{"guid": "dbb3cd8f-31cc-48d3-a53e-29478f07fbd5:d527ab47-0919-4035-b388-5b0bc32f377b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2", "spisova_znacka": "5Obo/4/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/4/2022 z 8. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. novembra 2023, sp. zn. 5Obo/4/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2", "identifikacne_cislo": "7010899972", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2023-11-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-2", "nazov": "§ 30 ods. 2 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-32", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-30", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-17", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-16", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-14", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-11", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d527ab47-0919-4035-b388-5b0bc32f377b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/4/2022\n7010899972\n08. 11. 2023\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2023:7010899972.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Ivany Nemčekovej a členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD.\na JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21,\nBratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo Strážne, so sídlom Strážne,\nIČO: 00 678 406, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Širotníkom, so sídlom Hviezdoslavova 1018,\nTrebišov, o zaplatenie zmenkovej sumy 18 256,66 eur (550 000 Sk) s príslušenstvom, o námietkach proti\nzmenkovému platobnému rozkazu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 12. mája 2022 č. k. 6Cb/7/2010-254, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. mája 2022 č. k. 6Cb/7/2010-254\npotvrdzuje.\nII. Žalobca m á n á r o k proti žalovanému na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „krajský súd“) v poradí druhým\nrozsudkom zo dňa 12. mája 2022 č. k. 6Cb/7/2010-254, ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz\nzo dňa 13. januára 2010 č. k. 12Zm/141/1998-88 a žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n2. V odôvodnení uvedeného rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu,\nVšeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava,\nIČO: 31 320 155 (ďalej tiež „VÚB“), sa návrhom zo dňa 21. decembra 1998 domáhal vydania\nzmenkového platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže pôvodných žalovaných\n(1/ TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR akciová spoločnosť, IČO: 36 174 131, 2/ Podielnicke družstvo AGRO\nBoľ, IČO: 31 721 311 a 3/ Poľnohospodárske družstvo Strážne,\nIČO: 00 678 406) uhradiť do pätnástich dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu\nspoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 18 256,66 eur (550 000 Sk) s príslušenstvom.\nZ návrhu vyplýva, že právny predchodca žalobcu eskontoval (odkúpil) zmenku v sume\n550 000 Sk a výnos zmenky bol poukázaný na účet vystaviteľa zmenky.\nZmenečník („zmenkár“) zmenky bol pôvodný žalovaný 1/, vystaviteľom zmenky pôvodný žalovaný 2/ a\nzmenkovým ručiteľom („avalista“) pôvodný žalovaný 3/ (aktuálne žalovaný).\nZmenka nebola splatená v určený deň splatnosti, preto právny predchodca žalobcu\n2. septembra 1998 vykonal v zmysle § 79 a nasl. zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový\nv znení neskorších predpisov (ďalej tiež „zákon zmenkový a šekový“ alebo „ZZŠ“) protest zmenky u\nnotárky JUDr. Juliany Paškovej (N 278/98), ktorého náklady vo výške\n3 150 Sk (101,20 eur) uhradil dňa 8. septembra1998.\n\n3. Podaním z 19. januára 2004 (č.l. 40 spisu) právny predchodca žalobcu súdu prvej inštancie oznámil, že\nna základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28. júna 2000 (ďalej tiež „zmluva o postúpení pohľadávok“),\nuzavretej podľa § 524 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), ako postupca postúpil na aktuálneho žalobcu ako postupníka\nokrem iného pohľadávky\nzo zmeniek, u ktorých TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová spoločnosť, ... vystupoval v pozícii\nzmenečníka. Pôvodný žalobca súčasne navrhol zmenu na strane žalobcu tak,\naby na jeho miesto vstúpil do konania (aktuálny) žalobca Slovenská konsolidačná, a.s.,\nso sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005.\n4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12Zm/141/98-66 zo dňa 16. mája 2005 zastavil konanie voči\nžalovanému 1/ (TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová spoločnosť)\na žalovanému 2/ (Podielnicke družstvo AGRO Boľ) podľa § 107 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), nakoľko obaja žalovaní počas konania\nzanikli výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, v dôsledku čoho stratili procesnú\nsubjektivitu (spôsobilosť byť účastníkom konania).\n5. Následne súd prvej inštancie vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 12Zm/141/1998-88\nzo dňa 13. januára 2010, ktorým žalovaného (pôvodne žalovaného 3/) zaviazal povinnosťou\ndo troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 18 256,66\neur (550.000 Sk) so 6% úrokom od 28. augusta 1998 do zaplatenia, trovy spojené s protestom zmenky\n104,56 eur (3.150 Sk), odmenu 1/3 percenta zmenkovej sumy 54,78 eur\n(1 650,20 Sk) a trovy konania v sume 730,27 eur (22 000 Sk), alebo\nv tej istej lehote podať námietky na príslušnom súde.\n6. Žalovaný podal proti zmenkovému platobnému rozkazu včas námietky, ktoré odôvodnil tým, že dňa\n9. mája 2000 došlo k uzavretiu zmluvy o prevzatí dlhu, podľa ktorej dlh\nz predmetnej zmenky prevzal TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová spoločnosť, ktorý\ntak zostal jediným dlžníkom voči VÚB. Tento veriteľ dňa 30. mája 2000 s prevzatím dlhu písomne súhlasil.\nNa základe toho žalovaný tvrdil, že jeho záväzok zo zmenky voči VÚB zanikol. Poukázal tiež na zmluvu\no postúpení pohľadávok z 28. júna 2000, uzavretú medzi VÚB a Slovenská konsolidačná, a.s., podľa\nktorej k 30. júnu 2000 boli postúpené pohľadávky\nz predmetných zmenkových obchodov už len voči dlžníkovi TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová\nspoločnosť. V súvislosti s tým žalovaný uviedol, že po tomto dátume VÚB indosovala zmenku na\nSlovenská konsolidačná, a.s., pričom indosáciu žalovaný označil ako absolútne neplatný právny úkon\npre rozpor s dobrými mravmi (§ 3, § 39 OZ), resp., ak by indosácia bola platná, tak ako úkon právne\nneúčinný. Žalovaný tiež namietol, že návrh podal pôvodný žalobca (VÚB), avšak zmenkový platobný\nrozkaz bol vydaný v prospech aktuálneho žalobcu (Slovenská konsolidačná, a.s.).\n7. O námietkach žalovaného rozhodol súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom\nzo dňa 21. decembra 2015 č. k. 6Cb/7/2010-161 tak, že vydaný zmenkový platobný rozkaz ponecháva\nv platnosti a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní\nodo dňa právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací uznesením zo\ndňa 30. januára 2018 č. k. 1Obo/15/2017 - 224 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Dôvodom kasácie rozhodnutia bolo to,\nže pôvodný žalobca podal počas konania, a to pred vydaním zmenkového platobného rozkazu, návrh\nna zmenu účastníka na strane žalobcu, o ktorom súd prvej inštancie opomenul procesne rozhodnúť.\n8. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní uznesením zo dňa 5. júna 2018\nč. k. 6Cb/7/2010-232 rozhodol o zmene na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil\n(aktuálny) žalobca, Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, Bratislava,\nIČO: 35 776 005.