{"guid": "c9bcdb30-d919-4882-bbd0-a793e5cf7e4f:57c95300-4dc9-4ee3-a029-2d47ff930c4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6817206708.1", "spisova_znacka": "6Cdo/104/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/104/2022 z 25. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2023, sp. zn. 6Cdo/104/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:6817206708.1", "identifikacne_cislo": "6817206708", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2023-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "nazov": "§ 451 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "nazov": "§ 458 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-458.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-458"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504", "nazov": "zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/504-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/504-2003/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "nazov": "§ 255 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-458", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/504#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/57c95300-4dc9-4ee3-a029-2d47ff930c4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6817206708.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6817206708.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6817206708.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/104/2022\n6817206708\n25. 10. 2023\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2023:6817206708.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. D. E., narodený XX. B. XXXX, D. O. XXX,\nzastúpený advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, Železničná 257/19, Revúca, proti žalovaným 1/ D.\nD., narodený XX. D. XXXX, P. X, zastúpený advokátom JUDr. Norbertom Horváthom, Slnečná 592/2,\nGalanta, o zaplatenie 1 774,29 eur s príslušenstvom a 2/ MD DEPO s.r.o., Moyzesova 5400/30, Poprad,\nIČO: 47 441 933, zastúpená advokátkou JUDr. Máriou Didekovou, Zdravotnícka 2, Poprad, o zaplatenie\n1 156,93 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/35/2017, o dovolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/55/2020 z 27. mája 2021, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanej 2/ náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu, o výške ktorých rozhodne prvoinštančný súd.\nodôvodnenie:\nRozhodnutie súdu prvej inštancie\n1. Okresný súd Revúca (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k.\n6C/35/2017-371 z 25. februára 2020 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok\nokresného súdu“) rozhodol tak, že prvým výrokom zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 54,19 eur\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 54,19 eur od 20. novembra 2017 do zaplatenia;\ndruhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu proti žalovanému 1/ zamietol; tretím výrokom zaviazal\nžalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi 14,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14,91\neur od 26. januára 2018 do zaplatenia; štvrtým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu proti žalovanej 2/\nzamietol. O trovách konania rozhodol piatym výrokom tak, že zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 1/\nnáhradu trov konania vo výške 94 % a šiestym výrokom zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej 2/ náhradu\ntrov konania vo výške 97,5 %.\n2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčiansky zákonník, § 1 ods. 2, § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych\npozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení\núčinnom do 30. apríla 2018 (ďalej len „zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“). Z vykonaného\ndokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ neoprávnene užívali pozemky patriace\nžalobcovi v rozsahu, v ktorom sú pozemky žalobcu zastavané stavbami vo vlastníctve žalovaných 1/\na 2/, čím došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu. Užívaniu pozemkov, ktoré nie sú zastavané\nstavbami zo strany žalobcu nič nebránilo, areál bol voľne prístupný cez neuzamknutú bránu ako aj\nchýbajúce oplotenie, čoho dôkazom bola aj skutočnosť, že areál užívajú aj ďalšie známe ako aj úplne\nneznáme tretie osoby. Pri určovaní výšky náhrady za užívanie pozemkov okresný súd vychádzal z § 1\nods. 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov a ustálil, že pozemky zastavané stavbami na\npoľnohospodárske účely do 24. júna 1991 možno považovať z hľadiska ich charakteru rozhodujúceho\n\npre určenie výšky náhrady za pozemky poľnohospodárske. Pre určenie výšky obvyklého nájomného\nmal súd dostatočné podklady nielen v podobe nájomných zmlúv predložených stranami v konaní, ale\ntiež v podobe skutočností známych súdu z jeho vlastnej úradnej činnosti, a preto určil výšku nájomného\nza poľnohospodársku pôdu 50 eur/ha/rok. Žalovaní s určenou výškou náhrady súhlasili, hoci výška\nbola vyššia ako obvyklá výška v danej lokalite za poľnohospodárske pozemky. Okresný súd ustálil,\nže abstraktná úvaha o podmienkach určenia výšky náhrady, vychádzajúc z povahy užívanej veci a\nprimeraného bežného nájomného nie je otázka skutková, a preto ani otázka znalecká, ale otázka právna.