{"guid": "36297254-7290-468e-9d1c-2df7e1243afb:14dc0529-4af9-4bf0-ae5e-c31fe994d9a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6118403404.2", "spisova_znacka": "2Obdo/71/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/71/2022 z 31. 7. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2023, sp. zn. 2Obdo/71/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:6118403404.2", "identifikacne_cislo": "6118403404", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2023-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1", "nazov": "§ 162 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-162.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-162", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14dc0529-4af9-4bf0-ae5e-c31fe994d9a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6118403404.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6118403404.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6118403404.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/71/2022\n6118403404\n31. 07. 2023\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2023:6118403404.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej\na členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Ivana Izakovičovej v spore žalobcu Systemair\nProduction, a.s., Kalinovo, Hlavná 371, IČO: 00 683 868, zastúpeného Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD.,\nIvanka pri Dunaji, Moyzesova 61, IČO: 47 679 107, proti žalovanému Rf-Technologies nv, Lange\nAmbachtstraat 40, 9860 Oosterzele, Belgické kráľovstvo, IČ: 0427 205 519, zastúpenému PETERKA &\nPARTNERS advokátní kancelář s.r.o., Praha, Karlovo náměstí 67124, IČ: 26 169 720, Česká republika,\nkonajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom PETERKA & PARTNERS advokátska\nkancelária s.r.o., organizačná zložka, Bratislava, Kapitulská 18/A, IČO: 35 884 703, vedenom na\nOkresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12CbPV/29/2018, o určenie, či žalobcovi prináleží právo\npredchádzajúceho užívateľa vynálezu, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej\nBystrici z 30. septembra 2020 č. k. 41CoPV9/2020-318, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.\nII. Žalovaný m á\n\nnárok\n\nproti žalobcovi na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n\n1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie uznesením z 28. januára 2019 č. k.\n12CbPV/29/2018-95, zastavil konanie a rozhodol, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.\n2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia, či žalobcovi prináleží právo\npredchádzajúceho užívateľa vynálezu, ktorý od roku 1990 podniká v oblasti vzduchotechnických prvkov,\nv rámci čoho vyvíja, vyrába a predáva technologické prvky a zariadenia pre vzduchotechniku a\nklimatizáciu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa tvrdení žalovaného, výrobky žalobcu porušujú jeho\npráva k udelenému európskemu patentu EP2239014, ktorého preklad do slovenského jazyka č. 103246\nbol zverejnený 4. januára 2012. Európsky patent je platný pre územie Slovenskej republiky najmenej do\n29. marca 2019. Žalobca tvrdil, že si svoje právo predchádzajúceho užívateľa uplatnil voči žalovanému\nopakovane pred podaním žaloby na súd, ktorý však toto právo odmietol uznať. Žalobca sa teda žalobou\ndomáha, aby bolo uznané jeho právo predchádzajúceho užívateľa. Žalobca spolu so žalobou podal aj\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť\nzdržať sa na území Slovenskej republiky uplatňovania práv z európskeho patentu č. U. spôsobom,\nktorým by obmedzil výrobu, predaj, používanie a distribúciu tovarov žalobcu, a to až do rozhodnutia vo\nveci samej.\n3. Súd prvej inštancie poukázal na § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nZákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci\nsúdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. Zároveň poukázal na čl. 27 a čl. 2 ods. 4\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o\nuznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I. bis“).\n\n4. Zo spisu konajúci súd zistil, že žalobca je právnickou osobou, ktorý vykonáva svoju činnosť na území\nSlovenskej republiky, kde má aj svoje sídlo, v rámci ktorej vyrába, predáva a poskytuje služby v rámci\nvynálezu protipožiarnych klapiek. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá sídli v Belgickom kráľovstve,\nktorej bol udelený európsky patent U. zo X. C. XXXX, ktorého preklad do slovenského jazyka č. XXXXXX\nbol zverejnený dňa 4. januára 2012, a ktorý v sebe zahŕňa rozlišujúce znaky vynálezu protipožiarnych\nklapiek, ktoré vo svojich produktoch (vynálezoch) používa aj žalobca. Podľa tvrdení žalobcu ich sám\nžalobca používa skôr (rok 1998), ako bol patent pre žalovaného zapísaný, a teda mu patrí právo\npredchádzajúceho užívateľa, na ktoré sa práva vyplývajúce z patentov nevzťahujú.\n5. Keďže patent žalovaného bol registrovaný v Belgicku hoci má charakter Európskeho patentu, okresný\nsúd výkladom ustanovenia článku 24 ods. 4 nariadenia Brusel I. bis dospel k záveru, že výlučnú\nprávomoc na konanie vo veci má súd v Belgicku, nakoľko predmetom konania sú priemyselné práva\n(patent), ktorým bola poskytnutá ochrana práva v Belgicku, z ktorého dôvodu nemá právomoc vo\nveci konať a rozhodnúť. Súd zároveň konštatoval, že zastavenie konania vo veci samej subsumuje i\nzastavenie konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 2 CSP.\n7. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, napadnutým uznesením z\n30. septembra 2020 č. k. 41CoPV/9/2020-318 I. výrokom návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods.\n1 písm. c) CSP zamietol. II. výrokom uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 28. januára 2019 č.\nk. 12CbPv/29/2018-95 v časti, ktorou súd zastavil konanie vo veci určenia, či žalobcovi prináleží právo\npredchádzajúceho užívateľa vynálezu, potvrdil. III. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n8. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že výlučnú právomoc na konanie vo veci má súd\nv Belgicku, nakoľko predmetom konania sú priemyselné práva (patent), ktorým bola poskytnutá ochrana\npráve v Belgicku.\n9. Z článku 24 ods. 4 nariadenia Brusel I bis bod 4 podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva,\nže v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných\nvzorov, alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať, alebo pri ktorých sa musí žiadať o\nochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, má výlučnú\nprávomoc konať súd z členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov, v ktorom sa podľa právneho\nnástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je\ndaná právomoc slovenských súdov na prejednanie veci, nakoľko podľa jeho názoru je možné uplatnenú\nžalobu subsumovať pod iné obdobné práva, s čím sa odvolací súd nestotožnil. Zo znenia predmetného\nustanovenia podľa krajského súdu jednoznačne vyplýva, že sa hovorí o iných obdobných právach, ktoré\nsa musia registrovať, avšak v danom prípade právo predchádzajúceho užívateľa vynálezu - patentu\nsa v Slovenskej republike žiadnym spôsobom neregistruje, a preto nemožno toto zákonné ustanovenie\nvykladať tak, že je daná právomoc slovenského súdu na rozhodnutie o určení predchádzajúceho\nužívateľa vynálezu - patentu, teda nemôže ísť o iné obdobné práva tak, ako tvrdí žalobca.\n10. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav\na zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal uznesenie, ktorým konanie zastavil, a s ktorým\nsa v celom rozsahu stotožnil podľa § 387 ods. 2 CSP.\n11. Vzhľadom na to, že odvolací súd dospel k vyššie uvedenému záveru, už nebolo podľa jeho názoru\nv danom prípade namieste predložiť súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku navrhovanú\nžalobcom. Preto odvolací súd aj návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP\nzamietol.\n12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262\nods. 1 CSP.\n13. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č.l. 337\nspisu, č.l. 363 spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym\n\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) po opise skutkového stavu uviedol, že súd prvej\ninštancie, ako aj odvolací súd, sa odmietli zaoberať žalobou pre údajný nedostatok právomoci napriek\ntomu, že právomoc slovenské súdy v tomto prípade právomoc konať zjavne majú. Odmietnutie zo strany\nsúdu vôbec sa vecou zaoberať je najzjavnejší prípad denegatio iustitiae. Ide o zjavné porušenie princípu\ncivilného sporového konania vyjadreného v čl. 1 CSP, a je zároveň porušením práva domáhať sa súdnej\nochrany.