{"guid": "7e7ec384-3a3e-4dff-834f-ad60de6c9fac:f874ca34-4eb0-4bb2-91dd-0722980e4060", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1", "spisova_znacka": "4Obdo/39/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/39/2022 z 23. 8. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2023, sp. zn. 4Obdo/39/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1", "identifikacne_cislo": "6118267691", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "datum_vydania": "2023-08-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "nazov": "§ 439 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-439", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-439"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251", "nazov": "zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-2", "nazov": "§ 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-82.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-59.odsek-3", "nazov": "§ 59 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/#paragraf-59.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/251-2012/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/142", "nazov": "zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/142", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/142-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/142/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 142/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/142/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/142-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "nazov": "§ 357 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-357", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-357"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-439", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-82", "/SK/ZZ/2012/251#paragraf-59", "/SK/ZZ/2000/142#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-357"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f874ca34-4eb0-4bb2-91dd-0722980e4060", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/39/2022\n6118267691\n23. 08. 2023\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2023:6118267691.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lenky Praženkovej, členiek\nsenátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu SPP distribúcia, a.s.,\nso sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému MGDS, a.s., so sídlom\nHlavná 677, Dunajská Streda, IČO: 34 109 358, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Zilizim, so\nsídlom Smetanov háj 288/17, Dunajská Streda, o zaplatenie 32.062,68 eura s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 19Cb/76/2018, v konaní o dovolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 31Cob/108/2020-404 z 26. januára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovaného o d m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Dunajská Streda ako súd prvej inštancie (ďalej tiež len „prvoinštančný súd“ alebo\n„okresný súd“) rozsudkom č. k. 19Cb/76/2018-331 z 24. júla 2020, v prvom výroku, uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 32.102,68 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy\n32.062,68 eura od 22. decembra 2016 do zaplatenia, súčasne druhým výrokom priznal žalobcovi voči\nžalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že žalobca sa zaplatenia žalovanej sumy od\nžalovaného domáha titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu žalovaným na\ndvoch odberných miestach v Dunajskej Strede a jednom odbernom mieste v obci Ňárad, na ktorých\nbola vykonaná kontrola v dňoch 28. októbra 2016 a 23. novembra 2016. Svoje tvrdenia podložil\nznaleckými posudkami, ktoré vyslovili pravdepodobnosť, že vo všetkých troch prípadoch bolo porušené\nzabezpečenie meradla. Z dôvodu, že výšku skutočnej škody nebolo možné zistiť, žalobca náhradu škody\nžalovanému vyúčtoval podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.\nz., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej tiež len\n„vyhláška č. 449/2012 Z. z.“).\n3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť dôvodiac, že s plynomerom nemanipuloval a zabezpečenie meradla\nneporušil. Tvrdil, že poškodenie zabezpečenia neznamená poškodenie meradla, preto žalobcovi\nnemôže automaticky vznikať škoda, súčasne, že znalec vyjadruje len pravdepodobnosť porušenia\nzabezpečenia. Namietol tiež, že žalobca nepreukázal zaplatenie nákladov zisťovania neoprávneného\nodberu.\n4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za zistené, že žalobca je prevádzkovateľom\ndistribučnej siete na distribúciu zemného plynu, do ktorej sú pripojené odberné miesta žalovaného na\nadrese Hlavná ulica 35 a Hlavná ulica 677, obidve v Dunajskej Strede a v obci Nárad č. 434. Na\n\nodberné miesto na adrese Hlavná ulica 35, Dunajská Streda, umiestnil žalobca dňa 22. decembra\n2011 plynomer s výrobným č. 4134352 s východiskovým stavom meradla „2”. Na odberné miesto na\nadrese Hlavná ulica 677, Dunajská Streda, umiestnil žalobca plynomer s výrobným č. 07356994 s\nvýchodiskovým stavom meradla „0” dňa 3. januára 2014 a na odberné miesto na adrese Nárad 8 (v\nmontážnom liste na č. l. 281 spisu malo zrejme znieť „434“ namiesto „8“, pozn. dovolacieho súdu)\numiestnil žalobca 10. januára 2015 plynomer s výrobným č. 7381303 s východiskovým stavom meradla\n„l”. Plynomery s výrobnými číslami 07356994 a 7381303 boli kalibrované výrobcom, spoločnosťou\nElster, s.r.o., v roku 2014 a boli zabezpečené logom tejto spoločnosti. Tretí plynomer bol zabezpečený\nplombou z roku 2012, ktorú naň umiestnilo osobitné pracovisko žalobcu, ktorý v tom čase pôsobil\nako autorizovaná osoba. Bezprostredne po kontrole vykonanej na odberných miestach žalovaného na\nadrese Hlavná 35 a Hlavná 677, Dunajská Streda dňa 28. októbra 2016 žalobca plynomery demontoval\na meradlá v zapečatenej krabici odoslal na expertízu. Zároveň vyhotovil fotodokumentáciu a namontoval\nnové meradlá, na ktoré umiestnil nové plomby. Rovnako postupoval pri kontrole na odbernom mieste\nžalovaného na adrese Nárad 434 dňa 23. novembra 2016, kde demontoval plynomer so stavom 15.351\nm3 a meradlo odoslal v zapečatenej krabici na expertízu. Vyhotovil fotodokumentáciu a namontoval\nnové meradlo, na ktoré umiestnil novú plombu. Znalec Ing. Peter Leška opticky pod mikroskopom\npreskúmal plomby zo všetkých troch plynomerov a odtlačky na nich porovnal s kontrolnými odtlačkami od\nvýrobcu, vyvodiac z tohto porovnania zistenie, že odtlačky na plombách na plynomeroch od žalovaného\na kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Výsledkom porovnania odtlačkov\nznalcom bol vo všetkých troch prípadoch záver o „veľkej pravdepodobnosti” predpokladu, že pôvodné\nplomby plynomerov boli porušené, resp. že boli odstránené a nahradené inými plombami. Obdobne\npostupoval aj znalec Ing. Miroslav Ondrejka, ktorý sporné odtlačky prevzal osobne od znalca Ing. Lešku\na porovnal ich jednak s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští s označením M43/12, ktoré prevzal\nod žalovaného a tiež s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští s logom „ELSTER”, ktoré prevzal od\nspoločnosti Elster, s.r.o. Znalec Ing. Ondrejka konštatoval, že závery znaleckých posudkov Ing. Lešku\nvychádzajú z komparácie znalcovi predložených sporných a kontrolných odtlačkov a v tomto zmysle ich\nje možné považovať za jednoznačné. Zo znaleckých posudkov vyhotovených znalcami Ing. Leškom a\nIng. Ondrejkom tak súdu prvej inštancie vyplynul jednoznačný skutkový záver, že sporné odtlačky sa\nnezhodujú s kontrolnými odtlačkami.