{"guid": "dd5a4496-1fcc-4e0b-9f44-c50423e175b6:1e66c807-a935-4cf8-9a43-3311396bc706", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5818200063.1", "spisova_znacka": "1Cdo/19/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/19/2022 z 27. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2023, sp. zn. 1Cdo/19/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:5818200063.1", "identifikacne_cislo": "5818200063", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Radoslav Svitana, PhD", "sudca_id": 653, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-radoslav-svitana-phd-653", "datum_vydania": "2023-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-3", "nazov": "§ 127 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e66c807-a935-4cf8-9a43-3311396bc706", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5818200063.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5818200063.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5818200063.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/19/2022\n5818200063\n27. 09. 2023\nJUDr. Radoslav Svitana\nECLI:SK:NSSR:2023:5818200063.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ G. J., narodeného XX. K. XXXX, B., X. XXX/XX,\n2/ I. Ž., narodeného XX. C. XXXX, B. XXX, 3/ I.. I. V., narodenej X. S. XXXX, B., C. XXX/XX, 4/ G. J.,\nnarodeného XX. L. XXXX, B., X. XXX/XX, žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení JUDr. Dušan Serek advokátska\nkancelária, s.r.o., Námestovo, Lúčna 6100/1, IČO: 47 258 781, proti žalovanému Poľnohospodárskemu\ndružstvu so sídlom v Lokci, Lokca 507, IČO: 00 000 647, o vypratanie pozemku a odstránenie stavby,\nvedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 7C/1/2018, o dovolaní žalobcov 1/ až 4/ proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. júna 2021 sp. zn. 7Co/130/2020. takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. júna 2021 sp. zn. 7Co/130/2020\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nz r u š u j e a vec\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 5. marca 2020 č. k.\n7C/1/2018-362 (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť vypratať z (presne určených) pozemkov\nobjekt železného hangáru - skladu, vrátane betónových panelov, na ktorých je tento objekt položený,\na tiež z týchto pozemkov odstrániť betónové oplotenie, a nahradiť žalobcom 1/ až 4/ trovy konania\nv rozsahu 100 %. V odôvodnení označil za nesporné, že medzi stranami sporu neexistuje zmluvný\nnájom pozemkov, ktoré žalovaný užíva a drží. Súd zisťoval, či predmetné pozemky sú neprístupné\nalebo ich nemožno racionálne využívať v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme\npoľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 504/2003 Z. z.“). Žalobcovia ani netvrdili, že by predmetné pozemky neboli\nneprístupnými. Tvrdili však, že ich pozemky, ktoré užíva žalovaný, možno racionálne využívať. Z\nvýsluchov žalobcov 1/ až 4/ vyplynulo, že pozemky plánujú využívať v súlade s ich účelom využitia,\nteda na poľnohospodárske účely. Preto súd konštatoval, že predmetné pozemky možno racionálne\nužívať ako poľnohospodárske. Hoci v zmysle metodického pokynu Ministerstva pôdohospodárstva SR\nč. 1551/2010-430 z 22. apríla 2010 sú tieto pozemky neprístupné, z výsluchov žalobcov súd zistil, že\nsa na ne možno dostať cez pozemok E KN parcela č. 8329, ktorý síce má v prenájme žalovaný, no\nbežne je využívaný ako prístupová cesta obyvateľmi obce B. a žalovaný voči tomu nikdy nenamietal. Čo\nsa týka betónového oplotenia, súd dospel k záveru, že toto oplotenie je neoprávnenou stavbou, keďže\nv súčasnosti žalovanému nesvedčí žiadny právny titul, na základe ktorého by mohol mať na pozemku\nžalobcov umiestnenú stavbu. Aplikujúc prvú možnosť ustanovenú v § 135c Občianskeho zákonníka,\nsúd prvej inštancie rozhodol o odstránení stavby na náklady toho, kto ju zriadil.