{"guid": "6111983e-cf02-416e-bcd8-c8bc0c772680:42afbff4-986a-4378-8d77-2ab61ca96feb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6718204479.1", "spisova_znacka": "2Cdo/191/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/191/2021 z 28. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2023, sp. zn. 2Cdo/191/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:6718204479.1", "identifikacne_cislo": "6718204479", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2023-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-41", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42afbff4-986a-4378-8d77-2ab61ca96feb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6718204479.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6718204479.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6718204479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/191/2021\n6718204479\n28. 09. 2023\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2023:6718204479.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej, v spore žalobcu I. L.,\nnarodeného H., bytom P., právne zastúpeného: Lexpert s. r. o. v likvidácii, advokátska kancelária so\nsídlom Banská Bystrica, Javornícka 3, IČO: 45 976 856, v mene ktorej koná ako likvidátor a ustanovený\nzástupca JUDr. Juraj Takáč, PhD., advokát, so sídlom Banská Bystrica, Horná 51, IČO: 42 301 688,\nproti žalovanému SVB B. Nemcovej I., so sídlom Sliač, B. Nemcovej 658/13, IČO: 42 194 504, právne\nzastúpenému Ulianko & partners, s. r. o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 37, IČO: 36 856 517, o určenie\nneplatnosti rozhodcovskej zmluvy a o určenie neplatnosti dohody o urovnaní, vedenom na Okresnom\nsúde Zvolen pod sp. zn. 17C/25/2018, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici z 15. decembra 2020 sp. zn. 14Co/38/2020, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie z a m i e t a .\nII. Žalovanému priznáva náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) rozsudkom z 5. novembra\n2019 č. k. 17C/25/2018-276 výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia\n- neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky) obsiahnutej v čl. III bode 3 Dohody o urovnaní uzatvorenej\ndňa 28. apríla 2014 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj ako ,,zmluva“) a\n- neplatnosti Dohody o urovnaní uzatvorenej dňa 28. apríla 2014 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej\naj ako ,,dohoda“).\nVýrokom II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v konaní sa vyskytla pochybnosť o\ntom, či bol žalovaný riadne v dohode označený, nakoľko v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov\na nebytových priestorov je evidovaný ako „SVB B. Nemcovej I“, pričom v uvedenej dohode bol\noznačený ako „Spoločenstvo vlastníkov bytov B. Nemcovej I“. Keďže na oboch uvedených listinách boli\nzhodne uvedené identifikačné čísla ako aj adresy, podľa súdu prvej inštancie bola takto špecifikovaná\nstrana dohody bez pochybností určiteľná, teda bola označená riadne a bola totožná so žalovaným v\npredmetnom konaní.\n3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že určenie právnej skutočnosti je spôsobilým predmetom žaloby\npodľa § 137 písm. d) CSP iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd takýto osobitný predpis\nvšak neidentifikoval a tvrdenie žalobcu o tom, že túto žalobu podáva podľa Sadzobníka, ktorý je prílohou\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov, a to jej položky č. 3 písm. c), stanovujúcej sadzbu súdneho poplatku za žalobu o neplatnosti\n\nrozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom vo výške 331,50\neur, nepovažoval za relevantnú, nakoľko to, že zákon o súdnych poplatkoch stanovuje sadzbu súdneho\npoplatku za istý typ žaloby, nemôže byť dostatočným právnym základom na odôvodnenie podania\nžaloby tohto typu, tým skôr, že táto položka je obsahom uvedeného Sadzobníka už od platnosti a\núčinnosti zákona o súdnych poplatkoch, ktorý nadobudol účinnosť dňa 17. marca 1992 zverejnením v\nZbierke zákonov SR. V tom čase však bol účinný iný procesný predpis, a to zákon č. 99/1963 Z. z.\nObčiansky súdny poriadok, ktorý žalovanie určenia právnych skutočností, a tým aj neplatnosti právnych\núkonov umožňoval, ak mal na tom žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) cit. zákona).