{"guid": "b8eef0f2-f2db-461d-a91a-eefb556ee364:54420f7b-0f9a-4431-b476-21d90de195d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6118380260.1", "spisova_znacka": "2Cdo/216/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/216/2021 z 29. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 2Cdo/216/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:6118380260.1", "identifikacne_cislo": "6118380260", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 81 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-81.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-81"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-81"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54420f7b-0f9a-4431-b476-21d90de195d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6118380260.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6118380260.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6118380260.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/216/2021\n6118380260\n29. 11. 2023\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2023:6118380260.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy\n44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. Č.. XXXXX,\nI. Y., zastúpenému JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova\n4330/31, o zaplatenie istiny 14.812,60 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.\n17Csp/14/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/39/2020 290 zo dňa 17. februára 2021, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoCsp/39/2020 - 290 zo dňa 17. februára 2021 z r u š u j\ne a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, „okresný súd“), v poradí prvým rozsudkom č.\nk. 17Csp/14/2019 - 162 zo dňa 05. apríla 2019 zastavil konanie o zaplatenie sumy 2.628,22 EUR s 5 %\np. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nsumu 12.184,38 EUR s 5 % p. a. úrokom z omeškania od 30.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o\nvýške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku.\n2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.\n6Co/115/2019-201 z 19. februára 2020, ktorým rozsudok okresného súdu, okrem výroku o čiastočnom\nzastavení konania, zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n3. Odvolací súd poukázal na to, že žiadne z ustanovení zákona o energetike, napriek objektívnemu\nchrakteru zodpovednosti za škodu, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v\ndôsledku poškodenia plomby meradla. Pri neoprávnenom odbere plynu určeným meradlom, na ktorom\nbolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike),\nvzniká žalobcovi podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike právo na náhradu skutočne vzniknutej škody,\nak vznikla; v danom prípade by táto škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorý by žalovaný\nodobral z distribučnej siete žalobcu a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom\nzaznamenaný vôbec alebo bol zaznamenaný nesprávne. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla\nneznámou osobou síce znamená neoprávnený odber podľa zákona, podľa názoru odvolacieho súdu\nautomaticky však ešte neznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k znefunkčneniu\nmeradla s následkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Znalec v podanom\nposudku tiež uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či samotného\nmeradla a poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť\nz toho vyplývajúca nepostačuje na záver o tom, že týmto meradlom bola žalobcovi škoda skutočne\nspôsobená.\n\n4. Odvolací súd s poukázaním na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Cob/23/2018 zo dňa\n28.februára 2019 a v ňom uvedený odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/210/2008 zo\ndňa 28.októbra 2009 uviedol, že „odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie protiprávnym úkonom za predpokladu splnenia ďalších podmienok objektívnej\nzodpovednosti a to vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou.“\n5. Podľa názoru odvolacieho súdu je dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal,\nže mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal\nzemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere\nzodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav, keby len samotné poškodenie zabezpečenia\nmeradla znamenalo vznik nároku na náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením\nbola ovplyvnená aj samotná funkčnosť meradla. Objektívna zodpovednosť žalovaného vo vzťahu k\nneoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však už podľa názoru odvolacieho súdu\nneprenáša aj do roviny nároku na náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy\npreukázaný. Túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou, určenou v zmysle vyhlášky č. 449/2012\nZ. z., ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na\nzáklade objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade (podľa odvolacieho súdu) bolo\nmožné zistením, či meradlo bolo skutočne funkčné. Žalobca pritom v konaní netvrdil, že by žalovaný\nza odobratý zemný plyn riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu (od 30.04.2016\ndo 22.11.2016). Je preto spochybnené, či žalobca preukázal, že mu neoprávneným odberom zemného\nplynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda,\nčo v konečnom dôsledku znamená, že nebol splnený jeden zo základných predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu. Nepostačuje (preto) len na základe preukázania porušenia zabezpečovacieho\nzariadenia meradla formálne vykonať fiktívny odpočet podľa uvedenej vyhlášky.