{"guid": "6bc2df67-7fcf-4af1-9076-29e1a7e0f582:8434cdc0-f5bf-4549-9354-7dc6352c5514", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7119210127.1", "spisova_znacka": "4Cdo/145/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/145/2022 z 25. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2023, sp. zn. 4Cdo/145/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:7119210127.1", "identifikacne_cislo": "7119210127", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2023-09-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-4", "nazov": "§ 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-29b", "nazov": "§ 29b zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-29b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-29b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-29b", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-27", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8434cdc0-f5bf-4549-9354-7dc6352c5514", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7119210127.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7119210127.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7119210127.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/145/2022\n7119210127\n25. 09. 2023\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2023:7119210127.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A., narodeného XX. E.K. XXXX, J., X. S. XXXX/\nXX, Č. K., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Slebodnikom, Košice, Štúrova 20, proti žalovanej\nSlovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2,\no náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, vedenom na Okresnom\nsúde Košice I sp. zn. 39C/25/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 3.\nfebruára 2022 č. k. 2Co/163/2021-284, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3. februára 2022 sp. zn. 2Co/163/2021 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 26. novembra\n2020 č. k. 39C/25/2019-203 v spojení s opravný uznesením z 24. februára 2021 č. k. 39C/25/2019-220\nzaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch 3 000 eur s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne od 2. septembra 2019 do zaplatenia. V poradí druhým výrokom\nzaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 2 548,98 eura\ns úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2. septembra 2019 do zaplatenia a tretím výrokom v\nprevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok III.). Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu\ntrov konania o náhradu nemajetkovej ujmy v plnej výške (výrok IV.), žalovanej nárok na náhradu trov\nkonania o náhradu škody nepriznal (výrok V.). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 3\nods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 29b ods. 1,\n§ 18 ods. 1 a 3, § 27 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) a vecne tým, že nárok\nna náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom je pre posúdenie zákonnosti začatia a vedenia trestného\nstíhania rozhodný neskorší výsledok trestného stíhania. Súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu\nna náhradu škody uplatnený titulom náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli pri zastúpení\nJUDr. Adrianou Krajníkovou a JUDr. Jozefom Leukušom. Z pripojených faktúr mal súd preukázané,\nže žalobca zaplatil advokátom za zastupovanie v predmetnom trestnom konaní 6 992 eur pričom v\ntomto konaní si uplatnil nárok len na 2 229,96 eura, ktorá suma zodpovedá vynaloženým nákladom\nna zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu v predmetnom trestnom konaní v rozsahu tarifnej\nodmeny. Pre účely náhrady škody súd podotkol, že zodpovednosť štátu treba za účelne vynaložené\nnáklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu\ntarifnej odmeny a poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla\n2016 sp. zn. 6Cdo/402/2015. Výšku týchto trov mal preukázané z obsahu trestného spisu Okresného\nsúdu Košice II sp. zn. 4T/15/2010 a vyšetrovacieho spisu č. ČVS: KRP-50/OEK-KE-2004. Žalobca si\nuplatnil nárok na náhradu škody titulom náhrady cestovného a ubytovacích nákladov, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s trestným stíhaním a to vo výške 6 289,07 eura. Tento nárok posúdil podľa ustanovenia §\n72 ods. 1, § 73 ods. 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom\n\na kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špecializovaný trestný súd a vojenské súdy\n(ďalej len ,,vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z.“). Výšku žalobcom uplatnených\ncestovných nákladov za použitie prostriedkov leteckej dopravy však možno považovať v porovnaní s\ncestovnom za použitie prostriedkov hromadnej dopravy ako je napr. vlak alebo autobus za neprimerané.\nUhrádzajú sa totiž len účelne či dôvodne vynaložené náklady v konaní a teda nie všetky náklady,\nktoré účastník v konaní vynaložil. Účelnosť vynaložených cestovných nákladov znamená aj to, že štát\nnie je povinný znášať náklady v podobe neprimerane zvoleného prostriedku dopravy, ktorý niekoľko\nnásobne prevyšuje cestovné a porovnal pritom výšku cestovného hromadnej dopravy s dopravou za\nktorú náhradu požadoval v tomto konaní žalobca. Žalobcovi nepriznal náhradu cestovného za úkon\núčasť na preštudovanie vyšetrovacieho spisu (letenka Košice - Praha a späť 483,50 eura) dňa 19.