\nŽalobca mal zákonnú možnosť zvrátiť účinky rozhodcovského rozsudku, a to podaním žaloby o\nneplatnosť rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom\nkonaní, takto podanú žalobu však vzal späť a konanie o nej bolo zastavené. Nakoľko súd nezistil,\nže by osobitný právny predpis umožňoval podanie žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy\n(doložky) alebo o neplatnosti dohody o urovnaní, žalobu žalobcu o určenie neplatnosti rozhodcovskej\ndoložky a o určenie neplatnosti dohody o urovnaní zamietol.\nII.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej\nBystrici (ďalej aj ako „odvolací súd“) rozsudkom z 15. decembra 2020 sp. zn. 14Co/38/2020 (ďalej\nlen „rozhodnutie odvolacieho súdu“), ktorým rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi uložil\npovinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový\nstav veci, rozhodnutie o veci náležite odôvodnil a toto má náležitosti podľa § 202 CSP.\n6. Právny záver súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a stotožnil sa s ním. Doplnil (§\n387 ods. 2 CSP), že žaloba o určenie neplatnosti dohody a zmluvy je nepochybne žalobou o určenie\nprávnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Nová právna úprava CSP výslovne pripúšťa žalobu\nna určenie právnej skutočnosti len za predpokladu, ak uvedené vyplýva z právneho predpisu. Vzhľadom\nna skutočnosť, že možnosť žalobou domáhať sa určenia neplatnosti konkrétneho právneho úkonu dohody o urovnaní nevyplýva z osobitného predpisu, bol záver súdu prvej inštancie v tejto otázke\nvecne správny. Odvolací súd poukázal na § 40 ods. 1 písm. a) a na § 41 zákona č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní a konštatoval, že žalobca mal iné právom aprobované inštitúty vyplývajúce\nz právneho poriadku, ktorými mal možnosť zvrátiť účinky rozhodcovského rozsudku, pričom tieto de\nfacto účinne nevyužil (podanú žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zobral späť). Uvedenú\nzákonom upravenú a lehotou limitovanú možnosť opätovného preskúmania, či už rozhodcovského\nrozsudku, alebo rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bolo rozhodcovské konanie vedené, nemožno\nnásledne obchádzať využijúc žalobu v civilnom konaní o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, preto\npovažoval v tejto otázke záver súdu prvej inštancie za vecne správny.\n7. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie sa v odvolaním napadnutom rozsudku nezaoberal\nvšetkými vyjadreniami a podaniami žalobcu vo veci odvolací súd uviedol, že posúdenie žaloby v\nzmysle § 137 CSP predstavuje prioritnú činnosť súdu, realizovanú spravidla už pri predbežnom právnom\nposúdení prípustnosti (a následne dôvodnosti) podanej žaloby a pokiaľ konajúci súd dospel k záveru\no neprípustnosti žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP z dôvodu nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu a v zmysle § 137 písm. d) CSP z dôvodu, že určenie právnej skutočnosti nevyplýva\nz osobitného predpisu, uvedený záver bol bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby a nebolo\npotrebné posudzovať dôvodnosť podanej žaloby. Vykonať a následne vyhodnocovať dokazovanie by\nbolo nadbytočné a nehospodárne, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil ako\nnedôvodnú. Odvolací súd odvolateľovi prisvedčil, že činnosť súdu prvej inštancie a spôsob vedenia\nkonania vykonaním pojednávaní a dokazovaním k veci samej bol do určitej miery zmätočný, keďže na\nsamotné posúdenie žalovanej dohody o urovnaní, jej obsahu a v tomto smere vykonané dokazovanie\nnebol dôvod vzhľadom na záver o procesnej neprípustnosti podanej žaloby, avšak ani uvedená\nskutočnosť nebola spôsobilá zvrátiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o nutnosti žalobu zamietnuť.\n8. Námietku žalobcu ohľadom procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní pred vyhlásením\nrozhodnutia vo veci samej a správnosti uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, vyhláseného na\n\npojednávaní dňa 5. novembra 2019 a absenciu odôvodnenia takéhoto rozhodnutia odvolací súd\nvyhodnotil ako čiastočne dôvodnú odvolaciu námietku, nakoľko súd prvej inštancie o návrhu na\npripustenie zmeny žaloby rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní, kde však bola vyhlásená\nlen výroková časť predmetného uznesenia, ktorým bol návrh na pripustenie zmeny žaloby zamietnutý,\navšak prítomným stranám sporu nebolo dané žiadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, a to ani priamo\na ani v rozsudku o veci samej. Absencia odôvodnenia uznesenia, ktorým súd nepripustil zmenu návrhu,\nvšak podľa odvolacieho súdu nebola takou vadou a dôvodom zakladajúcim nutnosť zrušenia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie vo veci samej. Žalobca, od začiatku konania pred súdom zastúpený advokátom,\npodal žalobu o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a dohody o urovnaní v mesiaci apríl 2017.