{"guid": "bab357f7-6336-446b-b141-9fc25fcec104:8ba6446f-5615-4c3f-a427-832af88167f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5620201761.1", "spisova_znacka": "7Cdo/208/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/208/2022 z 31. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2023, sp. zn. 7Cdo/208/2022, ECLI:SK:NSSR:2023:5620201761.1", "identifikacne_cislo": "5620201761", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Brňák", "sudca_id": 691, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-brnak-691", "datum_vydania": "2023-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ba6446f-5615-4c3f-a427-832af88167f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5620201761.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5620201761.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2023:5620201761.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/208/2022\n5620201761\n31. 10. 2023\nJUDr. Peter Brňák\nECLI:SK:NSSR:2023:5620201761.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O. W., U. O., D. Dr. V. Z. XXXX/XX, zastúpenej\nadvokátom JUDr. Jiřím Martausom, Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája 113/9, proti žalovanej Slovenskej\nkancelárii poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpenej spoločnosťou Allianz\n- Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie náhrady\nškody 34 853 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.\n21C/25/2020, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28. apríla 2022 sp. zn.\n11Co/5/2022, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 28. apríla 2022 sp. zn. 11Co/5/2022 z r u š u j e a vec mu v r\na c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len ,,súd prvej inštancie\" alebo „prvostupňový súd\") rozsudkom\nz 19. októbra 2021 č. k. 21C/25/2020-86 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 27 360 eur\nv lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti konanie zastavil a žalobkyni priznal\nvoči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57 %.\n1.1. V súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou prvostupňový súd uviedol, že z prechodného\nustanovenia § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. [v znení účinnom v čase vyhlásenia tohto rozsudku\n(ďalej len „zákon o PZP\")] vyplýva, že právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa\ndoterajších právnych predpisov. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatňovala nárok na náhradu za sťaženie\nspoločenského uplatnenia vyplývajúceho z poškodenia zdravia, ktoré u nej vzniklo až dodatočne, v roku\n2018 (hoci bolo spôsobené dopravnou nehodou z 20. júna 1995), a to na základe lekárskeho posudku\nzo 17. júla 2018, v rámci ktorého jeho autorky konštatovali, že posudok nebolo možné podať skôr. Z\nuvedeného prvostupňový súd vyvodil, že ku vzniku práva poistených (F. C. a A. T.) na to, aby poisťovateľ\nza nich nahradil poškodenej žalobkyni nárok na náhradu tejto škody na duševnom zdraví (podľa § 4 ods.\n2 písm. a) zákona o PZP), ako aj ku vzniku práva poškodenej žalobkyne uplatniť si svoj nárok na náhradu\nškody priamo proti poisťovateľovi, vznikli až v roku 2018, a teda bolo možné mať za to, že právne vzťahy\nvzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\n(vo vzťahu k škode na duševnom zdraví žalobkyne uvedenej v žalobe), ktorých obsahom boli uvedené\npráva, vznikli až v roku 2018, teda po 1. januári 2002, a preto sa podľa § 28 ods. 2 zákona o PZP\nna nich nevzťahujú doterajšie právne predpisy (vyhláška Ministerstva financií SR č 423/1991 Zb.), ale\nzákon o PZP, vrátane jeho § 15 upravujúceho priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, ktorým\nsa vzhľadom na ustanovenie § 28 ods. 3 zákona o PZP stala žalovaná.\n1.2. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že posudzované poškodenie duševného zdravia tu bolo prítomné už v čase\npredchádzajúcich lekárskych posudkov z roku 1996 a 2003 prvostupňový súd uviedol, že z obsahu\nlekárskych posudkov z roku 1996 a 2003 vyplýva, že (v čase ich vydania) boli zistené a obodované len\nvážne mozgové poruchy po poranení mozgu, resp. vážne následky po poranení mozgu, teda v zásade\nlen poškodenia mozgového, t.j. neurologického, telesného charakteru (a nie aj duševného charakteru), a\n\npreto ak sa v psychiatrickom lekárskom posudku zo 17. júla 2018 uvádzajú diagnózy ako postkontúzny\nsyndróm a ďalšie diagnózy výlučne psychiatrického charakteru (zahrňujúce bludy, halucinácie, výkyvy\nnálad a pod.) nemožno ich stotožňovať s poškodením zdravia konštatovaným v lekárskych posudkoch\nz roku 1996 a 2003.