{"guid": "c1f513f7-4719-4ab2-a8ff-8adb1ed3ac9e:b40e3e9c-1306-4e86-b385-f67f6c0633e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6620203694.1", "spisova_znacka": "4Cdo/175/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/175/2022 z 24. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2023, sp. zn. 4Cdo/175/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:6620203694.1", "identifikacne_cislo": "6620203694", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2023-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "nazov": "§ 52a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52a", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b40e3e9c-1306-4e86-b385-f67f6c0633e9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6620203694.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6620203694.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6620203694.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/175/2022\n6620203694\n24. 10. 2023\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2023:6620203694.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a\nsudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu D. U., narodeného XX.\nC. XXXX, A., Š. XXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Lučenec, J. Kráľa 5/A,\nproti žalovanej obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka a. s., Bratislava, Mlynské Nivy 1,\nIČO: 31 320 155, zastúpenej advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s. r. o., Poprad, Námestie\nsv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 5 373,80 eura, vedenom na Okresnom súde Lučenec\nsp. zn. 21Csp/85/2020, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n16CoCsp/27/2021-388 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z 20. mája 2021\nč. k. 21Csp/85/2020-247 uložil žalovanému VÚB Leasing, a. s., Bratislava, IČO:31 318 045 povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 5 373,80 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 777,16\neura od 19. augusta 2020 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 596,64 eura od\n27. októbra 2020 do zaplatenia a zároveň uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v celosti.\nSvoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 11 ods. 1 písm. b), písm. d), § 2 písm. g), v spojení\ns § 9 ods. 2 písm. g), písm. k), § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v\nznení platnom ku dňu 7. októbra 2015 (ďalej len „ZoSÚ“), § 52, § 52a, § 53, § 54, § 451, 454 a §\n517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým,\nže vôľa žalobcu bola v prvom rade nadobudnúť motorové vozidlo na základe osobitnej kúpnej zmluvy\na v časti toto vozidlo financovať spotrebným úverom. Žalobca vlastnícke právo k motorovému vozidlu\naj takto nadobudol, preto nebol dôvod, aby spotrebiteľskou zmluvou financoval nad rámec vecí, ktoré\nreálne kúpnou zmluvou nadobudol, resp. vecí a služieb, ktoré získať nechcel, takto financoval a úver si\nnavyšoval. Vôľou žalobcu bolo získať úver v konkrétnej výške zvyšku nezaplatenej kúpnej ceny 6559\neur, žiadne doplnkové služby sám nežiadal a dobrovoľne si nezvolil, dokonca tieto namietal, pričom\nmu vyhovené nebolo a v prípade, že úver chcel získať, zmluvu musel uzatvoriť v znení ako mu bola\nveriteľom predložená. Doplnkové služby sú fakticky skrytými poplatkami za poskytnutie úveru a boli pre\nžalobcu dodatočne povinnými nákladmi, preto nebolo dôležité pomenovanie týchto povinných nákladov,\nale ich skutočný účel. Povinné náklady v žiadnom prípade nesmú tvoriť istinu úveru. Súčasťou istiny\núveru v zmysle § 15 ZoSÚ (osobné motorové vozidlo) tovary a služby samostatne byť nemôžu, tieto majú\nsúvis so samotným úverom a nie sú viazané na predmet kúpy, nakoľko predmet kúpy je jasne kúpnou\nzmluvou definovaný. Predmetné služby a doplnkový tovar v zmysle predmetu financovania časti „B“\núverovej zmluvy sa viažu k predmetnej úverovej zmluve ako dodatočný náklad, nakoľko kúpna zmluva\n\nza účelom financovania kúpnej ceny, z ktorej táto vyplýva, uvedené tovary ani služby ako predmet kúpy\nneuvádza. Naviac úverovú zmluvu podpisoval právny predchodca žalovaného v zastúpení predávajúcim\n(predávajúci motorového vozidla), preto musel vedieť pri uzatváraní úverovej zmluvy, o financovanie\nktorých položiek vo vzťahu ku kúpnej zmluve mal žalobca záujem a o ktoré naopak záujem nemal\n(žalobca sa dokonca snažil uvedené doplnkové služby a tovary v úverovej zmluve odmietnuť) a v súlade\ns tým mal aj postupovať veriteľ pri koncipovaní úverovej zmluvy. O nároku na náhradu trov konania\nrozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 20. mája 2021 č. k. 21Csp/85/2020-247\npokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného Všeobecná úverová banka a. s., Bratislava,\nMlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155 (výrok I.), potvrdil rozsudok okresného súdu (výrok II.) a žalovanej\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Svoje\nrozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 15 ods. 1 ZoSÚ, § 52 ods. 2, § 52a ods.1, ods. 2, § 53 ods.