{"guid": "39ebf00a-56f5-4a65-bb33-60c90fe4b145:fb7c16fb-27ef-4bd3-a8ff-f4db1391dfe2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6119383904.1", "spisova_znacka": "4Cdo/231/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/231/2021 z 26. 1. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2023, sp. zn. 4Cdo/231/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:6119383904.1", "identifikacne_cislo": "6119383904", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Miroslav Šepták", "datum_vydania": "2023-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb7c16fb-27ef-4bd3-a8ff-f4db1391dfe2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6119383904.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6119383904.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6119383904.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/231/2021\n6119383904\n26. 01. 2023\nMgr. Miroslav Šepták\nECLI:SK:NSSR:2023:6119383904.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPajštúnska 5, právne zastúpenej Remedium Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti\nžalovanej Y.. B. S., bývajúcej vo H., C. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Erikou Čížovou, bývajúcou vo Zvolene,\nNižovec 218/19, vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18Csp/31/2020, o zaplatenie 14.260,55\neur s príslušenstvom, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla\n2021 sp. zn. 41CoCsp/6/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. apríla 2021 sp. zn. 41CoCsp/6/2021 a rozsudok\nOkresného súdu Zvolen z 24. novembra 2020 č.k. 18Csp/31/2020-145 vo výroku II., ktorým vo zvyšnej\nčasti žalobu žalobkyne zamietol, ako aj vo výroku III. o trovách konania z r u š u je a vec v r a c i a\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 24. novembra\n2020 č.k. 18Csp/31/2020-145 konanie v časti o zaplatenie sumy 320,- eur s príslušenstvom s poukazom\nna ustanovenia § 144, § 145 a § 145 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen „CSP“) zastavil (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol (výrok II.), žalovanej náhradu\ntrov konania nepriznal (výrok III.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného\ndokazovania mal za preukázané, že žalovanej boli na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo\ndňa 25. júna 2015 poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 13.000,- eur, pričom táto sa\nzaviazala splácať úver, t.j. uhradiť istinu, úroky a dojednané poplatky v dojednaných pravidelných\nmesačných splátkach. Nesporne preukázané bolo i to, že žalovaná splátky prestala splácať a nezačala\nich opätovne splácať ani po tom, čo jej bol povolený odklad splátok. Žalovaná v spore ale vzniesla\nnámietku premlčania a preto sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou premlčania\nžalobkyňou uplatneného nároku. Žalobkyňa preukázala, že pre neplnenie splátok žalovanou pristúpila k\nzosplatneniu úveru k 22. decembru 2016. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná bola pred zosplatnením\núveru vyzvaná na úhradu dlhu a upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu a v uvedenom čase\nbola v omeškaní viac ako 3 mesiace s nezaplatenými splátkami. Žalobkyňa vo vzťahu k námietke\npremlčania uviedla, že svoj nárok nepovažuje za premlčaný preto, lebo k zosplatneniu dlhu došlo\n22. decembra 2016, a to pre predchádzajúcu splátku splatnú dňa 25. novembra 2016, t.j. premlčacia\nlehota uplynula dňom 23. decembra 2019, pričom žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej dobe\ndňa 24. septembra 2019. Na rozdiel od tvrdení žalobkyne súd prvej inštancie konštatoval, že takýto\nvýklad plynutia premlčacej lehoty zo strany žalobkyne nie je v súlade s právnymi predpismi. V zmysle\n§ 101 Občianskeho zákonníka platí, že pri zosplatnení dlhu (§ 565 Občianskeho zákonníka) začne\nplynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V uvedenom smere súd prvej inštancie\nvychádzal z listinných dôkazov predložených samotnou žalobkyňou, pričom zistil zo stavu úveru, že\nžalovaná naposledy uhradila neúplnú splátku splatnú dňa 25. januára 2016, avšak požiadala o odklad\nsplátok, ktorý jej bol povolený listom z 08. februára 2016 na dobu 6 mesiacov, t.j. od 25. februára\n2016 do 25. júla 2016. Znovu mala plniť splátky splatné od 25. augusta 2016. Žalovaná však žiadne\n\nsplátky neuhrádzala. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa, ktorý si toto právo môže uplatniť v zákonom\nstanovených prípadoch, t.j. ak je dohodnuté plnenie v splátkach. Dlžník splátky neplní a medzi stranami\nbolo dohodnuté pre tento prípad zosplatnenie dlhu tak, ako to bolo v tomto konkrétnom prípade.\nVeriteľ si však toto právo môže uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Pri spotrebiteľskom\núvere je ďalšou podmienkou zosplatnenia úveru omeškanie dlžníka minimálne v trvaní 3 mesiacov.\nVeriteľ v prejednávanej veci pristúpil k zosplatneniu úveru dňa 22. decembra 2016. Uvedenú podmienku\nzosplatnenia spĺňala nezaplatená splátka splatná 25. augusta 2016, t.j. od tejto splátky je možné rátať\nplynutie premlčacej lehoty pred zosplatnením celého dlhu. Pri splátke splatnej dňa 25. augusta 2016\nzačala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie zosplateného dlhu od 25. augusta 2016, pričom pri\nlehote 3 rokov uplynula dňa 25. augusta 2019. Keďže žaloba žalobkyne bola podaná na súde dňa 24.\nseptembra 2019, súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobkyne vyplývajúci zo zmluvy o úvere,\npri ktorom došlo k zosplatneniu dlhu je premlčaný, jej pohľadávka sa stala tak nevymáhateľnou a preto\nžalobkyni nárok nemožno priznať. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne v zostávajúcej\nčasti po čiastočnom späťvzatí zamietol. Pokiaľ v spore žalobkyňa argumentovala odlišnými názormi,\nopierajúc sa o rozhodnutia iných stupňov súdov ohľadne počítania premlčacej doby, súd prvej inštancie\nuviedol, že s predmetnými rozhodnutiami sa nestotožňuje a že existujú odlišné právne názory vyšších\nsúdov, kde je zohľadnená osobitná právna úprava zosplatnenia dlhu pri spotrebiteľských zmluvách. O\ntrovách konania rozhodol okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Konštatoval,\nže vzhľadom k výsledku sporu ako aj okolnostiam čiastočného späťvzatia žalovanej patrí náhrada trov\nkonania. Táto si však trovy konania neuplatnila, preto jej súd prvej inštancie náhradu trov konania\nnepriznal.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z\n28. apríla 2021 sp. zn. 41CoCsp/6/2021 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo\nvýroku II. potvrdil; žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\na odvolacích námietok žalobkyne dospel k záveru, že okresný súd správne právne posúdil začiatok\nplynutia premlčacej doby a preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. vecne správne (§ 387\nods. 1 CSP). V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a na\ndoplnenie rozhodnutia uviedol, že ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku\npremlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou\n(kratšou, či dlhšou) premlčacou dobou. V prípade, ak plnenie bolo dohodnuté v splátkach, podľa § 103\nObčianskeho zákonníka môže veriteľ žiadať splnenie len príslušnej splátky, ktorá sa stala splatnou podľa\ndohody strán. V tomto prípade každá jednotlivá splátka predstavuje samostatné plnenie, pre ktoré plynie\npremlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne. Len v prípade, ak sa pre nesplnenie\nniektorej zo splátok stal splatným celý dlh podľa § 565 Občianskeho zákonníka, premlčacia doba začína\nplynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je na ochranu\nveriteľa. Toto ustanovenie umožňuje veriteľovi vymáhať celý dlh, teda aj to plnenie, ktoré by ešte nebolo\nsplatné, pokiaľ by nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ide o voľbu veriteľa (je to jeho právo), či\nsi bude vymáhať jednotlivé splátky potom, čo sa dlžník dostane do omeškania alebo využije ustanovenie\n§ 565 Občianskeho zákonníka a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čo mu umožní vymáhať celý dlh.\nZávisí od veriteľa, kedy vyhlási mimoriadnu splatnosť dlhu, čím si určuje začiatok plynutia premlčacej\ndoby. Pokiaľ toto právo využije so značným časovým odstupom od zmeškanej splátky vystavuje sa\nriziku, že časť premlčacej doby je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná. V tejto súvislosti odvolací súd\npovažoval za potrebné ešte uviesť, že pokiaľ by aj nedošlo k využitiu práva na vyhlásenie mimoriadnej\nsplatnosti dlhu, premlčacia doba pre vymáhanie zmeškanej splátky objektívne plynie od jej zročnosti\n(§ 103 Občianskeho zákonníka). Pri využití práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu veriteľ\n„vstupuje“ do premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie\nzmeškanej splátky, ale aj celého dlhu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa §\n396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal\nžalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodňovala ustanovením § 420 písm. f/ CSP majúc za to, že súd odvolací (ale aj súd\nprvej inštancie) jej nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces. Bližšie vytýkanú\nvadu zmätočnosti videla v tom, že rozhodnutia súdov nižších inštancií sa nevysporiadali so všetkými\nrelevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo veci samej, preto je odôvodnenie ich rozhodnutí\n\nnepreskúmateľné. V uvedenom smere v podrobnostiach namietla, že z odôvodnení rozhodnutí nie je\nmožné zistiť ako sa súdy nižších inštancií vysporiadali so skutočnosťou, že v súlade s § 103 Občianskeho\nzákonníka veta prvá boli splátky úveru splatné dňa 25. septembra 2016 a 25. októbra 2016 uplatnené\nna súde pred uplynutím premlčacej doby. Za ďalšie s ohľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti\núveru podaním zo dňa 22. decembra 2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25. novembra 2016\nboli aj splátky úveru splatné od 25. novembra 2016 do konečnej splatnosti úveru, t.j. dňa 25. júna 2024\nuplatnené pred súdom včas. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu\nnie je tiež zrejmé ako mohol podľa ich názoru právny predchodca žalobkyne vyhlásiť podaním zo dňa 22.\ndecembra 2016 mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25. augusta 2016,\nkeď zákonodarca takýto postup priamo vylúčil ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. Na podporu\nsprávnosti svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na viaceré rozhodnutia krajských súdov, ktoré\nbližšie citovala a tiež aj na nejednotnosť rozhodovacej praxe súdov pri posúdení otázky počiatku plynutia\npremlčacej doby v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pri dohode o plnení dlhu v splátkach\nkedy súdy v skutkovo a právne obdobných prípadoch rozhodujú rôzne, čo výrazne narúša princíp právnej\nistoty. Ako ďalší dovolací dôvod žalobkyňa uviedla ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP majúc za to,\nže v danom prípade potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,\nktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to : „je nesplnenou splátkou na\núčely plynutia premlčania v zmysle druhej vety ustanovenia § 103 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho\nzákonníka v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo\nk uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nsplátka, ktorá v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu\ntohto práva alebo iná splátka?