\nZ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie zatiaľ nepochybne nevyplynulo, že by žalobcovi v\nsúvislosti so zisteným porušením pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynomeru\nskutočne vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu a nemožno opomenúť, že splnenie tejto\ndôkaznej povinnosti v konaní zaťažuje žalobcu ako stranu ktorá žiadanú náhradu uplatňuje. Odvolací\nsúd preto súdu prvej inštancie uložil opätovne vyhodnotiť, či boli v danom prípade naplnené všetky znaky\nzodpovednosti za škodu, teda existencia protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu plynu v príčinnej\nsúvislosti so vznikom škody na ťarchu žalovaného.\nII.\n6. Okresný súd Poprad v poradí druhým rozsudkom č. k. 17CoP/14/2019 - 244 zo dňa 22. mája 2020\nzamietol žalobu a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške\nktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na\n§ 82 ods. 1 písm. d/, § 82 ods. 2, § 82 ods. 3 č. 251/2012 Z. z. o energetike. Mal za to, že žalobca\npreukázal existenciu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, keďže\nzo znaleckého posudku vyplýva, že s najväčšou pravdepodobnosťou, blížiacou sa k istote možno\npredpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla odberu plynu proti neoprávnenej manipulácii bolo\nporušené - odstránené a nahradené inou plombou; v danom prípade neoprávneného odberu plynu ide\no objektívnu zodpovednosť.\n7. Posudzujúc vec v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uviedol, že samotné poškodenie\nplomby meradla automaticky neznamená ovplyvnenie funkčnosti meradla, čo (napriek zistenému\nodstráneniu plomby osadenej v kryte číselníka meradla a jeho nahradeniu inou plombou) bez ďalšieho\nneznamená, že by bola ovplyvnená funkčnosť meradla. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018, podľa ktorého ustanovenia zákona o energetike nezbavujú\nžalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda; samotný vznik škody nemožno zamieňať\nso spôsobom určenia jej výšky.\n8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody tým, že poškodením\nzabezpečenia meradla by meradlo nezaznamenávalo odber plynu vôbec alebo by ho zaznamenávalo\nnesprávne. Žalobca navyše ani netvrdil, že by žalovaný za odobratý plyn počas celého roka neplatil napak, žalovaný preukázal, že v roku 2016 riadne uhrádzal preddavky za odber plynu a preukázal aj to,\n\nže odber zemného plynu bol každý rok pred rokom 2016 v obdobnom rozsahu. Podľa názoru súdu ide\no dôkaz, že výmena plomby nemala vplyv na funkčnosť meradla a odpočet množstva dodaného plynu.\n9. Pokiaľ dovolací súd v rozhodnutiach 3Obdo 49/2018 a 3Obdo 49/2018 poukazoval na rozhodovaciu\nprax dovolacieho súdu, podľa ktorej „rozhodujúce je samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenj\nmanipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne,\nči zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu“ súd prvej inštancie poukázal na jeho viazanosť\nprávnym názorom odvolacieho súdu a skonštatoval, že i v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu\nspôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike má\nžalobca, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, dôkaznú povinnosť preukázať splnenie všetkých\npredpokladov nároku na náhradu škody titulom objektívnej zodpovednosti (t.j. bez zložky zavinenia).\nNie je v súlade so zásadou spravodlivosti, aby žalobca nemusel preukazovať vznik skutočnej škody a\naby vznik škody bol preukázaný (iba) samotnou skutočnosťou, že odberateľ plynu v rozhodnom období\nodoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Nie\nkaždý druh poškodenia meradla má vplyv na funkčnosť meradla. Logicky sa môžu vyskytovať rôzne\npoškodenia meradla a skutočne aj také (napr. škrabanec na plombe), ktoré vôbec neovplyvňujú ani nie\nsú spôsobilé ovplyvniť funkčnosť meradla.\n10. Pokiaľ žalobca poukazoval (bod 42 rozsudku súdu prvej inštancie) tiež na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018, dovolací súd síce konštatoval, že „v konaní bolo\njednoznačne preukázané, že došlo k manipulácii so zabezpečovacím zariadením plynomeru; vec\nprejednávaná je prípadom ..... t.j. protipávnym úkonom bol odber plynu meradlom, na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie proti manipulácii, t. j. je nesporné, že po porušení plomby bol plyn odoberaný.\nŠkodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.\nspočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),\nhodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v\nsúvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť, a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému\nodberu plynu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže\ndochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným.“, súd\nprvej inštancie však v bode 43. odôvodnenia poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by došlo k\nzmenšeniu jeho majetku (neoprávneným odberom plynu), keď nepreukázal, žeby poškodenie meradla\nmalo vplyv na odpočet množstva dodaného plynu.\nIII.\n11. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Nenamietol nesprávne právne\nposúdenie veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) v tom, že „škoda mohla žalobcovi\nvzniknúť len v prípade, ak by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu plyn, ktorý by nebol\nzaznamenávaný daným meradlom alebo by bol zaznamenávaný nesprávne“. Také posúdenie považoval\nza rozporné s už ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR.\n12. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že zákonodarca v zákone o energetike ako neoprávnený odber\nklasifikoval jednak odber, pri ktorom došlo v dôsledku zásahu odberateľa k tomu, že meradlo nesprávne\nzaznamenáva alebo nezaznamenáva odber (§ 82 ods. 1 písm. c/). Na druhej strane však za neoprávnený\nodber označuje aj odber, ku ktorému dochádza meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d/), v ktorom prípade nie je potrebné preukazovať,\nči meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo spotrebu plynu, keďže škoda vzniká\nžalobcovi tým, že odberateľ v rozhodnom období odobral plyn prostredníctvom meradla s porušeným\nzabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.\n13. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutie sp. zn. 3Obdo\n51/2017 z 22.marca 2018, v zmysle ktorého: ... za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov\nzodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol\nmeraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii...\nPritom je irelevnantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný\nalebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie\n\nskutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa\nktorej si však žalobca neuplatnil svoj nárok.,\n14. Poukázal tiež na rozhodnutie sp. zn. 5Obdo 32/2018 :\n- „... Škoda, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, spočíva v odstránení\nprotizákonného stavu (oprava poškodeného plomby a súvisiace náklady, hodnote neoprávnene\nodobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s\nneoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu\nnedošlo;\n- V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k\nzmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobraného množstva zemného plynu žalovaným;\n- Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu by prevádzkovateľ\ndistribučnj siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto\nodobratého plynu;\n- Na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená\nplomba (overovacia/zabezpečovacia značka);\n- Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné zistiť odberateľom\nspotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom\nmieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie\nzisťované;\n- V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii je potrebné výšku škody určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to\nvypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zphľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov\nnachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dôchádzalo a ich skutočnú spotrebu.\n15. Žalobca napokon poukázal aj na rozhodnutie sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 13.júna 2019, v ktorom\nnajvyšší súd dôvodil, že „Ani pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže množstvo skutočne odobratého plynu a výšku\nskutočne vzniknutej škody určiť znalec v znaleckom posudku“.\n16. Právny názor, týkajúci sa vzniku škody, resp. nemožnosti zistenia výšky skutočne spôsobenej škody\na nutnosti aplikácie príslušnej vykonávacej vyhlášky reflektuje aj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n3Obdo/49/2019 z 26.septembra 2019 a 5Obdo/76/2019 zo 14.mája 2020.\n17. Skutočnosť, že v rozhodnom období došlo k neoprávnenému odberu, nebola v konaní sporná.\nVzhľadom na uvedenú argumentáciu mal žalobca za to, že preukázal splnenie všetkých predpokladov\nzodpovednosti za škodu, a to:\n- protiprávny úkon (porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii)\n- vznik škody (to, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii, nebolo sporné a o odobraté množstvo plynu sa zmenil majetok žalobcu) a\n- príčinú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody (pokiaľ by nedošlo k porušeniu\nzabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nebol by odber kvalifikovaný ako neoprávnený odber a\nžalobcovi by žiadna škoda nevznikla.\nIV.\n18. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2CoCsp/39/2020 - 290 zo dňa 17. februára 2021 rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie\nako i s jeho právnym posúdením veci.