\n9. Po opätovne vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí druhým rozsudkom,\nktorým vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\n\nzaoberal jednotlivými námietkami žalovaného. K primárnej námietke, spočívajúcej v tvrdení žalovaného,\nže jeho zmenkový dlh prevzal\nna základe zmluvy s ním uzavretej TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová spoločnosť, pričom s týmto\nprevzatím dlhu písomne vyjadril súhlas právny predchodca žalobcu (VÚB), súd uviedol, že zmluvná\nzámena dlžníka na zmenke nie je prípustná, keďže na zmenke vznikajú záväzky zo skriptúry - cenného\npapiera a každý, kto sa zaväzuje zaplatiť záväzok zo zmenky,\nje zaviazaný na zaplatenie zmenky voči aktuálnemu majiteľovi zmenky, a nie na zaplatenie záväzku voči\nkonkrétnej osobe. Preto zmluvné prevzatie dlhu preberajúcim dlžníkom\ns účinkami zániku dlhu pre pôvodného dlžníka nie je zmenkovo právne účinné.\nDlžník zo zmenky sa môže zbaviť dlhu zo zmenky voči jej majiteľovi len tak, že zmenku zaplatí (resp. že\nju zaplatí niektorý z ostatných zmenkových dlžníkov). A ak by zmena dlžníka bola úmyslom účastníkov\nzmenkového vzťahu, bolo potrebné zmenku vziať z obehu a nahradiť\nju novou zmenkou, v ktorej by bol uvedený už aktuálny zmenkový dlžník.\n10. V súvislosti s námietkou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že VÚB indosovala zmenku na žalobcu\niba z dôvodu, že v zmluve o postúpení pohľadávok sa postupca zaviazal odovzdať postupníkovi všetky\ndokumenty, ktoré preukazujú existenciu postupovanej pohľadávky, súd prvej inštancie uviedol, že takáto\nnámietka nemá oporu v ustanoveniach ZZŠ upravujúcich prevod práv zo zmenky na rad. Pre prevod\npráv zo zmenky na žalobcu\nako jej nového majiteľa bol teda relevantný výlučne indosament, a nie zmluva o postúpení pohľadávky,\npretože práve ten ho legitimizuje ako majiteľa zmenky na rad k výkonu práv.\nK tomu súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa § 21 ods. 1 vety prvej zákona č. 566/2001 Z. z. o\ncenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej tiež „zákon o cenných papieroch“), na prevod listinného cenného papiera na rad sa\nvyžaduje aj rubopis. Z ust. § 21 ods. 1 zákona o cenných papieroch je teda podľa súdu prvej inštancie\nmožné vyvodiť vylúčenie možnosti prevádzať práva\nzo zmenky iným spôsobom ako rubopisom, a aj preto je aplikácia postúpenia pohľadávky podľa § 524\nods. 1 a nasl. OZ pri prevode zmenky (s výnimkou rektazmenky podľa čl. I § 11\nods. 2 ZZŠ) vylúčená, pričom ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o cenných papieroch\nje lex specialis k ustanoveniu § 524 a nasl. OZ.\n11. Súd prvej inštancie poukázal aj na čl. I § 17 ods. 1 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že ak žalobca ako\nzmenkový veriteľ nekonal vedome na škodu žalovaného ako zmenkového dlžníka\npri nadobúdaní zmenky, zmenkový dlžník voči nemu nie je oprávnený uplatňovať námietky, ktoré sa\nzakladajú na dlžníkových vlastných vzťahoch k vystaviteľovi ani predošlým majiteľom. Vo vzťahu k\nuvedenému súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaným nebolo preukázané ani tvrdené, že žalobca\nkonal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu žalovaného. Podotkol, že potreba poskytnúť ochranu\nďalším nadobúdateľom zúčastňujúcim\nsa na zmenkovom obchode je daná povahou zmenky ako cirkulačného cenného papiera.\n12. K námietke spočívajúcej v tvrdení, že žalobca v spore nie je aktívne vecne legitimovaný, súd prvej\ninštancie akcentoval, že pre prevod práv zo zmenky na (aktuálneho) žalobcu ako jej nového majiteľa bol\nrelevantný indosament, pričom zmenka už v čase vydania zmenkového platobného rozkazu bola riadne\nprevedená indosamentom na žalobcu.\nV danom prípade je indosament príveskom zmenkovej listiny (je s ňou mechanicky zopnutý), jeho\nobsahom je jednostranné vyhlásenie VÚB, že práva zo zmenky sa prevádzajú na žalobcu a zároveň\nje krytý podpisom indosanta. Po tomto prevode práv zo zmenky na žalobcu súd rozhodnutím pripustil\ntomu zodpovedajúcu procesnú zmenu na strane žalobcu.\n13. Napokon sa súd prvej inštancie vyjadril k dôvodom svojho procesného postupu\nvo vzťahu k vykonaniu pojednávania dňa 12. mája 2022 v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu.\nUviedol, že ak je strana zastúpená advokátom a tento požiada z dôvodov prekážky\nna jeho strane o odročenie pojednávania, vždy od neho možno spravodlivo žiadať,\naby sa dal zastúpiť iným zástupcom. Výnimkou je len prípad, ak existencia dôvodov\nna odročenie nastala krátko pred pojednávaním a tiež, ak advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene\ntrvá na zastúpení práve týmto advokátom. V tomto prípade mal odvolací súd\n\nza to, že takéto okolnosti nenastali, čo podrobne odôvodnil. Dodal, že zástupca žalovaného celkovo v\nkonaní žiadal odročenie pri štyroch z piatich termínov pojednávania (9. júna 2010, 21. decembra 2015, 4.\njúla 2019 a 12. mája 2022) nariadeného na prejednanie námietok proti zmenovému platobnému rozkazu.\n14. Súd prvej inštancie uzavrel, že skutočnosti žalovaným uvádzané v námietkach\nnie sú spôsobilé zbaviť ho zmenkového záväzku, a preto predmetný zmenkový platobný rozkaz ponechal\nv platnosti. O náhrade trov celého konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1 CSP podľa úspechu vo veci, ktorý bol na strane žalobcu.\n15. Proti rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej\ninštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a\ntiež, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.\nh/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej len „CSP“).\n16. Odvolateľ na odôvodnenie odvolania uviedol, že dňa 9. mája 2000 došlo k uzavretiu zmluvy o prevzatí\ndlhu, v zmysle ktorej dlh žalovaného (ako avalistu) zo zmenky prevzal TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR,\nakciová spoločnosť a zostal tak jediným dlžníkom VÚB, ktorá listom zo dňa 30. mája 2000 s prevzatím\ndlhu súhlasila a výslovne uviedla, že TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová spoločnosť, ostáva voči VÚB\njediným dlžníkom zo zmenky.\nĎalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že VÚB následne postúpila všetky pohľadávky\nzo zmenkových obchodov na súčasného žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok\nzo dňa 28. júna 2000 s účinnosťou ku dňu 30. júna 2000. Podľa názoru odvolateľa zmluvou o postúpení\npohľadávok tak boli postúpené na súčasného žalobcu pohľadávky zo zmenkových obchodov už len voči\ndlžníkovi TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová spoločnosť.\nNa podporu tohto tvrdenia odvolateľ uviedol, že žalobca v konkurznom konaní\n(vyhlásenom po postúpení pohľadávky) uplatnil pohľadávku výlučne voči úpadcovi TREBIŠOVSKÝ\nCUKROVAR, akciová spoločnosť. Odvolateľ zdôraznil, že až v dôsledku skončenia konkurzného konania\nbez uspokojenia postupníka - aktuálneho žalobcu, došlo k indosamentu zmenky s vedomím oboch\nsubjektov o tom, že konajú v rozpore\ns predchádzajúcimi dohodami a že konajú vedome na škodu žalovaného. Uvedené konanie podľa\nodvolateľa odôvodňuje námietky podľa § 17 ZZŠ (správne malo byť čl. I § 17 ZZŠ;\npozn. odvolacieho súdu). Odvolateľ teda považuje indosáciu zmenky za absolútne neplatný právny úkon\npodľa § 39 OZ, nakoľko bol urobený v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).