\n5. Žalobca dňa 22. novembra 2016 vyúčtoval žalovanému náhradu škody 14.590,85 eura, pozostávajúcu\nz hodnoty zemného plynu 14.256,54 eura, vyčíslenej podľa vyhlášky\nč. 449/2012 Z. z. za obdobie od 29. apríla 2016 do 28. októbra 2016 na odbernom mieste Hlavná 35,\nDunajská Streda a nákladov zisťovania v sume 334,31 eura pozostávajúcich\nz nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 eura, nákladov na\nposudok podľa vyúčtovania znalca Ing. Lešku v sume 35,-- eur, nákladov na overenie plynomeru v sume\n32,63 eura a nákladov na opravu plynomeru v sume 121,76 eura; za deň splatnosti dlhu určil dátum\n6. december 2016.\n6. Následne dňa 23. novembra 2016 vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody 8.551,57 eura,\npozostávajúcich z hodnoty zemného plynu 8.336,04 eura, vyčíslenej podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z.\nza obdobie od 9. decembra 2015 do 28. októbra 2016\nna odbernom mieste Hlavná ulica 677, Dunajská Streda a nákladov zisťovania v sume 215,53 eura\npozostávajúcich z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 144,92 eura,\nnákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Ing. Lešku v sume\n35,-- eur, nákladov na overenie\nplynomeru v sume 20,39 eura a nákladov na opravu plynomeru v sume 15,22 eura; za deň splatnosti\ndlhu určil dátum 7. december 2016.\n7. Napokon dňa 7. decembra 2016 vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody 8.920,26 eura,\npozostávajúcich z hodnoty zemného plynu 8.704,73 eura, vyčíslenej podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z.\nza obdobie od 14. júna 2016 do 23. júna 2016 na odbernom mieste Ňárad 434 a nákladov zisťovania\nv sume 215,53 eura pozostávajúcich z nákladov na zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v\nsume 144,92 eura, nákladov na posudok podľa vyúčtovania znalca Ing. Lešku v sume 35,-- eur, nákladov\nna overenie plynomeru v sume 20,39 eura a nákladov na opravu plynomeru v sume 15,22 eura; za deň\nsplatnosti dlhu určil dátum 21. december 2016.\n8. Súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom pre výpočet náhrady škody bola vo všetkých troch\nprípadoch skutočná spotreba spotrebičov v rámci vymedzenej doby prevádzky ohraničenej otváracími\n\nhodinami a v prípade penziónu Ňárad 16-imi hodinami denne. Žalovaný nároky žalobcu uplatnené v\ntomto konaní neuhradil. Vec právne posúdil ako nárok prevádzkovateľa distribučnej siete plynu (žalobcu)\nna náhradu škody spôsobnej mu neoprávneným odberom plynu odberateľom (žalovaným) podľa § 82\nods. 1 písm. d/, ods. 2, 3 a 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení účinnom od 1. septembra\n2012 (ďalej tiež len ZoE“), ďalej podľa § 1 ods. 6, 10 a 11 vyhlášky č. 449/2012 Z. z., § 15 ods. 6\npísm. d/ zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení k 29.\ndecembru 2015 (ďalej tiež len „ZoM”) a nárok veriteľa na úrok z omeškania peňažného plnenia posúdil\npodľa § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ObchZ“), dospejúc k záveru, že nároky uplatnené žalobcom voči žalovanému\nsú plne dôvodné. Mal za zistené, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba) bolo na\nvšetkých troch plynomeroch namontovaných na odberných miestach žalovaného porušené, čím je\nsplnený predpoklad vzniku nároku žalobcu na náhradu škody. Na uvedenom podľa súdu nič nemení ani\nto, že znalecké posudky Ing. Lešku bolo možné pre chýbajúcu doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“) považovať len za listinné dôkazy. Odkazom na čl. 15 ods. 2 CSP\npoznamenal, že táto okolnosť neznamená, že by tieto listiny mali menšiu dôkaznú silu ako súkromný\nznalecký posudok podľa § 209 ods. 2 CSP, rozdiel spočíva len v tom, že v prípade znaleckých posudkov\n(aj súkromného podľa § 209 ods. 2 CSP) súd nemôže hodnotiť odborné závery týchto posudkov z\nhľadiska ich správnosti, ale hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu\nk posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými\ndôkazmi, kým v prípade súkromných znaleckých posudkov neopatrených doložkou podľa § 209 ods.\n2 CSP podlieha hodnoteniu súdu nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto znaleckého posudku,\nale aj správnosť odborných záverov. Súd zdôraznil, že odborné závery obsiahnuté v posudkoch Ing.\nLešku v časti výsledku porovnania kontrolných odtlačkov so spornými odtlačkami, výslovne potvrdil\naj žalovaným poverený znalec Ing. Ondrejka v súkromnom znaleckom posudku, ktorý doložku podľa\n§ 209 ods. 2 CSP obsahoval, a ktorého odborné závery preto súd nemôže prehodnocovať; naviac,\nsúd mal pochybnosti žalovaného o hodnovernosti znaleckých posudkov Ing. Lešku za vyvrátené aj\nvýsluchom samotného znalca Ing. Lešku na pojednávaní prvoinštančného súdu v postavení svedka.\nZ hľadiska právneho posúdenia podstatnou a zároveň spornou skutkovou otázkou teda zostalo, či\nmožno z nezhody sporných a kontrolných odtlačkov vyvodiť záver, že sporné odtlačky nezodpovedajú\nodtlačkom, ktoré na plynomery umiestnil výrobca a autorizované stredisko žalobcu. Súd sa stotožnil s\npoznámkou žalovaného, že názor znalca na pravdepodobnosť porušenia zabezpečenia je nepodstatný\n(keďže v konečnom dôsledku ani žalobca, ani znalec Ing. Leška nepopierali, že znalec nebol prítomný\npri odstránení pôvodného zabezpečenia), avšak na základe zistení o nezhode sporných a kontrolných\nodtlačkov (podrobne opísaných v bodoch 9. až 12. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku), súd prvej\ninštancie s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou konštatoval, že pôvodné zabezpečenie - plomby,\nboli odstránené a nahradené inými plombami, čo vo výsledku znamená, že pôvodné zabezpečenie\nproti neoprávnenej manipulácii na všetkých troch plynomeroch namontovaných na odberných miestach\nžalovaného, bolo porušené.