\n3, § 53 ods. 4 písm. w), § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že uvedené skutkové zistenia\npreukazujú, že zmluvné podmienky pri poskytnutí úveru, boli nastavené dohodou medzi predávajúcim\nAutocentrum AAA Auto a žalovaným poskytovateľom úveru na sebe vzájomne závislými zmluvami, ktoré\nod spotrebiteľa požadovali, aby predávajúcemu poskytol plnenia, súvisiace so spotrebiteľským úverom,\nz ktorého boli financované, ale ktoré v prevažnej miere nesledovali záujmy žalobcu ako spotrebiteľa\na nútili ho plniť ďalšie záväzky predajcovi (resp. poisťovateľovi auta). Nie je obvyklé, aby kupujúci\nkupoval písomnou zmluvou auto a pri tej istej príležitosti osobitnou ústnou zmluvou aj doplnkovú výbavu,\nresp. príslušenstvo, ktorá slúži na užívanie spolu s autom (koberček, kamera s navigáciou). Naopak,\nje obvyklé, že písomne dohodnutá cena auta v sebe zahŕňa aj cenu jeho príslušenstva. Doplnkové\nslužby a výbava boli žalobcovi predané ako príslušenstvo auta, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy,\nktorou žalobca auto nadobudol. Z obsahu kúpnej zmluvy a závislej úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvné\nustanovenia, na základe ktorých žalobca zaplatil doplnkové služby a servis z úverovej zmluvy, neboli\nindividuálne dojednané, pretože žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalovaný dôkazné bremeno\nindividuálneho dojednania ústnej zmluvy a poistnej zmluvy v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka\nneuniesol. Podstatná je skutočnosť, že v písomnej kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena auta, na\nktorej sa zmluvné strany dohodli. Pretože v písomnej kúpnej zmluve nebolo uvedené príslušenstvo,\njeho cena, ani poistenie ako vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré by preukazovali, že boli individuálne\ndojednané, rozhodujúca pre posúdenie veci je kúpna cena auta, čo správne konštatoval aj okresný\nsúd. V spornej úverovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 7. októbra 2015 je neprijateľná\nzmluvná podmienka zmluvné dojednanie, ktorou sa žalobca zaviazal prevziať a uhradiť vyššiu sumu\núveru ako je suma 6 559 eur, ktorá bola písomne dojednaná v kúpnej zmluve za auto ako časť kúpnej\nceny zaplatená z úveru (po odrátaní časti kúpnej ceny vo výške 1 200 eur, platená pri podpise zmluvy\nv hotovosti, resp. započítaní na cenu starého auta). Pokiaľ sa žalobca v úverovej zmluve zaviazal\nzaplatiť navyše sumu 1 242 eur ako predmet financovania „B“, ide o také plnenie spotrebiteľa zo\nspotrebiteľskej zmluvy v prospech tretej osoby (predávajúceho AAA Auto a poistiteľa), ktoré v prevažnej\nmiere nesleduje záujmy spotrebiteľa, lebo spotrebiteľ v súvislosti s poskytnutím úveru na auto osobitne\nmusí plniť tretej osobe záväzok za nevyžiadané doplnky a služby. Žalovaný nevyvrátil záver, že ak\nchcel spotrebiteľ kúpiť auto na úver, musel súčasne na úver kupovať (zaväzovať sa k úhrade ceny)\nza doplnky do auta a služby. V dôsledku toho neobstálo tvrdenie žalovaného, že táto suma patrí do\nvýšky úveru ako úver na kúpu auta, ale nepatrí do nákladov spotrebiteľa. Naopak, platí záver okresného\nsúdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vzhľadom na to, že úverová zmluva neobsahuje celkovú\nvýšku spotrebiteľského úveru a nesprávnu hodnotu RPMN v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného\nvyplývalo, že na sumu, zodpovedajúcu rozdielu medzi celkovou výškou dojednaného úveru 7 801 eur\na sumou 6 559 eur nemal žalobca právny nárok z dôvodu neplatnosti takéhoto dojednania. Zistená\nneprijateľná zmluvná podmienka je s účinnosťou od 23. decembra 2015 uvedená v § 53 ods. 4 písm.\nw) Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení, že sporná úverová zmluva bola uzavretá skôr, pretože\nprávna úprava neprijateľných zmluvných v spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka ani v rozhodnom čase neobsahovala úplný výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.\nPretože sa uplatní osobitná právna úprava neplatnosti z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, nebol\ndôvod sa zaoberať nezhodou vôle a prejavu vôle z hľadiska právnej vady, ktorá mohla mať za následok\núplnú alebo čiastočnú neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka.\nŽalobca v postavení spotrebiteľa uplatnil právo a preukázal skutkové dôvody, ktoré zakladajú vadu\nspotrebiteľskej úverovej zmluvy, spôsobujúcu jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, čo je prejudiciálna\n\notázka, ktorú v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia okresný súd zodpovedal správne. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s\npoukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP, keď uviedla, že ani v jednom rozhodnutí nižších súdov\nsa nenachádza odpoveď na argument žalovaného, že hlavné plnenie zmluvy a cena zmluva nemôže\nbyť neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Oba súdy prijali\nskutkový záver, že doplnkový tovar a služby boli podmienkou pre kúpu auta a súčasne, že ich bolo možné\nzaplatiť len prostredníctvom úveru. Tento skutkový záver však nevyplýva zo žiadneho vykonaného\ndôkazu. Väčšine právnych a skutkových záverov odvolacieho súdu nie je ani pri najlepšej vôli možné\nporozumieť. Odvolací súd sa nevysporiadal s odvolacou námietkou spočívajúcom v tom, že spotrebiteľ\ndoplnkové služby a tovar skutočne dostal. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom súd opomenie\nvysporiadať sa s právne náročnou alebo relevantnou argumentáciou, nie je riadnym odôvodnením\nrozhodnutia v zmysle garancie práva na súdnu ochranu. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, prípadne aby zrušil aj rozsudok\nsúdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby obe rozhodnutia zmenil a\nrozhodol tak, že žalobu zamietne.\n3.1. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedla, že doposiaľ\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená právna otázka, či 1/„suma úveru poskytnutá\nna financovanie tovaru, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv. doplnkovým tovarom, je podľa\nZákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. nákladom podľa § 2 písm. g), alebo istinou úveru\npodľa § 2 písm. l)“ a či 2/ „je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný\nza kvalitu financovaného tovaru, alebo služieb, ktorý spotrebiteľovi predávajú alebo poskytujú tretie\nosoby?“. Súdom nižších inštancií vytkla, že sa vôbec nezaoberali platnosťou zmlúv o doplnkovom tovare,\nhoci žalobca celé odôvodnenie žaloby založil na tom, že zmluvy o doplnkovom tovare síce podpísal, ale\nvôbec tak nechcel urobiť. Pritom uviedla, že samotné zmluvy o kúpe tovaru a služieb sú samostatnými\nzmluvami, uzatvorenými s úplne inými účastníkmi a ani kúpna zmluva, ani poistná zmluva, ani zmluva\no poskytnutí služieb nie sú súčasťou úverovej zmluvy. Poukázala na to, že v úverovej zmluve je v\nsúlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch len odkaz na tovar a\nslužby, ktoré sa úverom financujú. Dovolateľka tiež uviedla, že hlavný predmet plnenia nemôže byť\nneprijateľnou podmienkou; poistná zmluva, ani zmluva o dodaní tovaru a služby pritom nemôže byť\nneprijateľnou podmienkou úverovej zmluvy. Ďalej poznamenala, že žalobca v danom prípade požiadal\npísomne žalovanú o poskytnutie úveru aj na ďalší tovar a služby a išlo výlučne o prejav jeho vôle, nie o\nprejav vôle veriteľa. Veriteľ pritom extrémne preukazným spôsobom informoval spotrebiteľa o tom, čo a\nv akej výške je z úveru financované. Dovolateľka v tejto súvislosti konštatovala, že Predmet financovania\nA a Predmet financovania B sú v zmluve výrazne a zrozumiteľne uvedené. Nejde o žiadny skrytý tovar,\nslužbu, alebo poplatok. Spotrebiteľ mal možnosť vybrať si len Predmet financovania A, alebo zmluvu\nvôbec nepodpísať. Pokiaľ išlo o výšku celkových nákladov spotrebiteľa uviedla, že zmyslom RPMN je\ndať na jednu stranu všetko to, čo spotrebiteľ dostáva a na druhú stranu všetko to, čo dáva navyše\noproti tomu, čo dostal. V danom prípade suma 914 eur za doplnkový tovar je cena služieb, ktorá suma\nnie je ziskom veriteľa, nakoľko „skončila“ u tretích osôb (rovnako ako kúpna cena za auto) a to na\nzáklade pokynu spotrebiteľa. Táto suma patrí do celkovej čiastky (rovnako ako istina úveru za kúpu auta),\nale celkom určite nepatrí do nákladov spotrebiteľa. Dovolateľka podotkla, že nákladom spotrebiteľa a\nsúčasne ziskom veriteľa je teda len rozdiel medzi celkovou sumou, ktorú od veriteľa dostal a celkovou\nsumou, ktorú mu bol povinný vrátiť. Doplnkový tovar a služby boli financované rovnako ako kúpa auta\n- poskytnutím istiny úveru, a teda nákladom úveru bol len úrok, ktorým veriteľ túto časť úveru úročil.\nŽalovaná konštatovala, že nižšie súdy v dôsledku právneho omylu dospeli k nesprávnemu rozhodnutiu\nv jej neprospech. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov nižších\ninštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne ich zmenil a rozhodol tak, že žalobu\nzamieta.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nesúhlasí s podaným dovolaním a predložené argumenty\nžalovanej považuje za nesprávne. Konštatoval, že schéma spolupráce medzi žalovanou v postavení\núverového veriteľa a sprostredkovateľom (podnikateľská skupina AAA Auto) je založená na nekalej\nobchodnej praktike, ktorej výsledok bol nezákonný. Vopred predformulované zmluvné podmienky vo\nvzťahu k cene automobilu a istine úveru odporujú skutočnej vôli klienta spotrebiteľa, čím dochádza k\nuvádzaniu spotrebiteľa do omylu v otázke skutočnej odplaty t. j. celkových nákladov za poskytnutie\n\núveru. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná v dovolaní zjavne chybne označuje predmet financovania\nB ako „tovar“, ktorý údajne má byť vo vzťahu k hlavnému účelu nákupu tzv. doplnkovým tovarom.\nV skutočnosti položky „Príprava vozidla k predaju“ v sume 271 eur a „Garancia Carlife“ v sume\n504 eur zjavne nezodpovedajú pojmu tovar, nejde o vecné materiálne predmety. Pre žalobcu tento\ndodatočný náklad vo výške 914 eur pripočítaný k istine úveru nemal žiadny prínos, nebola mu zaň ani\nposkytnutá žiadna zodpovedajúca služba resp. protihodnota a žalobca si ani nie je vedomý, za čo mu\nbol tento poplatok ako súčasť istiny účtovaný. Predmet financovania B pozostáva výlučne z položiek,\nktoré nesprevádzalo žiadne reálne plnenie v prospech spotrebiteľa, a ktoré sa v listinách vzájomne\nzávislého kontraktu objavili bez vedomosti a v rozpore s vôľou žalobcu. Žalobca vyslovil presvedčenie,\nže „Príprava vozidla k predaju“ a „Garancia Carlife“ sú bez akýchkoľvek pochybností doplnkovými\nvedľajšími produktami, na ktoré dopadá kontrola neprijateľných zmluvných podmienok a svojou povahou\nsú nákladmi navyšujúcimi istinu úveru podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na to\nnavrhol podané dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm. f) CSP, resp. zamietnuť podľa § 448 CSP.\n4.1. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu k dovolaniu.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v\nsúlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné čiastočne\nzamietnuť a čiastočne odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n6.1. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n6.2. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n6.3. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n6.4. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n6.5. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n\n7. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, namietala nedostatok\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a skutkových záverov, ktoré nevyplývajú zo žiadneho\nvykonaného dôkazu.\n8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018\nbod 26., 5Cdo/57/2019 bod 9., 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné\nna základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne\na skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu\njavila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý\ndôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).\n10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny\nnázor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale\nrozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n11. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n12. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nOdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu sa vysporiadalo so všetkými podstatnými odvolacími\nnámietkami žalovanej a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Okresný súd vyvodil, že doplnkové veci\na služby, ktoré boli uvedené ako predmet financovania „B“, sú skrytými poplatkami za poskytnutie úveru\na boli pre žalobcu dodatočne povinnými nákladmi. Keďže žalobca mal možnosť predloženú formulárovú\nzmluvu iba podpísať alebo ako celok odmietnuť, nemal možnosť zmluvné podmienky individuálne\novplyvniť. Okresný súd ďalej vyvodil záver, že údaj o výške istiny úveru 7 801 eur je nesprávny, rovnako\naj hodnota RPMN, čo je dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Záver okresného súdu, že\nnebol dôvod, aby boli okrem zvyšku kúpnej ceny auta aj ďalšie veci a služby financované úverovou\nzmluvou boli správne. Na vecnú správnosť rozhodnutia tak nemalo vplyv to, že okresný súd sa opomenul\nvysporiadať s obranou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že predmet financovania „B“ má zmluvný\nzáklad, preukázaný faktúrou, prevzatím veci a písomnou poistnou zmluvou. K tomu odvolací súd\nuviedol, že pri uzavretí úverovej zmluvy konal predávajúci z kúpnej zmluvy ako zástupca žalovaného a\nobdobne pri uzavretí poistnej zmluvy. Okresný súd tiež opomenul, že existencia písomnej kúpnej zmluvy\nnevylučuje uzavretie kúpnej zmluvy ústne alebo konkludentne faktickým odovzdaním a prevzatím veci.\nTým skôr, že išlo o veci tvoriace príslušenstvo auta, ktoré slúžili na to, aby sa v aute a s autom užívali.\nTo isté sa týkalo aj služieb a poistenia. Ak by žalobca auto v uvedenej výbave nenadobudol, musel\nby namietať, ktoré z vymenovaných doplnkov a služieb neprevzal, resp. neboli na kupujúceho žalobcu\nprávne a fakticky prevedené spolu s autom. Napokon žalovaný preložil k odvolaniu odpoveď Národnej\nbanky Slovenska vo veci VÚB Leasing, a. s., Autocentrum AAA Auto a. s. zo dňa 24. apríla 2020 v ktorej\nsa uvádzalo, že predmetom financovania podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nie sú len tovary\n\na služby, na kúpe ktorých sa spotrebiteľ a predajca dohodnú písomne všeobecné záväzné predpisy\nnepredpisujú pre predaj hnuteľných vecí alebo poskytovanie služieb písomnú formu (okrem napr.