\n15. Podľa dovolateľa pri pozitívnej určovacej žalobe - t.j. žalobe o určenie, že žalobca porušuje patent\nžalovaného - by tak slovenský súd mal právomoc v zmysle čl. 7(2) Brusel I bis. V zmysle toho istého\nčlánku má právomoc aj pri negatívnej určovacej žalobe - t.j. že žalobca patent žalovaného neporušuje,\npretože mu prináleží právo predchádzajúceho užívateľa v zmysle § 17 ods. 1 patentového zákona.\n16. Dovolateľ zdôraznil, že európsky patent validovaný na území Slovenskej republiky je v zmysle §\n63 ods. 1 patentového zákona patent s účinkami podľa § 44 ods. 4 patentového zákona. Ustanovenie\n§ 44 ods. 4 patentového zákona hovorí o udelení patentu na základe slovenskej patentovej prihlášky\npodanej na ÚPV SR (§ 35 a nasl. patentového zákona). Udelený európsky patent má rovnaké účinky\nako udelený slovenský patent. Európsky patent, ktorého slovenský preklad bol sprístupnený ÚPV SR\nde facto aj de iure je slovenský patent.\n17. Ďalej podľa dovolateľa konajúce súdy v inom spore o ten istý patent vedú konanie pod sp. zn.\n12CbPv/13/2019 - kde sú strany tohto sporu v opačnom postavení, z ktorého dôvodu nie je konzistentné\ntvrdenie súdov, že ak je „predmetom konania priemyselné právo, ktorému bola poskytnutá ochrana v\nBelgicku“ a „výlučnú právomoc tak má súd v Belgicku“.\n18. Zároveň dovolateľ tvrdí, že slovenský súd má nielen nevýlučnú, ale dokonca výlučnú právomoc konať\nv tomto prípade, a to v zmysle čl. 24(4) Brusel I bis. Dodal, že právo predchádzajúceho užívateľa spočíva\nvo využívaní technického riešenia, ktoré je zhodné s technickým riešením obsiahnutého v zapísanom\npatente, pričom toto využívanie predchádza dátumu prednosti patentu a je pre tento prípad irelevantné,\nči toto využívanie bolo verejné, alebo nie (ak nebolo verejné, tak toto riešenie prináleží len užívateľovi, no\nnetvorí stav techniky podľa § 7 ods. 2 patentového zákona). Čl. 24(4) Brusel I bis uvádza dve podmienky:\n(1) „obdobnosť“ k patentu a (2) nutnosť žiadať o ochranu. Právo predchádzajúceho užívateľa spĺňa obe\ntieto podmienky.\n19. Podľa dovolateľa je tiež zjavné, že ochrana právu predchádzajúceho užívateľa sa poskytuje na území\nSlovenskej republiky, na základe slovenského patentového zákona (ktorého pôsobnosť je teritoriálne\nobmedzená na územie Slovenskej republiky), proti žalovaného patentu, ktorý bol sprístupnený na území\nSlovenskej republiky vo forme slovenského prekladu, inak povedané, ktorému bola poskytnutá ochrana\nna území Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného vyplýva nielen to, že slovenský súd má v tomto\nprípade právomoc konať v zmysle Brusel I bis, ale navyše, že táto právomoc je výlučná, a to ako pri\nsystematickom aj doslovnom výklade čl. 24(4) Brusel I bis.\n20. Záverom dovolania žalobca uviedol, že odvolací súd zároveň porušil jeho procesné práva tým, že\nbez akéhokoľvek detailnejšieho odôvodnenia odmietol položiť prejudiciálnu otázku na SDEÚ, pričom\ntúto povinnosť mal v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Keďže dôsledkom nepoloženia otázky\nbolo zastavenie konania, odvolací súd týmto nesprávnym procesným postupom podľa dovolateľa mu\nznemožnil ako žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n21. Preto dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie súdu prvej inštancie s tým, že dovolací súd vysloví právny názor, v zmysle ktorého\nje v tomto prípade daná právomoc slovenského súdu v zmysle čl. 7(2) Brusel I bis, alebo alternatívne\ndovolací súd vysloví právny názor, že v tomto prípade je daná výlučná právomoc slovenského súdu v\nzmysle čl. 24(4) Brusel I bis, alebo alternatívne dovolací súd vysloví právny názor, že je v tomto prípade\nprinajmenšom daná nevýlučná právomoc slovenského súdu v zmysle čl. 7(2) Brusel I bis. Žalobca si\nzároveň uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.\n\n22. Žalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu (č.l. 441 spisu) uviedol, že sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ktoré považuje za vecne správne.