{"guid": "7424b8af-0c02-4f6a-8b88-d8070d080fcc:a4d63050-a0b4-4dd2-90a1-807a822a4402", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1", "spisova_znacka": "4Cdo/250/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/250/2021 z 28. 3. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2023, sp. zn. 4Cdo/250/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1", "identifikacne_cislo": "6119227591", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2023-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "nazov": "§ 558 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-558", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-558"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a", "nazov": "§ 54a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "nazov": "§ 449 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 162 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-17", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-103", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-558", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4d63050-a0b4-4dd2-90a1-807a822a4402", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/250/2021\n6119227591\n28. 03. 2023\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2023:6119227591.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5,\nproti žalovanému J. Q., bývajúcemu vo O., I.. J. XXXX/XXX, o zaplatenie 2.100,59 eur s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 18Csp/106/2019,o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 27. mája 2021 sp. zn. 11CoCsp/29/2020, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. mája 2021 sp. zn. 11CoCsp/29/2020 a rozsudok\nOkresného súdu Zvolen z 3. marca 2020 č. k. 18Csp/106/2019-106 z r u š u j e a vec vracia Okresnému\nsúdu Zvolen na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z zo dňa\n3. marca 2020 č.k. 18Csp/106/2019-106 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania (I. výrok),\nžalobu v celom rozsahu zamietol (II. výrok) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (III. výrok).\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že žalobca sa žalobou podanou dňa 6. februára\n2019 domáhal zaplatenia istiny vo výške 2.100,59 eur spolu s úrokom z omeškania, a to titulom zmluvy\no spotrebiteľskom úvere zo dňa 4. júna 2013. Žalobca nadobudol pohľadávku postúpením od Poštovej\nbanky, a.s., na základe zmluvy zo dňa 20. júna 2018. Žalovaný porušil svoj záväzok splácať úver v\nstanovených termínoch, preto postupca podaním z 25. februára 2016 oznámil žalovanému, že dňom\n25. februára 2016 vyhlásil celý úver za splatný. Žalovaná suma vo výške 2.100,59 eur predstavuje\nrozdiel medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného. Súd prvej inštancie vykonal\ndokazovanie oboznámením sa s listinami (zmluva o úvere - konsolidácia zo dňa 4.6.2013, všeobecné\nobchodné podmienky banky, sadzobník poplatkov, aktuálny stav úveru ku dňu 29. júna 2018, list zo\ndňa 1. februára 2016, výzva zo dňa 25. februára 2016, list zo dňa 4. júla 2018 a zo dňa 12. decembra\n2018); dňa 3. marca 2020 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom žalobca predložil súdu dohodu o\nuznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie\nza preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli žalovanému poskytnuté finančné\nprostriedky vo výške 5.800,- eur, ktoré sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 137,- eur počnúc\ndňom 10. júna 2013 až do 10. júna 2019. Pre neplnenie splátok žalovaným pristúpil právny predchodca\nžalobcu k zosplatneniu úveru ku dňu 25. februára 2016. Žalobca preukázal, že pred zosplatnením\núveru bol žalovaný vyzývaný na úhradu dlhu a upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu. Súd prvej\ninštancie, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom, zistil, že poslednou čiastočne\nuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa 10. októbra 2015 a žalovaný následne neuhradil ani\nsplátky splatné dňa 10. novembra 2015, 10. decembra 2015, 10. januára 2016 a 10. februára 2016.\nKeďže je podmienkou zosplatnenia spotrebiteľského úveru omeškanie dlžníka v trvaní 3 mesiacov, túto\npodmienku spĺňa podľa názoru okresného súdu splátka splatná dňa 10. novembra 2015 (pri ktorej by k\nuplynutiu premlčacej doby došlo dňa 11. októbra 2018), ale aj čiastočne uhradená splátka splatná dňa\n10. októbra 2015, pri ktorej mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde najskôr dňa 11. novembra 2015\na premlčacia lehota 3 roky uplynula dňa 11. novembra 2018. Žaloba žalobcu bola na súde podaná dňa\n\n6. februára 2019, preto okresný súd konštatoval, že nárok žalobcu je premlčaný a jeho pohľadávka sa\ns poukazom na ustanovenie § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“) stala nevymáhateľnou. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v čase uznania záväzku,\nt.j. dňa 8. februára 2019, bolo právo žalobcu premlčané a z ním predloženej listiny nevyplýva, že by\nžalovaný o premlčaní dlhu vedel, preto súd na tento právny úkon nemohol s poukazom na ustanovenie §\n54a a § 558 Občianskeho zákonníka prihliadať a takáto dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky\nv splátkach je preto v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe uvedeného súd\nprvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. S návrhom žalobcu na prerušenie konania a\npredložením návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 54a\nObčianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky sa súd prvej inštancie rovnako vysporiadal v\nodôvodnení napadnutého rozsudku; s argumentáciou žalobcu sa nestotožnil, a preto nepristúpil ani k\npodaniu návrhu na Ústavný súd a návrh na prerušenie konania poľa § 162 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zamietol. O trovách konania rozhodol podľa\nustanovenia § 255 a § 262 CSP.