\nNávrhom na pripustenie zmeny žaloby v mesiaci október 2019 žalobca celkom zmenil charakter pôvodne\npodanej žaloby, a to po viac ako dvoch rokoch vedenia súdneho konania, preto bol pre odvolací súd\nakceptovateľný postup súdu prvej inštancie a rozhodnutie podľa § 143 ods. 1 CSP.\n9. Odvolací súd poukázal na to, že proti uzneseniu o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby však v\nzmysle § 357 CSP odvolanie nie je prípustné, a preto nemohol posudzovať vecnú správnosť uznesenia\nsúdu prvej inštancie, ktorým zmenu žaloby nepripustil. Posudzujúc však žalobcom uplatnený odvolací\ndôvod cez prizmu § 365 ods. 2 CSP, nedostatok odôvodnenia uznesenia súdu o nepripustení zmeny\nžaloby podľa neho nepredstavoval vadu v zmysle § 365 ods. 1 CSP, nakoľko absencia náležitého\nodôvodnenia uznesenia nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie správne\nnásledne pokračoval v konaní na základe pôvodnej žaloby (§ 143 ods. 3 CSP). Odvolací súd tak s\npoukazom na vyššie uvedené dôvody rozsudok súdu prvej inštancie v jeho prvom výroku potvrdil ako\nvecne správny a potvrdil ho i v jeho závislom výroku II. o trovách prvoinštančného konania.\nIII.\n10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie z dôvodov podľa\n§ 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n11. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ videl najmä v pochybeniach súdu\nprvej inštancie, ktorý\n- nepripustil zmenu žaloby, napriek tomu, že boli splnené zákonné predpoklady na jej pripustenie, čo\nnenapravil ani odvolací súd, ktorý uznesenie o nepripustení zmeny žaloby ani vecne neskúmal\n- sa nevysporiadal s podstatnými argumentmi žalobcu, riadne rozsudok neodôvodnil, keď ani\ndovolací súd sa náležite nevysporiadal so súvisiacimi odvolacími argumentami žalobcu a vykonaným\ndokazovaním,\nv dôsledku čoho považoval žalobca rozsudok odvolacieho súdu za svojvoľný a nepreskúmateľný.\n12. Dovolateľ nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že prípustnosť žaloby o určenie právnej\nskutočnosti musí vyplývať jedine z hmotného práva, nakoľko opačný záver vyplýva aj z odbornej\nliteratúry. Uviedol, že súd prvej inštancie mal žalobu prejednať, keďže z § 139 písm. d) CSP nevyplýva, že\npri žalobe o určenie právnej skutočnosti by jej prípustnosť mala vyplývať z osobitného predpisu, ktorým\nmôže byť iba hmotno-právny predpis, preto ním mohol byť aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na Sadzobník súdnych poplatkov tvoriaci jeho prílohu, z položky č. 3 písm. c) ktorej žalobca vyvodil\nprípustnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy a dohody, a to aj s ohľadom na historicky silne\nzakorenenú možnosť takejto žaloby. Rovnako nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu o obsolétnosti\nSadzobníka súdnych poplatkov vo vzťahu k súdnemu poplatku zo žaloby o neplatnosť rozhodcovskej\nzmluvy (položka 3 c), keďže tento súdny poplatok veľmi aktívne vyruboval súd prvej inštancie aj v danej\nveci, a to nielen po podaní žaloby, ale aj po rozsudku z 5. novembra 2019, a to napriek jeho konštatácii\no neprípustnosti takejto žaloby.\n13. S poukazom na uznesenie najvyššieho súdu z 18. júna 2015 sp. zn. 6Cdo/389/2014 dovolateľ\nzdôraznil potrebu presného označenia právnickej osoby v súdnom konaní a v samotných\nsúdnych rozhodnutiach. Žalobca nemal vo vzťahu k žalovanému možnosť zvrátiť účinky rozhodcovského\nrozsudku VK 72/2014, nakoľko z uvedeného rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by v predmetnom\nrozhodcovskom konaní bol žalovaný (t. j. SVB B. Nemcovej I.) procesnou stranou, keďže žalobcovou\nprotistranou bol subjekt s názvom „Spoločenstvo vlastníkov bytov B. Nemcovej I“, ktorý sa tak sám v\nrozhodcovskom konaní označoval a v celom konaní ho tak označoval aj rozhodcovský súd. V uznesení\nz 31. júla 2019 odvolací súd uznal, že z