{"guid": "8b88b9f3-61ac-4e99-b60d-ac548f351de8:4924b096-5f94-4dd3-9da9-9b7e7f425f41", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5920010086.1", "spisova_znacka": "1Tdo/50/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/50/2023 z 20. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. septembra 2023, sp. zn. 1Tdo/50/2023, ECLI:SK:NSSR:2023:5920010086.1", "identifikacne_cislo": "5920010086", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Natália Laurenčíková", "datum_vydania": "2023-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4924b096-5f94-4dd3-9da9-9b7e7f425f41", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5920010086.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5920010086.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5920010086.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Tdo/50/2023\n5920010086\n20. 09. 2023\nJUDr. Martin Bargel\nECLI:SK:NSSR:2023:5920010086.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov\nJUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 20.\nseptembra 2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného Y. F. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1\nTrestného zákona, o dovolaní obvineného Y. F. podanom proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.\n2To/44/2020, z 2. decembra 2020 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. F. odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/18/2020, z 9. septembra 2020 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/44/2020, z 2. decembra 2020 bol obvinený Y. F. uznaný\nza vinného zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil\ntak, že\n„dňa 21. októbra 2018 si prostredníctvom internetového portálu www.booking.com objednal pobyt na\n6 nocí v hoteli R. v L. XXX, okres K., kde sa v ten istý deň aj ubytoval v apartmáne na 4. poschodí\ns úmyslom za tento pobyt nezaplatiť, v priebehu dňa 27. októbra 2018, kedy mu končila rezervácia,\nsa na recepciu hotela nedostavil, aby za ubytovanie zaplatil a ani kľúče od apartmánu neodovzdal,\npričom v uvedený deň bol telefonicky upovedomený pracovníkom recepcie o tom, že mu pobyt končí a\nje potrebné za ubytovanie zaplatiť, na čo uviedol, že sa momentálne nachádza v L. a že pobyt si chce\npredĺžiť do 1. novembra 2018, čo mu bolo umožnené a ubytovanie aj využil, dňa 1. novembra 2018 sa\nvšak v apartmáne nenachádzal a ani neodovzdal kľúče na recepcii, na čo bol telefonicky kontaktovaný\nna telefónnom čísle +XXXXXXXXXXXX, ktoré pri rezervácii uviedol ako svoj kontakt, avšak telefón\nnezdvíhal, preto sa ho riaditeľka hotela G. N. dňa 2. novembra 2018 pokúsila opätovne telefonicky\nkontaktovať, no telefón opätovne nezdvíhal, na čo mu napísala SMS správu, že pokiaľ úhradu za pobyt\nvo výške 427,70 Eur neuhradí, tak bude kontaktovať Políciu, na túto SMS správu už zareagoval dňa 3.\nnovembra 2018 a povedal jej, že je v zahraničí a vyššie uvedenú sumu za pobyt uhradí do 6. novembra\n2018, na čo mu G. N. odpovedala SMS správou, že postačuje, aby do 6. novembra 2018 sumu za pobyt\nuhradil na účet vedený v R. R., a. s., číslo R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a aby hotelu poštou zaslal\nkľúče od apartmánu, v ktorom bol ubytovaný, pričom na túto výzvu už nereagoval, predmetnú sumu za\nubytovanie neuhradil, nikoho z hotela nekontaktoval a neuhradením finančnej sumy za ubytovanie od\n27. októbra 2018 do 1. novembra 2018 spôsobil spoločnosti R., a. s., G. XXX/XX, B., IČO: XX XXX XXX,\nškodu v celkovej výške 361,90 Eur, vrátane všetkých poplatkov týkajúcich sa ubytovania,\nKrajský súd podľa § 44 Trestného zákona podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia\nsúhrnného trestu obvinenému Y. F., nakoľko trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov so\nzaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol\nuložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/59/2019, z 9. apríla 2020 v spojení s\nuznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/66/2020, z 18. augusta 2020, právoplatným 18. augusta\n2020 za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\n\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného\nzákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona považuje na nápravu páchateľa a ochranu\nspoločnosti za dostatočný.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému Y. F. uložil povinnosť poškodenému R., a. s.,\nG. XXX/XX, B., IČO: 36 398 055 nahradiť škodu vo výške 361,90 Eur.\nPodľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného R., a. s., G. XXX/XX, B., IČO: 36 398 055 so\nzvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený dovolanie, a to z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm.\ng) a písm. i) Trestného poriadku.