{"guid": "8ef017ba-2f35-4dfa-bfb3-1dd85f8d07d4:a94c7df3-6d7f-47dc-8031-bed7e4e51481", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6720204276.1", "spisova_znacka": "7CdoPr/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoPr/2/2023 z 30. 3. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2023, sp. zn. 7CdoPr/2/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:6720204276.1", "identifikacne_cislo": "6720204276", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2023-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-71.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-75.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 75 ods. 1 písm. g) zákona č. 55/2017 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-75.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/55-2017/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-71", "/SK/ZZ/2017/55#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a94c7df3-6d7f-47dc-8031-bed7e4e51481", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6720204276.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6720204276.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6720204276.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7CdoPr/2/2023\n6720204276\n30. 03. 2023\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2023:6720204276.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Ing. V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 4, C.\nL., v konaní zastúpenej: Advokátska kancelária Bitalová & Demeterová, s.r.o., IČO: 47 244 798, so\nsídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova 8, konajúca prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr.\nMiriam Bitalovej, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o\nurčenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, o dovolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29. septembra 2022, č.k. 11CoPr/4/2021-303, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“) č.k. 15Cpr/7/2020-226 zo dňa 15.06.2021,\nktorým súd prvej inštancie určil, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa §\n71 ods. 1, písm. b) v spojení s § 75 ods. 1, písm. g) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe zo\ndňa 28.05.2020 výpoveďou, ktorým žalovaný rozviazal štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou je\nneplatné. Súčasne priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. Žalovaný žalobkyni vytýkal dve skutočnosti, ktoré podľa neho boli dostatočne vážne na skončenie\nslužobného pomeru výpoveďou. Išlo o pochybenie žalobkyne pri evidencii v dochádzkovom systéme\nu Ing. V. dňa 11.10.2019, ktorej v evidencii bola vyznačená služobná cesta namiesto návštevy lekára.\nŽalobkyňa bola zodpovedná za kontrolu evidencie dochádzky na konci mesiaca ako vedúca. Tieto\nzáznamy sú povinní si skontrolovať aj jednotliví zamestnanci, pričom evidenciu spracováva X. F., ktorej\nžalobkyňa oznámila ráno po nástupe na pracovisko, že Ing. V. sa zúčastní služobnej cesty. Následné\nudalosti o oznámení zmeny v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu neboli v spore preukázané\nnepochybne, keďže zamestnávateľ a ani štátny zamestnanec v tomto smere ďalšie dôkazy nenavrhli\nvykonať a súčasne ich neboli súdy povinné ex offo vykonať. Podľa odvolacieho súdu bolo možné v tejto\nsúvislosti žalobkyni vytknúť pochybenie ohľadom predloženej priepustky zamestnankyne pri mesačnej\nsumarizácii a kontrole. Toto porušenie súdy oboch inštancii považovali v zmysle § 117 zákona č. 55/2017\nZ. z. o štátnej službe za nie je tak závažné, aby prichádzala do úvahy výpoveď zo služobného pomeru.\nOkrem toho bolo pripomenuté, že žalobkyňa bola opakovanie disciplinárne odmenená a jej ročné bodové\nhodnotenie sa neustále zvyšovalo.\n3. Odvolací súd sa zaoberal aj druhou žalobkyni vytýkanou skutočnosťou, a to, že v rozpore s článkom\n9 ods. 2 Služobného poriadku v dňoch 15.04.2019, 09.05.2019, 10.05.2019, 27.09.2019 a 15.11.2019\nzabezpečila v dochádzkovom systéme Ing. V. zápis dlhodobých služobných ciest napriek skutočnosti,\nže táto čerpala náhradné voľno za prácu nadčas s poukazom na článok 12 ods. 5 Služobného poriadku\nv súvislosti s evidenciou vykonanej práce nadčas, kde nie je práca nadčas počas dní 21.09.2019 a\n\n22.09.2019 vyznačená so začiatkom a koncom časového úseku v jednotlivých dňoch. Túto skutočnosť\noba súdy nebrali do úvahy vzhľadom na nedodržanie dvojmesačnej lehoty od oznámenia upozornenia o\nzávažnom porušení služobnej disciplíny, ktoré bolo žalobkyni doručené deň pred doručením výpovede\nzo štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. 