\nVo vzťahu k zisteniu výšky náhrady považoval okresný súd vykonanie znaleckého dokazovania za\nnehospodárne, keďže náklady znaleckého dokazovania by výšku zistenej náhrady aj niekoľkonásobne\nprevýšili. Rozsah užívaných pozemkov žalobcu žalovanými 1/ a 2/ okresný súd určil vo výmere 4 573\nm2 po zohľadnení skutočnosti, že stavby sčasti ležia na pozemkoch iných ako patriacich žalobcovi\n(možno v rozsahu minimálne 2 000 m2), v celkovom súčte práve táto výmera plochy stavieb zhruba\nzodpovedala celkovému rozsahu, v ktorom bol žalobca vylúčený z užívania svojich pozemkov. Presné\nzistenie rozsahu užívaných pozemkov, napríklad ich zameraním geometrickým plánom okresný súd\nvyhodnotil ako nehospodárne, keďže náklady na jeho vyhotovenie by zrejme boli niekoľko tisíc eur a v\npomere k výške náhrady za užívanie nebolo hospodárne ich vynakladať. Žalovaného 1/ preto zaviazal\nzaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie jeho pozemkov v období od 13. októbra 2016 do 24. februára\n2019 vo výške 54,19 eur (0,4573 ha x 50 eur x 865 dní) spolu s úrokom z omeškania a žalovanú 2/\nzaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu za užívanie jeho pozemkov v období od 17. februára 2016 do 13.\noktóbra 2016 vo výške 14,91 eur (0,4573 ha x 50 eur x 238 dní) s úrokom z omeškania.\n3. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa úspechu v spore s poukazom na § 255 CSP tak, že\nžalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v rozsahu 94 % a žalovanej 2/ v rozsahu\n97,5 %.\nRozhodnutie odvolacieho súdu\n4. O odvolaní žalobcu proti výrokom II., IV., V., VI. rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v\nBanskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 11Co/55/2020 z 27. mája\n2021 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo „rozsudok krajského súdu“) tak, že prvým výrokom\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., IV., V., VI. potvrdil; druhým\nvýrokom žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom\nrozsahu a tretím výrokom žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi\nv plnom rozsahu.\n5. V odôvodnení uviedol, že zo spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal\ndostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil precízne, rozsudok súd prvej inštancie riadne odôvodnil,\ndal odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu. K priznanej náhrade trov prvoinštančného\nkonania odvolací súd uviedol, že aplikácia § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“) nebola výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, nevznikol dôvod\npriznať trovy konania žalobcovi. Krajský súd poukázal na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, z\nktorého nevyplýva, že by okresný súd napadnuté rozhodnutie založil výlučne na úvahe súdu, keďže\nvýška uplatneného nároku závisela od viacerých faktorov aj objektívnej povahy. K priznanej náhrade\ntrov odvolacieho konania žalovaným krajský súd uviedol, že žalobca bol v odvolaní v celom rozsahu\nneúspešný, preto priznal náhradu trov odvolacieho konania žalovaným, každému zvlášť osobitným\nvýrokom s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.\nDovolanie\n6. Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku I., ktorým boli potvrdené výroky V., VI. rozsudku\nokresného súdu a v časti výroku II. a III., teda len v častiach týkajúcich sa trov konania, podal dovolanie\nžalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods.\n1 písm. a) a c) CSP navrhujúc dovolaciemu súdu zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa nároku na náhradu trov prvoinštančného ako aj dovolacieho\nkonania a vec vrátiť odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa dovolateľa\nsúd prvej inštancie ako aj odvolací súd rozhodovali na základe svojej vlastnej úvahy, keď priznali nárok\nna náhradu trov konania žalovanému 1/ a žalovanej 2/ podľa miery úspechu, hoci plný nárok na náhradu\ntrov konania, respektíve aspoň v pomernej časti mal mať priznaný žalobca, ktorý bol v konaní úspešný.\n\nPodľa názoru dovolateľa jeho úspech v spore závisel od vykonania znaleckého dokazovania, ktorým\nby bola stanovená presná výmera pozemkov ako aj cena obvyklého nájmu. Keďže súd nevykonal\ntoto dokazovanie a vlastnou voľnou úvahou nahradil záver znalca, dovolateľ bol vylúčený z možného\núspechu v spore. Dovolateľ ďalej namietal, že sa odvolací súd nedostatočným spôsobom vysporiadal\ns jeho námietkou poukazujúcou na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný\nsúd“ alebo „ÚS SR“), a to č. k. I. ÚS 56/2017-12 z 8. februára 2017 a č. k. I. ÚS 204/2017-13 z\n19. apríla 2017 a závery nálezu ÚS SR č. k. III. ÚS 475/2018-31 zo 4. februára 2021, podľa ktorého\n„záver krajského súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov\nna náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu,\nnemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 CSP krajským súdom nie je v súlade s ústavou“.\n7. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP poukázal na rozdielnu rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu pri posudzovaní dovolania podľa § 420 CSP, a to konkrétne na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „NS SR“ alebo „dovolací súd“)\nsp. zn. 6Cdo/160/2017 z 28. februára 2018 (R 73/2018), v ktorom najvyšší súd vyslovil, že dovolanie\nsúdu o náhrade trov konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 420 CSP, a preto\ndovolanie odmietol. Zároveň poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/97/2017 z 31. mája 2018, v\nktorom najvyšší súd dospel k názoru, že dovolanie je podľa § 420 písm. f) CSP prípustné a dôvodné\na zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách odvolacieho konania a vec vrátil odvolaciemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n8. K dovolacej námietke podľa § 421 písm. a) CSP dovolateľ poukázal na uznesenia Ústavného súdu č.\nk. I. ÚS 56/2017-12 z 8. februára 2017 a č. k. I. ÚS 204/2017-13 z 19. apríla 2017 ako i na nález ÚS SR sp.\nzn. III. ÚS 475/2018-31 zo 4. februára 2021, ktorými sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, pričom uviedol, že podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/129/2017 z 31. októbra\n2017 možno za ustálenú prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodnutia Ústavného súdu SR.\n9. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že judikatúra, od ktorej sa mal odvolací\nsúd odkloniť vychádza z predpokladu, že o hodnote sporu sa v čase jeho začatia nevedelo a vyplynula\naž z absolútne voľnej úvahy súdu, čo však v danom spore nie je pravdou. Poukázal na markantný\nrozdiel medzi žalobcom nárokovateľňou výškou plnenia a plnením, na ktoré mal žalobca zo zákona\nnárok, pričom jeho skutočný nárok predstavuje iba dvadsatinu žalovanej sumy. Žalovaný 1/ uviedol, že\nak by sa dovolací súd stotožnil s argumentáciou žalobcu vznikol by nebezpečný precedens zaručujúci\nprocesný úspech každému žalobcovi, hoci by reálne bol úspešný len v nepatrnej miere. Žalovaný 1/\nzároveň poznamenal, že ak by si žalobca voči nemu uplatnil reálny nárok, žalovaná suma mohla byť\ndobrovoľne uhradená bez nutnosti iniciovať niekoľko rokov trvajúce súdne konanie. Žalobca evidentne\npochybil pri určení výšky bezdôvodného obohatenia a v konaní požadoval od žalovaného 1/ sumu, ktorá\nnemala žiadny reálny základ.\n10. K dovolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 2/, ktorá uviedla, že argumentácia žalobcu o odklone\nod rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nie je namieste, keďže peňažné plnenie priznané žalobcovi\nnebolo výsledkom voľnej úvahy súdu a poukázala na bod 15.1 odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu. Zároveň uviedla, že dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP je opretý o nepredvídateľnosť\nrozhodnutia, pričom ďalšia argumentácia žalobcu nadväzujúca na tento dovolací dôvod je v podstate\nargumentáciou obhajujúcou existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\nPosúdenie veci dovolacím súdom\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť. Na\nstručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n12. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. Pokiaľ zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n\n13. V danom prípade z dovolania žalobcu vyplýva, že napáda rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu\nvýrokov týkajúcich sa trov konania na základe § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n14. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 6Cdo/160/2017 z 28. februára 2018 (R 73/2018) vyslovil, že\n„uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v\nzmysle ustanovenia § 420 CSP, i keď odvolací súd o náhrade trov konania rozhodol samostatným\nuznesením vydaným až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“, a z uvedeného dôvodu dovolanie\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné. V uznesení sp. zn. 2Cdo/97/2017 z 31.\nmája 2018 najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je nielen prípustné, ale\ntiež dôvodné, a z uvedeného dôvodu zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách odvolacieho\nkonania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.\n15. ,,Ustanovenie § 420 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zakotvuje prípustnosť dovolania\nv alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu\nhmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia o matérii\nkonania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o\ndanej otázke rozhodovanie končí inak ako meritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej.\nAj rozhodnutie vo veci samej (t. j. meritórne rozhodnutie) je svojou podstatou a svojimi dôsledkami\nrozhodnutím, ktorým sa konanie o predmete sporu končí, avšak pre účely posudzovania prípustnosti\ndovolania podľa § 420 CSP takéto rozhodnutie nemožno zaradiť do skupiny rozhodnutí, „ktorým sa\nkonanie končí“, pretože pre tento účel je už zaradené do skupiny rozhodnutí „vo veci samej“. Za\nrozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno považovať\nrozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t. j.\nrozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho\nsúdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí prvostupňového súdu a pred\nrozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil\nprvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí, pričom spravidla pôjde\no uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré\nsíce možno v dovolacom konaní preskúmať z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 420 CSP, avšak z\ndôvodov zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom\nvylúčené. Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, a ktoré sú\ntak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj\nuznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s konečnou platnosťou,\ntakže rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania\nrozhodnutím konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno v zmysle\nuž uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti\nako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.\nÚS 275/2018 z 15. augusta 2018, in č. 74/2018 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky).\n16. Dovolací súd v prvom rade skúmal, či rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti je rozhodnutím\nvo veci samej, prípadne konečným rozhodnutím, keďže iba takáto povaha rozhodnutia umožňuje\ndovolaciemu súdu preskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd dospel k\nzáveru, že v danom prípade prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. f) CSP je daná.\n17. Dovolateľ tvrdil, že k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces došlo tým, že odvolací súd v\nodôvodnení rozsudku nekonfrontoval svoje prijaté závery s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorých nemožno stranu považovať za neúspešnú, ak úspech v konaní závisel od\núvahy súdu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. januára\n2017, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 204/2017 z 19. apríla 2017, nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. februára 2021). Zároveň uviedol, že\nžalobca bol vylúčený z možného úspechu v spore, keďže v celom konaní trval na stanovení objektívnej\nvýmery pozemkov na základe znaleckého dokazovania, v čom mu zabránila len voľná úvaha súdu a\nnehospodárnosť dokazovania.\n\n18. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením ich súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu\nspojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n19. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva\njej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa\nňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a\npožiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že\nsúdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia,\nmusia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie\nalebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva\nna spravodlivý proces (viď Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).\n20. K dovolacej námietke žalobcu, že odvolací súd sa v odôvodnení nevysporiadal s rozhodnutiami\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dovolací súd uvádza, že hoci v\nodôvodnení krajský súd priamo neodkazuje na žalobcom označené rozhodnutia ústavného súdu, s ich\nobsahom sa krajský súd vysporiadal v bode 15.1 odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení uviedol,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo založené výlučne na úvahe súdu, pri stanovení výšky\nobvyklého nájmu vychádzal z ustanovení zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, z údajov\nzapísaných v katastri nehnuteľností a zo skutočností súdu známych z jeho činnosti. Krajský súd poukázal\nna to, že okresný súd uplatnil voľnú úvahu len pri určení výmery pozemkov, z užívania ktorých bol\nžalobca ako vlastník poľnohospodárskej pôdy vylúčený. Z odôvodnenia krajského súdu je zrejmé, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vo výške plnenia nezáviselo len od úvahy súdu, ale záviselo aj od\nviacerých objektívnych skutočností, a preto nebolo možné priznať žalobcovi úspech v spore. Dovolací\nsúd konštatuje, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu. S\npotrebnou presvedčivosťou vysvetlil právne úvahy, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo\nzaložené výlučne len na vlastnej úvahe súdu. Zohľadnil hospodárnosť konania aj vzhľadom na možný\núspech žalobcu v spore, pretože zrealizovaním znaleckého dokazovania by sa len navýšili ďalšie\ntrovy konania v jeho neprospech a to bez výraznejšieho zvýšenia úspechu v merite veci. Skúmaním\nprocesného postupu odvolacieho súdu dovolací súd nezistil také pochybenia, ktoré by zakladali dôvod\nna iný postup ako dovolanie v tejto časti odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP.\n21. Nad rámec uvedeného dovolací súd dodáva, že rozhodnutia ústavného súdu označené žalobcom,\nv ktorých ústavný súd konštatoval, že zásadu úspechu vo veci treba uplatňovať aj na konania, v ktorých\nvýška plnenia závisela od úvahy súdu, nebolo možné na daný prípad explicitne aplikovať. Ako uviedol aj\nústavný súd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. apríla 2020; nález\nÚstavného súdu sp. zn. III. ÚS 475/2018 zo 4. februára 2020) pri rozhodovaní o náhrade trov je treba\nrozlišovať, čo je základné a čo sprevádzajúce. Základom pre použitie tejto zásady je plný úspech žalobcu\nv tom, čo je základné. Základnou a rozhodujúcou otázkou v posudzovanom prípade je rozhodnutie, či\nuplatnený nárok v žalobe spĺňa zákonné podmienky bezdôvodného obohatenia a či v celom uplatnenom\nrozsahu. V tomto spore súd posúdil existenciu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v\nrozsahu (vo výmere) uvedenom v žalobe ako otázku základnú. Sprevádzajúcou otázkou je určenie\nvýšky majetkového prospechu, ktorý bol získaný bez právneho dôvodu (odplata za užívanie pozemkov\nžalobcu žalovanými). Žalobca bol ale iba čiastočne úspešný v základe sporu, teda v základnej otázke,\nkeďže sa žalobou domáhal náhrady za majetkový prospech z bezdôvodného obohatenia za užívanie\npozemkov žalovanými vo výmere 10 437 m2, avšak okresným súdom mu bola priznaná náhrada len za\n\nužívanie pozemkov žalovanými vo výmere 4 573 m2. Za úspech žalobcu v spore sa považuje, ak súd\nv plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu, respektíve ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje\ns navrhovaným rozhodnutím žalobcu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku\nrozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech\nvo veci, t. j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala teda strana vo veci úspech\nlen čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na\nnáhradu trov konania právo (pozri R 54/1973, 7Cdo/255/2021).\n22. K námietke dovolateľa o nevykonaní znaleckého dokazovania za účelom zistenia presnej výmery\npozemku, ktorú užívali žalovaní bez právneho titulu, dovolací súd poznamenáva, že dovolacia námietka\nžalobcu smeruje k preskúmaniu postupu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu a ich úvah týkajúcich\nsa určenia výmery pozemkov, a teda k posúdeniu skutkovej i právnej otázky vedúcej k rozhodnutiu vo\nveci samej. Takýmto postupom by však dovolací súd presiahol rozsah dovolania určený dovolateľom,\nktorým je viazaný, keďže žalobca explicitne v dovolaní vyjadril, že žiada preskúmať výroky odvolacieho\nsúdu, ktoré sa týkajú len priznaného nároku na náhradu trov konania, nie merita veci. V tejto súvislosti\ndovolací súd poukazuje na právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej, ktoré nebolo v zákonnej lehote\nnapadnuté mimoriadnym opravným prostriedkom. Dovolací súd preto dovolanie v tejto časti odmietol\npodľa § 447 písm. f) CSP.\nK prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP\n23. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania aj z § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení\nktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo je právna otázka\nodvolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n24. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací\nsúd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP.\n25. Podľa § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na\nnáhradu trov konania.\n26. Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o\ntrovách konania, ktorú dovolateľ vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP, je vylúčená podľa § 421\nods. 2 CSP (obdobne viď bod 27. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2017,\nsp. zn. I. ÚS 56/2017).\n27. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako\nprocesne neprípustné.\n28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/55/2020", "guid": "936d04cb-e36f-45b0-83a8-f90acec7132c:070de883-fbf6-4531-b6a5-6684de11589f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:45924d35-e787-4d32-b53b-74517146d7bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.399.2019.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:f9b612af-cecf-4036-95e4-9999ddeeee1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.204.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2017 z 19. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-19", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.204.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "bdb58e3b-838b-4ed3-9b8d-15126da395a3:71e64dc5-8df7-4c6a-9887-6a2be0a6c449", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5109218385.1", "spisova_znacka": "2Cdo/97/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/97/2017 z 31. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5109218385.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0ef23162-9d1e-4145-8a36-6890658a92ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.175.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2024 z 17. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.175.2024.1"}, {"guid": "bb8bfd11-17e8-463c-a7b5-2cd3a5625300:4a27b04f-7d96-4750-83f3-78f11c1be173", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2522201516.1", "spisova_znacka": "5Cdo/109/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2024 z 28. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2522201516.1"}]}