\n23. K zamietnutiu návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP žalovaný uviedol, že\ndovolanie voči výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania\npodľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP, nie je v zmysle § 420 CSP prípustné (nakoľko nejde o rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí).\n24. Ohľadom výroku o zastavení konania žalovaný uviedol, že právomoc slovenských súdov nemožno\nvyvodiť ani z čl. 24 bod 4 ani z čl. 7 (2) Nariadenia Brusel I bis, keďže práva predchádzajúceho užívateľa\nvynálezu nespadajú pod „obdobné právo, ktoré sa musí registrovať, alebo pri ktorých sa musí žiadať\no ochranu“, nakoľko tieto práva sa v Slovenskej republike neregistrujú a ani sa nemusí žiadať o ich\nochranu. Rovnako príslušnosť slovenských súdov vzhľadom na čl. 27 Nariadenia Brusel I bis nemôže\nbyť podľa žalovaného založená ako nevýlučná právomoc v zmysle čl. 7 (2) Nariadenia Brusel I bis.\n25. Záverom žalovaný dodal, že sporná otázka, či žalobcovi prináleží právo predchádzajúceho užívateľa\nvynálezu je (vo forme obrany) predmetom posudzovania ako predbežná otázka v konaní iniciovanom\nžalovaným o nároky z práv k európskemu patentu a z ochrany proti nekalej súťaži vedenom na Okresnom\nsúde Banská Bystrica pod sp. zn. 12CbPv/13/2019.\n26. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd rozhodol vo veci tak, že dovolanie\nžalobcu voči výroku I. uznesenia v zmysle § 447 písm. c) CSP odmieta a vo zvyšku dovolanie v zmysle\n§ 448 CSP zamieta. Žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca,\nv neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený podľa § 429 ods.\n1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný\nprostriedok žalobcu treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné.\n28. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí,\nže narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť\nvyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).\n29. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či\nsú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu.\n30. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré výrokom\nI. návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP zamietol. II. výrokom uznesenie\nOkresného súdu Banská Bystrica z 28. januára 2019 č. k. 12CbPv/29/2018-95 v časti, ktorou súd zastavil\nkonanie vo veci určenia, či žalobcovi prináleží právo predchádzajúceho užívateľa vynálezu, potvrdil. III.\nvýrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\nZ tohto dôvodu je dovolanie voči všetkým výrokom napadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420\nCSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí.\n31. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\n\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n32. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v takom postupe konajúcich súdov (pozn. dovolacieho súdu - dovolacie\ndôvody sú zhodné s tými odvolacími), kedy sa tieto odmietli zaoberať jeho žalobou. Podľa dovolateľa\neurópsky patent, ktorého slovenský preklad bol sprístupnený ÚPV SR de facto aj de iure je slovenský\npatent, z ktorého dôvodu má slovenský súd nielen nevýlučnú, ale dokonca výlučnú právomoc konať v\ntomto prípade, a to v zmysle čl. 24(4) Brusel I bis. V tejto súvislosti poukázal na iný spor o ten istý patent,\nkde sú strany tohto sporu v opačnom postavení, a v ktorom slovenské súdy právomoc konať vyvodili.\n33. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či postup odvolacieho súdu vykazoval\nznaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle CSP <aspi://\nmodule='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.\n34. Podľa § 3 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%25233'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nsúdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.\n35. Podľa § 4 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\niné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.\n36. Podľa § 9 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%25239'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ak\nspor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.