\n2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 27. mája\n2021 sp. zn. 11CoCsp/29/2020 návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1\npísm. b/ CSP zamietol a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok), žalovanému nepriznal náhradu\ntrov odvolacieho konania (II. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil právne tým, že v prípade, že sa jedná\no spotrebiteľskú zmluvu, má dodávateľ povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čakať s\nuplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka tri mesiace\nod omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú k zosplatneniu pristúpil; uvedený záver nič nemení na\nskutočnosti, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade počíta odo dňa zročnosti omeškanej splátky. Je\npravdou, že takouto právnou úpravou zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu o tri mesiace, keďže\nprvé tri mesiace omeškania dlžníka s danou splátkou nemôže dodávateľ zosplatniť celý dlh, pretože by\ntým porušil ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak, premlčacia doba nie je fixný inštitút a\nje právom zákonodarcu stanoviť pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne, ale len za predpokladu,\nže takto stanovená premlčacia doba je dostatočná na uplatnenie práv, teda, že takýmto stanovením\npremlčacej doby nedôjde k znemožneniu, resp. k podstatnému sťaženiu možnosti veriteľa uplatňovať\nsvoje práva. Odvolací súd bol názoru, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je lex\nspecialis k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka; veriteľ by logicky nemohol vykonať zosplatnenie\ndo splatnosti najbližšej splátky a zároveň dodržať požiadavku vyplývajúcu z ustanovenia § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu bol odvolací súd toho názoru, že posledná veta v\n§ 565 Občianskeho zákona sa na prípady, na ktoré dopadá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka nevzťahuje; poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách\npoužiť nemožno; dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky\nkedykoľvek, ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka, a teda,\nže zosplatneniu predchádza výzva na zaplatenie s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej\nsplatnosti úveru, pričom v takom prípade možno zosplatniť úver najskôr po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so zaplatením splátky. Je potrebné zdôrazniť, že právo zosplatniť úver môže veriteľ\n(dodávateľ pri spotrebiteľských úveroch) vykonať len vtedy, ak uplynula zákonná lehota (tri mesiace od\nomeškania so zaplatením splátky) a na takýto postup spotrebiteľa upozornil a zároveň, že omeškanie so\nzaplatením splátky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti trvá. Bolo zrejmé, že ak dodávateľ uplatnil\nprávo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a ak postupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka, mohol tak urobiť len pre splátku, s ktorou bol žalovaný v omeškaní najmenej\ntri mesiace. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo dňa 25. februára 2016. Súd prvej inštancie\nkonštatoval, že žalobca mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej\ndňa 10. novembra 2015, ale aj splátky splatnej dňa 10.11.2015. Odvolací súd zastáva názor, že v\nsúlade s ustanovením § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka tak mohol spraviť len pre\nsplátku splatnú dňa 10. novembra 2015. S poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka\nje potom zrejmé, že trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti\nsplátky splatnej dňa 10.11.2015, t.j. 11. novembra 2015 a márne uplynula dňa 11. novembra 2018. Ak\nby aj odvolací súd uveril tvrdeniu žalobcu, že jeho právny predchodca zosplatnil úver pre nezaplatenie\nsplátky splatnej dňa 11. februára 2016 (správne má byť dňa 10.2.2016, pretože splatnosť splátok bola\nv zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednaná k 10. dňu v mesiaci), viedlo by to k zamietnutiu žaloby.\nŽalobca by v takom prípade nebol aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie uplatnenej pohľadávky\na postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na samotného žalobcu by bolo v zmysle\n§ 39 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože by neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky\n\nupravené v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách, nakoľko by pohľadávka nebola v čase postúpenia splatná v zmysle § 53 ods. 9 v spojení\ns § 565 Občianskeho zákonníka (keďže pre splátku splatnú dňa 10. februára 2016 by mohol právny\npredchodca žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru najskôr od 26. mája 2016 a len do 9. júna\n2016). V prípade, že by žalobca nedisponoval dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, bol\nby takýto nedostatok dôvodom pre zamietnutie žaloby. Keďže však sám žalobca v konaní tvrdil, že\njeho právny predchodca zosplatnil úver dňa 25. februára 2016, nemožno na základe vyššie uvedeného\ndospieť k inému záveru ako tomu, že k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú dňa 10. novembra\n2015. Žalobca podal žalobu dňa 6. februára 2019, a teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá\nmárne uplynula dňa 11. novembra 2018. Odvolací súd doplnil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa\ndostatočne podrobne vysporiadava aj s dôvodmi zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania, s\nktorými sa odvolací súd, aj s poukazom na vyššie uvedené, stotožnil a v celom rozsahu na ne odkázal.