{"guid": "ea07b743-6027-4455-bdeb-17b4b05e08c6:b7b07cfd-dfc2-4b22-8c43-1263fb2b8d86", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2", "spisova_znacka": "1Cdo/36/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/36/2023 z 29. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 1Cdo/36/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2", "identifikacne_cislo": "6412207990", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7b07cfd-dfc2-4b22-8c43-1263fb2b8d86", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/36/2023\n6412207990\n29. 11. 2023\nJUDr. Ján Šikuta\nECLI:SK:NSSR:2023:6412207990.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO LESNÉHO\nURBARIÁTU KĽAČANY, Trnavá Hora, Čižmárová č. XXX/X, IČO: 37 997 882, 2/ M.., U., Q., obaja právne\nzastúpení JUDr. Miroslavom Kamenským, Hviezdoslavov, Rybničná 74, IČO: 450 196 06, 3/ V. 4/ N. TM.\nU., 5/ M., 6/ N., 7/ U. 8/ I., 9/ I. 10/ I., 11/ ZS. všetci právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r.\no., Banská Bystrica, Námestie slobody č. 2, IČO: 47 232 293, proti žalovaným 1/ I. Q., W., Y. č. XXX/XX,\n2/ I.. N. Y., F. nad R., C. č. XXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Samuelom Baránikom, Bratislavea\nPodjavorinskej č. 7, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom\npod sp. zn. 19C/6/2021, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nz 21. apríla 2022 sp. zn. 16Co/23/2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. apríla\n2022 sp. zn. 16Co/23/2021 a vec vracia odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. októbra 2016\nč. k. 6C/57/2012-310 určil, že kúpna zmluva je uzatvorená medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ dňa\n4. novembra 2011 v časti prevodu nehnuteľností vedených Okresným úradom Žiar nad Hronom\nkatastrálnym odborom na LV č. XXXX v k.ú. Y. - parc. X. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere\nXX m2, parc. J. č. X/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. J. č. XXX/X ostatné plochy o\nvýmere XXX mX v spoluvlastníckom podiele XXXXXX/XXXXXXXX-in k celku pod B XX je neplatná.\nDruhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcom 1/ až 11/ právo na náhradu trov konania v pomere\n100%.\n1.1. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 25. júna 2012, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti\nkúpnej zmluvy zo dňa 04. novembra 2011 uzatvorenej medzi žalovanými 1/, 2/ z dôvodu, že žalovaná\n1/ previedla vlastnícke právo uvedenou zmluvou k podielom nehnuteľností vedených Správou katastra\nF.. ako parc. reg. „E“ č. X/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XX m2, parc. reg. „E“ č. X/X - trvalé\ntrávnaté porasty o výmere X XXX mX a parc. reg. „E“ č. XXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2 na\nžalovaného 2/ v spoluvlastníckom podiele vedenom pod H na LV č. XXXX pre k. ú. Y. bez toho, že by\nžalovaná podiely z uvedených nehnuteľností ponúkla na predaj spoluvlastníkom v súlade s ust. § 140\nOZ. Žalovaná 1/ tak porušila ich zákonné predkupné právo, pričom vklad predmetnej kúpnej zmluvy\nzo dňa 04. novembra 2011 bol povolený pod č. V XXXX/XX a z toho dôvodu sa žalobcovia domáhali\nrelatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) svojím posledným rozhodnutím, vydaným\npo vrátení mu veci dovolacím súdom (uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky /ďalej\naj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“/ z 31. marca 2021 č. k. 1Cdo/128/2020-509 pre nedostatočné\nodôvodnenie najmä vo vzťahu k odvolacím námietkam), po opätovnom preskúmaní napadnutého\nrozsudku, ako aj procesného postupu súdu v konaní, rozhodol rozsudkom z 21. apríla 2022 sp. zn.\n16Co/23/2021.\n\n2.1. Prvým výrokom odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol, a zrušil\nuznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom 6C/57/2012-480 z 20. októbra 2020, ktorým súd prvej\ninštancie priznal žalobcom 1/ až 11/ nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a\nnerozdielne v rozsahu 100%. Druhým výrokom žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.\n2.2. Svoje rozhodnutie zdôvodnil najmä tým, že nebolo možné opomenúť v konaní tú skutočnosť, že\nod rozhodnutia okresného súdu do terajšieho rozhodnutia odvolacieho súdu došlo k zmene skutkového\nstavu veci, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP).\nZmena skutkového stavu spočíva v tom, že žalovaný 2/ už je podielovým spoluvlastníkom iných podielov,\nnež ktoré nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 04. novembra 2011. Žalovaný 2/ je už zapísaný na liste\nvlastníctva č. XXXX kat. úz. Y. pre obec U. R. pod B1 ako podielový spoluvlastník v podieli XXXXXXXX/\nXXXXXXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. júna 2012 - V XA. - pol. XA. a na základe rozhodnutia\nOkresného úradu F., pozemkový a lesný odbor č.: OÚ- F. zo dňa 10. júna XXXX, Z XXXX/XX. Vzhľadom\nna túto skutočnosť bolo dôvodné zisťovať v konaní, či nedošlo k strate naliehavého právneho záujmu\nna určení relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, a to aj\nvzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. februára 2020 sp. zn. 4Cdo/83/19, na ktoré\npoukázali žalovaní, a v zmysle ktorého rozhodnutia jediná situácia, kedy by žaloba na určenie neplatnosti\nmohla mať úspech, je vtedy, pokiaľ by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté,\nnemali záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej\nosobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. Žalobcovia mali právny záujem na určení relatívnej\nneplatnosti kúpnej zmluvy a rozhodnutím súdu by dosiahli zápis pôvodnej podielovej spoluvlastníčky do\nkatastra nehnuteľností podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Žalobcovia by tak dosiahli zabránenie\nvstupu tretej osoby do spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností, na čom právny záujem samozrejme\nmajú. K inej situácii však došlo tým, že žalovaný 2/ už je podielovým spoluvlastníkom predmetných\nnehnuteľností na základe iného titulu, a teda bolo potrebné v konaní skúmať, či je predmetná žaloba\nvhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcov a či sa žalobou odstráni spornosť práva a či\nsamotná žaloba vlastne slúži alebo neslúži potrebám praktického života. Odvolací súd žalobu žalobcov\nnepovažoval za vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcov po zmene skutkového stavu veci,\nnedosiahne sa ňou odstránenie spornosti práva a ani neslúži potrebám praktického života a takáto\nžaloba nemôže mať úspech, keďže spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali\nzáujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, ale žaloba mala za jediný cieľ zabránenie tretej\nosobe vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu, ktorý cieľ už v súčasnosti nemôžu dosiahnuť vzhľadom k\ntomu, že žalovaný 2/ je už podielovým spoluvlastníkom iného podielu na základe iného nadobúdacieho\ntitulu. Predmetná žaloba teda neslúži potrebám praktického života, netvorí pevný právny základ pre\nprávny vzťah sporových strán.\n2.3. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Zároveň však zrušil\nuznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom 6C/57/2012-480 z 20. októbra 2020 z dôvodu, že išlo o\nrozhodnutie o náhrade trov konania v súdenej veci, pričom toto rozhodnutie okresného súdu je závislé\nod rozhodnutia vo veci samej a dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie bolo vydané, zanikli. Bez nadväznosti\nna predchádzajúce rozhodnutie by zostalo uznesenie o výške náhrady trov konania osamotené, strácalo\nby rozumný zmysel, čo by zároveň odporovalo zásade právnej istoty.\n2.4. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu\nvo veci, podľa ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci. Rozhodol však s prihliadnutím na ust. § 257 CSP, podľa ktorého ustanovenia výnimočne súd\nneprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n2.5. V súdenej veci odvolací súd mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie\nnáhrady trov konania žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej strane v konaní, ktoré spočívajú v tom, že žalobcovia\nsa v konaní dôvodne domáhali určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou\n1/ a žalovaným 2/ a k zmene rozhodnutia odvolacieho súdu došlo len v dôsledku zmeny skutkového\nstavu zisteného až v terajšom odvolacom konaní, pričom v dôsledku tohto zmeneného skutkového stavu\ndošlo aj k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie.\n3. Proti druhej (II.) výrokovej vete rozhodnutia odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj\n„dovolatelia“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodili z § 420 písm. f) CSP. Prvá výroková veta ostala\npredmetným dovolaním nedotknutá.\n3.1. Podľa dovolateľov došlo rozhodnutím o trovách konania k vadám, ktoré sú uvedené v ustanovení §\n420 písm. f) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolatelia\nnesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že k zmene rozhodnutia\n\nv predmetnom spore došlo v dôsledku zmeny skutkového stavu, a preto následne došlo aj k zmene\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Je podľa nich odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania v rozsudku\n(v bode 26.) protirečivé, pretože odvolací súd nemôže súčasne rozhodnúť podľa ustanovenia § 255 ods.\n1 CSP (zásada úspechu v sporovom konaní) a súčasne rozhodnúť podľa § 257 CSP, pretože aplikácia\nvšeobecného pravidla vylučuje aplikáciu výnimky a naopak. Zároveň dovolatelia tvrdili, že odvolací súd\nustanovenie § 257 CSP aplikoval nedôvodne, resp. svojvoľne, pričom svoje tvrdenie podložili nálezom\nÚstavného súdu SR z 2. apríla 2020 č. I. ÚS 387/2019, bod 43, ktorý v sebe zahŕňa názor ústavného\nsúdu tom, že ustanovenie § 257 CSP nevytvára priestor na voľnú úvahu súdu a nie je možné naň\nprihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Dovolatelia na\npodporu svojich tvrdení uviedli aj ďalšie nálezy napr. III. ÚS 119/03, I ÚS 387/2019, I. ÚS 387/2019,\nalebo aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/67/2010.). Súčasne namietali, že žiadna zo strán\nsporu sa nedomáhala počas konania aplikácie § 257 CSP, teda dovolatelia sa k možnosti jeho aplikácie\nani nemohli vyjadrovať. Podľa dovolateľov teda odvolací súd sám, z vlastnej iniciatívy, dané ustanovenie\naplikoval. To však bez toho, aby strany sporu o tom vopred oboznámil a umožnil im vyjadriť sa k možnosti\naplikácie predmetného ustanovenia. Dovolatelia sa teda až zo samotného rozhodnutia odvolacieho súdu\ndozvedeli o aplikácii § 257 CSP, bez toho aby im súd vytvoril procesný priestor pre zaujatie stanoviska k\ntakejto aplikácií ustanovenia, resp. k takémuto rozhodnutiu o trovách konania. K uvedenému poukázal\nna rozhodnutie ESĽP v kauze Q. proti Českej republike, sťažnosť č. XXXX/XX, a tiež poukázal na nález\nÚstavného súdu SR č. I. ÚS 387/2019.