\n37. Podľa § 161 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523161'&ucin-kdni='30.12.9999'> a ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523161'&ucin-kdni='30.12.9999'> ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či\nsú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o\nnedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\n38. Pri riešení, či vec patrí do právomoci súdov je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu\nžalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne\nanalyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia\npodkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe\nrozhodujúce skutočnosti. Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok\nanalyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej\npovahy (napr. právomoci, príslušnosti, procesnej subjektivity), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej.\nŽalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak\nho predsa len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný.) Je totiž vecou súdu, aby v\nzmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho\nvzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o\nnároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda\nakú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu.\n39. Dovolací súd dospel k záveru, že predmet sporu v danej veci je založený žalobou o určenie, že\nžalobcovi prináleží právo predchádzajúceho užívateľa patentu podľa § 17 patentového zákona. Tohto\nurčenia sa žalobca domáha voči žalovanému ako právnickej osobe so sídlom v Belgicku, ktorému bol\nudelený Európsky patent U ktorého slovenský preklad bol zverejnený pod číslom XXXXXX. Predmet\nsporu je žalobou jasne determinovaný európskym patentom, ktorým podľa § 3 písm. f) patentového\nzákona je patent udelený Európskym patentovým úradom na základe Dohovoru o udeľovaní európskych\npatentov uzatvoreného v Mníchove 5. októbra 1973 (ďalej len „Európskeho patentového dohovoru“). Z\nuvedeného dôvodu je v konaní prítomný cudzí prvok a na určenie právomoci súdu je potrebné vzhliadnuť\nna procesné podmienky stanovené nariadením Brusel I bis, a to s akcentom na čl. 7 ods. 2 druhej vety\nÚstavy SR, v zmysle ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú\nprednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\n\n40. Podľa čl. 27 nariadenia Brusel I bis, ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú\nprávomoc súdy iného členského štátu na základe čl. 24 (výlučná právomoc), aj bez návrhu vyhlási, že\nnemá právomoc.\n41. Podľa čl. 24 ods. 4 nariadenia Brusel I bis, výlučnú právomoc majú súdy členského štátu bez\nohľadu na bydlisko účastníkov v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných\nznámok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať, alebo pri\nktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo\nobrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v\nktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo\nmedzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú.\n42. Podľa § 14 patentového zákona majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť\nsúhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.\nÚčinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.\n43. Podľa § 33 ods. 1 patentového zákona, spory o práva podľa tohto zákona prerokúvajú a rozhodujú\nsúdy (§ 25 CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.\n44. Podľa § 63 patentového zákona, európsky patent udelený Európskym patentovým úradom s určením\npre Slovenskú republiku má rovnaké účinky ako patent udelený podľa § 44 ods. 4 odo dňa oznámenia\nudelenia európskeho patentu v európskom patentovom vestníku.\n45. V súdenom spore je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha určenia práva predchádzajúceho\nužívateľa voči majiteľovi takého patentu, ktorý bol registrovaný v Belgicku, kde bol majiteľovi udelený\neurópsky patent. Konanie sa týmto týka registrácie alebo platnosti európskeho patentu, z ktorého dôvodu\nje na takéto konanie príslušný súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu\nposkytli, a to v zmysle čl. 27 v spojení s čl. 24 ods. 4 nariadenia Brusel I bis.