{"guid": "89fa96e5-d8d4-4214-a004-e7bcf7a37a5c:df9529d7-e79e-46c1-9478-6e933e4804df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1", "spisova_znacka": "1Cdo/177/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/177/2022 z 29. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 1Cdo/177/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1", "identifikacne_cislo": "7119210452", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "nazov": "§ 145 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-145.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-145"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "nazov": "§ 146 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-146.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "nazov": "§ 251 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-251", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-251"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "nazov": "§ 257 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-257", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-257"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-263.odsek-1", "nazov": "§ 263 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-263.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-144", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-145", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-146", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-251", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-257", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-263", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/df9529d7-e79e-46c1-9478-6e933e4804df", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/177/2022\n7119210452\n29. 11. 2023\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2023:7119210452.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu LOGIK s.r.o., Košice, Rampová 4, IČO: 46\n489 851, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Košice,\nKmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému V.L.K., spol. s r.o., Košice, Rampová 6, IČO: 36\n197 301, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Pavčíkom, Košice, Kuzmányho 57, o zaplatenie\nbezdôvodného obohatenia 2 392,50 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod\nsp. zn. 15C/29/2019, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 1. júla 2022, č.\nk. 6Co/80/2022 - 499, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovaný má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 18. januára\n2022 č. k. 15C/29/2019-422 konanie zastavil (výrok I.) a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov\nkonania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na účet právneho\nzástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o\nvýške tejto náhrady (výrok II.).\n2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 10.764 eura s príslušenstvom a\nnáhrady trov konania. V priebehu sporu bol predložený znalecký posudok J.. V. S., ktorým bol stanovený\nobjektívny nájom výpočtom k pozemku parc. č. 5067/2 s užívanou výmerou 468 m2 (polovica z výmery\n936 m2), vedený na LV č. 6304 vo výške 490,8 eura ročne. Žalobca preto svoj nárok upravil a na základe\nvýsledkov znaleckého posudku požadoval už len zaplatenie sumy 2.392,50 eura za užívanú plochu o\nvýmere 250 m2 a nájomné vo výške 5,21 eura podľa záverov znaleckého posudku J.. S.. V prevyšujúcej\nčasti o zaplatenie 8.371,50 eura s príslušenstvom vzal žalobu čiastočne späť, žalovaný s čiastočným\nspäťvzatím žaloby súhlasil. Následne podaním doručeným súdu 13. decembra 2021 vzal žalobca žalobu\nspäť vo výške 2.392,50 eura z dôvodu, že žalovaný uhradil žalobcovi zvyšnú žalovanú sumu. Po citácii\nustanovení § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 251, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 a § 263 ods.\n1 CSP rozhodol o náhrade trov konania.\n3. V odôvodnení konštatoval, že podľa právnej úpravy v CSP pri náhrade trov zastaveného konania\nsa vychádza zo zásady procesného zavinenia, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku\nspäťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú\nzodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj\nna strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom\nje potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Zásada zodpovednosti za\nzavinenie je inštitútom procesného práva a rozhodujúcimi sú len tie skutočnosti, ktoré vznikli po začatí\nkonania. Preto, pokiaľ určitá procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci\n\nuž nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne\npovinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V prejednávanej veci sa žalobca pôvodne\ndomáhal zaplatenia sumy 10.764 eur titulom bezdôvodného obohatenia. V časti sumy 8.371,50 eura\nvzal žalobu späť po vyslovení právneho názoru súdu, teda dôvodom nebolo správanie žalovaného.\nZ procesného hľadiska podľa názoru súdu teda zavinil zastavenie konania žalobca, preto súd priznal\nžalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania voči žalobcovi, v rozsahu\n100 %.\n4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením zo dňa 1.\njúla 2022, č. k. 6Co/80/2022 zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 18. januára 2022 č. k.\n15C/29/2019 - 422 vo výroku II. o trovách konania tak, že žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu\ntrov konania v rozsahu 56 %. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je (čiastočne) dôvodné.\n5. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým výrokom uznesenia priznal žalovanému\nnárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keď na rozhodnutie o náhrade trov\nkonania aplikoval ust. § 256 ods. 1 CSP a posudzoval pomer úspechu a neúspechu strán sporu.\nKonštatoval, že žalobca pôvodne uplatňoval nárok vo výške 10.764 eura, následne po vyslovení\nprávneho názoru súdu vzal žalobu v časti 8.371,50 eura späť, teda z procesného hľadiska podľa názoru\nsúdu zavinil zastavenie konania žalobca.\n6. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanom spore súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 256 ods.\n1 CSP, avšak ustanovenie nesprávne vyložil, ak zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v prospech\nžalovaného v rozsahu 100 %.\n7. Odvolací súd uviedol, že zásada úspechu vo veci sa vždy skúma, čo do právneho základu veci a\nčo do výšky priznaného nároku. Uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore\núspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy konania, ktoré úspešnej strane\nvznikli. V prípade zastavenia konania (aj čiastočného zastavenia konania) je na mieste vziať do úvahy\nzásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného\nvýsledku a zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak\nsúd zastaví konanie, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tejto časti otázkou, či\nniektorá strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania\nje nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú\nžalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania\nžalovaného k požiadavkám žalobcu.\n8. Odvolací súd ďalej poukázal, že v prejednávanom spore sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa\n17. septembra 2019 domáhal zaplatenia sumy 10.764 eura s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 24.\nnovembra 2020 v dôsledku záverov znaleckého posudku J.. S. predloženého žalovaným vzal žalobu v\nčasti 8.371,50 eura s príslušenstvom čiastočne späť. Podaním doručeným súdu dňa 13. decembra 2021\nvzal žalobca žalobu v časti 2.392,50 eura späť z dôvodu úhrady danej sumy žalovaným a navrhol konanie\nzastaviť. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 15C/29/2019-228 zo dňa 10. decembra 2020 konanie vo\nvýške 8.371,50 eura s príslušenstvom zastavil, následne napadnutým uznesením konanie zastavil aj\nvo zvyšnej časti. Z uvedeného vyplynulo, že žalobca bol v spore úspešný čo do sumy 2.392,50 eura s\npríslušenstvom, nakoľko žalovaný svojim správaním počas sporu - úhradou pohľadávky žalobcu, zavinil\nzastavenie konania v tejto časti, a preto zodpovedá za svoj procesný neúspech v spore. Žalobca bol\nneúspešný, čo do sumy 8.371,50 eura s príslušenstvom, keď v tejto časti vzal žalobu späť v nadväznosti\nna výsledok znaleckého posudku predloženého žalovaným. V percentuálnom vyjadrení tak úspech\nžalobcu predstavuje 22 % (2.392,50 eura) a neúspech žalobcu 78 % (8.371,50 eura), teda čistý úspech\nžalovaného v spore je 56 % (78 % mínus 22 %).\n9. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku,\nv tomto smere sa odvolací súd stotožnil s uvedeným názorom, avšak zároveň konštatoval, že v danom\nprípade má prednosť aplikácia ust. § 256 CSP pred ust. § 255 ods. 1, 2 CSP. V sporových konaniach\nsa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný\núspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej\nžiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci\nvtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo\n\nv plnom rozsahu. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí,\nprípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch\nstrán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Zásadu\núspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu\nalebo od znaleckého posudku.\n10. Podľa odvolacieho súdu Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142\nods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú\nnáhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia\nzáviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej\nodmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa judikatúry k § 142 ods. 3 OSP\nbolo možné priznať strane sporu plnú náhradu trov konania v prípade, že výška plnenia závisela od\nznaleckého posudku iba vtedy, keď mala sporová strana, čo do základu veci plný úspech. Ust. § 142\nods. 3 OSP sa mohlo uplatniť len vtedy, ak neúspech sa prejavil len vo výške plnenia, a to práve preto,\nže žalobca túto výšku nemohol v čase podania žaloby presne určiť a z toho dôvodu musela byť určená\nznaleckým posudkom.\n11. Podľa odvolacieho súdu zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška\nplnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch\nvšak nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného\nnároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu na\nzáklade úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade\ntreba riešiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva\nžalobcu bolo zasiahnuté. Otázka výšky bezdôvodného obohatenia je potom druhoradá a nadväzujúca.\nV prejednávanom spore rozsah úspechu žalobcu síce závisel od znaleckého dokazovania, avšak je\ndôvodné sa zaoberať aj úvahou o tom, či v súčasnosti v prípade bezdôvodného obohatenia za užívanie\nnehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalobca nemohol túto výšku poznať, keď podľa CSP si môže (resp.\nmusí, lebo na ňom je dôkazné bremeno) dať vypracovať pred podaním žaloby znalecký posudok.