{"guid": "cf29d055-3a01-47bd-a625-d1065db94895:6403b820-b0b8-4c42-8bd1-6a96707af8ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1", "spisova_znacka": "7Cdo/364/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/364/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 7Cdo/364/2021, ECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1", "identifikacne_cislo": "5716202895", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-1", "nazov": "§ 135c ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "nazov": "§ 135c ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-3", "nazov": "§ 135c ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-135c.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-135c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-135c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6403b820-b0b8-4c42-8bd1-6a96707af8ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/364/2021\n5716202895\n28. 02. 2023\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2023:5716202895.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Brňáka a sudcov\nJUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Martiny Valentovej v spore žalobcu Ing. Z. H., bývajúceho v Y., U. 5,\nzastúpeného splnomocnenkyňou AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom v Martine, Ambra Pietra\n10645/17, IČO: 50 157 892, proti žalovaným 1/ H. Z., bývajúcej vo J. I., B. XX, 2/ G. E., bývajúcom v\nD., D. XX/XX, zastúpenom splnomocneným zástupcom Ing. G. A., bývajúcom v O. D., U. XXXX/X, o\nusporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena,\nvedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18C/22/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 1. júla 2021 sp. zn. 9Co/106/2020, takto\nrozhodol:\nV dovolacom konaní pokračuje s právnou nástupkyňou pôvodne žalovanej 1/ neb. D. A., naposledy\nbývajúcej v Y., L. ulica XXX/XX, zomrelej dňa X.X.XXXX, H. Z., bývajúcou vo J. I., B. XX.\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovanej 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj „prvoinštančný súd\" alebo „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 26. marca\n2020 č. k. 18C/22/2016-554 rozhodol o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve stavby v\nprospech vlastníka stavby Rekreačný zrubový dom a príslušenstva k tejto stavbe, ktoré predstavuje\nspevnené plochy na špecifikovaných pozemkoch nachádzajúcich sa v kat. úz. Y., zapísaných na LV\nč. XXXX Okresným úradom D., katastrálnym odborom. Vecné bremeno súd zriadil v rozsahu určenom\ngeometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 10.12.2019 overený dňa 10.12.2019 Ing. O., úradne overený\nOkresným úradom D., katastrálny odbor dňa 30.12.2019 pod č. C Ďalším výrokom uložil žalobcovi\npovinnosť zaplatiť za zriadenie vecného bremena pôvodnej žalovanej 1/ odplatu vo výške 2.314,84 eur\na žalovanému 2/ odplatu vo výške 2.314,84 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania\nrozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov nepriznal.\n1.1. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 135c Občianskeho zákonníka s poukazom na procesné\nustanovenia § 270 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP\").\n1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že stavebník realizoval stavbu, ktorá je stavbou neoprávnenou a\nnepovolenou. V čase rozhodovania súdu bolo jednoznačne preukázané, že je postavená na cudzom\npozemku a taktiež bolo preukázané, že výstavba bola vykonaná bez príslušných rozhodnutí stavebného\núradu a bez stavebného povolenia. Na daný prípad aplikoval § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka\npo zistení, že odstránenie stavby nie je účelné, resp. vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním\nstavby za náhradu do jeho vlastníctva. Účelnosť stavby súd posudzoval aj so zreteľom na záujmy\nvlastníkov pozemkov, zohľadňoval argumentáciu žalovaných počas sporu, tiež možnosť žalovaných\n\nvyužiť pozemky pre nich ekonomicky výhodnejšie ako je zriadenie navrhovaného vecného bremena so\nzreteľom na hodnotu pozemkov vo vlastníctve žalovaných a prípadného možného iného využitia ich\npozemkov ako je zriadenie vecného bremena. Hodnotil tiež, či zriadenie vecného bremena neznižuje\nhodnotu ich pozemkov, na ktorých je postavená neoprávnená stavba vo vlastníctve žalobcu. Súd\nvychádzal z preukázanej skutočnosti, že žalovaní 1/, 2/ sami predmetné pozemky neužívajú, užíva\nich tretí subjekt, sú predmetom nájomných zmlúv a ich dodatkov. V priebehu sporu žalovaní sami\nneprezentovali a ani z vykonaného dokazovania nevyplynula možnosť iného ekonomicky výhodnejšieho\nvyužitia ich pozemkov ako je zriadenie navrhovaného vecného bremena za náhradu, ktorá bola určená\nznaleckým posudkom. Samotná stavba neohrozuje vlastníkov pozemku, ani ich majetok. Súd tiež\nvyhodnocoval aj povahu a rozsah hospodárskej straty s ohľadom na stav rozostavanosti a využitie\nstavby, či odstránenie tejto už dokončenej a obývateľnej stavby je účelné, či žalobca bol dobromyseľný,\nči v čase začatia stavby vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku a pod. Preukázané mal,\nže stavba je dokončená a zariadená na rodinné využívanie. Vznikla teda trvalá hodnota, ktorá má\npovahu nehnuteľnosti. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaní ako vlastníci pozemkov nezakročili\nproti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, teda pred jej dokončením. Žalovaní až počas sporu\nvyvolaného žalobcom doručili žalobcovi výzvu na odstránenie stavby, avšak takýto postup vyhodnotil súd\nprvej inštancie ako šikanózny výkon práva vzhľadom najmä na to, že môže aj iným spôsobom usporiadať\npomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Súd sa stotožnil s argumentáciou zástupcu\nžalovaných, že žalobca zahájením stavby bez stavebného povolenia nekonal v súlade so stavebným\nzákonom, čo súd neschvaľuje, ani neobhajuje, avšak táto situácia sa rieši v rámci správneho konania\nstavebného úradu. Samotný žalobca požiadal o dodatočné povolenie stavby a Obecný úrad Y. schválil\nzámer výstavby rodinného zrubového domu. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie žalovaných rozsudkom 1. júla 2021 sp. zn.\n9Co/106/2020 (ďalej aj „napadnuté odvolacie rozhodnutie\") zmenil napadnutý prvoinštančný rozsudok\ntak, že žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v danom prípade mal súd prvej inštancie na\nnávrh vlastníka stavby rozhodnúť o tom, či zriadi pod stavbou vecné bremeno, a taktiež prístupovú\ncestu na pozemkoch iných vlastníkov. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v tomto prípade\nsa jedná o stavbu postavenú bez stavebného povolenia, čiže stavbu nelegálnu (čiernu) a zároveň\nstavbu neoprávnenú, postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby mal stavebník k takémuto pozemku\nvlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho oprávňovalo stavbu realizovať.\n2.2. Žalobca v tomto konaní deklaroval dobrú vieru pri identifikácii nehnuteľnosti, ktorú zakúpil. Pokiaľ\nby aj súd opomenul, že pri kúpe mu bol daný k dispozícii náčrt a pozemok vytýčený kovovými trubkami,\nresp. jeho znalosť miestnych pomerov, keď už pred kúpou bol vlastníkom chaty v tejto lokalite, táto\ndobrá viera pominula minimálne od momentu, keď požiadal o možnosť realizovať stavbu obec, ktorá\njeho žiadosť o výstavbu domu alebo chaty kategoricky zamietla minimálne v roku 2004, 2007, 2009\na 2010, ako aj v roku 2012. Napriek tomu v období máj, jún 2012 započal s realizáciou stavby, ktorú\nvšak začal realizovať na cudzích pozemkoch. Pokiaľ aj dovtedy žalobca tvrdil, že výstavbu započal v\ndobrej viere, minimálne od júna 2012, kedy bola vykonaná ohliadka zo strany Stavebného úradu Obce\nY. a vykonaný bol štátny stavebný dohľad, mu bolo uložené bezodkladne zastaviť začaté stavebné\npráce. V tom čase podľa zistenia Štátneho stavebného úradu boli čiastočne vybudované základy\nrozmerov 6 x 8 m (garáž) a základy pod prvé NP, pričom ďalej bola vybudovaná vŕtaná studňa a\nprípojka NN. Následne začalo konanie o dodatočnom povolení stavby, resp. odstránení stavby, kde už\nzo strany vlastníkov pozemkov bola vznesená námietka na neoprávnenosť začatej stavby. V tom čase\nvšak stavba už bola zrealizovaná, ba naviac ako vyplynulo z ďalšieho konania vyvolaného Štátnym\nstavebným dohľadom, žalobca v tom čase už jednoznačne s vedomím, že stavia na cudzích pozemkoch,\npostavil aj altánok. Pri ohliadke vykonanej súdom bolo zistené, že sa jedná o plne dokončené objekty\nso spevnenými plochami, prístupovou cestou, spevneným oporným múrom vo svahu, pričom dom je\nzariadený a užívaný. Pokiaľ potom súd prvej inštancie pri posudzovaní zisteného skutkového stavu a\nprijatí právnych záverov uviedol, že v tomto prípade by neboli splnené podmienky proporcionality, keďže\nnelegálna a neoprávnená stavba predstavuje určitú hodnotu, avšak vlastníci pozemkov tieto osobne\nneužívajú, prenajaté sú poľnohospodárskemu družstvu, a teda z nich majú len nepatrný hospodársky\núžitok, s takýmto záverom sa odvolací súd absolútne nemohol stotožniť. Z evidencie nehnuteľností\na pozemkov je zrejmé, že tieto sú podľa účelu zaradené do kategórie trvalý trávny porast. Takáto\nnehnuteľnosť nachádzajúca sa mimo zastavanú časť obce (lúka) slúži práve tomu účelu, na aký ho\nvyužíva poľnohospodárske družstvo, a to k príprave a výrobe krmiva pre poľnohospodárske zvieratá.\nOdvolaciemu súdu nie je zrejmé ako inakšie by vlastníci mali využiť pozemok, keď podľa vyjadrenia\n\nobce výstavba v zmysle územného plánu bežná nie je. Čo sa týka hodnoty nehnuteľnosti postavenej\nžalobcom, vzhľadom na to, že od roku 2012 napriek uloženej povinnosti Stavebným úradom pokračoval\nvo výstavbe a nehnuteľnosť dostaval a zariadil, nemôže sa teraz odvolávať na súčasný stav, ktorý\nspôsobil sám nerešpektovaním rozhodnutia správneho orgánu. Navyše prvotne možno uviesť, že táto\nsituácia nastala po tom, čo absolútne nerešpektoval stanovisko obce o nemožnosti realizovať výstavbu\nv danej lokalite, pričom výstavbu začal bez predchádzajúceho územného konania alebo stavebného\npovolenia. Nerešpektovanie všeobecne platných právnych noriem prípadne konkrétne nerešpektovanie\nrozhodnutia správneho orgánu nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako dobrý úmysel stavebníka.\n2.3. Odvolací súd tak dospel k záveru, že pri posudzovaní jednotlivých práv sporových strán ako\nvlastníka stavby a spoluvlastníkov pozemku sa javí ako spravodlivé „ochrániť\" právo vlastníka pozemku.\nVlastník stavby nekonal v dobrej viere (tu by súd rešpektoval, keby sám dodržiaval všetky normy,\nstavbu začal realizovať po tom, čo by to umožňoval územný plán obce, požiadal o vydanie stavebného\npovolenia a v prípade jeho právoplatnosti, v domnení, že stavia na svojom pozemku by došlo k výstavbe).\nV tomto konkrétnom prípade však stavbu (okrem základov) realizoval v čase, keď bol zo strany\nsprávnych orgánov vyzvaný na okamžité zastavenie stavebných prác. Žalobca toto nerešpektoval,\nstavbu zrealizoval a teraz poukazuje na to, že táto má nie malú hodnotu, a preto jej prípadné odstránenie\nnie je žiaduce. Túto situáciu nemožno hodnotiť ako náhodu (nedbalosť), ale vedomé porušovanie\na ignorovanie právnych noriem a rozhodnutí správnych orgánov. Z uvedených dôvodov sa nemôže\nžalobca domáhať „spravodlivého riešenia\" v jeho prospech.\n2.4. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval rozhodnutie súdu prvej\ninštancie za vecne správne, naopak stotožnil sa s námietkami žalovaných, uvedenými v odvolaní, a\npreto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade nie je možné zo\nstrany žalobcu sa domáhať ochrany, pokiaľ sám vedome porušoval základné právne normy, stanoviská\nobce s kompetenciou stavebného úradu a tiež nariadenie Štátneho stavebného dohľadu. Vzhľadom\nna vyjadrenie obce nie je ani zrejmé, k čomu by malo zriadené vecné bremeno slúžiť, pokiaľ obec\nkategoricky uviedla, že stavebné povolenie na uvedenú stavbu nevydá a ani takúto stavbu dodatočne\nnelegalizuje. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu preto súd žalobu zamietol.\n2.5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a strane\núspešnej v spore - žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.\nO výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ\"), a to podľa\n§ 420 písm. e/, f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Navrhol napadnuté odvolacie rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne potvrdiť rozhodnutie prvoinštančného súdu.\n3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. e/ CSP žalobca namietal rozhodovanie o jeho\nodvolaní vylúčeným sudcom, a to predsedom senátu JUDr. Ladislavom Mejstríkom, u ktorého sú dané\npochybnosti o tom, či nemá určitý záujem na spôsobe a výsledku skončenia tohto sporu, nakoľko\nod spôsobu a výsledku tohto sporu sa následne priamo alebo nepriamo bude odvíjať aj osud ďalšej\nduplicitnej vlastníčky pozemkov pod jeho stavbou, ktorú vlastníčku zastupuje ako advokát jeho syn,\nktorá bola aj žalovaná v danej veci, voči ktorej ale v tomto konaní zobral návrh späť, nakoľko nedošlo\nk zápisu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Martin\nsp. zn. 21C/28/2014 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pod predmetnou stavbou v jeho\nvlastníctve do katastra nehnuteľností. Z pohľadu objektívneho nemožno podľa žalobcu nevziať do úvahy,\nže sudca môže byť subjektívne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená\noprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie alebo na jeho pomer k veci, k\nstranám sporu, ich právnym zástupcom, svedkom a pod. Inými slovami, nemožno neprihliadnuť na tzv.\nteóriu zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale sa musí ako taký javiť aj\nobjektívne v očiach strán sporu. Pomer sudcu k sporu je aj skutočnosť, že získal informácie o spore inak\nnež dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo, v dôsledku čoho je jeho pohľad\nna zistené skutkové okolnosti prípadu deformovaný ďalšími poznatkami zistenými mimoprocesným\nspôsobom. Žalobca zdôraznil i to, že predseda senátu odvolacieho súdu JUDr. Mejstrík žije v obci Y. a je\naktívnym členom poľovníckeho združenia, čo mu umožňuje získať informácie od ostatných obyvateľov\nobce a členov poľovníckeho združenia a ovplyvniť jeho mienku o ňom. V obci Y. žije aj syn predsedu\nsenátu - advokát O. D. a bezprostredne v blízkosti stavby, ku ktorej žiada vo veci zriadenie vecného\nbremena sa nachádzajú pozemky, na ktorých má postavenú stavbu, ktorú užíva na bývanie.\n3.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f/ CSP žalobca vytýka odvolaciemu súdu, (i) že vyvodil\nsvoj iný záver zo skutočností, ktoré súd prvej inštancie výslovne neposudzoval, resp. nevyhodnotil v\n\njeho neprospech, v dôsledku čoho nemal možnosť sa k týmto tvrdeniam vyjadriť a prípadne predložiť\ndôkazy, ktoré by pre posúdenie jeho dobromyseľnosti či „spravodlivého vyriešenia sporu\" mohli byť\nrelevantné, čím mu znemožnil realizáciu jeho procesných práv, a teda zaťažil konanie procesnou\nvadou zmätočnosti. Odvolací súd počas nariadeného súdneho pojednávania nevykonal, nezopakoval\na nedoplnil dokazovanie vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam, ktoré vo svojom rozhodnutí posúdil\ndiametrálne odlišne od ich posúdenia zo strany prvoinštančného súdu. (ii) Odvolací súd podľa žalobcu\ntiež zvolil nesprávny procesný postup, keď žalobu zamietol. Je presvedčený, že konanie o vyporiadanie\nneoprávnenej stavby je konaním, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania\nvzťahu medzi stranami. Po citácii § 135c Občianskeho zákonníka žalobca zdôraznil, že pomery medzi\nvlastníkom pozemku a vlastníkom stavby je potrebné usporiadať a nemožno jednoducho žalobu\nzamietnuť a nechať pomery medzi stranami sporu nevyriešené. Na podporu danej argumentácie žalobca\nodkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/44/2012 a Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. 22Cdo/880/2006.\n3.3. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP žalobca reagoval na zamietnutie jeho\nžaloby odvolacím súdom, ktorý spôsob rozhodnutia je v danom prípade v rozpore s rozhodovacou\npraxou dovolacieho súdu. Podľa judikatúry najvyššieho súdu je konanie o vyrovnanie vzťahov medzi\nvlastníkom pozemku a stavebníkom konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania\nvzťahu medzi sporovými stranami (rozsudok najvyššieho súdu 6MCdo/44/2012. V ďalšom dovolateľ\ncitoval z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/410/2013.\n3.4. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP žalobca odôvodnil tým, že odvolací súd zamietol žalobu z\ndôvodu, že nepreukázal dobrú vôľu, keď postavil stavbu bez stavebného povolenia, preto pre nedostatok\ndobromyseľnosti na jeho strane vo vzťahu k dodržaniu administratívnych predpisov nemožno mu priznať\nprávnu ochranu. Nesprávnym je potom právne posúdenie významu dobromyseľnosti pri realizácii stavby\nbez stavebného povolenia vo vzťahu k riešeniu pomerov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby a\nvlastníkom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Posúdenie dobromyseľnosti vo vzťahu k\nuskutočneniu stavby bez stavebného povolenia však podľa jeho názoru vychádzajúc zo znenia a účelu\n§ 135c Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na usporiadanie pomerov medzi sporovými stranami\na nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby. O tejto právnej otázke dovolací súd ešte nerozhodoval.