{"guid": "550a459f-1be0-41b7-aaab-c7d182c2ec25:116fb81d-a19e-4475-82cf-d21b3383211a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7513220589.2", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2022 z 26. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2023, sp. zn. 5Cdo/224/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:7513220589.2", "identifikacne_cislo": "7513220589", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2023-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "nazov": "§ 384 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "nazov": "§ 384 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/116fb81d-a19e-4475-82cf-d21b3383211a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7513220589.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7513220589.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7513220589.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/224/2022\n7513220589\n26. 10. 2023\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2023:7513220589.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu P.. O.\nE., narodeného XX. U. XXXX, K., Ľ.. Š. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Chudom,\nMichalovce, Cyrila a Metoda 3, proti žalovaným 1/ F. K., narodenému XX. K. XXXX, N. P., O. XX a 2/\nM. K., narodenej XX. Z. XXXX, N. P., O. XX, obidvom zastúpeným advokátom JUDr. Jánom Spišákom,\nKošice, Idanská 17, o neúčinnosť právneho úkonu, vedenom na bývalom Okresnom súde Košice - okolie\npod sp. zn. 15C/516/2013, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. marca\n2022 sp. zn. 6Co/54/2021 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi voči žalovaným p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. (Od 01. júna 2023 bývalý) Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný\nsúd“) rozsudkom z 12. júna 2020 sp. zn. 15C/516/2013 I. výrokom určil, že právny úkon - kúpna zmluva\nzo dňa 10.10.2012, na základe ktorej E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. č. XXX/XX, E. ako predávajúci\npreviedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. S., a to parcelu reg. C č.\n4611/17 - ostatné plochy o výmere 7367 m2, na kupujúcich F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Č..\nXX, N. P. a M. K., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. Č.. XX, N. P., ktorej vklad bol povolený Správou\nkatastra Košice - okolie dňa 7.01.2013 pod V 1078/12 je voči žalobcovi právne neúčinný. Výrokom II.\nurčil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 27.12.2010, na základe ktorej E. K., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom H. L. č. XXX/XX, E. ako predávajúci previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným\nna LV č. XXXX, k. ú. S., a to byt č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí, stavby - objekt bývania súp. č.\nXX, postaveného na parcele registra „C“ č. 4611/36 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a\nspoločných zariadeniach domu s výškou podielu 93/558-in z celku na kupujúcich F. K., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom Ľ.. E. XXX/XX, E. L. a M. K., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. E. XXX/XX, E. L.,\nktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie dňa 2.02.2011 pod V 1391/10, je voči žalobcovi\nprávne neúčinný. Výrokom III. rozhodol, že „Uznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške\n100 %“.\n1.2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 15. januára 2010 veriteľ P.. O. E. uzavrel zmluvu\no pôžičke peňažných prostriedkov vo výške 1.000.000 eur s úrokom 12 % ročne a so splatnosťou do\n15.01.2011 s dlžníkom STEEL SLOVAKIA a. s. Dodatkom č. 1 došlo k predĺženiu splatnosti pôžičky\ndo 15.01.2012 a Dodatkom č. 3 k požičaniu ďalšej sumy 140.000 eur s úrokovou sadzbou 20 %\nročne a splatnosťou do 15.01.2011. Pôžička bola zabezpečená zriadením záložného práva na majetok\ndlžníka (k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXX kat. úz. Š., na LV č. XXX kat. úz.\nČ.Ň. a na LV č. XXX kat. úz. D., pričom v záložnej zmluve bola dohodou určená hodnota všetkých\n\ntýchto nehnuteľností sumou 3.249.709,30 eura), zriadením záložného práva na majetok ručiteľa E. K.