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 29. júna 2021\nsp. zn. 7Co/130/2020 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov 1/ až 4/ zamietol a\nžalovanému priznal vo vzťahu k žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V\nodôvodnení uviedol, že prvoinštančný súd síce vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, avšak nedospel\nk správnym skutkovým zisteniam a vec i nesprávne právne posúdil. Naviac, v otázke, či možno pozemok\ntvoriaci predmet sporu racionálne využiť, nepostupoval v súlade s usmernením generálneho riaditeľa\n\nSekcie a legislatívy MPRV SR a túto otázku posúdil i napriek tomu, že jej posúdenie patrí do právomoci\nsprávneho orgánu. Prvoinštančný súd ustálil možnosť racionálneho využitia predmetných pozemkov\nnapriek tomu, že bolo nesporne preukázané, že predmetné pozemky sú neprístupné, nakoľko ani jeden z\npozemkov, cez ktorý by bol eventuálne možný prístup, nezodpovedá požiadavkám metodického pokynu\nMinisterstva pôdohospodárstva SR č. 1551/2010-430 z 22. apríla 2010 a usmerneniu generálneho\nriaditeľa Sekcie a legislatívy MPRV SR, nakoľko nie je verejnou komunikáciou s kódom využitia 22\ntakto zapísaným v KN. Urobil tak bez ohľadu na to, že podľa usmernenia generálneho riaditeľa Sekcie\na legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky k § 12a zákona č.\n504/2003 Z. z. možnosť racionálneho užívania pozemku posúdi okresný úrad, pozemkový a lesný odbor\nokresného úradu (správny orgán) podľa konkrétnej situácie (napr. konfigurácia terénu, veľkosť a tvar\nparciel, spoluvlastníctvo atď.).\n2.1. Odvolací súd ďalej konštatoval, že v predmetnom usmernení generálny riaditeľ Sekcie legislatívy\nMPaRV SR presne definoval pozemok, ktorý je neprístupný ako pozemok, ktorý nesusedí s parcelou\nevidovanou v CKN so spôsobom využitia 22 podľa vyhlášky 461/2009 Z.z. Pozemok je pre žiadateľa\nneprístupný aj v prípadoch, keď síce spĺňa podmienku podľa predošlej vety, ale osoba nedisponuje\nvšetkými spoluvlastníckymi podielmi pozemku, alebo ak je na tomto pozemku vyčlenený podnájomný\npozemok podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z. K tomu odvolací súd uviedol, že ani jedna z týchto\npodmienok v konaní preukázaná nebola. Žalobcovia nepreukázali, že by išlo o pozemky, ktoré sú\nprístupné, a ani to, že by ich bolo možné racionálne užívať. Možnosť racionálneho užívania pozemkov\nmusí posúdiť správny orgán podľa konkrétnej situácie, nie je to otázka, ktorú by bol oprávnený skúmať\nvšeobecný súd. Za pochybenie odvolací súd považoval i záver prvoinštančného súdu, ktorý na jednej\nstrane konštatoval neprístupnosť pozemkov a na druhej strane možnosť ich racionálneho využitia, a\nto i napriek tomu, že musia byť splnené obidve podmienky kumulatívne. Nie je totiž možné racionálne\nužívať pozemky, na ktoré nie je daný prístup. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru,\nže žalovaný preukázal existenciu zákonného nájmu k pozemkom tvoriacim predmet sporu v zmysle §\n12 ods. 5 a nasl. zákona č. 504/2003 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ až 4/ (ďalej aj\n„dovolatelia“) z dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). Navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Poukázali na to, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z\nintencií pôvodného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. novembra 2019 sp. zn.\n7Co/157/2019, v ktorom práve krajský súd v bode 15. uviedol, že súd prvej inštancie „neskúmal, či\npozemky žalobcov sú prístupné z komunikácie tak, ako to vyplýva z metodického pokynu Ministerstva\npôdohospodárstva SR, či jednotliví žalobcovia disponujú všetkými vlastníckymi podielmi k pozemkom\ntvoriacim predmet sporu alebo či je na tomto pozemku vyčlenený podnájomný pozemok podľa § 12b\nzákona č. 504/2003 Z. z., prípadne, či je možné, pokiaľ nebudú splnené tieto predpoklady, pozemky\nžalobcov racionálne užívať“. Teda už v pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí krajský súd uviedol, že ak\nnebude splnený predpoklad prístupnosti pozemkov, potom treba skúmať, či je možné pozemky žalobcov\nracionálne užívať, a práve takto naznačeným smerom sa nieslo následné dokazovanie na súde prvej\ninštancie. V dovolaním napadnutom rozsudku však Krajský súd v Žiline vyslovil úplne iný právny názor,\nkeď konštatoval, že obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Takáto zmena právneho názoru\npodľa dovolateľov nie je v súlade so zásadou právnej istoty a práva na spravodlivý proces, navyše ide\no právny názor, ktorý nemá oporu v zákone.\n3.1. Ako právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli judikované\n(§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), vymedzili dovolatelia otázku, „či na účely posúdenia vzniku tzv.