rozhodcovského rozsudku VK 72/2014 nevyplýva, že by\n\nžalovaný bol procesnou stranou uvedeného rozhodcovského konania. V rozsudku z 15. decembra\n2020 už odvolací súd protichodne naznačil, že žalobca mal mať možnosť podať žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku proti žalovanému. Zároveň odvolací súd konštatoval, že žalobca žalobu o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku aj podal a následne ju vzal späť. Odvolací súd už nerozlišuje, že\nrozhodcovský rozsudok VK 72/2014 bol vydaný v prospech subjektu s názvom „Spoločenstvo vlastníkov\nbytov B. Nemcovej I“ a proti tomuto subjektu bola pôvodne podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku a na rozdiel od toho v tomto konaní vystupuje na strane žalovaného subjekt s názvom „SVB\nB. Nemcovej I.“. Subjekt s názvom „Spoločenstvo vlastníkov bytov B. Nemcovej I“ neexistuje a ani\nneexistoval, a teda si ani nemohol z rozhodcovského rozsudku VK 72/2014 robiť akékoľvek nároky - aj z\ntohto dôvodu nemala žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku proti nemu zmysel. Pred Okresným\nsúdom Zvolen je však vedené exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku VK 72/2014,\npričom po návrhu žalobcu (v exekučnom konaní je v postavení povinného) na zastavenie exekúcie\nOkresný súd Zvolen bez akejkoľvek aktivity oprávneného zmenil názov oprávneného zo „Spoločenstvo\nvlastníkov bytov B. Nemcovej I“ na „SVB B. Nemcovej I.“, a to aj za situácie, keď bol exekučný titul\n(rozhodcovský rozsudok VK 72/2014) vydaný v prospech subjektu s názvom „Spoločenstvo vlastníkov\nbytov B. Nemcovej I“. Keď rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok VK 72/2014 v prospech\nsubjektu s názvom „Spoločenstvo vlastníkov bytov B. Nemcovej I“, tak plne vyhovel žalobe tohto\nsubjektu. Subjekt, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v procesnom postavení žalobcu nesie\nzodpovednosť sa svoje tam prejavené procesné úkony, a to aj v prípade, ak po právoplatnom skončení\nrozhodcovského konania tvrdí, že jej procesné úkony boli postihnuté vadou. Rozhodcovský rozsudok\nVK 72/2014 je formálne bezchybný - teda v tom zmysle, že bol vydaný plne v súlade so žalobou podanou\nna rozhodcovský súd.\n14. Vo vzťahu k neplatnosti dotknutej dohody o urovnaní dovolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07, v ktorom o. i. poukázal na všeobecne platný princíp,\npodľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa\nbyť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil, namietajúc zmätočnosť a\nneurčitosť dohody, ktorá pri nejasnostiach mala byť vykladaná v jeho prospech a na ťarchu žalovaného,\nktorý ju pripravil.\n15. V súvislosti s uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP označil dovolateľ\nza právnu otázku, ktorá nebola riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu: „Či odvolací súd pri\nrozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 365 ods. 2 CSP môže preskúmať vecnú\nsprávnosť právoplatného uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo\nveci samej, a to aj za situácie, keď podľa § 357 CSP nie je proti uzneseniu súdu prvej inštancie\no nepripustení zmeny žaloby prípustné odvolanie?“ Podľa žalobcu odvolací súd vyššie uvedenú\nprávnu otázku nesprávne právne posúdil, keď skonštatoval, že nemohol posudzovať vecnú správnosť\nuznesenia o nepripustení zmeny žaloby. Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd v rámci rozhodovania o\nodvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 365 ods. 2 CSP mohol a mal posudzovať vecnú\nsprávnosť uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, nakoľko uvedené ustanovenie sa zreteľne týka\nprávoplatných uznesení, teda predovšetkým tých, proti ktorým odvolanie prípustné nie je. Pri odvolacom\ndôvode podľa § 365 ods. 2 CSP podliehajú prieskumu odvolacieho súdu všetky uznesenia, ktoré majú\nvadu uvedenú v ustanovení § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Je\nnepochybné, že ak nie sú splnené procesné podmienky pre nepripustenie zmeny žaloby (§ 143 CSP)\na súd napriek tomu zmenu žaloby nepripustí, tak táto vada má vplyv aj na rozhodnutie vo veci samej.\nDovolateľ zároveň poukázal na rozhodnutia ústavného súdu z 24. októbra 2019 sp. zn. IV. ÚS 82/2019\na zo 17. decembra 2019 sp. zn. IV. ÚS 181/2019.\n16. Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,\nrozsudok prvoinštančného súdu, uznesenie prvoinštančného súdu o nepripustení zmeny žaloby z 5.