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením\n§ 396 ods. 1 CSP.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým,\nže súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP).\nNamietala, že rozsudok krajského súdu je odôvodnený zmätočne, nekonzistentne a nepredvídateľne,\nnakoľko právne závery odvolacieho súdu uvedené v odôvodnení sú v extrémnom rozpore s právnymi\nzávermi iných senátov krajského súdu a aj iných krajských súdov, čo neprispieva k princípu právnej\nistoty. Dovolací dôvod žalobkyňa uviedla ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP majúc za to, že v\ndanom prípade potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to: „výkladu § 53 ods. 9 v spojení s § 565\nObčianskeho zákonníka v otázke, pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu\nsplatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ“ a v otázke, či premlčacia doba pre splátky splatné\npo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru začína plynúť od splátky, ktorá predchádzala vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti po dobu 3 mesiace (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak zároveň v\nrozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka) alebo od splátky bezprostredne predchádzajúcej\nvyhláseniu mimoriadnej splatnosti (podľa § 565 Občianskeho zákonníka). Dovolateľka mala za to, že\nk mimoriadnej splatnosti úveru došlo 25. februára 2016 pre nezaplatenie splátky splatnej 10. februára\n2016 (t.j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bezprostredne predchádzala a pre\nktorej nezaplatenie mohol v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť\núveru a zároveň svoje právo uplatnil po omeškaní žalovaného s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3\nmesiace. Súdna prax rôznych krajských súdov je však pomerne jednotná v tom, že premlčanie splátok\nsplatných po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neplynie od prvej neuhradenej splátky, s ktorou\nsa dlžník-spotrebiteľ dostal do omeškania, ako v prejednávanom prípade (podľa žalobcu nesprávne)\nprávne vec uzavreli oba súdy. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa zastala názor, že jej vznikol nárok\nna úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko nárok uplatnený žalobou\nnemožno považovať za premlčaný, a to ani ohľadom na jeho uznanie dlžníkom. Z týchto dôvodov navrhla\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom\n(§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je prípustné i dôvodné.\n6. V podanom dovolaní dovolateľka uplatnila dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f/ CSP a § 421\nods. 1 písm. b/ CSP, pričom vec prejednávajúci senát považoval v tomto prípade za opodstatnené dať\nprednosť vecnému prieskumu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu pred procesným prieskumom\n(pozri obdobne rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/198/2019, 4Cdo/200/2019, 4Cdo/36/2020,\n8Cdo/28/2017).\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n\n8. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolateľka namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu v danom spore záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, konkrétne od\n„či premlčacia doba pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru začína plynúť od\nsplátky, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti po dobu 3 mesiace (podľa § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka, avšak zároveň v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka) alebo\nod splátky bezprostredne predchádzajúcej vyhláseniu mimoriadnej splatnosti (podľa § 565 Občianskeho\nzákonníka).“\n11. Posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a zároveň v kontexte prijatých rozhodnutí\nsúdov nižších inštancií, mal dovolací súd za to, že v prejednávanom spore je potrebné zaoberať sa\nprávnou otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba celého dlhu pri strate výhody splátok v prípade\nspotrebiteľskej zmluvy a zároveň, či s poukazom na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno\nv spotrebiteľskom vzťahu aplikovať § 103 Občianskeho zákonníka, keďže výsledkom jeho aplikácie\nje skutočnosť, že premlčacia doba začína plynúť skôr, ako si veriteľ vôbec môže uplatniť svoje právo\nprvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka).\n12. Pri posudzovaní prípustnosti dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP považoval dovolací\nsúd za podstatné to, či táto otázka, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu, bola alebo nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená. Dospel pri tom\nk záveru, že uvedená právna otázka nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešená,\na preto je dovolanie žalobkyne v danom prípade procesne prípustné. Dovolací súd ďalej skúmal, či\ndovolateľka dôvodne odvolaciemu súdu vytýka, že jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci tak, ako to v dovolaní namieta.