{"guid": "db32a1e2-58d7-4b81-a76c-96a98497a59f:40def1da-10eb-43eb-abf2-d0b77104f6e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6614215673.3", "spisova_znacka": "7Cdo/244/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/244/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 7Cdo/244/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:6614215673.3", "identifikacne_cislo": "6614215673", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "nazov": "§ 449 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/94/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/94/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/94-1963/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/94/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 94/1963 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/94/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/94-1963/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/94#paragraf-37", "/SK/ZZ/1963/94#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40def1da-10eb-43eb-abf2-d0b77104f6e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6614215673.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6614215673.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6614215673.3/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/244/2021\n6614215673\n28. 02. 2023\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2023:6614215673.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. Z. P., bývajúceho v G., U. E. XXX/XX, proti\nžalovaným 1/ spoločnosti Hellenbart reštrukturalizačná a správcovská k. s., so sídlom v Lučenci, Martina\nRázusa 146/23, IČO: 47 255 561, správcu konkurznej podstaty úpadcu X. M., bývajúceho v G., P. XXXX/\nX, 2/ L. M., bývajúcej v G., T. XX, 3/ X. C., bývajúcej v G., T. XX, 4/ U. M., bývajúcemu v G., P. 9, 5/\nR. M., bývajúcemu v G., T. XX, 6/ P. M., bývajúcej v G., T. XX, žalovaných 2/ až 6/ zastúpených M&L\nadvokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Hurbanova 8, v mene ktorej koná advokátka a\nkonateľka JUDr. Lenka Rovňanová, o určenie absolútnej neplatnosti časti právneho úkonu, vedenom na\nOkresnom súde Lučenec pod sp. zn. 8C/148/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici z 19. novembra 2019 sp. zn. 14Co/126/2018, takto\nrozhodol:\nP o k r a č u j e v konaní na strane žalovaného 1/ so správcom konkurznej podstaty úpadcu X. M.\nspoločnosťou Hellenbart reštrukturalizačná a správcovská k. s., so sídlom v Lučenci, Martina Rázusa\n146/23, IČO: 47 255 561.\nZ r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. novembra 2019 sp. zn. 14Co/126/2018\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „prvostupňový súd\" alebo „súd prvej inštancie\") ostatným rozsudkom\nz 18. apríla 2018 č. k. 8C/148/2014-206 výrokom I. zamietol žalobu o určenie, že darovacia zmluva\nuzavretá dňa 25. februára 1999 medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovanými 2/ až 6/ ako obdarovanými\n(ďalej aj „sporná darovacia zmluva\"), ktorej vklad do katastra bol povolený pod č. V XXX/XX, je v\nčasti týkajúcej sa prevodu vlastníctva bližšie označeného rodinného domu na žalovaných 2/ až 6/ do\nspoluvlastníckeho podielu po 1/5-ine spolu v 5/5-inách absolútne neplatná. Výrokom II. zamietol žalobu\no určenie že vyššie uvedená darovacia zmluva, je v časti, ktorá sa týka prevodu spoluvlastníckych\npodielov na žalovaných 4/, 5/, 6/ po 1/5-ine, spolu v 3/5-inách k bližšie označeným pozemkom absolútne\nneplatná. Výrokom III. rozhodol, že žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal a výrokom IV. priznal\nžalovaným 2/ až 6/ náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu.\n1.1. Žalobca v priebehu konania so súhlasom súdu zmenil žalobu tak, že darovacia zmluva je\nneplatná sčasti vo vzťahu medzi žalovaným 1/ a žalovanými 4/, 5/ a 6/ z dôvodu, že keď došlo k\njej uzavretiu, maloletí žalovaní nemali ustanoveného kolízneho opatrovníka. V tejto súvislosti žalobca\nuviedol, že pri darovacej zmluve maloletých zastupovala zákonná zástupkyňa - žalovaná 2/, ktorá\nbola manželkou darcu a súčasne obdarovanou. Hoci darovacia zmluva bola schválená súdom,\nprvostupňovým rozsudkom sp. zn. 11Nc/410/99 z 22. marca 1999, nebolo možné zhojiť absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy. Žiadal priznať trovy konania - súdny poplatok.