\nnovembra 2019 sp. zn. 17C/25/2018 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n17. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť.\nIV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom\n\n(§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu vyhovieť nemožno.\nRelevantná právna úprava:\nPodľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\nPodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nPodľa § 35 veta prvá zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“) doručený\nrozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského\nkonania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.\nV zmysle § 40 ods. 1 ZRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na\nzáklade žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského\nkonania.\nPodľa § 41 ods. 1 ZRK žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo\ndňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o\nzrušenie rozhodcovského rozsudku.\nPodľa § 35 ods. 1 ZRK doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má\npre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.\nPodľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.\nPodľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť\npodkladom na konanie o zmenenej žalobe.\n19. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n20. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne\na v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nToto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov\nv konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú\nsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej.\nPlatí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú\nsplnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu.\n21. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n\n22. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n23. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj sp.\nzn. 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/ 2017, 8Cdo/73/2017).\nDovolací súd preto posudzoval opodstatnenosť argumentácie dovolateľa, že v konaní (pred nižšími\nsúdmi) došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.\n24. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem\n„procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním\nrozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda\nsama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (v\nmimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca\nmožnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n25. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n26. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať\nodpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04).\n27. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces\nje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred\nním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.\n28. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera\nporušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla\nznačnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením\npráva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú\nzákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, ktorý zároveň znamená aj porušenie\nprocesných práv garantovaných ústavnou.\n29. Žalobca prípustnosť dovolania odvodil z § 420 písm. f) CSP, keď za porušenie práva na spravodlivý\nproces, ktorým mu malo byť znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, videl v absencii,\nresp. nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia o nepripustení zmeny žaloby bez vysporiadania sa s\n\nodvolacími argumentmi, najmä o splnení predpokladov pripustenia takej zmeny podľa § 143 ods. 1 CSP,\nresp. presného označenia a stotožnenia strán sporu a rozhodcovského konania.\n30. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodcovskej doložky v dohode ako aj samotnej\ndohody o urovnaní z 28.04.2014 medzi žalobcom a spoločenstvom vlastníkov, označeným v\ndohode ako „Spoločenstvo vlastníkov bytov B. Nemcovej I, so sídlom B. Nemcovej 658/13, Sliač,\nIČO: 42 194 504“, keď takto označený subjekt podľa jeho tvrdenia neexistuje. Spor vyplývajúci z\ndohody, t. j. o zaplatenie sumy 8.680 eur bol predmetom rozhodcovského konania ukončeného\nrozhodcovským rozsudkom sp. zn. VK 72/2014 z 11.03.2015, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť\nzaplatiť Spoločenstvu vlastníkov bytov B. Nemcovej I sumu 8.680 eur s príslušenstvom. V uvedenom\nrozhodcovskom konaní sa rozhodcovský súd zaoberal otázkou ne/platnosti dohody o urovnaní, uzavretej\npodľa § 585 OZ. Otázkou totožnosti žalovaného so subjektom označeným ako Spoločenstvo vlastníkov\nbytov B. Nemcovej I sa súd prvej inštancie vysporiadal a odôvodnil svoj záver (viď bod 2. tohto rozsudku)\ndostatočne a zrozumiteľne; jeho záver považoval odvolací súd za správny. Posudzujúc rozsudok\nsúdu prvej inštancie a odvolacieho súdu ako celku preto dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie v\ntejto časti nie je dôvodné.\n31. V danom prípade podľa názoru nižších súdov bola pre rozhodnutie vo veci podstatná otázka\nprípustnosti žaloby. Záver o jej neprípustnosti odôvodnili dostatočne a zrozumiteľne. Odvolací súd s\npoukazom na § 40 ods. 1 písm. a) a na § 41 zákona ZRK dôvodil, že žalobca mal iné právom aprobované\ninštitúty vyplývajúce z právneho poriadku, ktorými mal možnosť zvrátiť účinky rozhodcovského rozsudku,\npričom túto de facto účinne nevyužil, lebo skôr a včas podanú žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku zobral späť, pričom uvedenú zákonom upravenú a lehotou limitovanú možnosť preskúmania,\nči už rozhodcovského rozsudku alebo rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bolo rozhodcovské\nkonanie vedené, nemožno následne obchádzať využijúc (opakovane) žalobu v civilnom konaní o určenie\nneplatnosti rozhodcovskej zmluvy.\nZ odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrozumiteľné, že po späťvzatí pôvodnej žaloby o zrušenie\nrozhodcovskej zmluvy a uplynutí lehoty uvedenej v § 41 ods. 1 ZRK už zo žiadneho právneho\npredpisu nevyplýva prípustnosť opakovanej žaloby o určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/\ndoložky. Dovolacie námietky, špecifikované v časti IV. a V. dovolania sú iba nesúhlasom, polemikou\ns odôvodnením rozhodnutia súdu, čo nezakladá dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.\nDovolací súd poznamenáva, že v rozhodcovskom konaní žalobca mohol uplatniť námietku neplatnosti\ndohody o urovnaní ako aj dôvody takej neplatnosti (čo v skutočnosti aj urobil).\n32. Vadu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietal aj z dôvodu svojho nesúhlasu so záverom\nodvolacieho súdu, že prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti musí vyplývať jedine z hmotného\npráva (prijatého v kontexte argumentácie odvolacieho súdu, uvedenej v bode 30. tohto rozsudku), keď\npodľa jeho názoru súd prvej inštancie mal žalobu prejednať, lebo z § 139 písm. d) CSP nevyplýva, že\npri žalobe o určenie právnej skutočnosti by jej prípustnosť mala vyplývať z osobitného predpisu, ktorým\nmôže byť iba hmotno-právny predpis, a preto ním podľa dovolateľa mohol byť aj zákon č. 71/1992 Zb. o\nsúdnych poplatkoch a Sadzobník súdnych poplatkov tvoriaci jeho prílohu, z položky č. 3 písm. c) ktorého\nvyvodil prípustnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy a dohody a nesúhlasil so záverom\nodvolacieho súdu o obsolétnosti Sadzobníka súdnych poplatkov vo vzťahu k súdnemu poplatku zo\nžaloby o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (položka 3c). V tejto časti je záver odvolacieho súdu taktiež\ndostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. Nesúhlas s takým odôvodnením a polemika s ním v\nzmysle vyššie uvedeného taktiež nezakladá opodstatnenosť dovolania z dôvodu podľa § 420 písm.\nf) CSP; rozporované právne posúdenie tejto otázky nemožno podradiť pod dovolací dôvod upravený v\n§ 420 písm. f) CSP.\n33. Dovolaciu námietku podľa § 420 písm. f) CSP čo do nedostatočného odôvodnenia dovolateľ uplatnil\naj z dôvodu odklonu odvolacieho súdu od právneho názoru toho istého (krajského) súdu v uznesení sp.\nzn. 14Co/40/2019 vo vzťahu k otázke totožnosti subjektov v súdnom konaní a rozhodcovskom konaní.\nSúd prvej inštancie sa však s touto otázkou vysporiadal a svoj záver dostatočne odôvodnil v bode 14.