\n9. Súd nemal za sporné, že žalovaný v rozhodnom období plyn odoberal. Keďže sa tak dialo\nprostredníctvom meradiel s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, mal za splnenú\naj požiadavku vzniku škody. Príčinnú súvislosť medzi porušením zabezpečenia a vznikom škody mal\nsúd preukázanú tým, že pokiaľ by meradlá neboli porušené, odoberanie plynu by nebolo v rozpore so\nzákonom (nebolo by neoprávnené podľa\n§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z.) a nedošlo by preto k vzniku škody podľa § 82 ods. 2 zákona\nč. 251/2012 Z. z. Poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší\nsúd SR, „najvyšší súd“ alebo „NS SR“) z 29. novembra 2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018 a z 26. septembra\n2019 sp. zn. 3Obdo/49/2019, súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že škodou, ktorú je prevádzkovateľ\ndistribučnej siete oprávnený vymáhať v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,\nje škoda skutočná (§ 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z.). Podľa ustálenej súdnej praxe spočíva táto\nškoda v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnote\nneoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti\ns neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu\nplynu nedošlo. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých\npodkladov, ustanovenie § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. umožňuje vypočítať škodu na základe\nvyhlášky č. 449/2012 Z. z. Hoci zákon bližšie neurčuje, čo sa má považovať za objektívne a spoľahlivé\npodklady, t. j. podklady, na základe ktorých by bolo možné presne zistiť odberateľom spotrebované\nmnožstvo plynu počas rozhodného obdobia (výšku skutočnej škody), judikatúra spresnila, že takýmto\n\núdajom nemôže byť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba, ani údaj o spotrebe na odbernom\nmieste za predchádzajúce obdobie (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018). Pokiaľ teda nie je\nmožné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje\nzákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu\nmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto\nvýšku určiť s použitím na tento účel prijatej vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorá zároveň zohľadňuje\nexistenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste v nehnuteľnosti, v ktorej k\nodberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.\n10. Žalobca si ako škodu uplatnil hodnotu neoprávnene odobratého množstva zemného plynu s tým, že\ndo úvahy vzal len skutočné spotrebiče, ich skutočnú spotrebu a dobu prevádzky, čo predpokladá aj §\n1 ods. 6, 10 a 11 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Žalovaný voči tomuto spôsobu výpočtu nevzniesol žiadne\nrelevantné námietky. Jeho obranu spočívajúcu v tom, že takto určená výška škody je nespravodlivá,\npretože výška škody presahuje cenu plynu odobratého za minulé obdobia, súd nemohol vyhodnotiť za\núspešnú z vyššie uvedeného dôvodu. Tak, ako nemôže byť spotreba za minulé obdobia smerodajná\npri riešení otázky, či existujú objektívne a spoľahlivé údaje na určenie výšky škody, nemôže byť spotreba\nza minulé obdobia dôvodom hodnotenia výsledku výpočtu vykonaného\nna základe citovanej podzákonnej normy. K poznámke žalovaného, že žalobca mohol použiť typový\ndiagram dodávky, súd poukázal na § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z., ktorý síce takýto postup použiť\numožňuje, no len v prípade odberateľa plynu v domácnosti, ktorým môže byť podľa § 3 písm. c/ bod\n12 označeného zákona len fyzická osoba. Súd neprihliadol ani na výhradu žalovaného prednesenú až\nv záverečnom návrhu, že znalec Ing. Leška nemohol totožnosť materiálu, z ktorého boli vyhotovené\nsporné a kontrolné odtlačky, potvrdiť, a že preto nie je zrejmé, či pri inom materiáli nedochádza k rôznym\nodtlačkom a rôznemu opotrebeniu. Súd poukázal na to, že táto namietaná totožnosť, teda že vo všetkých\nprípadoch ide o olovo, bola konštatovaná v znaleckom posudku Ing. Ondrejku, ktorý predložil samotný\nžalovaný podaním zo 7. októbra 2019, pričom voči tomuto posudku žalovaný nenamietal a nenavrhol\nani žiadne ďalšie dokazovanie. Súd preto o správnosti odpovede tohto znalca nemal dôvod pochybovať,\nnaviac z dôvodu, že svoju obranu žalovaný napriek poučeniu neuplatnil včas, súd na ňu v zmysle § 153\nCSP neprihliadol.\n11. Na základe všetkých vyššie konštatovaných skutočností súd prvej inštancie žalobcom vyúčtovanú\nnáhradu škody v podobe hodnoty zemného plynu (14.256,54 + 8.336,04 + 8.704,73 eura, t. j. spolu\n31.297,31 eura) považoval za vypočítanú v súlade s § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. a vyhláškou\nč. 449/2012 Z. z. Opakovaným poukázaním\nna rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018 a sp.zn. 3Obdo/49/2019 súd konštatoval, že škoda\nzahŕňa aj náklady, ktoré by žalobca nemusel vynaložiť, keby ku škode nedošlo. Žalobca si v tejto\nsúvislosti uplatnil náklady zisťovania neoprávneného odberu, vrátane dopravy, náklady na posudky\nznalca Ing. Lešku, náklady na overenie plynomerov a náklady na ich opravu. Žalovaného námietku, že\nžalobca nepreukázal ich vynaloženie, súd neuznal vzhľadom na to, že zaplatenie odmeny za znalecké\nposudky potvrdil samotný znalec a v prípade ostatných položiek ide o činnosť spojenú so zisťovaním\nneoprávnených odberov vykonávanú prostredníctvom vlastných zamestnancov žalobcu, ktorú nemožno\npreukázať účtovným dokladom a následne výpisom z účtu preukazujúcim zaplatenie sumy, ktorá by bola\nžalobcovi vyúčtovaná. Žalovaný žiadne ďalšie výhrady proti základu, ani výške jednotlivých položiek\ntvoriacich sporné náklady nevzniesol, hoci vyjadrenie žalobcu obsahujúce ich podrobné vysvetlenie\nmu bolo riadne a včas doručené. Súd o vynaložení týchto nákladov vzhľadom na zistené skutkové\nokolnosti týkajúce sa zisťovania neoprávneného odberu na viacerých odberných miestach, demontáže\nplynomerov a ich odoslania na expertízu, ako aj súvisiacich opráv a opätovného overenia plynomerov,\nnemal dôvodné pochybnosti, preto žalobou uplatnený nárok na náklady v sume spolu 765,37 eura\npovažoval za opodstatnený.\n12. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojho dlhu, súd žalobcovi postupom podľa §\n365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 ObchZ a nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., priznal aj úrok z omeškania,\nsúčasne podľa § 369c ods. 1 ObchZ mu priznal aj právo\nna paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré si uplatnil v sume 40,-- eur.\nZa nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca\nvynaloženie tohto nákladu nepreukázal; uviedol, že zmyslom paušálnej náhrady, ktorá je nárokom\nvznikajúcim priamo zo zákona, je, že sa neskúma jej skutočná výška, ktorú preto ani nie je potrebné\npreukazovať.