\nzákonného nájmu poľnohospodárskeho pozemku podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý bol\nužívaný bez nájomnej zmluvy, sa majú skúmať otázky neprístupnosti a nemožnosti racionálneho\nvyužitia pozemku jeho vlastníkom ako podmienky, ktoré majú, resp. nemajú byť splnené kumulatívne,\nalebo ako oddelené podmienky“, a zároveň otázku, „či v prípade podania vypratávacej žaloby\nvlastníkom poľnohospodárskeho pozemku užívaného bez nájomnej zmluvy je na účely výkladu pojmov\nneprístupnosť pozemku a nemožnosť racionálneho využitia pozemku podľa § 12a zákona č. 504/2003\nZ. z. pre súd právne záväzný výklad uvedený v usmernení generálneho riaditeľa sekcie legislatívy\nMinisterstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1918/2018-430 z 9. mája 2018“. Podľa\ndovolateľov je správny výklad taký, že na to, aby nemohol byť na účely § 12a ods. 1 zákona č.\n504/2003 Z.z. konštatovaný vznik tzv. zákonného nájmu pozemku užívaného bez nájomnej zmluvy jeho\nneoprávneným užívateľom, postačuje vlastníkovi pozemku, aby v konaní o vypratanie tohto pozemku\npreukázal jednak to, že na užívanie pozemku nie je uzavretá platná nájomná zmluva a následne\n\nbuď preukázal prístupnosť pozemku, alebo možnosť racionálneho využitia tohto pozemku priamo jeho\nvlastníkom (teda hoci ide o pozemok neprístupný, avšak vlastník preukáže, že je na jeho strane\nracionálny dôvod, pre ktorý takýto pozemok, hoc javiaci sa ako neprístupný, vie práve on sám racionálne\nvyužiť). Podľa dovolateľov, ak vlastník pozemku preukáže, že pozemok hoc neprístupný (napr. nevedie\nk nemu cestná komunikácia), má záujem racionálne poľnohospodársky využívať, má legálnu možnosť\nprístupu k nemu práve v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd vôbec nebral do\núvahy poukazovanie žalobcov na toto ustanovenie Občianskeho zákonníka.\n3.2. Pokiaľ ide o usmernenie generálneho riaditeľa sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka SR, dovolatelia uviedli, že pojem „usmernenie“ Ústava SR a ani zákon č. 504/2003 Z. z.\nnepoznajú. Právna teória ho však považuje za akt, ktorým nadriadený orgán riadi a usmerňuje činnosť\npodriadených orgánov a ktorý je záväzný iba pre podriadené orgány vo vnútorných vzťahoch verejnej\nsprávy. Usmernenie nie je právnym predpisom a nie je záväzné ani pre súdy rozhodujúce napríklad ako v tomto prípade - o vypratávacej žalobe, teda odvolací súd nemal pri výklade pojmov neprístupnosť\npozemku a nemožnosť racionálneho využitia pozemku podľa § 12a ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z.\npostupovať podľa usmernenia generálneho riaditeľa sekcie legislatívy Ministerstva pôdohospodárstva a\nrozvoja vidieka SR, ale mal vec posúdiť podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. § 127\nods. 3 Občianskeho zákonníka).\n4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) ako súd príslušný\nna rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428\nCSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je prípustné\na dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie (§ 450 CSP).,\n6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu za predpokladu\nústavnej udržateľnosti výkladu procesných predpisov.\n7. O mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých\nprávna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. Právnu\núpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014). Ak by najvyšší\nsúd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia\nodvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu\ntoho, kto stojí na opačnej procesnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 172/03).\n8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\n\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v\nčom spočíva táto vada (ods. 2).\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v\ndanom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobkýň, že v konaní došlo k nimi tvrdenej vade\nzmätočnosti.\n12. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v\ntých prípadoch, keď miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj\nprávo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387\nods. 3 CSP). Nerešpektovanie tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť\ndovolania (4Cdo/125/2019). Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť\na kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali\nvzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, stranou sporu výslovne prezentovanou otázkou zaoberal,\nalebo nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n14. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že nie na\nkaždý argument strany musia dať súdy odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z\n19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp.\nzn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné\na relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov\nsa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp.\nzn. III. ÚS 107/07).\n15. Za dôvodnú považoval dovolací súd námietku žalobcov, že v súdnom konaní o vypratanie pozemku\nresp. o odstránenie stavby nie je možné prístupnosť a racionálnu užívateľnosť pozemku, na ktoré\nodkazujú ustanovenia § 12 ods. 5 a § 12a zákona č. 504/2003 Z. z., posudzovať výlučne s odkazom\nna interný riadiaci dokument orgánov štátnej správy, ako je usmernenie alebo metodický pokyn.\nSamozrejme, takýto dokument je možné (a z dôvodu právnej istoty aj vhodné) vziať do úvahy, avšak je\npotrebné zdôrazniť, že nejde o prameň práva (iba o výklad správnych orgánov). V preskúmavanej veci\nodvolací súd skúmal prístupnosť či neprístupnosť predmetných pozemkov výlučne podľa usmernenia\nústredného orgánu štátnej správy. Konštatoval, že toto usmernenie obsahuje definíciu pozemku, ktorý je\nneprístupný, a že „ani jedna z týchto podmienok v konaní preukázaná nebola“, pričom tu z odôvodnenia\n\nrozsudku nie je jednoznačne zrejmé, či mal súd na mysli podmienky prístupnosti alebo podmienky\nneprístupnosti pozemku, keďže definícia citovaná z usmernenia je definíciou neprístupného pozemku,\nale z kontextu celého rozsudku (a zo zamietnutia žaloby) vyplýva, že podľa odvolacieho súdu neboli\npreukázané podmienky prístupnosti, nie neprístupnosti pozemkov.\n16. Dovolací súd musel dať za pravdu dovolateľom v tom, že odvolací súd skúmal prístupnosť či\nneprístupnosť predmetných pozemkov (ako predpoklady pre aplikáciu ustanovení § 12 ods. 5 a §\n12a zákona č. 504/2003 Z. z.) výlučne na základe interných riadiacich aktov orgánov štátnej správy\n(usmernenie, metodický pokyn) napriek tomu, že žalobcovia v konaní (na súde prvej inštancie aj v\nodvolacom konaní) argumentovali ustanovením § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka (právo vstupu\nna pozemok, pokiaľ je nevyhnutné pre údržbu a obhospodarovanie susedných pozemkov). Touto\nargumentáciou žalobcov sa však odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal\na nedal na tento argument žiadnu odpoveď. Išlo pritom o jeden z podstatných argumentov, ktorými sa\nžalobcovia snažili preukázať, že majú zákonný prístup na svoje pozemky a môžu ich racionálne užívať.\nNevysporiadanie sa s touto argumentáciou predstavuje porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces\na je dôvodom na zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP.\n17.\nPokiaľ dovolatelia namietali zmenu právneho názoru odvolacieho súdu v porovnaní s\npredchádzajúcim uznesením, ktorým odvolací súd zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie, je potrebné\nuviesť, že na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý je v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci\nodvolacím súdom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), odvolací súd\nnie je viazaný právnym názorom, vysloveným vo vlastnom predchádzajúcom uznesení, ktorým zrušil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie. Teda odvolací súd svoj skorší právny názor môže (napríklad aj pod\nvplyvom záväzného právneho názoru najvyššieho súdu alebo ústavného súdu) zmeniť. Nie je preto v\nrozpore s procesnými predpismi, ak odvolací súd svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny názor\nzmení (porov. napr. nález Ústavného súdu SR z 3. septembra 2013 sp. zn. III. ÚS 46/2013). Na druhej\nstrane však zmena právneho názoru odvolacieho súdu neprispieva k právnej istote, preto by mala mať\nlen výnimočnú povahu a v každom prípade by mala byť riadne odôvodnená.