\noktóbra 2009 porada s obhajcom z 20. septembra 2010 letenka Košice - Praha a späť 501,25 eura,\ncelkovo nepriznal žalobcovi sumu 5 924,97 eura a v tejto časti žalobu zamietol. Tiež súd považoval za\nprimerané ubytovacie náklady žalobcu v hotely vrátane taxíka na letisko celkovo v sume 364,10 eura\na v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Nepriznal žalobcovi náhradu cestovného vo výške 3,40 eura\nza využitie dopravy, taxislužbu z hotela Teledom na Timonovej ulici v Košiciach na súd na Štúrovej\nulici v Košiciach, ktorý hotel je v pešej dostupnosti na súd v trvaní 6 min. a to z dôvodu neúčelnosti a\nnehospodárnosti týchto nákladov. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy tento\nnárok uznal v celom rozsahu za dôvodný. Zohľadnil pritom povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania,\nale i následky v osobnostnej sfére žalobcu. Prihliadol na okolnosti, za ktorých k nemajetkovej ujme\ndošlo, prihliadol na všeobecne vzdialenú predstavu o spravodlivosti, kde sa vyžaduje posúdiť z hľadiska\nvšeobecnej slušnosti akej satisfakcie by sa malo poškodenému skutočne dostať. Výsledkom trestného\nstíhania voči žalobcovi bolo oslobodenie z pod obžaloby a teda zrušenie nezákonného rozhodnutia o\nvznesení obvinenia, čím sa toto rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. stalo nezákonným.\nTrestné stíhanie žalobcu trvalo takmer 13 rokov, jeho osoba bola vystavená neustálym procesným\núkonom zo strany orgánov činných v trestnom konaní a žalobca bol po celú uvedenú dobu vystavený\nstresu úzkosti a frustrácie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255\nods. 1, 2 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 262 ods. 1, 2\nCSP a rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania z titulu uplatnenej a priznanej\nnemajetkovej ujmy, kde mal vo veci plný úspech, plnú náhradu trov konania a čo týkalo náhrady škody\nžalovanej, ktorá by mala vzhľadom na väčší úspech nárok na ich náhradu, túto nepožadovala a teda jej\nsúd ani nepriznal. Proti výrokom III. a V. rozsudku z 26. novembra 2020 č. k. 39C/25/2019-203 v spojení\ns opravný uznesením z 24. februára 2021 č. k. 39C/25/2019-220 podal žalobca odvolanie.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 3. februára 2022 sp.\nzn. 2Co/163/2021 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku III a výroku V o trovách konania\npotvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že platí zásada,\npodľa ktorej možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t. j. trov nevyhnutných pre účelné\nuplatnenie práva. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa a spravidla nachádza\nsvoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Tu bolo\npotrebné prisvedčiť názoru žalovanej, vyjadrenom v písomnom vyjadrení k odvolaniu, že v zmysle\nargumentácie žalobcu by mohlo viesť k bezbrehému uplatňovaniu a priznávaniu výšky škody a bolo\nnepodstatné, či v čase, keď poškodený náklady vynaložil, nepočítal alebo nepočítal s ich preplatením.\nSkutočnosť, že sa žalobca rozhodol pre rozhodne najdrahšiu leteckú dopravu znamená, že to bolo\njeho rozhodnutie, ale neznamená, že tieto náklady budú posudzované ako účelné vo výške, ako si\nich uplatnil žalobou podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Ani citácia nálezu žalobcom v odvolaní na tomto\nnázore odvolacieho súdu nič nemenila, keďže sa týkala samotného základu nároku, nezaoberala sa\nvýškou práve v súvislosti s účelnosťou vynaložených trov. Ak si súd prvej inštancie pri posudzovaní\nvýšky nároku žalobcu pomohol ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.\nz., bol jeho postup taktiež legitímny, keďže posudzoval analogicky účelnosť vynaložených trov. Z vyššie\nuvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie vrátane\nsúvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správne. V súvislosti s výrokom V. o trovách konania\nv poradí odvolateľ ani nevzniesol osobitné námietky, napadol ho len ako výrok súvisiaci. O nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225\nods. 1 CSP. Žalobca nebol so svojím odvolaním úspešný, úspešnému žalovanému preukázateľné trovy\nodvolacieho konania nevznikli.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n\n3.1. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že odvolací\nsúd pri právnom posúdení uplatneného nároku na náhradu škody z titulu náhrady cestovného za\npoužitie prostriedku leteckej dopravy a za využitie dopravy taxislužbou aplikoval ustanovenia vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. aj keď aplikácia ustanovení tejto\nvyhlášky nie je na uvedený prípad prípustná a to ani analogicky. Súd prvej inštancie pri posudzovaní\nprípadu poukázal na ustanovenia § 72 ods. 1 a § 73 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 543/2005 Z. z. odvolací súd považoval jeho postup za legitímny, keďže podľa neho súd prvej\ninštancie posudzoval analogicky účelnosť vynaložených trov. Právne otázky riešené odvolacím súdom\nvymedzil nasledovne:\nPrávna otázka č. 1 : Je v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní výšky náhrady účelne\nvynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. analogicky aplikovať ustanovenia vyhlášky\nMS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,\nŠpecializovaný trestný súd a vojenské súdy?