\n(k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX kat. úz. Č. a LV č. XXX kat. úz. N. P., ktorých hodnota\nbola určená dohodou na 723.627,43 eura), na majetok STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. aj dohodou o\nručení uzavretou medzi žalobcom a E. K. a spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dohoda\no ručení, uzavretá medzi žalobcom a ručiteľom E. K. dňa 15.01.2010 obsahuje vyhlásenie ručiteľa, že\nak STEEL SLOVAKIA a. s. svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2010 nesplní,\nuspokojí veriteľa v plnom rozsahu ručiteľ; k tejto zmluve bol uzavretý dodatok č. 1. Dňa 13.09.2011 JUDr.\nAlexandra Jančošeková, notárka so sídlom v Strážskom spísala notársku zápisnicu zn. N 137/2011,\nNz 33479/2011, NcRis 34291/2011, v ktorej dlžník STEEL SLOVAKIA a. s. a ručiteľ E. K. uznali svoj\nzáväzok voči žalobcovi ako veriteľovi v plnom rozsahu, čo do dôvodu i čo do výšky a zaviazali sa\nako osoby povinné zaplatiť oprávnenému sumu spolu vo výške 1.140.000 eur s prísl. a obaja dali\nvýslovný súhlas, aby sa v prípade nesplnenia ich záväzku táto notárska zápisnica stala vykonateľným\ntitulom pre exekúciu na celý ich majetok, až do výšky nesplateného dlhu s prísl.. Dňa 10.10.2012\nuzavrel E. K. so žalovanými (nevlastným bratom a jeho manželkou) kúpnu zmluvu, ktorej predmetom\nbol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. územie S., a to parcela\nregistra „C“ č. 4611/17, ostatné plochy o výmere 7367 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 4.000 eur. Vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený Správou katastra\n07.01.2013 pod sp. zn. V 1078/12. Dňa 27.12.2010 uzavreli E. K. a žalovaní 1/ a 2/ kúpnopredajnú\nzmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S., a to byt\nč. X, vo vchode č. X, na P.. poschodí, stavby súp. číslo XX, postavenej na CKN parc. č. 4611/36 a\nspoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 93/558 k celku\nza kúpnu cenu 19.900 eur; pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 02.02.2011 pod V\n1391/10. Kúpnu cenu dohodnutú v každej kúpnej zmluve súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprimeranú\nvychádzajúc z ponuky realitných kancelárií aj z úverových zmlúv, ktoré uzatvorili žalovaní v roku 2010\nso Slovenskou sporiteľňou, a. s. a v roku 2013 s VÚB bankou, a. s.. Dňa 22.03.2013 žalobca ako\noprávnený podal na Exekútorskom úrade Mgr. Marcely Zummerovej, so sídlom v Michalovciach voči\npovinnému STEEL SLOVAKIA a E. K. návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo\nvýške 1.140.000 eur s prísl., na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice N 137/2011,\nNz 33479/2011, NcRis 34291/2011 zo dňa 13.09.2011, vydanej Notárskym úradom JUDr. Alexandry\nJančošekovej, notárky so sídlom Strážske, v súlade s poverením na vykonanie exekúcie vydaným\nOkresným súdom Košice II č. 580313611 dňa 12.03.2013. V exekučnom konaní pohľadávka žalobcu\nuspokojená nebola. Podľa zápisnice z konania prvej schôdze veriteľov úpadcu STEEL SLOVAKIA\na.s. z 12.05.2014 sp. zn. 31K/49/2013 sa v základnej prihlasovacej lehote prihlásilo 30 veriteľov,\nktorí podali 352 prihlášok, pohľadávok v celkovej výške 13.050.038,19 eura, z nich 6 veritelia sú\nzabezpečení s výškou zabezpečených pohľadávok 7.970.940,34 eura. Správca konkurznej podstaty\nod vyhlásenia konkurzu dňa 31.03.2014 vyhotovil súpis majetku podstát, pričom celkový majetok\nzapísaný do konkurznej podstaty úpadcu činí 2.546.877,19 eura. Do oddelenej podstaty zabezpečeného\nveriteľa Tatra banka, a.s. správca zapísal nehnuteľný majetok v celkovej súpisnej hodnote 2.493.969,25\neura, pričom zistené zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka a.s., v celkovej\nvýške 3.984,272,30 eura nebudú celkom uspokojené z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa\nTatra banka (vzhľadom na súpisnú hodnotu majetku v oddelenej podstate). Ani zistená zabezpečená\npohľadávka zabezpečeného veriteľa P.. O. E. vo výške 1.565.342 eur vzhľadom na jeho záložné právo k\nnehnuteľnostiam úpadcu v neskoršom poradí pravdepodobne nebude vôbec uspokojená zo založeného\nnehnuteľného majetku úpadcu, zapísaného do súpisu oddelenej podstaty iného zabezpečovaného\nveriteľa; z uvedeného dôvodu správca na návrh tohto veriteľa určil rozhlasovacieho práva (správne má\nbyť zrejme rozsah hlasovacieho práva, pozn. dovolacieho súdu) tohto veriteľa ako nezabezpečeného\nveriteľa.