\n\n13. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a vo veci\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100 %.\n14. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 19Cb/76/2018-336 z 13. augusta 2020 priznal svedkovi Q.. I. V.\nvoči žalovanému nárok na 100 % svedočného. Jeho priznanie súd odôvodnil tým, že svedok po poučení\nv rámci výsluchu na pojednávaní prvoinštančného súdu dňa 24. júla 2020, nárok na svedočné 25,10\neura tvorené cestovným\n20,-- eur a stravným 5,10 eura, uplatnil v zákonom stanovenej lehote vyúčtovaním z 28. júla 2020,\npodaným na poštovú prepravu 30. júla 2020. Keďže svedočné má svedkovi zaplatiť strana, ktorá nebola\nv konaní úspešná, súd, aplikujúc čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ustanovenia § 252, § 255 ods.\n1, 2, § 259, § 262 a § 258 ods. 3 CSP, rozhodol o priznaní nároku svedka na svedočné v celom rozsahu.\n15. Na odvolanie žalovaného proti rozsudku a vyššie označenému uzneseniu súdu prvej inštancie\nz dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k.\n31Cob/108/2020-404 z 26. januára 2022, obidve odvolaním napadnuté prvoinštančné rozhodnutia podľa\n§ 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne potvrdil, konštatujúc správnosť dôvodov rozhodnutí súdu\nprvej inštancie. Na zdôraznenie ich správnosti sa odvolací súd osobitne venoval odvolacím námietkam\nžalovaného spočívajúcim v tvrdení o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o preukázaní porušenia\nzabezpečenia meradiel z dôvodu, že podklady pre vyhotovenie znaleckých posudkov Ing. Lešku a\nIng. Ondrejku mal teoreticky možnosť jednostranne ovplyvniť žalobca (konkrétne, že demontované\nplynomery, na ktorých sa nachádzali plomby s takzvanými spornými odtlačkami, boli znalcovi Ing.\nLeškovi dodané žalobcom a rovnako aj kontrolné odtlačky), ďalej, že znalcovi Ing. Leškovi, ani znalcovi\nIng. Ondrejkovi, neboli žalobcom poskytnuté originálne plombovacie kliešte a napokon, že je nesprávny\nzáver súdu prvej inštancie aj v tom, že kontrolné odtlačky použité pri vyhotovení znaleckých posudkov\nvo veci sú odtlačkami z originálnych plombovacích klieští. Vyhodnotiac námietky žalovaného v bodoch\n7.1 až 9.1 odôvodnenia svojho rozsudku, odvolací súd osobitne poukázal na to, že žalovaný v konaní\npred súdom prvej inštancie v rámci procesnej obrany nikdy netvrdil, že by žalobca manipuloval, prípadne\numožnil manipulovať s plynomermi pred ich odovzdaním znalcovi na znalecké skúmanie, a to spôsobom,\nže by pôvodné plomby nachádzajúce sa v čase ich demontáže v prevádzke žalovaného nahradil\nfalošnými plombami, prípadne, že by disponoval falošnými kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští.\nPreto nebol dôvod na adekvátnu obranu žalobcom, prípadne dôvod na vysporiadanie sa s takouto\nobranou súdom prvej inštancie. Odvolací súd zároveň námietky vznášané žalovaným až v odvolacom\nkonaní hodnotil ako neprípustné novoty podľa § 366 CSP.\n16. Vo vzťahu k námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že ani jeden zo znalcov nepotvrdil\njednoznačný záver o porušení meradiel (v dôsledku čoho žalobcovi podľa žalovaného nárok na\nnáhradu uplatnenej škody nevznikol), odvolací súd poukázal na správne a vyčerpávajúce zdôvodnenie\npredpokladov, ktoré je potrebné v konaní o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom\nzemného plynu vykonaným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii, zohľadniť (body 17. až 20. rozsudku súdu prvej inštancie), pričom porušenie funkčnosti\nmeradla medzi ne nepatrí. Odvolací súd pre úplnosť opakovane zdôraznil, že predpokladmi\nzodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu je protiprávny úkon, za ktorý zákon\no energetike považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom\nbolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (kedy je nerozhodné, či bolo meradlo\nfunkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu) ďalej, že\nodberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla s porušeným\nzabezpečením a napokon, že je tu príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu a vznikom\nškody. Odvolací súd dovysvetlil, že ak podľa znaleckých posudkov bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii, nie je zrejmé, či údaj o spotrebe zemného plynu uvedený na tom-ktorom\nplynomeri, predstavuje skutočne odobrané množstvo plynu, a teda nie je možné na základe objektívnych\nskutočností toto množstvo plynu určiť. Meradlá za rozhodné obdobie síce vykazovali určité množstvo\nodobratého plynu, avšak vzhľadom na charakter porušenia platnosť ich overenia zanikla (§ 15 ods. 6\npísm. d/ zákona o metrológii v znení účinnom k 29. novembru 2015, aj k 23. novembru 2016), preto tieto\nmeradlá nie je možné použiť na účely vyfakturovania spotrebovaného plynu. Z rovnakého dôvodu nie je\npotrebné preukazovať, či meradlá merali správne, a teda, či údaj na číselníku toho-ktorého meradla je\nalebo nie je možné akceptovať. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle, na ktorom\n\nbola porušená plomba, nebolo možné použiť, musel žalobca určiť spotrebu zemného plynu na odberných\nmiestach žalovaného prostredníctvom vyhlášky č. 449/2012 Z. z., ktorá zároveň zohľadňuje existenciu\nkonkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu dochádzalo a ich\nskutočnú spotrebu, a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia\npoškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Na uvedenom\nzávere podľa odvolacieho súdu nič nemení ani ojedinelý (od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho\nsúdu odkláňajúci sa) názor Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“, ústavný\nsúd“ alebo „ÚS SR“) o potrebe skúmania, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je\npozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené (nález sp. zn. III.\nÚS 114/2020). Odvolací súd, poukazom na už súdom označené rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.\n3Obdo/51/2017 a sp. zn. 5Obdo/32/2018 poznamenal, že ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu\ndospela k opačným záverom. Uviedol, že po odstránení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii\numiestneného na meračoch plynu na to oprávnenými/licencovanými osobami odlišnými od žalobcu, je\nmožné číselníkom meradla manipulovať, a to tak v smere dopredu ako aj dozadu (teda aby v konečnom\ndôsledku vykazovalo inú ako skutočnú spotrebu), čo však nemusí mať žiaden vplyv na presnosť ďalšieho\nnásledného merania tohto meradla. S poukazom na uvedené preto nie je účelné zaoberať sa otázkou, či\nmeradlo v čase zistenia neoprávneného odberu spotrebu zaznamenávalo správne, ak zároveň nemožno\nhodnoverne zistiť, prípadne vylúčiť, že meradlo bolo „pretočené” a v kladnom prípade v akom rozsahu.