{"guid": "344cf305-487f-41eb-9c73-043f5f706d64:53e7cc10-8cab-4136-ba01-07cc44183279", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5909200683.1", "spisova_znacka": "5Cdo/227/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/227/2022 z 26. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2023, sp. zn. 5Cdo/227/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:5909200683.1", "identifikacne_cislo": "5909200683", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Halušková", "sudca_id": 966, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-haluskova-966", "datum_vydania": "2023-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53e7cc10-8cab-4136-ba01-07cc44183279", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5909200683.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5909200683.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5909200683.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/227/2022\n5909200683\n26. 10. 2023\nJUDr. Jana Halušková\nECLI:SK:NSSR:2023:5909200683.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej\na členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcov 1/ M.. S..\nZ. Q., S.., narodenej XX. B. XXXX, Q., C. XXX/X, 2/ Z.. K. H., narodeného XX. M. XXXX, Z., A..\nZ. XX, 3/ N. H., narodeného XX. M. XXXX, Z., E. XX, 4/ Z. U., narodeného XX. H. XXXX, Z., Z..\nQ.. Š. XX, 5/ S.. M. U., narodeného XX. K. XXXX, C., M. X/F, zastúpených advokátskou kanceláriou\nAdvokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232,\nproti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,\nBratislava, Račianska 71, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci,\nvedenom na bývalom Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 2C/8/2013, o dovolaní žalobkyne 1/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. novembra 2017 sp. zn. 5Co/300/2017 takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.1. (Od 01. júna 2023 bývalý) Okresný súd Ružomberok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný\nsúd“) rozsudkom (medzitýmnym) z 15. decembra 2016 č. k. 2C/8/2013-759 určil, že základ nároku\nžalobcov 1/ - 5/ na náhradu škody titulom ušlého zisku je daný (I. výrok). Určil tiež, že základ nároku\nžalobcov 1/ - 5/ na náhradu škody titulom účelne vynaložených trov nie je daný (II. výrok).\n1.2. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bola náhrada škody vo výške 971 226,20 eura\ns úrokom z omeškania 8 % ročne z dlžnej sumy od 18. januára 2005 do zaplatenia a s náhradou trov\nkonania uplatnená žalobcami podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci. Za nezákonné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, žalobcovia označili\nrozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 23Co/61/2004 zo 07. septembra 2004 potvrdzujúci rozsudok\nOkresného súdu Ružomberok sp. zn. 5C/188/2002 z 11. novembra 2003 o vyslovení neplatnosti kúpnej\nzmluvy zo dňa 25.05.1999 uzavretej medzi predávajúcim Pharmaciae et Hospitale Servitium Ľubochňa,\ns. r. o., Ružomberok (ďalej aj „PHS“) ako predávajúcim a žalobcami 1/ - 5/ ako kupujúcimi. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudkom z 22. novembra 2005 sp. zn. 1Cdo/27/2005\nrozsudok krajského aj okresného súdu zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia premlčania a\nvec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Skutočnú škodu žalobcovia vyčíslili čiastkou 1.651.560,Sk, ušlý zisk požadovali vo výške 264.913,- Sk. Rozsudok okresného súdu z 24. mája 2013 č. k.\n2C/8/2013-478 sa po jeho potvrdení rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/350/2013-516 stal\nvo výroku o určení, že základ nároku žalobcov na náhradu skutočnej škody nie je daný právoplatným,\ntakže predmetom konania zostala náhrada škody titulom ušlého zisku a náhrada trov konania.\n1.3. Súd prvej inštancie viazaný pokynom odvolacieho súdu dokazovaním zameraným na existenciu\npríčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody zistil, že konanie o neplatnosť\n\nkúpnej zmluvy bolo okresným súdom pod sp. zn. 5C/188/2002 vedené v priebehu konkurzného konania\nna spoločnosť PHS (konkurz vyhlásený dňa 23.09.2003). Odvolací súd rozsudok okresného súdu\npotvrdil v konaní sp. zn. 23Co/61/2004. Dňom právoplatnosti rozsudku 17. januára 2005 správca\nkonkurznej podstaty získal oprávnenie disponovať s majetkom úpadcu a do zrušenia uvedených\nrozsudkov najvyšším súdom správca konkurznej podstaty tento majetok kúpnou zmluvou previedol\nna iný subjekt s tým, že žalobcovia nemali žiadnu možnosť získať svoje vlastnícke právo späť. K\nvzniku škody nedošlo podľa okresného súdu preto, že správca konkurznej podstaty konal v súlade s\nustanoveniami vtedajšieho zákona o konkurze a reštrukturalizácii č. 328/1991 Zb., ale z dôvodu, že\nnásledkom rozhodnutia krajského súdu mohol byť spoluvlastnícky podiel zaradený do súpisu majetku\núpadcu a mohlo s ním byť nakladané. Konkurz prebiehal od r. 2003, odvolací súd rozhodoval v r.