\n1.3. Aplikujúc §§ 42a ods. 1, 2 a 116 Občianskeho zákonníka dospel okresný súd k záveru, že kúpne\nzmluvy uzavreté medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi v dňoch 27.12.2010 a\n10.10.2012 sú voči žalobcovi právne neúčinné. Žalovaní nepreukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu\naj pri náležitej starostlivosti nemohli poznať a boli splnené aj ostatné zákonom predpokladané podmienky\npre úspešné odporovanie právnemu úkonu, t. j. uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu na súde v\nročnej prekluzívnej lehote, existencia vymáhateľnej pohľadávky a nepreukázanie iného majetku dlžníka,\nz ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu.\n1.4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovaným priznal (hoci vo\nvýroku rozsudku použil pojem „uznal“) náhradu trov konania v celom rozsahu nezistiac dôvody, pre ktoré\nby náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nemal priznať. O výške trov konania rozhodne súd prvej\n\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n2.1. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. marca 2022\nsp. zn. 6Co/54/2021 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že žalobca\nmá proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa v\ncelom rozsahu stotožnil so správnymi, podrobnými, presvedčivými a zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi\nnapadnutého rozsudku, na ktoré odkázal (§ 387 ods. 2 CSP).\n2.2. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací\nsúd uviedol:\n2.2.1. Nebolo možné akceptovať námietku žalovaných o snahe ich právneho zástupcu ospravedlniť\nsvoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, keďže išlo o dlhodobú práceneschopnosť, preto\nmal právny zástupca možnosť ospravedlniť svoju neúčasť včas. Navyše v odvolaní právny zástupca\ntoto svoje tvrdenie ani nepreukázal. Zo spisu nevyplýva ani to, že by žalovaní ospravedlnili jeho neúčasť\nna pojednávaní hoc aj v deň pojednávania. Ani v odvolaní uvádzanú skutočnosť, že žalovaní sa\nnemohli zúčastniť pojednávania z pracovných dôvodov žiadnym spôsobom neosvedčili. Z obsahu spisu\nnevyplýva, že by žalovaní tieto dôvody včas súdu oznámili a požiadali o odročenie pojednávania. Súd\nprvej inštancie nepochybil, ak (vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaných mal riadne vykázané\ndoručenie predvolania na pojednávanie) vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaných a ich\nprávneho zástupcu. Nedôvodná je námietka žalovaných, že sa nemohli na pojednávaní vyjadriť k\nvykonaným dôkazom.\n2.2.2. Súd prvej inštancie postupoval správne ak skúmal vecnú legitimáciu strán sporu a dospel k\nsprávnemu záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom. Neobstojí námietka žalovaných o\nnedostatku jeho vecnej legitimácie.\n2.2.3. Predmetom konania bolo určenie, že zmluvy označené v žalobe sú voči žalobcovi právne\nneúčinné. Po citácii § 42a ods. 1 a § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd uviedol, že\nsúd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal otázkou existencie vymáhateľnej pohľadávky aj posúdením,\nči predmetnými úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa skúmajúc, či došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu\nmajetku dlžníka brániacemu uspokojeniu pohľadávky. Nebolo možné akceptovať tvrdenie žalovaných,\nže nedošlo k ukráteniu veriteľa vzhľadom na vyplatenie kúpnej ceny, keďže z vykonaného dokazovania\nvyplynulo, že táto nebola primeraná (podľa stanovísk realitných kancelárií a úverových zmlúv). Žalovaní\nneuniesli dôkazné bremeno na tvrdenie o primeranosti ceny s poukazom na stav nehnuteľnosti, keď\nmali možnosť napríklad predložiť znalecký posudok alebo odborné stanovisko.\n2.2.4. Rovnako podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa\nz iného majetku dlžníka, keďže zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov úpadcov STEEL SLOVAKIA a.s.\n(sp. zn. 31K/49/2013) vyplýva, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.565.342 eur vzhľadom na záložné\nprávo k nehnuteľnostiam úpadcu nebude vôbec uspokojená, keďže ako veriteľ v prvom rade vystupuje\nTATRA BANKA, a.s. (pohľadávka v celkovej výške 3.984.272,30 eura).