\nTaktiež uviedol, že: „ponechanie zmenkového platobného rozkazu by bolo navyše v rozpore\ns princípom spravodlivosti, ktorý je jedným zo súčastí právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR).“\n17. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie mu mal nesprávnym procesným postupom\nznemožniť, aby mohol uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď napriek žiadosti zo dňa 27. apríla 2022 o\nodročenie pojednávania nariadeného na 12. mája 2022 toto neodročil a vyniesol napadnutý rozsudok.\nPredmetná žiadosť bola odôvodnená tým, že právny zástupca žalovaného\nje práceneschopný a ďalší dôvod pre odročenie pojednávania odvolateľ videl v tom, že jeho právny\nzástupca bol kontaktovaný právnym zástupcom žalobcu s tým, že ani on sa nemôže\ndňa 12. mája 2022 zúčastniť pojednávania. K tomu predložil e-mailovú správu zástupcu žalobcu zo\ndňa 2. mája 2022. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že predmetný\nzmenkový platobný rozkaz zrušuje.\n18. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že prevzatie dlhu podľa § 531 OZ\nneplatí pre zmenkové vzťahy, keďže ZZŠ zmenu zmenkového dlžníka takouto formou neupravuje.\nZmluvné prevody zmenkových záväzkov nie sú možné a dlžník zo zmenky sa nemôže zbaviť svojho\nzáväzku tým, že by sám z tohto záväzku vystúpil, a to ani v prípade, keby s tým súhlasil majiteľ zmenky.\nAk by zmena dlžníka bola úmyslom účastníkov zmenkového vzťahu, bolo by potrebné doterajšiu zmenku\nvziať z obehu a nahradiť ju novou zmenkou, v ktorej bude uvedený už aktuálny zmenkový dlžník. Podľa\nžalobcu nie je vôbec možné dlh zo zmenky previesť na iného s účinkami voči všetkým neskorším\nmajiteľom zmenky. Ďalej žalobca poukázal na abstraktnosť a nespornosť zmenkového záväzku s tým,\nže ak je zmenka platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v zmenke uvedenú.\nZdôraznil, že zodpovednosť za splnenie zmenkového záväzku žalovanému vyplýva priamo\n\nzo zákona, a to z § 32 ZZŠ. Za podstatné považoval to, že 2. mája 2004 bola zmenka indosovaná na\nžalobcu, ktorý nebol účastníkom zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 9. mája 2000 a aj preto účinky prevzatia\ndlhu neplatia pre žalobcu ako súčasného majiteľa zmenky.\nUviedol, že žalovaným nebolo preukázané, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na\nškodu žalovaného. Taktiež sa vyjadril, že právo žalovaného na spravodlivý súdny proces porušené\nnebolo, nakoľko neboli naplnené zákonné podmienky podľa § 183 CSP na odročenie pojednávania. K\ntomu žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces z\ntotožného dôvodu, ako v predchádzajúcom odvolacom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté uznesením\nč. k. 1Obo/15/2017-224 zo dňa 30.1.2018, kde odvolací súd ustálil, že vykonaním pojednávania bez\nprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý\nsúdny proces.\n19. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril odvolateľ, pričom zotrval na dôvodoch podaného odvolania\na zrekapituloval argumenty už obsiahnuté v odvolaní.\nK tomuto vyjadreniu odvolateľa sa písomne vyjadril žalobca a poukázal na svoje predošlé vyjadrenie\nz 11. júla 2022.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 34 ods. 3 CSP, § 470 ods. 4 zákona CSP)\npo zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 356 CSP),\npo skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez\nnariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné ako vecne správne\npotvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP), a to verejne vyhláseným rozsudkom za dodržania postupu podľa § 378\nods. 1 v spojení s § 219 ods. 1 a 3 CSP.\nK procesnej úprave súdneho konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu\n21. Konanie o zmenkovom platobnom rozkaze ako aj o námietkach podaných proti vydanému\nzmenkovému platobnému rozkazu začalo v dobe do 30. júna 2016, t. j. do účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok ako nový kódex\nprocesného práva.\n22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v\nkonaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n23. Z uvedenej procesnej úpravy vyplýva, že podmienky a postup súdu v prvoinštančnom konaní do 30.\njúna 2016, z hľadiska právnych účinkov procesných úkonov, bolo potrebné preskúmavať podľa právnej\núpravy OSP v znení účinnom v dobe konania pred súdom prvej inštancie.\n24. Súčasne, vo vzťahu k námietkovému konaniu, ktoré sa týka zmenkového platobného rozkazu, platí\nprocesná úprava podľa osobitného prechodného ustanovenia § 471 ods. 2 CSP, podľa ktorého konania\no zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Uvedené prechodné ustanovenie\nzakotvuje princíp, podľa ktorého sa konanie o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom\nrozkaze, začaté za právneho režimu Občianskeho súdneho poriadku, dokončí podľa tohto režimu aj za\núčinnosti nového procesného režimu (CSP). Odôvodnené je to vždy v prípadoch, ak zákonodarca určitý\ninštitút z právneho poriadku vypúšťa, a preto už začaté konania ohľadne tohto inštitútu sa dokončia podľa\ndoterajších právnych predpisov. Keďže inštitút zmenkového platobného rozkazu upravený v § 175 OSP\n(v znení do 22. decembra 2015) Civilný sporový poriadok neupravuje, bolo potrebné aplikovať na toto\nodvolacie konanie (s poukazom na ust. § 471 ods. 2 CSP) procesný režim OSP, avšak len vo vzťahu\nk inštitútu zmenkového platobného rozkazu a nadväzujúceho námietkového konania. Preto odvolací\nsúd posudzoval samotné konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu, vrátane prvoinštančného\nkonania o námietkach proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podľa doterajších predpisov\n(§ 175 OSP).\n\n25. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené a skutočnosť, že predmetné odvolacie konanie začalo\nza účinnosti CSP, ďalej poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, za ktorú je potrebné\npovažovať uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 25. júla 2018,\nsp. zn. 3Obdo/23/2018, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky ako judikát pod č. R 79/2018, podľa ktorého (I.) konanie o odvolaní proti rozhodnutiu\nsúdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, nie je\nkonaním o zmenkovom platobnom rozkaze, a preto sa na neho nevzťahuje použitie Občianskeho\nsúdneho poriadku tak, ako to upravuje prechodné ustanovenie § 471 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku. (II.) Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti\nzmenkovému platobnému rozkazu, podané po 30. júni 2016, musí obsahovať náležitosti uvedené v\nustanovení § 363 Civilného sporového poriadku a musí sa opierať o odvolacie dôvody upravené v § 365\nCivilného sporového poriadku. Odvolací súd je povinný posudzovať prípustnosť podaného odvolania\npodľa § 355 a nasl. Civilného sporového poriadku a rozhodnutie odvolacieho súdu musí byť vydané\nv súlade s jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku (obdobne uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Obdo/66/2020 z 29. septembra 2021, uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Obdo/40/2022 z 29. novembra 2022).\n26. Taktiež zo záverov v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nIII. ÚS 387/2021-50 z 23. júna 2022 vyplýva, že pri prejednaní odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie o ponechaní zmenkového platobného rozkazu v platnosti,\nje odvolací súd povinný postupovať podľa právneho predpisu účinného v čase rozhodovania o odvolaní,\nteda podľa § 378 a nasl. CSP. Ústavný súd zdôraznil, že princíp okamžitej aplikability novej procesnej\nprávnej úpravy vyjadrený v § 470 ods. 1 CSP je nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality.\nTento princíp označil ústavný súd procesnému právu\nza natoľko imanentný, že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej\núpravy - platí aj bez toho, aby bol vyjadrený. Naproti tomu princíp ultraaktivity procesných predpisov (§\n471 CSP) musí byť vyjadrený explicitne, inak neplatí.\nÚstavný súd ďalej v náleze konštatoval, že aktivizácia starého procesného režimu\nje odôvodnená len v špecifických prípadoch, najmä ak zákonodarca určitý právny inštitút z právneho\nporiadku vypúšťa. Tak je to aj v prípade inštitútu zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vypustený\nz novej procesnej úpravy a preto je logické, že konania začaté podľa § 175 OSP sa dokončia podľa\ndoterajších procesných predpisov z dôvodu absencie novej právnej úpravy. Prechodné ustanovenie je v\ntomto duchu potrebné vykladať reštriktívne, teda aplikácia predošlej právnej úpravy je opodstatnená len\nna konanie o zmenkovom platobnom rozkaze v rozsahu ustanovenia § 175 OSP, ktoré v novej právnej\núprave absentuje.\nV konaní o dovolaní (proti rozhodnutiu o ponechaní či o zrušení platobného rozkazu) aplikácia\npredošlej právnej úpravy (napr. § 238 ods. 3 OSP) nemá opodstatnenie, keďže jej výsledkom by bola\nneprehľadnosť v spleti rôznych procesných režimov, čo nemožno považovať za súladné s princípom\npredvídateľnosti práva a s princípom právnej istoty. Odvolací súd len dodáva,\nže uvedené závery je možné obdobne vztiahnuť aj na procesný režim daného odvolacieho konania, na\nktorý je potrebné aplikovať výlučne úpravu v CSP.\n27. Podľa § 34 CSP (v znení účinnom do 31. mája 2023), o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n28. Podľa § 34 ods. 3 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), o odvolaní proti rozhodnutiu krajského\nsúdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Najvyšší súd ďalej uvádza, že je funkčne príslušný na prejednanie odvolaní proti rozsudkom\nkrajských súdov, ktoré vo veci konali a rozhodovali ako súdy prvej inštancie. Uvedené platilo\naj podľa úpravy CSP v znení do 31. mája 2023, napriek skutočnosti, že Civilný sporový poriadok v znení\núčinnom od 1. júla 2016 do 31. mája 2023 (kedy začalo odvolacie konanie v danej veci) neobsahoval\nexplicitnú úpravu funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam\nkrajských súdov ako súdov prvej inštancie [na rozdiel od právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 - § 10 ods. 2 OSP (s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach\n§ 31 ods. 2 CSP)]. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z prechodného ustanovenia\n§ 470 ods. 4 CSP, v zmysle ktorého konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne\n\na funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončia súdy, na ktorých sa\nkonanie začalo. Uvedené znamená, že konanie, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 na krajskom súde ako\nsúde prvej inštancie, sa na tomto súde dokončí podľa Civilného sporového poriadku\n(tu s výnimkou podľa § 471 ods. 2 CSP). Táto istá zásada platí aj pre štádium odvolacieho konania, že\npokiaľ podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov\nako súdov prvej inštancie rozhodoval najvyšší súd, tak bol najvyšší súd odvolacím súdom vo veciach,\nv ktorých konal a rozhodoval krajský súd ako súd prvej inštancie, aj podľa právnej úpravy účinnej od\n1. júla 2016 do 31. mája 2023 (obdobne viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla 2017, sp. zn.\n3Obo/18/2017). Aktuálne, podľa CSP v novelizovanom znení\nod 1. júna 2023, stanovuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu\nkrajského súdu (tu konajúceho v prvej inštancii) explicitne ustanovenie § 34 ods. 3 CSP, ktoré je okamžite\naplikovateľné podľa § 470 ods. 1 CSP a keďže prechodné ustanovenia k úpravám CSP účinným od 1.\njúna 2023 neustanovili inak.\nK predmetu odvolacieho konania\n30. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého I. výroku rozsudku\nsúdu prvej inštancie, ktorým zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a od neho závislého\nII. výroku, ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom\nrozsahu. Napadnutému rozhodnutiu odvolateľ vytýka vecnú nesprávnosť (nezákonnosť) z hľadiska: (A/)\nnamietaného konkrétneho procesného postupu, (B/) právneho posúdenia veci.\n31. Odvolateľ bez označenia konkrétneho právneho ustanovenia v odvolaní namietol (A/),\nže súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby mohol uskutočniť jemu\npatriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nTakto formulovaná námietka obsahovo zodpovedá prípustnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1\npísm. b) CSP. Túto procesnú vadu konania, predchádzajúceho napadnutému rozsudku, videl odvolateľ\nv tom, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 12. mája 2022 v neprítomnosti žalovanej\nstrany napriek žiadosti zo dňa 27. apríla. 2022 o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti\nprávneho zástupcu žalovaného a tiež z dôvodu informácie od právneho zástupcu žalobcu, že ani on sa\nnemôže dňa 12. mája 2022 zúčastniť pojednávania.\n32. Odvolateľ ďalej rovnako bez označenia konkrétneho právneho ustanovenia v odvolaní namietol\n(B/), že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Takto\nformulovaná námietka zodpovedá prípustnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365\nods. 1 písm. h) CSP. Túto vadu napadnutého rozhodnutia odvolateľ videl v podstate v tom, že súd prvej\ninštancie nesprávne vyhodnotil vo vzťahu k jeho dlhu ako avalistu zo zmenky (i) právne účinky zmluvy\no prevzatí dlhu z 9. mája 2000 akciovou spoločnosťou TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR a s touto zmluvou\nsúvisiacim súhlasom VÚB z 30. mája 2000, (ii) právne účinky zmluvy z 28. júna 2000 o postúpení\npohľadávok zo zmenkových obchodov VÚB k 30. júnu 2000 na postupníka (aktuálneho žalobcu), (iii)\ndôvodnosť námietky žalovaného podľa čl. I § 17 ZZŠ\no indosovaní zmenky na žalobcu ako vedomom konaní na škodu dlžníka a o neplatnosti indosovania\nzmenky na žalobcu podľa § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ).\n33. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\n34. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n35. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,\nak je vo výroku vecne správne.\n36. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\n37. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd, postupom bez nariadenia pojednávania\n(§ 385 ods. 1 a contrario CSP), po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania uvádza,\nže súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého vyvodil správne skutkové\nzistenia a správne vec i právne posúdil, čo sa premietlo do vecne správneho rozhodnutia, ktoré tak bolo\npotrebné potvrdiť za aplikácie ust. § 387 ods. 1 a 2. CSP.\n38. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok i z hľadiska odôvodnenia za koherentný\nso zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový\nstav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V\nnapadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové skutkové a právne\notázky týkajúce sa prejednávanej veci, nastolené sporovými stranami v námietkovom konaní (§ 175\nOSP), preto nebol priestor pre prijatie iného záveru v rámci odvolacieho konania. Keďže sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne,\npodľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia uvedené súdom prvej inštancie\na na zdôraznenie\nich správnosti uvádza nasledovné.