\n2005, preto nemožno špekulovať, že keby nebol vedený konkurz, škoda by nevznikla. Nemožno použiť\nargumentáciu o nečinnosti žalobcov v rámci konkurzu po vydaní uznesenia najvyššieho súdu dňa 22.\nnovembra 2005, nakoľko v danom čase bola možnosť domáhať sa vylúčenia z konkurznej podstaty\nlen finančného ekvivalentu v súvislosti s predaným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach,\nale nie vylúčenia spoluvlastníckeho podielu k uvedenej nehnuteľnosti. Následok v podobe predaja\nspoluvlastníckeho podielu nastal v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline,\nzrušeným 22. novembra 2005 v konaní sp. zn. 1Cdo/27/2005 najvyššieho súdu. Dôsledkom tohto\nzrušujúceho uznesenia bolo zamietnutie žaloby proti terajším žalobcom. Ak by krajský súd nevyslovil\nnázor o počiatku behu premlčacej lehoty v rozpore so zaužívanou súdnou praxou, nebolo by možné\nv konkurznom konaní podiel žalobcov predať, nakoľko pôvodný rozsudok o zamietnutí žaloby okresný\nsúd vydal 24. októbra 2002, teda ešte pred vyhlásením konkurzu na PHS s. r. o.. Okresný súd preto\ndospel k záveru o danosti základu nároku na náhradu škody titulom ušlého zisku z nájomnej zmluvy.\n2.1. Krajský súd v Žiline (v ďalšom iba „odvolací súd“) vychádzajúc z § 387 ods. 1, 2 a § 388 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj „CSP“) rozsudkom z 28. novembra 2017 medzitýmny rozsudok okresného\nsúdu zmenil tak, že základ nároku žalobcov 1/ až 5/ na náhradu škody titulom ušlého zisku nie je daný\n(prvý výrok) a potvrdil vo výroku II., ktorým súd určil, že základ nároku žalobcov 1/ až 5/ na náhradu\nškody titulom účelne vynaložených trov nie je daný (druhý výrok).\n2.2. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri posúdení nároku na náhradu škody (predpokladom priznania\nktorej podľa zák. č. 514/2003 Z. z. je splnenie zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu\n- existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi) titulom ušlého\nzisku potrebné vychádzať z nároku na náhradu škody titulom skutočnej škody, o ktorom rozhodol súd\nprvej inštancie medzitýmnym rozsudkom z 24. mája 2013 č. k. 2C/8/2013-478, v ktorom podrobne\nposudzoval existenciu zákonných podmienok zodpovednosti štátu za škodu a vyslovil, že základ\nnároku žalobcov nie je daný, lebo nezákonné rozhodnutie nebolo rozhodujúcou a bezprostrednou\npríčinou vzniku škody. Uplatňovaná skutočná škoda žalobcom nevznikla momentom a z dôvodu\nprávoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 07. septembra 2004 sp. zn. 23Co/61/2004, ani\nmomentom odpredaja spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v rámci konkurzu, ale riadnym a\nvčasným neuplatnením práva na vylúčenie finančného ekvivalentu z konkurznej podstaty. K strate\nvlastníckeho práva žalobcov k dotknutej nehnuteľnosti nedošlo výlučne nezákonným rozhodnutím,\nale pristúpil k nemu aj odpredaj spoluvlastníckeho podielu v rámci konkurzu a nečinnosť žalobcov v\nkonkurznom konaní. Práve na okolnosti týkajúce sa vlastníctva dotknutej nehnuteľnosti, ktoré viedli\nk strate vlastníckeho práva žalobcov je potrebné prihliadať a posudzovať ich aj pri náhrade škody\ntitulom ušlého zisku, ktorý predstavuje nájomné za užívanie nebytových priestorov v nehnuteľnosti,\nktorého úhradu s poukazom na zmluvu o nájme nebytových priestorov z 21. apríla 1999 a nezákonné\nrozhodnutie, ako tvrdia žalobcovia, nedosiahli. Žalobcovia mohli ako prenajímatelia vystupovať len\nak boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom nájomnej zmluvy. Za predpokladu, že\nbolo súdom prvej inštancie ustálené, že žalobcovia 1/ až 5/ vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti neboli,\nnemohli sa stať ani účastníkmi nájomného vzťahu. Pokiaľ súd vyslovil, že stratu vlastníckeho práva\nk dotknutej nehnuteľnosti nespôsobilo len nezákonné rozhodnutie, nemožno rovnako vysloviť, že\npráve nezákonným rozhodnutím bola žalobcom spôsobená škoda titulom ušlého zisku - nájomného z\nnájmu nebytových priestorov v dotknutej nehnuteľnosti. Posúdenie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou\nškodou a nezákonným rozhodnutím bolo rozhodujúcim aj pre posúdenie dielčieho nároku žalobcov na\nnáhradu škody titulom ušlého zisku, nakoľko podmienky zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené\naj v tomto prípade. Keďže nebola preukázaná jednoznačná a bezprostredná príčinná súvislosť medzi\nnezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou (ušlým ziskom), odvolací súd v tejto časti napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil. Vzhľadom na povahu medzitýmneho rozsudku odvolací súd o\nnároku na trovy odvolacieho konania nerozhodoval.