\n19. Odvolací súd konštatoval, že je to žalovaný, ktorý zodpovedá za to, že odoberal zemný plyn\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V tejto súvislosti\nvšak nemožno opomenúť, že ide o odberateľa zemného plynu, ktorý má objektívne zodpovedať za\nplynomer, ktorý podľa zákona o energetike však musí byť umiestnený na verejne prístupnom mieste a ku\nktorému majú prístup aj iné subjekty. Bez ďalšieho nemožno od žalovaného v takejto situácii spravodlivo\npožadovať, aby v záujme predídenia zodpovednosti za škodu pravidelne kontroloval, či plynomer vo\n\nvlastníctve žalobcu nie je poškodený a takto koncipované povinnosti neúmerne zaťažujú odberateľa\nplynu, ktorý je tak v nerovnovážnom postavení voči prevádzkovateľovi distribučnej siete.\n20. Poukázal tiež na to, že už v predchádzajúcom štádiu konania bolo konštatované, že žiadne\nz ustanovení zákona o energetike, aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za škodu,\nnezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia plomby meradla;\nust. § 82 ods. 2 zákona o energetike predpokladá, že pri neoprávnenom odbere plynu určeným\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi\nprávo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou sa pritom rozumie\nmajetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti\nmajetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje ten zisk, ktorý by žalobca dosiahol,\nak by nenastala škodová udalosť.\n21. V ods. 14 odôvodnenia odvolací súd konštatoval, že v danom prípade by táto škoda\npredstavovala hodnotu zemného plynu, ktorú by žalovaný odobral z distribučnej siete žalobcu a\nktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec, resp. bol\nzaznamenaný nesprávne. Poškodenie zabezpečovacej značky meradla neznámou osobou síce\nznamená neoprávnený odber podľa predpokladov zákona o energetike, automaticky však ešte\nneznamená, že došlo k demontáži číselníka meradla, a tým k jeho znefunkčneniu s následkom vzniku\nškody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere plynu. Je potrebné zdôrazniť, že znalec v podanom\nposudku tiež uviedol, že nezistil poškodenie plomby osadenej v kryte číselníka meradla, či samotného\nmeradla a poškodenie plomby ešte neznamená, že k demontáži číselníka aj skutočne došlo a možnosť\nz toho vyplývajúca, ako to správne zdôraznil aj prvoinštančný súd, nepostačuje na záver o tom, že týmto\nmeradlom bola žalobcovi skutočne škoda aj spôsobená.\n22. Bolo preto (ods. 15 odôvodnenia) dôkaznou povinnosťou žalobcu ako poškodeného, aby preukázal,\nže mu vznikla skutočná škoda, a teda, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal\nzemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný. Aj pri objektívnom charaktere\nzodpovednosti za škodu nemožno akceptovať stav, keby len samotné poškodenie zabezpečenia\nmeradla znamenalo vznik nároku na náhradu škody bez náležitého preukázania, že týmto poškodením\nbola ovplyvnená aj samotná funkčnosť meradla (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn.\n6Cob/23/2018, rozsudok KS Prešov sp. zn. 4Cob/52/2013). Objektívna zodpovednosť žalovaného vo\nvzťahu k neoprávnenému odberu plynu pri poškodení meradla sa však už neprenáša aj do roviny nároku\nna náhradu skutočnej škody, ktorej vznik musí byť žalobcom vždy preukázaný.\n23. Odvolací súd v ods.16. odôvodnenia zdôraznil, že túto škodu nemožno bez ďalšieho nahradiť škodou\nurčenou v zmysle citovanej vyhlášky, ktorej ustanovenia sa použijú len v prípade, ak nemožno skutočne\nvzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo v danom prípade bolo\nmožné zistením, či meradlo v prevádzke žalovaného bolo skutočne funkčné. Žalobca netvrdil, že by\nžalovaný za odobratý zemný plyn riadne neplatil aj v období zisteného neoprávneného odberu, resp.\nže by poškodenie meradla malo vplyv na odpočet reálneho množstva dodaného plynu do prevádzky\nžalovaného. Na základe týchto okolností súd prvej inštancie správne vec uzavrel poukazom na to,\nže žalobca nepreukázal, že mu neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vznikla škoda, v dôsledku čoho nebol v danom\nprípade splnený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Nepostačuje len\nna základe preukázania porušenia zabezpečovacieho zariadenia meradla formálne vykonať fiktívny\nodpočet podľa citovanej vyhlášky (do pozornosti rozsudok KS Prešov sp. zn. 6Cob/23/2018).\nV.\n24. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V\ndovolaní uviedol, že odvolací súd sa napádaným rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, keď sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi nepriznal\nním uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a s poukazom\nna skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, že meradlo na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, zároveň nebolo funkčné a teda, že zaznamenávalo spotrebu plynu\nnesprávne alebo vôbec. Dovolateľ ďalej poukázal na právne posúdenie odvolacieho súdu (bod 14 až\n\n16 napádaného rozhodnutia), v prípade, ktorý bol predmetom posudzovania, by podľa odvolacieho\nsúdu škoda predstavovala hodnotu zemného plynu, ktorú by žalovaný odobral z disribučnej siete\nžalobcu, a ktorý by nebol v dôsledku zásahu do meradla týmto meradlom zaznamenaný vôbec, resp.