{"guid": "6472e49f-fbc5-4c7d-9087-58e50579a587:4f6c0186-a61f-493b-b641-17d88bcaac60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7221204718.1", "spisova_znacka": "4CdoR/11/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoR/11/2023 z 24. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2023, sp. zn. 4CdoR/11/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:7221204718.1", "identifikacne_cislo": "7221204718", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "datum_vydania": "2023-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti", "Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f6c0186-a61f-493b-b641-17d88bcaac60", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7221204718.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7221204718.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7221204718.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4CdoR/11/2023\n7221204718\n24. 10. 2023\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2023:7221204718.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. P., narodená XX. E.\nXXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov:\nmatky T. P., narodenej XX. T. XXXX, O.B., X. X, zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Kocákom, Moldava\nnad Bodvou, Rožňavská 8 a otca: Q. O., narodeného XX. U. XXXX, M., F. X, zastúpeného advokátom\nJUDr. Petrom Gdovinom, Humenné, Kalininová 675, v konaní o návrhu otca o zníženie výživného,\nvedenej na Mestskom súde Košice (pôvodne na Okresnom súde Košice II), o dovolaní otca maloletého\ndieťaťa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, z 14. novembra 2022 sp. zn. 7CoP/86/2022-218,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Pôvodne Okresný súd Košice II rozsudkom z 18. marca 2022 č.k. 19P/65/2021-148 zamietol návrh\notca na zníženie výživného na maloletú Y. P. a o trovách konania nerozhodoval s poukazom na ust. §\n57 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Vec právne posúdil podľa\n§ 1, 2 ods. 2, čl. 11 ods. 1, § 111 písm. b), § 120, § 121 CMP, § 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 26, § 62, § 65 § 75, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zák. č.\n36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“). Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre\nzníženie výživného. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane otca došlo k zmene\njeho osobných a rodinných pomerov tým, že sa presťahoval z Nemecka späť na Slovensko v dôsledku\nskončenia pracovného pomeru v Nemecku. Po návrate na Slovensko bol otec ani nie mesiac evidovaný\nako uchádzač o zamestnanie a následne sa zamestnal ako opatrovateľ v Rakúsku, kde si založil živnosť.\nZ výpovede a listinných dôkazov predložených otcom vyplynulo, že jeho náklady na bývanie sa po\npríchode na Slovensko znížili cca na 1/5, keď prispieval na bývanie rodičom manželky sumou 100 eur\na následne po uzavretí zmluvy na nájomný byt v M. cca na polovicu. Zároveň otcovi zanikli náklady\nsúvisiace s vlastníctvom a prevádzkou motorového vozidla. Otcom tvrdené zníženie príjmu v spojení\nso znížením jeho relevantných nákladov nepredstavuje podľa názoru súdu takú zmenu, ktorá by bola\nkvalifikovaná pre zmenu súdneho rozhodnutia v otázke výživného na maloleté dieťa, ktoré je výživou\nplne odkázané na rodičov a má vážne zdravotné problémy, v dôsledku čoho má matka nielen zvýšené\nvýdavky na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, ale aj výrazne sťaženú osobnú starostlivosť, na\nktorej sa otec dlhodobo nepodieľa žiadnym spôsobom, a ktorú skutočnosť je potrebné započítať ako\nplnenie výživného. V otázke zdravotného stavu maloletej a jej potrieb bolo v konaní 19P/227/2018\nvykonané rozsiahle dokazovanie, pričom otec už v tom čase jej stav zľahčoval bez reálnej znalosti veci,\npretože sa o maloletú nezaujímal. Skutočnosť, že sa otcovi narodilo ďalšie dieťa, syn Q., súd považoval\nza skutočnosť, ktorú nie je možné spravodlivo zohľadniť pri posudzovaní zmeny pomerov pre určenie\nrozsahu výživného na maloleté dieťa. Už v predchádzajúcom súdnom konaní súd otca poučil, že je jeho\nprávo mať ďalších potomkov, avšak je to aj jeho zodpovednosť, pričom je jeho zákonnou povinnosťou\n\nplniť si voči maloletým deťom vyživovaciu povinnosť, a je teda jeho zodpovednosť, aby si upravil svoje\nosobné a aj majetkové a príjmové pomery tak, aby túto povinnosť dokázal splniť. Rozhodnutie otca mať\nďalšie deti nemôže spravodlivo spôsobiť zníženie vyživovacej povinnosti voči skôr narodenému dieťaťu,\nktoré nie je schopné samostatne sa živiť a je výživou úplne odkázané na svojich rodičov. Z uvedeného\ndôvodu je vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otca výlučne na jeho ťarchu. Súd