\npoistnej zmluvy). Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd sa platnosťou zmlúv o doplnkovom tovare\nvôbec nezaoberal, pritom mal ako zásadnú predbežnú otázku rozhodnúť, či sú zmluvy o doplnkovom\ntovare platné alebo nie, okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol predbežný záver o neplatnosti\nústne dohodnutej kúpnej zmluvy, pretože k navýšeniu kúpnej ceny o predmet financovania „B“ nedošlo\na vyvodil záver, že išlo o dodatočný náklad, pretože predmet kúpy bol definovaný (písomnou) kúpnou\nzmluvou. Ako dodatočný náklad posúdil aj uzavretie poistnej zmluvy. Na vecnú správnosť rozhodnutia\na právne posúdenie dôvodov bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedený nesprávny skutkový záver\nokresného súdu nemal vplyv. Odvolanie nebolo dôvodné. Odvolací súd uviedol, že kupujúci mohol\npoistenie, služby a doplnkovú výbavu auta realizovať iba po nadobudnutí auta, a to kdekoľvek a\nkedykoľvek aj od iného predajcu. Hodnota predmetu financovania „B“ v sume 1 242 eur je takmer zhodná\nz výškou akontácie 1 200 eur, ktorú musel kupujúci zaplatiť v hotovosti pri uzavretí kúpnej zmluvy.\nUvedené okolnosti ako aj faktúra, na základe ktorej žalovaný poskytnutím úveru preplatil žalobcovi kúpnu\na poistnú zmluvy, preukazuje vzájomnú prepojenosť medzi podnikaním predávajúceho, ktorý bol aj\nsprostredkovateľom úveru a žalovaným poskytovateľom úveru. Predávajúci vykonával sprostredkovanie\núveru na účet spotrebiteľa, ktorý musel kupovať na úver okrem auta aj doplnky a služby, ktoré kupujúci\nnepotreboval, alebo o tieto nemal záujem. V opačnom prípade by nič nebránilo tomu, aby boli uvedené\npísomnej zmluve a tu špecifikované v kúpnej cene. Hodnovernosť obrany žalovaného by preukázalo\nvedľajšie dojednanie o poistení auto v kúpnej zmluve, ktorá sa uzatvára v písomnej forme. Z takejto\nviazanej zmluvy so spotrebiteľom mal prospech predávajúci, ktorý predal spotrebiteľovi spolu s autom\nveci, ktoré mali slúžiť na užívanie spolu s autom a sprostredkoval poistenie, ďalej veriteľ, ktorý poskytol\núver okrem auta za tovar a služby, ktoré spotrebiteľ zaplatil v hotovosti predávajúcemu, resp. v cene\nstarého auta. Z obsahu kúpnej zmluvy a závislej úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvné ustanovenia,\nna základe ktorých žalobca zaplatil doplnkové služby a servis z úverovej zmluvy, neboli individuálne\ndojednané, pretože žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Žalovaný dôkazné bremeno individuálneho\ndojednania ústnej zmluvy a poistnej zmluvy v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka neuniesol.\nPodstatná bola skutočnosť, že v písomnej kúpnej zmluve je uvedená kúpna cena auta, na ktorej sa\nzmluvné strany dohodli. Pretože v písomnej kúpnej zmluve nebolo uvedené príslušenstvo, jeho cena,\nani poistenie ako vedľajšie zmluvné dojednania, ktoré by preukazovali, že boli individuálne dojednané,\nrozhodujúca pre posúdenie veci je kúpna cena auta, čo správne konštatoval aj okresný súd.\n13. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa §\n420 písm. f) CSP prípustné, preto jej dovolanie ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n14. Žalovaná vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP (právna otázka\nnebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená).\n14.1. Dovolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením,\npod ktorý prípad prípustnosti jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Najvyšší súd nemôže\nbyť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania\ndovolateľ. Situácia dovolateľa sa totiž môže v priebehu dovolacieho konania meniť. Napríklad ak\ndovolateľ tvrdí, že právna otázka ešte nebola na dovolacom súde riešená a medzičasom k jej vyriešeniu\ndošlo. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z hľadiska prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny\nsubstrát samotného dovolacieho konania spočívajúci vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej\nargumentácie dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP, súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax\n(iura novit curia, 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS 51/2020).\n15. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľka v danom prípade zákonu zodpovedajúcim spôsobom\nvymedzila právne otázky, ktoré podľa jej názoru v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli\nvyriešené: 1/ či suma úveru poskytnutá na financovanie tovaru, ktorý je vo vzťahu k hlavnému účelu\nnákupu tzv. doplnkovým tovarom, je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nákladom podľa § 2\npísm. g) alebo istinou úveru podľa § 2 písm. l) a 2/ či je dodávateľ viazaného spotrebiteľského úveru\nhmotnoprávne zodpovedný za kvalitu financovania tovaru alebo služieb.