{"guid": "4406fbf4-a10c-46c1-8d73-9c55deaa36dd:e8362609-887c-4cdf-a9b6-7686d7895377", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6119272427.1", "spisova_znacka": "6Cdo/138/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/138/2022 z 28. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2023, sp. zn. 6Cdo/138/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:6119272427.1", "identifikacne_cislo": "6119272427", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "datum_vydania": "2023-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a", "nazov": "§ 54a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "nazov": "§ 497 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-497", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-497"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-497", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8362609-887c-4cdf-a9b6-7686d7895377", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6119272427.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6119272427.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6119272427.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/138/2022\n6119272427\n28. 09. 2023\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2023:6119272427.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska\n5, IČO: 35 724 803, zastúpenej splnomocnenkyňou Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, mestská časť\nPetržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanej U. W. F., narodenej XX. L. XXXX, V., Č.\nXX/XX, o zaplatenie 9 629,84 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.\n6Csp/14/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára\n2022, sp. zn. 13CoCsp/13/2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. februára 2022, sp. zn. 13CoCsp/13/2021 z r u š u\nj e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Brezno (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. decembra 2020, č. k.\n6Csp/14/2020-151 zamietol žalobu a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok\nprávne zdôvodnil ust. § 53 ods. 9, § 54a, § 103 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\nv znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež „Občiansky zákonník“) a § 497 zákona č. 513/1991 Zb.\nObchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Vecne dôvodil,\nže právna predchodkyňa žalobkyne (Poštová banka, a.s., ďalej aj „banka“) a žalovaná uzavreli úverovú\nzmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 9\n000 eur. Žalovaná sa so splátkami dostala do omeškania a banka využila právo požadovať zaplatenie\ncelého dlhu naraz, keď 11. augusta 2016 adresovala žalovanej výzvu na úhradu celého dlhu do 10 dní\nod doručenia výzvy. Omeškaná splátka, pre ktorú k zosplatneniu došlo, bola splatná 25. marca 2016. V\ntento deň tak začala plynúť trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený nárok právnej predchodkyne\nžalobkyne. Premlčacia doba uplynula 25. marca 2019 a žaloba bola podaná na súd až po jej uplynutí\n(18. apríla 2019). Z dôvodu premlčania nebolo možné žalobe vyhovieť. Rozhodnutie o trovách konania\nbolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku v znení neskorších zákonov (ďalej tiež len „CSP“) a vecne úspechom žalovanej v konaní v\nplnom rozsahu, ktorej však trovy nevznikli.\n2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so\nsúdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“) rozsudkom z 28. februára 2022, sp. zn. 13CoCsp/13/2021\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a žalovanej náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil jeho vecnou\nsprávnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie pri posúdení premlčania žalobou uplatneného nároku\npostupoval v súlade so závermi zasadnutia Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej\nBystrici z 20. marca 2019, v zmysle ktorých „ak došlo zo strany veriteľa k využitiu práva na zosplatnenie\núveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,\npremlčacia doba v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka začne plynúť odo dňa zročnosti tej\nsplátky úveru, od splatnosti (zročnosti), ktorej uplynuli (minimálne) 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá\n(pre ktorú k zosplatneniu úveru došlo, ktorá zosplatnenie úveru vyvolala)“. Záver súdu prvej inštancie o\n\ntom, že omeškanou splátkou, pre ktorú k zosplatneniu došlo, bola splátka splatná 25. marca 2016 a v\ntento deň tak začala bežať trojročná premlčacia doba pre celý zosplatnený nárok právnej predchodkyne\nžalobkyne, bol správny. Žaloba podaná na súd 18. apríla 2019 bola podaná po uplynutí premlčacej doby,\nktorá v danom prípade uplynula 25. marca 2019. Za nedôvodné považoval odvolací súd i námietky\nžalobkyne týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie o trovách odvolacieho\nkonania bolo odôvodnené právne ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP a vecne úspechom\nžalovanej v odvolacom konaní v plnom rozsahu, ktorej ale v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie.\nDovolanie odôvodnila ust. § 420 písm. f) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom\nv otázke, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to, či je nesplnenou\nsplátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka v spore\nzo spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu\npráva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, splátka,\nktorá v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka veta druhá bezprostredne predchádza uplatneniu tohto\npráva, alebo iná splátka. Navrhla zrušenie rozsudkov nižších súdov a vrátenie veci súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565\nObčianskeho zákonníka v otázke, pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu\nsplatnosť pohľadávky. Nestotožňuje sa s právnym posúdením veci nižšími súdmi, v zmysle ktorého,\nv prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka,\npotom v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky\núveru splatné do budúcna od prvej omeškanej splátky úveru (v danom prípade 25. marca 2016). Každá\nzo splátok predstavuje samostatné plnenie. Veriteľ môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto\nsvoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. V opačnom prípade toto\nprávo zaniká, keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť zaniká splatnosťou najbližšej nasledujúcej\nsplátky. Mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť podaním z 11. augusta 2016 v posudzovanom prípade\nvyhlásená pre nesplatenie inej splátky ako tej, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne\npredchádzala, t. j. v danom prípade splátky splatnej 25. júla 2016. Považuje za absurdné posunutie\nplynutia premlčacej doby, ako to urobili nižšie súdy. Poukázala na rozhodnutia iných odvolacích súdov.\nRozhodnutia nižších súdov považuje aj za nepreskúmateľné.\n4. Žalovaná dovolací návrh nepodala.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej\nneprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia tiež podmienok zastúpenia\ntakejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je\nprípustné a tiež dôvodné.\n6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovení § 420 písm. f) CSP aj § 421\nods. 1 písm. b) CSP. Dovolací súd, vychádzajúci z konštrukcie dovolacieho konania v podmienkach\naktuálnej právnej úpravy civilného sporového procesu a tiež z ostatného záveru veľkého senátu\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov podľa §\n420 a § 421 CSP (v tejto súvislosti porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca 2018, sp. zn.\n1VCdo/1/2018), preto pristúpil ku skúmaniu existencie dovolacích dôvodov (a tiež dôvodov prípustnosti\ndovolania), uplatnených dovolaním v tejto veci, podľa chronológie priradenej im ustanoveniami zákona,\nktorého sú súčasťou.\n10. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto\nposudzoval opodstatnenosť argumentácie žalobkyne, že v konaní (pred nižšími súdmi) došlo k ňou\ntvrdenej vade zmätočnosti.\n11. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej\ndošlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný\npostup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes\nešte v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a\nmariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu por. R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,\n3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na\nspravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n12. Žalobkyňa dovolaním namietala, že odôvodnenia rozsudkov nižších súdov nie sú preskúmateľné.\n13. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov)\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (príloha oznámenia FMZV\nČSFR č. 209/1992 Zb.), je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\n(prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nsíce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z\nodôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce\nskutkový a právny základ rozhodnutia.\n14. Pokiaľ ide o druhú vetu stanoviska R 2/2016, hovoriacu o nedostatku dôvodov rozhodnutia ako o\npostupe súdu odnímajúcom účastníkom konania možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f)\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, ďalej len „OSP“),\nmožno i naďalej považovať v tejto časti stanovisko za použiteľné (1Cdo/228/2017, 2Cdo/101/2017,\n3Cdo/92/2018, 4Cdo/59/2017, 5Cdo/45/2018, 7Cdo/141/2017, 8Cdo/49/2017), pričom však je potrebné\nsi uvedomiť, že včlenením formulácie o práve na spravodlivý súdny proces do textu zákona (§ 420\npísm. f) CSP) sa požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia neliberalizovali, ale naopak, sprísnili (IV. ÚS\n314/2020, ZNaU 69/2020).\n\n15. V posudzovanom prípade odvolací súd potvrdil žalobu zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie\nako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP, keď nižšie súdy dospeli k záveru o nemožnosti\nvyhovieť žalobe pre premlčanie (s presným vymedzením začiatku plynutia premlčacej doby a jej konca).\nZ odôvodnení rozhodnutí týchto súdov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS 259/2018),\nje dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil\nprvoinštančný súd, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu.\nOdvolací súd a pred ním súd prvej inštancie odôvodnili svoje rozhodnutia podrobne, spôsobom\nzodpovedajúcim zákonu. S potrebnou presvedčivosťou vysvetlili tak všeobecné právne úvahy, ktoré mali\nna zreteli pri rozhodovaní, ako aj individuálne okolnosti preskúmavaného prípadu, ktoré boli preukázané\ndokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie.\n16. Dovolací súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n17. Za procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n18. Sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci,\nvýznamovo taktiež nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f) CSP.\n19. Nesprávne právne posúdenie nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP (viď\nR 24/2017), lebo takáto nesprávnosť nepredstavuje procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v tomto\nustanovení.\n20. Prípustnosť dovolania teda z § 420 písm. f) CSP vyvodiť nemožno.\n21. V danom prípade žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania i z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. b) CSP.\n22. Dovolací súd po zistení, že v tejto časti sú splnené všetky podmienky dovolacieho konania\n(vrátane odôvodnenia dovolania prípustným dovolacím dôvodom a jeho riadneho vymedzenia) pristúpil\nk skúmaniu predpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru,\nže tieto sú splnené. Rozhodnutie odvolacieho súdu totiž záviselo od dovolateľkou vymedzenej právnej\notázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v čase rozhodovania odvolacieho súdu (28.