\n2.2.5. Pri tvrdeniach žalovaných o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia E. K. zo dňa 15. januára 2010\na o neplatnosti vyhlásenia E. K. v notárskej zápisnici zo dňa 13. septembra 2011 odvolací súd\npoukázal na zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý správne uzavrel, že suma 1.000.000\neur bola vyplatená spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. O odovzdaní peňazí z notárskej úschovy bola\nspísaná notárska zápisnica dňa 22.01.2010 č. N 13/2010 za účasti predsedu predstavenstva obchodnej\nspoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. A.. Z. N.. Finančné prostriedky boli vyplatené na účet uvedený\ndlžníkom, teda predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. a zároveň\nv zápisnici spoločnosť STEEL SLOVAKIA, a.s. výslovne prevzatie prostriedkov potvrdila. Správny je\naj poukaz súdu prvej inštancie na skutočnosť, že spoločnosť STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. bola\ndcérskou spoločnosťou obchodnej spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. Odvolací súd poukázal aj na\nto, že účet označený dlžníkom, t. j. spoločnosťou STEEL SLOVAKIA a.s. ako účet, na ktorý majú byť\nvyplatené peňažné prostriedky, je potrebné považovať iba za miesto plnenia. Preto aj v prípade, že išlo\no účet dcérskej spoločnosti STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o., je nevyhnutné považovať toto plnenie za\nplnenie v prospech spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s.. Po uvedení teoretických východísk týkajúcich sa\ndôkazného bremena odvolací súd zdôraznil, že v dôsledku existencie notárskej zápisnice osvedčujúcej\nprevzatie finančných prostriedkov spoločnosťou STEEL SLOVAKIA a.s. došlo k preneseniu dôkazného\nbremena na žalovaných, aby preukázali opak toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Odvolací súd\nvychádzal z § 205 CSP a uznesenia NS SR sp. zn. 10Sžd/20/2011, v zmysle ktorého sa na verejnú listinu\nhľadí ako na správnu a pravdivú, ak protistrana nespochybní jej obsah a ten, kto pravdivosť verejnej\nlistiny spochybňuje potom nesie dôkazné bremeno a musí vierohodne dokázať, že uvádzané údaje a\n\nskutočnosti nie sú pravdivé. Notárska zápisnica ako verejná listina potvrdzovala pravdivosť toho, čo je\nv nej uvedené iba dovtedy, kým by nebol dokázaný opak, teda kým by žalovaní nespochybnili jej obsah.\nŽalovaní síce obsah verejnej listiny spochybnili, avšak neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie\nopaku skutočností v nej uvedených.\n2.2.6. K námietkam týkajúcim sa žalovanými tvrdenej neexistencie pohľadávky v čase ručiteľského\nvyhlásenia E. K. odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že zabezpečiť ručením je možné\naj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Preto aj keď\nnedošlo ihneď k odovzdaniu predmetu pôžičky, nie je možné hovoriť o neplatnom právnom úkone aj s\npoukazom na možnosť považovať uvedenú zmluvu za nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho\nzákonníka. V zmysle judikatúry k posúdeniu zmluvy o pôžičke ako zmluvy nepomenovanej dochádza\nnajmä vtedy, ak pri dohodnutom záväzku poskytnúť inej osobe finančnú čiastku nedôjde k reálnemu\nodovzdaniu tejto sumy (pričom pre posúdenie nie je relevantné označenie zmluvy). Súd prvej inštancie\nsprávne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. marca 2020 sp. zn. 2Co/239/2019, kde v\nkonaní o neplatnosť niektorých ustanovení zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy uzatvorených medzi E. K.\na spol. proti žalovanému P.. O. E. E. K. okrem iného tvrdil, že zmluva o pôžičke z 15.01.2010, predmetom\nktorej mala byť suma 1.000.000 eur a uzatvorená bola so spoločnosťou STEEL SLOVAKIA a.s., t. j.\npredmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že peniaze boli odovzdané až\n7 dní po podpise zmluvy o pôžičke a inému právnemu subjektu, nie dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke. V\nuvedenom konaní bola žaloba zamietnutá a krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za\nvecne správne, pokiaľ posúdil zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi STEEL SLOVAKIA a.s. a P.. O. E.\n15. januára 2010 ako platnú. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval ručiteľské vyhlásenie aj\nuznanie záväzku E. K. za platné právne úkony.\n2.2.7. Odvolací súd tiež skonštatoval, že žalovaní nepreukázali, že by vyvinuli náležitú starostlivosť tak,\naby rozpoznali úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom dôkazné bremeno tu zaťažuje práve žalovaných,\nnakoľko úmysel veriteľa ukrátiť dlžníka sa v prípade, že sa ide o právny úkon uskutočnený medzi\ndlžníkom a osobami jemu blízkymi zo zákona predpokladá.\n2.2.8. O trovách konania bolo odvolacím súdom rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo v odvolacom\nkonaní úspešnému žalobcovi.