\nbol zaznamenaný nesprávne. Podľa odvolacieho súdu porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej\nmanipulácii s meradlom ešte neznamená, že došlo k znefunkčneniu meradla a následkom vzniku\nškody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Malo byť povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že\nžalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu, ktorý nebol týmto\nmeradlom zaznamenaný a zistiť skutočnú škodu malo byť možné zistením, či meradlo v prevádzke\nžalovaného bolo skutočne funkčné. Uvedené právne posúdenie podľa dovolateľa odporuje už ustálenej\nrozhodovacej praxi najvyššieho súdu, ktorá je vyjadrená napr. v rozhodnutiach: 1Cdo/107/2008,\n4Cdo/30/2009, 3Obdo/51/2017, 3Obdo/49/2018, 2Obdo/33/2018, 3Obdo/32/2018, 5Obdo/76/2019,\n4Cdo/181/2020. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu podľa dovolateľa vyplýva, že za odber\nplynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods.\n1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z.) zodpovedá odberateľ, ktorý plyn cez takéto meradlo odoberal,\npričom sa neskúma, či meradlo zaznamenávalo spotrebu správne alebo ju nezaznamenávalo vôbec,\nvýšku skutočne spôsobenej škody nie je možné v takomto prípade neoprávneného odberu plynu zistiť\na je tak namieste aplikácia ustanovení príslušnej vyhlášky. Z uvedeného dôvodu dovolateľ žiadal, aby\ndovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie a zároveň\npriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a zároveň aby zrušil rozhodnutie okresného súdu č.\nk. 17Csp/14/2019-303 z 31. marca 2021 (týkajúce sa trov konania), priamo súvisiaceho s napádaným\nrozhodnutím, ktorého existencia by po zrušení napádaného rozhodnutia strácala zmysel a odporovala\nprincípu právnej istoty.\nVI.\n25. Vo vyjadrení k dovolaniu žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi dovolania a v plnom\nrozsahu akceptuje rozhodnutia okresného a krajského súdu, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie\nžalobcu zamietol ako nie dôvodné a priznal žalovanému trovy dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nVII.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana s právnickým vzdelaním (§ 429\nods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné vyhovieť.\n27. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421\nCSP. V danom prípade je v dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP.\n28. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod. V dôsledku tejto viazanosti neskúma dovolací súd správnosť napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom.\n29. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n30. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,\nktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k\nprávnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.\n31. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432\nods. 1, 2 CSP).\n32. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický\nodklon jej riešenia, zvoleného odvolacím súdom, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nIde o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa\nustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne\nnapr. v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol,\nže „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\n(a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nc) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.\nRelevantná právna úprava:\nPodľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo\ns určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo\nnesprávne zaznamenáva odber plynu.\nPodľa § 82 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na\nktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré\nnebolo namontované prevádzkovateľom siete.\nPodľa § 82 ods. 2 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi\nplynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi\nzásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je\npovinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a\nprevádzkovateľovi distribučnej siete.\nPodľa § 82 ods. 3 ZoE ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a\nspoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu\nustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).\n33. Dovolateľ nevymedzil namietanú právnu otázku spôsobom vyžadovaným v ustanovení § 432\nCSP. V dovolaní namietal nesprávny právny záver odvolacieho súdu, že „porušenie zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii s meradlom ešte neznamená, že došlo k znefunkčneniu meradla a\nnásledkom vzniku škody spočívajúcej v nezaznamenanom odbere. Malo byť povinnosťou žalobcu v\nkonaní preukázať, že žalovaný v dôsledku poškodenia plomby meradla odoberal zemný plyn v rozsahu,\nktorý nebol týmto meradlom zaznamenaný a zistiť skutočnú škodu malo byť možné zistením, či meradlo\nv prevádzke žalovaného bolo skutočne funkčné“. Z obsahu dovolania dovolací súd v súlade s judikatúrou\nÚstavného súdu SR vyabstrahoval právnu otázku, od vyriešenia ktorej malo podľa dovolateľa závisieť\nrozhodnutie odvolacieho súdu takto :\n„Či v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu z dôvodu neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82\nods. 1 písm. d) zákona o energetike je pre určenie výšky škody podľa § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike\n- bez ďalšieho rozhodujúce porušenie zabezpečenia (plomby) proti neoprávnenej manipulácii na\nmeradle plynu\nalebo\n- rozhodujúce je to, či predmetné meradlo bolo funkčné a či zaznamenávalo skutočný alebo nižší objem\nodoberaného plynu.