\n3.5. Žalobca súčasne podal návrh na odklad vykonateľnosti a právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) z obsahu spisu zistil, že pôvodná\nžalovaná 1/ D. A., naposledy bývajúca v Y., L. ulica XXX/XX, dňa X.X.XXXX (t. j. počas dovolacieho\nkonania) zomrela.\n4.1. Z osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 14. septembra 2022 notárkou JUDr. J. J. ako súdnou\nkomisárkou sp. zn. 17D 410/2022, Dnot 215/2022 vyplýva, že na základe schválenej dohody dedičov\nspoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach nadobudla do vlastníctva H. Z. (súčasná žalovaná\n1/).\n4.2. Na základe uvedenej právnej skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle §\n64 v spojení s § 438 ods. 1 CSP o pokračovaní v dovolacom konaní s právnou/nástupkyňou pôvodnej\nžalovanej 1/, ktorá v priebehu dovolacieho konania zomrela.\n5. Podľa § 444 ods. 1, 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť\nplniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;\nustanovenie § 230 <L.> tým nie je dotknuté.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti a\nprávoplatnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1, 2 CSP, a preto\nv súlade s doposiaľ ustálenou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§\n429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil\nmeritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k\nzáveru, že dovolanie je prípustné vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/\nCSP, avšak nie je dôvodné.\n\n8. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto\nprávo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní\na rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené\nvšetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre\nvšetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,\n5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých\nsa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).\n10. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") sp. zn. II. ÚS 172/03].\n11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\nDovolanie podľa § 420 písm. e/ CSP\n12. Dovolateľ úvodnú časť svojho dovolania venoval ním vznesenej námietke zaujatosti voči predsedovi\nsenátu JUDr. Ladislavom Mejstríkom, ktorý ako člen senátu rozhodoval o jeho odvolaní, o vylúčení\nktorého sa dozvedel až v čase podania dovolania, u ktorého sú dané pochybnosti o tom, či nemá určitý\nzáujem na spôsobe a výsledku skončenia tohto sporu (bližšie pozri bod 3.1.).\n12.1. V súvislosti s posúdením opodstatnenosti tejto námietky dovolací súd poukazuje na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu publikované ako judikát R 59/1997, v zmysle ktorého neexistencia žiadneho\nrozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie\nje vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok\nprípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. e/ CSP posúdiť túto otázku samostatne a\nprípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval. V danej veci\nskúmal dovolací súd opodstatnenosť uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e/ CSP najmä\nvo vzťahu k ustanoveniu § 49 v spojení s § 52 a § 53 CSP, keďže námietka zaujatosti bola podaná až\nv dovolacom konaní (bola súčasťou dovolania žalobcu).\n12.2. Dovolací súd vzhľadom na obsah námietok uvádzaných dovolateľom vychádzal z ustanovenia\n§ 49 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu,\nak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na\nkonaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť\nk nestrannému prejednaniu sporu, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu alebo k ich zástupcom\na tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Tomu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,\nktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého\nprávne významného vzťahu sudcu k sporu alebo jeho osobného vzťahu k stranám sporu, prípadne k\nich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektívny pohľad na spor a preto objektívne vyvoláva\npochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomer sudcu k sporu je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny\nzáujem na určitom spôsobe skončenia sporu a rozhodnutia v spore.\n12.3. Dovolací súd akcentuje, že obsahom práva na prejednanie sporu pred nestranným súdom nie\nje povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho\nprejednávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie sporu\nnestranným súdom je len povinnosť prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z\nďalšieho prejednávania a rozhodnutia a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).\n\nV tejto súvislosti je nevyhnutné tiež zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 až § 58\nCSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému\nsudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne\niba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so\nzákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor sporovej strany, že v osobe\nurčitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte\nbez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.\n12.4. V danom prípade dovolací dospel k záveru, že len zo skutočnosti existencie priameho\npríbuzenského vzťahu medzi zákonným sudcom JUDr. Ladislavom Mejstríkom a advokátom JUDr.