\nK dôvodnosti odvolania z hľadiska námietky porušenia práva strany na spravodlivý proces\n39. K námietke (A/), že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej sporovej strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), odvolací súd konštatuje, že dôvody\nnevyhovenia žiadosti (právneho zástupcu) žalovaného na odročenie pojednávania nariadeného na 12.\nmája 2022 dostatočne ozrejmil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku v odsekoch 30.\naž 32., na ktoré odvolací súd primárne poukazuje.\nNa zvýraznenie legálnosti tohto procesného postupu súdu prvej inštancie odvolací\nsúd len dodáva, že odvolateľom namietaný procesný postup súdu prvej inštancie nedosahuje intenzitu\nporušenia práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 365\nods. 1 písm. b) CSP. Podstatné je to, ako vyplýva zo súdneho spisu,\nže žalovaný mal v celom konaní, t. j. od doručenia zmenkového platobného rozkazu\ndo uzavretia dokazovania vo veci na pojednávaní 12. mája 2022 vytvorený dostatočný priestor na\nprodukovanie svojej obrany proti uplatnenému zmenkovému nároku, a že reálne využil prostriedky svojej\nprocesnej obrany už pred konaním predmetného pojednávania.\n40. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen\nzákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená\naj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č.\n460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „ústava“).\n41. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí\nsp. zn. 1Obo/15/2017 k obdobnej námietke odvolateľa (k vykonaniu pojednávania v jeho neprítomnosti\n21. decembra 2015) uviedol, že právo sporovej strany, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho\nprítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej tiež „ústava“), však\nnemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti sporovej strany, ale\ntak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva.\n42. Podľa základných princípov civilného sporového konania, sa na prejednanie veci nariaďuje ústne\npojednávanie, ak zákon neustanovuje inak (čl. 12 CSP). Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom\nzástupcu (čl. 13 CSP veta druhá pred bodkočiarkou).\nSúd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a\niných osôb (čl. 17 CSP). Na uvedené základné princípy nadväzuje úprava priebehu pojednávania v ust.\n§ 177 a nasl. CSP. Z tejto úpravy vyplýva, že pokiaľ súd nariadi\nna prejednanie veci samej pojednávanie, postačí predvolať naň spravidla len zástupcu strany a to tak,\naby zástupca, prípadne strana, mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom,\nkeď sa má pojednávanie konať. Súd má viesť pojednávanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na\njedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel zákona (CSP). Ak sa na pojednávanie\n\nnedostavili predvolané osoby, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti (§ 180\nCSP).\n43. Podľa rešpektovanej komentárovej literatúry k CSP (edícia Veľké komentáre) - V civilnom procese\nplatí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť\npojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov.\nV prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo\nsporových strán týmto postupom nepokúša o procesnú obštrukciu (Löwy, A. In: Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.\nKomentár. Praha: C. H. Beck, 2002, s.732)\n44. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok\nv § 183 zakotvuje osobitnú úpravu o dôvodoch odročenia pojednávania.\nZ nej vo vzťahu k tu posudzovanému odvolaciemu dôvodu žalovaného (A/) vyplýva, že súd prvej\ninštancie mohol pojednávanie 12. mája 2022 odročiť len výnimočne, z dôležitého dôvodu, a to vtedy, ak\nsa zástupca žalovaného z dôležitého dôvodu nemohol dostaviť na toto pojednávanie a zároveň od neho\nnebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť (t.j. substitučne predovšetkým\niným advokátom). Podľa § 183 ods. 2 veta prvá CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali\nkrátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,\nodôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť\niným advokátom.\n45. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 30. až 32.) je zreteľné, že súd prvej inštancie\nsa dôsledne riadil uvedenou právnou úpravou, aj keď ju odkazom na paragrafové znenie priamo\nnecitoval, keď sa vo vzťahu k zástupcovi žalovaného správne zameral na zistenie a posúdenie\nsplnenia procesných podmienok podľa § 183 ods. 2 CSP, pre možnosť pojednávanie odročiť, resp. pre\nmožnosť vykonať pojednávanie v neprítomnosti (zástupcu) žalovanej strany. Odvolací súd sa stotožňuje\nso záverom, že napriek existencii nepochybne dôležitého dôvodu na strane zástupcu žalovaného splnomocneného advokáta,\na to jeho doloženej práceneschopnosti, neboli pre možnosť súdu odročiť pojednávanie nariadené na 12.\nmája 2022 splnené ďalšie kumulatívne stanovené zákonné podmienky,\nkeďže k práceneschopnosti advokáta nedošlo krátko pred pojednávaním\n(„PN“ trvala už od 3. septembra 2021) a nebolo preukázané, že by žalovaný odôvodnene trval na\nosobnom zastupovaní práve týmto advokátom. Súčasne súd prvej inštancie správne uzavrel, že v danom\nprípade bolo možné spravodlivo žiadať od splnomocneného advokáta žalovaného, aby sa dal zastúpiť\nna pojednávaní 12. mája 2022 iným advokátom, keď už v splnomocnení\nna zastupovanie žalovaný udelil svojmu advokátovi súhlas na substitučné zastupovanie v danom konaní.\nUvedené platí o to viac, ak práceneschopnosť advokáta pretrvávala niekoľko mesiacov pred namietaným\npojednávaním. Súd prvej inštancie v týchto súvislostiach tiež správne poukázal a vysvetlil právnu úpravu\nv § 89 CSP a § 16 ods. 1 až 3 zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii. Žiada sa len dodať, že podľa § 18 ods. 2 uvedeného zákona\no advokácii je advokát povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou\nsa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne\nprostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.\nPritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Tým je podľa odvolacieho\nsúdu v prípade zastupovania klienta v civilnom sporovom konaní potrebné rozumieť aj včasné\nzabezpečenie substitučného zastúpenia na súdne pojednávanie.\n46. Odvolací súd tiež uvádza, že za samostatný dôležitý dôvod pre odročenie nemožno považovať ani\nodvolateľom uvádzanú informáciu protistrany, že sa nariadeného pojednávania nemôže zúčastniť. Z ust.\n§ 180 CSP vyplýva, že je to výhradne súd, ktorý rozhodne,\na to až na nariadenom pojednávaní, pred jeho otvorením, či pojednávanie vykoná v neprítomnosti\npredvolaných osôb, a teda len súd môže rozhodnúť, či dôvod uvádzaný\npre odročenie pojednávania je dôležitý a či sú splnené všetky podmienky pre možnosť pojednávanie\nodročiť. V danom prípade zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dodržal\naj postup podľa § 183 ods. 4 CSP, keď vopred informoval dotknutú stranu, že jej žiadosti o odročenie\npojednávania nevyhovie.\n\n47. Za určujúce však z hľadiska materiálneho ponímania ochrany procesných práv žalovaného ako\nsporovej strany bolo to, že obrana žalovaného proti zmenkovým nárokom uplatneným voči nemu v\ntomto konaní, sa z hľadiska koncentračnej zásady vyplývajúcej z úpravy podľa § 175 OSP v znení do\n22. decembra 2012 nevyhnutne sústredila do námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktoré\npočas celého konania tvorili jadro procesnej obrany žalovaného a tieto ani nebolo možné po uplynutí\nlehoty na podanie námietok rozširovať, či meniť. Súčasne žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor v\nkonaní o jeho námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, pre podávanie dôkazných návrhov,\nvyjadrovanie\nsa k vykonávaným dôkazom, k procesným návrhom a vyjadreniam protistrany.