\n17. Odvolací súd napokon za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaného spočívajúcu v\nnedostatočnom odôvodnení prvoinštančného rozsudku a jeho arbitrárnosti, keď poukazom na judikatúru\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013, IV. ÚS 252/04\na I. ÚS 50/04, ako aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/163/2015 konštatoval, že námietka\nžalovaného týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ani jeho argument\no porušení práva na spravodlivý proces, nemohli obstáť.\n18. V závere odvolací súd, príkladmo dôvodiac rozhodnutiami ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04 a II. ÚS 200/09 uzavrel, že odvolacou argumentáciou žalovaného,\nzaoberajúcou sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilou ovplyvniť rozhodnutie,\nnepovažoval za potrebné zaoberať sa a reagovať na ňu špecifickou odpoveďou. O nároku na náhradu\ntrov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.\n19. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 23. februára 2022.\n20. Proti rozsudku odvolacieho súdu, podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (č. l. 425\n- 431), a to v celom jeho rozsahu, majúc za to, že druhý výrok rozsudku (potvdrzujúci uznesenie súdu\nprvej inštancie č. k. 19Cb/76/2018-336 o priznaní svedočného) a tretí výrok (o náhrade trov odvolacieho\nkonania) sú závislé a vychádzajú z úspechu žalobcu v konaní. Prípustnosť dovolania žalovaný vyvodzuje\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP s návrhom, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu č. k. 31Cob/108/2020-404 z 26. januára 2022 zrušil, rovnako aby zrušil aj rozsudok\nsúdu prvej inštancie č. k. 19Cb/76/2018-331 z 24. júla 2020 a vec vrátil prvoinštančnému súdu\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\n21. Žalovaný v dovolaní namietol, že hoci odvolací súd v odôvodnení rozsudku odkazuje na rozhodnutia\nNS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 a sp. zn. 5Obdo/32/2018, najvyšší súd v ich podľa dovolateľa riešil iba\notázku povahy zodpovednosti za škodu v prípade neoprávneného odberu zemného plynu v zmysle § 82\nods. 1 písm. c/ a d/ zákona o energetike, keď ustálil, že ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu,\nteda zodpovednosť existujúcu bez ohľadu na jeho zavinenie. Uvedené závery žalovaný nespochybňuje,\nmá však za to, že z označených rozhodnutí nemožno vyvodiť právne závery, na ktorých sú rozsudky\nobidvoch vo veci konajúcich súdov, založené, a to 1/ že existencia a zistenie objektívnej zodpovednosti\nodberateľa plynu za neoprávnený odber plynu automaticky znamená aj vznik škody pre dodávateľa plynu\n(prevádzkovateľa distribučnej siete), ktorá sa má vypočítať v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva\nSR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom\nplynu, zároveň 2/ že iba samotné porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii\nautomaticky znamená aj nemožnosť vyčíslenia skutočne vzniknutej škody. Žalovaný označené otázky\nformuloval ako právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli podľa jeho názoru\nvyriešené. Dôvodiac ustanoveniami § 76 ods. 1, 8 a 11 a § 82 ods. 1, 2 a 3 zákona o energetike, žalovaný\npoukazom na kompenzačnú, nie sankčnú funkciu inštitútu náhrady škody vyslovil, že výpočet škody\n\npodľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. sa použije len v prípade, ak nemožno vyčísliť vzniknutú škodu na\nzáklade objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť.\nKonajúcim súdom vytkol, že v rozpore s uvedeným nezisťovali, či k nejakej škode vôbec došlo, ani sa\ndostatočne nevysporiadali s otázkou, či by sa prípadná výška škody nedala zistiť na základe objektívnych\na spoľahlivých podkladov, iba automaticky aplikovali nesprávny právny záver o automatickom vzniku\nškody a jej automatickom výpočte v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z., a to iba z toho dôvodu, že\nzistili porušenie zabezpečenia plynomera. Iba samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej\nmanipulácii nemusí podľa žalovaného automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné a že nie je\nmožné vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Tvrdí, že vypočítaná výška škody nemá byť neúmerná\nskutočnosti a že k jej stanoveniu by mali všeobecné súdy pristupovať na základe spravodlivého uváženia\na vždy prihliadať na okolnosti prípadu. K určeniu čo najobjektívnejšej skutočnej škody môžu podľa jeho\nnázoru slúžiť napríklad údaje o histórii predchádzajúcej spotreby na danom mieste, znalecké posudky,\npoznatky z prípadného trestného konania, zároveň od vypočítanej výšky škody je nutné odpočítať\nprípadné platby (napr. vo forme záloh), ktoré uhrádzal odberateľ v období neoprávneného odberu. Má za\nto, že prevádzkovateľ distribučnej siete musí v konaní preukázať nielen to, že k porušeniu zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii došlo, ale aj to, že v príčinnej súvislosti s tým došlo ku škode. V závere\ndovolania žalovaný namietol disproporciu vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom plynu, majúcu\nza následok, že dodávateľovi (prevádzkovateľovi distribučnej siete) stačí vlastné tvrdenie o zistení\nporušenia zabezpečenia meradla (plomby), aby si mohol nárokovať náhradu škody voči odberateľovi,\nktorý nemá reálnu možnosť tvrdenie dodávateľa nijako vyvrátiť.\n22. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním z 1. júna 2022 (č. l. 454), v ktorom\nnavrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť, alternatívne zamietnuť ako nedôvodné. Vyslovil názor,\nže argumenty žalovaného v jeho dovolaní vychádzajú z už prekonaného rozhodnutia ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 114/2020 (i keď v dovolaní výslovne neoznačeného), pričom v nasledujúcich svojich\nrozhodnutiach (I. ÚS 457/2021, II. ÚS 207/2021 a II. ÚS 319/2021) sa ústavný súd už prikláňa k ustálenej\nrozhodovacej praxi najvyššieho súdu (napr. 5Obdo/32/2018, 3Obdo/49/2018, 3Obdo/49/2019 alebo\n4Cdo/181/2020).\n23. Písomné vyjadrenie žalobcu zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP\nžalovanému. Z dôvodu, že tak učinil cestou jeho predchádzajúceho právneho zástupcu (Mgr. Zsolt\nBaranyayho, ktorý žalovaného v dovolacom konaní už nezastupuje), odstránil tento nedostatok súd\nnajvyšší, ktorý vyjadrenie žalobcu zaslal opakovane právnemu zástupcovi, ktorý žalovaného zastupuje\nv dovolacom konaní na základe plnomocenstva udeleného jeho osobe 23. apríla 2022 (plnomocenstvo\ns osvedčovacou doložkou na č. l. 437 až 439 spisu). Do dňa rozhodnutia o dovolaní ďalšie vyjadrenia\nsporových strán dovolaciemu súdu doručené neboli.