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd\") na odvolanie žalovanej rozsudkom z 28. apríla\n2022 sp. zn. 11Co/5/2022 zmenil prvostupňový rozsudok vo výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť\nžalobkyni sumu 27 360 eur tak, že žalobu zamietol, vo zvyšnej časti ponechal prvostupňový rozsudok\nza nedotknutý a vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania.\n2.1. Odvolaciu námietku žalovanej spočívajúcu v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odvolací\nsúd vyhodnotil ako dôvodnú. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala\nnahradenia škody priamo voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov titulom práva zo zákonného poistenia\nzodpovednosti za škodu, ktorá jej bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla pred dňom 1.\njanuára 2002. Po odcitovaní ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o PZP uviedol, že toto ustanovenie\nurčuje (iba to), podľa ktorého predpisu sa majú posudzovať práva a povinnosti zo zákonného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniknuté do 31. decembra 2001.\nRozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla do 31. decembra 2001 ustanovovala vyhláška č. 423/1991 Zb., ktorá bola následne zrušená\nzákonom O PZP. Podľa tejto vyhlášky právo na plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal voči poisťovni poistený, tento bol účastníkom poistnoprávneho vzťahu s poisťovňou; poškodenému vo vzťahu k poisťovni právo na plnenie (náhradu škodu)\npriamo nevznikalo. Poškodený bol oprávnený prípadný nárok na náhradu škody uplatniť len proti tomu,\nkto mu spôsobil škodu, t.j. škodcovi a poisťovňa poskytla poistné plnenie poškodenému výlučne za\npoisteného a voči poškodenému nemala žiadne povinnosti. Iba poistený mal právo, aby poisťovňa za\nneho uhradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho vzťahu. K dopravnej nehode,\nnásledkom ktorej mala žalobkyni byť spôsobená škoda, došlo dňa 20. júna 1995, a preto možno súhlasiť\ns názorom žalovanej, že práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa so zreteľom na dátum škodovej udalosti posudzujú\npodľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. Podľa názoru odvolacieho súdu potom rozhodný pre posúdenie, akými\nprávnymi predpismi sa riadi daný právny vzťah, je okamih, kedy došlo k samotnej škodovej udalosti\n(v danom prípade dopravná nehoda zo dňa 20. júna 1995) a nie je rozhodné, kedy vznikol samotný\nškodlivý následok. Podľa názoru súdu vznik ďalšieho škodlivého následku (popri už predchádzajúcich\nexistujúcich škodlivých následkoch) je iba zmenou obsahu už existujúceho zodpovednostného právneho\nvzťahu, ktorý vznikol na základe škodovej udalosti. Svoju právnu argumentáciu oprel aj o ustanovenie\n§ 2 ods. 1 OZ, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných\nskutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. Medzi iné právne skutočnosti možno zaradiť\naj protiprávne úkony spočívajúce v porušení deliktuálnej právnej povinnosti tak, ako to bolo aj v\nprejednávanom prípade. Aj z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah vzniknutý zo zákonného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vznikol už na základe\nprotiprávneho úkonu, a teda je potrebné ho subsumovať pod ust. § 28 ods. 2 zákona o PZP. Toto\nzákonné ustanovenie je všeobecným prechodným ustanovením (obdobným početným prechodným\nustanoveniam, vychádzajúcim zo zásady nepravej spätnej pôsobnosti novej právnej úpravy, sledujúcim\nochranu nadobudnutých práv), a teda je v zásade neprípustné, aby sa podľa nových ustanovení\nposudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré vznikli za platnosti doterajšieho práva.\n2.2. V nadväznosti na vyššie vyslovený záver (majúci vplyv na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie\nžalovanej v prejednávanom spore), odvolací súd ďalej upriamil pozornosť na skutočnosť, že právna\núprava nároku poškodeného voči poisťovni je vo vyhláške č. 423/1991 Zb. v porovnaní s úpravou zákona\no PZP odlišná. Podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb. právo na plnenie zo zákonného poistenia zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má voči poisťovni poistený (§ 3 ods. 1 vyhlášky),\nlebo tento je účastníkom v poistno-právneho vzťahu s poisťovňou a poškodenému vo vzťahu k poisťovni\nprávo na plnenie (náhradu škody) priamo nevzniká. Poškodený je oprávnený si prípadný nárok na\nnáhradu škody uplatniť len proti tomu, kto mu spôsobil škodu (škodcovi). Poisťovňa poskytne poistné\nplnenie poškodenému výlučne za poisteného a poisťovňa voči poškodenému nemá žiadne povinnosti,\nnakoľko iba poistený má právo, aby poisťovňa za neho uhradila škodu poškodenému z titulu existujúceho\npoistno-právneho vzťahu. Zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil\nškodu. Náhradu platí síce poisťovňa poškodenému, avšak poškodený nemá právo na plnenie proti\npoisťovni s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 3 ods. 4 vyhlášky (t.j. v prípade smrti poisteného\nalebo zániku právnickej osoby), ďalej v ust. § 8 vyhlášky (t.j. vtedy, ak sa nezistila osoba zodpovedná za\n\nškodu na území SR) a napokon v ust. § 9 ods. 2 vyhlášky (t.j. vtedy ak poisťovňa po skončení vyšetrenia\na dohodnutí výšky náhrady škody s poškodením alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške\nnáhrady škody podľa § 9 ods. 1 vyhlášky písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej\nčasť). Na základe uvedeného, keďže v spore nebol preukázaný ani jeden z dôvodov zakladajúcich podľa\nvyhlášky č. 423/1991 Zb. priamy nárok poškodeného voči poisťovni a žalobkyňa v spore nevyvodzovala\npasívnu legitimáciu žalovanej z právneho vzťahu zodpovednosti za škodu (ani len netvrdila, že by jej\nžalovaná škodu spôsobila), odvolací súd dospel k záveru o nedostatku vecnej legitimácie na strane\nžalovanej.\n2.3. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP\na § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie,\nako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bola v spore v celom rozsahu úspešná.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka\") dovolanie, a to\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) eventuálne písm. b) CSP. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý\nodvolací rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podstatnom namietala interpretáciu ustanovenia\n§ 28 ods. 2 zákona o PZP zo strany odvolacieho súdu tvrdiac, že „prvkami právneho vzťahu je okrem\njeho subjektov a objektu aj obsah, teda práva a povinnosti subjektov. Právo na náhradu škody a tomu\nzodpovedajúca povinnosť škodu nahradiť vznikne až momentom vzniku škody, nestačí len možnosť\nvzniku škody alebo hroziaca škoda\". A keďže v danej veci žalobkyni vznikla škoda a na jej základe aj\nprávo domáhať sa jej náhrady až v roku 2018 s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP\nbola oprávnená uplatniť si svoj nárok proti žalovanej. K dovolacím rozhodnutiam, na ktoré poukazovala\nžalovaná uviedla, že tieto riešili inú situáciu, keď k naplneniu všetkých prvkov právneho vzťahu a teda\nk ich vzniku došlo pred 31. decembrom 2001 respektíve riešili prechod práv a povinnosti nesprávne\nžalovaného subjektu po podaní žaloby.\n4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Poukázala\nna správne právne závery odvolacieho rozsudku. Ďalej v podstatnom zopakovala jej predsúdnu\nargumentáciu, že právny vzťah, v tomto prípade zodpovednostný právny vzťah, na základe ktorého\nsi žalobkyňa môže uplatňovať náhradu škody vznikol na základe protiprávneho úkonu škodcu a teda\nokamihom, kedy došlo k dopravnej nehode, t.j. dňa 20. júna 1995. Poukázala na dovolacie rozhodnutia\n(3Cdo/38/2005, 3Cdo/219/2004).\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\" alebo „dovolací súd\") ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tiež\ndôvodné.\n6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n7. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a)) resp. ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu\nešte nebola vyriešená (písm. b)).\n7.1. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n7.2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (nie skutkovú) hmotnoprávnej alebo\nprocesnoprávnej povahy, ktorú odvolací súd riešil a na jej riešení založil svoje rozhodnutie. Otázka\nrelevantná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 musí byť procesnou stranou vymedzená v dovolaní\njasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť)\ndovolania.\n\n8. Najvyšší súd aj s použitím interpretačného pravidla uvedeného v čl. 11 ods. 1 Základných princípov\na § 124 ods. 1 CSP ustálil, že dovolateľka v kontradikcii k nosným právnym záverom odvolacieho\nsúdu, namietala nesprávne právne posúdenie pasívnej vecnej legitimácie, keď odvolací súd vychádzal\nz názoru, že v danej veci nemohla žaloba smerovať proti žalovanej (vychádzajúc pritom z vyhlášky\nMinisterstva financií SR č. 423/1991 Zb., pozn.), keďže priamy nárok poškodeného proti poistiteľovi\nnevyplýval z ustanovenia § 3 ods. 4, § 8 ani § 9 ods. 2 citovanej vyhlášky.