\n13. V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 15.), že mimoriadna splatnosť úveru\nbola vyhlásená k 25. februára 2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 10. novembra 2015, kvôli\nktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 10. novembra 2015 a\npremlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť 11. novembra 2015. Žalobca podal žalobu 6. februára\n2019 teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá márne uplynula 11. novembra 2018. Odvolací\nsúd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že ustanovenie § 53 ods.\n9 Občianskeho zákonníka je lex specialis k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka; veriteľ by\nlogicky nemohol vykonať zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky a zároveň dodržať požiadavku\nvyplývajúcu z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je odvolací súd\ntoho názoru, že posledná veta v § 565 Občianskeho zákona sa na prípady, na ktoré dopadá ustanovenie\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevzťahuje; poslednú vetu § 565 Občianskeho zákonníka pri\nspotrebiteľských zmluvách použiť nemožno; dodávateľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre\nnesplnenie niektorej splátky kedykoľvek, ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka, a teda, že zosplatneniu predchádza výzva na zaplatenie s upozornením na\nmožnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom v takom prípade možno zosplatniť úver najskôr\npo uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Je potrebné zdôrazniť, že právo\nzosplatniť úver môže veriteľ (dodávateľ pri spotrebiteľských úveroch) vykonať len vtedy, ak uplynula\nzákonná lehota (tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky) a na takýto postup spotrebiteľa\nupozornil a zároveň, že omeškanie so zaplatením splátky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti trvá.\n14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n\n15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má\nvykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní\nna uplatnenie tohto práva.\n17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie\ncelej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.\nToto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.\n18. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať\núčinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym\nčasovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie\n§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.\n19. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa\nvšeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť\ndôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo\nmohlo vykonať po prvý raz. Rozhodujúcou skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a\nzačiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je\nkonkrétnym momentom, kedy je dlžník povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník\nk splneniu iba oprávnený.\n20. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobkyne je daná spotrebiteľskou úverovou zmluvou, v ktorej\nsi banka (právna predchodkyňa žalobkyne) s dlžníkom (žalovaným) dohodli plnenie v splátkach, s\noprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver\nza splatný.\n20.1. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani\nčiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované\nako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok\ntvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju\nkonkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne určený, pričom jednotlivo\nplnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o rozloženie zamýšľaného\njednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež jednorazových, pričom\ndobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre jednotlivé čiastkové\nplnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou\nsplnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade\nčiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu\nuvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú\nzo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o\nzaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ\nuplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového\nplnenia.\n20.2. Počet mesačných splátok, ich výška aj doba splatnosti jednotlivých splátok bola v zmluve o\nspotrebiteľskom úvere vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri\nplnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri\nkaždom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie\nniektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne pre celý dlh plynúť premlčacia doba\nodo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh\nčo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky).\nVo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a\nrelatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku\npohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa\n\nprejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého\nzvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich\nsplátok.