\nfebruára 2022) ani v čase podania dovolania (19. mája 2022) ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.\nb) CSP).\n23. Stav nevyriešenia dovolaním (v prejednávanej veci) nastolenej právnej otázky sa totiž zmenil až\nvydaním uznesení najvyššieho súdu z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020, z 30. novembra 2022,\nsp. zn. 5 Cdo 224/2021, z 15. decembra 2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 v druhovo totožných veciach, v\nktorých najvyšší súd (o. i.) uviedol:\n24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n25. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať\núčinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym\nčasovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie\n§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník\nstanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď\n\nsa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio\nnata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou\nskutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej\ndoby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník\npovinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.\n26. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n28. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n29. Z citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva, že veriteľ môže požadovať\nsplnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli tri mesiace od\nomeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil spotrebiteľa (dlžníka) v lehote nie kratšej ako\n15 dní na uplatnenie tohto práva. Znamená to, že pokiaľ neuplynú oba časové úseky - tri mesiace od\nomeškania danej splátky a 15 a viac dní od upozornenia - veriteľ nemôže požadovať splnenie celého\ndlhu. Prvýkrát je možné toto právo uplatniť až po splnení týchto podmienok.\n30. Počiatok premlčacej doby súdy nižších inštancií v posudzovanej veci ustálili za použitia ustanovenia\n§ 103 Občianskeho zákonníka tak, že premlčacia doba nároku žalobkyne začala plynúť odo dňa\nzročnosti tej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo (ktorá zosplatnenie vyvolala), a to splátky zročnej\n25. marca 2016, s ktorou bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná v omeškaní.\n31. Súdy nižších inštancií reštriktívnou aplikáciou § 103 Občianskeho zákonníka fakticky skrátili\nzákonom stanovenú trojročnú premlčaciu dobu o tri mesiace, čo v spotrebiteľských vzťahoch pri aplikácii\nprávnej úpravy premlčania podľa § 103 Občianskeho zákonníka znamená skrátenie premlčacej doby o tri\nmesiace v neprospech veriteľa. Pri aplikácii osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka\nv spotrebiteľských vzťahoch bude vylúčené uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho\nzákonníka; v dôsledku toho sa pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate\nvýhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) začiatok plynutia premlčacej doby bude spravovať\nvšeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka.\n32. Pri nevylúčení uplatnenia pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka premlčanie plynie\npred samotnou actio nata, t. j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde.\nDovolací súd vo vyššie uvedených uzneseniach dospel k záveru, že je neprípustné, aby ktorémukoľvek\nveriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde.\n33. Všeobecne prijímaná zhoda na neprípustnosti plynutia premlčacej doby pred samotnou actio nata\nvylučuje, aby práve v spotrebiteľských vzťahoch platila opačná logika, ktorá legitimizuje spätný začiatok\nplynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka; na uvedenom základe dochádza podľa\ndovolacieho súdu k tzv. skrytej medzere v zákone, čo v konkrétnom prípade znamená, že jazykový\nvýznam ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka je širší, než si to vyžaduje jeho teleologické pozadie\na vo svojich dôsledkoch vyjadruje naliehavú potrebu prijatia pravidla, v zmysle ktorého ustanovenie § 103\nObčianskeho zákonníka sa neuplatní v prípadoch, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.\n34. Preto také hodnotenie nastolenej dovolacej otázky, ktoré vychádza z ústavného princípu právnej\nistoty, predvídateľnosti práva, ale aj z racionálnosti a vnútornej bezrozpornosti (konzistentnosti)\nvšeobecne záväzných noriem v materiálnom právnom štáte, legitimizuje vec prejednávajúci senát\nna prijatie takého právneho záveru, v zmysle ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety\n\n§ 103 Občianskeho zákonníka a pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky sa\npri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty\nvšeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka.\n35. Výkladom prijatým súdmi nižších inštancií dochádza k porušeniu princípu rovnosti, keď veritelia\nv spotrebiteľských vzťahoch sú znevýhodnení oproti iným veriteľom, čo nemožno ospravedlniť ani\nlegitímnou požiadavkou na zvýšenú ochranu spotrebiteľa.\n36. Dovolací súd v danej veci konštatuje, že keď v danom prípade odvolací súd založil svoje rozhodnutie\nv tejto otázke na inom právnom názore, ktorým aproboval posúdenie počiatku premlčacej doby za\npoužitia ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, treba mať za to, že jeho rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolanie je preto v danej veci prípustné a tiež dôvodné.\n37. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie, majúc za to, že náprava zrušením len rozhodnutia odvolacieho súdu je\nv tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 CSP).\n38. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}