tiež neakceptoval ako\ndôkaz listiny predložené v nemeckom jazyku, avšak akceptoval otcom tvrdený dosahovaný príjem, ktorý\nprezentoval v písomných vyjadreniach, pri svojej účastníckej výpovedi a ktorý matka nerozporovala. Z\nvykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že otec napriek verbálne tvrdenému\nzáujmu skutočne dlhodobo rezignoval na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej Y., a to bez\nohľadu na svoje príjmové pomery, zamestnanie, počet vyživovacích povinností a majetkové pomery. Po\nvykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že od posledného rozhodnutia súdu na strane otca\nnedošlo ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by bola spôsobilá pre zmenu existujúceho súdneho\nrozhodnutia. Zároveň nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala zmenu súdneho\nrozhodnutia bez návrhu ani na strane matky, alebo maloletej.\n2. Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca rozsudkom zo 14. novembra 2022 sp. zn.\n7CoP/86/2022-218 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP\na podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie doplnil ďalšie dôvody. Stotožnil sa so záverom súdu prvej\ninštancie, že pomery otca sa od poslednej úpravy výživného z konca roku 2020 nezmenili tak výrazne,\naby opodstatňovali zníženie výživného pre maloletú Y.. V danej veci otec predloženou argumentáciou\nnepreukázal a nepresvedčil ani odvolací súd, že by jeho zmenené pomery mali podstatný vplyv\nna jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť v pôvodne určenom rozsahu 280 eur\nmesačne. Aj keď otcovi od predchádzajúcej úpravy výživného reálne klesol príjem o približne 600 eur\nmesačne z predchádzajúcich 1 850 eur mesačne na súčasných 1 250 eur mesačne, značne klesli\naj jeho výdavky najmä na bývanie a stravu, ktoré sú v Nemecku, kde predtým žil, omnoho vyššie,\nako na Slovensku. V tomto smere odvolací súd prisvedčil matke maloletej, že otec nepreukázal, že\nby mal výdavky na bývanie až v rozsahu 308,91 eur mesačne. Kým v čase predchádzajúcej úpravy\nvýživného mal výdavky na bývanie v sume 500 eur mesačne, v čase podania návrhu do konca roka\n2021 platil za bývanie rodičom manželky len 100 eur mesačne a od nasťahovania do mestského\nnájomného bytu niečo málo nad 200 eur mesačne. Argumentácia otca vlastnými výdavkami na ďalšie\ndve maloleté deti v sume 400 eur mesačne a na splácanie spotrebného úveru, ktorý si vzal za\núčelom nákupu osobného motorového vozidla, ktoré predal, nakoľko ho už nepotreboval, pôsobí vo\nfaktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletej Y. nevyvážene a dovoľuje\nskôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah\nodôvodnených potrieb maloletej preukázaných ešte v predchádzajúcom konaní o výživnom. Rozhodnúť\nv súlade s návrhom otca by v tomto prípade aj podľa odvolacieho súdu znamenalo posunúť väčší podiel\nzodpovednosti za duševný a fyzický rast maloletej na jej matku, čo by bolo nepochybne v rozpore aj s\nrelevantnými ustanoveniami Zákona o rodine. Odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie nepochybil,\nkeď podrobne nedokazoval rozsah odôvodnených potrieb maloletej, pretože nebolo preukázané, že by\nsa od poslednej úpravy výživného tak výrazne zmenili, aby opodstatňovali zníženie výživného. Maloletá\naj v súčasnosti trpí rovnakými zdravotnými problémami, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného,\npričom odvolací súd v tomto štádiu konania nemôže znovu posudzovať správnosť právoplatných\nrozhodnutí a úvah súdov, ktoré boli prijaté vo vzťahu k opodstatnenosti a rozsahu výdavkov maloletej v\npredchádzajúcom konaní o výživnom. Konanie o zníženie výživného nemôže predstavovať prostriedok\nreparácie predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ani jeho konkrétnych úvah, ktoré\nboli dané ku dňu vyhlásenia rozsudkov. Takisto poukázal, že súd prvej inštancie nepochybil ani vtedy, ak\npodrobnejšie neskúmal možnosti a schopnosti matky maloletej zamestnať sa aktuálne na plný úväzok,\npretože predmetom tohto konania nebolo zvýšenie výživného, ale jeho zníženie, kde sa posudzuje\nhlavne to, či, z akých dôvodov a v akom rozsahu došlo k zhoršeniu pomerov na strane povinného rodiča,\nktorým je v tomto konaní otec maloletej a nie matka, ktorá si dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť\nnielen formou osobnej starostlivosti o maloletú, ale aj formou peňažných plnení. Vyživovacia povinnosť\nmatky voči maloletej je tak omnoho vyššia, ako otcova. Odvolací súd uviedol, že ani skutočnosť, že otcovi\nod poslednej súdnej úpravy výživného pribudla dňa 4. augusta 2021 vyživovacia povinnosť voči mal. Q.,\na že jeho manželka nemá z tohto dôvodu žiadny príjem, nie je dôvodom na zníženie jeho vyživovacej\npovinnosti voči staršej Y.. Súdna prax sa zhoduje v tom, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je\nich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné\naktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,\n\npokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať\nna zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.\nZníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené\nna výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z\ndôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť. Odvolací súd je názoru, že je potrebné, aby si otec uvedomil,\nže životná úroveň mal. Y. a rozsah jej odôvodnených potrieb bol dopredu daný a otcovi známy z\npredchádzajúceho rozhodnutia o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti a tento nemôže byť znižovaný v\nneprospech mal. Y. len v dôsledku slobodného subjektívneho rozhodnutia otca a jeho manželky mať\nďalšie deti. Pribudnutie vyživovacej povinnosti k mal. Q. a k manželke je takou zmenou pomerov, ktorú\notec mohol ovplyvniť (na rozdiel od mal. Y.), a teda neopodstatňuje zníženie výživného. Dobrovoľné\nrozhodnutie otca mať ďalšie deti pri ním deklarovaných príjmoch nemôže ísť na úkor výživného pre jeho\nstaršie dieťa, ale len na úkor obmedzenia svojich vlastných výdavkov a efektívnejšieho využívania jeho\nschopností a možností.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia\n§ 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a ) CSP. Je názoru, že súd prvej inštancie tak rovnako\nako aj odvolací súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a na základe nesprávneho vyhodnotenia\ndôkazov dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Je názoru, že ním tvrdenými\nskutočnosťami a predloženými dôkazmi jednoznačne preukázal skutočnosť, že na jeho strane došlo k\ntakej zmene finančných, majetkových ako aj rodinných pomerov, ktoré odôvodňovali návrh na zníženie\nvýživného pre maloletú Y.. Poukázal, že súd sa nezaoberal odôvodnenými potrebami a nevyhnutnými\nvýdavkami maloletej Y., ktorých rozsah nijakým spôsobom nedokazoval a neporovnával tak zmenu\npotrieb dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného a životnej úrovne rodičov a nevyjadril sa\ntak k podstatným námietkam a tvrdeniam navrhovateľa, čím znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací\nsúd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, kde rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu týkajúcej sa zmeny pomerov, ktorá má podstatný významný vplyv na novú úpravu výživného\ns ohľadom na to, že otcovi narodením syna Q. pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Navrhol, aby\ndovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 7CoP/86/2022-218 zo dňa 14.\nnovembra 2022, ako aj rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 19P/65/2021-148 zo dňa 22. februára\n2022 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.\n4. Matka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že napadnuté rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach\na Okresného súdu Košice II považuje za vecne správne a plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje.\nDovolanie otca považuje za nedôvodné a má za to, že v predmetnom prípade nie je daný ani\njeden z ním uvádzaných dovolacích dôvodov a dovolanie smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému\ndovolanie nie je prípustné. Otec maloletej v podanom dovolaní neuvádza žiadne procesné pochybenia\nprvostupňového ani odvolacieho súdu, ale polemizuje s ich skutkovými závermi a vytýka súdom nižšej\ninštancie, že neprihliadli na jeho argumentáciu týkajúcu sa jeho príjmov a zopakoval svoje tvrdenia\nzo základného konania, ktoré podľa jeho názoru mali súdy zohľadniť a mali viesť k prijatiu záveru,\nže jeho príjmová situácia sa zmenila. Otec maloletej neuviedol a nekonkretizoval ani žiadne súdne\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré by mali byť považované za ustálenú súdnu prax a ktoré by mali\nzáver odvolacieho a prvostupňového súdu v tejto otázke spochybňovať.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so\nzákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie otca je\npotrebné ako neprípustné odmietnuť.\n6. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosporovom poriadku.\nVzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania\npodľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 CMP\nneobsahuje odlišnú právnu úpravu dovolania podaného vo veci výživného medzi rodičmi a deťmi,\nprípustnosť dovolania otca bola posudzovaná podľa ustanovení CSP.\n7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\n\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n8. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie.\nAko už najvyšší súd konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach, dovolanie nie je „ďalším\nodvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek\nrozhodnutie (por. napr. sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013,\n5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012, 8Cdo/67/2017). Tejto mimoriadnej povahe dovolania\nzodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že\ndovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie\n(úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n9. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa\npristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho (dokonca)\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu účastníka stojaceho na opačnej\nprocesnej strane. Porušenie princípov spravodlivého procesu totiž spočíva „v takom postupe a\nrozhodnutí mimoriadneho opravného súdu, ktorými sa nad rámec zákonných predpokladov prípustnosti\nmimoriadneho opravného prostriedku zrušuje právoplatné rozhodnutie a vec účastníka sa dostáva\nopätovne pred súd, ktorý musí o veci znovu konať a rozhodovať, pretože to vytvára opätovne stav právnej\nneistoty, ktorá už bola nastolená právoplatným rozhodnutím súdu nižšieho stupňa“ (II. ÚS 172/03).\n10. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr.\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n11. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (por. § 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n12. Podstatnou zmenou oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016 je, že zákon už nestanovuje\npovinnosť (ani možnosť) dovolacieho súdu ex offo skúmať, či v konaní došlo k procesným vadám\ntejto povahy. Vzhľadom na viazanosť dovolacím dôvodom sa dovolací súd zameriava výlučne na\nskúmanie existencie tej vady zmätočnosti, ktorá bola uplatnená v dovolaní. Pritom aj naďalej platí, že\npre záver o prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti nie je významný subjektívny názor dovolateľa\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)\ndovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (por. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Cdo/127/2012, 2Cdo/609/2015, 3Cdo/29/2016, 4Cdo/133/2015, 5Cdo/467/2014, 6Cdo/5/2014,\n7Cdo/7/2016, 8Cdo/450/2015).\n13. V danom prípade z obsahu dovolania vyplýva (§ 124 CSP), že dovolateľ vytýka vady v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu\nhodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\n\nvykonaných dôkazov (por. napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I.\nÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n15. K námietke dovolateľa, že súd nevykonal potrebné dokazovanie a nedostatočným spôsobom\nsa vysporiadal s dôkazmi predloženými dovolateľom, poukazuje na skutkové závery súdu, dovolací\nsúd uvádza, že neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je vadou\nv zmysle § 420 písm. f) CSP. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a\nnie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a\nrozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 CSP) a nie\núčastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované\ndôkazy, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f)\nCSP, lebo týmto postupom súd neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.\nPrípustnosť dovolania v zmysle tohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť ani nesprávne vyhodnotenie\ndôkazov, pretože do obsahu práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať\nsa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).\n16. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť\nna odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom\nkonaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť\nskutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy,\npretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť\nvykonávať dokazovanie - porovnaj ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP,\navšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.\n17. Dovolateľ formálne vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP. Aby na základe dovolania podaného podľa tohto ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania\nzodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného\npatrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v\nustanoveniach § 431 až § 435 CSP (porovnaj 2Cdo/203/2016, 6Cdo/113/2017, 7Cdo/95/2017).\nK posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť, len ak sú splnené uvedené predpoklady\n(po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP,\npodobne ako predchádzajúca právna úprava, totiž dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.