\nBoli tiež opakovane akceptované jeho predchádzajúce návrhy na odročenie viacerých nariadených\npojednávaní, k čomu súd prvej inštancie výslovne konštatoval, že zástupca žalovaného žiadal odročenie\npri štyroch z piatich nariadených termínov ...(9.6.2010, 21.12.2015, 4.7.2019 a 12.5.2022). Keďže\nskutkový stav nebol medzi stranami sporný, kľúčové pre rozhodnutie vo veci ponechania zmenkového\nplatobného rozkazu v platnosti bolo výlučne právne posúdenie námietok podaných žalovaným, k čomu\npred súdom prvej inštancie došlo zákonom predpísaným spôsobom a k čomu sa žalovaný aj vyjadroval.\n48. Napokon odvolací súd opakovane len pripomína to, ako uviedol\naj vo svojom predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí, že jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého\nsúdneho konania je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje,\naby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré\nnie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník\n(viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.\na uznesenie najvyššieho súdu z 21. júla 2010, sp. zn. 5Cdo/122/2010). Uvedené vo vzťahu k žalovanej\nstrane porušené v súvislosti s pojednávaním dňa 12. mája 2022 nebolo. Z priebehu vyhodnocovaného\ncelého konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dňa\n9. júla 2014 pojednávanie v prítomnosti žalovanej strany, ktorá aj z tohto dôvodu mala v prvoinštančnom\nkonaní dostatočný priestor pre uplatnenie svojej obrany proti žalovaným nárokom, a to už od doručenia\nvydaného platobného rozkazu. Preto aj na pojednávanie 12. mája 2022 z hľadiska splnenia podmienok\njeho vykonania v neprítomnosti žalovanej strany bolo opodstatnené nahliadať\nnie izolovane, ale v spojitosti s celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie, ktorý predchádzal\nnapadnutému (v poradí druhému) rozsudku. A ako už bolo odvolacím súdom konštatované v\npredchádzajúcom kasačnom rozhodnutí, podstatný bol i charakter daného súdneho konania, v ktorom\nmohlo byť v zásade konané len v rozsahu a o tých námietkach žalovaného, ktoré koncentroval v lehote\ndo troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu (§ 175 OSP v znení do 22. decembra 2015).\n49. Taktiež odvolací súd za vhodné považuje v uvedených súvislostiach poukázať\nna judikát najvyššieho súdu R 39/1993, podľa ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237\npísm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať\npred súdom pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok\nkonania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie. Tieto závery\nvo svojej judikatúre akceptoval aj ústavný súd (porov. v tomto zmysle napr. uznesenia sp. zn. II. ÚS\n869/2015, II. ÚS 7/2018).\n50. Z vyššie uvedeného vyplýva záver odvolacieho súdu o nedôvodnosti odvolania žalovaného\npodaného z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keďže nebolo preukázané tvrdenie odvolateľa, že\nnamietaným procesným postupom v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k znemožneniu žalovanej\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, t. j. dosahujúcej intenzitu porušenia\naž ústavnoprávneho rozmeru, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nK dôvodnosti odvolania z hľadiska námietky nesprávneho právneho posúdenia veci\n51. Odvolateľ ďalej namietal (B/), že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Uvedená vada mala spočívať v\npodstate v tom, že súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav vo veci síce správne aplikoval\nčl. I § 17 ZZŠ v znení do 22. decembra 2015 (teraz čl. I § 17 ods. 1 veta prvá ZZŠ), avšak túto právnu\nnormu v okolnostiach danej veci nesprávne interpretoval.\nPodľa odvolateľa súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, keď vydaný zmenkový rozkaz\nzaväzujúci odvolateľa na plnenie zo zmenky v prospech Slovenská konsolidačná, a. s. nezrušil, napriek\n\ntomu, že zo skutkových okolností vyplýva, že pri indosovaní zmenky ako indosant (VÚB), tak aj indosatár\n- nový majiteľ zmenky (súčasný žalobca), konali vedome na škodu odvolateľa ako zmenkového dlžníka\n(avalistu) a z rovnakého dôvodu samotná indosácia predstavuje neplatný právny úkon podľa § 39 OZ\npre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 OZ).\n52. Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť\nindosamentom (rubopisom).\n53. Podľa čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.\n54. Podľa čl. I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ, o tom, kto má zmenku v rukách, platí,\nže je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov,\na to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosamentom.\n55. Podľa čl. I. § 17 ZZŠ v znení do 22. decembra 2015 (aktuálne čl. I. § 17 ods. 1 veta prvá ZZŠ), kto je\nžalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch\nk vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ\npri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.\n56. Podľa čl. I. § 30 ods. 1 a 2 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej\nčasť zaručiť zmenečným ručením. (2) Túto záruku môže dať tretia osoba alebo\naj ten, kto sa už na zmenku podpísal.\n57. Podľa čl. I. § 32 ods. 1 a 2 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho\nsa zaručil. (2) Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný\ni iného dôvodu než pre vadu formy.\n58. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP). V danom\nprípade odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).\n59. Zo skutkového stavu konštatovaného a uzavretého pred súdom prvej inštancie vyplýva, že zmenka,\nna základe ktorej bol vydaný odvolateľom namietaný zmenkový platobný rozkaz, predstavuje cudziu\nzmenku na rad, ktorá bola riadne indosovaná na aktuálneho žalobcu,\na to pred vydaním zmenkového platobného rozkazu. Preto žalobca ako indosatár preukázal svoju\naktívnu vecnú legitimáciu v spore ako aktuálny majiteľ - držiteľ zmenky a dodatočným rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie o zmene na strane žalobcu uznesením č. k. 6Cb/7/2010-232, bolo k momentu\nrozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom potrebné považovať žalobcu za legitímnu\nprocesnú stranu konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a takýto stav platí aj k\nmomentu rozhodovania odvolacieho súdu.\nV tomto ohľade odvolací súd len pripomína, že ako vyplýva z už ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu, podľa ktorej základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je\nvýsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). 23. Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03) obdobne ako z\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4.\njúna 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n60. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k momentu vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie\nnemohla obstáť ako opodstatnená námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu k uplatneným zmenkovým nárokom ako ani jeho procesného statusu žalujúcej strany v\nnámietkovom konaní.\n61. K ďalšej námietke, že zmenkový záväzok žalovaného prevzal zmluvou o prevzatí dlhu podľa §\n531 OZ ako nový dlžník TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR akciová spoločnosť, odvolací súd zhodne s\nprvoinštančným súdom uvádza, že takáto námietka nie je dôvodná.