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nveta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nžalovaného je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP).\n25. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n26. Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný (§ 439 CSP, okrem prípadov uvedených v písm. a/\naž c/ citovaného ustanovenia). Rovnako je dovolací súd viazaný dovolacím dôvodom (§ 440 CSP),\nktorým je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. V dôsledku uvedenej viazanosti dovolacieho súdu dovolacím\ndôvodom, dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní\nuplatneným dovolacím dôvodom (uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 59/2017 z 8. júna 2017).\n27. V tu posudzovanej veci žalovaný (ďalej tiež ako „dovolateľ“) v dovolaní argumentuje prípustnosťou\ndovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, teda tým, že rozhodnutie odvolacieho\n\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená.\n28. Pre dovolanie prípustné podľa § 421 CSP platí, že ho možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že\ndovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá\nza nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n29. Na to, aby bola daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, nemohla byť\ndovolateľom nastolená právna otázka (resp. právne otázky) predmetom posudzovania zo strany\ndovolacieho súdu pred podaním dovolania. Ak už určitú (dovolateľom vymedzenú) právnu otázku\ndovolací súd meritórnym spôsobom posúdil (t. j. vyjadril sa k otázke výkladu alebo aplikácie určitého\nzákonného ustanovenia), je potrebné považovať konkrétnu právnu otázku v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu za vyriešenú, v dôsledku čoho je prípustnosť dovolania podaného podľa ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP vylúčená. Zároveň, za predpokladu, že súdy nižšej inštancie danú právnu\notázku rozhodli v súlade so skorším rozhodnutím dovolacieho súdu, je vylúčená prípustnosť dovolania\naj podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu).\n30. Vyššie uvedené úzko súvisí s požiadavkou jednoty judikatúry súdov ako súčasti princípu právnej\nistoty zakotveného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ktorý nachádza\nsvoje vyjadrenie aj priamo v zákonnom texte (viď ustanovenia § 220 ods. 2, 3 CSP upravujúce konanie\npred súdom prvej inštancie, resp. § 393 ods. 2, 3 CSP upravujúce konanie pred odvolacím súdom).\n30.1. Z požiadavky jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov nižšej inštancie vychádza aj samotná právna\núprava prípustnosti dovolania, pokiaľ ide o možnosť namietania nesprávneho právneho posúdenia\nneúspešnou stranou sporu. Dovolanie je v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP prípustné, len ak\nsa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu (t.j. v prípade, keď odvolací súd nerešpektoval skoršie judikatórne závery najvyššieho súdu ako\nsúdu dovolacieho); ak určitá právna otázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená (t.j. v prípade, keď\nnajvyšší súd v postavení súdu dovolacieho ako najvyššia súdna autorita v rámci sústavy všeobecných\nsúdov k danej právnej otázke nezaujal ešte právny názor a je aj pre zjednotenie rozhodovacej praxe\nsúdov nižšej inštancie potrebné, aby nastolenú právnu otázku vyriešil), alebo ak je určitá právna otázka\nposudzovaná dovolacím súdom rozdielne (t.j. v prípade, keď je primárne potreba zjednotiť judikatúru\nsamotného najvyššieho súdu, čím sa v konečnom dôsledku zabezpečí aj jednotná rozhodovacia prax\nsúdov nižšej inštancie).\n30.2. V iných než v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ CSP taxatívne upravených\nprípadoch je prípustnosť dovolania - pokiaľ ide o možnosť strany sporu namietať nesprávne právne\nposúdenie - vylúčená. Uvedené platí aj v prípadoch, keď strana sporu s právnymi závermi odvolacieho\nsúdu súladnými s judikatúrou dovolacieho súdu nesúhlasí. Aj v tejto skutočnosti je vyjadrený charakter\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktoré má prichádzať do úvahy len vo výnimočných\n(zákonom predvídaných) prípadoch.\n30.3. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť\ndovolacie konanie (záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti dovolania), patrí výlučne do právomoci\ndovolacieho súdu (viď sp. zn. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude\nrozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v jednotlivých ustanoveniach\nCSP (obdobne aj sp. zn. I. ÚS 438/2017). Ak je splnený niektorý z dôvodov prípustnosti dovolania\nuvedený v písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolací súd skonštatuje\nprípustnosť dovolania a ďalej vo svojom rozhodnutí posudzuje jeho dôvodnosť. Ak však dovolací súd\ndospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné (dovolateľom namietané nesprávne právne\nposúdenie nie je možné priradiť k žiadnemu zo zákonom upravených dôvodov prípustnosti dovolania),\ndovolanie nie je prípustné a povinnosťou dovolacieho súdu je dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm.\nc/ CSP bez toho, aby zaujal právny záver k dovolateľom nastolenej právnej otázke (k tomu viď aj\n3Cdo/38/2015 a 5Cdo/146/2012). Prípadný opačný názor niektorej zo strán sporu je pre posúdenie\n\nprípustnosti alebo naopak neprípustnosti dovolania irelevantný; pri vyslovení záveru o (ne)prípustnosti\ndovolania dovolací súd preto nie je viazaný tým, čo uviedol dovolateľ, prípadne druhá strana. Aj\nzo skoršej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že úspešné uplatnenie dovolania je podmienené\n(primárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný\na až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ\ndovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje\npostúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska\nvecnej správnosti v ňom zaujatých záverov; pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia\nnapadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon. Postup, kedy by dovolací súd vecne\npreskúmaval dovolanie, hoci by podľa zákona bolo neprípustné, by bol nesúladný s právom na súdnu\na inú právnu ochranu (obdobne aj II. ÚS 172/03). Dovolací súd je tak viazaný zákonnou úpravou\nprípustnosti dovolania obsiahnutou v ustanoveniach § 419, § 420 a § 421 CSP a nemôže na základe\ndovolacej argumentácie predloženej v konaní pred súdmi nižšej inštancie neúspešnou stranou sporu\nvytvárať vlastné, zákonom nepredvídané, dôvody prípustnosti dovolania.