“\n\n34. V danom prípade zo spisu vyplýva, že žalovaný odoberal plyn ako fyzická osoba - podnikateľ, medzi\nsporovými stranami išlo o obchodno-právny vzťah.\n35. Problematikou zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom, upravenej v § 82 ods.\n1 písm. d) zákona o energetike a zistenia výšky škody v zmysle § 82 ods. 2 a 3 ZoE sa Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zaoberal vo viacerých rozhodnutiach.\n36. V uznesení sp. zn. 4Obdo/39/2022 zo dňa 23.augusta 2023 dovolací súd zhrnul doterajšiu judikatúru\nnajvyššieho súdu a uviedol:\nNajvyšší súd ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.marca 2018 výslovne zadefinoval\npredpoklady zodpovednosti odberateľa plynu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa § 82\nods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Zdôraznil výslovne, že táto zodpovednosť je objektívna a je daná\nvždy, keď odberateľ odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Dovolací súd v predmetnom\nuznesení konštatoval, že „V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom\nplynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v\nustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej\nveci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa\n§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z citovanej ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/107/2008 a sp. zn. 4Cdo/30/2009, pozn.) dovolací súd konštatuje,\nže podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber\nplynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený\nodber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný\nmeradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že\nodberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej\nmanipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2\nzákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku.\nZa splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie\nžiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako\njeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike)\npovažuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce porušenie zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo\nnefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré (skutočnosti) sú spolu\nso zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného\nodberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v\nrozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že\ndruhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému\nodberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období\nodoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.\nTretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným\nodberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“\nV ďalšom uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 13.júna 2019 ..... dovolací súd skonštatoval, že\n„Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j.\nspočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),\nhodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v\nsúvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému\nodberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy\nnižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene\ns poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa\nzmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže\ndochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za\nskutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným\nodberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť\ninými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným\npredpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to\n\nvydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle\nmnožstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej\nsiete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného\nplynu. V zmysle ustanovenia § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto\nvyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným\noverením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj\nz meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a\nspoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom,\nna základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas\nrozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste\nza predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované.\nPokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom,\nktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade\nodberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je\npotrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného\npodzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich\nsa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. V prípade, ktorý je\npredmetom tohto konania, žalobca preukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn,\na to spôsobom označeným v zákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu\njeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo\nvšeobecne záväznom právnom predpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.