\n4. Žalobcovia 1/ a 2/, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vyjadrili nesúhlas dovolaním, ktoré mali\nza nedôvodné. Súhlasili s rozhodnutím súdov nižších inštancií a žiadali predmetné dovolanie zamietnuť.\n5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie je procesne prípustné, ako je aj dôvodné, a preto je potrebné rozsudok Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 21. apríla 2022 sp. zn. 16Co/23/2021 zrušiť a vec odvolaciemu súdu vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n6. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v\ndovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací\nsúd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n7. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n9. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka sporu na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Nerešpektovanie tohto kogentného\nustanovenia nesporne zakladá prípustnosť i dôvodnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP\n(5Cdo/57/2019, 2Cdo/100/2018, 4Cdo/3/2019, 3Cdo/32/2023, 1Cdo/31/2023 a pod.).\n\n10. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 250 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom\nustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov\nkonania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že\ntam kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára\nsudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za\nsplnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul\nz použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu\ntohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody\nhodné osobitného zreteľa.\n10.1. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu\nv konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nprichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov\nkonania podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,\npre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí\nbyť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,\nako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného\nkritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať\nprísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť\nako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.\n10.2. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by\nzakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd\npovinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré\nje potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto\nnie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady\nrozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn.\n2MCdo/17/2009).\n11. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. 6MCdo/5/2011 z 18. januára 2012 uzavrel nasledovné: „Požiadavka\nspravodlivého procesu sa vzťahuje na všetky druhy konania a rozhodovania súdu, ktorými sú dotknuté\nsubjektívne práva a povinnosti účastníkov, teda aj na konanie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľnou\nsúčasťou súdneho konania ako celku. Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda súd prihliadať na\nvšetky okolnosti veci, ktoré môžu mať vplyv na určenie povinnosti a práv účastníkov. Súčasťou práva na\nspravodlivý proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor na to, aby účastníci\nkonania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie\nsúdu o trovách konania, a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať. Splniť túto povinnosť je potrebné najmä\nv prípade, keď súd zvažuje uplatnenie svojho moderačného práva podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.,\nktoré mu dáva možnosť, aby výnimočne, za splnenia predpokladov v tomto ustanovení uvedených\ncelkom alebo sčasti nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak\nsplnené predpoklady pre priznanie náhrady. Osobitne naliehavé je splnenie tejto povinnosti v odvolacom\nkonaní, kedy účastník po prijatí rozhodnutia už nemá procesný nástroj na uplatnenie svojich námietok\na argumentácie.“\n12. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. I. ÚS 168/2018 z 10. októbra 2018 v súvislosti\ns aplikáciou ustanovenia § 257 CSP o nepriznaní náhrady trov konania uviedol, nasledovné: „Konanie\no náhrade trov konania je konaním kontradiktórnym, preto mal dať krajský súd priestor sťažovateľke\nna vyjadrenie k prípadnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku; toto ustanovenie má slúžiť na\nodstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania.\nPokiaľ je aplikované bez toho, že by relevantné dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup\nsvojvoľný, a teda zasahujúci do základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\n13. V danom prípade za vhodné vidí dovolací súd taktiež uviesť ďalší nález ústavného súdu, a síce sp.\nzn. I. ÚS 387/2019-60 z 2. apríla 2020, v ktorom je (o.i.) vyjadrené, a to tiež v súvislosti s dotknutým\nustanovením § 257 CSP, že: „Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo\nstrán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie\nje možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a\nstrane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v\n\nprípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu\nvyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP Q. proti\nČeskej republike (sťažnosť č. XXXX/XX), ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a\nsp. zn. I. ÚS 1593/15]. Strana má teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii §\n257 vyjadrila svoje stanovisko. Výrok rozhodnutia v prípade úplnej moderácie by mal znieť „stranám\nsa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania\nnepriznáva“. Výrok, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ už nemá v CSP oporu.\nExistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo\nodôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Aj\npodľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010) výnimočnosť použitia ustanovenia 257 ako aj\nto, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť náležite odôvodnené. (Števček,\nM.; Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný sporový\nporiadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 940 - 943).“. Ďalej v tom istom rozhodnutí ústavný\nsúd uzavrel, že: „Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy <aspi://\nmodule='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a práva podľa čl.\n6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods.\n2 ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.127'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a\njemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku nálezu).“, čo znamená, že následne sa dovolací\nsúd musel opätovne vysporiadať s dovolacím dôvodom § 420 písm. f) CSP.\n13.1. Na rovnakom názore zotrval aj najvyšší súd napr. v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/266/2019 z 25.\njúna 2020 v bode 18., 5Obdo/60/2020 z 25. marca 2021 v bode 13., 4Cdo/139/2022 z 28. júna 2023\nv bode 25., a podobne.\n14. Na základe šetrenia predmetného spisu je evidentné, že odvolací súd pri svojom rozhodnutí\npostupoval (o.i.) aj v zmysle ustanovenia § 257 CSP, teda toto ustanovenie aplikoval a to bez toho, aby\ndal priestor stranám konania na vyjadrenie sa k možnej aplikácií tohto ustanovenia. Strany konania sa\nteda o tejto aplikácií dozvedeli naozaj až z rozhodnutia odvolacieho súdu. Je preto možné konštatovať,\nže v zmysle vyššie spomenutej judikatúry, na ktorej sa rovnako zhoduje najvyšší súd aj ústavný súd,\nodvolací súd porušil práva strán sporu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, a to v súvislosti s ich\nmožnosťou vyjadriť sa. Odvolací súd teda nevytvoril taký „procesný priestor“, ktorý by stranám sporu\numožnil vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.\n15. Najvyšší súd preto uzatvára, že dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP a v súvislosti s aplikáciou\nustanovenia § 257 CSP a nevytvorením možnosti sa k tejto aplikácii vyjadriť, je dôvodný. Možno teda\nskonštatovať, že v spomenutom bode odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Keďže o tomto bode dovolacej námietky najvyšší súd rozhodol, že je dôvodný, k ostatným\ndovolacím námietkam v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktoré dovolatelia uviedli vo svojom\ndovolaní, sa nevyjadroval.\n16. Dovolací súd preto rozsudok krajského súdu vo výroku (výrok II.), ktorým žalovaným 1/, 2/ náhradu\ntrov konania nepriznal, zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na\nďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP). V novom rozhodnutí odvolací súd zohľadní (vysporiada\nsa) s ustálenou judikatúrou, spomenutou vyššie, tzn. oboznámi strany konania o zamýšľanom použití\nustanovenia § 257 CSP a poskytne im priestor na vyjadrenie. Následne po vyjadrení sa strán sporu sa s\ntýmito vysporiada vo svojom rozhodnutí tak, aby bolo rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodnené.\n17. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá\nskutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože\nrozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za\nsprávne, najvyšší súd rozhodnutie odvolacieho súdu uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho\nsúdu sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.\n\n18. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/23/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}