\n1.2. Pretože v danom spore sa žalobca domáhal určenia absolútnej neplatnosti časti právneho úkonu,\nskúmal súd prvej inštancie prioritne existenciu právneho záujmu na takomto určení. Vychádzal z\npredchádzajúceho zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd\"),\nkde odvolací súd naznačil, že žalobca sa aj touto žalobou snaží o uspokojenie svojich pohľadávok\n\n(priznaných exekučnými titulmi tamojšieho súdu, ktoré sú v súčasnosti prihlásené do konkurzu) voči\nžalovanému 1/ (teraz už úpadcovi), pričom obe pohľadávky vznikli podstatne neskôr, než došlo\nk darovaniu nehnuteľnosti a žalobca účastníkom darovacej zmluvy nebol. Dokazovaním mal súd\npreukázané, že darovaním sa neobchádzala žiadna pohľadávka veriteľa, za ktorú by mali zodpovedať\naj maloleté deti (vtedy žalovaní 4/ až 6/), pretože taká pohľadávka v čase darovania neexistovala,\nčím neboli dotknuté práva tretích osôb (žalobcu) a neexistovali protichodné záujmy obdarovaných\n(žalovaných 2/ až 6/). Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá\nneplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, pokiaľ sú možné obidva výklady.\nSúd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalobca v spore nepreukázal naliehavý právny\nzáujem na podanej žalobe, a preto žalobu zamietol bez toho, aby skúmal platnosť žalobou napadnutého\nprávneho úkonu.\n2. Odvolací súd ostatným rozsudkom z 19. novembra 2019 sp. zn. 14Co/126/2018 na odvolanie žalobcu\nprvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému 1/ náhradu trov konania\nnepriznal (výrok II.) a žalovaným 4/ až 6/ priznal náhradu trov konania (výrok III.).\n2.1. Najskôr uviedol, že súd bol viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 CSP) a prekročiť\nmôže žalobný návrh iba vtedy, ak určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného\npredpisu (ods. 2 citovaného ustanovenia). Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch\nI. a II. preto nezodpovedalo procesnému rámcu predmetu konania. Konanie bolo teda zaťažené inou\nvadou, ktorá mala vplyv na výrok rozhodnutia. Ako bolo zjavné z obsahu spisu (konkrétne žaloby) a\nnávrhu na rozhodnutie (petitu) na č. l. 7 spisu a uznesenia o pripustení zmeny žaloby zo zápisnice o\npojednávaní pred prvostupňovým súdom, z 27. februára 2015 (č. l. 64 spisu) prvostupňový súd zrejmým\npochybením nerozhodol (iba) o predmete konania, ale (aj) o pôvodnom navrhovanom znení petitu.\nOdvolací súd uzavrel, že hoci výsledok ako v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak aj v prípade\nsúdu odvolacieho je zamietnutie žaloby, vzhľadom na pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol\nnad rámec predmetu žaloby, neostalo mu iné, len rozhodnutie podľa § 388 CSP zmeniť.\n2.2. S poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ OSP (za účinnosti ktorého začalo toto súdne konanie)\nmedzi iným uviedol, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie\nje, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená),\npokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) je právne postavenie\n(1VCdo/1/2017). Citujúc ustanovenie § 36a ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 162/1995 Z.z. dospel k\nzáveru o dôvodnosti odvolacej námietky žalobcu, týkajúcej sa posúdenia otázky naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení. Vychádzal teda z názoru, že v prípade úspešnosti žaloby o určenie\nneplatnosti právneho úkonu - predmetnej darovacej zmluvy vo vzťahu k obdarovaným maloletým deťom\n(maloletí v čase vzniku predmetného právneho úkonu) by toto rozhodnutie súdu bolo podkladom pre\nzápis do katastra nehnuteľností, žalobca aj ako tretia osoba na tomto samotnom úkone bezprostredne\nnezúčastnená by teda mohla mať naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože by sa priaznivo\novplyvnilo jeho právne postavenie veriteľa v konkurznom konaní, ktoré je vedené na majetok darcu z\nuvedenej darovacej zmluvy, ktorej určenia absolútnej neplatnosti sa žalobca touto žalobou domáhal.