\n18. Ak odvolací súd v prvom uznesení inštruoval súd prvej inštancie, že má preskúmať prístupnosť\npredmetných pozemkov a „prípadne, pokiaľ nebudú splnené predpoklady prístupnosti, či je možné\npozemky žalobcov racionálne užívať“, ale v napadnutom rozsudku už konštatoval, že „musia byť\nsplnené obe podmienky kumulatívne“, môže to evokovať zmenu právneho názoru, ktorá nebola\nriadne odôvodnená (zjednodušene povedané, ak majú byť pre vyhovenie žalobe splnené kumulatívne\ndve podmienky, tak po zistení nesplnenia jednej z nich už nie je potrebné skúmať splnenie\ndruhej, preto inštrukcia skúmať „prípadne“ užívateľnosť pozemkov, ak sa nepreukáže ich prístupnosť,\nvyznieva rozporne s právnym názorom, že obe podmienky musia byť splnené kumulatívne). Podľa\ndovolacieho súdu však je toto vyjadrenie odvolacieho súdu o kumulatívnom splnení dvoch podmienok\nnejednoznačné, a to z rovnakých dôvodov ako boli uvedené vyššie v bode 15. tohto odôvodnenia:\nOdvolací súd tu konštatoval, že „musia byť splnené obidve podmienky kumulatívne“, avšak vzhľadom\nna kombináciu pozitívneho a negatívneho vymedzenia týchto podmienok v predchádzajúcej časti vety\n(„na jednej strane neprístupnosť pozemkov a na druhej strane možnosť ich racionálneho využitia“)\nnie je zrejmé, čo presne súd považoval za „podmienky“ a kto má preukazovať ich splnenie - či má\nužívateľ pozemku preukazovať neprístupnosť a súčasne (kumulatívne) nemožnosť racionálneho využitia\npozemku (čo však nezodpovedá významu spojky „alebo“ použitej v ustanoveniach § 12 ods. 5 a § 12a\nzákona č. 504/2003 Z. z.), alebo má vlastník pozemku žiadajúci o jeho vrátenie preukazovať prístupnosť\npozemku a súčasne možnosť jeho racionálneho využitia.\n19. Z uvedených dôvodov (nejednoznačnosti záveru odvolacieho súdu o potrebe kumulatívneho\nsplnenia podmienok) dovolací súd nemohol preskúmať relevantnosť dovolacej otázky, či sa majú\notázky neprístupnosti a nemožnosti racionálneho využitia pozemku skúmať ako podmienky, ktoré majú\nbyť splnené kumulatívne, alebo ide o oddelené podmienky. Bez jednoznačného vymedzenia pojmov\npoužitých pri formulovaní právneho záveru odvolacieho súdu nie je možné posúdiť, či je tento právny\nzáver správny alebo nesprávny. To však nemôže byť na ťarchu dovolateľov. Keďže z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku nie je zrejmé, čo mal odvolací súd na mysli pod „podmienkami“ a ako (z pohľadu\nktorej strany) myslel ich kumuláciu, dovolací súd môže len vo všeobecnosti poukázať na to, že v\nustanoveniach § 12 ods. 5 a § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. je použitá spojka „alebo“ („pozemok\nje neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať“). To znamená, že na to, aby sa aplikoval\n\npostup podľa § 12a citovaného zákona (t. j. uzatvorenie podnájomnej zmluvy k náhradnému pozemku\nnamiesto vydania pozemku, ktorý je vo vlastníctve žiadateľa), postačuje (okrem ostatných podmienok\nvymedzených v § 12a) preukázanie, že ide o neprístupný pozemok alebo (t. j. alternatívne) o pozemok,\nktorý nemožno racionálne užívať. Naopak na to, aby vlastník dosiahol vydanie takéhoto pozemku in\nnatura (t. j. aby sa neaplikovalo ustanovenie § 12a), musí preukázať, že nie je naplnený ani jeden z\nuvedených predpokladov, t. j. nejde o neprístupný pozemok a súčasne (kumulatívne) nejde o pozemok,\nktorý nemožno racionálne užívať (podľa základov výrokovej logiky negáciou disjunkcie dvoch výrokov je\nkonjunkcia ich negácií). Vzhľadom k tomu, že dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku sú vady podľa §\n420 písm. f) CSP, dovolací súd sa nemohol bližšie vyjadriť k právnym otázkam, ktoré nastolili dovolatelia\npodľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n20. Je však potrebné doplniť, že nejasne vyznieva aj odkaz odvolacieho súdu na to, že otázka,\nči možno pozemok tvoriaci predmet sporu racionálne využiť, patrí do právomoci správneho orgánu,\nkeď odvolací súd na inom mieste odôvodnenia napadnutého rozsudku sám túto otázku posudzoval a\nskonštatoval, že nebola preukázaná ani jedna z podmienok (pravdepodobne mal na mysli aj podmienku\nracionálnej využiteľnosti pozemkov). K tomu dovolací súd uvádza, že zákon č. 504/2003 Z. z. dáva\nsprávnemu orgánu právomoc rozhodovať (a pritom posudzovať aj prístupnosť či racionálnu využiteľnosť\npozemku) len za presne vymedzených okolností, uvedených v § 12a ods. 8 - len ak si nájomca nesplní\npovinnosť uzavrieť s vlastníkom pozemku podnájomnú zmluvu k náhradnému pozemku, môže okresný\núrad na návrh (žiadosť) vlastníka rozhodnúť o vzniku podnájomného vzťahu. V posudzovanej veci však\nžalobcovia nežiadali uzavretie podnájomnej zmluvy k náhradnému pozemku, ale naopak, žiadali vydanie\nvlastného pozemku in natura. Na rozhodovanie o vydaní (vyprataní) pozemku nemá správny orgán\nkompetenciu, toto patrí plne do právomoci súdov. V rámci tohto konania môžu súdy ako predbežnú\notázku skúmať aj to, či sa na predmetné pozemky vzťahujú ustanovenia § 12 ods. 5 a § 12a zákona\nč. 504/2003 Z. z.