\n9. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo\nproti poisťovateľovi ...\n9.1. Podľa § 28 citovaného zákona právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších\nprávnych predpisov (ods. 2). Práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného\npoistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu ... (ods. 3).\n10. Podľa § 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva financií SR č. 423/1991 Zb. v prípade smrti poisteného alebo\nzániku právnickej osoby má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom\nistom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal nažive alebo keby\nprávnická osoba nezanikla.\n10.1. Podľa § 8 ods. 1 citovanej vyhlášky ak sa nezistila osoba zodpovedná za škodu na zdraví alebo\nusmrtením spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na území Slovenskej republiky, má poškodený\npriamo proti poisťovni právo, aby mu túto škodu nahradila.\n10.2. Podľa § 9 ods. 2 citovanej vyhlášky dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť\nškodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.\n11. Odvolací súd v posudzovanej veci akceptoval primárnu odvolaciu námietku žalovanej o nedostatku\n(jej) pasívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti v podstatnom uviedol, že k dopravnej nehode,\nnásledkom ktorej mala byť žalobkyni spôsobená škoda, došlo dňa 20. júna 1995, pričom z prechodných\nustanovení zákona o PZP (§ 28 ods. 2) vyplýva, že v takom prípade sa malo postupovať podľa vyhlášky\nMinisterstva financií SR č. 423/1991 Zb., ktorá právna úprava predchádzala zákonu o PZP (tento bol\núčinný od 1. januára 2002). Podľa uvedenej vyhlášky mohla žalobkyňa (poškodená) priamo žalovať\npoistiteľa iba v prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2 citovanej vyhlášky\n(body 10. až 10.2.) a pretože žiadny z týchto dôvodov nebol v spore preukázaný odvolací súd dospel k\nzáveru o nedostatku vecnej legitimácie na strane žalovanej (pozri body 7. a 8. odôvodnenia odvolacieho\nrozhodnutia).\n12. V podobných právnych súvislostiach, ale v inej veci v minulosti žalovaná v dovolaní proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 13. augusta 2013 sp. zn. 13Co/256/2012 už namietala (jej)\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalovaná vtedy dôvodila, že k dopravnej nehode, následkom\nktorej bola žalobcovi spôsobená škoda, došlo dňa 21. mája 1993 a preto nemohol byť na vec\naplikovaný zákon o PZP, ale vyhláška Ministerstva financií SR č. 423/1991 Zb. z ktorej však nebol\npreukázaný priamy nárok poškodeného voči poistiteľovi. Najvyšší súd rozsudkom z 31. mája 2017\nsp. zn. 6Cdo/490/2015 toto dovolanie zamietol. K dovolacej námietke žalovanej „podľa ktorej odvolací\nsúd nesprávne posúdil jej pasívnu legitimáciu, lebo na vec neprípustným spôsobom aplikoval novú\nprávnu úpravu účinnú od 1. 1. 2002, hoci k vzniku zodpovednosti za škodu došlo 21.5.1993 treba\nuviesť, že zákon č. 381/2001 Z. z. účinný od 1. 1. 2002, ktorý zrušil a nahradil vyhlášku č. 423/1991\nZb. opustil (aj pod vplyvom európskeho práva) pravidlo, podľa ktorého poškodený nemal zásadne\noprávnenie na plnenie proti poisťovni (§ 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb.). V prechodnom ustanovení\n§ 28 ods. 2 citovaného zákona sa síce uvádza, že právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú\npodľa doterajších právnych predpisov, no pri jeho výklade treba vychádzať zo skutočnosti, že predtým\nplatná právna úprava poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\ndôsledne rozlišovala právne vzťahy medzi poisteným (škodcom) a poškodeným, medzi poisteným a\npoisťovňou a medzi poisťovňou a poškodeným. Obsahom tejto právnej úpravy boli predovšetkým\npoistnoprávne vzťahy medzi poisťovateľom a poisteným. Pokiaľ ide o ustanovenie § 7 ods. 1 vyhlášky\nč. 423/1991 Zb. predmetom jeho úpravy bolo pravidlo, ktoré sa týkalo (ne)možnosti poškodeného svoj\nnárok uplatniť proti poisťovni. Zmenou tohto pravidla zákonom č. 381/2001 Z. z. v tom zmysle, že\npoškodený s účinnosťou od 1.1.2002 má oprávnenie svoj nárok na náhradu škody uplatniť priamo proti\npoisťovateľovi a jeho použitím aj na poistné udalosti vzniknuté pred 1.1.2002, sa žiadnym spôsobom\n\nnezasahuje do už dovtedy nadobudnutých práv a povinností poškodeného a poisťovne. Zmena tohto\npravidla v podstate zlepšuje pozíciu poškodeného uspokojiť svoje nároky na náhradu škody spôsobené\nprevádzkou motorového vozidla. Svojou povahou tu medzi poškodeným a poisťovňou ani nejde o právny\nvzťah, ktorý by sa mal spravovať podľa doterajších predpisov. Dovolací súd dospel preto k záveru,\nže citované prechodné ustanovenie na právnu úpravu týkajúcu sa (ne)priameho nároku poškodeného\nproti poisťovni, nedopadá. Takýto výklad nie je podľa dovolacieho súdu v rozpore so zásadou zákazu\nspätného pôsobenia právnych predpisov a ani s princípom právnej istoty, lebo aplikáciou ustanovenia\n§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. aj na poistné udalosti, ktoré vznikli pred 1.1.2002, nedochádza\nneprípustným spôsobom k zásahu do už nadobudnutých práv a povinností poškodeného a poisťovne.