\n16. Najvyšší súd najprv pristúpil k posúdeniu prvej otázky (1/). Vec prejednávajúci senát v tejto súvislosti\npoznamenáva, že právna otázka (1/) bola v čase rozhodovania odvolacieho súdu a najmä podania\n\ndovolania už vyriešená ustálene rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (sp. zn. 2Cdo/165/2020,\n4Cdo/322/2020,7Cdo/31/2022, 4Cdo/93/2022), a preto v zmysle vyššie uvedeného výkladu pre záver\no prípustnosti dovolania nebolo určujúce subsumovanie prípustnosti podaného dovolania samotnou\ndovolateľkou pod ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n17. Po konštatovaní prípustnosti dovolania v tejto časti pristúpil dovolací súd k meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu a posúdeniu dôvodnosti podaného dovolania z hľadiska uplatnenej dovolacej argumentácie,\nt. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom vo vymedzenej právnej otázke a eventuálneho\nodklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n18. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a\npovinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich\nriešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne\nposúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa\nprávnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne\nvyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.\n19. Smernica 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere bola do slovenského právneho poriadku\nprebratá zákonom o spotrebiteľských úveroch.\n20. V zmysle § 2 písm. l) a g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného\nv čase uzatvorenia spornej zmluvy o úvere (t. j. 19. septembra 2014), na účely tohto zákona sa\nrozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných\nprostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere [písm. l)], celkovými nákladmi\nspotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a\npoplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom\núvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady\nna doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ\nmusí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo\naby ho získal za ponúkaných podmienok [písm. g)].\n21. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných\nnáležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu\nspotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, písm. j) ročnú percentuálnu mieru\nnákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v\nčase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto\nročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v\nktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami\nspotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.\n22. V rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a. s. sa Súdny dvor\nEurópskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku\nvnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku\n3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto\nsmernice odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I\ntejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú\ncelkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru\núčtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne\nvyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov\nspotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet\nzávisí od celkovej výšky úveru (bod 87.). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje\nspotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90.).\n23. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2\nzákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen\nformálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca\nchráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné\n\ninformovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej\nzmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do\nurčitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho\núkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho\nplynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa\npodmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí\nspotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l) zákona\no spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške\nskutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku, o tom, čo\nvlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok z hľadiska\nnákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže mať za následok vplyv na správnosť\nďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky,\núročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy\nnie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o\nspotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje\ntým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b)\nzákona o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže\nzbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že\nv nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje náklad, avšak zároveň ho prezentuje ako súčasť\nposkytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky,\nže klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu do výšky úveru.