\n2.3. Následne odvolací súd uviedol podstatný obsah darovacej zmluvy z 25. februára 1999, rozsudku\nprvostupňového súdu z 22. marca 1999 sp. zn. 11Nc/410/99, nosné dôvody uvádzané žalobcom,\nodcitoval ustanovenie na vec sa vzťahujúceho ustanovenia § 37 zákona č. 94/1963 Zb. Zákona o rodine\n(ďalej len „zákon o rodine\") s tým, že žalobca videl kolíziu záujmov rodičov a detí najmä ujednaním v\ndarovacej zmluve (čl. VI. druhá veta), že sa obdarovaní zaväzujú formou vecného bremena poskytnúť\ndarcovi bezodplatne, doživotne právo bývania a užívania darovaných nehnuteľností. Práve doživotné\nprávo užívania má byť tou možnou kolíziou, ktorá mala byť ošetrená tým, že by maloleté deti pri tomto\nprávnom úkone zastupoval kolízny opatrovník (body 17 až 24 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n2.4. „Odvolací súd posúdil predmetný právny úkon vzhľadom na vytýkanú možnú kolíziu ... a dospel k\nzáveru, že nejde o uvádzaný a zákonom predpokladaný prípad podľa § 37 ods. 2 zákona o rodine (č.\n94/19963 Zb.), pretože matka, ktorá ako zákonná zástupkyňa zastupovala maloleté deti pri predmetnom\nprávnom úkone, nemá žiadny dosah na zakotvené právo doživotného užívania nehnuteľnosti, sama\ntakéto právo k uvedenej nehnuteľnosti nemá (je tiež spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti), zastupujúca\nmatka ani pri podpise zmluvy, ani do budúcnosti žiadny prospech z tejto zmluvy na úkor maloletých\ndetí nemala ani mať nemohla. Obdobne žiadna kolízia nemohla vzniknúť ani medzi maloletými deťmi\nnavzájom z tohto dôvodu\". Odvolací súd ďalej uviedol, že «posudzoval platnosť právneho úkonu aj\nv kontexte rozsudku okresného súdu, ktorý za účasti kolízneho opatrovníka maloletých detí schválil\ntento právny úkon majúc za to, že je v záujme maloletých, žiadnu kolíziu v tomto smere nezistil ... že\nneplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom musí byť opretý o rozumný výklad, ktorý sa tohto\n\nzákonného ustanovenia dotýka. Nemožno vychádzať z gramatického výkladu, je potrebné vychádzať\nz výkladu teleologického a dôležité je skúmať účel predmetného právneho úkonu ... Účelom ochrany\nlegality v súkromnoprávnej rovine je predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov, predovšetkým\nochrana zmluvných vzťahov podľa zásady „zmluvy sa musia dodržiavať\" a každý zásah do tejto sféry\ntreba vnímať ako obmedzovanie slobody, preto je potrebné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov\npre rozpor so zákonom vykladať reštriktívne, keďže opačný výklad by bol v rozpore s článkom 4\nods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý\nnezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý naopak neplatnosť zmluvy zakladá, pokiaľ sú možné\noba výklady. Tým je vyjadrený a podporený princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného\npráva a s tým spojená spoločenská aj hospodárska funkcia zmluvy. Prax, kde je uprednostnený výklad\nvedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom platnosti zmluvy, nie je ústavne konformná a je v rozpore s\nprincípom právneho štátu» (body 25 až 28 odôvodnenia odvolacieho súdu).\n2.5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal, keď za\nžalovaného vstúpil do konania správca konkurznej podstaty úpadcu pôvodného žalovaného 1/ a tento\nnáhradu trov konania neuplatňoval. Žalobca ako neúspešná sporová strana v konaní je povinný nahradiť\núspešným žalovaným 4/, 5/, 6/ trovy konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd vychádzal\nz toho, že žalovaný 4/, 5/, 6/ boli v konaní plne úspešnými sporovými stranami, a preto im náhrada trov\nkonania ako prvoinštančného, tak aj odvolacieho prináleží.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, a to podľa § 420 písm. b/ a §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP. Po opise priebehu a dôvodov podaného dovolania navrhol, aby dovolací súd\n(i) odložil vykonateľnosť oboch rozhodnutí nižších súdov, (ii) zrušil napadnuté odvolacie rozhodnutie a\n(iii) priznal žalobcovi náhradu dovolacích trov.\n3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. b/ CSP v podstatnom uviedol, že procesne nesprávnym\npostupom oboch nižších súdov bolo predmetné sporové konanie v rozpore s § 61 CSP zaťažené\nprocesnou vadou spočívajúcou v tom, že pred súdmi konal za pasívne legitimovaného žalovaného 1/\nX. M. správca konkurznej podstaty JUDr. L. X., ktorý s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1 zák.