\nObvinený v dovolaní argumentoval v podstate nasledovne:\n„Má za to, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline v spojení s rozsudkom súdu prvého\nstupňa nesú známky arbitrárnosti, nakoľko konanie obvineného nemožno kvalifikovať ako prečin\npodvodu. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že medzi obvineným a poškodenou došlo k\nuzavretiu súkromnoprávneho vzťahu, ktorý má znaky zmluvy o ubytovaní v zmysle § 754 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. Túto skutočnosť je preukázaná rezervačným formulárom internetového portálu\nwww.booking.com, výpoveďou obvineného ako aj výpoveďou svedkyne G. N., vykonaných na hlavnom\npojednávaní pred súdom prvého stupňa. Zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby\nmu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu\nubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za ubytovanie\na služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených\nubytovacími poriadkami. Skutočnosť, že obvinený z dôvodu nepredvídateľnej, dočasnej platobnej\nneschopnosti nemohol splniť svoju časť záväzku (zaplatiť cenu za ubytovanie), nijakým spôsobom\nnevymedzuje konanie obvineného z rámca súkromnoprávnych vzťahov. Poškodená nevyužila a\nnesnažila sa domôcť svojho nároku prostriedkami súkromného práva.\nPodľa článku 17 ods. 2 druhá veta Ústavy SR nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť\ndodržať zmluvný záväzok. Citovanému ustanoveniu ústavy zodpovedá aj ustálená judikatúra.\nTrestné právo (trestný čin) s trestnoprávnou kvalifikáciou určitého konania, ktoré má súkromnoprávny\nzáklad, je potrebné považovať za ultima ratio, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam\npredovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade\nvšak nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v\noblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby\nstrážil svoje práva (vigilantibus iura), ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné,\naby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana\npredovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré\nsvojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie\nslúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú okrem toho splnené\nvšetky predpoklady vzniku (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2008). Princíp subsidiarity trestnej\nrepresie vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanlivo predovšetkým tam, kde\niné prostriedky zlyhávajú, alebo nie sú efektívne.\nOdvolací aj prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadali z otázkou, akým spôsobom mal vlastne\nobvinený uviesť poškodenú obchodnú spoločnosť do omylu. Pokiaľ ide o posudzovanie jednotlivých\nznakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu, je potrebné skúmať otázku, či klamaný (poškodený)\nnemohol, bez väčšej námahy, uvádzanie nepravdivých okolností zistiť, t. j. či klamaná osoba nemohla\nsvojmu omylu jednoducho zabrániť, a to za dodržania obvyklej miery opatrnosti, prípadne či dodržanie\nobvyklej miery opatrnosti nebolo povinnosťou na strane klamanej osoby. Je potrebné uviesť, že\npoškodená obchodná obchodná spoločnosť bola v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku, subjektom\nobchodného práva, s predmetom podnikania „hotely a motely s možnosťou stravovania\" a iné predmety\nčinnosti zapísané v obchodnom registri. Už z povahy veci sa u takého subjektu vyžaduje určitá vyššia\nmiera opatrnosti a profesionality, než je bežná a obvyklá napr. u spotrebiteľa. V tejto súvislosti je na\nmieste otázka, či poškodená (obchodná spoločnosti podnikajúca v oblasti hotelových služieb) dodržala\naspoň obvyklú mieru opatrnosti, akú možno očakávať od bežného občana, keďže obvinený nezaplatil\n27. októbra 2018 za objednaný pobyt, napriek tomu mu bol pobyt telefonicky predĺžený do 1. novembra\n2018. Tým sa poškodená svojim vlastným konaním vystavila riziku ďalšieho navyšovania škody. V\nprvostupňovom a ani v odvolacom konaní nebolo vôbec skúmané, či takýto postup zodpovedných\n\npracovníkov poškodenej spoločnosti bol v súlade s ubytovacím poriadkom zariadenia, čo by mohlo viesť\nk iným skutkovým zisteniam.\nNa základe uvedených skutočností obvinený navrhuje, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 rozsudkom\nvyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/44/2020, z 2. decembra 2020 bol porušený\nzákon v neprospech obvineného Y. F., nar. XX. E. XXXX, trvalý pobyt L., K. XXXX/XXX a súčasne aby\ndovolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2To/44/2020, z 2. decembra 2020 a rozsudok\nOkresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T/18/2020, z 9. septembra 2020, čo do výroku o vine a treste,\nvrátane všetkých výrokov na tento výrok nadväzujúcich zrušil a vec prikázal súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie\".