\nrozsudku, v ktorom skonštatoval:... v Registri spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nje evidovaný ako „SVB B. Nemcovej I“, pričom v uvedenej dohode je označený ako „Spoločenstvo\nvlastníkov bytov B. Nemcovej I“. Zhodne na oboch uvedených listinách sú uvedené identifikačné čísla\nako aj adresy. Súd mal za to, že takto špecifikovaná strana dohody je bez pochybností určiteľná, preto\n\nmal za to, že strana Dohody o urovnaní je označená riadne a je totožná so žalovaným v predmetnom\nkonaní. Odvolací súd tento právny názor považoval za správny. Dovolací súd toto odôvodnenie v tejto\nčasti považoval za dostatočné a zrozumiteľné, preto túto námietku o nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutí a ich nepreskúmateľnosti z dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP nepovažoval za\nopodstatnenú. Nejde pritom o námietku odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v\nzmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, keď taký dovolací dôvod dovolateľ ani neuplatnil.\n34. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu a tým ich\nnepreskúmateľnosti dovolateľ namietal aj vo vzťahu k absencii odôvodnenia, prečo súd prvej inštancie\nnepripustil zmenu žaloby. Odvolací súd túto odvolaciu námietku vyhodnotil tak, že „rozhodnutie o\npripustení zmeny žaloby je plne na uvážení a rozhodnutí konajúceho súdu, ktorý je pri svojom\nrozhodovaní limitovaný ustanovením § 143 ods. 1, 2 CSP. V súdenej veci žalobca, od začiatku\npred súdom zastúpený právnym zástupcom z radu advokátov, podal žalobu o určenie neplatnosti\nrozhodcovskej zmluvy a neplatnosti dohody o urovnaní, a to v mesiaci apríl 2017. Právna\núprava civilného procesu, Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení § 137 stanovuje pozitívnoprávne\nčlenenie civilných žalôb a ich prípustnosť, platí od 17.07.2015 s účinnosťou od 01.07.2016. Návrhom na\npripustenie zmeny žaloby v mesiaci október 2019 žalobca celkom zmenil charakter pôvodne podanej\nžaloby, a to po vyše dvoch rokoch vedenia súdneho konania, preto bol pre odvolací súd akceptovateľný\npostup súdu prvej inštancie a rozhodnutie podľa ustanovenia § 143 ods. 1 CSP, keď súd prvej inštancie\nnávrhu na pripustenie zmeny žaloby nevyhovel, tento zamietol. ... Posudzujúc žalobcom uplatnený\nodvolací dôvod cez prizmu ustanovenia § 365 ods. 2 CSP nedostatok odôvodnenia uznesenia súdu o\nnepripustení zmeny žaloby nepredstavuje vadu v zmysle § 365 ods. 1 CSP, nakoľko absencia náležitého\nodôvodnenia nemala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.“\nOdvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia expressis verbis neuviedol, prečo výsledky\ndoterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Z odôvodnenia\njeho rozsudku však vyplýva, že vychádzal predovšetkým zo zásady hospodárnosti konania, v\nktorej úvahe možno vzhliadnuť aj záver, že výsledky doterajšieho konania by bez ďalšieho nemohli\nbyť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej žalobe. V intenciách ustanovenia § 420 písm. f) CSP\ndovolací súd dospel k záveru, že tento procesný postup súdu nebol nesprávny v takej miere, že by\ndošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.\nDovolací súd poznamenáva, že právoplatným rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý má účinky ako\nprávoplatný rozsudok súdu (§ 35 ods. 1 ZRK), a proti ktorému už nie je opakovane prípustná žaloba\npodľa § 40 ods. 1 a § 41 ZRK, bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť spoločenstvu vlastníkov\nbytov ako strane sporu 8.680 eur s príslušenstvom ako povinnosť vyplývajúca z Dohody o urovnaní a\nuplatňovanou zmenou žaloby sa žalobca domáhal, aby súd určil, že táto povinnosť z Dohody o urovnaní\nnevznikla.\n35. Námietka, že v samotnom konaní pred nižšími súdmi bol žalobca zastúpený iným advokátom ako\nv dovolacom konaní, nie je vo vzťahu k návrhu na zmenu žaloby po uplynutí dvoch rokov konania\nvýznamná, keďže v celom konaní mal dovolateľ zástupcu z radov advokátov, z ktorých každý mu\nmohol a mal poskytnúť riadne zastúpenie a uplatnenie jeho nárokov.\n36. Ako nedôvodnú z hľadiska § 420 písm. f) CSP dovolací súd vyhodnotil aj námietku, že odvolací\nsúd sa nevysporiadal s podstatnými argumentmi žalobcu, a vykonaným dokazovaním. Odvolací\nsúd vzhľadom na neprípustnosť podanej žaloby poukázal na nadbytočnosť dokazovania a tým aj\nposudzovania zmluvy súdom prvej inštancie. Aj v tejto časti je rozhodnutie odvolacieho súdu\nodôvodnené dostatočne a zrozumiteľne. Nesúhlas dovolateľa s ním nezakladá dôvodnosť dovolania\npodaného podľa § 420 písm. f) CSP.\n37. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval aj z § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n38. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť\ntohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa\ndovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku,\n\nod ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP) alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP).\n39. Za právnu otázku dosiaľ dovolacím súdom neriešenú dovolateľ vymedzil otázku: „Či odvolací súd pri\nrozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 365 ods. 2 CSP môže preskúmať vecnú\nsprávnosť právoplatného uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo\nveci samej, a to aj za situácie, keď podľa § 357 CSP nie je proti uzneseniu súdu prvej inštancie o\nnepripustení zmeny žaloby prípustné odvolanie?“\n40. Zmenou žaloby sa uplatňuje dispozičná zásada civilného procesu, keď žalobca sám určuje, akého\nnároku sa na podklade tvrdeného skutkového stavu žalobou domáha. Hoci z ustanovení § 355 ods.\n2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario vyplýva neprípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie o (ne)pripustení zmeny žaloby, ustanovenie § 365 ods. 2 CSP všetky vady obsiahnuté v § 365\nods. 1 písm. a) až h) CSP vzťahuje aj na právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali\nvydaniu rozhodnutia vo veci samej. Za predpokladu, že taká vada je daná a zároveň je daný aj\njej vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, dovolací súd postupom podľa § 389 CSP\nzruší predmetné uznesenie, ako aj rozhodnutie vo veci samej.\n41. Odvolací dôvod obsiahnutý v § 365 ods. 1 písm. b) CSP je v zásade totožný s dovolacím dôvodom\nobsiahnutým v § 420 písm. f) CSP. Z uvedeného dôvodu je pod nesprávnym procesným postupom súdu\nv zmysle oboch ustanovení Civilného sporového poriadku potrebné rozumieť nesprávny procesný\npostup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných ustanovení, ktorý sa\nvymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide\nnapríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia,\nna zachovanie rovnosti strán v konaní a pod.\n42. Príkladom procesného uznesenia trpiaceho vadou, ktorá následne môže ovplyvniť meritórne\nrozhodnutie, je procesné uznesenie o (ne)pripustení zmeny žaloby, ktoré predchádzalo vydaniu\nprávoplatného rozhodnutia vo veci samej. Bez ohľadu na to, že proti právoplatnému uzneseniu o\n(ne)pripustení zmeny žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej nie je prípustné odvolanie,\nodvolací súd musí preskúmať vecnú správnosť takého uznesenia z hľadiska, či netrpí niektorou z vád\nuvedených v ustanovení § 365 ods. 1 CSP.\n43. Odvolací súd v bode 19. odôvodnenia jeho rozsudku síce uviedol, že „proti uzneseniu o pripustení\nalebo nepripustení zmeny žaloby však v zmysle ustanovenia § 357 CSP odvolanie nie je prípustné,\npreto odvolací súd nemohol posudzovať vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým\nzmenu žaloby nepripustil“, súčasne však dôvodil, že „Posudzujúc žalobcom uplatnený odvolací dôvod\ncez prizmu ustanovenia § 365 ods. 2 CSP, nedostatok odôvodnenia uznesenia súdu o nepripustení\nzmeny žaloby nepredstavuje vadu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko absencia\nnáležitého odôvodnenia uznesenia nemala vplyv na rozhodnutí vo veci samej.“\n44. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd si právnu otázku povinnosti preskúmania aj právoplatného\nuznesenia o nepripustení zmeny žaloby vyriešil kladne, teda spôsobom, ktorého sa domáhal dovolateľ\nvymedzenou právnou otázkou. Súčasne z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolanie žalobcu v intenciách\nustanovenia § 365 ods. 2 v spojení s § 365 ods. 1 písm. b) CSP preskúmal, a dospel k záveru, že\nnamietaná vada - absencia odôvodnenia uznesenia o nepripustení zmeny žaloby, nemala vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej.\n45. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné ani z dôvodu\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Dovolanie žalobcu preto zamietol podľa § 448 CSP.\n46. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku\ntohto rozsudku podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške tejto náhrady trov konania\n\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n47. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/38/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}