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie tvrdiac existenciu dovolacích dôvodov\npodľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), c) Civilného sporového poriadku. Vytkli nedostatok riadneho\nodôvodnenia odvolacieho rozsudku aj to, že súdy obidvoch inštancií nezistili neplatnosť ručiteľského\nvyhlásenia E. K. v dohode o ručení z 15. januára 2010 a neplatnosť uznania jeho záväzku vyplývajúceho\nz ručiteľského vyhlásenia. Namietli vznik zmluvy o pôžičke s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/238/2010 a skutočnosť, že peniaze boli odovzdané až po podpise\nručiteľského vyhlásenia úplne inému subjektu, nie dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke. Ak v čase ručiteľovho\nvyhlásenia neexistovala pohľadávka, ktorá mala byť ručením zabezpečená, nemohlo platne vzniknúť ani\nručenie. Uznaním záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia bol uznaný neexistujúci záväzok.\nPodľa žalovaných (ďalej aj „dovolateľov“) súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nNesúhlasili so záverom, že ako blízke osoby nepreukázali náležitú starostlivosť, aby zistili úmysel dlžníka\nukrátiť svojho veriteľa. Poukázali na judikatúru vo veciach odporovateľnosti právnych úkonov, a to\nrozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/109/2007, rozhodnutie sp. zn. 5Obo/137/2006 a na rozhodnutia\nčeského Najvyššieho súdu. Nedostatok riadneho odôvodnenia videli aj v tom, že sa súdy nevysporiadali\nso skutočnosťou, že spoločnosť GASTEEL KOŠICE s.r.o. vo vlastníctve ručiteľa - dlžníka E. K. mala\ndostatok finančných prostriedkov na vysporiadanie pohľadávky žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp. zn. 30Cdo/4254/2010). Argumentovali, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, na „základe dôkazov vykonaných pred okresným\nsúdom bez ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nedospel k iným skutkovým zisteniam ako súd\nprvej inštancie, pričom jeho rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov tohto posúdenia“.\nDovolatelia tiež tvrdili, že postupom odvolacieho súdu boli zbavení „možnosti produkovať“ ďalšie dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení. Po citácii článku 6 a § 35 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti\nsúdu zistiť skutočný stav veci tvrdili, že odvolacie konanie je postihnuté vadou zmätočnosti, rozhodnutie\nodvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. V závere dovolania dovolatelia tvrdili, že súdy\nobidvoch inštancií nezistili a odignorovali skutočnosti týkajúce sa exekučného konania vedeného pod sp.\nzn. EX 198/2013 na základe návrhu žalobcu ako oprávneného podľa poverenia Okresného súdu Košice\nII z 12. marca 2013, pretože notárska zápisnica z 13.09.2011 vyhotovená notárkou JUDr. Alexandrou\nJančošekovou neobsahuje vyhlásenie žalobcu o tom, že má byť vykonateľným exekučným titulom. Za\n\nirelevantnú označili aplikáciu § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka voči žalovaným, pretože E. K. nie je\ndlžníkom žalobcu. Napokon dovolatelia uviedli, že vyvodzujú prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1\npísm. a) CSP aj odklonom od „rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných veciach“.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol odmietnutie dovolania uplatniac si náhradu trov dovolacieho\nkonania. Podľa jeho názoru je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecne správne,\npodrobne odôvodnené. Za nepresvedčivé, neprehľadné a nezrozumiteľné označil dovolanie žalovaných.\nOd podania žaloby v roku 2013 mali žalovaní dostatok času a priestoru na realizáciu ich práv\npredložením prípadných ďalších dôkazov. Ani v dovolaní neuviedli nové dôkazy. Skutočnosť, že\nsa dovolatelia nestotožnili s rozhodnutím odvolacieho súdu nemožno považovať za procesnú vadu.\nDovolací dôvod uplatnený podľa § 421 ods. 1 CSP dovolatelia nevymedzili spôsobom uvedeným v §\n432 ods. 2 CSP. O zastavení exekučného konania sp. zn. EX 198/2013 žalobca podal nový návrh na\nvykonanie exekúcie vedený pod sp. zn. 289EX 256/21.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení,\nže dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj\nďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.\n6. Dovolatelia odvodzovali prípustnosť dovolania od ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm.\na), c) CSP. Vo väčšej časti textu dovolania však uvádzali dôvody, pre ktoré podali odvolanie tvoriace\npodklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu (nielen označením právnej úpravy § 365 ods. 1 písm. b),\nd), f), g) h) CSP vzťahujúcej sa na odvolacie konanie, ale aj ich pomenovaním a argumentáciou).