\nPráve opačný výklad by znamenal znevýhodnenie postavenia poškodeného, ak k poistnej udalosti došlo\npred 1. 1. 2002 ... Na základe uvedeného možno uzavrieť, že ak v preskúmavanej veci odvolací súd\n(aj súd prvej inštancie) rozhodoval v jej merite až po 1.1.2002, posúdil správne otázku oprávnenia\npoškodeného (žalobcu) uplatniť svoje nároky na náhradu škody priamo proti poisťovni (žalovanej 1/) už\npodľa platnej právnej úpravy v čase rozhodovania, t. j. podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.\".\n12.1. Dovolací súd vyložil ustanovenie § 28 ods. 2 zákona o PZP aj v iných veciach. Napr. v\nrozhodnutiach z 31.marca 2005 sp. zn. 2Cdo/202/2004, či z 31. marca 2022 sp. zn. 5Cdo/18/2020\ndovolací súd uviedol, že uvedené ustanovenie, podľa ktorého právne vzťahy vzniknuté zo zákonného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa\nspravujú podľa doterajších predpisov, je všeobecným prechodným ustanovením (obdobným početným\nprechodným ustanoveniam vychádzajúcim zo zásady nepravej spätnej pôsobnosti novej právnej úpravy\n- porovnaj napr. § 868 OZ) sledujúcim ochranu nadobudnutých práv a je zásadne neprípustné, aby\nsa podľa nových ustanovení posudzoval vznik právnych vzťahov, ktoré vznikli za platnosti doterajšieho\npráva. Predmetné prechodné ustanovenie teda ustanovuje, že podľa ktorého predpisu sa má posúdiť\nobsah právnych vzťahov (práva a povinnosti) vzniknutých zo zákonného poistenia zodpovednosti za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001. Neustanovuje (a logicky ani\ntak robiť nemôže), aby sa prípadný prechod alebo prevod práv a povinností vzniknutých zo zákonného\npoistenia a účastníctvo v konaní tiež spravoval podľa doterajších predpisov. Dovolací súd v tejto veci\nvyslovil, že výklad presadzovaný v danej veci odvolacím súdom, (ktorý nerozhodol o zmene účastníka\npodľa § 92 ods. 2 OSP majúc za to, že také rozhodnutie v danej veci neprichádza do úvahy, keďže\npredmetný právny vzťah účastníkov treba posúdiť podľa doterajších právnych predpisov, teda predpisov\nplatných pred nadobudnutím účinnosti zákona PZP, a to včítane účastníctva v konaní) popiera zákonné\núčinky právnych skutočností, s ktorými právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo\npovinností, o ktorých sa koná a tak v podstate neprípustne vylučuje účinky ďalšieho, vyššie citovaného,\nprechodného ustanovenia.\n12.2. Vo veci najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/151/2009 žalobkyňa žalobou, ktorú podala po 1. januári\n2002, uplatnila priamo voči Slovenskej poisťovni, a. s. právo zo zákonného poistenia zodpovednosti\nza škodu, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou dňa 6.9.2001, pričom išlo o nároky zvýšenia\nzákladného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nad rámec\nstanovený v § 7 ods. 2 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Aj v tomto prípade dospel dovolací súd k názoru, že\ndňom 1. januára 2002 povinnosť prešla na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov a Slovenská poisťovňa,\na. s. (resp. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.) už v žiadnom prípade nemohla byť od 1. januára 2002\npasívne legitimovaná.\n13. Z uvedených právnych záverov dovolacieho súdu (predovšetkým 6Cdo/490/2015) - s ktorými sa\nvec prejednávajúci senát stotožňuje - vyplýva, že dovolanie žalobkyne je prípustné a zároveň dôvodné,\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky pasívnej vecnej\nlegitimácie žalovanej, a preto dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods.\n1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n14. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a\nak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a\no trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/5/2022", "guid": "cdcef877-46a8-4b77-acd4-bbf64fb0d8cb:363c2083-d5a6-4009-a8ec-62ad70a31571", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}