\n31. Z vyššie uvedených záverov vychádzal dovolací súd aj v rozhodovanej veci a dospel k záveru, že\nprípustnosť dovolania žalovaného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP daná nie je.\n32. Otázky nastolené dovolateľom v súvislosti s právnou problematikou posudzovanou v predmetnom\nspore už boli predmetom dovolacieho prieskumu v uznesení najvyššieho súdu z 22. marca 2018 sp.\nzn. 3Obdo/51/2017, následne v uznesení NS SR z 23. novembra 2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018 (t. j.\nv rozhodnutiach, na ktoré poukázal v napadnutom rozsudku krajský súd, pozn. dovolacieho súdu).\nNajvyšší súd ako súd dovolací v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017 výslovne zadefinoval predpoklady\nzodpovednosti odberateľa plynu spôsobenú neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm.\nd/ zákona o energetike. Zdôraznil výslovne, že táto zodpovednosť je objektívna a je daná vždy, keď\nodberateľ odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti\nneoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Dovolací súd v predmetnom\nuznesení konštatoval, že „V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom\nplynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v\nustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej\nveci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa\n§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z citovanej ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyššieho súdu (sp. zn. 1Cdo/107/2008 a sp. zn. 4Cdo/30/2009, pozn.) dovolací súd konštatuje,\nže podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber\nplynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej\nmanipulácii bez ohľadu na zavinenie odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený\nodber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný\nmeradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že\nodberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej\nmanipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2\nzákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku.\nZa splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie\nžiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako\njeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (v § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike)\npovažuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je rozhodujúce porušenie zabezpečenia\nproti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné\nalebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so\nzavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného\nodberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v\nrozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že\ndruhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému\nodberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období\nodberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.\nTretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným\nodberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“\n\n33. V ďalšom uznesení sp. zn. 5Obdo/32/2018, ktorým dôvodil krajský súd v dovolaním napadnutom\nrozsudku v tu posudzovanej veci, dovolací súd skonštatoval, že „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ\ndistribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného\nstavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva\nzemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislostí s neoprávneným odberom plynu\nvynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne\no hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto\nodobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej\nsieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V prípade\nodberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká\nžalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku\no hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať\naj náklady, ktoré žalobca musel\nv súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli.\nPre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil\npríslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č.\n155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.\nPre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených\nodberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel\npoznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ustanovenia § 19 zákona č.\n142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať\nna daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o\nspotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie\nmnožstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba\n(overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku\n3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne\nzistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej\nškody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto\nneznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne\nodobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno\nspoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom\nbolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom\nustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň\nzohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu\nplynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. V prípade, ktorý je predmetom tohto konania, žalobca\npreukázal, že bol z jeho distribučnej siete odobratý jemu patriaci plyn, a to spôsobom označeným v\nzákone ako neoprávnený odber plynu. Týmto spôsobom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom\nvyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú vo všeobecne záväznom právnom\npredpise, vyhláške Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005 Z. z.“ (vyhláška, ktorou\nsa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu; s účinnosťou od 1.\njanuára 2013 je ňou vyhláška č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej\nneoprávneným odberom plynu, pozn. dovolacieho súdu).\n34. V označenom rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/32/2018 tak najvyšší súd zodpovedal otázku určenia výšky\nškody v prípade neoprávneného odberu plynu, na ktoré rozhodnutie sa následne odvolal najvyšší súd aj v\nďalšom svojom rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/49/2018 z 13. júna 2019, v ktorom najvyšší súd po vyhodnotení\nskutkového stavu veci a jej právnom posúdení uzavrel, že „...vo veci konajúce súdy dospeli k správnemu\nprávnemu záveru, že za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť výpočet upravený\nvo všeobecne záväznom právnom predpise, a to vo vyhláške č. 155/2005 Z. z....