\nDovolací súd preto musí dôrazne pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie\n„ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej\nby bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri rozhodnutia dovolacieho\nsúdu napr. sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017).\nMimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP\nje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne\ninštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu\nza prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie\nzvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie\nrovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\n8. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu a v snahe\nautenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna 2020) dospel\nk záveru, že žalovaní (okrem rozsiahlej polemiky so závermi súdov nižších inštancií a nesúhlasu s ich\nskutkovými zisteniami) namietali nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií aj\nnepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu tiež vytkli, že potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania.\n9. Pokiaľ dovolatelia tvrdili porušenie ich procesných práv aj tým, že na prejednanie odvolania krajský súd\nnenariadil pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, že podľa § 385 ods. 1 CSP odvolací súd nariadi\npojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý\nverejný záujem. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje odvolací\nsúd. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, preto je\nnamieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať (§ 384 ods. 1 CSP). Existenciu podmienok pre\ndoplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a 3 CSP). Keďže na nariadení pojednávania\n\nnebol daný ani verejný záujem, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania je postupom, ktorý plne\nzodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 CSP). Žalovaní týmto postupom vzhľadom na tzv. koncentračnú zásadu\nneboli pozbavení možnosti „produkovať aj ďalšie dôkazy“ (existenciu pre uplatnenie postupu podľa § 366\nCSP netvrdili). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva\ndovolateľov na spravodlivý súdny proces. Napokon, samotní dovolatelia pri tomto dovolacom dôvode\nuviedli, že „odvolací súd na základe dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie bez ďalšieho\ndokazovania v odvolacom konaní nedospel k iným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie....“.\n10. K námietkam žalovaných týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že\nvšeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,\nže ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Povinnosťou súdu je presvedčivo\na správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS\n243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli\nstrany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný\nsúd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť zabezpečujúc spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov - od\n01.07.2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva\nna spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a\nnávrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne\nKraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára\n1998).\n11. V dovolacom prieskume tvrdenia žalovaných o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd zistil, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; okrem iného uviedol\ndôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru o odporovateľnosti posudzovaných právnych úkonov.\nOdvolací súd aj okresný súd sa spôsobom zhora uvedeným (v podrobnostiach pozri body 1.2., 1.3.\na 2.2. tohto rozsudku dovolacieho súdu) dôsledne vyporiadali so skutkovými zisteniami týkajúcimi\nsa naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, odovzdania predmetu pôžičky, platnosti\nručiteľského vyhlásenia aj uznania záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia. Rozhodnutie\nodvolacieho súdu a v tejto súvislosti aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (konanie pred súdom prvej\ninštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s\npotvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú /kompletizujúcu/ jednotu) nie je arbitrárne ani ústavne\nneudržateľné, je odôvodnené dostatočne podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo. Samotné rozhodnutie\naj jeho odôvodnenie spoľahlivo odpovedajú na všetky pre výsledok sporu podstatné otázky konania\na nevybočuje z limitov spravodlivého procesu. Konajúce súdy sa vyporiadali so všetkými podstatnými\ndôvodmi namietanými žalovanými (nielen) v odvolaní a nie je dôvod sa od ich právneho názoru\nodchyľovať, keď dovolatelia v dovolaní nepredložili argumentáciu spochybňujúcu udržateľnosť záverov\nsúdov nižších inštancií. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že\nodvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.\n12. Najvyšší súd vzhľadom na obsah dovolania (v ktorom dovolatelia argumentujú aj potrebou ustálenia\nskutočného stavu veci charakteristickou nie pre sporové, ale pre nesporové konania v ktorých sa\nrozhoduje napr. o výživnom, o osvojení alebo o rozvode manželstva) poukazuje na stanovisko\nÚstavného súdu Slovenskej republiky prezentované v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 553/2022: „Úplnosť\núvah všeobecného súdu, na základe ktorých dospel ku konečnému rozhodnutiu, môže byť vzhľadom\nna komplexnosť a individuálnosť posudzovaných situácií predmetom ďalšej kritiky a interpretácií. Vždy\nje možné nájsť ďalšie hľadiská, na základe ktorých sa sporovej strane môže javiť súdne rozhodnutie\nako nedostatočne odôvodnené. Takto by sa mohlo konanie dostať do stavu nekončiacej polemiky bez\n\npraktického presahu, a preto právny poriadok ustanovuje konečný výpočet právnych nástrojov, ktorými\nje možné nápravu dosiahnuť. Tie však musia smerovať k riešeniu podstatných otázok, nie otázok\npresahujúcich základný rámec zákonného, rozumného a v širšom rámci spravodlivého usporiadania\nprávnych vzťahov v primeranom čase“.\n13. Dovolatelia v úvodnej časti dovolania (na strane 3) uviedli, že dovolanie podávajú aj z dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a), c) CSP. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP je prípustné iba proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia v dovolaní nastolenej právnej otázky, a) pri riešení\nktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) ktorá je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia\n(§ 432 ods. 2 CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou\nnastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí\nsp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016,\n4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421\nods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a\nuviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo\nrozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\nV prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP je\njeho (procesnou) povinnosťou: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako\nju riešil odvolací súd, b) označením konkrétnych (odlišných, aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí\ndovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná\nrozdielne. V rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že dovolateľ je „povinný\ndovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej\nprávnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. Po preskúmaní obsahu dovolania\ndovolací súd dospel k záveru, že dovolatelia v dovolaní nevymedzili nijakú konkrétnu právnu otázku/\nprávne otázky, na ktorej/ktorých riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie a súčasne sa jej/ich\nriešením odklonil sa od ustálenej praxe dovolacieho súdu lebo ktorá/ktoré je/sú dovolacím súdom\nrozhodovaná/rozhodované rozdielne.\n14. Zhrnúc uvedené východiská dovolací súd uzatvára, že na základe dôvodov uvedených dovolateľmi\ndospel k záveru, že nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP, čo by zakladalo\nodmietnutie dovolania. Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej existencii\nvady zmätočnosti, ktorá by bola porušením práva dovolateľov na spravodlivý proces [§ 420 písm. f)\nCSP], naplnenie ktorého dovolací súd nezistil, však dovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP\nzamietol.\n15. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi dovolací súd voči žalovaným priznal právo na náhradu\ntrov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP).\n16. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/54/2021", "guid": "de547b24-0db0-4cd1-9bbe-49b591f70dfb:23f9092f-b96e-410d-88b7-82398280eb3e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}