\nPrávna otázka č. 2 : „Je v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní výšky náhrady účelne\nvynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aplikovať kritérium hospodárnosti?“\nPrávna otázka č. 3 : „Je v súčasnej dobe rozvoja leteckej dopravy a znižovania jej cien použitie leteckej\nhromadnej dopravy na úkony trestného konania natoľko nehospodárne, že nemôže byť zahrnuté do\nnáhrady účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.?“\nPrávna otázka č. 4 : „Ak si poškodený v rámci náhrady účelne vynaložených trov konania, ktoré mu\nvznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie uplatní náhradu cestovného za použitie\nlietadla, má podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu trov vo výške cestovného iným hromadným\ndopravným prostriedkom alebo nemá nárok na náhradu cestovného vôbec?“\nSprávne riešenia : „S vyriešením týchto právnych otázok odvolacím súdom nesúhlasím, keďže takéto\nriešenia nevyplývajú z príslušnej zákonnej úpravy. Voči žalovanej sa domáham zaplatenia náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Spôsob a rozsah náhrady škody sa v tomto\nprípade riadi ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci.“\nNavrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu vyjadrila a navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu ako\nnedôvodné zamietol.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie žalobcu je prípustné a tiež dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a 421 CSP.\n7. Žalobca zastáva názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP (z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom), v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\n\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená (písm. b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/).\n8. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne\nvymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre\nposúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky,\nktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide\nskutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).\n9. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP (a to z hľadiska všetkých troch\nprocesných situácií upravených v uvedenom ustanovení pod písmenom a/ až c/) rozhoduje dovolací\nsúd, pričom závery o (ne)prípustnosti dovolania prijíma na základe dôvodov uvedených dovolateľom\n(porovnaj § 432 CSP). Výsledok posúdenia prípustnosti dovolania je teda podmienený tým, ako dovolateľ\nsúdu vysvetlí, konkretizuje a doloží, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom\noznačenej právnej otázky.\n10. Žalobca prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Cit. ustanovenie dopadá na situáciu, v ktorej určitá právna\notázka ešte nebola dovolacím súdom riešená (preto ani nedošlo k ustáleniu jeho rozhodovacej praxe).\n11. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993, s pôvodným\nnázvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období\njudikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý\nprávny názor alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho\nsúdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne\nnadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravy dovolania, ktorým je v prípade dovolacieho dôvodu,\nspočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, predovšetkým riešenie doteraz neriešených\notázok zásadného právneho významu, do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle §\n421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou\nneprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk\nvydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere\nrozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o\nrozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára\n2018, sp. zn. 6Cdo/29/2017, prijatý ako judikát R 71/2018).\n12. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods.\n1 písm. c/ CSP).\n13. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\n\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom).\n14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím\ndôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V dôsledku viazanosti dovolacieho\nsúdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n15. V danom prípade žalobca za nosné označil právne otázky dovolacím súdom doposiaľ neriešené, a\nto: Právna otázka č. 1: Je v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní výšky náhrady účelne\nvynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. analogicky aplikovať ustanovenia vyhlášky\nMS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,\nŠpecializovaný trestný súd a vojenské súdy?\nPrávna otázka č. 2: „Je v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. pri posudzovaní výšky náhrady účelne\nvynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné\nrozhodnutie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. aplikovať kritérium hospodárnosti?“\nPrávna otázka č. 3: „Je v súčasnej dobe rozvoja leteckej dopravy a znižovania jej cien použitie leteckej\nhromadnej dopravy na úkony trestného konania natoľko nehospodárne, že nemôže byť zahrnuté do\nnáhrady účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.?“\nPrávna otázka č. 4: „Ak si poškodený v rámci náhrady účelne vynaložených trov konania, ktoré mu\nvznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie uplatní náhradu cestovného za použitie\nlietadla, má podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu trov vo výške cestovného iným hromadným\ndopravným prostriedkom alebo nemá nárok na náhradu cestovného vôbec?