“. V súvislosti s druhým uplatneným dovolacím dôvodom žalobkyňa bližšie\nuviedla, že pri dohode o plnení dlhu splátkach môže veriteľ dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej\nsplátky, ktorá sa stane splatnou ročnou. Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie a preto\npre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka\nsamostatne. Občiansky zákonník ďalej v ustanovení § 565 umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli,\nže ak sa nesplní niektorá splátka, môže jej veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata\nvýhody splátok). Veriteľ v takomto prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo\nmôže uplatniť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká.\nAk toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť\nodo dňa splátky, pri nesplnení ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo\nnevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou po tomto to právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak\ndlžník nezaplatí ani túto ďalšiu splátku dlhu. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaná\nbola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní v splácaní splátok po dobu dlhšiu\nako 3 mesiace a bola na uplatnenie tohto práva upozornená (ako to vyžaduje ustanovenie § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka). Keďže však právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšej\nnasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť podaním zo dňa 22. decembra\n2016 v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky než splátky, ktorá vyhlásením\nmimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.j. v danom prípade splátky splatnej dňa 25.\nnovembra 2016. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade\ns ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka plynie samostatná trojročná premlčacia doba (splátka\nsplatná dňa 25. októbra 2016 by sa premlčala 25. októbra 2019, splátka splatná dňa 25. septembra 2016\nby sa premlčala 25. septembra 2019 a podobne). Pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti\nplynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej\nsplatnosti úveru (t.j. splátky splatnej dňa 25. novembra 2016). Z uvedeného dôvodu preto žalobkyňa\noznačila za nesprávny výklad druhej vety ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, tak ako ho uviedli\nsúdy nižších inštancií v odôvodnení svojich rozhodnutí, keď napriek jednoznačnému zneniu ustanovenia\n§ 565 Občianskeho zákonníka svojvoľne a bez bližšieho odôvodnenia uzavreli, že podaním zo dňa\n22. decembra 2016 došlo v prejednávanom prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pri\nnesplnenie splátky splatnej dňa 25. augusta 2016. Ani okresný súd ani krajský súd sa v tejto súvislosti\nvôbec nezaoberali ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a nevysporiadali sa so skutočnosťou,\nže právo veriteľa na uplatnenie práva vyhlásiť splatnosť celého dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej\ndňa 25. augusta 2016 zaniklo splatnosťou ďalšej splátky úveru - t.j. splátky splatnej dňa 25. septembra\n2016. Z uvedených dôvodov dovolateľka dovolací súd žiadala, aby rozhodnutia súdov nižších inštancií\nzrušil a vec vrátil okresnému súd na ďalšie konanie.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné i dôvodné.\n6. V podanom dovolaní dovolateľka uplatnila dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f/ CSP a § 421\nods. 1 písm. b/ CSP, pričom vec prejednávajúci senát považoval v tomto prípade za opodstatnené dať\nprednosť vecnému prieskumu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pred procesným prieskumom\n(pozri obdobne rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/198/2019, 4Cdo/200/2019, 4Cdo/36/2020,\n8Cdo/28/2017).\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolateľka namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danom spore záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, konkrétne od\n„výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v otázke, pre nesplnenie ktorej splátky\nje veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ“ a nadväzne\nprávnej otázky, či „je nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety § 103\nObčianskeho zákonníka v spore zo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v\nsplátkach a došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka splátka,\nktorá v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto\npráva, alebo iná splátka.“\n11. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a zároveň v kontexte prijatých rozhodnutí\nsúdov nižších inštancií, mal dovolací súd za to, že v prejednávanom spore je potrebné zaoberať sa\nprávnou otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba celého dlhu pri strate výhody splátok v prípade\nspotrebiteľskej zmluvy a zároveň, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno\nv spotrebiteľskom vzťahu aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, keďže výsledkom jeho aplikácie\nje skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť svoje právo\nprvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).\n12. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP považoval dovolací\nsúd za podstatné to, či táto otázka, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu, bola alebo nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. Dospel pri tom k\nzáveru, že uvedená právna otázka nebola v čase rozhodnutia súdov nižších inštancií v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu riešená, a preto je dovolanie žalobkyne v danom prípade procesne prípustné.