\nK dovolaniu sa vyjadril prokurátor v zásade nasledovne:\n„Obhajobou odsúdeného Y. F. a otázkou jeho zavinenia (podvodného úmyslu) v súvislosti s ostatnými\nvykonanými dôkazmi sa podrobne zaoberal prvostupňový a aj druhostupňový súd, ktorý konštatoval,\nže vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu podvodu podľa § 221 ods.\n1 Trestného zákona je prvostupňový rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa\nustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak\nna objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu\nprvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú v podstate správne, lebo zodpovedajú\nvýsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach\npodstatných skutkových zistení odkázal na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého\nstupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil s tým, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo\nveci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru\nodvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne v zmysle § 2 ods. 12\nTrestného poriadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom\nuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky\nodôvodneným a správnym skutkovým zisteniam. V súvislosti s obhajobou odsúdeného Y. F., že za\nubytovanie chcel zaplatiť poznamenávam, že v priebehu vedeného trestného konania menil dôvody, pre\nktoré za ubytovanie v hoteli nezaplatil, čo konštatoval aj druhostupňový súd na str. 13 rozsudku, sp. zn.\n2To/44/2020-341, z 2. decembra 2020.\nPokiaľ ide o výsluch odsúdeného Y. F., vykonaný dňa 13. februára 2019 (č. l. 31 - 37 trestného spisu),\ntohto sa zúčastnil obhajca JUDr. Martin Kováčik, ktorý mu bol ustanovený opatrením sudcu pre prípravné\nkonanie bývalého Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 0Tp/102/2019, z 22. januára 2019 z dôvodu § 37\nods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Tvrdenie odsúdeného v dovolaní ohľadne zákonnosti tohto výsluchu\nje preto zavádzajúce a neopodstatnené, rovnako ako jeho tvrdenia o použití dôkazov z inej trestnej veci,\npretože vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície v Ružomberku viedol pod\nč. ČVS: ORP-20/VYS-RK-2019, spoločné trestné stíhanie proti obvinenému Y. F., ktorému uznesením\nč. ČVS: ORP-20/VYS-RK-2019, zo 14. februára 2019 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol\nobvinenie pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a ďalším uznesením č.\nČVS: ORP-20/VYS-RK-2019, z 11. marca 2019 podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku (per analógiám )\ns poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku spojil uvedenú trestnú vec na spoločné konanie s\ninou trestnou vecou obvineného Y. F., ktorému poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Liptovská\nTeplá uznesením pod č. ČVS. ORP-449/LT-RK-2018, z 15. novembra 2018 vzniesol obvinenie pre\nprečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. V zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané\nzákonným spôsobom. V zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť. Podľa § 371 ods. 7 Trestného poriadku dovolanie len proti odôvodneniu\nrozhodnutia nie je prípustné.\nS poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti považujem podané dovolanie odsúdeného H. F. za\nnedôvodné a navrhujem ho v zmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť, nakoľko nie sú\nsplnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g), i) Trestného poriadku\".\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním\nrozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie\nbolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku]), osobou\noprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373\n\nods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§\n370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku), že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom\nbolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je\npotrebné odmietnuť postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku nakoľko je zrejmé, že nie sú\nsplnené dôvody dovolania.\nNajvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto\nopravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom\nporiadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých\nnajzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody\ntaxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi\nzakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne\nužšie.\nDovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný\nprielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.