\nč. 7/2005 Z. z. pre účasť' v týchto konaniach nemal a doposiaľ nemá procesnú subjektivitu, keďže\nsporné nehnuteľnosti neboli zapísané v konkurznej podstate a teda nepodliehajú konkurzu na majetok\nžalovaného 1/.\n3.2. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalobca vyvodil „zo skutočnosti, že odvolací súd\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri posúdení právnej otázky od ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a to prípustnosti zastúpenia žalovaných v rade 4/, 5/ a 6/ ako v\nrelevantnom čase obdarovaných maloletých účastníkov darovacej zmluvy uzatvorenej so žalovaným v\nrade 1/ dňa 25.02.1999, v rozpore so zákonom zastúpeným pri tomto hmotnoprávnom úkone žalovanou\nv rade 2/ ako ich matkou\". Odvolací súd sa v tomto ohľade odklonil od R 4/1982 a od neho sa odvíjajúcich\ndovolacích rozhodnutí (3Cdo/225/2007, 3Cdo/96/2008, 4Cdo/56/2009, 5Cdo/91/2009, 5Cdo/92/2009,\n5Cdo/93/2009). Nesprávne právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu sa v tomto prípade týkalo\nvýkladu ustanovenia § 37 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. (teraz § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z.), v\nzmysle ktorého pri darovaní nehnuteľnosti otcom v prospech maloletých detí „so záväzkom z vecného\nbremena v prospech darcu\" nebolo prípustné ich zastúpenie matkou, ktorá bola spolu s deťmi rovnako\nv zmysle darovacej zmluvy obdarovaná. Podľa názoru žalobcu uvedený nedostatok nebolo možné\nodstrániť ani súdnou ratihabíciou absolútnej neplatnosti žalobou dotknutej časti darovacej zmluvy na\nzáklade prvostupňového rozsudku z 22. marca 1999 sp. zn. 11Nc/410/99, a to pre zánik účinku absolútne\nneplatného právneho úkonu „ex tunc\".\n4. Žalovaní 4/ až 6/ sa k dovolaniu nevyjadrili.\n5. Konkurzný správca úpadcu JUDr. L. X. podporil dovolateľa s tým, že bude rešpektovať rozhodnutie\ndovolacieho súdu. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. b/ CSP uviedol, že k nezapísaniu sporných\nnehnuteľností do konkurznej podstaty došlo výslovne na žiadosť žalobcu, pričom v priebehu súdneho\nkonania žalobca nespochybnil jeho pasívnu legitimáciu.\n5.1. Žalobca podaním z 10. marca 2020 označil vyjadrenie správcu konkurznej podstaty za zmätočné.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po\nzistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), ako osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm.\na/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že\n\ndovolanie žalobcu je v časti prípustné i dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie\nodvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 a § 450 CSP).\n7. Podaním z 27. júna 2021 oznámila spoločnosť Hellenbart reštrukturalizačná a správcovská k. s., so\nsídlom v Lučenci, Martina Rázusa 146/23, IČO: 47 255 561, že bola ustanovená do funkcie správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu X. M., a to uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 11. mája 2021\nsp. zn. 1K 30/2015, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX dňa 20. mája 2021. Uvedenú\nskutočnosť overil dovolací súd z Obchodného vestníka. Nový konkurzný správca podporil dovolanie\nžalobcu a oznámil, že do súpisu konkurznej podstaty zapísal aj spornú nehnuteľnosť.\n7.1. Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol v zmysle § 64 CSP o pokračovaní v dovolacom konaní\ns novo ustanoveným konkurzným správcom úpadcu.\n8. Najvyšší súd, vychádzajúc z argumentácie dovolateľa (úspech v dovolaní, prebiehajúci konkurz),\nnezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444\nods. 1 CSP. Odložiť vykonateľnosť žiadal žalobca vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá\nžaloba a navyše sporná nehnuteľnosť bola medzičasom zapísaná do súpisu konkurznej podstaty. V\nsúlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie (toto sa vydáva iba v\nprípade vyhovenia návrhu, pozn.).