\nUstanovenie § 531 OZ síce upravuje zmenu v subjektoch záväzkového právneho vzťahu\n\nna strane dlžníka, keď pôvodný dlžník prestane byť účastníkom záväzkového vzťahu\na namiesto neho so súhlasom veriteľa nastúpi nový dlžník. Toto však neplatí v zmenkových vzťahoch, pre\nktoré platí osobitná (prednostná) úprava v ZZŠ. Zákon zmenkový a šekový zmenu na strane zmenkovo\nzaviazaných osôb nepripúšťa. Je to dané právnym charakterom zmenky ako cenného papiera, do\nktorého samotného ako scriptúry je právo zo zmenky\nako aj zmenkový záväzok inkorporovaný. (Z)menka je vysoko formálny a abstraktný cenný papier. Z\nhľadiska charakteru zmenky ako dokonalého cenného papiera zmenka stelesňuje právo samé o sebe,\nt.j. nie je len dôkazom o práve, ale je právom samým osebe.\nMožno konštatovať, že bez zmenky niet práva (Jablonka, B. Zákon zmenkový a šekový. Komentár. 1.\nvydanie. Wolters Kluwer : Bratislava, 2017, s. 14).\n62. Z vyššie uvedeného vyplýva správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie v napadnutom\nrozsudku (ods. 24.), že každý, kto sa zaväzuje zaplatiť záväzok zo zmenky,\nje zaviazaný na zaplatenie zmenky voči aktuálnemu majiteľovi zmenky, a nie voči konkrétnej osobe\n(veriteľovi). Správny je tiež právny záver súdu, že zmluvné prevzatie dlhu preberajúcim dlžníkom podľa\n§ 531 OZ (zmenou v osobe dlžníka) s účinkami zániku dlhu pre pôvodného dlžníka, nie je zmenkovo\nprávne účinné. Z ust. čl. I. § 32 ods. 1 ZZŠ vyplýva, že žalovaný\nako zmenkový ručiteľ je zmenkovo zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil.\nAk sa teda chcel žalovaný voči aktuálnemu majiteľovi zmenky, zbaviť svojho zmenkového záväzku, mal\npri uzavretí zmluvy o prevzatí dlhu trvať na zobratí zmenky z obehu a prípadne\ns vystavením zmenky novej, ktorá by rešpektovala (mimo zmenkovú) zmluvu o prevzatí dlhu. Alebo\nako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalovaný sa mohol svojho dlhu zo zmenky zbaviť voči\njej majiteľovi tak, že zmenku zaplatí, resp. že ju zaplatí niektorý z ostatných zmenkovo zaviazaných\ndlžníkov. Preto obranu žalovaného, ním formulovanú už v námietkach proti vydanému platobnému\nrozkazu, spočívajúcu v tvrdení o zániku jeho zmenkového záväzku, vzhľadom na účinky prevzatia dlhu\niným dlžníkom zmluvou uzavretou podľa § 531 OZ dňa 9. mája 2000, správne súd prvej inštancie právne\nposúdil ako nedôvodnú.\n63. Pokiaľ ide o tvrdenie o neplatnosti indosamentu ako právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi,\nodvolací súd len dopĺňa inak správne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v tom,\nže prevod zmenky rubopisom medzi VÚB a aktuálnym žalobcom predstavuje jediný zákonný spôsob\nprevodu zmenky na rad na nového majiteľa.\nIde v podstate o výsledok - formu obvyklého zmenkového obchodu ako premietnutia cirkulačnej\n(obehovej) funkcie zmenky ako cenného papiera, tu v rámci prípustného medzibankového obchodovania\ns cennými papiermi. Dlh zo zmenky doteraz nezanikol.\nZ tohto hľadiska len tvrdenie žalovaného o tom, že indosament predstavuje konanie oboch bánk voči\nnemu v rozpore s dobrými mravmi, a teda s následkom neplatnosti takého právneho úkonu, nemožno\nposúdiť ako dôvodnú námietku. Tu naopak, v širších súvislostiach preukázaných obchodných vzťahov\nmedzi zainteresovanými stranami, ktoré k svojej obrane použil aj žalovaný v námietkach, správne\npoukázal súd prvej inštancie na to, že k žalovaným (mimo zmenkovo) uzavretej zmluve o prevzatí dlhu\nz 9. mája 2000 došlo krátko\npred vyhlásením konkurzu (3. augusta 2000) na majetok preberajúceho dlžníka.\nAj z tohto aspektu je akceptovateľný záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodnosti tejto časti\nnámietok žalovaného. Odvolací súd napokon uvádza, že vo svojej podstate ide o námietku zmenkovo\nzaviazanej osoby, spadajúcej pod úpravu podľa čl. I § 17 ZSŠ, pričom táto osobitná úprava má prednosť\npred OZ, a preto ju nemožno obchádzať prostredníctvom námietky neplatnosti prevodu zmenky podľa\n§ 39 OZ vo väzbe na § 3 OZ.\n64. Zo samotného indosamentu nie je možné zistiť jeho dôvod a z hľadiska povinnosti plniť zmenkovo\nzaviazanými osobami to ani nie je právne podstatné. Teda v tomto smere\nnie je podstatná ani argumentácia žalovaného, že k indosamentu, resp. k indosovaniu zmenky\nna žalobcu došlo až po tom, ako pôvodný žalobca nebol v konkurznom konaní voči úpadcovi\nTREBIŠOVSKÝ CUKROVAR akciová spoločnosť, úspešný. Zo znenia čl. I § 14 ods.1 ZZŠ je zrejmé,\nže indosament nepredstavuje derivatívny spôsob nadobudnutia práv, ale indosatár nadobúda práva\noriginárne, nevstupuje do práv predchodcu, ale nadobúda práva priamo\nzo zmenky. „Rozsah námietok dlžníkov zo zmenky je preto striktne limitovaný čl. I § 17 ZZŠ (pozn. zvýraznil najvyšší súd) Indosament sa týmto odlišuje od klasického postúpenia pohľadávky cesiou v\nzmysle § 524 a nasl. OZ, keď ide o typicky derivatívne nadobudnutie práv. Cesionár (postupník) totiž\n\nvstupuje do práv cedenta (postupcu), čo sa odráža aj v možnosti uplatňovania námietok v zmysle § 529\nods. 1 OZ.“ (Jablonka, B. Zákon zmenkový a šekový. Komentár. 1. vydanie. Wolters Kluwer : Bratislava,\n2017, s. 83).\n65. Ako už bolo povedané vyššie, zmenka predstavuje abstraktný záväzok a z tejto abstraktnosti vyplýva\nako vlastnosť zmenkového záväzku jeho nesporovosť.\nZ charakteru zmenky ako neustále cirkulačného papiera vyplýva, že je nevyhnutné poskytnúť\nochranu tretím osobám, t.j. ďalším nadobúdateľom zúčastňujúcim sa na zmenkovom obchode. Práve\nabstraktnosť a nesporovosť poskytujú garanciu tretím osobám nadobúdajúcim zmenku bonae fidea.\nAbstraktnosť totiž v zásade zabraňuje vznášať námietky zmenkového dlžníka voči majiteľovi zmenky,\nktoré sa nezakladajú na ich vlastných vzťahoch. Nesporovosť zasa uľahčuje procesné postavenie\nmajiteľa zmenky v konaní pred súdom. Samotná zmenka totiž predstavuje pre dlžníka povinnosť plniť\na zo strany veriteľa nie je len dôkazným prostriedkom,\nale stelesňuje právo ako také. Ak sa dlžník domnieva, že nie je povinný zo zmenky plniť,\nje povinný túto skutočnosť dokázať. Ťarcha dôkazného bremena leží na dlžníkovi zo zmenky (Jablonka,\nB. Zákon zmenkový a šekový. Komentár. 1. vydanie. Wolters Kluwer: Bratislava, 2017, s. 90).\n66. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd akcentuje, že ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ umožňuje\nžalovanému vznášať voči majiteľovi zmenky námietky vyplývajúce z jeho vlastných vzťahov k predošlým\nmajiteľom zmenky, resp. vystaviteľovi za predpokladu, že žalovaný unesie dôkazné bremeno a preukáže,\nže majiteľ zmenky konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka v čase nadobudnutia zmenky.\nToto žalovaný v konaní nepreukázal.\nSamotné tvrdenie žalovaného obsiahnuté v odvolaní, podľa ktorého až v dôsledku skončenia\nkonkurzného konania (vedeného voči úpadcovi TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR, akciová spoločnosť) bez\nuspokojenia postupníka (súčasného žalobcu) došlo k indosamentu zmenky\ns vedomím oboch subjektov o tom, že konajú v rozpore s predchádzajúcimi dohodami,\nnie je postačujúce pre prijatie záveru, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome\nna škodu dlžníka.