\n18. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n20. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\n\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo\nzákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu\n(ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka\npráce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a\ninterpretácii procesných ustanovení).\n21. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené\npotreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods.\n1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia\npomery.\n22. Dovolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona\no rodine súdmi nižších inštancií. Samotným zmyslom a účelom ustanovení § 75 ods. 1 a § 78 ods.\n1 je stanovenie kritérií úpravy určovania konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti. V § 78 zákon\nustanovuje osobitný mechanizmus „nápravy“ pre prípady, keď sa zmenia pomery od podmienok daných\nv čase vydania pôvodného rozhodnutia o rozsahu výživného. K zmene pomerov môže dôjsť na strane\noprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Dovolací súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie\nv konaní pod sp. zn. 4Cdo/196/2017 zo dňa 25. júla 2018: ,,je potrebné poukázať na to, že otázka určenia\nprimeranej výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych,\njedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami\nrelevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie\nvýživného postupujú totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na\nurčitých striktných hraniciach (porovnaj 3Cdo/226/2017)“.\n23. Dovolateľ v danom prípade v podstate namieta nedostatočné vyhodnotenie jednej z okolností vznik ďalšej zákonnej vyživovacej povinnosti na jeho strane - významných pre posúdenie odôvodnenosti\nzmeny posledného rozhodnutia o výživnom. Podľa názoru dovolateľa pribudnutím ďalšej vyživovacej\npovinnosti ide o takú zmenu pomerov, ktorá má význam pre novú úpravu výživného a je považovaná za\ntakú skutočnosť, ktorá je objektívnym dôvodom na zníženie výživného.\n24. V tejto súvislosti dovolací uvádza, že vo všeobecnosti závery súdov pri posudzovaní určenia\nkonkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti, prípadne jeho zmeny, sú výsledkom procesu komplexného\nvyhodnotenia skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Potom je opodstatnené\nkonštatovanie, že v takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax priznala prioritný\nvýznam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní konkrétnej výšky\nvyživovacej povinnosti, aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom voči maloletým,\nktorým má byť najlepší záujem dieťaťa. Dovolací súd je tiež názoru, že nie je možné precedenčne\nzaviazať súdy ku konkrétnemu spôsobu rozhodovania pri existencii určitej okolnosti (v tomto prípade\nvzniku novej vyživovacej povinnosti), keďže určenie konkrétnej výšky výživného súdom je vždy\nvýsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej prejednávanej veci (vychádzajúc z\nodôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov\noboch rodičov) vo vzájomných súvislostiach. Vďaka tomu potom môže súd prijať celkom jedinečné a\nkonkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach\nstarostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem maloletého dieťaťa. Preto ani nemôže\nreálne existovať ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu ohľadom spôsobu určenia rozsahu\nvyživovacej povinnosti, pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže\nbyť považované za pravidlo pre iné prípady i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. V\nposudzovanom prípade súdy nižších inštancií náležite aplikovali § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona\no rodine, pričom rozhodne nezastávali názor, že vôbec netreba prihliadať na skutočnosť, že otcovi\n(dovolateľovi) vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť; na podklade svojich (individuálnych) skutkových\nzistení dospeli k záveru, podľa ktorého od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo na strane otca\nk zmene pomerov v rozsahu, ktorý by odôvodňoval zníženie výživného (bod 13. rozsudku odvolacieho\nsúdu).\n25. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v časti, v ktorej namietal vadu zmätočnosti\npodľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a v časti, v ktorej namietal nesprávne právne\n\nposúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie,\nktoré nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.\n26. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 CSP v\nnadväznosti na ustanovenie § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}