\nPreto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým\nuplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a\ndovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie\".\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch,\nkeď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané\nzákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so\nzákonom musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou\nzodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie\nďalšieho riadneho) opravného prostriedku.\nZ uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov\nmôže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp.\nmal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného\npostupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku, a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo\nzaložené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive extent) na dôkazoch získaných\nnezákonným spôsobom, čo sa v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku,\nrozsudok č. 36110/03 z 2. februára 2010, Emen p. Turecku, rozsudok č. 25585/02 z 26. januára 2010,\nVan Mechelen a ďalší p. Holansku, Visser p. Holandsku, rozsudok č. 26668/95 zo 14. februára 2002, Al\n- Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozsudok č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15. decembra\n2011 a ďalšie).\nV rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Trestného poriadku môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), či jediný usvedčujúci dôkaz\nalebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k\nzáveru o zákonnosti vykonaného dokazovania najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia,\nprehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.\nObvinený tento dovolací dôvod namieta, pretože\n- jeho výsluch z 13. februára 2019 je nezákonný, nakoľko nemal vedomosť o tom, že sa nachádzal v\nprocesnom postavení obvineného a že ako osoba väzobne stíhaná nebola pri tomto úkone zastúpená\nobhajcom,\n- boli vykonané dôkazy z inej trestnej veci, ktorá bola ukončená zastavením trestného stíhania,\n- výsluch svedkyne H. F. je nezákonný, lebo vypovedala o skutočnostiach, ktoré nesúviseli s touto\nprejednávanou vecou,\n\n- vykonanie listinných dôkazov je nezákonné, pretože išlo o listinné dôkazy z inej trestnej veci.\nDovolaciu argumentáciu obvineného najvyšší súd neprijal nakoľko po nahliadnutí do spisového materiálu\nzistil, že nie je opodstatnená.\nDňa 13. februára 2019 bol obvinený vypočutý v pozícií obvineného a za prítomnosti obhajcu JUDr.\nMartina Kováčika - č. l. 31 - 37, ktorý mu bol ustanovený 22. januára 2019 - č. l. 26. Dňa 11. marca 2019\nboli spojené dve veci obvineného F. na spoločné konanie pod. sp. zn. ČVS: ORP-20/VYS-RK-2019 - č.\nl. 16 - 17. Svedkyňa H. F. bola vypočutá 15. mája 2019 teda po spojení vecí, a preto správne pod sp.\nzn. ČVS: ORP-20/VYS-RK-2019. Tak isto všetky listinné dôkazy, po spojení vecí, pochádzajú z jednej a\ntej istej trestnej veci, pričom treba pripomenúť, že obžaloba pre druhý skutok nebola podaná preto, že\nprokurátor pred podaním obžaloby zastavil trestné stíhanie pre druhý skutok - č. l. 177 - 180.\nS ohľadom na uvedené je zrejmé, že o zákonnosti uvedených dôkazov neexistujú žiadne pochybnosti, a\ntak dovolacie argumenty obvineného nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí\nkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že ustálený skutok\nvykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho\ntrestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku\nje aplikáciahmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný\n- podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len\nopačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu.\nNesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie\nokolností vylučujúcich protiprávnosť (§ 24 - krajná núdza, § 25 - nutná obrana, § 26 - oprávnené\npoužitie zbrane, § 27 - dovolené riziko, § 28 - výkon práva a povinnosti, § 29 - súhlas poškodeného,\n§ 30 Trestného zákona - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä § 87 Trestného\nzákona - premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a\nspoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného zákona), trestu odňatia\nslobody na doživotie (§ 47 a nasl. Trestného zákona) a pod.\nPri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu, je dovolací súd vždy\nviazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom\ndovolania nemôžu byť skutkové zistenia, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku. Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa, vyjadrenému\nv tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru,\nnikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti\nskutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných\ndôkazov súdmi nižšej inštancie.\nDovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený\nbez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám\nvykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže\ndopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné\nchápať ako druhú, „odvolaciu\" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu nižšieho stupňa.\nDovolací súd nemôže posudzovať, prehodnocovať a ani spochybňovať spôsob hodnotenia dôkazov\nvykonaných zákonným spôsobom súdmi nižších stupňov, pretože by tak neprípustným spôsobom\nzasahoval do výlučnej kompetencie týchto súdov bez právneho podkladu a napokon i v rozpore so\nsamotnou podstatou dovolacieho konania. Dovolanie nemôže nahrádzať riadne opravné prostriedky\na jeho podanie nie je prípustné v rovnako širokom rozsahu (čo do dôvodov okruhu napadnuteľných\nrozhodnutí, oprávnených osôb atď.) aký je charakteristický pre riadne opravné prostriedky.\n\nV zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, je dovolací súd viazaný\nzisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie, pričom nie je oprávnený\nposudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania skôr vo veci konajúce a\nrozhodujúce súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Preto platí, že vo vzťahu\nku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa môže obvinený v dovolaní\nuplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.\nNajvyšší súd poznamenáva, že v prípade podania dovolania obvineným nie je odvolacím súdom a\nmá doslova zakázané opätovne skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a v rámci toho\nprehodnocovať vykonané dôkazy a vyslovovať iné skutkové závery ako súd prvej a súd druhej inštancie\n- viď veta za bodkočiarkou v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Pre najvyšší súd je v zmysle\nuvedeného kľúčovým ustálenie skutku v spojení s príslušnými skutkovými zisteniami tak, že obvinený\nspáchal trestný čin tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Popísanému skutkovému stavu\nplne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení konania obvineného ako prečinu podvodu podľa §\n221 ods. 1 Trestného zákona. Použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú\nv popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného\ntrestného činu.\nZo znenia skutkovej vety v rozsudku krajského súdu zrozumiteľne vyplýva podvodný úmysel obvineného\nuviesť iného do omylu vyjadrený slovným spojením - ... „s úmyslom za tento pobyt nezaplatiť\" ...,\nčím je dovolací súd viazaný, a preto neprislúcha najvyššiemu súdu (ak dovolanie nepodá minister\nspravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), špekulovať o tom, či bola, alebo nebola naplnená\nsubjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Okrem toho práve vyššie uvedená\nformulácia vylučuje úvahy dovolateľa o tom, že jeho konanie je „len\" súkromnoprávny vzťah podľa\nobčianskeho zákonníka.\nNajvyšší súd ďalej uvádza, že ak obvinený namieta nepreukázanie subjektívnej stránky skutkovej\npodstaty trestného činu, tak ide o námietku skutkového charakteru pretože subjektívna stránka\npredstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo,\nale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní. Tu si treba uvedomiť, že\nzistenie a konštatovanie naplnenia, či nenaplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného\nčinu (formy zavinenia) patrí medzi okolnosti podliehajúce pri dokazovaní normám procesného práva a\nvykonáva sa v rámci dokazovania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 119 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku: „V trestnom konaní treba dokázať, najmä či sa stal skutok a či má znaky trestného činu\".\nPreto nemôže najvyšší súd v rámci už tretej inštancie preskúmavať, či bola, alebo nebola naplnená\nsubjektívna stránka (jeden zo znakov skutkovej podstaty trestného činu) skutkovej podstaty žalovaného\ntrestného činu. Ak by sa tak stalo, najvyšší súd by neprípustne zasahoval do priebehu dokazovania, jeho\nopätovným prehodnocovaním a iným hodnotením skutkových zistení, ako to učinili súdy nižších stupňov.\nPreto (rešpektujúc zákaz skúmania a menenia zisteného skutku vyplývajúci z § 371 ods. 1 písm. i) veta\nza bodkočiarkou Trestného poriadku) najvyšší súd uzatvára, že táto námietka obvineného, nenapĺňa\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (ani žiadny iný).\nS poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g)\na písm. i) Trestného poriadku v predmetnej trestnej veci obvineného neboli naplnené, a preto dovolanie\nobvineného Y. F. odmietol ako zjavne nedôvodné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}