“\n16. Mal za to, že v danej veci nemali súdy v konaní aplikovať ustanovenia vyhlášky MS SR č. 513/2005\nZ. z. i z dôvodu, že aplikácia ustanovení tejto vyhlášky nie je na uvedený prípad prípustná ani analogicky.\nUviedol, že voči žalovanej sa domáhal zaplatenia náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci a preto spôsob a rozsah náhrady škody v tomto prípade sa riadi ustanoveniami\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a kritérium\nhospodárnosti vôbec neuvádza.\n17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný\npredpis neustanovuje inak.\n18. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených\ntrov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.\n19. Podľa § 72 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na\nkonaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.\n20. Podľa § 72 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. osobe zúčastnenej na konaní sa hradia\nskutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným dopravným prostriedkom.\n21. Podľa § 72 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. nárok na cestovné má aj osoba zúčastnená\nna konaní, ktorá býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použila miestny verejný\nhromadný dopravný prostriedok.\n\n22. Podľa § 74 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná\ninak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri\nceste náhrada podľa osobitných predpisov. Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané\nvýdavky na ubytovanie.\n23. V danej veci súdy nižších inštancií uviedli, že keď žalobca realizoval svoje právo na obhajobu,\nvýdavky s tým spojené je potrebné považovať za účelne vynaložené trovy konania v zmysle ust. § 18\nods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázali, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody titulom náhrady\ncestovného a ubytovacích nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s trestným stíhaním a to vo výške\n6 289,07 eura. Pri posudzovaní výšky nároku súdy nižších inštancií svoje rozhodnutie odôvodňovali\ns poukazom na ustanovenia § 72 ods. 1, § 73 ods. 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR\nč. 543/2005 Z .z. Výšku žalobcom uplatnených cestovných nákladov za použitie prostriedkov leteckej\ndopravy považovali v porovnaní s cestovným za použitie prostriedkov hromadnej dopravy ako je napr.\nvlak alebo autobus za neprimerané. Sú názoru, že sa uhrádzajú len účelne či dôvodne vynaložené\nnáklady v konaní a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil. Poukázali na pravidlo,\npodľa ktorého osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené\nvýdavky cestovného verejným dopravným prostriedkom. Účelnosť vynaložených cestovných nákladov\nznamená aj to, že štát nie je povinný znášať náklady v podobe neprimerane zvoleného prostriedku\ndopravy, ktorý niekoľko násobne prevyšuje cestovné a porovnal pritom výšku cestovného hromadnej\ndopravy s dopravou za ktorú náhradu požadoval v tomto konaní žalobca.\n24. Dovolací súd uvádza, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného\nstíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č.\n58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra\ndôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková\nujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola\nodčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu\ntrestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a\ndôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.\nNárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z\n23. februára 1990 sp. zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk,\nročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp. zn. 1 Cdo 53/93\npublikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994).\nRozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší\nvýsledok trestného konania.\n25. Aj v odbornej literatúre sa vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 58/1969 Zb., uvádza,\nže základom zodpovednosti je len tá časť rozhodnutia, ktorá nadobúda právoplatnosť, a teda sa stáva\nzaväzujúcou normou - touto časťou rozhodnutia je výrok, a že rozhodnutie zakladá zodpovednosť\nlen vtedy, ak nadobudlo právoplatnosť. Podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb.,\nsú v podstate zhodné s podmienkami zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\nnezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.\n514/2003 Z. z. Dovolací súd poznamenáva, že aj zo znenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.,\nje zrejmé, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci\nmôže byť daná len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola spôsobená právoplatným rozhodnutím orgánu\nverejnej moci - výnimku z tohto pravidla potom upravuje § 6 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.\nz. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je\nsplnenie troch základných podmienok, ktorými sú: protiprávnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia,\nvyčerpanie opravných prostriedkov. Autentický výklad zákona č. 514/2003 Z. z., a rovnako tak zákona č.\n58/1969 Zb., je pokiaľ ide o požiadavku právoplatnosti rozhodnutia orgánu štátu ako jednu z podmienok\nvzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu jednoznačný.\nZodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu je daná len vo vzťahu k\ntakému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené alebo zmenené až po nadobudnutí právoplatnosti\n(viď napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 430/2011). Pojem „nezákonnosť“\n\nzákon nedefinuje, nepochybne tu však ide o rozpor nielen so zákonmi, ale aj s inými súčasťami\nprávneho poriadku. Aj napriek tomu, že predpokladom vzniku práva na náhradu škody je (okrem iného)\nexistencia právoplatného rozhodnutia a jeho zrušenie alebo zmena, treba uviesť, že sú určité výnimky,\nkedy sa možnosť poškodeného subjektu domáhať sa náhrady škody neviaže na požiadavku zrušenia\nalebo zmeny právoplatného rozhodnutia, ale k vzniku škody môže dôjsť (a v mnohých prípadoch aj\nreálne dochádza) ešte predtým, ako sa konkrétne rozhodnutie stane právoplatným, resp. ešte predtým,\nako je takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Týmito výnimkami sú: 1/ existencia tzv. ničotného\nrozhodnutia, 2/ existencia vykonateľného rozhodnutia (bez ohľadu na jeho právoplatnosť), 3/ existencia\nprípadov hodných osobitného zreteľa (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2MCdo/17/2011). Rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci však spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci. Pojem škody zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej\nnáhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ)\na škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je\nobjektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým\npeňažného. Podľa § 442 OZ sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).\nSkutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie\nexistujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje\nmajetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (ak to nie je vylúčené).\nTeda skutočnou škodou je aj ujma, ktorá poškodenému vznikla tým, že bol nútený vynaložiť náklady\nna prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s\nuplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom konaní. Škoda je teda tradične definovaná ako\nmajetková ujma, ktorú možno objektívne vyjadriť všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Za skutočnú\nškodu sa teda považuje majetková ujma vyjadriteľná peniazmi, ktorá spočíva v zmenšení, v znížení či\ninom znehodnotení majetku poškodeného. Zákonodarca zvolil metódu explicitného zahrnutia nákladov\nkonania pod pojem škody už v zákone č. 514/2003 Z. z.\n26. Na základe uvedeného dovolací súd nepovažuje závery súdov nižších inštancií (ohľadne aplikácie\n§ 72 ods. 1, § 73 ods. 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z., žalobcu považuje\nza osobu zúčastnenú na konaní, a aplikácie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ako ,,kritérium\nhospodárnosti,,), za správne. Dovolací súd je názoru, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody\nohľadne cestovného treba vychádzať z toho, že je to ujma, ktorá poškodenému vznikla tým, že\nbol nútený vynaložiť náklady (finančné prostriedky) na jeho prepravu na procesné úkony. Súd teda\nneposudzuje účelnosť trov vynaložených v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní, ale posudzuje, o\nčo sa majetok poškodeného zmenšil v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia alebo\nnesprávneho úradného postupu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá štát za\nsplnenia zákonných podmienok za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci\nnezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo\niným pozbavením osobnej slobody alebo rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím\no väzbe. Zákonom je daná absolútna objektívna zodpovednosť, pričom daný princíp je nevyhnutný,\nkeďže je potrebné, aby sa vo vzťahu k poškodenému napravili všetky dôsledky porušenia zákona.\nPri tomto druhu zodpovednosti sa neskúma zavinenie, zodpovedá sa za vzniknutý protiprávny stav.\nSpôsob a rozsah náhrady škody sú upravené v § 17 a § 18 zákona č. 514/2003 Z. z. Uhrádza sa\nnielen skutočná škoda, ale aj ušlý zisk, s výnimkou prípadov, ak osobitný právny predpis (vo vzťahu\nšpeciality) ustanovuje inak (§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Náhrada škody pritom zahŕňa aj\nnáhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané\nnezákonné rozhodnutie (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ). Trovy konania zahŕňajú trovy právneho\nzastúpenia, s výnimkou nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody. Vo\nvšeobecnosti možno trovami konania rozumieť ,,náklady resp. finančné výdavky subjektov, ktoré sa na\nkonaní zúčastňujú a ktoré sú vynaložené na úkony súvisiace s konaním. Trovami konania môžu byť\nvýdavky na poštovné, odmenu znalca, prekladateľa, svedočné a pod. Trovy konania upravujú procesné\npredpisy povahy verejnoprávnej a právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu má základ v hmotnoprávnej úprave súkromnej povahy. Obvinený znáša trovy a výdavky\nspojené so zvolením obhajcu, včítane odmeny dohodnutej medzi ním a advokátom (§ 553 ods. 1\nTrestného poriadku). V súvislosti s touto náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada\ntrov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa\nuhrádzajú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník\nv