\n\n3.1. Proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu (prvý výrok) podala žalobkyňa 1/ (ďalej aj\n„dovolateľka“) dovolanie z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. a) CSP navrhnúc, aby dovolací súd\nrozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdzuje rozsudok okresného súdu, ktorým určil, že základ\nnároku žalobcov 1/ až 5/ na náhradu škody titulom ušlého zisku je daný.\n3.2. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu a v snahe\nautenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25.\nmája 2021 sp. zn. IV. ÚS 15/2021 alebo jeho nález z 09. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 336/2019) dospel k\nzáveru, že žalobkyňa 1/ za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\npri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, považovala\notázku existencie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím (rozsudkom Krajského súdu v\nŽiline zo 07. septembra 2004 sp. zn. 23Co/61/2004) a ušlým ziskom tvoreným stratou nájomného za\nprenájom nebytových priestorov.\n3.3. Dovolateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/103/2011\na uviedla, že bez rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo 07. septembra 2004 sp. zn. 23Co/61/2004\nby konkurzný súd dňa 20.01.2005 (3 dni po právoplatnosti uvedeného rozhodnutia) nemohol správcovi\nkonkurznej podstaty udeliť súhlas na predaj majetku, správa katastra by nevykonala záznam do\nkatastra nehnuteľností (pod číslom Z 600/2005) a žalobcovia by neprišli o svoje spoluvlastnícke\npodiely. Ak sa na vzniku nepriaznivého následku podieľali aj iné faktory, rozhodnutie krajského súdu\nv spojení s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/188/02-220 z 11. novembra 2003\nje jej rozhodujúcou, podstatnou príčinou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Cdo/27/2011). Nemožno špekulovať, že škoda by nevznikla, ak by neprebiehalo konkurzné konanie\n(konkurz prebiehal od r. 2003, teda aj v čase rozhodovania krajského súdu). Ak by krajský súd nevyslovil\nnázor o počiatku behu premlčacej lehoty v rozpore so zaužívanou súdnou praxou, nebolo by možné\nspoluvlastnícky podiel žalobcov predať v konkurznom konaní, nakoľko pôvodný rozsudok o zamietnutí\nžaloby okresný súd vydal 24. októbra 2002, teda ešte pred vyhlásením konkurzu na PHS s. r. o..\n3.4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 15. júla 2021 sp. zn. 5Cdo/113/2018 rozsudok\nodvolacieho súdu č. k. 5Co/300/2017-803 z 28. novembra 2017 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok\nokresného súdu (prvý výrok) voči žalobkyni 1/ zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie\nkonanie. Urobil tak po zistení, že odvolací súd sa pri riešení dovolateľkou nastolenej právnej otázky\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP]. Konštatoval,\nže prvotnou, priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody z titulu ušlého zisku na nájomnom je\nrozsudok odvolacieho súdu zo 07.09.2004 sp. zn. 23Co/61/2004, potvrdzujúci rozsudok okresného\nsúdu, ktorým bol nesprávne určený počiatok plynutia premlčacej doby. Ak by krajský súd v konaní o\nneplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli spoluvlastnícky podiel žalobcovia, pri posudzovaní počiatku\nbehu premlčacej lehoty nepostupoval v rozpore so zaužívanou súdnou praxou, nebolo by možné\nspoluvlastnícky podiel pôvodne patriaci žalobcom predať v konkurznom konaní a žalobcovia by boli, za\nsplnenia ostatných zákonných aj dohodnutých podmienok nájmu, naďalej prenajímateľmi nebytových\npriestorov nachádzajúcich sa v konkurznom konaní predávanej nehnuteľnosti. Na rozdiel od skutočnej\nškody, v prípade ušlého zisku žalobcovia v konkurznom konaní možnosť požiadať o zjednanie nápravy\npo vydaní zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/27/2005, nemali.\n5. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 19. októbra 2022 sp. zn.\nI. ÚS 151/2022 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/113/2018 z 15. júla\n2021 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Z dôvodov nálezu\nústavného súdu vyplýva, že predmetom posudzovania bola ústavná akceptovateľnosť spôsobu, ktorým\nnajvyšší súd rozhodol o prípustnosti dovolania žalobkyne 1/, keď najvyšší súd dospel k záveru, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a) CSP], t. j. otázky,\nči je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (t. j. rozsudkom krajského súdu č. k.\n23Co/61/2004-305 zo 7. septembra 2004) a ušlým ziskom tvoreným stratou nájomného za prenájom\nnebytových priestorov. Ústavný súd konštatoval, že najvyšší súd o prípustnosti dovolania žalovanej\n1/ nerozhodol ústavne konformným spôsobom. Rozhodnutia, na ktoré najvyšší súd poukázal ako na\nustálenú prax dovolacieho súdu, nedávajú odpoveď na dovolateľkou nastolenú otázku, či je daná\npríčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (t. j. rozsudkom krajského súdu zo 7. septembra\n2004 č. k. 23Co/61/2004-305) a ušlým ziskom tvoreným stratou nájomného za prenájom nebytových\n\npriestorov. V závere nálezu ústavný súd uviedol, že záver najvyššieho súdu vyslovený v napadnutom\nuznesení, že prvotnou, priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody z titulu ušlého zisku na\nnájomnom je rozsudok odvolacieho súdu zo 7. septembra 2004 sp. zn. 23Co/61/2004 neobstojí. Úlohou\nnajvyššieho súdu bude opätovne rozhodnúť o dovolaní žalobkyne 1/, a to so zreteľom na zmysel a\núčel zák. č. 514/2003 Z. z., ako aj § 421 ods. 1 písm. a) CSP upravujúceho prípustnosť dovolania proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ event. „dovolací\nsúd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal,\nči sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne 1/ je prípustné, ale nie\ndôvodné.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. V zmysle § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa § 432 ods. 2 CSP sa dovolací dôvod\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia, pričom právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu\nnormu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza\nk nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\n9. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn.\n2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „V dovolaní, ktorého\nprípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku\nriešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho\nstanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky\nodvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť\ntáto otázka správne riešená“.\n10.1. Dovolateľka v súvislosti s ňou nastolenou dovolacou otázkou v dovolaní poukázala na závery, ku\nktorým najvyšší súd dospel v rozhodnutiach sp. zn. 6Cdo/103/2011 a 7Cdo/27/2011.\n10.2. V konaní vedenom pod sp. zn. 6Cdo/103/2011, ktorého predmetom bola náhrada škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci (Národného bezpečnostného úradu)\ntýkajúcim sa bezpečnostnej previerky štátneho zamestnanca, najvyšší súd v rozhodnutí z 30. apríla\n2011 vyslovil, že „Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede\n(nexus spojenie, súvislosť, sled), teda aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane\njej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti\nnasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť\npríčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach.\nPríčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť len také nezákonné rozhodnutie,\nbez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non), či by\nškodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by\ndaná nebola. V prejednávanej veci uvedené znamenalo, že otázka existencie príčinnej súvislosti medzi\nzrušenými nezákonnými rozhodnutiami a nárokom na náhradu žalobcom špecifikovanej nemajetkovej\nujmy vyžaduje porovnať výsledok vyplývajúci pre žalobcu zo zrušených nezákonných rozhodnutí\ns výsledkom, ktorým by skončilo konanie o bezpečnostnej previerke žalobcu, ak by v ňom bolo\npokračované. Ak by skončilo vydaním rozhodnutia (zákonného) s totožným výrokom, aký mali zrušené\nrozhodnutia Úradu, potom vzhľadom na charakter nemajetkovej ujmy by príčinná súvislosť nebola\ndaná. Škodlivý následok v podobe žalobcom špecifikovanej nemajetkovej ujmy by totiž nastal, aj keby\n\nrozhodnutia Úradu neboli zrušené pre nezákonnosť. Keďže vykonávanie bezpečnostnej previerky bolo\nÚradom zastavené, je potrebné, aby otázku, s akým výsledkom by skončila táto previerka, ak by v nej\nbolo pokračované, riešil súd ako predbežnú“.