25.05.2020.\n4. Krajský súd nezistil zo spisu žiadny vplyv konania žalobkyne na plnenie pracovných povinností\nostatných zamestnancov. Rovnako nebol pri jej pochybení preukázaný úmysel. Žalovaný v spore\nneuniesol dôkazné bremeno a keďže išlo o spor so slabšou stranou, v zmysle § 319 CSP a nasl., nebol\nokresný súd povinný vykonávať dôkazy svedčiace v prospech žalovaného. Záverom skonštatoval, že\nnezistil žiadne závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by mohli viesť ku skončeniu pracovného\npomeru. Zistené pochybenia boli menej závažného charakteru a s poukazom na mieru intenzity porušení\nzo strany žalobkyne považoval žalobu za dôvodnú.\n5. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n6. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietol, že súdy oboch inštancii nesprávne\nposúdili okolnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a dôvody na jeho okamžité skončenie.\nSúdy nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na\nkamarátsky vzťah žalobkyne a Ing. V.. Vyznačenie služobnej cesty namiesto návštevy lekára je pre\nzamestnanca výhodnejšie z dôvodu obmedzenia počtu preplatených návštev u lekára. Nesúhlasil s\nodôvodnením rozsudku v časti o sťahovaní, doručení priepustky pracovníčky jej manželom, sťahovaní\ncelého organizačného odboru, evidencii náhradného voľna a účasti žalobkyne na oslavách výročia\npríchodu Cyrila a Metoda. Súd mohol rozpory odstrániť napríklad vykonaním výsluchu vtedajšieho\nprednostu Mgr. Z. Z.. Súd si sám mohol zaobstarať dôkazy nevyhnutné pre rozhodovanie s poukazom\nna zistenie materiálnej pravdy. Namiesto toho sa stotožnil s jednostranným tvrdením žalobkyne, že\nvyznačením služobnej cesty postupovala na pokyn nadriadeného, čo žalovaný rozporoval. Podľa neho\nnie je možné uveriť tomu, že vedúci zamestnanci ostatných odborov mali vedomosť o zaužívanom\npostupe prikazovania práce nadčas ale žalobkyňa, ako vedúca odboru organizačného, ktorý spracováva\ndochádzku pre všetkých zamestnancov okresného úradu o tom vedomosť nemala. Odmietnutie dôkazov\n25 až 29 z dôvodu, že ide o vyhlásenia terajších zamestnancov a súčasne prijatie tvrdení Ing. V. považuje\nza arbitrárne. Súd neuviedol žiadne dôkazy na základe ktorých vyhodnotil, že Ing. V. počas dní 21.09\na 22.09.2019 vykonávala prácu nadčas, za ktorú čerpala náhradné voľno v dňoch 27.09 a 15.11.2019.\nNelogickosť odôvodnení vidí v časti o prikazovaní a vykazovaní práce nadčas, čo je podľa neho v rozpore\nso služobným poriadkom a postupom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.\nŽalovaný skúmal mieru závažnosti porušenia pracovnej disciplíny, čo dôkladne odôvodnil aj vo výpovedi\nzo dňa 28.05.2020. Porušenie považuje za závažné a úmyselné\n7. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/122/2015 zo\ndňa 27.10.2015 sa nemožno stotožniť, že v danom prípade išlo o menej závažné porušenie pracovnej\ndisciplíny. Podľa jeho názoru ustanovenie § 117 ods. 3 zákona o štátnej službe možno vykladať\ntak, že tieto princípy sa pri určovaní miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny musia uplatňovať\nkumulatívne. Vznik škody netreba posudzovať len ako škodu na majetku zamestnávateľa, ale aj ako\nškodu na dobrom mene. V tomto prípade je nesporné, že žalobkyňa ako vedúca zamestnankyňa mala\nspĺňať určité charakterové a morálne predpoklady, najmä charakter morálnej autority, ktorá mala viesť\npodriadených k riadnemu plneniu úloh, ako aj k dodržiavaniu všeobecne záväzných právnych predpisov\na interných predpisov.\n8. Dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o nesprávnom vykázaní dôvodu\njej absencie. Ráno, v čase, keď nariadila referentke zaevidovať u zamestnankyne pracovnú cestu,\nnemala vedomosť o tom, že zamestnankyňa ochorela a že išla namiesto pracovnej cesty k lekárovi,\nkeďže od 10:00 bola pracovne mimo kancelárie. O chorobe zamestnankyne sa zamestnávateľ dozvedel\naž od jej manžela, ktorý doniesol v obedných hodinách žalovanému na sekretariát prednostu potvrdenie\nod lekára. Žalobkyni kolegyňa návštevu lekára neohlásila. Zmenu mala správne nahlásiť Ing. V..\nHlásenie týchto zmien nie je v náplni práce žalobkyne. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o sťahovaní.