\n21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého\nzvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto\nzákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba\ncelého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade\ns cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu\njeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej\nnúdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych\nvzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku\ndlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)\nby neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu\nzabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej\nsplátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá\nObčianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n22. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej\npohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so\nzaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie\ntohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v\n§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení\ndodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,\nže už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v\npostavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia\npráva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote\npred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného\nupozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, Eurounion,\nmáj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).\n22.1. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce\nspomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť\nsúbežne alebo či uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej\ndoby. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové\nvrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže\ntak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní\ns plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení\ndlžníka.\n22.2. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť\nrealizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z\ncharakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť,\nnavyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.\n23. Z § 103 Občianskeho zákonníka tiež vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti\nomeškanej splátky, čo má podstatu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo\npožadovať okamžité splnenie celého dlhu vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej\nnesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch.\nTam podľa § 53 ods. 9 vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí\ntroch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až\nvtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).\nVeriteľovi tým zostane na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej\ndoby (§ 101 Občianskeho zákonníka), pretože tomu bráni práve znenie § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka.\n\n24. Vo vzťahu k samotnej dovolacej otázke je nevyhnutné dôsledne zvážiť redukciu aplikovateľnosti §\n103 veta druhá, t. j. vyňatie predmetného zákonného ustanovenia pre prípady z oblasti spotrebiteľských\nvzťahov, na ktoré sa vzťahuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na takýto postup musia byť\nskutočne pádne dôvody, ktoré na základe systému hodnôt chránených ústavným poriadkom a zákonmi\nopodstatňujú záver, že zákonodarca daný prípad skutočne nechcel zahrnúť do hypotézy právnej normy,\na preto túto normu treba redukovať, nakoľko to narúša princíp právnej istoty.\n25. Zákonodarca všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu nestanovuje absolútne, zákon v konkrétne\nvymedzených prípadoch môže určiť i osobitnú premlčaciu dobu čo do okamihu začiatku jej plynutia,\nako aj čo do jej dĺžky, takýto zámer ale z §§ 103 a 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je možné\nvyvodiť. Logická je i úvaha, že pripustením uplatnenia druhej vety § 103 aj v spotrebiteľských vzťahoch\nby sa dĺžka premlčacej doby dostala do rozporu s už spomenutým § 101 Občianskeho zákonníka v\nneprospech veriteľa. Navyše premlčanie je právny inštitút, ktorý oslabením subjektívneho práva veriteľa\nzvýhodňuje práve dlžníka ako porušiteľa zmluvnej povinnosti. Opačným postupom by sme sa dostali do\nrozporu s princípom rovnosti v právach, práve ktorý princíp slúži k bezprostrednému naplneniu účelu\nprávnej úpravy, rešpektujúc tak i danosti požiadavky ochrany slabšej strany v spotrebiteľských vzťahoch.\nPri ustanovovaní zákonných podmienok ochrany spotrebiteľa, dlžníka, je totiž nutné dbať na vyváženosť\nprávnej úpravy z hľadiska jednotlivých ústavných štandardov vrátane princípu právneho štátu. Aj\nkeď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie\nspotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako\nakékoľvek iné právne inštitúty. V danom prípade sa to prejavuje potrebou zabrániť, aby sa slabšia strana\n- spotrebitelia dostali do horšieho postavenia ako veritelia. V danom prípade ale najvyšší súd nevidí\nlegitímny dôvod, ktorý by takýto rozdielny prístup ospravedlňoval. Len to, že spotrebiteľ si ako slabšia\nstrana vyžaduje vyššiu ochranu, tu nestačí.\n26. Otázkou potom zostáva, kedy pre spotrebiteľské vzťahy, na ktoré dopadá § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka začína plynúť premlčacia doba, keďže práva z týchto vzťahov sú premlčateľné. V tejto\nsúvislosti je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101\nObčianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R 17/2017).