru, kedy úver prestal byť zo strany žalobcov splácaný, čím vyhlásenie predčasnej splatnosti\núveru zo strany žalovanej 3/ bolo dôvodné, pri správnom posúdení platnosti postúpenia pohľadávky v\nzmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách s tým, že zmluva o hypotekárnom úvere nemá spotrebiteľský\ncharakter, s odkazom na § 1 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,\núčinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a nakoľko predmetná nehnuteľnosť ako jediná neslúžila na\nbývanie žalobcov, nedošlo v danom prípade z tohto dôvodu k zásahu do ústavných práv žalobcov (najmä\nžalobkyne 2/) a to práva na bývanie, prácu, slobodné podnikanie a v neposlednom rade práva vlastniť\nmajetok, nakoľko v spore nemožno konštatovať porušenie § 21 ods. 2 zákona dobrovoľných dražbách.\n3. Žalobcovia 1/ a 2/ podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali\nz ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Rozsudok odvolacieho súdu je\npodľa nich prekvapivý.\n3.1. Namietali, že odvolací súd v predmetnom konaní už raz zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie\n(ktorý žalobu zamietol), následne súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu\nžalobe žalobcov vyhovel a odvolací súd následne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu\nzamietol. Za porušenie práva na spravodlivý proces považovali aj to, že nebolo umožnené žalobkyni\n2/ predniesť záverečnú reč a zhrnutie všetkých dôkazov. Súdy sa podľa nich nevysporiadali s ich\nnámietkou posúdenia platnosti prevodu pohľadávky na nebankový subjekt žalovaného 1/ a s námietkou\ntýkajúcou sa neprimerane vysokých úrokov dohodnutých v dohode o splátkach (s ohľadom na dobré\nmravy, ale aj skutočnosť, že podľa ich názoru má dohoda o splátkach dokázateľne spotrebiteľský\ncharakter), a že sa úročila už úročená suma. Úver pritom bol čerpaný iba z dôvodu refinancovania\nstavebného úveru, preto nesúhlasia s názorom nižších súdov, že takýto typ hypotekárneho úveru\nnemá spotrebiteľský charakter, keďže finančné prostriedky od OTP banky neboli použité na kúpu\nnehnuteľnosti ani na jej rekonštrukciu. Zdôraznili tiež, že ak k vyvolaniu splatnosti pohľadávky a\nspusteniu mechanizmu výkonu záložného práva prispela zmluvná podmienka, ktorá je neprijateľná\n(napr. nekalo dojednaný default, splátka obsahujúca časť plnenia z neprijateľnej podmienky a pod.),\npotom je dôležité zodpovedať otázku, či sa dražbou neporuší právo dlžníka na ochranu pred takými\nneprijateľnými podmienkami. Podľa sťažovateľov nerozhoduje výška plnenia z neprijateľnej podmienky,\npretože dražba na plnenie z neprijateľnej podmienky je absolútne neprijateľná bez ohľadu na výšku\nplnenia. Len samotná skutočnosť, že súd dospeje k záveru o neprimeranosti výkonu záložného práva\naž po jeho začatí, podľa sťažovateľov nemá mať principiálne za následok výsledok iný ako ten, že sa v\nneprimeranom výkone nesmie pokračovať, prípadne, že je produkt takéhoto procesu (dražba) neplatný.\nPoukazujú pritom na uznesenie č. k. PL. ÚS 23/2014, nález č. k. II. ÚS 237/2011 a uznesenie č. k. II.\nÚS 261/2013.\n3.2. Žalobcovia nesúhlasili ani so záverom odvolacieho súdu, že konanie žalovanej 2/, konajúcej v mene\nzáložcu, pri predaji zálohu zodpovedalo konaniu s náležitou starostlivosťou v zmysle § 151m ods. 8\nObčianskeho zákonníka. Poukázali pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Cdo/89/2017.\n3.3. Žalobcovia namietali i vypracovaný znalecký posudok, ktorý stanovil cenu dražených nehnuteľností\no viac ako 50% nižšiu v porovnaní s cenami obdobných nehnuteľností v mieste a čase konania\ndražby tak, aby bol zohľadnený prirodzený záujem pôvodných vlastníkov nehnuteľností na vydražení\nnehnuteľností za čo najvyššiu možnú cenu. Taktiež nemožnosť pôvodných vlastníkov žalobcov, v\nzákonom stanovenej lehote pred dražbou, podať námietky voči znaleckému posudku, je podľa nich\nprotizákonná. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhol odpovedi na túto argumentáciu.\n3.4. Dovolatelia nesúhlasili i s tým názorom odvolacieho súdu, že neboli porušené ustanovenia zákona o\ndražbách. Poukázali na neprimerane vysoké úroky dohodnuté v dohode o splátkach, ktoré sa všeobecne\npovažujú za odporujúce dobrými mravmi. Mali za to, že neprimerané úroky boli v rozpore so zákonnými\nustanoveniami aj z toho dôvodu, že dlh mal „prostriedok\" na jeho vymoženie, a to práve zriadeným\nzáložným právom na predmetnú nehnuteľnosť. Poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n35Odo/101/2012, že právo veriteľa požadovať od dlžníka úrok z omeškania z nesplatených zmluvných\núrokov bez ďalšieho sa nepriznáva. Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ\nnemá preto, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník túto možnosť nepriznávajú. Ani súd prvej\ninštancie ani odvolací súd sa touto námietkou nezaoberali.\n\n3.5. Namietali ďalej porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, pričom poukázali na rozhodnutie ÚS\nČR III. ÚS 384/08 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2MCdo/20/201, kde najvyšší súd\nzaujal k uplatneniu zásady „nemo plus iuris\" jednoznačné stanovisko. Zo zákona č. 527/2002 Z. z. podľa\nnich nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho\npráva aj od nevlastníka, avšak ani s týmto tvrdením sa odvolací súd podľa nich nevysporiadal.\nPoukazovali aj na rozhodnutie ÚS SR III. ÚS 448/2010 a majú za to, že niet dôvodu, prečo by sa\nzásada „nemo plus iuris\" nemala vzťahovať aj na ďalší inštitút zmluvnej povahy, a to dobrovoľnú dražbu.\nAni neplatná dobrovoľná dražba, podľa ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z. z.\nnebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom,\nak navrhovateľ dražby nebol sám vlastníkom predmetu dražby.\n3.6. Žalobcovia tiež mali za to, že výkonom dobrovoľnej dražby došlo k zásadnému porušeniu práva\nna rešpektovanie obydlia. Uvádzali, že pre porušenie tohto práva nie je dôležité, či v predmetnej\nnehnuteľnosti majú žalobcovia prihlásený trvalý pobyt alebo nie. K tejto námietke uviedli rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/279/2012. Záver odvolacieho súdu o riadnom doručení im zásielok je\npodľa žalobcov 1/ a 2/ predčasný a nemôže byť považovaný za správny. Odvolací súd nemal považovať\npredložené doručenky za podklad pre záver ich o riadnom doručení, pričom poukázali na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/233/2010. Nie je podľa nich jasné, na základe čoho odvolací súd dospel\nk presvedčeniu, že žalobcovia 1/ a 2/ mali možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom.\n3.7. Na základe uvedeného dovolatelia navrhovali zmeniť rozsudok odvolacieho súdu a žalobe\nvyhovieť, resp. zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň žiadali o odklad právoplatnosti rozsudku\nodvolacieho súdu.\n4. Žalovaní 1/ a 2/ a rovnako aj žalovaná 4/ vo svojich vyjadreniach k dovolaniu navrhli dovolanie\nodmietnuť, resp. zamietnuť. Žalovaná 3/ vo vyjadrení sa plne stotožnila s vyjadrením žalovaných 1/ a\n2/ k dovolaniu.\n5. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 7Cdo/44/2021 z 30. novembra 2021 dovolanie žalobcov ako\nneprípustné odmietol. Podľa najvyššieho súdu vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f)\nCSP zo strany odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by sa žalobcom\nznemožnilo uplatňovať im patriace práva. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP\nnajvyšší súd uviedol, že (a) žalobcovia nevymedzili, resp. nesprávne vymedzili rozhodnutia dovolacieho\nsúdu, od ktorých sa mal odkloniť odvolací súd, a preto dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny\nprieskum; (b) v prevažnej časti dovolania podľa najvyššieho súdu namietali žalobcovia správnosť\nskutkových zistení súdov ako výsledok hodnotenia dôkazov, (c) v časti dovolania podaného podľa § 421\nods. 1 písm. c) CSP neuviedli právnu otázku, ktorá by bola v rozhodovacej praxi riešená rozdielne, a\nneuviedli rozhodnutia, v ktorých vidia rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.\n6. Predmetné uznesenie najvyššieho súdu žalobcovia 1/ a 2/ napadli ústavnou sťažnosťou, ktorej\nústavný súd vyhovel nálezom č. k. IV. ÚS 493/2022-74 z 27. júna 2023, ktorým zrušil uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/44/2021 z 30. novembra 2021 a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n7. Ústavný súd v zrušujúcom uznesení (bod 6.) konštatoval, že úlohou najvyššieho súdu, pokiaľ ide o\ndovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, a teda porušenie práva sťažovateľov na spravodlivý súdny\nproces odvolacím súdom, bolo v prvom rade zistiť, či tieto námietky boli z hľadiska rozhodovacieho\nprocesu podstatné, a svoje závery náležite odôvodniť. Sťažovatelia tvrdia, že krajský súd v skutkovej\nrovine svoje závery artikuloval na základe účelu úveru, ktorý nebol správny, a to so zásadným dopadom\nna výsledok sporu. Pre zmenu v právnej rovine mal potom vysvetliť, z akých dôvodov neaplikoval\nspotrebiteľské právo určené na iné úvery a pôžičky pre spotrebiteľov, než sú spotrebiteľské úvery, a to\nvo svetle na to dopadajúcej právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvy a ktorej pôsobnosť dopadá\nna typovú agendu [§ 23a, § 53 OZ]. Otázka, či sú sťažovatelia v posudzovanej veci spotrebiteľmi, a\npreto im je nevyhnutné priznať tomuto postaveniu zodpovedajúcu právnu ochranu, bola otázkou nielen\npodstatnou, ale zásadnou, a to natoľko, že bez jej zodpovedania nebolo možné správne zodpovedať\nostatné právne otázky. Ako totiž vyplýva z judikatúry nielen Súdneho dvora, ale aj Európskeho súdu pre\nľudské práva (ďalej len „ESĽP\"), práve v prípadoch, keď hrozí strata obydlia, je ochrana spotrebiteľa\nešte podstatnejšia. Sťažovatelia požadovali, aby najvyšší súd posúdil, či krajský súd zodpovedal (a ak,\ntak či dostatočne a ústavne súladným spôsobom) tieto otázky: - či sťažovatelia boli súdmi považovaní\nza spotrebiteľov; - či súdy pri posudzovaní aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. vzali do úvahy účel\n\nposkytovaného úveru; - ak na sťažovateľov nedopadali predpisy o spotrebiteľských úveroch (najmä\nzákon č. 258/2001 Z. z.), avšak sú spotrebiteľmi, či zo strany súdov boli posúdené neprijateľné\nzmluvné podmienky, a to aj s dopadom na proces dobrovoľnej dražby, ktorým boli zbavení vlastníctva\nnehnuteľnosti, o ktorej tvrdia, že je ich obydlím; - ak neboli považovaní za spotrebiteľov, potom z\nakých dôvodov boli vylúčení spod ochrany ostatných noriem spotrebiteľského práva (vrátane najmä\nsmernice 93/1/EHS, Občianskeho zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb.). S ohľadom na uvedené\nústavný súd konštatuje, že sťažovateľmi predostretá otázka týkajúca sa ich ochrany ako spotrebiteľov\na ich námietka, že na túto argumentáciu odvolací súd nereagoval, bola a je takou otázkou, ktorá si\nvyžadovala špecifickú odpoveď zo strany najvyššieho súdu, a ten preto porušil práva sťažovateľov podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď na jej zodpovedanie rezignoval. Napadnuté\nuznesenie totiž túto argumentáciu sťažovateľov nijakým spôsobom nereflektovalo. Pretože vo vzťahu\nk sťažovateľmi namietanému neposkytnutiu ochrany spotrebiteľa ústavný súd konštatoval absenciu\nakéhokoľvek odôvodnenia zo strany najvyššieho súdu, je zrejmé, že z jeho strany nemohlo dôjsť k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu. Posúdenie, či a ako posúdil tieto námietky sťažovateľov krajský\nsúd, bude úlohou najvyššieho súdu po vrátení veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie (pozri bod 3.) podala včas strana\nsporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie (pozri bod 2.) vydané (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), viazaný právnym\nnázorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (§ 134 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.)\ndospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ je podané dôvodne.\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n11. Žalobcovia prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa\nktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým\nsa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Dovolací súd skôr ako pristúpi k posúdeniu, či je opodstatnená argumentácia dovolateľov\no nesprávnom procesnom postupe predovšetkým súdu odvolacieho, ktorým im znemožnil, aby\nuskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces považuje za podstatné zdôrazniť, že viazanosť právnym názorom vysloveným v rozhodnutí\nústavného súdu, § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky upravuje,\nčo sa v teórii označuje ako vertikálny precedens s kasačnou záväznosťou, kde „vyšší\" orgán prikazuje\n„nižšiemu\", ako má vo veci ďalej postupovať a rozhodnúť. Orgán verejnej moci je po náleze ústavného\nsúdu povinný ho vykonať a riadiť sa ním pri prerokovávaní a rozhodovaní vo veci. Vec musí rozhodnúť\na posúdiť tak, ako mu ústavný súd prikázal (k tomu viď aj ĽALÍK, M., ĽALÍK, T. Zákon o ústavnom súde.\nKomentár. Bratislava: WOLTERS KLUVER SR, 2019, s. 404).\n13. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\n\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n14. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu\npre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody,\nna ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými\nstranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie\ntýchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v.\nŠpanielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra ESĽP síce nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná odpoveď, trvá však na tom, že ak ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď súdu práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. februára 1998).