\n155/2005 Z. z.“ (vyhláška, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným\nodberom plynu; s účinnosťou od 1. januára 2013 je ňou vyhláška č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje\nspôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pozn. dovolacieho súdu).\nV označenom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 tak najvyšší súd zodpovedal otázku určenia výšky\nškody v prípade neoprávneného odberu plynu, na ktoré rozhodnutie sa následne odvolal najvyšší súd aj v\nďalšom svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 13. júna 2019, v ktorom najvyšší súd po vyhodnotení\nskutkového stavu veci a jej právnom posúdení uzavrel, že „...vo veci konajúce súdy dospeli k správnemu\nprávnemu záveru, že za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť výpočet upravený\nvo všeobecne záväznom právnom predpise, a to vo vyhláške č. 155/2005 Z. z....“. Uznesenie NS SR\nsp. zn. 3Obdo/49/2018 bolo z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti podrobené prieskumu Ústavným\nsúdom SR, ktorý v uznesení sp. zn. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021 skonštatoval, že Najvyšší\nsúd SR v predmetnom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu\nsa spôsobu výpočtu náhrady škody. Ústavný súd zdôraznil časti ústavnou sťažnosťou napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že „...pre určenie výšky vzniknutej škody je nevyhnutné\npoznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom s platným\noverením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie skutočného\nmnožstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný údaj považovať ani údaj o\nspotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne poukázal\nna znenie § 59 ods. 2 a 3 zákona o energetike, v zmysle ktorých je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal\nplyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého\nplynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné vyčísliť\nskutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade sa použije\nspôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (teda\nvyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne preukázaná skutočná\nškoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa vyhlášky...“\n37. Sumarizujúc vyššie uvedené, v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR dovolací súd jednoznačne\nzodpovedal,\n- že zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na\nktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t. j. odberateľ je\nzodpovedný bez ohľadu na jeho zavinenie, a súčasne,\n- že v prípade porušenia zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii nemá prevádzkovateľ\ndistribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne odobratého plynu, za účelom zistenia\nskutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o množstve odobratého plynu za\nobdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne za obdobie, ktoré nasledovalo po\n\nneoprávnenom odbere plynu (keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o množstve skutočne odobratého\nplynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu), rovnako množstvo skutočne odobratého plynu a\nvýšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť znalec v znaleckom posudku. Výška skutočnej vzniknutej\nškody sa určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3 druhá časť vety zákona o energetike,\na to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na základe vyhlášky (skôr č. 155/2005\nZ. z., teraz § 1 vyhl. č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu).\n38. Súd prvej inštancie, súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podoprel svoje rozhodnutie\naj dôvodmi, ktoré majú svoj pôvod v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 137/2018. uznesenie\nIV. ÚS 137/2018 však bolo prijaté za situácie, kedy medzi stranami sporu boli sporné skutočnosti,\ntýkajúce sa samotného začatia používania niektorých plynospotrebičov a v tej súvislosti posudzovanej\nmožnosti aplikácie výpočtu škody za celé rozhodné obdobie podľa vyhlášky, ktoré skutočnosti však v\nprejednávanom spore sporné neboli.\n39. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/6/2017\nzo 6. marca 2017) zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu alebo dokonca aj jednotlivo v dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí\nnespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.\n40. Odvolací súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo sa odklonil od doterajšej judikatúry najvyššieho\nsúdu, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Dovolanie z toho dôvodu považoval\nnajvyšší súd za dôvodné a preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v\nsúlade s § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 390 CSP.\n41. Toto uznesenie bolo senátom najvyššieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoCsp/39/2020", "guid": "315bfd08-43f1-42f1-83c4-7e766580b9f7:fe8ec79f-aea5-4a84-a33a-4976465df5bc", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}