\n10.3. Vo veci sp. zn. 7Cdo/27/2011 najvyšší súd v rozhodnutí z 20. marca 2012 vyslovil, že\n„rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne\nalebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za\nsplnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne\nz takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla.” Sekundárne vo vzťahu k ďalšiemu konaniu súdom\nnižších stupňov inštruktívne uviedol, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom\nnezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny\na následku, a teda ak je preukázané, že nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak\nbola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže byť\nlen tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí,\nak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o\npríčinu podstatnú. Uvedené uznesenie bolo vydané v posudzovanom prípade - t. j. v spore žalobcov\nproti sťažovateľke (Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR) ako žalovanej\no náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Predmetom dovolacieho\nprieskumu bolo posúdenie, či rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozsudok Okresného súdu Ružomberok\nz 11. novembra 2003 č. k. 5C/188/02-220, ktorým bola vyslovená (relatívna) neplatnosť kúpnej zmluvy\nuzavretej medzi predávajúcim P. a odporcami 2/ až 6/ [v danom konaní žalobcami 1/ až 5/] ako\nkupujúcimi) a odvolacieho súdu (Krajského súdu v Žiline zo 7. septembra 2004 sp. zn. 23Co/61/2004),\nzrušené Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím (uznesením z 22. novembra 2005\nsp. zn. 1Cdo/27/2005) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nezákonnými rozhodnutiami.\n11. Ústavný súd v náleze z 19. októbra 2022 sp. zn. I. ÚS 151/2022 (bod 53.) tiež uviedol, že\notázkou analógie v skutkovom stave ako predpokladom aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe sa\nzaoberal v náleze z 09. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 51/2020 (týkajúcom sa bezdôvodného obohatenia),\nkeď judikoval, že „I. ..... je potrebné rozoznávať určité typové situácie (typové skutkové okolnosti),\npre posúdenie ktorých možno používať skoršiu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Ak však nejde o\nanalógiu v skutkovom stave, teda o typovo skutkovú podobu, aplikácia skorších súdnych rozhodnutí\nnie je namieste. II. Ak najvyšší súd nesprávne vyhodnotí analógiu v skutkovom stave a toto posúdenie\nmá za následok odmietnutie dovolania, ide o porušenie práva na spravodlivý proces. Od najvyššieho\nsúdu sa očakáva citlivý a dôsledný prístup pri zvažovaní, či určité jeho skoršie rozhodnutia nielen z\nformálneho hľadiska, ale aj reálne dávajú odpoveď na dovolateľom nastolenú právnu otázku. Len tak\nmožno naplniť cieľ dovolania, ktorým je riešenie právnych otázok a zjednocovanie judikatúry, čo sú\npodstatné prvky napĺňania princípu právnej istoty.“ Ústavný súd doplnil, že závery ústavného súdu\ntýkajúce sa analógie v skutkovom stave ako predpokladu aplikácie ustálenej rozhodovacej praxe sú\naplikovateľné aj na rozhodovanie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu v konaní o náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.\n12. Zhrnúc uvedené (body 9. až 11.) dovolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutkové odlišnosti\nkonaní vedených pod sp. zn. 6Cdo/103/2011 (v ktorom bola v rámci konania o náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci týkajúcim sa bezpečnostnej previerky štátneho\nzamestnanca riešená existencia príčinnej súvislosti medzi zrušenými nezákonnými rozhodnutiami a\nnárokom na náhradu nemajetkovej ujmy) a sp. zn. 7Cdo/27/2011 (posudzovanie nezákonnosti súdnych\nrozhodnutí vydaných v konaní o neplatnosť právneho úkonu) v posudzovanom spore nejde o analógiu\nv skutkovom stave (typovo skutkovú podobu) a aplikácia skorších súdnych rozhodnutí nie je namieste.\nŽalobkyňou 1/ označené skoršie rozhodnutia dovolacieho súdu nielen z formálneho hľadiska, ale\naj reálne nedávajú odpoveď na ňou nastolenú právnu otázku existencie príčinnej súvislosti medzi\nnezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom tvoreným stratou nájomného za prenájom nebytových\npriestorov.