\nV tejto súvislosti najvyšší súd odkazuje na právnu doktrínu z bodu 20., z ktorej vyplýva, že uvedené\nzákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nie len dosiahnutie splatnosti celej pohľadávky veriteľa\n(dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť dojednané čiastkové\nplnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba krátkodobé,\nnepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne ju dopĺňa\ntým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ktoré právo\nmôže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej lehote nie\nkratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto ustanovenia, ktorá začína plynúť nasledujúci\ndeň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od\nomeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí\nbyť toto právo uplatnené, je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po\nuplynutí lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka).\n27. Vychádzajúc z daných teoretických východísk, ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných\nustanovení, najvyšší súd zastáva názor, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho\npráva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so\nsplnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia\nna zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§\n101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej\ndoby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba\npri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka).\n28. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára,\nže podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého\nzvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu\nale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov\nod omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v\n\nlehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.\nAž vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka).\n29. V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny\nprávny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia\ndoba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil\nsvoje právo žiadať predčasné splatenie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením\nrozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450 CSP).\n30. V súvislosti s námietkou dovolateľky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd\nuvádza, že odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá právnemu posúdeniu veci, ku ktorému\ndospel odvolací súd. Vzhľadom na konštatované nesprávne právne riešenie podstaty prejednávaného\nsporu odvolacím súdom považuje preto dovolací súd za nadbytočné zaoberať sa kvalitou odôvodnenia\njeho rozhodnutia, nakoľko vec bude znovu predmetom rozhodovania pred súdom prvej inštancie,\nktorému sa vec vracia na ďalšie konanie.\n29. Dovolací súd (vzhľadom na čas vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu a podaného dovolania),\nv súvislosti s možnými úvahami o existencii tzv. ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (R\n71/2018) pripomína, že obdobnou otázkou sa dovolací súd zaoberal v rozhodnutiach (až) z 29. novembra\n2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 a z 30. novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, z 26. januára 2023 sp. zn.\n4Cdo/201/2022, 26. januára 2023 sp. zn. 4Cdo/262/2022 a z 27. februára 2023 sp. zn. 4Cdo/221/2022,\nna ktoré v okolnostiach posudzovanej veci v celosti poukazuje.\n30. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP, ktorá skutočnosť\nje okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie\nvydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,\nkeďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj\nrozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n31. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd\nprvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,\nrozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoCsp/29/2020", "guid": "bae0882b-41bb-4962-9116-b80dc7e2b2b7:bdbeea22-d52d-40a4-a1cd-9927b6eed27d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "e84ae84a-b7ce-44c4-ae10-fa9a386ebc38:9e7ef8b3-3da3-452d-b0d9-1b2f22cafa68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6121223691.1", "spisova_znacka": "4Cdo/201/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/201/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6121223691.1"}, {"guid": "d327a382-b569-4dff-a9c5-9c61952c77fa:681a0958-e941-4441-9638-12dad42a169a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1", "spisova_znacka": "5Cdo/224/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 588, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6119255158.1"}, {"guid": "b7b37196-8886-4332-a687-29d1ef5f81cd:d0c52517-57c9-4b4d-b750-cd46097ae7aa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1", "spisova_znacka": "7Cdo/268/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-29", "citacie_n": 419, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1318201946.1"}, {"guid": "8603dbb8-fa83-43ee-8cb2-8bb91262f5c8:99274bdf-537e-4bba-ab18-343e738ad1ca", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/29/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/29/2020 z 8. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-07-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8603dbb8-fa83-43ee-8cb2-8bb91262f5c8:99274bdf-537e-4bba-ab18-343e738ad1ca"}], "citovane_v": []}