\n46. Dovolací súd uvádza, že výklad dovolateľa, v zmysle ktorého dňom oznámenia udelenia európskeho\npatentu vo vestníku ÚPV SR, resp. jeho slovenského prekladu, ktorý zakladá účinky ako pre patent v\nzmysle zákona o patente, čím ide de iure o slovenský patent, je nepresný a skresľujúci. Na základe\njazykového a systematického výkladu je potrebné zdôrazniť, že európsky patent má rovnaké účinky\nako slovenský patent, kedy medzi tieto účinky patrí zákonné právo majiteľa patentu na využívanie\nvynálezu, poskytnutie súhlasu na využívanie patentu a pod aj na území Slovenskej republiky. V tomto\nsmere je skutočne európsky patent v pozícii patentu slovenského, kedy na spory o práva uvedené\nskôr sú príslušné súdy slovenskej republiky (§ 14 v spojení s § 63 a § 33 patentového zákona),\nčomu zodpovedá aj spor vyvolaný žalovaným o nároky z práv k európskemu patentu a z ochrany proti\nnekalej súťaži vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12CbPv/13/2019, kedy je\nprávomoc slovenských súdov prítomná. Medzi takéto práva však z pohľadu európskeho patentového\npráva nepatrí proces súvisiaci so samotnou registráciou alebo platnosťou európskych patentov, ktorým\nsa poskytla s registráciou alebo s platnosťou súvisiaca ochrana, kedy sa takéto konanie spravuje\nvýlučnou právomocou členského štátu, ktorý registráciu alebo ochranu poskytol.\n47. Inými slovami, je nevyhnutne potrebné rozlíšiť medzi procesom súvisiacim s registráciou a platnosťou\neurópskeho patentu a medzi procesom priznania účinkov už udeleného európskeho patentu v danom\nprípade na území Slovenskej republiky. Tieto dva procesy sú od seba oddelené, čo vyplýva aj z\nformulácie použitej zákonodarcom, ktorý európskemu patentu priznáva rovnaké účinky ako patentu\nslovenskému. Ako je uvedené vyššie, medzi tieto účinky spadajú práva majiteľa patentu na využívanie\nvynálezu a s tým súvisiace práva, nie však proces registrácie európskeho patentu.\n48. Nemožno preto prisvedčiť takému argumentu žalobcu, ktorý považuje európsky patent za de iure\npatent slovenský. Uvedenému svedčí aj textuálne vyjadrenie úpravy výlučnej právomoci súdu členského\nštátu registrácie európskeho patentu, ktorý špecifikuje proces súvisiaci s registráciou a platnosťou\neurópskeho patentu (a s tým súvisiacou ochranou). Ak by sa hypoteticky pripustila právna úvaha\nžalobcu, že európsky patent, resp. jeho slovenský preklad sprístupnený ÚPV SR, je de facto aj de iure\npatentom slovenským, by sa javila právna úprava výlučnej právomoci v zmysle čl. 24 ods. 4 nariadenia\nBrusel I bis ako zbytočná a obsolétna, nakoľko by zverejnením príslušného prekladu európskeho patentu\n\nv inom členskom štáte zakladal právomoc súdu toho - ktorého členského štátu. Preto, ak konajúce súdy\nv súdenom spore dospeli k záveru, že nemajú právomoc vec prejednať a konanie zastavili, rozhodli\nsprávne a eurokonformne. Zisťovanie právomoci súdu vo veci konať je totiž elementárnou súčasťou\nkaždého súdneho konania a v prípade absencie právomoci súdu konať, je takto vyvolaný proces nutné\nzastaviť v zmysle § 9 CSP. Takýmto postupom konajúcich súdov nemôže dôjsť k dovolateľom uvádzanej\nvade spočívajúcej v odmietnutí sa zaoberať jeho vecou (denegatio iustitiae), z ktorého dôvodu takýmto\npostupom ani nemohlo dôjsť k znemožneniu práv žalobcu na uskutočnenie jemu patriacich procesných\npráv, ktorými by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. A to ani dovolateľom prezentovanou\nvadou spočívajúcou v nepoložení prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEÚ s dôrazom na skutočnosť,\nže právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie v danej veci nie je daná.\n49. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že konajúce súdy nižších inštancií vo svojich rozhodnutiach\npresvedčivo a dôsledne odôvodnili svoje závery o nedostatku právomoci vo veci konať. Týmto nie je\nmožné prisvedčiť ani dovolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení\ns rozhodnutím súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti.\n50. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd uzatvára, že nezistil opodstatnenosť argumentácie\ndovolateľa o porušení práva na spravodlivý proces a naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 420\npísm. f) CSP.\n51. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť\ndovolania žalobcu vyvodená podľa § 420 písm. f) CSP nie je procesne daná, preto jeho dovolanie podľa\n§ 447 písm. c) CSP, odmietol.\n52. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}