\nDovolací súd ďalej skúmal, či dovolateľka dôvodne odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci tak, ako to v dovolaní namieta.\n13. V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 18. rozsudku), že mimoriadna splatnosť\núveru bola vyhlásená k 22. decembru 2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25. augusta 2016,\nkeďže splátky boli splatné k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky,\nkvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 25. augusta 2016\na premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť 25. augusta 2016 a uplynula 25. augusta 2019.\nOdvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103\ndruhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého\n\nzosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od\nzročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko\nv danom prípade išlo o splátku splatnú 25. augusta 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba\npre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula\nnajneskôr 25. augusta 2019. Žaloba žalobkyne bola podaná na súde až dňa 24. septembra 2019, teda\noneskorene.\n14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n18. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať\núčinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym\nčasovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie\n§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.\n19. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa\nvšeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť\ndôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo\nmohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a\nzačiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je\nkonkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník\nk splneniu iba oprávnený.\n20. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej\nsi banka (právna predchodkyňa žalobkyne) s dlžníkom (žalovaným) dohodli plnenie v splátkach, s\noprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver\nza splatný.\n20.1. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani\nčiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované\nako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok\ntvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju\nkonkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo\nplnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného\njednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom\ndobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové\nplnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou\nsplnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade\nčiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu\nuvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú\nzo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o\nzaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ\nuplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového\nplnenia.\n\n20.2. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok bola v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri\nplnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri\nkaždom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie\nniektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba\nodo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh\nčo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky).\nVo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a\nrelatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku\npohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá\nsa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu\ncelého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých\nbudúcich splátok.\n21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého\nzvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto\nzákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba\ncelého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade\ns cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu\njeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej\nnúdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych\nvzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku\ndlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)\nby neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu\nzabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá\nObčianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n22. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení\ndodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,\nže už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v\npostavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia\npráva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote\npred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného\nupozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,\nmáj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).\n22.1. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce\nspomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť\nsúbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej\ndoby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové\nvrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže\ntak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní\ns plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení\ndlžníka.\n22.2. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť\nrealizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z\ncharakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť,\nnavyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.\n23. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti\nomeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo\n\npožadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej\nnesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.\nTam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí\ntroch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až\nvtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).\nVeriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej\ndoby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka.\n24. Vo vzťahu k samotnej dovolacej otázke (bod 10. a 11.) je nevyhnutné dôsledne zvážiť redukciu\naplikovateľnosti § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, t. j. vyňatie predmetného zákonného\nustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských vzťahov, na ktoré sa vzťahuje § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť skutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému\nhodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi opodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad\nskutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy, a preto túto normu treba redukovať, nakoľko to\nnarúša princíp právnej istoty.\n25. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne\nvymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,\nako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné\nvyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch\nby sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho zákonníka v\nneprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa\nzvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do\nrozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu\nprávnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch.\nPri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť\nprávnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj\nkeď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie\nspotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako\nakékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana\n- spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí\nlegitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia\nstrana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.\n26. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto\nsúvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101\nObčianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017).\nV tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 20., z ktorej vyplýva, že uvedené\nzákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa\n(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové\nplnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,\nnepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa\ntým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo\nmôže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie\nkratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť nasledujúci\ndeň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí\nbyť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po\nuplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka).\n27. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných\nustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho\npráva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so\nsplnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia\nna zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§\n\n101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej\ndoby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba\npri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).\n28. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára,\nže podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého\nzvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu\nale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v\nlehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.\nAž vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).\n29. V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny\nprávny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia\ndoba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil\nsvoje právo žiadať predčasné splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením\nrozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP).\n30. V súvislosti s námietkou dovolateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd\nuvádza, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá právnemu posúdeniu veci, ku ktorému\ndospel odvolací súd. Vzhľadom na konštatované nesprávne právne riešenie podstaty prejednávaného\nsporu odvolacím súdom považuje preto dovolací súd za nadbytočné zaoberať sa kvalitou odôvodnenia\njeho rozhodnutia, nakoľko vec bude znovu predmetom rozhodovania pred súdom prvej inštancie,\nktorému sa vec vracia na ďalšie konanie.\n31. Dovolací súd (vzhľadom na čas vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu a podaného dovolania),\nv súvislosti s možnými úvahami o existencii tzv. ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R\n71/2018) pripomína, že obdobnou otázkou sa dovolací súd zaoberal v rozhodnutiach (až) z 29.\nnovembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 a z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, na ktoré v\nokolnostiach posudzovanej veci v celosti poukazuje.\n32. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n33. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}