\n67. Odvolací súd rekapituluje a sumarizuje, že zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že dňa\n26. februára1998 Podielnicke družstvo AGRO Boľ (ako vystaviteľ zmenky) požiadalo VÚB o eskont\nzmenky v sume 550 000 Sk, ktorú dňa 26. februára 1998 akceptoval zmenkový dlžník TREBIŠOVSKÝ\nCUKROVAR, akciová spoločnosť a za zaplatenie ktorej sa zaručilo Poľnohospodárske družstvo Strážne\n(žalovaný). Pokiaľ ide o eskont zmenky, pre objasnenie veci je vo všeobecnosti vhodné uviesť, že na\nzáklade zmenky je možné získať krátkodobý zmenkový úver. Najrozšírenejším je eskontný úver. Jeho\npodstata spočíva v tom, že banka nakupuje od klienta zmenky pred lehotou ich splatnosti. Banka sa\nnákupom zmenky stáva\njej majiteľom. Podnikateľovi, ktorý potrebuje peniaze a zmenku u banky eskontuje (odpredá), vyplatí\nsumu zníženú o diskont (Drozd, M. In. Zmenky pri riešení pohľadávok. DÚPP - 9/2007, epi.sk). Dňa 3.\nmarca 1998 VÚB oznámila vystaviteľovi zmenky, že zmenka v sume 550 000 Sk bola eskontovaná a\npredmetná suma bola poukázaná na účet vystaviteľa zmenky.\nVÚB, ako nový majiteľ zmenky síce uzatvoril dohodu o postúpení pohľadávky\nzo dňa 28. júna 2000 so súčasným žalobcom, avšak previesť zmenku na rad formou postúpenia\npohľadávky zo zmenky podľa § 524 a nasl. OZ, prípadne inou formou, než rubopisom,\nnie je možné (rozsudok najvyššieho súdu z 24. marca 2004, sp. zn. Obdo V 82/2003).\nPrávne relevantný je v tomto prípade výlučne indosament - indosácia zmenky na súčasného majiteľa\n(žalobcu), pričom ide o originárne nadobudnutie práv zo zmenky.\nZmluvná zmena zmenkového dlžníka je z podstaty veci neprípustná. Zmluvné prevzatie dlhu\ns účinkami zániku dlhu pre pôvodného zmenkového dlžníka nie je zmenkovo právne účinné. Zmenkový\ndlžník sa zbaví dlhu zo zmenky voči konkrétnemu majiteľovi len tým, že zmenku zaplatí on sám, alebo\nniektorý z ostatných zmenkových dlžníkov.\n68. Odvolací súd, s poukazom na doterajšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, dodáva, že pri\nzmenke, ako kauzálne abstraktnom právnom úkone, vznikajú záväzky priamo\nz jej obsahu a každá osoba, ktorá sa zaväzuje zaplatiť záväzok zo zmenky, je zaviazaná\nna zaplatenie zmenky aktuálnemu majiteľovi zmenky, nie konkrétnej osobe.\nV tejto súvislosti, s prihliadnutím na postavenie žalovaného ako zmenkového ručiteľa,\n\nje potrebné zdôrazniť, že žalovaný je v danom prípade samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá\nza zaplatenie zmenky. Na rozdiel od ručiteľa zaviazaného za dlžníka podľa predpisov civilného práva,\nzmenkový ručiteľ nezabezpečuje povinnosť za konkrétneho zmenkového dlžníka, ale zabezpečuje\nzaplatenie zmenky. Záväzok ručiteľa je akcesorický\nku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku\nzo zmenky preukázaním námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi,\npretože tento nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky\nvyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov\n(rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obo/362/2005). Platobný príkaz pri cudzej zmenke neudáva a ani\nnesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie, tzv. kauzu. Pohľadávka majiteľa zmenky a\npovinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú\nsamostatnú právnu povahu a existenciu\n(rozsudok najvyššieho súdu z 31. júla 2012, sp. zn. 4Obo/21/2012).\n69. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd považuje za nesprávny názor odvolateľa, podľa ktorého\nv dôsledku zmluvy o prevzatí dlhu ostal jediným dlžníkom zo zmenky TREBIŠOVSKÝ CUKROVAR,\nakciová spoločnosť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že odvolateľom v\nkonaní nebolo preukázané vedomé konanie majiteľa zmenky (žalobcu) na škodu dlžníka (ods. 26., 28.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku).\n70. Odvolací súd považuje napokon za potrebné dodať, že žalovaný\nsi mal byť už pri avalovaní zmenky vedomý možných následkov, ktoré môžu vo vzťahu k nemu,\nako zmenkovému ručiteľovi, nastať v dôsledku uplatňovania práv zo zmenky zo strany zmenkového\nveriteľa. VÚB, ako predošlý majiteľ zmenky, poskytol pri jej eskontovaní finančné prostriedky, následne\nindosamentom previedol zmenku na súčasného žalobcu, pričom zmluva zo dňa 9. mája 2000 o prevzatí\ndlhu je z povahy inštitútu zmenky právne irelevantná (rovnako ako aj zmluva o postúpení pohľadávok\nz 28. júna 2000 uzavretá medzi VÚB\na Slovenská konsolidačná, a.s.). Okolnosť, že žalovaný o tejto skutočnosti nemal vedomosť, nelimituje\nprávo majiteľa zmenky domáhať sa zmenkového plnenia, ani bez ďalšieho neopodstatňuje aplikáciu čl.\nI § 17 ZZŠ v tom zmysle, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Samotná\nindosácia zmenky nepredstavuje konanie contra legem voči zmenkovo zaviazaným osobám, je totiž\npredpokladaná samotným ZZŠ ako zákonný spôsob prevodu vlastníctva zmenky ako cenného papiera,\nčo vyplýva aj zo zákona o cenných papieroch (§ 21 ods. 1). Rovnako nie je možné indosáciu zmenky\nbez ďalšieho považovať za vedomé konanie na škodu dlžníka. Tvrdenie o vedomom konaní majiteľa\nzmenky na škodu žalovaného tento nepreukázal. Zmenou majiteľa zmenky (z pôvodného žalobcu na\naktuálneho žalobcu)\nsa postavenie žalovaného ako zmenkového ručiteľa nijako nezmenilo.\nŽalovaný si už pri prevzatí zmenkového ručenia, podpísaním ručiteľského prehlásenia (aval) na zmenke,\nmusel byť vedomý, že nadobudol z hľadiska zmenkovo zaviazaných osôb rovnaké a samostatné\npostavenie zmenkového dlžníka.\n71. Odvolací súd uzatvára, že z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe\nna vyvodené závery súdu prvej inštancie, z hľadiska vymedzených odvolacích dôvodov\n(§ 379, § 380 CSP), nezistil opodstatnenosť odvolania žalovaného, preto rozhodol o potvrdení\nnapadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho rozhodnutia tak vo výroku I., ako aj v\nna ňom závislom výroku II. o náhrade trov doterajšieho konania (§ 387 ods. 1 CSP), ku ktorému odvolateľ\nkonkrétne odvolacie dôvody ani neformuloval.\n72. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396\nods. 1 CSP, podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP.\nV odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu bola výrokom II. priznaná plná náhrada\nodvolacích trov voči žalovanému. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n73. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh).\nPodľa § 429 SCP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane\npred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná\nmá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie dovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\n\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cb/7/2010", "guid": "1638655e-7064-475f-bc3d-13dc7ef84cf2:0fd3f4cb-ba0b-4417-b2c4-f5b9989d2b1a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d8ceeec2-afa4-4e82-a58d-dc3b00850756", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.387.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 387/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 387/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 30, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.387.2021.1"}, {"guid": "ussr:6cd7b453-d8d1-4ce8-b68a-bfb21f972b12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2018 z 11. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-11", "citacie_n": 8, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.7.2018.1"}, {"guid": "ussr:55faf7ae-368e-42e5-93f7-ee360cbb2bb8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.869.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 869/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 869/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.869.2015.1"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}], "citovane_v": []}