\n24. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad nemôže byť správne vypočítaná ani výška\nRPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o\nnáklady má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým pádom\ndôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Za tohto\nstavu bol preto správny záver súdov nižších inštancií, že úverová zmluva neobsahuje správne údaje v\nzmysle § 9 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako správne uplatnili aj sankciu za porušenie\ntejto povinnosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona.\n25. Právnu otázku nastolenú dovolateľkou možno pokladať za vyriešenú už uznesením najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2Cdo/165/2020, so záverom, že „z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny\nvo výške 684,80 eura bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, a že zvyšná časť\nkúpnej ceny vo výške 5 489,20 eura bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe\nzmluvy o úvere. Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva celková dojednaná výška úveru\nv sume 6.163,20 eura s tým, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný, a to na obstaranie\ntam uvedeného predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové vozidlo Citroën C4 Grand\nPicasso Diesel 1,6 HDi. Dovolací súd však konštatuje, že v zmysle § 52a ods. 2 OZ vyplýva jednoznačná\nzávislosť týchto zmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Avšak dovolací súd je toho názoru,\nže pokiaľ v zmysle § 52a ods. 2 OZ je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak táto závislosť musí byť\nzrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné.\nV tomto prípade nekorešpondujúce v dojednanej výške pri kúpnej zmluve - kúpnej ceny (5 489,20\neura) a pri spotrebiteľskom úvere - výška spotrebiteľského úveru (6 163,20 eura). A to bez ohľadu na\nvystavenú faktúru č. U., ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu Citroën C4 Grand Picasso\n1,6 HDi vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia. Dovolací súd tak konštatuje,\nže uplatnenie § 52a ods. 2 OZ na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský úver) je v\ntomto prípade zásadné. Na základe uvedeného je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej zmluve\nnezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6 174 eur, po odpočítaní zaplatených\n684,80 eura v sume 5 489,20 eura a následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v\nzmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z.“.\n26. Dovolací súd nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od týchto záverov, pretože\nnie sú v rozpore s ustanovením § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto konštatuje, že úverová\nzmluva je bezúročná a bez poplatkov.\n27. Uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP vo vzťahu k prvej (1/) vymedzenej právnej otázke\npreto dovolací súd nepovažoval za relevantný z hľadiska dôvodnosti dovolania, keďže napadnutým\nrozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n\n28. V časti, v ktorej žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie veci v otázke, či je dodávateľ\nviazaného spotrebiteľského úveru hmotnoprávne zodpovedný za kvalitu financovania tovaru alebo\nslužieb, dovolací súd uvádza, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu\nako riadnemu opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie\nmožno podať len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie\npredchádza dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že\ndovolateľ môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi,\nktoré namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím\nsúdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak urobiť mohol a mal, tieto\nnámietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.\n29. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú najnižšie\nčlánky hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôže byť riešený\nna úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva osobitne.