\n\nEvidenciu služobných ciest namiesto čerpania náhradného voľna sa vykonávala na priamy pokyn\nprednostu úradu a v súlade so zaužívanou praxou. Týmto nebola zamestnávateľovi spôsobená žiadna\nškoda. Žalovaným predložené čestné vyhlásenia sa netýkali obdobia roku 2018. O nariadení č. 57/2017\nnemala žiadnu vedomosť, nebola s ním oboznámená a na preukázanie opaku tejto skutočnosti žalovaný\nnepredložil žiadny písomný dôkaz. Namietala tvrdenia spojené s dôkazmi č. 9, 11, 25-29. Dôkaz č. 18\nje adresovaný zamestnankyni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako odpoveď na jej žiadosť, a\nteda nejde o usmernenie pre okresné úrady. Pri náhradnom voľne postupovala podľa pokynov priameho\nnadriadeného. Dôvody výpovede považuje za osobné z dôvodu osobných konfliktov medzi ňou a\nmanželkou jej nadriadeného. Podľa jej názoru žalovaný nepreukázal, že porušenie pracovnej disciplíny,\nktorého sa dopustila je závažné. Nebol preukázaný ani vznik žiadnej škody a jej konanie nemal vplyv\nani na ostatných zamestnancov. Na základe uvedeného považuje rozsudok krajského súdu za právne aj\nskutkovo správny a v súlade zo zisteným skutkovým stavom, a preto navrhla dovolanie ako nedôvodné\nzamietnuť.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§\n443 CSP), preskúmal vec a dovolanie odmietol podľa § 447, písm. f) CSP, pretože nebolo odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia\ndovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\nDovolanie podľa § 420, písm. f) CSP\n11. Podľa § 420, písm. f) zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) dovolanie je prípustné\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. Dovolací súd poukazuje na to, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. Kvalita\ndovolacích dôvodov musí byť na strane dovolateľa tak závažná, že ich opis vyvoláva dôvodné\npochybnosti o porušení práva na spravodlivý proces. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá\nprípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných\npráv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva\nna spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Tvrdenia\no nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, v zásade nemožno právne kvalifikovať\nako dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, pokiaľ nedosahujú intenzitu nepreskúmateľnosti, t.j. takú\nvadu, ktorá neumožňuje dovolaciemu súdu pochopiť spôsob, akým dospel súd nižšieho stupňa k svojmu\nzáveru. V danom prípade sú napadnuté rozhodnutia riadne odôvodnené vo vzťahu k právnemu názoru,\nktorý súdy vo veci zaujali.\n13. Zisťovanie skutkového stavu a správnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov súdom predstavujú\nskutkovú stránku sporu (skutkové otázky), ktoré nie sú prípustným predmetom dovolacieho prieskumu.\nSúd zisťuje skutkový stav veci, aby si tak vytvoril predpoklady pre aplikáciu právnej normy, na\nzáklade ktorej v konkrétnej veci nachádza právo, teda dochádza k právnemu posúdeniu veci. Právnym\nposúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej\nnorme, ktorá vedie súd k záveru o existencii, resp. neexistencie subjektívnych práv a povinností\nsubjektov z právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Právne posúdenie je všeobecne\nnesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy,\nktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,\nprípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto\nnemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou\nspochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej\naplikáciu súdom na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn.\n9Cdo/150/2020 zo dňa 27.04.2022)\n\n14. Nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu veci vrátane nedostatkov pri hodnotení dôkazov súdom\nnamietané dovolateľom v dovolaní nemožno považovať za právne posúdenie veci, ktorým by bolo\nmožné odôvodniť prípustnosť dovolania. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd sa skutkovými námietkami\nžalovaného nemohol zaoberať.\n15. K námietke dovolateľa spojenej s nesprávnym právnym posúdením pochybenia žalobkyne pri\nevidencii dochádzky Ing. V. je potrebné pripomenúť, že podľa zisteného skutkového stavu bol každý\nzamestnanec povinný evidovať si svoju dochádzku, pričom jej kontrolu vykonávala pracovníčka X. F..\nÚlohou žalobkyne bola len záverečná mesačná kontrola. Aj keď počas jej kontroly došlo k pochybeniu\npri neupozornení na nedostatok, išlo o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré nie je závažného charakteru\nspôsobilého na skončenie pracovného pomeru. Zo spisu vyplýva, že žalobkyni nebol preukázaný úmysel\njej konania. Okrem toho nebola preukázaná žiadna vzniknutá škoda, ani žalovaným namietaná ujma\nna dobrom mene alebo vplyv na iných zamestnancov. Krajský súd dôsledne odôvodnil mieru porušenia\npracovnej disciplíny a súčasne sa zaoberal aj služobným hodnotením žalobkyne.