\n12. Ďalej odvolací súd zdôraznil, že v tomto spore však súd nerozhodoval o nároku ako takom rozsudkom\nvo veci samej, keď výšku bezdôvodného obohatenia ustálil znaleckým posudkom a v prevyšujúcej časti\nbuď nárok priznal alebo žalobu zamietol, a aplikoval by tak ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, ale rozhodol na\nzáklade čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom, kedy pri rozhodnutí ohľadne nároku na náhradu trov\nkonania je nevyhnutné uprednostniť ust. § 256 ods. 1 CSP. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd\nzmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že\nžalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 56 %.\n13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný,\npreto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.\nO výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.\n14. Proti predmetnému uzneseniu podal dovolanie žalobca. Dovolanie podal z dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP. Namietal, že postup odvolacieho súdu a jeho odôvodnenie je svojvoľné, v rozpore s\nprávnou úpravou a v rozpore s princípom právnej istoty z dôvodu neprihliadnutia na tú skutočnosť,\nže výška nároku žalobcu závisela od znaleckého posudku a rozhodnutie je v rozpore s ustálenou\nsúdnou praxou. Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že\nrozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. Rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadami v otázke posúdenia\nnároku na náhradu trov konania.\n14.1. Napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky porušenia práva na spravodlivý proces, pričom poukázal\naj na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Poukázal aj na princíp právnej istoty a v tomto smere na judikát pod R 2/2016.\nOdvolací súd v danom prípade rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom sa nezaoberal tým,\nže v konaní bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý určil výšku bezdôvodného obohatenia. Konanie\nbolo v časti zo strany žalobcu vzaté späť, nakoľko výška nároku závisela od znaleckého posudku.\nŽalobcu je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech, čo do\nzákladu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu,\n\nzávisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). Žalobcovi teda bude priznaná náhrada\ntrov iba z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške. Žalobca bol v spore úspešný, čo do sumy 2 392,50\neura s príslušenstvom, nakoľko žalovaný svojim správaním počas sporu - úhradou pohľadávky žalobcu\nzavinil zastavenie konania v tejto časti a preto zodpovedá za svoj procesný neúspech v spore. Napriek\nuvedenému súd rozhodol v rozpore so súdnou praxou k aplikácii zásady úspechu v konaní, ak výška\nnároku závisela od znaleckého posudku. Čo sa týka samotného nároku tak bol žalobca úspešný, keď v\ndôsledku súdneho konania žalovaný uhradil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na\nuznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 56/2017, ďalej na nález ÚS SR III. ÚS 399/2019 a aj na rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/353/2018.\n14.2. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nároku na\nnáhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu,\nnemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP súdom nie je v súlade s ústavou. (Nález\nÚstavného súdu SR III. ÚS 475/2018 - 31). Aj rozhodovacia prax súdov je taká, že dôležitým v spore je\nzáklad nároku. Žalobca dosiahol v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.\n14.3. Odvolací súd nesprávne posúdil nárok na náhradu trov konania, keď vychádzal zo žalovanej\nsumy a podielu sumy uhradenej žalovaným v konaní. Je to práve žalovaný, ktorý zavinil vznik trov\nkonania, keď sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a žaloba bola podaná dôvodne, keď uhradil\nvýšku bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutím súdu bolo žalobcovi znemožnené uplatňovať jeho práva\nalebo na spravodlivý proces na súde, nakoľko samotné rozhodnutie vykazuje znaky porušujúce právo\nna spravodlivý proces, ktoré spočíva v prekvapivom rozhodnutí.\n14.4. Odvolací súd postupoval svojvoľne v rozpore so skutkovým stavom. Dospel k nesprávnym\nprávnym záverom a tie spočívali vo výsledku v tom, že žalobcovi ako úspešnej strane v spore neboli\npriznané trovy konania v zmysle § 255 CSP. V konečnej úvahe boli súdom priznané žalovanému trovy\nkonania podľa percentuálneho vyjadrenia úspechu, nie podľa § 256 CSP. Navyše žiadne ustanovenie\nCSP nehovorí o tom, že sa má postupovať pri rozhodovaní tak, že ustanovenie § 256 CSP má prednosť\npred § 255. Rozhodnutie súdu je z tohto dôvodu vnútorne rozporné a v konečnom dôsledku zmätočné.\nVzhľadom k tomu žiadal, aby najvyšší súd zrušil výrok I. uznesenia Krajského súdu v Košiciach a vec\nvrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov dovolacieho konania.\n15. K dovolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný. Podľa žalovaného dovolací dôvod s\npoukazom na § 420 písm. f) CSP nebol naplnený a dovolanie je procesne neprípustné. Mal za to,\nže napadnuté rozhodnutie nie je z procesného hľadiska rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a ani\nrozhodnutím vo veci samej. Predmetom odvolacieho prieskumu bol len výrok o trovách konania medzi\nžalobcom a žalovaným. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný je presvedčený, že žalobca podriaďujúc\npodané dovolanie pod § 420 písm. f) CSP v dovolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by tento dovolací\ndôvod zakladali. K porušeniu práv žalobcu preukázateľne nedošlo a žalobca takto ani svoje dovolanie\nnezdôvodňuje. Žalovaný uvádza, že uznesenie odvolacieho súdu považuje za vecne a právne správne\na náležite zdôvodnené. Rozhodnutie nemožno považovať ani za prekvapivé, či vybočujúce z rámca\nzákonnosti.