\n30. Z uvedeného teda vyplýva, že dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia je pre prípustnosť\ndovolania relevantný len vtedy, ak vec nesprávne právne posúdil odvolací súd alebo ak v odvolaní\nnamietané nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd svojím procesným\npostupom nenapravil. Avšak nemôže tomu byť v prípade, ak samotná strana sporu nevyužila svoje\nprávo namietať konkrétnu nesprávnosť v rámci podaného odvolania; v takom prípade strana sporu mala\nmožnosť uplatniť svoj vplyv na výsledok konania vo vzťahu ku konkrétnej otázke, ale keď tak neurobila,\nhoci tak urobiť mohla a mala, predmetná otázka sa nestala predmetom prieskumu odvolacieho súdu,\nktorý nemal možnosť v rámci opravného konania vyhodnotiť jej opodstatnenosť aj vo vzťahu k existujúcej\njudikatúre najvyššieho súdu. V tomto prípade odvolací súd neposudzoval nastolenú otázku žalovanej a\npreto sa jej preskúmania nemôže úspešne domáhať v dovolacom konaní.\n31. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že\ndovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie\nnávrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy\nodvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami,\nnedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ\nuplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž\nnastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda\njeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť“), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre\nktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože\nju dovolateľ nepoužil a „vyčkal“ by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané,\ndovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale\naj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti\nopravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.\n32. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho\nkonania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne\nokolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.\n33. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak\nsťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom\nargumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd\nna jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).\n34. Najvyšší súd preto dovolanie v časti vymedzenej prvou (1/) právnou otázkou ako nedôvodné\nzamietol podľa § 448 CSP a zároveň v časti, v ktorej žalovaná namietala nesprávne právne posúdenie\nveci v zmysle § 421 ods. 1 CSP v otázke 2/ odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako neodôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi.\n35. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP), preto mu dovolací súd proti žalovanej priznal v súlade s § 262 ods. 1 CSP nárok na\n\nnáhradu trov dovolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§\n262 ods. 2 CSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16CoCsp/27/2021", "guid": "21622839-0c85-4e2a-8e6c-e62063adc4ab:4269bbd4-9a7b-434c-90b1-8db347053c2f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:759f9989-809c-4420-bb02-52c27928b02a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "87b18025-89f1-4487-b12d-fa401f980a99:6f0094f5-51d3-47ae-92f2-18d3708ab3c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1", "spisova_znacka": "4Cdo/322/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6619203655.1"}, {"guid": "82be3e2d-de4e-4cc6-a873-2335997629b1:bafd434b-1a67-4a7d-82a0-f1119216ff02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1", "spisova_znacka": "2Cdo/165/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/165/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:6719201646.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f4be1bfe-f63b-47f9-8cac-ccd502d41e8b:67c9435f-d209-473d-ae94-d68023302e1e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1", "spisova_znacka": "8Cdo/188/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/188/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8620201168.1"}, {"guid": "b02876a2-ddbd-4571-8171-22857c8efb1e:0246b3bd-df7d-4fd1-bbc7-de1f101cda2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8820200552.1", "spisova_znacka": "1Cdo/13/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/13/2023 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8820200552.1"}, {"guid": "08dc3d0f-4e2b-41af-8e70-feab686edb57:fe58f288-1eb1-410d-81d4-c81f0e9d64d4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:0020205720.2", "spisova_znacka": "6CoCsp/34/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/34/2025 z 25. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:0020205720.2"}, {"guid": "ebb5e980-5ae5-4387-8d15-e8b01c21d195:b57d5afa-d48f-47ab-a2ec-4635536717e7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3122201325.2", "spisova_znacka": "17CoCsp/24/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoCsp/24/2024 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3122201325.2"}, {"guid": "c00cbed2-da62-46ec-827b-357c150fbc48:e9d5f725-b813-4c51-bff1-11097e94c82c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:6120451370.3", "spisova_znacka": "27CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27CoCsp/22/2024 z 26. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:6120451370.3"}]}