\n16. Odvolací súd správne poukázal, že ide o spor so slabšou stranou - zamestnankyňou a v\ntomto prípade zamestnávateľ jej musí jednoznačne preukázať hrubé porušenie pracovnej disciplíny,\na teda uniesť dôkazné bremeno. Úlohou súdu v zmysle CSP nie je iniciatívne pomáhať žalovanému\npreukazovať jeho tvrdenia vykonávaním dôkazov, ktoré sám nepredložil.\n17. Na základe vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky súd konštatuje, že dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP nebol daný.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP\n18. Podľa § 421 ods.1, písm. c) zákona č. č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“) Dovolanie\nje prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Podľa dovolateľa otázka, či konanie žalobkyne označené vo výpovedi možno považovať za\ndostatočne závažné je/môže byť dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, a to vzhľadom k tomu. že\nv zmysle rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/173/2006 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril, že súd\npri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný tým. ako zamestnávateľ hodnotí\nurčité konanie zamestnanca v pracovnom poriadku alebo inom vnútornom predpise. Podľa názoru\ndovolateľa súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nesprávne právne posúdili okolnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe výpovede podľa § 71 ods.1, písm. b) v spojení\ns § 75 ods.1, písm. g) zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, a teda dôvody na okamžité skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne vzhľadom na funkciu, ktorú zastávala a taktiež spôsob a\nrozsah porušenie jej povinnosti existovali.\n20. Dovolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, či ide o závažné alebo menej závažné porušenie\nslužobnej disciplíny je vždy skutkovou otázkou, ktorá je individualizovaná na základe konkrétnych\nskutočností. Nie je možné preto ju zovšeobecniť do typovej podoby, ale iba uvádzať ako príklad\nv konkrétnych okolnostiach. V prípade závažného porušenia služobnej disciplíny možno analogicky\naplikovať judikatúru týkajúcu sa závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce, za\npredpokladu, že ide o skutkovo porovnateľné situácie.\n21. Pokiaľ išlo o dovolateľom zmienené uznesenie NS SR sp.zn 4Cdo/7/2015 zo dňa 27.10.2015 týka\nsa skutkovo inej situácie porušenia pracovnej disciplíny, a to okamžitého skončenia pracovného pomeru\nzamestnávateľom podľa Zákonníka práce, keď zamestnanec zaslal zamestnávateľovi email v angličtine\nobsahujúci vetu „Can you please stop sending these bullshits to me...?“, čo zamestnávateľ vyhodnotil\nako závažné porušenie pracovnej disciplíny a ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru § 68 ods. 1 písm. b/ ZP. Je zrejmé, že v tomto prípade išlo o úmyselné konanie, ktoré nie je porovnateľné\ns porušením pracovnej disciplíny žalobkyňou.\n22. Pokiaľ išlo o ďalšie uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/173/2006 zo dňa 28.2.2007 sa skutkovo\ntýkalo situácie keď bolo preukázané, že žalobca, ktorý vykonával funkciu č. 31 - majster na úseku\n\nopráv rušňového depa - v mesiacoch júl až september 2004 nesprávne vykazoval pracovné zmeny\nu svojich podriadených zamestnancov, nepresne a nedôsledne viedol evidenciu pracovného času, v\ndôsledku čoho vznikla žalovanej na neoprávnene vyplatených mzdách škoda vo výške 25 460 Sk,\nako aj tým, že pozmeňoval záznam o čerpaní dovolenky podriadených zamestnancov v kontrolnom\nlístku dochádzky. Toto porušenie pracovnej disciplíny žalobcom z hľadiska jeho intenzity vyhodnotil ako\nporušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom, ktoré oprávňovalo žalovanú okamžite skončiť\ns ním pracovný pomer. Uvedené konanie je odlišné od konania žalobkyne tým, že žalobkyňa svojim\nkonaním žalovanému nespôsobila škodu a išlo o jednorazové konanie špecifických okolností.\n23. Dovolací súd, nezistil relevantnosť namietanej judikatúry vo vzťahu k predmetu konania.\n24. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ neopodstatnene\ntvrdí dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoPr/4/2021", "guid": "af22a12d-5288-45e1-9e13-0960e5238fed:48b1464d-3c1e-4fb0-bfc9-5e5bebc42f7a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0685a673-802d-4e56-a210-f61dad7ce8f8:f7eec162-d5b5-423b-8377-bd225a02ad08", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6723201507.3", "spisova_znacka": "17CoPr/1/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/1/2025 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6723201507.3"}]}