\n13. Dovolací súd uzatvára, že dovolateľkou nastolená právna otázka existencie príčinnej súvislosti\nmedzi nezákonným rozhodnutím a ušlým ziskom tvoreným stratou nájomného za prenájom nebytových\npriestorov doteraz v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená, čo nezakladá prípustnosť\ndovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ale jej dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP. Aj v prípade dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť\n\npotrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť\ntáto otázka správne riešená.\n14. Odvolací súd v dovolaním napadnutom prvom výroku jeho rozsudku rozhodol, že základ nároku\nžalobcov 1/ až 5/ na náhradu škody titulom ušlého zisku nie je daný vychádzajúc z medzitýmneho\nrozsudku súdu prvej inštancie z 24. mája 2013 č. k. 2C/8/2013-478, v zmysle ktorého nie je daný\nzáklad nároku na náhradu skutočnej škody, lebo nezákonné rozhodnutie nebolo rozhodujúcou a\nbezprostrednou príčinou vzniku škody. Uplatňovaná skutočná škoda žalobcom nevznikla momentom a\nz dôvodu právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 07. septembra 2004 sp. zn. 23Co/61/2004\nani momentom odpredaja spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti v rámci konkurzu, ale riadnym a\nvčasným neuplatnením práva na vylúčenie finančného ekvivalentu z konkurznej podstaty. Aj pri náhrade\nškody titulom ušlého zisku bolo podľa odvolacieho súdu potrebné prihliadať na okolnosti vedúce k\nstrate vlastníckeho práva žalobcov k dotknutej nehnuteľnosti. Žalobcovia by mohli ako prenajímatelia\nvystupovať len ak boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom nájomnej zmluvy. Príčinnú\nsúvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím označil odvolací súd za rozhodujúcu aj\npre posúdenie dielčieho nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Jednoznačná a bezprostredná\npríčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou (ušlým ziskom) preukázaná\nnebola.\n15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.08.2007 (teda aj ku dňu právoplatnosti\nžalobcami označeného nezákonného rozhodnutia 17. januára 2005) štát zodpovedá za podmienok\nustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti\ntohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.\nPodľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.08.2007 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.\n16. Jedným zo základných znakov právneho štátu vychádzajúceho z princípov deľby výkonu verejnej\nmoci a nezávislosti súdnictva je právo na súdnu a inú právnu ochranu. Základné princípy výkonu\nsúdnictva vymedzujú články 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky. Čl. 46 ods. 3 Ústavy obsahuje\nverejnoprávnu sankciu za porušenie ľudských práv orgánom verejnej moci a plní aj reparačnú funkciu\nvoči subjektu, ktorého práva boli porušené. Pri rozhodovaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci je potrebné vychádzať nielen z uvedeného ústavnoprávneho rámca, ale aj z lex specialis,\nktorým je zákon č. 514/2003 Z. z. a subsidiárne z Občianskeho zákonníka.\n17.1. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, a teda aj zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle\nzák. č. 514/2003 Z. z. sú nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný\npostup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu\nspôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nsú kumulatívne; v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je táto zodpovednosť daná.\n17.2. Pojem nezákonnosť rozhodnutia najvyšší súd interpretoval vo veci sp. zn. 7Cdo/27/2011, keď v\nrozhodnutí zo dňa 20. februára 2012 uviedol, že „rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i\nz dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať\nzodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla“.\n17.3. Pojem škoda zákon č. 514/2003 Z. z. ani Občiansky zákonník nedefinujú. V uznesení sp. zn.\n4MCdo/23/2008 najvyšší súd vymedzil škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,\nobjektívne vyjadriteľnú všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, napraviteľnú poskytnutím majetkového\nplnenia, predovšetkým peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V judikáte R 55/71 je skutočná\nškoda vymedzená ako zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného, ktorý už nastal a\npredstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu, prípadne na vyváženie\ndôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je stratou\nkonkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že\npravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého\nkonkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (rozsudok Najvyššieho súdu SR z\n29. marca 2017 sp. zn. 5Cdo/195/2015).