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 CSP), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.\n17.1. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n17.2. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n17.3. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n\n17.4. Dovolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu o náhrade trov konania.\n17.5. Ústavný súd Slovenskej republiky už v uznesení č. k. I. ÚS 387/2019-26 zo 17. septembra\n2019 poukázal na to, že problematikou prípustnosti opravných prostriedkov podľa Civilného sporového\nporiadku sa zaoberal v uznesení sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. augusta 2018 (rozhodnutie č. 74/2018\npublikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2018, s. 1270), v ktorom\nvyslovil: „Ustanovenie § 420 CSP zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti\nrozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo\nveci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako\nmeritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej. Aj rozhodnutie vo veci samej (t. j. meritórne\nrozhodnutie) je svojou podstatou a svojimi dôsledkami rozhodnutím, ktorým sa konanie o predmete\nsporu končí, avšak pre účely posudzovania prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP takéto rozhodnutie\nnemožno zaradiť do skupiny rozhodnutí, „ktorým sa konanie končí“, pretože pre tento účel je už zaradené\ndo skupiny rozhodnutí „vo veci samej“. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o\ndanej otázke končí, teda možno považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak\nako jeho vecným prejednaním (t. j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho\nkonania), rozhodnutie odvolacieho súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí\nprvoinštančného súdu a pred rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací\nsúd potvrdil alebo zmenil prvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí,\npričom spravidla pôjde o uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam\npodľa § 357 CSP, ktoré síce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených\nv § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu\ndovolacím súdom vylúčené. Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné\nodvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci\nodvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o nároku na náhradu trov\nkonania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku\nna náhradu trov konania rozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.),\na teda ho možno v zmysle už uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní\nz dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“.\n17.6. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou\nsúčasťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom\nktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej\nochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4\na čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo\nna súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy), určuje\nzákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.\njúna 2016 (§ 142 a nasl.), resp. v Civilnom sporovom poriadku účinnom od 1. júla 2016 (§ 255 a\nnasl.). Procesné predpisy, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania, preto treba vykladať v\nsúlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Trovy vynaložené\núčastníkom konania (sporovou stranou) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným\npostojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného\nnároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s\nnevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na\nprávnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne\nvynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu\nposudzovať ako celok, a to aj keď má účastník (sporová strana) nárok na náhradu trov konania, pretože\nmal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to platí aj\npre trovy právnej služby (viď. II. ÚS 78/03, III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018).\n17.7. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o náhrade trov konania pre existenciu\nvady v zmysle § 420 písm. f) CSP konštatoval dovolací súd vo viacerých rozhodnutiach (8Cdo/266/2019,\n8Cdo/111/2019, 4Cdo/70/2020, 4Cdo/155/2020, 4Cdo/69/2022, 2Cdo/89/2020).\n18. Žalobca vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ust. § 420 písm. f) CSP, namietal nedostatočné\nzdôvodnenie rozhodnutia, svojvoľnosť, resp. vnútorné rozporné rozhodnutie súdu, z dôvodu\nneprihliadnutia na tú skutočnosť, že výška nároku žalobcu závisela od znaleckého posudku. Taktiež\nnamietal, že rozhodnutie je v rozpore s ustálenou súdnou praxou.\n\n19. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú: a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej\nmiere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n20. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n21. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n22. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov.\nI. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019,\n3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).\n23. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorý by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.\nf) CSP. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadalo so všetkými námietkami žalobcu\nv odvolaní, keď napokon odvolací súd rozhodol o odvolaní tzv. zmenovým výrokom a to tak, že\nžalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 56 % (oproti uzneseniu súdu prvej\ninštancie, ktorý rozhodol tak, že žalovaný má nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania, vrátane\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %).\n24. Podstatné dôvody svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol v bode 18. a nasl. odôvodnenia\nuznesenia. V bode 17. skonštatoval, že v prípade zastavenia konania (aj čiastočného zastavenia\nkonania) je namieste vziať do úvahy zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka\nzavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie je možné posudzovať len z procesného\nhľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak súd zastaví konanie, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o\nnáhrade trov konania v tejto časti otázkou, či niektorá strana sporu zavinila, že konanie muselo byť\nzastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale\nprocesného práva, otázku či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného\nhľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu.\n25. Z obsahu spisu vyplýva, že o náhrade trov konania v danom prípade odvolací súd rozhodoval pri\naplikácii § 256 ods. 1 CSP, a to z dôvodu dvoch späťvzatí žaloby zo strany žalobcu, ktoré podrobne\na logicky zdôvodnil. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu teda jasne vyplýva na základe akého\nustanovenia CSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov konania pri svojom zmenovom rozhodnutí.\n\nNie je možné teda toto rozhodnutie chápať ani ako svojvoľné, resp. a ani ako rozporuplné, keď svoj\nzmenový výrok odvolací súd náležite zdôvodnil. Zo strany dovolacieho súdu je potrebné podčiarknuť,\nže v prejednávanej veci sa odvolací súd vysporiadal aj s odvolacou námietkou žalobcu, čo do závislosti\núspechu žalobcu od znaleckého dokazovania, pričom odôvodnenie v tomto smere je v bode 31.\nodôvodnenia uznesenia, keď konštatoval, že v prejednávanom spore rozsah úspechu žalobcu síce\nzávisel od znaleckého dokazovania, avšak je dôvodné sa zaoberať aj úvahou o tom, či v súčasnosti\nv prípade žaloby o bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, žalobca\nnemohol túto výšku poznať, keď podľa CSP si môže, resp. musí, lebo na ňom je dôkazné bremeno\ndať vypracovať pred podaním žaloby znalecký posudok. Avšak v tomto smere, dovolací súd poukazuje\nna bod 32. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia, v ktorom odvolací súd vysvetlil, že v tomto spore\nnerozhodoval súd o nároku ako takom rozsudkom vo veci samej, keď výšku bezdôvodného obohatenia\nustálil znaleckým posudkom a v prevyšujúcej časti buď nárok priznal alebo žalobu zamietol, a aplikoval\nby tak § 255 ods. 1, 2 CSP, ale rozhodol na základe dvoch čiastočných späťvzatí žaloby žalobcom,\nkedy pri rozhodnutí ohľadne nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné uprednostniť ust. § 256\nods. 1 CSP.\n26. So zreteľom na uvedené, dovolací súd uzatvára, že v danom prípade nemožno súhlasiť s dovolacími\nnámietkami žalobcu v tom smere, že odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil, resp.\nvydal rozhodnutie prekvapivé, alebo svojvoľné. Opak je však pravdou, nakoľko sa zaoberal všetkými\nargumentami žalobcu v odvolaní, ktoré napokon aj zohľadnil v kontexte okolnosti danej veci, a to, že sa s\nnimi nestotožnil v úplnosti, neodôvodňuje záver o nepreskúmateľnosti daného rozhodnutia. Myšlienkový\npostup odvolacieho súdu je dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti\nzistené v danom konaní, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Rozhodnutie odvolacieho\nsúdu má všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP a za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP\nnemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnil, nakoľko do práva\nna spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby účastník konania pred všeobecným súdom bol úspešný,\nteda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním,\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, respektíve rozhodol v súlade s\njeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov\nsúdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS\n252/04, I. ÚS 50/04).\n27. Dovolací súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ žalobca namieta, že by malo ísť o rozhodnutie v rozpore\ns ustálenou súdnou praxou, tak z tohto pohľadu ani nie je možné napadnuté rozhodnutie preskúmať,\nnakoľko prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je v zmysle § 421 ods. 2 CSP vylúčená, ak\nodvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP. V danom prípade išlo\no rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 357 písm. m) CSP, preto v tejto časti\nje dovolanie neprípustné (§ 447 písm. c) CSP).\n28. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné a podľa § 448\nCSP ho zamietol.\n29. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol pri aplikácii ust. § 453 ods. 1 CSP za\npoužitia § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný v plnom rozsahu.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/80/2022", "guid": "79ed07db-15b1-443a-920f-ffbe44eb4b20:120116d0-661a-47d5-a528-c54b6125fca8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}