\nLadislavom Mejstríkom, ktorý zastupoval pôvodnú žalovanú 3/ v inom súdnom spore, voči ktorej\nžalovanej, v danom spore právne zastúpenej iným advokátom, bolo konanie v predmetnej právnej\nveci zastavené ešte v prvoinštančnom konaní pre späťvzatie žaloby voči nej, nemožno automaticky\nvyvodzovať preferenciu či negatívny vzťah zákonného sudcu v odvolacom konaní ku tej-ktorej strane\nsporu (tu k žalobcovi), či jeho pomer k prejednávanej veci. Pri rozhodovaní, či uvádzané okolnosti\nprezrádzajú nedostatok nestrannosti sudcu (z objektívnych aspektov), a teda či je tu relevantná\nobava z nedostatku nezaujatosti, vychádzal najvyšší súd z judikatúry ESĽP, ktorá vyžaduje, aby sa\nobava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných\nskutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len\ntieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Predmetný\npríbuzenský vzťah medzi advokátom, ktorý zastupoval duplicitnú vlastníčku pozemkov pod jeho\nstavbou v inom vzájomnom spore so žalobcom, ktorá vlastníčka nie je stranou daného sporu a\nsudcom zákonného senátu odvolacieho súdu dovolací súd nepovažoval za takú okolnosť, ktorá by\nsvojou povahou, obsahom a intenzitou bola z objektívneho hľadiska spôsobilá založiť pochybnosť o\nnezaujatosti, resp. schopnosti zákonného sudcu prejednať a rozhodnúť vec nestranne.\n12.5. Nič na tom nemôže zmeniť ani hypotetická obava žalobcu, založená na tom, že predseda\nsenátu odvolacieho súdu JUDr. Mejstrík, ktorý v danej veci rozhodoval, žije v obci Y. a je aktívnym\nčlenom poľovníckeho združenia, čo mu umožňuje získať informácie od ostatných obyvateľov obce a\nčlenov poľovníckeho združenia a ovplyvniť jeho mienku o ňom, keď v obci Y. žije aj syn predsedu\nsenátu - advokát JUDr. O. D., a bezprostredne v blízkosti stavby, ku ktorej žiada vo veci zriadenie\nvecného bremena sa nachádzajú pozemky, na ktorých má postavenú stavbu, ktorú užíva na bývanie.\nTu je potrebné zdôrazniť, že i sudcovia (ako ústavní činitelia povolaní rozhodovať spory a iné právne\nveci iných osôb) sú ľudia, ktorí bežne prichádzajú do kontaktu s rôznymi ľuďmi, z ktorých každý je\npotenciálnou (resp. i aktuálnou) sporovou stranou, prípadne známy sporovej strany. Na uvedenom\npritom nič nemení, že tento kontakt môže byť založený i na záujmových aktivitách (napr. členstvo v\nobčianskom združení) alebo na sociálnom základe (napr. priateľské vzťahy medzi obyvateľmi obce) a do\nurčitej miery môže vykazovať znaky kontaktu opakujúceho sa, ale len to, či intenzita kontaktu (vzťahu)\npripúšťa objektívne existujúcu možnosť, žeby nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci takejto osoby\nmohla byť ovplyvnená (či už z dôvodu, že by tu mohla byť aj neuvedomovaná si tendencia stranu sporu\nv konaní zvýhodniť alebo naopak znevýhodniť), čo v danom prípade na základe žalobcových ničím\nnepodložených (hypotetických) tvrdení neobstojí. Práve u sudcov vzhľadom na osobitosť ich postavenia\n(pozri § 30 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich) sa totiž predpokladá na\njednej strane uvedomenie si dôležitosti nestrannosti (a to už v podobe dojmu verejnosti o nestrannosti)\nsúdov (a sudcov) a na strane druhej potreba relatívne vyššej miery odolnosti voči vplyvom spôsobilým\nspochybniť nezaujatosť sudcov (pričom naplneniu uvedených predpokladov slúži aj odborná príprava\nsudcov a ďalšie ich vzdelávanie), takže možným dôvodom vylúčenia sudcu budú spravidla len také\nokolnosti, ktoré skutočne môžu objektivitu sudcu spochybniť.\n12.6. Vzhľadom na to, že dovolací súd nevzhliadol iné skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie\npredsedu senátu odvolacieho súdu JUDr. Ladislava Mejstríka, ktorého senát rozhodoval o odvolaní v\nprejednávanej veci, považoval tvrdenie žalobcu o existencii vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm.\ne/ CSP za neopodstatnené.\nDovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP\n13. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n\n13.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 <L.> možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (ods. 2).\n13.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,\n2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v\ndanom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdeným vadám\nzmätočnosti.\n13.3. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú a/ zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n13.4. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\nna to, sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n13.5. Pojem „procesný postup\" nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu\nrozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu\" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania,\nnie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom) uplatneného nároku (viď\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/110/2017, 4Cdo/128/2017, 8Cdo/56/2017). Dovolací súd\npripomína, že aj podľa aktuálnej judikatúry najvyššieho súdu (R 24/2017) nesprávne právne posúdenie,\nna ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420\npísm. f/ CSP. Pokiaľ „postupom súdu\" nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania\nveci v civilnom konaní, „postupom súdu\" nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah,\nspôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody,\nso zreteľom na ktoré súd rozhodol (3Cdo/173/2017, 7Cdo/150/2017, 8Cdo/49/2017). Otázku ústavnej\nsúladnosti právneho záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu „procesný postup\nsúdu\" posudzoval ústavný súd napríklad v konaniach sp. zn. I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS\n88/2018, v ktorých podané sťažnosti odmietol s odôvodnením, že nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by\nsignalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone.\n14. Žalobca v dovolaní podľa § 420 písm. f/ CSP ako prvé (vychádzajúc z obsahu dovolania podľa\n§ 124 CSP) namietal prekvapivosť a nepredvídateľnosť napadnutého rozsudku, založenú na tom, že\nodvolací súd vyvodil svoj iný záver zo skutočností, ktoré súd prvej inštancie výslovne neposudzoval,\nresp. nevyhodnotil v jeho neprospech, v dôsledku čoho nemal možnosť sa k týmto tvrdeniam vyjadriť\na prípadne predložiť dôkazy, ktoré by pre posúdenie jeho dobromyseľnosti či „spravodlivého vyriešenia\nsporu\" mohli byť relevantné. Odvolaciemu súdu žalobca vytýka aj to, že počas nariadeného súdneho\npojednávania nevykonal, nezopakoval a nedoplnil dokazovanie vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam,\nktoré vo svojom rozhodnutí posúdil diametrálne odlišne. Takýmto procesným postupom odvolací súd\nzaťažil konanie procesnou vadou zmätočnosti.\n14.1. K danej námietke najvyšší súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd na\nprejednanie odvolania nariadil odvolacie pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 1. júla 2021, na ktoré\npojednávanie predvolal oboch zástupcov sporových strán, ktorý sa pojednávania zúčastnili. Zo zápisnice\nz pojednávania vyplýva, že odvolací súd zopakoval dokazovanie, z čoho je zrejmé, že reagoval na\nodvolacie námietky žalovaných. Z odvolania a prednesu zástupcu žalovaných na pojednávaní bolo\nzrejmé, že žalovaní od odvolacieho súdu žiadajú prehodnotenie výsledku dokazovania, s tým že\nnevyhovením ich odvolaniu by nelegitímne vznikol precedens do budúcna, kedy by si mohol každý\nzriadiť stavbu na cudzom pozemku a žiadať upraviť pomery k pozemku a stavbe v prospech stavebníka.\nZa tejto situácie, z ktorej bolo jasné, že sa procesom zopakovania dokazovania pokračuje v riešení\nskutkového sporu, muselo byť i žalobcovi zrejmé, že jeho výsledkom môže byť i skutkový záver o tom, že\njeho tvrdenie akceptované prvoinštančným súdom bude považovať odvolací súd za nepodložené. Preto\n\nnemožno dospieť k záveru, že by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prekvapivé. Za podstatné možno\npovažovať aj to, že právna zástupkyňa žalobcu - advokátka odvolací súd nepožiadala, aby jej uviedol\npredbežné právne posúdenie veci, ktorý procesný inštitút nie je právnou úpravou pre odvolacie konanie\nvylúčený. Práve predbežné právne posúdenie ako osobitý komunikačný nástroj materiálneho vedenia\nsporu prispieva nielen k efektivite konania, ale aj k predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a v konečnom\ndôsledku k naplneniu základných práv strán sporu. Svoje miesto má predovšetkým na začiatku konania,\nno jeho aplikáciu nemožno vylúčiť ani v neskoršom štádiu konania, odvolacie konanie nevynímajúc (§\n378 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 2 CSP). Pri zopakovaní dokazovania by aj odvolací súd mal dať\nstranám najavo, akú skutkovú otázku a z akého dôvodu rieši. To však môže vyplynúť aj z jeho postupu,\nktorý nadväzuje na úkony strán tak, ako tomu bolo v spore žalobcu, ktorý mal aj v konaní o odvolaní\ndostatočný priestor na to, aby identifikoval a reagoval na rozhodujúcu a skutkovo spornú okolnosť.\n15. Za zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f/ CSP žalobca považoval nesprávne zvolený\nprocesný postup odvolacieho súdu, keď žalobu zamietol. Je presvedčený, že konanie o vyporiadanie\nneoprávnenej stavby je konaním, pri ktorom z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania\nvzťahu medzi stranami.\n15.1. Najvyšší súd k žalobcom nastolenej námietke zmätočnosti predovšetkým uvádza, že žalobca\nňou v zásadnom argumentuje v súvislosti s neprávnym právnym posúdením viazanosti súdu žalobným\nnávrhom, keď podľa dovolateľa bol odvolací súd vzhľadom na charakter sporu, v ktorom si uplatňuje\nprávo, ktoré vyvodzuje z § 135c Občianskeho zákonníka povinný rozhodnúť tak, že upraví vzťahy medzi\nsporovými stranami, preto jeho žaloba nemohla byť zamietnutá, čomu napokon svedčí aj následný dôvod\nprípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Pritom - ako je uvedené už vyššie (bod 13.5.)\n- nesprávne právne posúdenie nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n16. Námietky dovolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces preto nemožno považovať za\ndôvodné, čo zakladá dôvod pre odmietnutie dovolania pre neprípustnosť v zmysle § 447 písm. c/ CSP.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP\n17. Žalobca podal dovolanie aj podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, a to pre odklon odvolacieho súdu\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení otázky - „viazanosti súdu žalobným\nnávrhom (zásada ne ultra petitum)\" (bod 3.2.). V tejto súvislosti v podstate namietal spôsob rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktorý žalobu o usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom\nstavby zriadením vecného bremena podanú opierajúc sa o ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka\nzamietol, pričom v danom spore bol uplatnený nárok z právneho vzťahu, pre ktorý uvedené zákonné\nustanovenie prikazuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu sporových strán. Odvolací súd preto žalobu\nnemal zamietnuť, i keď dospel k záveru o nedôvodnosti ním navrhovaného spôsobu vysporiadania\nvzťahu sporových strán podľa žalobného návrhu, ale mal zvoliť iný zákonom predpísaný spôsob pre\ndaný vzťah. Žalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu 6MCdo/44/2012 a 5Cdo/410/2013, od\nktorých sa mal odvolací súd - podľa názoru dovolateľa - odkloniť.\n18. So zreteľom na nastolenie právnej otázky a v situácii, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 421 ods.\n1 CSP, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu je v danom prípade procesne prípustné.\nNásledne preto skúmal, či je podané dovolanie i dôvodné (či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nskutočne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci „výlučne\" predmetnej právnej otázky,\nvzhľadom na viazanosť dovolacím dôvodmi - pozri § 440 CSP).\n19. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca\nv podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach\na povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd\ndopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav\nnedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav\nnesprávne aplikoval.\n20. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá\nprávo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto\nstavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby\"). (ods. 1) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže\nju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. (ods. 2)\n\nSúd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť\nza náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. (ods.3)\n21. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/410/2013 ako rozhodujúce uviedol, že „Ustanovenie § 135c\nObčianskeho zákonníka sa vzťahuje výlučne na usporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a\nvlastníkom tzv. neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného\nustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby\nk tomu mal občianskoprávny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku (rozsudok\nnajvyššieho súdu z 23. apríla 2014 sp. zn. 6MCdo/44/2012). To znamená, že pre označenie stavby\nako ,,neoprávnenej,, nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade\nsním, ale len to, či stavebník (ne)mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ teda stavebník nemá\nžiadne právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva k\npozemku, ktorý je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka a\nusporiadať tak pomery medzi dvoma vzájomne si konkurujúcimi vlastníckymi právami.\", z rozhodnutia\ntiež vyplýva, že „Zákonodarca v tomto ustanovení preferuje ako prvý do úvahy prichádzajúci spôsob\nriešenia vzniknutej situácie odstránenie neoprávnenej stavby (odsek 1) na návrh vlastníka pozemku. Ide\no zohľadnenie prvku protiprávnosti v konaní stavebníka, ktorý staval na cudzom pozemku a neoprávnene\ntak zasiahol do práva vlastníka pozemku. Zo znenia tohto odseku (,,na návrh vlastníka\" a tiež ,,na\nnáklady vlastníka stavby\") je celkom zrejmé, že aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o odstránenie\nstavby má výlučne vlastník pozemku, čo napokon vyplýva aj z logiky veci (je len ťažko predstaviteľné,\nže samotný stavebník by mal záujem na odstránení stavby). Na tento odsek nadväzuje odsek 2\ncitovaného ustanovenia, ktorý prichádza do úvahy až potom, ako súd dospeje k záveru, že vlastníkom\npozemku navrhované riešenie v podobe odstránenia stavby nie je účelné. Prikázanie vlastníctva stavby\nv prospech vlastníka pozemku je teda druhou možnou alternatívou, ktorú súd musí vždy posúdiť pri\nrozhodovaní o usporiadaní pomerov podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Podmienkou pre takýto\nspôsob vysporiadania však je súhlas vlastníka pozemku s prikázaním stavby do jeho vlastníctva, keďže\nnikomu nemožno vlastnícke právo vnútiť proti jeho vôli. ... Nasleduje odsek 3 citovaného ustanovenia\nako tretia možnosť usporiadania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby, v ktorom\nzákonodarca dáva súdu možnosť usporiadať pomery medzi nimi aj inak, ako podľa odseku 1, 2, za\npredpokladu, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu týchto odsekov. Znenie odseku 3 neurčuje,\nktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať a dovolací súd zastáva názor, že žalobu podľa tohto odseku\nmôže podať aj vlastník stavby.\".\n22. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/44/2012 vyplýva konštatovanie, že: „.Citované\nzákonné ustanovenie (§ 153c Občianskeho zákonníka) upravuje prípad neoprávnenej stavby na\ncudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom.\nZa neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník\nzriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na\ncudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá\nvlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo\numožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom\npozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou\nobvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy.\nRozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení\nčasti stavby, ak to je technicky možné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre\nposúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani\nrozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe.\nOsobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku,\npričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom\npozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou\nk podaniu žaloby v zmysle § 135c OZ nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na\nktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku\na stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi\núčastníkmi (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom\nnavrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom\nvyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka pri zachovaní zákonom stanoveného poradia....\".\n\n23. Odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým\npodľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka usporiadal pomery medzi žalobcom (vlastníkom\nneoprávnenej stavby) a žalovanými (spoluvlastníkmi pozemku) zriadením vecného bremena v prospech\nžalobcu tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n24. Podľa najvyššieho súdu odvolací súd zamietnutím žaloby zvolil právne konformný spôsob\nrozhodnutia o žalobnom návrhu žalobcu v postavení vlastníka neoprávnenej stavby podľa § 135c ods.