\n21. Napokon dovolací súd upozorňuje aj na nesprávne použitie slovného spojenia „zákonný nájom“\nv napadnutom rozsudku odvolacieho súdu, ktoré tiež robí rozsudok nejasným a ťažko zrozumiteľným.\nOdvolací súd totiž používa toto slovné spojenie s odkazom na § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z.\n(„zákonný nájom v zmysle § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z.“), avšak v súčasnosti účinné (a aj v čase\nvydania napadnutého rozsudku účinné) ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. neupravuje\nzákonný nájom, ale použitie postupu podľa § 12a, ak vlastník žiada o vrátenie a prevzatie pozemku,\nktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy. Zákonnú fikciu vzniku nájomného vzťahu (ktorú by bolo možné\noznačiť ako zákonný nájom) ustanovuje § 12 ods. 4 zákona č. 504/2003 Z. z.\n22. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu je nezrozumiteľné, nie je z neho zrejmé, ako dospel odvolací súd k záveru, že\n„žalovaný preukázal existenciu zákonného nájmu“ k predmetným pozemkom a odvolací súd sa v\nnapadnutom rozsudku nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalobcov, ako je uvedené v bode 16.\ntohto odôvodnenia, čím došlo k porušeniu práva dovolateľov na spravodlivý proces. Dovolanie podľa\n§ 420 písm. f) CSP je potom nielen prípustné, ale aj dôvodné a je potrebné napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n23. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní odstráni nedostatky uvedené vyššie (najmä sa vysporiada s\nargumentáciou žalobcov právom vstupu na pozemok podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a\nnásledne vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodní.\n24. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a\nak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a\no trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/130/2020", "guid": "a9937d7b-7586-45f6-b6b4-64925b280226:eca54218-fc13-403a-9bec-727506c67826", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "4d6e97c6-7313-413e-83c8-fbf7bcddab3c:46738380-c523-47f0-9989-c76e4013a09c", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/130/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/130/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/4d6e97c6-7313-413e-83c8-fbf7bcddab3c:46738380-c523-47f0-9989-c76e4013a09c"}, {"guid": "4098879d-1ade-4cf7-9aa4-2325bad750c5:4d1cdc73-d172-4409-b88d-9b2028081454", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4115228727.3", "spisova_znacka": "7Co/157/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/157/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4115228727.3"}], "citovane_v": [{"guid": "43ba969b-e329-41bc-a1fd-830892c0f5b7:d8cfae0c-9933-442c-9b05-417402437fff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6118229975.1", "spisova_znacka": "5Cdo/94/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/94/2025 z 18. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6118229975.1"}, {"guid": "b3bdc8b6-a0fc-4f01-a871-6948edddf837:a109575d-46a4-4f1f-955a-2836c24285a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4118201644.1", "spisova_znacka": "5Cdo/22/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/22/2024 z 20. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4118201644.1"}, {"guid": "1d27e02f-be90-4c26-993b-fe83b226f9c4:bd8e994a-78c8-4133-a801-c7d2b6e37eac", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4223201457.2", "spisova_znacka": "26Co/38/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Co/38/2025 z 26. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4223201457.2"}, {"guid": "2740ddce-1b7d-45b7-9562-e24c3b0d7ce7:5443e34f-2ca3-4450-a93f-2808db71522f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:6118229975.2", "spisova_znacka": "12Co/106/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/106/2023 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:6118229975.2"}]}