konaní vynaložil, pritom záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v\nsúdnom konaní vynaloží. Treba preto uplatniť obmedzenie v tom zmysle, že pre účely náhrady škody sa\n\nmusí jednať o náklady na obhajobu vynaložené účelne. Bolo by popretím základných predpokladov pre\nnáhradu škody, aby štát hradil aj náklady spojené so zastúpením, ktoré boli poškodeným vynaložené\nbezúčelne. Treba preto uplatniť obmedzenie v tom zmysle, že pre účely náhrady škody sa musí jednať\no náklady na obhajobu vynaložené účelne. V tomto smere dovolací súd poukazuje na Stanoviská a\nrozhodnutia vo veciach občianskoprávnych, Zbierku stanovísk NS a súdov SR 2/2018:,, Aj v prípade,\nak nárok na náhradu škody vynaložených poškodeným (obvineným) na jeho obhajobu v trestnom\nkonaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, bol\nuplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať len náhradu účelne vynaložených trov,\nvýška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v\nčase robenia úkonov. V posudzovanej veci mali súdy nižších inštancií aplikovať príslušné ustanovenia\nvšeobecnej úpravy (§ 442 OZ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej\nsfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového\nplnenia, predovšetkým peňažného. V zmysle ustanovenia § 442 OZ sa uhrádza skutočná škoda, a to,\nčo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Mať na zreteli, že skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie,\nstratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti\nstavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie\nveci do predošlého stavu (ak to nie je vylúčené).\n27. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z. a\npoužitie tejto vyhlášky s odkazom na ustanovenia § 72 a § 73 tak ako to uviedli súdy nižších inštancií\nv danom prípade neprichádza do úvahy ani na základe analógie, pretože táto má úplne iný predmet\na účel úpravy ako zákon č. 514/2003 Z. z. V prípade zákona č. 514/2003 Z. z. sa ukladá povinnosť\nnahradiť škodu poškodenému tým subjektom, ktorý ju spôsobil nezákonným úradným postupom alebo\nnezákonným rozhodnutím, v prípade vyhlášky ide o náhradu výdavkov, ktoré sa platia z finančných\nprostriedkov súdu osobe, ktorá má na ich náhradu nárok len preto, že sa zúčastnila na konaní.\nTáto diametrálna rozdielnosť účelu a cieľa úpravy vylučuje možnosť použitia vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. pri výpočte náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím\norgánu verejnej moci bez odkazu na túto vyhlášku v uvedenom zákone.\n28. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretože na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa\nnemôžu ani analogicky aplikovať ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z. a\nani kritérium hospodárnosti, najvyšší súd uzatvára, že dovolanie žalobcu je nielen prípustné, ale tiež\ndôvodné.\n29. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že žalobca podal dovolanie, ktoré je v nastolených\nprávnych otázkach nielen prípustné (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), ale tiež dôvodné, lebo v ňom\nopodstatnene uviedol, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší\n(§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec\nodvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec\norgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Dovolací súd podľa týchto ustanovení zrušil rozsudok\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom\ndovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách\ndovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/163/2021", "guid": "ab26a960-3cfc-4dfc-bf92-174afbce5d47:f10f9091-ed42-4cc3-9085-f902355acc9a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fe41f475-2f77-491d-b226-feee12163516", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 430/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 430/2011 z 18. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-18", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe41f475-2f77-491d-b226-feee12163516"}, {"guid": "2bf1f6e9-c09d-467c-b2e8-5b6b576d5cbf:de1d1da1-7836-4c60-9f0d-7110f7766304", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1", "spisova_znacka": "6Cdo/402/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/402/2015 z 28. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-28", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1"}], "citovane_v": [{"guid": "baff10c1-c09e-4e1d-b421-b350daa32233:11395f58-6367-40fd-abb8-dfe3666f94ae", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5825201717.1", "spisova_znacka": "11Co/76/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/76/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5825201717.1"}, {"guid": "3f481764-b018-4ce7-82f5-92ec22abaf8b:c6ec19d1-a125-4974-9fde-a92594df7ee8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1113243328.2", "spisova_znacka": "15Co/52/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/52/2024 z 24. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1113243328.2"}, {"guid": "d870b735-bbe1-43b0-a025-fb263573cdbe:ff3ab84b-dc47-424b-94cd-cf26b20c3abe", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6424200073.1", "spisova_znacka": "16Co/64/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/64/2024 z 7. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6424200073.1"}]}