\n9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. b/ CSP\n10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (písm. a), ten,\nkto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu (písm. b), strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník (písm. c), v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie (písm. d), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (písm. e), alebo súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. f).\n10.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 <B.> možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (ods. 2).\n10.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj\nv danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade\nzmätočnosti.\n11. Žalobca v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. b/ CSP v podstatnom namietal, že správca\nkonkurznej podstaty nebol oprávnený konať za úpadcu - žalovaného 1/, keďže sporné nehnuteľnosti\nneboli (ešte) zapísané v konkurznej podstate (bod 3.1.). V skutočnosti žalobcom uvádzaná zmätočnosť\nmá povahu námietky o nedostatku pasívnej legitimácie konkurzného správcu v tomto konaní vystupovať\na nie o nedostatku procesnej subjektivity.\n11.1. Ustanovenie § 420 písm. b/ CSP dopadá na prípad, v ktorom ten, kto v konaní vystupoval ako\nstrana, nemal procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a\npovinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť mať\npráva a povinnosti predovšetkým fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou\n(viď § 7 ods. 1 a 2 OZ). Právnické osoby nadobúdajú spôsobilosť mať práva a povinnosti dňom ich\nvzniku, t. j. dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, ak\nosobitný zákon neupravuje ich vznik inak. Túto spôsobilosť strácajú svojím zánikom, pričom zanikajú\ndňom výmazu, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§ 19 ods. 2 a § 20a ods. 2 OZ). Žalobca\n\nv dovolaní netvrdil, že správca konkurznej podstaty úpadcu JUDr. L. X. nemal spôsobilosť na práva a\npovinnosti. Tvrdil (len), že nemal pasívnu vecnú legitimáciu v danom spore.\n11.2. Obsah dovolania teda naznačuje, že dovolateľ nesprávne stotožňuje a/ spôsobilosť byť stranou\nsporu procesne spôsobilou a b/ vecnú legitimáciu. Tieto dva pojmy nemožno zamieňať. Skutočnosť, že\nniektorá zo strán sporu (prípadne) nie je vecne legitimovaná, nezakladá procesnú vadu v zmysle § 420\npísm. b/ CSP. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je\njeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej\npovinnosti (je pasívne legitimovaný).\n11.3. V neposlednom rade najvyšší súd dodáva, že sporné nehnuteľnosti boli novým konkurzným\nsprávcom zapísané do súpisu konkurznej podstaty (bod 7 in fine).\n11.4. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. b/ CSP preto z dovolania žalobcu nevyplýva.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP\n12. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n12.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n12.2. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom. Podľa § 442 CSP je dovolací súd (tiež) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho\nzistil odvolací súd.\n13. Žalobca podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, keď v podstate v kontradikcii s\nnosnými právnymi závermi odvolacieho súdu namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce\nv tom, že matka (žalovaná 2/) nemohla pre konflikt záujmov zastupovať v rámci spornej darovacej\nzmluvy (vtedy) maloleté deti (žalovaní 4/ až 6/), a to z dôvodu, že sama bola v zmysle darovacej\nzmluvy obdarovaná a darovacia zmluva obsahovala (aj) záväzok z vecného bremena v prospech\ndarcu (otca). Z uvedeného dôvodu mal byť maloletým obdarovaným ustanovený kolízny opatrovník\n(§ 37 ods. 2 zákona o rodine). V tomto ohľade poukazoval na R 4/1982 a od neho sa odvíjajúcich\ndovolacích rozhodnutí (3Cdo/225/2007, 3Cdo/96/2008, 4Cdo/56/2009, 5Cdo/91/2009, 5Cdo/92/2009,\n5Cdo/93/2009), od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť (bod 3.2.).\n14. Najvyšší súd opakovane uviedol, že do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle\n§ 421 ods. 1 CSP treba inter alia zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou\njudikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí\na stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo\nVýbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy\no rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT\nPraha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (napr. 3Cdo/204/2018).