\n15. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd\") riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") vyžaduje, aby sa súd jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,\nktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou\nvšeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie\nzaložil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení\nv žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie\npovažovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení\nkoherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný\nzáver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).\n16. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry\nESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie\nspravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý\nproces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť, je totiž odrazom\npráva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa\nzaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany\nsporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej,\nsa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)\nodníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia\nprípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\n17. Žalobcovia v podanom dovolaní (tiež) vytýkali odvolaciemu súdu nedostatok dôvodov, predovšetkým\nnezodpovedanie otázky, či boli súdmi považovaní za spotrebiteľov, či súdy pri posudzovaní aplikácie\nzákona č. 258/2001 Z. z. vzali do úvahy účel poskytovaného úveru, ak na nich nedopadali predpisy o\nspotrebiteľských úveroch (najmä zákon č. 258/2001 Z. z.), avšak sú spotrebiteľmi, či zo strany súdov\nboli posúdené neprijateľné zmluvné podmienky, a to aj s dopadom na proces dobrovoľnej dražby, ktorým\nboli zbavení vlastníctva nehnuteľnosti, o ktorej tvrdia, že je ich obydlím a ak neboli považovaní za\nspotrebiteľov, potom z akých dôvodov boli vylúčení spod ochrany ostatných noriem spotrebiteľského\npráva (vrátane najmä smernice 93/1/EHS, Občianskeho zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb.).\n18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\n\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n19. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\nprocesnej strane odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s\nohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi\nzávažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n20. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n21. V súlade s § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať\nvýklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na\nzistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia\nrozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.\nAk rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení s §\n393 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť\nuskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces\n(čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože mu\nupiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných\nprostriedkov.\n22. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj vychádzajúc zo záverov ústavného súdu vyjadrených v\nzrušujúcom uznesení (bod 6.), dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou\nv konania podľa § 420 písm. f) CSP.\n23. Najvyšší súd ako prvé zdôrazňuje, že žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva predajom\nzálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. (o dobrovoľných dražbách); výkonom záložného práva\nsleduje legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.\nÚstavný súd SR v uznesení z 24. septembra 2014, sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval\nsúlad § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou\ndobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe\nurčitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom\nObčiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so\nsebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby,\nktorý pritom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho\núkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom\nregulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým\nzáložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný\nveriteľ (vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR) je oprávnený navrhnúť výkon záložného\npráva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú\npohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba\no neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje.\n\nV prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy (v prejednávanej veci sa platnosť záložnej\nzmluvy nespochybňuje) alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o\ndobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle § 21 ods. 2 podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá\nna svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby. V danej veci záložný veriteľ (žalovaná 1/)\npostupuje v súlade s Občianskym zákonníkom, ktorý v § 53 ods. 10 pripúšťa výkon záložného práva\npredajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona aj v prípade, ak záložné právo zabezpečuje\nzáväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Záložné právo\nna zabezpečenie pohľadávky žalovanej vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť žalobcu ako záložcu\nstrpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka.\n24. Záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby musí v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v zmluve o\nvykonaní dražby uviesť dôvod konania dražby, a okrem vyhlásenia, že predmet dražby je možné dražiť,\nmusí vyhlásiť aj špecifikáciu pohľadávky, ktorá je dôvodom výkonu dobrovoľnej dražby, a to v rozsahu:\npravosť, výška a splatnosť (§ 16 ods. 3). Ak teda dražbu navrhuje záložný veriteľ, je povinný vyhlásiť, že\njeho nesplnená pohľadávka, na základe ktorej si uplatňuje výkon záložného práva formou dobrovoľnej\ndražby, je pravá, splatná a v uvedenej výške.\n25. Odvolací súd v rozsudku z 12. augusta 2020 sp. zn. 3Co/140/2019 zmenil prvoinštančný rozsudok,\nktorým tento určil, že dobrovoľná dražba z 15. októbra 2013 vykonaná v priestoroch notárskeho úradu\nJUDr. Q. H., ktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice NZ:XXXXX/XXXX NCR1s: XXXXX/\nXXXX, predmetom ktorej boli vo výroku špecifikované nehnuteľnosti, je neplatná a zároveň určil, že\nvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú v určených spoluvlastníckych podieloch žalobcovia tak, že\nžalobu žalobcov o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia vlastníckeho práva k vydraženým\nnehnuteľnostiam zamietol ako nedôvodnú. Odvolací súd zdôraznil, že v konaní o neplatnosť dražby je\npotrebné vec právne posúdiť so zreteľom na preskúmanie zákonných podmienok v zmysle § 21 ods. 2\nzákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, čo súd prvej inštancie dôsledne neučinil, nakoľko\naj keď konštatoval nenaplnenie podmienok pre vyslovenie neplatnosti dražby, dospel k nesprávnemu\nzáveru, že nakoľko predmetná nehnuteľnosť slúži aj na bývanie s poukazom na ochranu obydlia a\npráva na bývanie, na prácu a na slobodné podnikanie, ako aj práva vlastniť majetok, predovšetkým u\nžalobkyne v 2/ rade, žalobe žalobcov vyhovel. Tento záver súdu prvej inštancie nie je správny, keďže so\nzreteľom na vyhodnotenie skutkového stavu, ako aj právne posúdenie veci nemohlo dôjsť u žalobcov\nk zmareniu práva na ochranu obydlia, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne\nvyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby neslúžila žalobcom ako jediná na bývanie,\nčím k zásahu do ústavného práva žalobcov na ochranu obydlia (najmä žalobkyne 2/) nedošlo a to aj\nso zreteľom na rodinné väzby v obci, kde sa nehnuteľnosť nachádza, keďže z výsledkov vykonaného\ndokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia boli v čase postúpenia pohľadávky a konania dražby\nprihlásení na trvalý pobyt spolu s deťmi aj v Rožňave, pričom žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla,\nže si tam chodila pre veci, ako aj preberať zásielky asi dvakrát do mesiaca, čím sa aj reálne rodina\nžalobkyne na adrese trvalého pobytu zdržiavala, i keď žalobkyňa mala prechodný pobyt na inej adrese.\nZ vykonaného dokazovania tiež vyplýva aj správny záver súdu prvej inštancie o dodržaní postupu o\ndoručovaní zásielok v rámci dražobného konania v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o\ndobrovoľných dražbách. Dôvodom neplatnosti dražby nemôže byť podľa odvolacieho súdu ani cena\nnehnuteľnosti určená znaleckým posudkom, v prípade jej podhodnotenia, tak ako to konštatoval aj súd\nprvej inštancie, nakoľko ak by cena určená znaleckým posudkom bola rozporná, uvedená skutočnosť\nnespôsobuje porušenie ustanovení zákona o dobrovoľnej dražbe, ale to má za následok vznik nároku\nna náhradu škody od znalca, za predpokladu, že sú splnené ostatné zákonné predpoklady pre vznik\nzodpovednosti za škodu, ktorá je krytá poistením znalca. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie\nso zreteľom na určenie výšky dlhu žalobcov správne dospel k záveru, kedy úver prestal byť zo strany\nžalobcov splácaný, čím vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo strany žalovanej 3/ bolo dôvodné,\npri správnom posúdení platnosti postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách s\ntým, že zmluva o hypotekárnom úvere nemá spotrebiteľský charakter, s odkazom na § 1 ods. 2\npísm. a) zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o\núvere a nakoľko predmetná nehnuteľnosť ako jediná neslúžila na bývanie žalobcov, nedošlo v danom\nprípade z tohto dôvodu k zásahu do ústavných práv žalobcov (najmä žalobkyne 2./) a to práva na\nbývanie, prácu, slobodné podnikanie a v neposlednom rade práva vlastniť majetok, nakoľko v spore\nnemožno konštatovať porušenie § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.\nKeďže žalobcovia v konaní napádali neplatnosť zmluvy o hypotekárnom úvere, záložnej zmluvy, ako\naj zákonnosť postúpenia, ktorú súd predbežne v konaní vo veci samej preskúmava, nie je vo veci daná\n\npasívna vecná legitimácia žalovanej 3/ a rovnako ani v konaní o určenie vlastníckeho práva, keďže\nžalovaná 3/ nie je zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností a ani sa\nvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stať nechce.\n26. Dovolací súd po preskúmaní veci, vychádzajúc predovšetkým z pre vec zásadnej dovolacej\nargumentácie žalobcov založenej na námietke nezodpovedania otázky, či boli súdmi považovaní\nza spotrebiteľov, či súdy pri posudzovaní aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. vzali do úvahy účel\nposkytovaného úveru, ak na nich nedopadali predpisy o spotrebiteľských úveroch (najmä zákon č.\n258/2001 Z. z.), avšak sú spotrebiteľmi, či zo strany súdov boli posúdené neprijateľné zmluvné\npodmienky, a to aj s dopadom na proces dobrovoľnej dražby, ktorým boli zbavení vlastníctva\nnehnuteľnosti, o ktorej tvrdia, že je ich obydlím a ak neboli považovaní za spotrebiteľov, potom\nz akých dôvodov boli vylúčení spod ochrany ostatných noriem spotrebiteľského práva (vrátane\nnajmä smernice 93/1/EHS, Občianskeho zákonníka a zákona č. 634/1992 Zb.) dospel k záveru,\nže rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie dovolacím súdom uvedeným požiadavkám\nkladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Vo svojom rozhodnutí sa odvolací súd odmietol zaoberať\npredmetnými zásadnými námietkami žalobcov, ktoré sa niesli celým doterajším konaním s odôvodnením,\nže zmluva o hypotekárnom úvere nemá spotrebiteľský charakter a keďže sa v tomto konaní rozhoduje\no určení neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle predpokladaného porušenia ustanovení Zákona o\ndobrovoľných dražbách, ktoré má za následok neplatnosť dražby, ktoré porušenie nebolo v spore\nzistené.\n27. Dovolací súd k tomu zdôrazňuje, že ak žalovaná 1/ v rámci dobrovoľnej dražby uplatnila plnenia\nmajúce svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej úverovej zmluvy, prieskumu\nich oprávnenosti sa žalobcovia žalobou na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002\nZ. z.) môžu domáhať, ak záložný veriteľ (žalovaná 1/) vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002\nZ. z. uplatní pohľadávku, ktorej základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, pretože tým\ndochádza k porušeniu tohto ustanovenia tým, že záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje.\nNásledkom je potom porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. (o dobrovoľných dražbách)\nzakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 uvedeného\nzákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu práv dlžníka (resp. záložcu), od\nktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky bez právneho základu. Opomenúť\nnemožno ani namietanie neplatnosti samotného postúpenia vymáhanej pohľadávky, ako aj neplatnosti\núverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla a tým neplatnosti i samotnej záložnej zmluvy. Následne\npreto možno uzavrieť, že v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pre prípad ustálenia\nspotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy, z ktorej pohľadávka vznikla, súdy nižších inštancií nie sú\nzbavené povinnosti (dôsledne) skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, s potrebou tiež vyrovnať sa s\npožiadavkou ex offo súdnej kontroly a primeranosti všetkých zložiek pohľadávky - vrátane poplatkov,\nsankcií (pozri rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach C-565/21, C-224/19, C-377/14), ako aj iných\nnákladov, ktoré podstatne navyšujú dlh, vrátane nákladov po postúpení pohľadávky, ako aj dať odpoveď\nk pravosti a výške vymáhanej pohľadávky a výsledné rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť.\n28. Či smernice na ochranu spotrebiteľa dopadajú aj na dražobníka aktuálne Súdny dvor posúdil vo\nveci C-351/23, predmetom ktorej bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ,\npodaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove tak, že „Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok\n6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú\nvykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej\npovahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje\nproporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto\nklauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo\nstrany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a\ndĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca\nalebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného\nobydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.\".\n29. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto malo ozrejmiť skutkové a právne závery danej veci takým\nspôsobom, aby strana sporu nemusela hľadať odpoveď na pre vec rozhodujúce skutočnosti v rovine\ndohadov a aby mohla skutkovo aj právne proti rozhodnutiu argumentovať. Keďže odôvodnenie\n\nrozhodnutia odvolacieho súdu uvedené obsahové náležitosti nemá, možno skonštatovať, že je\nnepreskúmateľné.\n30. Už len tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vady konania namietanej\ndovolateľmi má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené v ustanovení §\n387 ods. 3 a § 393 ods. 2 a 3 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobcov\ndôvodné podľa § 420 písm. f) CSP, pretože im týmto nesprávnym procesným postupom odvolacieho\nsúdu bolo znemožnené realizovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n31. Pokiaľ odvolací súd svoje nosné dôvody pre zamietnutie žaloby mienil podporiť i úvahou, že\n„... nemohlo dôjsť u žalobcov v danom prípade so zreteľom na vyhodnotenie skutkového stavu,\nako aj právne posúdenie veci k zmareniu práva na ochranu obydlia žalobcov, nakoľko z výsledkov\nvykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby ako\njediný žalobcom neslúžila na bývanie, čím k zásahu do ústavného práva žalobcov na ochranu obydlia\n(najmä žalobkyne v 2. rade) nedošlo, a to aj so zreteľom na rodinné väzby v danej obci, keďže\nz výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia boli v čase postúpenia\npohľadávky a konania dražby prihlásení aj na trvalý pobyt v Rožňave, ul. Komenského 6, spolu s deťmi,\npričom žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že si tam chodila pre veci, ako aj preberať zásielky asi\ndvakrát do mesiaca, čím sa aj reálne rodina žalobkyne na adrese trvalého pobytu zdržiavala, aj keď\nžalobkyňa mala prechodný pobyt na inej adrese.\", z danej argumentácie sa nedá právne argumentačným\nspôsobom vyčítať, z čoho odvolací súd vyvodzuje, že je to práve trvalý pobyt na adrese, ktorý zakladá\nobydlie dotknutej osoby, a že bývanie na inej adrese „bez\" trvalého pobytu musí nevyhnutne znamenať,\nže bývanie na tejto adrese nemožno považovať za obydlie dotknutej osoby.\n32. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že došlo k porušeniu práva žalobcov\n(dovolateľov) na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Táto skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd dovolaním napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože\nrozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované\nza správne. Preto dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP), čím zároveň odpadol dôvod na rozhodnutie o odklade právoplatnosti\nnapadnutého rozsudku.\n33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\nO trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd.\n34. Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené z procesných dôvodov,\ndovolací súd sa už nevyporiadava s dôvodmi prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. a) a c) CSP a namietaným nesprávnym právnym posúdením ako ďalším dôvodom dovolania\n(bod 3.).\n35. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n36. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania\n(§ 453 ods. 3 CSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Co/140/2019", "guid": "e3f6f764-1fb8-4315-a7b4-6532c6912eee:2ae3c8a6-2efc-4057-b610-4b76964a5dd1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}