\n3 Občianskeho zákonníka, keďže mu vyhovieť nemohol. Odvolaciemu súdu neprislúchalo vec posúdiť\npodľa § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pretože usporiadať pomery medzi sporovými stranami\nvšetkými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi určenými v § 135c Občianskeho zákonníka (spôsobom\npodľa odsekov uvedeného zákonného ustanovenia zostupne), i bez viazanosti žalobným návrhom,\nmohol iba na návrh vlastníka pozemku. Žalobu v danej veci podal vlastník stavby a nie vlastníci\npozemku, ktorému vlastníkovi stavby rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/410/2013 priznalo\naktívnu legitimáciu iba na podanie žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka (čo žalobca\nvyužil), preto odvolaciemu súdu nič nebránilo, aby žalobu žalobcu zamietol (ako opozitum toho, že jej\nnemohol vyhovieť), byť pritom viazaný žalobným návrhom.\n25. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho preto nevykazuje v neprospech žalobcu odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu reprezentovanej označenými rozhodnutiami žalobcom\n(bod 21., 22.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\n26. Žalobca vyvodzuje prípustnosť dovolania aj v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP,\nkeď podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (bod 3.3.).\n27. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n28. Citované ustanovenie upravuje predpoklady prípustnosti dovolania, ak sa dovolanie podáva z\ndôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre všetky\nprípady uvedené pod písmenom a/ až c/ ustanovenia § 421 ods. 1 CSP platí, že dovolanie je prípustné\nvtedy, ak 1/ smeruje proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak 2/\ndovolateľom nastolená otázka je otázkou právnou (nepripúšťa sa riešenie skutkových otázok) a ak\n3/ ide o takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie\nje splnený niektorý z týchto predpokladov prípustnosti dovolania, nie je možné podrobiť dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaciemu prieskumu z hľadiska jeho vecnej správnosti.\nAk takáto konkretizácia uplatneného dovolacieho dôvodu súdu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 CSP.\n29. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú\notázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie\nnapadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu\n(vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne\nv priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto\nustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v\ndovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).\n30. Žalobca v súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP reagoval na odvolacím\nsúdom vyslovené závery, „že žalobca nepreukázal dobrú vôľu, keď postavil stavbu bez stavebného\npovolenia, preto pre nedostatok dobromyseľnosti žalobu vo vzťahu k dodržaniu administratívnych\npredpisov nemožno žalobcovi priznať právnu ochranu.\". V tejto súvislosti ďalej uviedol, že „Posúdenie\ndobromyseľnosti vo vzťahu k uskutočneniu stavby bez stavebného povolenia však podľa nášho názoru\n\nvychádzajúc zo znenia a účelu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka nemá žiaden vplyv na\nusporiadanie pomerov medzi žalobcom a žalovanými a nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby.\".\n30.1. Z takto formulovaného dovolania dovolací súd ani výkladom nezistil (§ 124 ods. 1 CSP), akú\nkonkrétnu právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť\nnesprávne. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je takto dovolateľom naformulovaná otázka dostatočne\njasná a určitá, keď je naformulovaná príliš všeobecne a nie je z podaného dovolania (ani podľa jeho\nobsahu) možné ustáliť, akú konkrétnu právnu otázku mal dovolateľ na mysli.\n30.2. K spôsobu, ktorým žalobca v danom prípade odôvodňuje prípustnosť dovolania (bod 3.4.), najvyšší\nsúd uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu v civilnom sporovom konaní spravidla predchádza\nriešenie celého radu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok s rôznym významom pre rozhodnutie.\nNa podklade ich postupného riešenia civilný súd niektorým otázkam priznáva relevanciu, iné posudzuje\nako bezvýznamné pre svoje rozhodnutie. Právna otázka relevantná podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nmusí byť preto v dovolaní vymedzená jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom, ktorý dovolaciemu\nsúdu umožňuje prijať záver o tom, konkrétne o ktorú otázku dovolateľovi ide a či vo vzťahu k nej je daná\nprípustnosť (a v prípade prípustnosti aj dôvodnosť) dovolania.\n30.3. Žalobcom v dovolaní takto vymedzená otázka (či dobromyseľnosť vo vzťahu k uskutočneniu\nstavby bez stavebného povolenia má vplyv na usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a\nvlastníkom takejto stavby v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka) však nekorešponduje s právnou\notázkou, od vyriešenia ktorej záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací\nsúd svoje rozhodnutie založil na nosných záveroch, že žalobe žalobcu nemôže vyhovieť preto, lebo ide\no stavbu nielen neoprávnenú ale i nepovolenú (postavenú bez stavebného povolenia), preto je potrebné\nochrániť vlastníka pozemku. Odvolací súd už len nad rámec poukázal aj na nedobromyseľné správanie\nsa žalobcu, ktorý vedome porušoval a ignoroval právne normy a rozhodnutia správnych orgánov, preto\nnemôže očakávať „spravodlivé riešenie\" vo svoj prospech.\n30.4. Dovolací súd tak dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP\nnevyplýva.\n31. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neopodstatnene\nsmeruje proti takému rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nespočíva v nesprávnom právnom posúdení\nveci. Najvyšší súd preto jeho nedôvodné dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.\n32. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/106/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}