\n15. Žalobca v rámci podaného dovolania za kruciálne rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací súd pri\nriešení nastolenej právnej otázky odkloniť označil Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu ČSR z 24. 11. 1981, Cpj 267/80 [R 4/1982 (ďalej aj „Stanovisko\")]. V tomto Stanovisku bolo\ninterpretované ustanovenie § 37 ods. 2 zákona o rodine v spojení s § 14 ods. 3 notárskeho poriadku\n(zákona č. 95/1963 Zb.) a týkalo sa konania pred štátnym notárstvom (s dôrazom na dedičské konanie,\npozn.). Právna veta tohto stanoviska znie : „Státní notářství ustanoví nezletilému dítěti opatrovníka\npodle ustanovení § 14 odst. 3 not. ř. za podmínek uvedených v ustanovení § 37 odst. 2 zák. o rod.\nstačí tu proto jen možnost střetu zájmů. Jde-li o několik nezletilých dětí, které mají téhož zákonného\nzástupce, lze jim stanovit podle § 14 odst. 3 not. ř. téhož (společného) opatrovníka v tom případě, jestliže\nje možný střet zájmů jen mezi zájmy nezletilých dětí a zájmy zákonného zástupce ... Je věcí státního\nnotářství, aby posoudilo s přihlédnutím k okolnostem konkrétního případu, zda je či není dána možnost\nstřetu zájmů ve smyslu ustanovení § 37 odst. 2 zák. o rod.\". Ďalej bol v stanovisku vyslovený názor :\n„Z ustanovení § 37 odst. 2 zák. o rod. (srov. \"žádný z rodičů\") lze vyvodit, že z možnosti zastupovat\n\nnezletilého jsou zpravidla vyloučeni oba rodiče bez ohledu na to, zda může dojít ke střetu jenom mezi\nzájmy nezletilých dětí navzájem či mezi jejich zájmy a zájmy obou rodičů, popřípadě jenom jednoho\nz nich. Není proto možné, aby nezletilé děti zastupoval v řízení před státním notářstvím v případech,\nv nichž mohlo dojít ke střetu mezi zájmy nezletilého a zájmy jen jednoho rodičů, druhý z rodičů.\". V\nsúvislosti so samotným dedičským konaním bol identifikovaný stret medzi záujmami rodičov, prípadne\njedného z nich a záujmami maloletých detí už tam, „kde rodiče (popřípadě jeden z nich) jsou spolu s\nnezletilými dětmi dědici zůstavitele. Nemůže proto např. pozůstalý manžel, který je dědicem a dědictví\nplatně neodmítl, popřípadě není sice dědicem nebo dědictví platně odmítl, ale je účastníkem řízení v části\ntýkající se vypořádání bezpodílového spoluvlastnictví se zůstavitelem, zastupovat spoludědící nezletilé\nděti zůstavitele, jichž je jako rodič zákonným zástupcem. Již ta skutečnost, že tento rodič má v řízení\no dědictví uplatňovat a hájit jednak své vlastní zájmy a jednak zájmy svých nezletilých dětí, vyvolává\nmožnost střetu zájmů.\".\n15.1. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/225/2007 dovolací súd v konaní o úprave rodičovských práv zvýraznil\nzvýšenú právnu ochranu maloletého dieťaťa v tom, že zákon vylučuje rodiča z výkonu zastupovacieho\npráva, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičom a dieťaťom. Ďalej uviedol, že kolízia záujmov\nmedzi zákonným zástupcom a maloletým vylučuje zastúpenie v rozsahu kolíziou zastúpených záujmov\núčastníkov právneho vzťahu.\n15.2. V rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo/92/2009, sp. zn. 5Cdo/91/2009 a sp. zn. 5Cdo/93/2009 dovolací\nsúd konštatoval, že maloleté dieťa ako účastník konania bolo v predmetnom konaní, vzhľadom na\npredmet veci (úprava rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu) riadne a v súlade s právnym\nporiadkom, zastúpený kolíznym opatrovníkom (§ 31 ods. 2 Zákona o rodine). Zastúpenie maloletého\ndieťaťa rodičom zákon vylučuje pri právnych úkonoch, kde je možnosť stretu (kolízie) záujmov medzi\nrodičmi a deťmi alebo možnosť stretu záujmov medzi deťmi navzájom. Dovolací súd uzavrel, že možnosť\nstretu záujmov medzi rodičmi a maloletými deťmi bude vždy prichádzať do úvahy v konaní o úpravu\nvýkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, resp. o jej zmenu.\n15.3. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/96/2008 dovolací súd riešil stret záujmov dvoch kolíznych opatrovníkov\nv konaní o zapretie otcovstva. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/56/2009 bola dovolacím súdom posudzovaná\nneplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 OZ, porušenie predkupného práva a otázky naliehavého\nprávneho záujmu v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Uvedené dovolacie rozhodnutia boli\nbez právneho významu k právnej otázke nastolenej žalobcom v rámci podaného dovolania.\n16. Dovolací súd považuje za podstatné najskôr uviesť, že v rámci dovolacieho prieskumu žalobcom\nnamietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (bod 16) sa zaoberal (iba) nastolenou právnou\notázkou interpretácie ustanovenia § 37 ods. 2 zákona o rodine v danej veci na základe súdmi zisteného\nskutkového stavu (§ 442 CSP). Nezaoberal sa preto otázkami vecnej legitimácie, ne/platnosti darovacej\nzmluvy, ani ďalšími - širšími aspektami sporu - súdnym schválením právneho úkonu - darovacej zmluvy,\nči účelom ochrany legality. Vychádzal pritom z toho, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu\nnormu; nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej\ndochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo keď síce aplikoval správny\nprávny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery.\n17. Podľa § 36 zákona o rodine (účinného v rozhodnom čase) rodičia sú oprávnení a povinní svoje\nmaloleté deti zastupovať a spravovať ich veci.\n17.1. Podľa § 37 citovaného zákona dieťa môže zastúpiť ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý na\nprávne úkony v plnom rozsahu a nebol pozbavený svojich rodičovských práv (ods. 1). Žiadny z rodičov\nnemôže zastúpiť svoje deti, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k stretnutiu záujmov\nmedzi rodičmi a deťmi alebo medzi deťmi navzájom (ods. 2). Ak nemôže dieťa zastúpiť žiadny z rodičov,\nustanoví súd dieťaťu opatrovníka, ktorý bude dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať\n(ods. 3).\n18. K žalobcom nastolenej právnej otázke odvolací súd uviedol, že pri zastúpení maloletých detí matkou\n(ktorá je tiež spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti) nezistil možný stret záujmov podľa § 37 ods. 2 zákona\no rodine pretože „matka ... nemá žiadny dosah na zakotvené právo doživotného užívania nehnuteľnosti,\nsama takéto právo k uvedenej nehnuteľnosti nemá ... , zastupujúca matka ani pri podpise zmluvy, ani\ndo budúcnosti žiadny prospech z tejto zmluvy na úkor maloletých detí nemala ani mať nemohla.\" (bod\n25 odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).\n\n18.1. Vyslovený právny názor odvolacieho súdu „de lege lata\" nie je správny. Na rozdiel od všeobecného\nustanovenia § 30 OZ zákon o rodine v ustanovení § 37 ods. 2 rozširuje ochranu maloletých (aj)\nna prípady, kedy stret záujmu iba môže nastať; stačí teda len pravdepodobnosť kolízie záujmov.\nVyššie uvedené Stanovisko (bod 18), na ktoré žalobca poukazoval v dovolaní, napriek jeho dobovému\ncharakteru nepochybne stále disponuje „silou\" ustálenej praxe dovolacieho súdu (bod 17); právny\npodklad posudzovaného ustanovenia § 37 ods. 2 zákona o rodine zostal v zásade zachovaný. Rovnako\ntak z vyslovených právnych záverov v Stanovisku vyplýva aj všeobecnejší záver, že pravdepodobnosť\nkolízie záujmov medzi rodičom a dieťaťom je vo všeobecnosti daná vždy za situácie, kedy rodič a dieťa\nsú účastníkmi jedného konania, úkonu, či právneho vzťahu v rámci ktorého uplatňuje a obhajuje jednak\nsvoje vlastné záujmy a jednak záujmy maloletého dieťaťa.\n18.2. Spornou darovacou zmluvou darca (otec) daroval dom a pozemky nielen svojím deťom, ale tiež ich\nmatke (manželke), ktorá dar neodmietla. Už samotná táto okolnosť bez ďalšieho napĺňa možnosť stretu\nzáujmu zákonom predpokladaného v § 37 ods. 2 zákona o rodine. Inak povedané pre možný konflikt\nzáujmov nemôže zastupovať matka maloleté deti aj v prípade, ak otec daroval maloletým deťom a ich\nmatke nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky) a to o to viac, ak s darovaním bol spojený záväzok z\nvecného bremena v prospech darcu.\n19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie\nžalobcu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\nO trovách dovolacieho konania preto rozhodne odvolací súd.\n21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/126/2018", "guid": "6fea8d20-23c9-454b-94dd-5c11d9931f01:cfce00c4-207a-469d-93f3-65099d386cb4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}