\n17.4. Rovnako vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo\njeho nesprávnym úradným postupom a vznikom škody zákon č. 514/2003 Z. z. ani Občiansky zákonník\n\nnevysvetľujú. Z tohto dôvodu sú smerodajné stanoviská prezentované v odbornej literatúre a v súdnej\npraxi. Z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vo veciach uplatňovania práva na náhradu škody voči\nštátu z titulu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávneho úradného postupu\n(napr. rozhodnutie z 24. februára 2011 sp. zn. 3Cdo/313/2009 alebo rozhodnutie z 30. apríla 2011 sp.\nzn. 6Cdo/103/2011) vyplýva, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny\núradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody (škoda teda\nbola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve a iba týmto rozhodnutím alebo postupom); nestačí,\nak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia\npríčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho.\nTo, že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť (bezpečne preukázaný a) bezprostredný,\nkonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS\n177/08). Nezanedbateľné je, že nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny\núradný postup môže byť významným článkom reťazca príčin a následkov, čo ale bez ďalšieho ešte\nneznamená danosť príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom a škodou.\n18. Dovolací súd konštatuje, že zhora uvedené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle\nzák. č. 514/2003 Z. z. musia byť naplnené vždy, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk tvorený\nstratou nájomného za prenájom nebytových priestorov. Odvolací súd správne vychádzal z toho, že\nžalobcovia (teda aj dovolateľka) mohli byť prenajímateľmi nehnuteľnosti iba ako jej vlastníci a správne\nzobral do úvahy súhrn všetkých okolností (nie iba jednu z nich) vedúcich k strate ich vlastníckeho\npráva znamenajúcej v konečnom dôsledku nemožnosť prenajímania nehnuteľnosti, a tým stratu zisku\nz tejto dispozície s nehnuteľnosťou. Aj dovolací súd, viazaný dôvodmi a rozsahom dovolania (vady v\nprocesnom postupe súdov pri zisťovaní skutkového stavu veci v rámci práva na spravodlivý proces\nv dovolacom konaní namietané neboli) je názoru, že existenciu nezákonného rozhodnutia (rozsudok\nKrajského súdu v Žiline zo 07. septembra 2004 sp. zn. 23Co/61/2004, právoplatný 17. januára 2005,\nteda vydaný po začatí konkurzného konania, keď dovolateľka iné rozhodnutia vydané súdmi v spojitosti\nso spornou nehnuteľnosťou za nezákonné neoznačila) nemožno posudzovať izolovane. Uvedené\nrozhodnutie, vydané po začatí konkurzného konania (vyhláseného na spoločnosť PHS dňa 23.09.2003)\nnebolo jedinou ani rozhodujúcou a bezprostrednou príčinou vzniku škody, ale pristúpil k nemu aj odpredaj\nspoluvlastníckeho podielu zapísaného do konkurznej podstaty (kúpnou zmluvou z 27. mája 2005;\nkatastrálny úrad rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností 31. mája\n2005) v rámci konkurzu a nečinnosť žalobcov v konkurznom konaní (riadnym a včasným neuplatnením\npráva na vylúčenie finančného ekvivalentu z konkurznej podstaty). Dovolací súd vychádza aj z nálezu\nÚstavného súdu sp. zn. I. ÚS 151/2022 vydaného v posudzovanom spore, podľa ktorého právny názor\ndovolacieho súdu, že prvotnou, priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody z titulu ušlého zisku\nna nájomnom je rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 23Co/61/2004 zo 7. septembra 2004, neobstojí.\n19. Dovolací súd zo všetkých zhora uvedených dôvodov uzatvára, že dovolanie podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP je založené na právnej otázke, ktorá bola v nachádzacom konaní zodpovedaná správne.\nDovolací súd potom dovolanie po prejednaní bez pojednávania (§ 443 CSP časť vety pred bodkočiarkou)\npodľa § 448 CSP ako nedôvodné zamietol.\n20. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej dovolací súd (voči žalobcom) nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania nepriznal, pretože jej v dovolacom konaní nijaké trovy nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP).\n21. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/300/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}