“. Uznesenie NS SR\nsp. zn. 3Obdo/49/2018 bolo z dôvodu podanej ústavnej sťažnosti podrobené prieskumu Ústavným\nsúdom SR, ktorý v uznesení č. k. I. ÚS 457/2021-17 z 30. novembra 2021 skonštatoval, že Najvyšší\nsúd SR v predmetnom uznesení ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal otázku týkajúcu\nsa spôsobu výpočtu náhrady škody. Ústavný súd zdôraznil časti ústavnou sťažnosťou napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že „...pre určenie výšky vzniknutej škody je nevyhnutné\npoznať presné množstvo odobratého plynu, a to je možné určiť len určeným meradlom s platným\noverením bez porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Preto pre určenie skutočného\nmnožstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné ako relevantný údaj považovať ani údaj o\n\nspotrebe za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie. V nadväznosti na to jednoznačne poukázal\nna znenie § 59 ods. 2 a 3 zákona o energetike, v zmysle ktorých je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal\nplyn, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu (ktorá má zohľadňovať množstvo skutočne odobratého\nplynu počas doby neoprávneného odberu, pozn.), ak vznikla a zároveň ak nie je možné vyčísliť\nskutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, v takom prípade sa použije\nspôsob výpočtu škody, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (teda\nvyhláška, pozn.). A keďže v danom prípade nebola takto jednoznačne a objektívne preukázaná skutočná\nškoda, bolo namieste aplikovať práve postup pri jej výpočte stanovený podľa vyhlášky...“\n35. Sumarizujúc vyššie uvedené, v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho,\ndovolací súd jednoznačne zodpovedal, že zodpovednosť odberateľa\nza neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené\nzabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t. j. odberateľ je zodpovedný bez ohľadu\nna jeho zavinenie, súčasne, že v prípade porušenia zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej\nmanipulácii, nemá prevádzkovateľ distribučnej siete objektívnu možnosť zistiť množstvo skutočne\nodobratého plynu, za účelom zistenia skutočne vzniknutej škody nie je možné vychádzať z údajov o\nmnožstve odobratého plynu za obdobie, ktoré predchádzalo neoprávnenému odberu plynu, prípadne\nza obdobie, ktoré nasledovalo po neoprávnenom odbere plynu (keďže tieto údaje nepredstavujú údaj o\nmnožstve skutočne odobratého plynu počas obdobia neoprávneného odberu plynu), rovnako množstvo\nskutočne odobratého plynu a výšku skutočne vzniknutej škody nemôže určiť znalec v znaleckom\nposudku. Výška skutočnej vzniknutej škody sa určí spôsobom predpokladaným v ustanovení § 59 ods. 3\ndruhá časť vety zákona o energetike, a to výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu na\nzáklade vyhlášky (skôr č. 155/2005 Z. z., teraz č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu\nškody spôsobenej neoprávneným odberom plynu).\n36. Právne závery prijaté judikatúrou najvyššieho súdu sú aktuálne aj v rozhodovanej veci a dovolací súd\nnemá dôvod sa od nich odkloniť. Neuniklo pozornosti dovolacieho súdu, že dôvody, ktorými dovolateľ\ndôvodí vo svojom dovolaní, majú svoj pôvod v uznesení Ústavného súdu SR z 9. marca 2021 č. k. III. ÚS\n114/2020-81, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie práv sťažovateľa rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave č. k. 6Co/164/2017 z 26. júna 2018; uviedol, že ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená,\nže podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, pričom sa nahrádza\nskutočná škoda, ktorej výšku je potrebné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a iba v\nprípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov\n(ktoré musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť), prichádza do úvahy aplikácia náhradného\nspôsobu určenia výšky škody (či už podľa vyhlášky alebo typového diagramu dodávky). Uvedené závery\nústavného súdu sú však prekonané vyššie označeným rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS\n457/2021-17 z 30. novembra 2021.\n37. Dovolací súd pre úplnosť dopĺňa, že len samotná nespokojnosť dovolateľa s dovolaním napadnutým\nrozhodnutím odvolacieho súdu (resp. ďalšími rozhodnutiami najvyššieho súdu, riešiacimi rovnakú či\npodobnú problematiku, na ktorú má dovolateľ odlišný názor), nemôže byť spôsobilá spochybniť záver\ndovolacieho súdu o neprípustnosti dovolania v predmetnom spore.\n38. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže dovolanie žalovaného nie je prípustné\npodľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, najvyšší súd jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.\nc/ CSP ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné, bez toho,\naby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n39. Argumentácia dovolateľa smerovala aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu potvrdzujúceho\nuznesenie súdu prvej inštancie o svedočnom, zároveň aj proti výroku o trovách odvolacieho konania,\ntvrdiac, že ide o závislé výroky, ktoré vychádzajú z úspechu žalobcu v konaní. V tejto časti dovolací\nsúd uvádza, že označené výroky dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu dovolaciemu\nprieskumu nie je možné podrobiť pre neprípustnosť dovolania.\n40. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, z ktorého žalovaný vyvodzuje prípustnosť dovolania, je dovolanie\nprípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej\ninštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Podľa § 421 ods. 2 CSP (ale) dovolanie v prípadoch\n\nuvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §\n357 písm. a/ až n/ CSP.\n41. V danom prípade dovolanie smeruje proti výrokom rozsudku majúcim povahu uznesenia, ktorými\nodvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie o priznaní nároku\nsvedka voči žalovanému na svedočné, zároveň o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy\nodvolacieho konania (§ 357 písm. m/ CSP). Dovolaním žalovaného sú teda napadnuté výroky\nrozhodnutia odvolacieho súdu uvedené v ustanovení § 357 písm. m/ CSP, ktoré prípustnosť dovolania\nvylučuje. Len pre úplnosť dovolací súd uvádza, že hoci uznesenie o svedočnom nie je výslovne v\nustanovení § 357 CSP citované ako uznesenie, proti ktorému je odvolanie prípustné, vzhľadom na\npovahu svedočného je potrebné naň nahliadať ako na trovy konania, ktoré vznikli svedkovi v súvislosti\ns jeho výpoveďou na súde ako jeho nárok na preplatenie účelne vynaložených hotových, preukázaných\na uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom (k tomu viď § 258 ods. 1 CSP).\n42. Žalobca bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalovanému náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne\npodľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}